Covidová pomoc pomohla podnikateľom a živnostníkom, obišla však miestnu samosprávu – Aktuality

Bratislava 7. júla 2023 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo počas pandémie za obdobie od marca 2020 do júna 2022 v rámci projektu Prvá pomoc takmer 2,5 miliardy eur. Z tejto sumy viac ako dve tretiny využili na udržanie pracovných miest zamestnávatelia a zvyšnú pomoc čerpali živnostníci. Štátnu prvú pomoc aktívne využil každý štvrtý zaregistrovaný podnikateľský subjekt. Vyplýva to z odbornej analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Jej cieľom bolo ponúknuť kompetentným štátnym inštitúciám i verejnosti odpoveď na otázky, ktoré okrem iného súvisia s transparentnosťou rozhodovacieho procesu o poskytnutí pomoci, s efektívnym nastavením vnútornej kontroly, ktorá má zabrániť zneužívaniu pomoci a taktiež s naplnením účelu tohto krízového projektu.

„Analytici úradu získali dostatočné uistenie o tom, že vďaka intervencii rezortu práce sa podarilo na Slovensku udržať pracovné miesta, štátna pomoc pomohla podnikateľom prežiť ťažké obdobie spôsobené ochorením COVID-19. Zároveň však musíme upozorniť na skutočnosť, že v mimoriadnych situáciách je potrebné aktivovať všetky stupne vnútornej kontroly, aby sa predišlo zneužitiu verejných zdrojov či finančným podvodom,“ konštatuje šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy. Úrad zároveň upozorňuje vládu na potrebu dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania. „Pomoc má smerovať a podporovať každý subjekt bez ohľadu na to, či ide o privátneho vlastníka, alebo jeho zakladateľom je verejná inštitúcia. Z nášho pohľadu nebolo správne vylúčiť zo schémy aktívnej pomoci podnikateľské subjekty, ktorých zakladateľom bola miestna samospráva, ako sú napríklad dopravné podniky či podniky verejnoprospešných služieb,“ dokresľuje zistenia analytikov NKÚ predseda úradu.

Infografika Covidová Prvá pomoc

V kontrolovaných žiadostiach zo schémy Prvej pomoci analytici NKÚ identifikovali vyše 22 % chýbajúcich údajov, za čo niesli zodpovednosť žiadatelia alebo úrady práce. Väčšinou chýbali údaje o počte zamestnancov, sídle či dátum vzniku firmy. Keďže pri vyplácaní pomoci ministerstvo práce nečerpalo údaje o počte zamestnancov zo žiadostí, ale z vlastných výkazov, ktoré sa aktualizujú každý mesiac, časť nezrovnalostí odstraňoval rezort práce priebežne. K odstráneniu ďalších chýb prispeli aj analytici NKÚ. K júnu minulého roka bolo potrebné vrátiť finančný príspevok v 5,8 % prípadov pre nepresnosť údajov, keďže počet zamestnancov v čase podania žiadosti bol nižší ako počet zamestnancov, na ktorých bola podpora žiadaná. Za povšimnutie podľa analytikov NKÚ stojí aj fakt, že z celkového počtu bezmála 172-tisíc prijímateľov mala až štvrtina sídlo na adrese, ktorá sa vyskytovala v zozname adries dva a viackrát. „Táto skutočnosť, ale napríklad aj nesplnenie podmienky registračnej povinnosti platiteľa dane z príjmov, by mohli znamenať aj neoprávnené poskytnutie pomoci, resp. zneužitie štátnej finančnej pomoci zo strany žiadateľa,“ upozornil predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly s tým, že všetky takéto podozrenia musí ministerstvo práce ako poskytovateľ pomoci prekontrolovať. K obdobným záverom ako slovenskí analytici došli v súvislosti s covid pomocou aj kolegovia v susednej Českej republike. Podľa záverov českých kontrolórov, kompenzačný bonus vo výške viac ako 48 miliárd korún splnil účel a zmiernil dopady krízy. Aj český úrad upozorňuje vládu na to, že časť príjemcov pomoc zneužila.

Najväčší objem finančnej pomoci smeroval na západ Slovenska, do okresov Bratislava I a II (253,9 mil.), okresov Nitra (95,2 mil.), Žilina (92,7 mil.), Bratislava IV (89,9 mil.) a Prešov (76,3 mil.). Na západnom Slovensku sú najväčší prijímatelia pomoci. Najmenej Prvú pomoc využili v troch okresoch východného Slovenska – Medzilaborce (2,4 mil.), Sobrance (3,4 mil.) a Gelnica (4,5 mil.), a v jednom okrese stredného Slovenska – Poltár (2,8 mil.). Z hľadiska počtu prijímateľov – registrovaných podnikateľov – bola situácia v regiónoch odlišná. Najviac prijímateľov bolo z okresov Stará Ľubovňa, Kežmarok a Námestovo. Najnižší počet registrovaných podnikateľov využívajúcich Prvú pomoc bol z okresov Bratislavy a z Krupiny. Prijímatelia štátnej pomoci mohli čerpať financie súbežne z iných ministerstiev. Viacnásobných prijímateľov bolo najviac v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. Okrem Prvej pomoci bolo najviac žiadostí o dotáciu aj z Ministerstva hospodárstva SR (cca 15 tis. prijímateľov) a z Ministerstva dopravy a výstavby SR (cca 7 tis. prijímateľov).

„Aj napriek viacerým, hlavne administratívnym problémom na začiatku spustenia Prvej pomoci, táto schéma prispela k udržaniu pracovných miest na Slovensku a pomohla podnikateľom či živnostníkom. Postupné zníženie administratívnej náročnosti a elektronické spracovanie žiadostí prispelo k zrýchleniu prístupu žiadateľov k finančnej podpore,“ uzatvára zistenia analytikov úradu Ľ. Andrassy. Keďže sa v prvom kroku uprednostnila včasnosť podpory pred dôslednou kontrolou splnenia podmienok zo strany žiadateľov, kontrolóri odporúčajú rezortu práce urobiť dodatočnú reprezentatívnu kontrolu poskytnutej finančnej pomoci a v prípade neoprávnene vyplatenej pomoci z dôvodu uvádzania nesprávnych či zavádzajúcich informácií, žiadať o jej vrátenie.

Na základe zistených nedostatkov kontrolóri odporúčajú prepojiť elektronické spracovanie žiadostí s ministerským Informačným systémom služieb zamestnanosti (ISSZ) a zabezpečiť tak aktuálnosť databáz. Zároveň je nevyhnutné robiť pravidelné, napr. mesačné aktualizácie dát v rezortných informačných systémoch. Systém by mal byť nastavený tak, aby sám kontroloval nosné dáta na základe logických podmienok, ktoré vyplynú z príslušnej schémy pomoci. Napríklad počet podporených zamestnancov by nemal byť väčší ako počet zamestnancov v čase podávania žiadosti, výška uhradenej sumy podpory by mala byť rovnaká alebo nižšia ako suma, ktorú požadoval subjekt v žiadosti a pod. Tiež je nevyhnutné rozšíriť elektronické podávanie žiadostí prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na všetky kategórie štátnej podpory a pomoci, pričom samozrejmosťou by malo byť online prepojenie verejných informačných systémov bez ohľadu na to, ktoré ministerstvo je ich správcom.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

(Visited 7 times, 1 visits today)