Zjednotenie platieb daní, cla a poistného zvýši transparentnosť a príjmy štátu – Aktuality

Bratislava 14. apríla 2022 – Ďalšie zmenšovanie daňovej medzery, zvýšenie transparentnosti a zníženie nákladov na finančnú správu mal priniesť program zjednotenia výberu daní, poistného a cla. Narazil však na nedostatočnú politickú podporu a problémom boli aj vzájomná komunikácia zúčastnených strán či spôsoby rozpočtovania a plánovania.  Potvrdil to Najvyšší kontrolný úrad SR po preverení aktuálneho stavu viac ako desaťročného programu UNITAS. Napriek deklaráciám vo všetkých vládnych programových vyhláseniach od roku 2006, zainteresovaní po preinvestovaní 184 mil. eur splnili len štvrtinu zo stanovených cieľov. Strategické dokumenty tohto programu sú zastarané a nereflektujú aktuálne smerovanie eGovernmentu. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD (graf 1). Na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

 

Zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov v oblasti daňovej a colnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších orgánov verejnej správy sa malo realizovať v dvoch základných fázach programu UNITAS I. a UNITAS II. (obr. 1).  Aj keď sa jednotlivé zámery a ciele v priebehu času menili, hlavný cieľ – zjednotenie výberu – sa nezmenil, avšak dodnes nebol dosiahnutý. K zjednoteniu a zjednodušeniu výberu daní, cla a poistných odvodov zatiaľ nedošlo. Implementáciu programu UNITAS vníma NKÚ v troch základných krokoch: príprava (od r. 2005), implementácia (od 2012) a hibernácia (od 2015). Vláda dostala za celé obdobie fungovania programu len dve situačné správy, napriek tomu, že mali byť predkladané každý polrok.

Aktuálny stav

Nadväzne na dve predchádzajúce kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly, s odstupom 5 rokov kontroloval úrad v minulom roku reálny stav UNITAS-u za roky 2015 až 2020 na rezorte financií, ktorý program riadi. Kontrolóri zistili, že pôvodné zámery a ciele sa podarilo naplniť na necelých 25 %. Nefunguje jednotná registrácia, zjednotenie výberu, ani jedno kontaktné miesto pre komunikáciu, ktorým malo byť Finančné riaditeľstvo. Nebolo spustené spoločné ročné zúčtovanie dane a poistného. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení síce bolo legislatívne zadefinované, ale nedostalo sa do praktickej realizácie a následne bolo v marci 2022 novelou zákona zrušené.

Pri hodnotení stavu zavádzania programu UNITAS, kontrolný úrad uplatnil princípy Svetovej banky. Systémom semaforu (tabuľka 1) poukázal na oneskorené plnenie cieľov, nedodržiavanie harmonogramu, predčasné prijímanie legislatívnych zmien (napr. nerealizované ročné zúčtovanie v sociálnom poistení) či nedostatočné riadenie výkonnosti. Za príklad, keď strategické plánovanie programu UNITAS narazilo na ambiciózne ciele, možno považovať pád informačného systému v roku 2012.

Problematické bolo aj rozpočtovanie UNITAS-u, ktorého rozpočet bol samostatnou položkou programového rozpočtovania. Napriek tomu došlo v návrhoch štátneho rozpočtu k dlhodobému podhodnocovaniu plánovaných výdavkov. Financovanie bolo riešené najmä mimoriadnymi presunmi, zvlášť v obdobiach tzv. nulového rozpočtu v rokoch 2013 – 2019. Celkovo bolo na program schválených 41 miliónov eur, pričom zvyšných 77 % výdavkov bolo krytých vďaka rozpočtovým opatreniam. Spolu s nedostatočnou komunikáciou preto patrí finančné zabezpečenie jeho implementácie k najslabším stránkam celého programu.

Medzinárodné porovnanie záťaže a prínosov

Náklady na správu príjmov na Slovensku klesli z 2,41 % výberu v roku 2007 na 2,15 % v roku 2019. Pri porovnaní podielu nákladov finančnej správy k celkovému výberu daní v rámci OECD patrí Slovensku prvé miesto (graf č. 1) ako krajine s najvyššími nákladmi na správu štátnych príjmov na svete. Obdobnú štruktúru agendy ako Slovensko majú finančné správy v Belgicku, Portugalsku, ktoré sú zaradené v prvej päťke, ale aj v Rakúsku či Španielsku, ktoré patria k najlacnejším správcom.

Prínos realizovaných krokov programu UNITAS možno potvrdiť aj zlepšením pozície Slovenska v rámci celosvetového Indexu Paying taxes. Ako súčasť indexu Svetovej banky Doing Business hodnotí 175 krajín. Kým v roku 2007 bolo Slovensko na 113. mieste, keď na splnenie daňových povinností bolo potrebných 344 hodín ročne a 30 platieb, v roku 2019 sa s ôsmimi platbami a 192 hodinami ročne posunulo na 48. miesto. Popri znížení byrokracie, úsporách času a zlepšení podnikateľského prostredia, má táto reforma potenciál priniesť rádovo niekoľko stoviek miliónov eur.

 

Prílohy

Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007

Zdroj: OECD, spracovanie NKÚ

 

Obrázok č. 1:

Schéma UNITAS

Zdroj: Modifikovaný postup implementácie v programe UNITAS, schválený RV UNITAS II. na MF SR dňa 19. 8. 2014

 

História

Možnosť využitia jedinej inštitúcie na výber daní aj sociálneho poistenia bola otvorená na rokovaní vlády pri dôchodkovej reforme už v roku 2005. Po období príprav analýz návrhov a strategických materiálov, vrátane Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému z roku 2011, vzniklo Finančné riaditeľstvo SR ako spoločná inštitúcia pre dane a clá. Organizačné zmeny boli sprevádzané kolapsom novozavedeného informačného systému a návratom k pôvodnému, čomu sa venovala pri prvej kontrole aj najvyššia kontrolná autorita Slovenska. V roku 2013 vykonala Kontrolu zabezpečenia efektívnosti a účinnosti stavu realizácie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS k 31.12.2012. Druhú kontrolu realizoval úrad v roku 2015, keď vo finančnej správe prebiehali procesno-organizačné zmeny a zavádzanie Informačného systému finančnej správy. Ten pozostával zo Správy daní (ISFS-SD) za 76 miliónov eur a Centrálneho elektronického priečinka za 55 mil. eur (CEP), financovaných z eurofondového programu OPIS. Súbežne s implementáciou prvej fázy – UNITAS I, zameranej na daňovú a colnú správu, vtedy začala aj príprava pripojenia sociálnych odvodov v rámci fázy UNITAS II.

 

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 – 2015 a 2016 – 2020

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 - 2015 a 2016 - 2020

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zodpovednosť za každé euro bude v nadchádzajúcom období vyššia ako kedykoľvek predtým – Aktuality

Bratislava 8. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík predložil poslancom Národnej rady SR v závere svojho končiaceho mandátu siedmu výročnú správu. Šéf národných kontrolórov v nej sumarizuje svoju sedemročnú misiu, počas ktorej na úrade popri zmenách stratégií, organizačnej štruktúry i manažmentu vytvoril priestor pre zásadnú reformu tvorby kontrol. Už piaty rok predchádza procesu kontroly dôsledné plánovanie a vyhodnocovanie rizík definovaných analytickou jednotkou úradu, ako aj prizvanými subjektmi z akademickej obce či odborných neziskových organizácií. Výsledkami z kontrolných akcií sa zároveň zaoberajú príslušné parlamentné výbory, ktoré majú možnosť využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu zaväzovať uzneseniami ministrov či predstaviteľov štátu k náprave na základe odporúčaní kontrolným úradom.

Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň povzbudzuje poslancov, aby im spolupráca a viera v dobro pomohli previesť Slovensko nadchádzajúcim ťažkým obdobím poznačeným pandémiou a odsúdeniahodnou vojnou na Ukrajine, ktorá má už dnes vážne dopady nielen na samotných Ukrajincov, ale aj na obyvateľov Európy.

Infografika Rok 2021 v číslach

Výročná správa NKÚ ponúka pohľad na to, ako sa zmenilo zameranie kontrolnej činnosti úradu za ostatné roky. Kontrolóri prešli z klasických finančno-súladových kontrol, orientovaných na nakladanie s verejnými prostriedkami, majetkom alebo dodržiavaním zákonov na komplexnejšie hodnotenie verejných politík. Audity sa čoraz viac sústreďujú aj na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov. Ukážkovým príkladom sú napríklad nedávne kontroly Slovenského pozemkového fondu, vodárenských spoločností, ale aj problematika sucha či nastavenia vnútorných kontrolných systémov ústredných orgánov štátu. „Našimi kontrolami sme subjektom počas 7 rokov adresovali viac ako 3 120 odporúčaní, ako byť lepšími. Často sa to dá dosiahnuť novou organizáciou práce, reálnejšie nastavenými cieľmi či ich dôsledným monitoringom. Aj keď kontrola NKÚ ukazuje, že dodržiavanie pravidiel a predpisov nie je v každej organizácii úplnou samozrejmosťou – a najmä mnohé malé a menšie obce sa objektívne strácajú v mori zákonov a predpisov – som presvedčený, že orientácia na odporúčania, ktoré umožnia organizáciám byť lepšími, bude postupne tvoriť jadro našej kontrolnej činnosti,“ myslí si šéf národných kontrolórov K. Mitrík.

Oproti minulosti sa okrem iného pozitívne zmenila situácia v tom, že výsledky auditov dostávajú priestor pre vecnú diskusiu so zainteresovanými stranami v rámci parlamentných výborov. Kľúčovým adresátom správ NKÚ totiž nie je len kontrolovaný subjekt, ale aj poslanci a verejnosť. Práve poslanci majú využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu a uzneseniami zaväzovať ministrov, reprezentantov štátu k prijímaniu opatrení. Táto zmena je zároveň pre úrad výzvou skvalitňovať a cieliť kontroly aj na oblasti, ktoré boli v minulosti mimo hľadáčika kontrolných inštitúcií. Kontrolóri sa v rámci výkonnostných kontrol môžu zamerať na verejné politiky aj vďaka tomu, že na úrade už piaty rok pôsobí analytický útvar. Na prípravu plánu kontrolnej činnosti tak kontrolóri využívajú poznatky nielen z predošlých kontrol, ale aj z odborných analýz kľúčových verejných politík. Cez analytickú jednotku sa do rizikových analýz zároveň zapája externé prostredie, akým je akademická obec, odborné neziskové organizácie alebo aj samotné kontrolované subjekty či ďalšie analytické útvary pôsobiace na ministerstvách.

Šéf kontrolórov K. Mitrík hodnotí prínos kontrol počas ostatných siedmich rokov ako určitý druh svedectva o štáte, jeho inštitúciách a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia. Zároveň pripomína, že boli roky, keď tempo hospodárskeho rastu umožňovalo realizovať viaceré významné opatrenia v sociálnej a hospodárskej oblasti, a tiež výrazne znižovať štátny dlh a blížiť sa k vyrovnanému rozpočtu. „Viackrát som na pôde parlamentu zdôrazňoval, že by sme mali dobré časy ešte viac využiť nielen na zvyšovanie spotreby, ale najmä na zabezpečenie rozvoja tých oblastí, v ktorých zaostávame, a ktorých je stále veľa. Zároveň sa nemá zabúdať aj na tvorbu rezerv, ktoré poslúžia v horších časoch. Pandémia a aktuálna vojna na Ukrajine si vyžiada zásadné zmeny v oblasti verejných financií, keď rozhodovanie o prioritách jednotlivých verejných politík bude veľmi zložité a citlivé. Zodpovednosť za každé jedno použité euro bude oveľa vyššia ako kedykoľvek predtým,“ dodáva predseda NKÚ.

Národní kontrolóri zrealizovali v roku 2021 celkom 36 plánovaných kontrol, ktoré priniesli 789 zistení, 245 odporúčaní, na základe ktorých 119 skontrolovaných subjektov prijalo 464 opatrení. Počas siedmich rokov mandátu Karola Mitríka vykonal úrad 250 kontrolných akcií v rámci 2 100 kontrolovaných subjektov verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa podarilo ušetriť desiatky miliónov eur a zároveň nastaviť nové legislatívne pravidlá, ktoré prispievajú k hospodárnemu a efektívnemu používaniu národných či európskych zdrojov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri preveria hospodárenie záchraniek, košického kraja a pôdohospodárskej agentúry – Aktuality

Bratislava 1. apríla 2022 – Dôveryhodnosť Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR stúpa. Stratégiu otvorenej a modernej štátnej inštitúcie potvrdil aj nedávny reprezentatívny prieskum, z ktorého vyplýva, že kontrolnému úradu dôveruje až 54 % ľudí. Ďalším dôkazom rastúceho kreditu je aj zvyšujúci sa počet podnetov, s ktorými sa na kontrolnú inštitúciu obracajú občania. V predošlom roku úrad prijal 762 podnetov, čo predstavuje až 65-percentný medziročný nárast počtu podaní od občanov, vrátane žiadostí o súčinnosť štátnych inštitúcií.

Na základe analýzy podnetov od občanov predseda NKÚ Karol Mitrík zaradil viaceré z nich do plánu kontrolnej činnosti na rok 2022. Ide napríklad o kontrolu záchranných služieb v Bratislave a Košiciach či audit vnútorného kontrolného systému a prijatých opatrení v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ako aj o hospodárenie a nakladanie s majetkom v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Kontrolóri sa pozrú aj na fungovanie obce Uhliská či na transparentnosť pri vyplácaní podpôr v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Infografika: Rozšírený plán kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2022

NKÚ v januári informoval o pláne kontrol na rok 2022, v rámci ktorého sú pripravené projekty na 31 akcií vo viac ako stovke subjektov. Úrad sa cielene zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Na základe vlastných rizikových analýz a vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci v rámci štyroch ministerstiev, ako aj proces obstarávania bezpečnostných služieb v štátnej a verejnej správe.

Predseda národných kontrolórov K. Mitrík následne v marci rozhodol o rozšírení plánu o ďalších 6 kontrol vychádzajúcich z podaní od občanov. Kontrolóri vyhodnotia systém vnútornej kontroly a zavedenie opatrení do rozhodovacích procesov v PPA, ktorých kľúčovým cieľom má byť zvýšenie transparentnosti procesov a postupov agentúry pri poskytovaní projektových finančných podpôr z európskych či národných zdrojov. Hospodárenie skontrolujú tiež v dvoch záchranných službách, a to
v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a v Záchrannej službe Košice. Z finančnej oblasti si kontrolóri posvietia na systém programového rozpočtovania v štátnej správe, kde preveria jeho účinnosť aj súlad s metodickým pokynom na usmernenie programového rozpočtovania. Na základe doručených podnetov sa NKÚ pozrie aj na nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami v KSK, ako aj v Správe ciest KSK či v obci Uhliská.

Zapájanie podnetov do kontrolnej činnosti bezpochyby prispieva k dôveryhodnosti národnej autority pre oblasť externej kontroly. Rast dôvery v kontrolný úrad potvrdzuje aj fakt, že len desatina podaní prijatých poštou alebo elektronicky bola v minulom roku anonymná. Zároveň klesol počet podnetov, ktoré kompetenčne nespadali do pôsobnosti NKÚ. Veľká časť z nich najčastejšie spochybňuje hospodárnosť a transparentnosť fungovania miestnych samospráv. V takýchto prípadoch však majú ako prvé zasiahnuť kontrolné útvary fungujúce na úrovni miest a obcí. „V prvom rade je loptička na strane zástupcov občanov, poslancov miestnych parlamentov. Komunálni politici majú povinnosť využívať všetky dostupné možnosti a svoje právomoci na riešenie problémov. Až v prípade, že zistia významné nezrovnalosti so zákonom či princípmi dobrého hospodára, sa majú obrátiť na kompetentné štátne inštitúcie. Či už v prípade trestných činov na orgány činné v trestnom konaní, pri finančných rizikách na daňové úrady či miestnych kontrolórov. Ak je vnútorný kontrolný systém samosprávy nefunkčný, prípadne zlyháva kontrola
zo strany obecného kontrolóra, v takýchto prípadoch do kontrolného procesu aktívne vstupuje NKÚ,“
približuje pôsobnosť kontrolného úradu jeho podpredseda Ľubomír Andrassy. Takýto postup zvolili národní kontrolóri v prípade obcí Žehra, Lomnička či Pukanec, pri ktorých už v týchto dňoch NKÚ pripravuje vlastné projekty kontrolných akcií, ktoré zrealizuje ešte v tomto roku.

V snahe zvyšovať povedomie verejnosti o pôsobností kontrolného úradu, ale aj o výstupoch práce kontrolórov, rozširuje národná kontrolná inštitúcia svoje komunikačné aktivity, pri ktorých aktívne využíva moderné informačné kanály či digitálne technológie. Okrem štvrťročných zhrnujúcich správ adresovaných trom najvyšším ústavným činiteľom a pravidelných tlačových správach o kontrolných zisteniach úradu prezentovaných verejnosti prostredníctvom médií, úrad otvorene prezentuje svoju prácu aj na sociálnych sieťach. Druhý rok zároveň predkladá výsledky kontrol do príslušných parlamentných výborov. „Je pre nás výzvou, aby dôvera slovenskej spoločnosti voči kontrolným inštitúciám rástla, pretože aj vďaka tomu stúpa dôvera ľudí v samotný štát. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je profesionálna a objektívna kontrolná činnosť, ale bezpochyby ruka v ruke s tým ide aj transparentná prezentácia výsledkov kontrol v príslušných parlamentných výboroch či pred verejnosťou. A sú to práve poslanci, ktorí môžu aktívne nabádať vládu, ministrov, aby naše odporúčania premietli do úpravy procesov riadenia, definovania strategických cieľov či do prípravy legislatívnych zmien, ktoré zabránia opakovaniu nedostatkov,“ dodáva Ľ. Andrassy.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nácviky požiarnych poplachov v zariadeniach sociálnych služieb majú zmysel

30.03.2022

Mimoriadne nácviky požiarneho poplachu a evakuácie osôb v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré iniciovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v januári tohto roka, ukázali svoju opodstatnenosť a preventívny charakter. Rozsiahly požiar strechy v Domove dôchodcov v Spišskej Novej Vsi, ktorý vypukol v utorok popoludní, si nevyžiadal úmrtia ani zranené osoby. Všetkých, spolu vyše 200 klientov a zamestnancov, sa podarilo rýchlo a včas evakuovať do bezpečia. Evakuované osoby dostali potrebnú pomoc a zdravotnú starostlivosť.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak ďakuje zamestnancom zariadenia za príkladné zvládnutie evakuácie, vďaka ktorej ochránili životy všetkých prítomnách klientov: „Psychológovia z úradu práce v Spišskej Novej Vsi pomáhajú všetkým dotknutým klientom a zamestnancom, ktorí prejavia záujem o psychologickú pomoc. Zvládnutie tejto nešťastnej udalosti je ďalším hmatateľným výsledkom výnimočnej spolupráce samotného zariadenia a odborníkov na bezpečnosť z nášho rezortu pri nastavení protipožiarnych plánov a nácviku evakuácie osôb.“

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny začiatkom roka 2022 vydalo usmernenie pre poskytovateľov sociálnych služieb s povinnosťou aktualizovať plány požiarnej ochrany (v zmysle Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii), aby ochránili zdravie a životy prijímateľov a zamestnancov sociálnych služieb. Spolu 720 zariadení tak vykonalo povinné nácviky požiarnych poplachov a evakuácie. Tie preverili pripravenosť jednotlivých zariadení v krízovej situácii, ich personálne kapacity, materiálne zabezpečenie a odhalili aj možné technické prekážky.

Ministerstvo práce je v tomto smere naďalej nápomocné, aby sa zistené nedostatky v zariadeniach sociálnych služieb podarilo postupne odstrániť v prospech maximálnej ochrany zdravia a životov najzraniteľnejších skupín.

Domov dôchodcov v Spišskej Novej Vsi vykonal mimoriadny nácvik cvičného poplachu a evakuácie osôb na základe usmernenia rezortu práce 20. januára 2022 podľa požiarneho evakuačného plánu organizácie pod dohľadom autorizovaného technika požiarnej ochrany.

Príčinu požiaru, ktorý zachvátil a značne poškodil strechu a celé podkrovie zariadenia, už vyšetrujú kompetentné orgány.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister obrany J. Naď hodnotil uplynulý rok: Neľahké obdobie, neľahké podmienky, ale vynikajúce výsledky :: Ministerstvo obrany SR

Uplynulý rok rezortu obrany hodnotia jeho predstavitelia ako úspešné plnenie záväzkov voči bezpečnosti SR, vojakom a tiež spojencom. V nasledujúcom období sa rezort plánuje zamerať na zvýšenie obranyschopnosti SR vrátane znižovania závislosti od Ruskej federácie v oblasti vojenskej techniky.

„Dva roky pôsobenia súčasnej vlády, ktoré sme si pred pár dňami pripomenuli, boli dva roky riešenia zásadných kríz. Nastúpili sme do obdobia, kedy prepukla pandémia COVID-19, s ktorou bojujeme dodnes, zároveň sme mali obdobie, kedy sme pomáhali, aj vojensky, pri evakuácii z Afganistanu. Aktuálne už niekoľko mesiacov intenzívne realizujeme kroky, aby sme ochránili bezpečnosť SR v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Úprimná vďaka všetkým v rezorte obrany. Neľahké obdobie, neľahké podmienky, ale vynikajúce výsledky,“ zhrnul minister obrany SR Jaroslav Naď, pričom ocenil tiež medzirezortnú spoluprácu.

Medzinárodná spolupráca MO SR je intenzívna ako nikdy predtým. Takto nadviazané vzťahy majú tiež nadrezortný presah, vrátane ekonomických a ďalších výhod. Slovensko je zároveň aktívnym spojencom, ktorý si plní svoje záväzky. „Keď som nastupoval ako minister obrany, bol pre rok 2020 plánovaný rozpočet vo výške 1,63 %. Dosiahli sme 2% v roku 2020 a výrazné navýšenie aj v roku 2021,“ uviedol minister s tým, že vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu rezort predpokladá navýšenie rozpočtu pre obranu.

Na modernizáciu techniky OS SR vynaložil rezort obrany v roku 2021 32,6% zo svojho rozpočtu, čo predstavuje 564 mil. eur, pričom aktuálne má otvorených viac ako 100 modernizačných projektov vrátane zásadných projektov pre pozemné sily – pásových a kolesových obrnených vozidiel. „Zavádzame moderné technológie a zbavujeme sa závislosti od Ruska. Dva najväčšie oriešky, ktoré máme pred sebou, sú lietadlá MiG-29 a systém S-300,” povedal minister. Viac prostriedkov investovalo MO SR aj do údržby a opravy infraštruktúry – navýšenie predstavovalo 170%, čo oceňujú aj samotní vojaci. Okrem toho boli realizované projekty na zníženie nákladov, teda zvýšenie energetickej efektivity budov a zavádzanie zelených riešení.

Oproti minulosti si výrazne zlepšila aj dostupnosť výstrojných súčiastok pre profesionálnych vojakov – dva roky po sebe rezort vynaložil na výstroj viac ako 17,5 mil. eur. Minister v tejto súvislosti avizoval tiež spustenie projektu nových uniforiem. Historicky najviac finančných prostriedkov putovalo takisto do vojenského výskumu a vývoja, ale tiež do podpory vojenskej histórie a tradícií.

Úsilie OS SR v uplynulom roku zhrnul náčelník Generálneho štábu OS SR gen. Daniel Zmeko. Vyzdvihol spracovanie Vojenskej stratégie, a to na základe veľmi zásadných štábnych nácvikov a hodnotenia reálnej bezpečnostnej situácie. Na vojenskú stratégiu nadviažu ďalšie strategické dokumenty OS SR. V nadväznosti na nové dokumenty bola realizovaná aj reorganizácia ozbrojených síl. „Minulý rok bolo veľmi podstatné dosiahnutie počiatočnej  operačnej pripravenosti Spoločného operačného veliteľstva, ktoré sa dnes už plnohodnotne podieľa na plnení všetkých zásadných aktivít ozbrojených síl vrátane vypracovania ostrých plánov na obranu SR,“ priblížil gen. Zmeko.

Zároveň vyzdvihol rozvoj špeciálnych síl, vznik Základne výcviku špeciálnych síl, rozvoj spôsobilostí pre informačné operácie, vznik ženijného a prípravu vzniku delostreleckého pluku. Náčelník Generálneho štábu OS SR gen. D. Zmeko informoval tiež o plnení úloh v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou. „Ozbrojené sily SR sú už viac ako mesiac v stave plnej bojovej pohotovosti, ktorý bol vyhlásený dva dni pred samotnou ruskou agresiou na Ukrajinu, čo hovorí aj o predikcii vojskového spravodajstva. Okrem toho máme denne nasadených približne 700 vojakov priamo na štátnej hranici a ďalšie stovky na asistenčné úlohy. Našou úlohou je v prvom rade zabezpečovať tzv. zelenú hranicu, aby sme eliminovali akúkoľvek hrozbu, ale nevyhýbame sa ani plneniam humanitárnych úloh, ako je pôsobenie na hraniciach, výstavba stanového mestečka pre utečencov, či transporty materiálu pre Ukrajinu,“ povedal.

Dôležitým úspechom bola aj stabilizácia personálu OS SR. Počet prijatých vojakov takmer dvojnásobne prevýšil počet prepustených. Zvýšili sa tiež celkové reálne stavy OS SR. Aktuálna naplnenosť sa pohybuje na úrovni 77%, cieľom pre najbližšie dva roky bude dosiahnuť naplnenosť viac ako 80%.

Minister obrany dnes počas tlačovej konferencie vyzdvihol tiež ďalší dôležitý fakt, a to, že všetky rezortné podniky obranného priemyslu dosiahli v roku 2021 zisk. Ako príklad uviedol LOTN, a.s., ktoré zo straty 7 mil. eur dosiahla zisk 76 tis. eur. Ziskové boli aj Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a tiež Horezza, a.s. Významnú podporu pocítilo aj Múzeum SNP, ktoré získalo pod rezortom obrany o 50% vyšší rozpočet. Šéf rezortu obrany ocenil tiež prácu vedenia a personálu ÚVN SNP-FN v Ružomberku, ktorá sa umiestnila na prvých priečkach v hodnotení pacientov a jednoznačne patrí medzi špičku zdravotníckych zariadení na Slovensku a tiež Vojenské športové centrum Dukla, ktoré aj vďaka najvyššiemu rozpočtu vo svojej histórii a výraznej podpore zo strany MO SR získalo až 57 medailí z vrcholných športových podujatí.

Ďalší rok v rezorte obrany si môžete pozrieť v priloženom PDF súbore.    Otvoriť PDF dokument


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na obnovu a rozvoj vodovodov a kanalizácií potrebuje Slovensko viac ako 4,6 miliardy eur – Aktuality

Bratislava 25. marca 2022 – Investičný dlh vodárenských spoločností dosahuje miliardy eur. Dve desaťročia od schválenia transformácie vodárenstva na Slovensku ako kľúčovej kritickej infraštruktúry zo strany štátu na samosprávy sa ukazuje, že existuje stále veľké množstvo obcí bez verejného vodovodu a kanalizácie. A to aj napriek tomu, že všetky obce sú akcionármi vodárenských spoločností. Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR v 9 vodárenských spoločnostiach odhalili viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Za problém úrad považuje aj nízku mieru transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám a nedostatočnú kontrolu a dozor štátnych orgánov, čo sťažuje ich verejnú kontrolu.

Mnohé nedostatky vyplývajú z nejednoznačnej legislatívy, ale aj z jej rôznej interpretácie manažmentom spoločností i akcionárov či štátnych orgánov dozoru. Aj preto kontrolóri odporúčajú prehodnotiť kompetencie ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam, aby sa jasne oddelili povinnosti obce ako akcionára a orgánu verejnej správy a aby sa agenda netrieštila medzi rôzne úrady. Taktiež je dôležité vytvoriť účinnejší systém kontroly vodárenských spoločností či zmeniť spôsob regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

Infografika Vodárenské spoločnosti

Voda je strategickou surovinou potrebnou pre existenciu človeka a všetkého živého. Na Slovensku ju chráni Ústava SR, ktorá zaručuje, že podzemné vody a vodné toky sú v jej vlastníctve a majú byť využívané v prospech všetkých občanov aj nasledujúcich generácií. „Keďže voda je nevyhnutnou podmienkou života a zdravia, ústavné právo na ochranu zdravia možno interpretovať aj tak, že v sebe obsahuje nárok občanov na zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Vodárenské spoločnosti a ich akcionári však nie sú schopní zabezpečiť takéto ústavné právo v plnej miere bez výrazného zásahu štátu v oblasti rozvoja infraštruktúry, ale aj kontroly a dozoru nad ich činnosťou,“ uviedol podpredseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Kontroly NKÚ zamerané na vodárenské spoločnosti sa uskutočnili v roku 2019 v dvoch a následne v roku 2021 v ďalších siedmich vybraných vodárenských spoločnostiach (zoznam nižšie). Ich cieľom bolo poukázať na problémy a riziká vyplývajúce z nedostatočnej a nejednoznačnej legislatívy. Zároveň posúdiť spôsob ich hospodárenia, vrátane nakladania s majetkom pri zabezpečení verejného záujmu, a to pitnej vody pre obyvateľov a odvádzania a čistenia odpadových vôd.

V rozvoji vodovodov a kanalizácií sú veľké regionálne rozdiely

Úroveň zásobovania pitnou vodou z verejných vodovodov bola v roku 2019 na Slovensku vo výške 89,55 %, čo predstavuje oproti roku 2005 nárast o 4,2 %. Vodou z vodovodov je u nás aktuálne zásobovaných 2 416 obcí, čo je 83,6 % z celkového počtu obcí. Veľkou výzvou zostáva 477 obcí, ktoré sú ešte stále bez verejného vodovodu. Oveľa vážnejšia situácia je v súčasnosti s napojením obyvateľov na verejnú kanalizáciu. V roku 2019 dosiahol ich počet 3,77 mil., čo sú viac ako dve tretiny z celkového počtu obyvateľov Slovenska, pričom v porovnaní s rokom 2005 došlo k nárastu o 12,4 %. Avšak spomedzi 2 890 obcí malo v roku 2019 vybudovanú kanalizačnú sieť len 1 136 obcí, čo je niečo viac ako tretina (39,31 %).

V rozvoji verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Najpriaznivejšia situácia je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. „Napriek nárastu pripojených obyvateľov na verejnú kanalizáciu, úroveň odkanalizovania naďalej zaostáva za rozvojom vodovodnej siete a potrebami životného prostredia. Naráža na problém modernizácie, rozširovania existujúcej vodárenskej infraštruktúry, s ktorým súvisí enormne vysoký investičný dlh, ktorého zníženie nemajú možnosť samosprávy vyriešiť bez pomoci štátu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. Podpora rozširovania vodovodov a kanalizácií je jedným zo strategických cieľov z hľadiska udržateľného a zdravého fungovania spoločnosti. Plán obnovy a udržateľnosti ako ani priority pre nové programové obdobie 2021-2027 však s finančnými prostriedkami na ich obnovu a rozvoj nepočítajú.

Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh. Aj keď dochádza ku každoročnej obnove vodárenských sietí, kontrolóri ku koncu roku 2020 odhadli výšku investičného dlhu na obnovu kritických sietí na viac ako 3,84 miliardy eur, na čo využívajú len vlastné finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že úlohou vodárenských spoločností je aj zabezpečenie rozvoja sietí, čiže budovanie nových verejných vodovodov a kanalizácií, budú podľa NKÚ v najbližších troch rokoch na ich rozvoj potrebovať viac než 816 miliónov eur. Celkovo tak odhad investičného dlhu na obnovu ako aj rozvoj kontrolovanej vzorky vodárenských spoločností predstavuje viac než 4,66 miliardy eur. Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry potvrdzujú aj dáta, z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým priemer je 81,50 eur na obyvateľa, na Slovensku je to len 50 eur (graf). NKÚ odporúča Vláde SR podporiť zníženie investičného dlhu zavedením nového dotačného systému na podporu financovania obnovy vodovodov a kanalizácií.

Na vysoký investičný dlh vodárenstva sa snaží reflektovať schválený vládny návrh zákona z dielne envirorezortu. Vlastník verejného vodovodu a kanalizácie je povinný vytvárať finančnú rezervu vo výške ročných odpisov. NKÚ však upozorňuje na to, že táto rezerva nezohľadňuje prípady, keď sú súčasti sietí už úplne odpísané alebo prípady, keď boli obstarané do majetku vodárenských spoločností za 1 euro. Kontrolný úrad zároveň upozornil, že schválená novela zákona so sebou prináša aj ďalšie riziko v podobe masívneho zadlžovania vodárenských spoločností, ak spolu s tým nedôjde k zmene regulácie cien. Tá sa schvaľuje na 5 rokov a zosúladenie novely zákona s reguláciou si vyžaduje spoluprácu troch ministerstiev – životného prostredia, hospodárstva a vnútra. „Predstavitelia týchto rezortov by mali myslieť na to, že s možnou vysokou mierou zadlženosti vodárenských spoločností hrozí riziko privatizácie a jej možné negatívne dôsledky na napĺňanie ústavného práva občanov, čiže prístupu k cenovo dostupnej pitnej vode,“ dodáva podpredseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Mnohé obce a mestá sa poučili z nepriaznivých dôsledkov odovzdania správy vodární a kanalizácií nadnárodným súkromným spoločnostiam, čoho následkom bol len nárast cien, bez adekvátnej starostlivosti o infraštruktúru, čo by mohlo viesť až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva.

Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje aj na nedostatočný dozor orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. V niektorých prípadoch bol zistený aj neúčinný systém vnútornej kontroly. Viaceré zistené nedostatky indikujú absenciu účinnej kontroly vodárenských spoločností, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry, zo strany štátu. Významným rizikom je napríklad personálna poddimenzovanosť orgánov dohľadu envirorezortu či miestnej štátnej správy, nedostatočná odbornosť orgánov vykonávajúcich dozor či slabé finančné a technické zabezpečenie kontroly.
 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie vybraných vodárenských spoločností (16 strán, pdf 1,91 MB)

 

 

 

Zoznam kontrolovaných spoločností:



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ruskí kontrolóri dostali pre vojnu na Ukrajine stopku v medzinárodných štruktúrach – Aktuality

Bratislava 24. marca 2022 – Medzinárodnú organizáciu kontrolných inštitúcií INTOSAI mimoriadne povedie brazílsky kontrolný úrad. Ide o reakciu celosvetovej organizácie, ktorá sa rozhodla odobrať ruským kontrolórom štatút predsedajúcej krajiny po tom, ako Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík počas stretnutia s Augustom Nardesom, členom vedenia brazílskej kontrolnej inštitúcie, konštatoval, že tento krok znamená tvrdé odsúdenie vojenského konfliktu. Je to zároveň  jasný signál, že predsedať jednej z najvýznamnejších nezávislých organizácií participujúcich na mierových agendách Organizácie spojených národov nemôže zástupca krajiny, ktorá zaútočila na zvrchovaný štát. Šéf slovenských kontrolórov spolu so svojím brazílskym partnerom a tiež prezidentom kontrolného úradu Spojených arabských emirátov Haribom Al Alaminim vyjadrili podporu a solidaritu s ukrajinským národom a symbolicky navštívili ich národný stánok v rámci celosvetovej výstavy EXPO v Dubaji.

Karol MItrík a Harib Al Alamini

Zástupcovia troch národných autorít pre oblasť externej kontroly rokovali v slovenskom pavilóne na dubajskej výstave o prístupe k výzvam, ktoré priniesla kontrolným inštitúciám pandémia ochorenia COVID-19. Nemenej dôležitou agendou, na ktorú sú povinné reagovať aj najvyššie kontrolné inštitúcie, je rovnako aj ochrana životného prostredia a reakcia národných štátov na klimatické zmeny. Slovenskí kontrolóri ponúkli svojim medzinárodným partnerom aj pohľad na to, ako má fungovať inteligentná verejná organizácia v digitálnej dobe a otvorenej spoločnosti.

K. Mitrík v ukrajinskom pavilóne EXPO

 

Oficiálny trojdňový pracovný program predsedu K. Mitríka v Dubaji na pozvanie prezidenta kontrolného úradu Spojených arabských emirátov sa končí v piatok, pričom odborný program prebieha v rámci výstavného areálu EXPO v priestoroch slovenského pavilónu. „Využili sme otvorenosť nášho národného stánku a pozvali sme na slovenskú pôdu zahraničných partnerov. Verím, že aj keď ide z našej strany o menšie podujatie, podarilo sa nám prispieť do mozaiky, vďaka ktorej predávame naše malé veľké Slovensko. Priamo na mieste ukazujeme na fantastické technické a inovatívne projekty, za ktorými stoja slovenskí vedci a podnikatelia,“ poznamenáva k prezentácii Slovenska na svetovej výstave K. Mitrík.

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

O podporu z „Prvej pomoci+“ za február možno žiadať až do konca apríla

17.03.2022

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny k 1. marcu 2022 uzavreli so zamestnávateľmi a SZČO už viac ako 215 tisíc dohôd o poskytovaní pomoci. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo na udržanie zamestnanosti takmer 2,35 miliardy eur. Pomoc za február sa rozšírila aj o odklad splatnosti odvodov za zamestnávateľa.

 

Objem pomoci za december prekonal novembrovú alokáciu a aj priemerná výška príspevku pokračovala v medzimesačnom raste. Podstatná časť finančnej podpory naďalej smerovala mikropodnikom. Malé podniky čerpali viac ako polovicu „Prvej pomoci“. Dve tretiny pomoci plynulo do priemyselnej výroby, stavebníctva, ubytovacích a stravovacích služieb a veľko- a maloobchodu. V počte podporených zamestnancov naďalej dominuje priemyselná výroba. Uvedené vyplýva z aktuálnej správy o „Prvej pomoci“ od Inštitútu sociálnej politiky (ISP) s čerstvými údajmi za január 2022 a s aktualizovanými údajmi za predošlé mesiace.

Výška podpory na jedno pracovné miesto rástla aj v decembri, najmä pre podniky s maximálne 49 zamestnancami

Rástla absolútna výška vyplácanej pomoci, ako aj priemerná výška príspevku na zamestnanca, resp. SZČO. Za november sa vyplatilo takmer 61 miliónov eur a priemerná výška príspevku sa ustálila blízko 451 eur. Uhrádzaná suma „Prvej pomoci“ za december prekonala 77 miliónov, na jedno pracovné miesto išlo v takmer 526 eur. Januárové čerpanie predbežne dosiahlo takmer 52 miliónov a podpora na pracovníka sa zvýšila na zhruba 560 eur. „Z pohľadu veľkosti podniku naďalej platí, čím väčší podnik, tým nižšia podpora. Za december sa pomoc pohybovala od zhruba 209 eur u veľkých podnikov, pričom u mikropodnikov podpora na pracovníka predstavovala až 623 eur,“ uvádza v tejto súvislosti Štefan Domonkos z ISP.

Vyplácaná „Prvá pomoc“ sa ku koncu roka mení v prospech služieb

Ku koncu roka sa odvetvová štruktúra nakláňala v prospech služieb, k čomu prispeli dva faktory. Vyhlásenie núdzového stavu a s tým spojené utlmenie ekonomického života vyžadovalo kompenzácie najmä pre sektor služieb, a preto sa od novembra obnovila „Prvá pomoc +“. Súčasne sa od decembra zaviedla možnosť využiť opatrenie 3B pre podniky s maximálne 49 zamestnancami. Tým sa objem pomoci pre ubytovacie a stravovacie služby zvýšil na takmer 21 % za december, kým ešte v októbri podiel dosahoval necelých 11 %. Rástlo aj relatívne zastúpenie stavebníctva a veľko- a maloobchodu. Badateľný je tiež útlm relatívnej váhy priemyselnej výroby, ktorý za rovnaké obdobie klesol z viac ako 35 % pod 14 %. Priemyselná výroba v počte podporených pracovníkov naďalej dominuje, hoci dochádza k znižovaniu podielu.

Viac sa o čerpaní „Prvej pomoci“ dočítate v aktualizovanom komentári Inštitútu sociálnej politiky TU .

O Inštitúte sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pri správe štátnych pozemkov je potrebné konať transparentne a vo verejnom záujme – Aktuality

Bratislava 15. marec 2022 – Zmluvy na predaj či prenájom pozemkov boli v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) pripravované nedôsledne a nesystematicky. Kým niektoré boli podpísané do dvoch mesiacov od podania žiadosti, iné až o sedem rokov, čo naznačuje možnosti korupčného správania. Viacerým externým advokátskym kanceláriám vyplatil milióny eur v rozpore s právnymi predpismi. SPF mal množstvo nedostatkov v evidencii pozemkov štátu a nezistených vlastníkov, ktoré spravuje. Najvyšší kontrolný orgán Rada fondu, ani iné kontrolné mechanizmy neplnili svoju úlohu dostatočne. Aj tieto zistenia kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu SR bude dnes na zasadnutí parlamentnému výboru pre financie a rozpočet prezentovať podpredseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Podľa NKÚ  je dôležité pokračovať v systematických pozemkových úpravách, kde by mal zohrávať aktívnu úlohu taktiež SPF. Výsledky kontroly zaslal kontrolný úrad orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov, hlavne zo zanedbania povinností pri správe cudzieho majetku.

 

Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá vo verejnom záujme spravuje poľnohospodárske pozemky a podiely vo vlastníctve štátu, zároveň má efektívne nakladať s nehnuteľnosťami neznámych vlastníkov. Kontrolóri NKÚ sa na základe požiadavky Národnej rady SR z mája 2020 komplexne pozreli na fungovanie fondu, na jeho hospodárenie s majetkom štátu, ako aj na nastavenie vnútorného kontrolného systému za obdobie rokov 2014 – 2020. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že pozemkový fond hospodári s verejnými prostriedkami a je preto povinný vo svojej činnosti zachovávať princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Kontrolóri však zistili množstvo nedostatkov v organizácii činnosti fondu a nastavení jeho vnútorných kontrolných mechanizmov, taktiež pri verejnom obstarávaní či nakladaní s majetkom. Pozemkový fond hospodáril v ostatných rokoch so ziskom, pričom podstatnú časť príjmov získal z predaja a prenájmu pôdy.

V roku 2020 fond spravoval pozemky o výmere 680-tisíc hektárov, z toho 37 % tvorili pozemky vo vlastníctve štátu, ostatné nemali známych vlastníkov. Kontrolóri v rámci auditu identifikovali významné riziko neúplného a nepresného vykazovania výmery pozemkov, a tým aj ich skutočnej hodnoty v účtovníctve. Závažným zistením je fakt, že fond nevedie vlastnú evidenciu pozemkov, ale vychádza len z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Vzťah SPF k pozemkom nie je v katastri vždy riadne zaevidovaný, sú v ňom významné nezrovnalosti a to hlavne pri zápisoch neznámych či nezistených vlastníkov. Kontrolou boli zistené prípady predaja pozemkov, keď žiadateľ kupoval pôdu za účelom zriadenia ovocného sadu, hoci aj z ortofotomapy bolo zrejmé, že v susedstve prebiehala intenzívna výstavba a je teda predpoklad, že tieto pozemky budú využité ako stavebné.

Nájom a predaj pozemkov

„Kontrola odhalila riziko netransparentného konania pri vybavovaní žiadostí o nájom pozemkov, v niektorých prípadoch je možné hovoriť o podozrení na uprednostňovanie žiadateľov, čo je vážny signál existencie korupčného prostredia v rámci pozemkového fondu,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrolou boli zistené výrazné rozdiely v dĺžke trvania procesu od doručenia žiadosti žiadateľom po podpis nájomnej zmluvy štatutármi fondu. Kým niektoré nájomné zmluvy boli uzatvorené už do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, iné až po šiestich či siedmich rokoch (viď graf). Organizačné zmeny vykonané v prvom polroku 2021 boli urobené bez procesného auditu, analýzy, vďaka ktorej by boli nastavené nové procesy pre jasné a transparentné rozhodovanie o nakladaní s pozemkami. Podľa názoru kontrolórov by účinným riešením mohla byť tiež decentralizácia niektorých odborných činností. Napríklad podpisovanie niektorých právnych aktov by prešlo na nižšie organizačné útvary napr. regionálne pracoviská. 

Nedostatky v nájomných zmluvách poukazujú na skutočnosť, že zamestnanci fondu nie vždy venovali dostatočnú pozornosť pri príprave a kontrole zmlúv. Fond v niektorých prípadoch nedisponoval základnými informáciami o užívateľoch pozemkov, ktoré má v správe. Spoliehal sa len na to, že budúci nájomca uhradí nájomné z titulu bezdôvodného obohatenia spätne aj za viac ako dva roky, čo je podľa zákona premlčané. SPF zároveň nedostatočne kontroloval dodržiavanie podmienok nájmu a nevyužíval možnosti zmluvnej pokuty či odstúpenia od zmluvy v prípade jej závažného porušenia. Národní kontrolóri odporúčajú rezortu pôdohospodárstva, aby nastavil existujúce informačné systémy tak, aby pozemkový fond i Pôdohospodárska platobná agentúra mohli bez akýchkoľvek prekážok zdieľať informácie o nájomcoch pozemkov či o poberateľoch rôznych finančných dotácií.

Pri kontrole zmlúv na predaj pozemkov kontrolóri narazili na benevolentný prístup pri stanovení ceny. Navrhnutá cena bola zo strany žiadateľa často namietaná a fond ju bez vecných argumentov prehodnocoval. Výsledkom boli výrazne nižšie ceny ako u porovnateľných pozemkov predávaných v danom čase i lokalite. Na kontrolórmi preverovanej vzorke predstavoval tento rozdiel bezmála 2,5 mil. eur. „Pozemkový fond by mal pri predaji či prenájme pôdy obhajovať v prvom rade verejný záujem, záujem štátu i regiónu,“ pripomína podpredseda NKÚ a dodáva: „Pôda nie je bežná komodita, ktorú vieme produkovať v neustále väčšej kvantite. Je súčasne zdrojom obživy, kvalitného životného priestoru, ale aj kultúry a tradícií. Pôda je bezpochyby vzácne aktívum celej spoločnosti a preto si zaslúži osobitnú pozornosť i ochranu.“ SPF musí štátnu pôdu nielen efektívne a transparentne spravovať, mal by zároveň aktívne konať pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov či pri riešení reštitučných nárokov. Fond stále evidoval viac ako 8-tisíc reštitučných prípadov.

Právne služby

Závažné nedostatky zistili kontrolóri v oblasti využívania externých právnych služieb, kde boli identifikované viaceré porušenia právnych predpisov. Agendu sporových konaní malo na starosti 25 zamestnancov fondu, no jeho riaditeľ mal právo rozhodnúť o splnomocnení externého advokáta na mimoriadne prípady. SPF často menil právnych zástupcov v prebiehajúcich súdnych sporoch, čo spôsobilo nehospodárne a neefektívne míňanie finančných prostriedkov. Za sedem rokov SPF zaplatil advokátskym kanceláriám celkovo viac ako 7 mil., z toho len jednej boli vyplatené viac ako 3 mil. eur. Viaceré odmeny boli podľa názoru kontrolórov vyplatené v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Pozemkový fond si napríklad v roku 2014 vybral pre zastupovanie v odvolacom konaní pred ústavným súdom v kauze Slánske lesy externú advokátsku kanceláriu. Urobil tak napriek tomu, že v dovtedajších konaniach na nižších stupňoch súdov štát zastupoval iný advokát, ktorý poznal skutkový stav a bol v konaniach úspešný. Noví advokáti vypracovali 7-stranové stanovisko a dostali za to odmenu 1,8 mil. eur. Inej advokátke zaplatil fond na základe dohody o urovnaní viac ako 2 mil. eur, pričom v samotnej dohode nie je uvedené, aký rozpor či pochybnosť v právach oboch strán sa urovnáva, čo je podstatnou náležitosťou dohody podľa občianskeho zákonníka.

Rada fondu

Rada fondu je najvyšším kontrolným orgánom SPF. Má trinásť členov volených parlamentom na trojročné obdobie. V rokoch 2014 – 2020 zasadala 76-krát a bolo jej predložených takmer 17-tisíc právnych aktov na posúdenie. Je takmer nereálne, že by členovia Rady boli schopní hlbšie posúdiť obsah všetkých predkladaných dokumentov a preto je možné jej činnosť považovať za vysoko formálnu. Kontrolný úrad vníma kriticky tiež fakt, že „Rada nevykonala žiadnu kontrolu zameranú na hospodárenie s financiami, nepreverila zásadné rozhodnutia vedenia fondu“, približuje zistenia kontrolórov ich podpredseda Ľ. Andrassy. Zaujímavosťou je tiež zistenie, že gestorský poľnohospodársky výbor slovenského parlamentu sa aktívne nezaujímal o činnosť fondu a za ostatných šesť rokoch ani raz neprerokoval komplexnú hodnotiacu správu o činnosti Rady SPF.

Meškajúce pozemkové úpravy brzdia rozvoj vidieka

Právna úprava pozemkového vlastníctva, vrátene postavenia a činnosti SPF je neprehľadná, roztrieštená a nesystematická. Oblasť pozemkového práva bezpochyby potrebuje reformu, ktorá jednoznačne zadefinuje pravidlá pre reguláciu trhu s pôdou a zabráni nadmerným cenovým špekuláciám a koncentrácii vlastníctva pôdy. Monopolizácia vlastníctva pôdy a úbytok malého farmárstva prináša škody pre rozvoj lokálnych ekonomík a komunít, pre potravinovú bezpečnosť a kvalitu potravín, pre ekológiu a klímu v dôsledku spriemyselnenia výroby potravín, ale aj ďalekých transportov potravinových produktov. Z týchto dôvodov zaznieva aj v európskej odbornej diskusii čoraz viac hlasov, volajúcich po vytvorení priestoru pre národné štáty, aby tieto mohli lepšie regulovať svoje trhy s pôdou v súlade s dlhodobo udržateľnými stratégiami.

Zistenia kontrolóri zaslali aj orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu podozrenia na možné spáchanie viacerých trestných činov. Správu o výsledkoch kontroly prerokujú aj parlamentné výbory pre financie a pre pôdohospodárstvo, ktorým kontrolóri odporúčajú iniciovať komplexnú zmenu právnej úpravy v oblasti pozemkového práva.

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie, správa a nakladanie s majetkom v Slovenskom pozemkovom fonde (pdf, 1,6 MB)

 

 

 

Príloha

Graf: Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

graf Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenskú obec Vrbovka a maďarský Őrhalom spojí nový most, obyvatelia ušetria obchádzkou 25 km

Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Dušan Velič spolu s ministrom zahraničných vecí a obchodu Maďarska Péterom Szijjártóm dnes symbolickým uložením časovej schránky odštartovali výstavbu mosta medzi obcami Vrbovka a Őrhalom.

„Vytvorením tohto nového cestného spojenia sa otvoria širšie možnosti cezhraničného toku pracovnej sily a posilní sa vzájomná spolupráca, ktorej výsledným efektom bude rozvoj regiónov na oboch stranách hranice v ekonomickej, kultúrnej, sociálnej, ale aj inštitucionálnej oblasti. V konečnom dôsledku tak dôjde k skvalitneniu života obyvateľov na oboch stranách hranice,“ zdôraznil štátny tajomník Dušan Velič.

Záujem Slovenska a Maďarska o stavanie mostov tak podľa neho neostáva len v obraznej rovine, ale tieto vzájomné snahy sú zhmotnené v konkrétnych objektoch, akým bude aj nový most spájajúci obce Vrbovka a Őrhalom.

Napriek tomu, že obce sú od seba vzdialené do 1,5 km, najbližšou možnosťou prekročenia hranice je v súčasnosti hraničný priechod s obchádzkou zhruba 20 – 25 km. Obmedzuje to možnosti cezhraničnej mobility pracovnej sily a efektívnej teritoriálnej spolupráce a súčasne aj konkurencieschopnosť slovensko-maďarského pohraničného regiónu.

Investícia okrem jednopoľového cestného mosta s rozpätím 31 m zahŕňa aj novostavbu cestnej komunikácie s chodníkom v dĺžke 40 m, obnovu cesty, ktorá vedie k mostu v rozsahu takmer 360 m, a vybudovanie oddychovej plochy v blízkosti mosta. Výstavba je realizovaná v rámci tzv. „Teritoriálneho akčného plánu zamestnanosti (TAPE)“ programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-HU.

Cieľom projektu je zlepšenie priameho cezhraničného spojenia medzi obcami prostredníctvom výstavby mosta cez rieku Ipeľ. Celkový rozpočet projektu je 3 049 907 €, z tejto sumy bude 2 592 421 € financovaných z fondu ERDF.

V marci 2014 bolo na úrovni predsedov vlád Slovenskej republiky a Maďarska podpísané Memorandum o podpore komplexného rozvoja verejných komunikácií prekračujúcich spoločnú štátnu hranicu Slovenskej republiky a Maďarska v programovom období 2014 – 2020.

V prílohe tohto memoranda je uvedených 64 navrhovaných nových hraničných priechodov medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Zmluvné strany sa dohodli na spoločnom vybudovaní najmenej 25 nových vzájomne prepojených verejných komunikácií z uvedených 64 projektov v programovom období EÚ 2014 – 2020 prostredníctvom financovania z programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko, ako aj z ďalších operačných programov a fondov.

Vytvorením nového cezhraničného cestného prepojenia dôjde k zníženiu času potrebného na prepravu aj k zníženiu dopravných nákladov. Zároveň sa vyrieši lokálna dopravná izolovanosť obce Vrbovka, ktorá je aktuálne koncovou obcou. Zároveň sa otvoria nové možnosti cezhraničného toku pracovnej sily, posilnenia hospodárskej, kultúrnej, spoločenskej a inštitucionálnej spolupráce s cieľom spoločného rozvoja aj doteraz nevyužitého prírodného, historického a kultúrneho bohatstva územia.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok