| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Elektronický výkon moci mal uľahčiť komunikáciu úradov s ľuďmi, opak je realitou – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 18. augusta 2023 – Elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí, nepriniesla zrýchlenie procesov a pre obce zatiaľ znamená zvýšené finančné náklady. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá bola zameraná na celý proces správy elektronických dokumentov, vydaných v rokoch 2017 až 2022 vo vybraných 25 miestnych samosprávach. V týchto obciach a mestách žilo 650-tisíc, teda 12 % obyvateľov a v kontrolovanom období vyrubili mieste dane a poplatky vo výške viac ako 550 miliónov eur. Z nich bezmála 200 miliónov, teda viac ako tretina, nebolo vyrubených v súlade s legislatívou o e-Governmente. Žiaden z kontrolovaných subjektov nedodržal pravidlá o elektronickom vládnutí počas celého kontrolovaného obdobia a po šiestich rokoch od účinnosti zákona o e-Governmente je jeho dodržiavanie skôr výnimkou ako udržateľným pravidlom.

„Vďaka digitalizácii a informatizácii procesov rozhodovania inštitúcií štátnej a aj verejnej  správy sa mala zlepšiť kvalita a rýchlosť poskytovania služieb pre občanov. Keďže 9 z 10 životných situácií rieši miestna samospráva, je reálnym obrazom digitalizácie slovenskej spoločnosti to, ako funguje práve na úrovni miest a obcí. Tragédiou systému je pritom fakt, že porušovanie zákona znamená pre samosprávu v konečnom dôsledku úsporu času a aj financií,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu zaviazať rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby komplexne vyhodnotil doterajší proces informatizácie samosprávy a navrhol systémové opatrenia na riešenie dlhodobo pretrvávajúcich problémov.

Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky má samospráva od záveru roka 2016. Celý proces elektronizácie bol však zo strany štátu nedostatočne nastavený a chýbala hlavne informačná podporná kampaň o možnostiach a výhodách elektronickej komunikácie so samosprávou, ale aj štátom. Elektronizácia je pritom jedným z dôležitých nástrojov transparentnosti a rozširovania možností pre lepšiu správu vecí verejných. „Na Slovensku sme za posledných 15 rokov investovali bezmála dve  miliardy na elektronizáciu a digitalizáciu spoločnosti. Jej aktuálny stav však odhaľuje, že európske i národné financie boli použité neefektívne a neúčelne. Nebola pritom lepšia príležitosť na to, aby štát začal s občanom viac komunikovať elektronicky, akú ponúkla pandémia spôsobená ochorením COVID-19. Žiadne ministerstvo, ale ani inštitúcie verejnej správy nevyužili pandemickú situáciu na to, aby ľudí presvedčili o výhodách bezbariérovej komunikácie prostredníctvom elektronickej schránky,“ približuje závery kontroly predseda Ľ. Andrassy. Väčšiu aktivitu a osvetu vo vzťahu k svojim členom odporúčajú kontrolóri aj záujmovým združeniam samospráv. Aktívnu elektronickú schránku má v súčasnosti len 5 % fyzických osôb, ale obce a mestá musia všetky úradné rozhodnutia spravovať elektronicky. V kontrolovaných samosprávach bola takmer polovica rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch ešte minulý rok doručená listom „po starom“, teda v rozpore so zákonom o e-Governmente. (viď tab.)

Nevyhnutnou podmienkou na vydávanie elektronických úradných dokumentov (EÚD) je funkčný systém ich správy. Ten by mal pokrývať všetky procesy – spracovanie podania, vyhotovenie rozhodnutia, jeho autorizáciu, doručenie a archiváciu. Samosprávy využívajú pre správu dokumentov rôzne systémy. Väčšie mestá ich mali vzájomne prepojené, resp. používali jeden komplexný IT systém. V malých obciach správa EÚD, pokiaľ nevyužívali špecializovaný informačný systém, nebola spravidla funkčná. Príkladom zlej praxe môže byť mesto Bytča, kde na správu EÚD využívali tri vzájomne neprepojené systémy. Údaje museli preto zamestnanci mesta medzi nimi ručne presúvať. Lopušné Pažite využívali systém od zaniknutého dodávateľa, samospráva nemala k dispozícii aktualizácie, aby bol systém v súlade so zákonom. V obci Malá Lodina neprešli na elektronický výkon verejnej moci, stále si uplatňujú výnimku zo zákona o e-Governmente. „Vo vzťahu k dodávateľom informačných systémov ťahajú miestne samosprávy za kratší koniec. Neexistuje totiž národná autorita, ktorá by nezávisle posúdila, napríklad formou certifikácie, či dodávaný produkt je v zhode s legislatívou definujúcou povinnosti pre elektronický výkon moci. Nedostatok dát, roztrieštenosť systémov, ktoré obce využívajú, sťažuje koncepčné riadenie informatizácie samosprávy,“ podčiarkol Ľ. Andrassy.

Povinná elektronizácia úradných rozhodnutí paradoxne priniesla tlačenie desiatok tisíc listov papiera navyše. Ak účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku, samosprávy majú povinnosť rozhodnutie vytlačiť vo forme listinného rovnopisu. Ten má okrem samotného rozhodnutia obsahovať aj ďalší papier – doložku o autorizácii. Štát vytváranie a doručovanie listinných rovnopisov preniesol na Slovenskú poštu v rámci tzv. centrálneho úradného doručovania. Tento systém ale nie je pre obce bezplatný a často sa preto posielajú rozhodnutia klasicky listinne bez doložky, čo samosprávam šetrí čas aj peniaze, aj keď to nie je v súlade so zákonom. Časť samospráv si v minulosti zabezpečila stroje na automatizované obálkovanie rozhodnutí, ktoré ale netlačia doložky o autorizácii. Národní kontrolóri preto odporúčajú ministerstvu investícií nahradiť doložku o autorizácii len informáciou, napríklad formou QR kódu, ktorý by bol súčasťou rozhodnutia. Alternatívou môže byť bezplatné sprístupnenie centrálneho úradného doručovania pre samosprávu.

Tabuľka Forma realizácie rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch v kontrolovanom období

Ďalším kontrolórskym dôkazom potvrdzujúcim nepochopenie celého systému elektronizácie je, že rozhodnutia nie sú vytvárané a ani autorizované ako elektronické úradné dokumenty. Mnoho štatutárov obcí stále považuje svoj vlastnoručný podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie dokumentov. Príkladom zlej praxe je mesto Zlaté Moravce, kde síce majú zabezpečený systém správy EÚD, vrátane ich elektronickej autorizácie, do elektronických schránok právnických osôb ale napríklad v roku 2018 zasielali naskenované rozhodnutia, ktoré boli fyzicky podpísané a opečiatkované štatutárom mesta. Problémom sú aj elektronické formuláre, ktoré umožňujú automatizované spracovanie dát a podľa zákona ich samosprávy majú mať k dispozícii. Nie sú ale vytvorené na všetky agendy, niektoré obce či mestá ich nemajú, resp. sa nevyužívajú vôbec. Len štvrtina dospelých fyzických osôb zaslala v roku 2021 orgánom verejnej moci podanie prostredníctvom vyplneného elektronického formulára. To je najmenej v porovnaní s krajinami V4 a Rakúska. Pre porovnanie v susednom Maďarsku to bolo takmer trikrát viac.

Kontrolóri sa pozreli aj na to, či materské školy bez právnej subjektivity, ktoré boli súčasťou organizácie obcí a miest, mali od januára 2021 zabezpečené podmienky pre legitímny elektronický výkon verejnej moci. Zmenou zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa riaditeľ materskej školy stal orgánom verejnej moci a bol povinný zabezpečovať správu EÚD. Ministerstvo školstva však dodatočne vydalo pre samosprávy usmernenie, že tieto subjekty nemusia uplatňovať legislatívu „z technických dôvodov“ a opakovane sa narušili pravidlá informatizácie slovenskej spoločnosti a rovnakého prístupu občanov k elektronickým službám. „Usmernenie vydané rezortom školstva nielenže vytvorilo predpoklad pre existenciu ďalšej výnimky, ktorá znamená nielen obchádzanie zákonných povinností pre elektronický výkon verejnej moci. Je to tiež ďalší negatívny krok poukazujúci na zaužívanú prax v procesoch informatizácie slovenskej spoločnosti, kde namiesto vecného riešenia výziev vychádzajúcich z projektov digitalizácie, respektíve zavádzania IT systémov, je jednoduchšie vydať usmernenie, ktoré problém nerieši, iba ho bez vecných a logických argumentov odsúva do budúcna,“ uzatvára výstupy auditu šéf národných kontrolórov.

Správa o výsledku kontroly “Rozhodnutia obcí a miest v elektronickej podobe”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Zodpovedné štátne inštitúcie sa nedostatočne venujú strategickej komodite, akou je voda – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 11. augusta 2023 – Tempo pripájania domácností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu sa v roku 2021 oproti roku 2015 zvýšil len o päť percent a nedarí sa dosiahnuť ani rozvojový cieľ zásobovať pitnou vodou minimálne 90 percent občanov Slovenska. Preto po troch rokoch kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR opakovane upozorňujú vládu i poslancov parlamentu na hroziace riziko vyplývajúce z neplnenia dlhodobých národných cieľov, ku ktorým sa vláda prihlásila vstupom do Európskej únie (EÚ).

Infografika Pripájanie obyvateľov k verejnej kanalizácii je ešte stále pomalé

„Za dvadsať rokov sa v rámci Slovenska preinvestovali pri vybudovaní novej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd bezmála dve miliardy, pričom výrazná časť tejto sumy bola vygenerovaná vďaka európskej finančnej pomoci. Napriek tejto pomoci sa našej krajine nedarí výraznejšie priblížiť k záväzku pripojiť do konca roku 2015 všetky obce, kde žije viac ako dvetisíc ľudí, na verejnú kanalizačnú sieť, alebo zabezpečiť ich bezproblémový prístup k pitnej vode. Splnenie cieľov v tejto oblasti je spojené s novými investíciami a taktiež s hľadaním stimulácie občanov, aby sa čo najviac pripájali k vybudovaným verejným sieťam. Tieto výzvy prinášajú so sebou značnú finančnú zaťaž voči verejným rozpočtom a odkladanie či nerealizovanie stanovených cieľov môže mať negatívny dopad na kvalitu životného prostredia i zdravie obyvateľov,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Napojenie domácnosti či nehnuteľností na pitnú vodu či verejnú kanalizáciu je štandardom 21. storočia a pre každú modernú spoločnosť je to kľúčová rozvojová agenda. Kanalizačná infraštruktúra totiž chráni zdravie ľudí aj samotné životné prostredie pred jeho prípadným znečistením odpadovými vodami. Budovaním kanalizačných sietí a využívaním čistiarní odpadových vôd (ČOV) sa významne znižuje znečistenie prírody a zvyšuje sa kvalita vodných tokov i života občanov žijúcich v mestách či regiónoch. Počet ľudí napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 milióna z celkovej populácie krajiny, zo všetkých 2 890 obcí je však pripojených len 1 155. Najhoršia situácia je v južných regiónoch Slovenska, pričom najkritickejší stav je v okrese Trebišov, Krupina a Rimavská Sobota. Kontrolóri konštatujú, že zodpovedné štátne inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už začala voči Slovensku proces infringementu. V prípade, že štát nebude plniť medzinárodné záväzky, bude nasledovať zo strany bruselských inštitúcií uloženie finančných sankcií, ktoré bude musieť vláda uhradiť zo štátneho rozpočtu. Minimálna výška paušálnej pokuty predstavuje viac ako 600-tisíc eur a výška denného penále za neplnenie vlastných národných záväzkov je stanovená na 3-tisíc eur.

Graf Úroveň odkanalizovania obyvateľstva verejnou kanalizáciou

Kontrolný úrad preveroval situáciu a popisoval riziká v danej oblasti v rokoch 2016 – 2022. V správe o výsledku kontroly upozorňujú národní kontrolóri, že problémovým faktorom pomalého napredovania v tejto oblasti je nejasnosť a rozdrobenosť kompetencií veľkého počtu zainteresovaných inštitúcií, ako aj ich nedostatočná komunikácia a koordinácia, ktorú má vecne i odborne zastrešovať envirorezort. „Ministerstvo životného prostredia je rozhodujúcim ústredným orgánom štátu, ktorý má garantovať tvorbu a ochranu životného prostredia, a to aj z hľadiska zriaďovania a rozvoja verejných vodovodov a kanalizácie. A práve tu sme identifikovali slabý článok fungovania štátu a to v rozhodujúcom segmente kritickej infraštruktúry štátu, a zároveň pri napĺňaní jedného zo základných práv, ktoré občanom garantuje ústava. Viaceré výstupy z kontrolných akcií dokazujú, že predstavitelia rezortu životného prostredia zanedbávajú plnenie ich strategických kompetencií pri téme budovania či rozširovania existujúcej siete vodovodov, kanalizácií, pri kontrole plnenia povinnosti vodárenských spoločností pri ich prevádzkovej činnosti alebo pri zabezpečení spracovania odpadovej vody v čistiarňach,“ objasňuje postoj kontrolórov ich predseda Ľ. Andrassy a dodáva, že neriešenie popísaných rizík zo strany kompetentných ministerstiev môže vyústiť do ohrozenia dodávok pitnej vody v širších regiónoch Slovenska, alebo do straty verejnej kontroly nad kritickou vodárenskou infraštruktúrou.

Ako ukázala ostatná kontrola, v posledných piatich rokoch, odkedy NKÚ naposledy preveroval túto významnú oblasť, nedošlo k výraznejšiemu pokroku pri nastavení a ani pri používaní kontrolných mechanizmov zo strany štátnych inštitúcií. Častými sprievodnými faktormi sú neochota predstaviteľov miestnej samosprávy kontrolovať a postihovať vlastníkov problémových nehnuteľností, ale taktiež nedostatok odborných zamestnancov na úrovni obecných, mestských úradov či štátnej vodnej správy. To v konečnom dôsledku znemožňuje aktívny výkon kontroly a národní kontrolóri preto v ich správe informujú poslancov parlamentu, že systém kontroly plnenia zákonných povinností pri pripájaní nehnuteľností na vybudovanú verejnú kanalizáciu je nefunkčný. „Ide o systémový problém, ktorý sa týka viacerých subjektov verejnej správy a územnej samosprávy s rozdielnymi kompetenciami a povinnosťami. Tento negatívny stav je možné riešiť len úpravou legislatívy a jasným vymedzením povinností medzi štátnou správou a samosprávou. Zároveň je potrebné personálne posilniť kompetentné inštitúcie, aby vďaka aktívnej kontrole a využívaniu motivačných sankcií podporili záujem vlastníkov domov či budov pripájať sa na verejnú kanalizáciu a vodovod,“ konštatuje šéf slovenských kontrolórov. Dôležité je taktiež zaviesť komplexnú dátovú a informačnú základňu. Ministerstvo životného prostredia ako garant tejto verejnej politiky musí mať k dispozícií informačný systém, vďaka ktorému bude monitorovať kritické regióny a zároveň bude môcť prijímať krízové riešenia, či navrhovať zmenu legislatívy.

Z pohľadu národných kontrolórov je v súčasnosti nevyhnutné, aby envirorezort aktualizoval celkový investičný dlh v tejto oblasti a to hlavne v kontexte dopadov inflácie a energetickej krízy na reálnu cenu za stavebné materiály či na mzdu zamestnancov pracujúcich v stavebníctve a vodárenstve. Finančné prostriedky, ktoré sú v pláne rozvoja verejných kanalizácií a vodovodov na roky 2021 až 2027 odhadované na sumu viac ako 1,5 miliardy, vychádzali z cien, ktoré sú dnes nepoužiteľné a násobne vyššie. Na základe odborného poznania zamestnancov NKÚ je predpoklad, že suma nezabezpečených finančných prostriedkov pre realizáciu projektov smerujúcich k rozvoju existujúcej siete kanalizácií je vyššia o bezmála trištvrte miliardy eur a investičný dlh pri vodovodoch sa šplhá nad štyri miliardy. „Okrem peňazí, ktoré potrebujeme na rozšírenie existujúcej siete čistiarní, kanalizácií a vodovodov, na splnenie slovenských záväzkov voči európskemu spoločenstvu, nesmieme zabúdať na niekoľkomiliardový modernizačný dlh, ktorý sme identifikovali v rámci kontrol vodárenských spoločností. Dlh, ktorý je spojený s nerealizovanými opravami a údržbou existujúcej siete vodovodov a kanalizácií, sa dostáva až na úroveň piatich miliárd,“ konštatuje Ľ. Andrassy. „Preto o tejto závažnej téme informujeme nielen poslancov, ale aj predsedu vlády. Zdôrazňujeme, že okrem výrazného dopadu riešenia popísaných rizík na samotný verejný rozpočet je nevyhnutné, aby štát ako jediný garant ústavných práv občanov konal aktívne a strategicky riešil kľúčové problémy súvisiace s vodou,“ uzatvára predseda kontrolného úradu.

Správa o výsledku kontroly “Čistiarne odpadových vôd a odkanalizovanie SR”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , ,

Stojíme pri slovinských kontrolóroch, ponúkli sme im pomoc – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 7. augusta 2023 – Slovinsko v týchto dňoch postihli ničivé záplavy a krajina čelí najhoršej prírodnej katastrofe vo svojich dejinách. Slovenskí kontrolóri stoja v týchto ťažkých chvíľach pri slovinských kolegoch a sú pripravení v rámci možností pomôcť.

“Veríme, že následky katastrofy sa podarí odstrániť v čo najkratšom čase a život vo Vašej krajine sa vráti donormálnych koľají,” vyjadril sa šéf NKÚ Ľ. Andrassy v liste predsedníčke slovinského kontrolného úradu.

Foto: Ničivé záplavy v SlovinskuFoto: TASR


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Podpredseda Ivančo v Ekonomike :24 o poplatku za rozvoj obcí – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 7. augusta 2023 – Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR sa pozreli na miestny poplatok za rozvoj v samospráve, ktorý bol zavedený v roku 2017. O tom, či a ako poplatok obciam pomáha, diskutoval podpredseda úradu Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika :24 spolu s Jurajom Suchánkom z Inštitútu urbánneho rozvoja.

Pre spustenie videozáznamu z RTVS24 kliknite SEM.

Podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika 24

Podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika :24.

 


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , ,

Poplatok za rozvoj obciam pomáha, nevyužívajú ho ale ani všetky krajské mestá – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 4. augusta 2023 – Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Tento poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017, následne sú zákonom viazané využiť ho na úhradu kapitálových výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí, nie na bežnú údržbu a opravy obecného majetku. Podľa údajov Datacentra od zavedenia poplatku do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako 60 000 eur 80 obcí, kontrolóri sa hlbšie pozreli na využitie poplatku v deviatich z nich. „Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska. Ide v priemere približne o 14 % z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba,“ spresnil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo. Z krajských miest ho stále nemajú zavedený v Trenčíne a Prešove, v Žiline a Banskej Bystrici ho vyberajú od tohto roka.

Späť Infografika Poplatok za rozvoj v samospráve

Od roku 2017 sa každoročne výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 mil. eur, v minulom roku všetky obce na Slovensku cez poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 mil. eur (tabuľka 1). V deviatich kontrolovaných obciach za šesť rokov vybrali spolu viac ako 10 mil. eur (tabuľka 2). Z tejto sumy už bolo preinvestovaných na zákonom stanovené účely vyše 8,93 milióna eur. Tieto samosprávy najviac investovali do stavieb určených na vzdelávanie detí (36,5 %), miestne komunikácie, parkovacie plochy, verejné osvetlenie, technickú infraštruktúru (32,8 %) a na stavby poskytujúce sociálne, športové a kultúrne služby (28,2 %). Niektoré obce vybrané prostriedky spolu s ďalšími vlastnými financiami použili na jednu významnú investíciu, napríklad v kontrolovaných Gbeľanoch na vybudovanie zariadenia sociálnych služieb alebo v Budči na rozšírenie kanalizácie. V obciach s nižším ročným výnosom z poplatku za rozvoj zas boli finančné prostriedky použité aj ako zdroj na povinné spolufinancovanie projektov financovaných z nenávratných finančných príspevkov, napr. fondov Európskej únie.

„Pre rastúcu infláciu sa ale reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú a pravdepodobne bude potrebné upravovať jeho  maximálnu výšku, aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom,“ zdôraznil podpredseda NKÚ SR. Kontrolóri preto odporúčajú novelizáciu zákona o poplatku, a to nielen v časti výpočtu poplatku. Prax ukázala, že je potrebná aj úprava definícií niektorých základných pojmov. Príjmy z poplatku za rozvoj by malo byť možné podľa NKÚ použiť aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu. V kontrolovanej obci Miloslavov bola časť financií použitá na kúpu budovy pre materskú školu. To bolo síce podľa zákona v súlade s účelom využitia poplatku, ale nie podmienkami použitia. „Aj tento príklad ukazuje, že vylúčenie možnosti nadobudnúť stavbu jej kúpou obmedzuje obce rýchlejšie a jednoduchšie reagovať na meniace sa potreby obyvateľov, ale aj efektívne využiť dostupné a použiteľné možnosti existujúcich stavieb na území obce,“ dodal J. Ivančo.

Výška sadzby poplatku bola vo viacerých obciach stanovená na maximálnej možnej sume 35,00 eur/m2, ktorú umožňuje platný zákon o poplatku. Výšku poplatku obce diferencovali aj podľa druhu stavby a jej umiestnenia. Napríklad Malacky pre priemyselné stavby a stavby na skladovanie v priemyselnom parku uplatňovali zníženú sadzbu poplatku 15,00 eur/m2, na ostatnom území mesta bola sadzba pre takéto stavby 35,00 eur/m2. V prípade obce Kočovce sa sadzbami (3,00 eur/m2 pre stavby na bývanie, 20,00 eur/m2 za priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie, 10,00 eur/m2 za ostatné stavby) reguloval na území obce intenzívny rozvoj budovania skladovacích a logistických kapacít v okolí Nového Mesta nad Váhom.

Kontrola ďalej ukázala nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí so zákonmi a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve. Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov. To si vyžadovalo dodatočnú komunikáciu obce, ako správcu dane, s poplatníkom, resp. s príslušným stavebným úradom, ktorý pri menších obciach ale nesídli v danej obci. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že existuje riziko zhoršenia tohto stavu od 1. apríla 2024, keď vstúpi do účinnosti nová právna úprava stavebného konania. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča novelizovať zákon o územnom plánovaní tak, aby priamo zo zákona bola zabezpečená výmena potrebných údajov.

Nesúlad VZN so zákonom o poplatku bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor už voči nemu podal protest. Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly. Zlepšilo sa aj zverejňovanie údajov o poplatku za rozvoj, keďže zo strany Finančnej správy SR boli upravené informácie, ktorými sa obce riadili v tejto oblasti. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že zavedenie poplatkov za rozvoj plní účel, je ďalším zdrojom financovania stavieb pre občiansku vybavenosť a služby obcí a po navrhovaných úpravách legislatívy sa ešte zvýši pozitívny vplyv na príjmy rozpočtov obcí.

Tabuľka Príjem z poplatku za rozvoj za všetky obce SR

Správa o výsledku kontroly “Poplatok za rozvoj v samospráve”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Pomohli sme ukrajinským kolegyniam, vojnu pocítili na vlastnej koži – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 1. augusta 2023 – Ostreľovanie, raketové útoky, poškodené či úplne zničené domovy, strach a aj nútená evakuácia – to všetko zažili a stále zažívajú ukrajinskí kolegovia z kyjevskej Účtovnej komory, ktorá je najvyšším kontrolným orgánom Ukrajiny. Spolupracovali sme s nimi už pred minuloročnou vojenskou inváziou Ruska. Okrem pokračujúcej spolupráce v odbornej rovine sme sa rozhodli usporiadať aj symbolickú zbierku pomoci medzi kontrolórmi NKÚ.

Jej výťažok v týchto dňoch odovzdal slovenský veľvyslanec na Ukrajine Marek Šafin trom ukrajinským kolegyniam, ktorých rodiny patria k tým, čo sa s následkami ruskej agresie vyrovnávajú doteraz. „Skutočného priateľa spoznáte v ťažkých chvíľach a ja som nesmierne rád, že moji kolegovia nezištne prispeli do finančného daru pre ukrajinských partnerov a aspoň takýmto, síce pre nás symbolickým darom, ale pre nich veľkým gestom sme vyjadrili našu solidaritu,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľ. Andrassy.

Ruské útoky na ukrajinské mestá.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy

Výzvy na výber odborných hodnotiteľov žiadostí

[ad_1]

Výzva č. POO-K17-01/2023/OH2 na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako Vykonávateľ pre Komponent 17 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky za účelom odborného posúdenia investícií a reforiem v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vyhlasuje Výzvu č. POO-K17-01/2023/OH2 na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu.

Žiadatelia o zaradenie do zoznamu odborných hodnotiteľov musia spĺňať požiadavky, ktoré sú bližšie špecifikované v dokumente výzvy.

Typ výzvy: otvorená

Dátum zverejnenia: 27.07.2023

Dátum uzavretia 1. kola: 18.08.2023

Dátum uzavretia 2. kola: 18.09.2023

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy

Výzvy na výber odborných hodnotiteľov žiadostí

[ad_1]

Výzva č. POO-K17-01/2023/OH2 na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako Vykonávateľ pre Komponent 17 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky za účelom odborného posúdenia investícií a reforiem v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vyhlasuje Výzvu č. POO-K17-01/2023/OH2 na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu.

Žiadatelia o zaradenie do zoznamu odborných hodnotiteľov musia spĺňať požiadavky, ktoré sú bližšie špecifikované v dokumente výzvy.

Typ výzvy: otvorená

Dátum zverejnenia: 27.07.2023

Dátum uzavretia 1. kola: 18.08.2023

Dátum uzavretia 2. kola: 18.09.2023

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy |

Sociálne podniky dávajú prácu 3 500 znevýhodneným osobám

[ad_1]

27.07.2023

Sociálne podniky na Slovensku už 5 rokov prispievajú k sociálnej inklúzii, podpore zamestnanosti a regionálnemu či miestnemu rozvoju. Ich činnosť nie je primárne orientovaná na tvorbu zisku, ale na napĺňanie rôznych spoločenských potrieb. Sociálne podniky tiež zamestnávajú zdravotne či sociálne znevýhodnené a zraniteľné osoby s problematickým uplatnením na trhu práce. Momentálne existuje viac ako 530 registrovaných sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú vyše 6 300 ľudí, z toho 3 495 sú zraniteľné a znevýhodnené osoby. Mnohé z týchto spoločností pritom realizujú inovatívne podnikateľské zámery. Informácie o ich službách a produktoch sú zverejnené v online katalógu sociálnych podnikov www.katalogsp.sk.

 

Od mája 2018, kedy vstúpil do platnosti nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, získalo štatút registrovaného sociálneho podniku na Slovensku viac ako 530 firiem. Ich činnosť nie je primárne zameraná na dosahovanie zisku, ale na napĺňanie rôznych spoločenských potrieb všeobecného záujmu, ktoré pre bežný podnikateľský sektor nemusia byť zaujímavé. Ide o rôzne spoločensky prospešné služby – od zdravotnej starostlivosti, cez sociálnu pomoc, vzdelávanie a výchovu, po rozvoj telesnej kultúry, či ochranu životného prostredia. Sociálne podniky tiež zamestnávajú zdravotne či sociálne znevýhodnené a zraniteľné osoby s problematickým uplatnením na trhu práce. Mnohé z nich pritom realizujú veľmi zaujímavé a inovatívne podnikateľské zámery.

Lídri na Slovensku aj v Európe

Manželia Lucia a Juraj Baľákovci vedú sociálny podnik Živá záhrada s.r.o. v Leopoldove. Ich cieľom je obnovovať život v pôde a integrovať zdravotne znevýhodnených a zraniteľných zamestnancov. Je to prvá iniciatíva zameraná na obnovu mikrobiómu a biodiverzity v pôde v strednej Európe. Podnik sa tiež venuje výskumu pôdneho mikrobiómu a pre poľnohospodárov organizuje workshopy na výrobu kvalitného kompostu, ktorý pomáha obnovovať degradovanú pôdu.

V Bratislave pôsobí jedinečná spoločnosť Law & Political Science Agency , založená Petrom Štaffenom, ktorý má zdravotné znevýhodnenie. Poskytujú široké portfólio služieb pre fyzické aj právnické osoby s dôrazom na integráciu znevýhodnených a zraniteľných osôb do pracovného života. Ich služby zahŕňajú podporu pri uplatnení sa na trhu práce, poradenstvo a informácie o kompenzáciách a pomôckach, ako sú , invalidné vozíky, počítače či osobná asistencia a ďalšie. Pomáhajú zlepšovať kvalitu života znevýhodnených a prispievajú k inkluzívnej spoločnosti.

AfB Slovakia s.r.o. so sídlom v Trnave je najväčším neziskovým IT podnikom v Európe. Okrem Slovenska podnik pôsobí aj na trhu v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a vo Francúzsku. Špecializuje sa na preberanie vyradeného hardvéru od spoločností a verejných inštitúcií, jeho odborným repasovaním a opätovným uvedením na trh. Dokážu tak skĺbiť ekologický prínos a podporu zamestnanosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Aktuálne zamestnáva 12 zdravotne znevýhodnených ľudí.

Vzniku nových sociálnych podnikov pomáhajú Regionálne centrá sociálnej ekonomiky, zriadené v každom krajskom meste, vrátane Bratislavy. Bezplatne poskytujú informácie o možnostiach podpory pre subjekty sociálnej ekonomiky, ako aj nevyhnutnú pomoc a podporu pri žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Katalóg sociálnych podnikov: riešenie pre verejných obstarávateľov a zamestnávateľov

Prehľad registrovaných sociálnych podnikov a ucelenú databázu ich tovarov a služieb je možné nájsť na www.katalogsp.sk . Vďaka tomuto online nástroju môžu organizácie, firmy, ale aj bežní ľudia získať viacero výhod. Ocenia ho najmä verejní obstarávatelia, inštitúcie a samosprávy, ktorí realizujú najmenej desať verejných obstarávaní ročne. Tieto subjekty majú zo zákona povinnosť použiť tzv. sociálne hľadisko najmenej v 6 % z týchto obstarávaní. Registrované sociálne podniky majú výhodu pri uplatňovaní sociálneho aspektu a môžu získať zákazky jednoduchšie.

Ďalšou veľkou skupinou potenciálnych zákazníkov sociálnych podnikov sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami. V zmysle zákona o službách zamestnanosti majú povinnosť zamestnávať z celkového počtu zamestnancov aspoň 3,2 % osôb so zdravotným znevýhodnením. Povinnosť si môžu jednoducho splniť napríklad nákupom služby alebo tovaru od podniku, v ktorom najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným znevýhodnením (aj integračné sociálne podniky). Takmer polovica registrovaných sociálnych podnikov aktuálne v katalógu sociálnych podnikov túto možnosť ponúka.

Katalóg sociálnych podnikov je vhodným miestom aj pre bežných ľudí, ktorým záleží od koho nakupujú a kúpou tovaru alebo objednaním služby chcú podporiť zodpovedné podnikanie.

Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky realizuje Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy

Efektívne čerpanie eurofondov je pre vládu priorita. Vďaka podpisu memoranda bude Slovensko bližšie spolupracovať s Poľskom, jednou z najúspešnejších krajín v EÚ

[ad_1]

Prichádzame s riešeniami ako zlepšiť nastavenie a fungovanie eurofondov na Slovensku. Minister Peter Balík dnes vo Varšave v mene Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) podpísal memorandum o spolupráci s partnerským Ministerstvom rozvojových fondov a regionálnej politiky Poľska. Cieľom je vzájomná podpora a výmena skúseností, aby Slovensko zásadne zlepšilo svoju schopnosť využívať financie z prostriedkov Európskej únie. Na rokovaniach o eurofondoch, ktoré v Poľsku inicioval minister Balík, sa zúčastnila tiež podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti SR a využívanie eurofondov Lívia Vašáková. Experti MIRRI SR a ďalších rezortov rokovali vo Varšave s poľskými partnermi o systéme eurofondov v rámci viacerých odborných panelov, ktoré zorganizovala poľská strana.

„Slovensko má, žiaľ, dlhodobé problémy s čerpaním eurofondov a stále sa motáme niekde na konci európskeho rebríčka čerpania, zatiaľ čo Poľsko patrí v tejto oblasti k najúspešnejším štátom v EÚ. Preto vítam príležitosť, ktorú nám ponúka dnes podpísané memorandum a som presvedčený, že bude tým správnym impulzom, aby sme systém riadenia a využívania eurofondov na Slovensku zásadne zmenili k lepšiemu,“ povedal po podpise memoranda minister investícií Peter Balík. Upozornil, že zatiaľ čo Slovensko je v európskom rebríčku čerpania na 21. mieste a v dobiehajúcom programovom období má vyčerpaných len 75 % z celkovej eurofondovej obálky, Poľsko je v čerpaní v EÚ druhé a vyčerpaných má už 91 % eurofondov.

„S Poľskom sme si blízki v mnohých smeroch – spája nás geografia, medziľudské kontakty, skúsenosti z histórie a podobné výzvy, ktorým musíme čeliť. Dnes sme tu, aby sme vzájomne zdieľali skúsenosti v oblasti efektívneho využívania európskych prostriedkov. Sme vláda odborníkov, ktorá si túto oblasť určila ako jednu z priorít v rámci svojho mandátu. Na Slovensku máme, žiaľ, v čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov dlhodobo medzery. Naopak, naši severní susedia sú nielen najväčší, ale aj jedni z najefektívnejších beneficientov kohéznej politiky v Európskej únii. Som si preto istá, že nám poľská strana môže byť v tejto oblasti inšpiráciou,” uviedla vicepremiérka Lívia Vašáková.

„Memorandum, ktoré sme podpísali, dodáva našej spolupráci oveľa praktickejší rozmer. Zatiaľ čo na Slovensku sme sa uplynulé dve desaťročia sústredili najmä na procesy a eurofondová byrokracia nám prerástla do obrovských rozmerov, Poliaci išli po výsledkoch a čo najviac zjednodušovali cestu k peniazom pre žiadateľov. Poľsko môže byť pre nás inšpiráciou najmä v troch oblastiach. V prvom rade sú to veľké infraštruktúrne projekty. V Poľsku nie je problém vybudovať z eurofondov moderné výskumné centrá, múzeá, postaviť pre Varšavu novú železničnú stanicu či vybudovať úplne nové moderné nemocnice. Druhým poľským špecifikom je silný regionálny prístup. Veľká časť eurofondov ide priamo do konkrétnych regiónov cez regionálne programy,“ uviedol minister Balík. V Poľsku je 16 programov, ktoré sú priamo viazané na investície v konkrétnych regiónoch a v programovom období 2021-2027 regióny rozhodnú o viac ako 44 % z celkovej eurofondovej obálky vo výške 76 miliárd eur. Aj v Poľsku však išlo o postupný proces a regionálnu politiku zobralo ministerstvo pod krídla až v roku 2019. Na Slovensku budú v tomto programovom období rozhodovať priamo regióny vôbec po prvý raz, a to o využití zdrojov v hodnote vyše 2 miliárd, čo je asi 17 % z alokácie Programu Slovensko. „Regionálny princíp pri implementácii eurofondov chceme naďalej posilňovať. Že je to správna cesta, potvrdzuje práve Poľsko. Ako dokážu investície z európskych zdrojov meniť život ľudí v regiónoch k lepšiemu tam vidno na každom kroku. Z eurofondov majú Poliaci nové nemocnice, veľké železničné stanice, výskumné centrá a tento typ veľkých strategických investícií sa musíme naučiť robiť aj my, na Slovensku,” doplnila štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová.

Podľa ministra Balíka je jedným z veľkých prínosov memoranda možnosť výmeny expertov a konzultácie medzi poľskou a slovenskou stranou. „Treťou výzvou je zmena myslenia slovenských expertov, ktorí majú eurofondy na starosti. Popri jednoduchých, ale transparentných pravidlách na Slovensku akútne potrebujeme v čerpaní eurofondov viac odvahy, dravosti a ťahu na bránu. V tomto môžu byť pre nás poľské skúsenosti veľkou inšpiráciou.“

Spolupráca a výmena skúseností expertov však bude obojstranná. „Som presvedčený, že aj viaceré slovenské úspešné príbehy pomôžu poľským kolegom. Jedným z príkladov je príprava investícií z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý podporí tranzíciu regiónov k zelenšej ekonomike a pomôže im prekonať dopady uzatvorenia uhoľných baní a dekarbonizácie priemyslu. Na pláne spravodlivej transformácie sme úzko spolupracovali s partnermi v regiónoch a vďaka tomu sa doňho premietli práve ich pohľady na dlhodobú víziu územia,” dodal minister investícií Balík.

Podľa ministra investícií sú veľkou šancou pre Slovensko nové eurofondy a Program Slovensko. „V snahe predísť problémom, aké poznačili dobiehajúce eurofondové obdobie, sme z Programu Slovensko vyhlásili v priebehu jediného mesiaca už štyri veľké výzvy a do konca leta pribudnú ďalšie. Robíme všetko pre to, aby bol rozbeh nových eurofondov razantný a v závere programového obdobia nemusela naša krajina riešiť rovnaké problémy s čerpaním ako my teraz. Som presvedčený, že nám k tomu pomôže aj spolupráca s našimi poľskými partnermi,“ dodal minister investícií Balík.

Galéria

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok