Praha 25. januára 2023 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) má ambíciu stať sa v roku 2027 predsedníckou organizáciou v rámci európskej organizácie národných kontrolných inštitúcií (EUROSAI). V tejto súvislosti si predseda slovenských národných kontrolórov Ľubomír Andrassy v Prahe vypočul skúsenosti svojho českého kolegu, prezidenta NKÚ Miloslava Kalu. Český kontrolný úrad už tretí rok predsedá tejto organizácii.
EUROSAI je stavovskou organizáciou, ktorá združuje 50 najvyšších nezávislých audítorských inštitúcií a je kľúčovým partnerom medzinárodných organizácií, akými sú OSN, OECD či Európska komisia. „Je to najväčšia výzva v 30-ročnej histórii nášho úradu a je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme sa stali lídrom európskych kontrolórov,“ hovorí Ľubomír Andrassy. Zároveň je presvedčený, že je to krok k dosiahnutiu vyššej kvality kontrolnej činnosti či profesionality kontrolórov.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 20. januára 2023 – Zdravotníctvo je oblasť, na ktorú sa Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zameriava pri svojej kontrolnej a analytickej činnosti. Opakovane upozorňuje kompetentných na problémy, chyby a zlyhania v tejto oblasti. Komplexnejší pohľad na aktuálny stav zdravotníctva priniesli tri minuloročné kontroly zamerané na jeho elektronizáciu, štvrtá zdravotnícka kontrola sa týkala hospodárenia záchranných služieb v Bratislave a Košiciach, ktoré sú najväčšie na Slovensku. Všetky štyri kontroly majú spoločný záver – ministerstvo zdravotníctva zlyháva pri riadení strategických priorít a problémy vo verejnom zdravotníctve sa stále nabaľujú. Na najnovšie zistenia upozorňuje národná autorita pre oblasť externej kontroly prezidentku Zuzanu Čaputovú, šéfa parlamentu Borisa Kollára a dočasne povereného predsedu vlády Eduarda Hegera v pravidelnej štvrťročnej správe o záveroch z kontrolných akcií.
„Minuloročné kontroly ukázali, že slovenské zdravotníctvo sa prepadá v každej z oblastí elektronizácie, na ktorú sa kontrolóri pozreli. Absolútne zaostáva digitalizácia, potrebné dáta na systémové riadenie a financovanie chýbajú. Preto kontrolný úrad víta, že minister v ostatných dňoch podnikol kroky smerujúce k spusteniu krízového riadenia v organizácii zodpovednej za digitalizáciu zdravotníctva, v rámci NCZI,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Systém eZdravie využívajú pacienti aj lekári len minimálne, mechanizmus DRG na vypočítanie spravodlivejšieho financovania nemocníc a liečby pacientov, funguje len na dobrovoľnej báze. Zdravotnícke dáta v rámci národných registrov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) chýbajú, neoverujú sa a ani nevyhodnocujú. Kontrolný úrad je otvorený diskusii s ministerstvom zdravotníctva a byť nápomocný pri hľadaní riešení. Práve elektronizácia a využívanie relevantných dát sú nástrojom na znižovanie zadlženosti zdravotníctva a kľúčom k jeho lepšiemu riadeniu. „Bez znalosti skutočného stavu, bez riadenia vychádzajúceho z princípov udržateľného financovania, nemôže byť systém verejného zdravotníctva funkčný a v konečnom dôsledku na jeho nedostatky doplácajú pacienti, lekári, ale aj manažment zdravotníckych zariadení,“ dodal Andrassy.
Šéf kontrolórov v súvislosti s aktuálnou situáciou v ambulantnom sektore konštatuje, že na riziká, ktoré mu v tomto roku hrozia, úrad upozorňoval už minulý rok v rámci stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu. „Kompetentní na jednej strane riešili situáciu v nemocniciach, na druhej strane úplne prehliadali významné riziká v ambulantnom sektore, existenčné problémy obvodných lekárov, pediatrov či špecialistov spôsobené vysokou mierou inflácie, bezprecedentným zvyšovaním cien energií, ale aj nedostatočnou valorizáciou výšky ceny bodu za poskytnutý zdravotný výkon,“ približuje predseda NKÚ. Zároveň dodáva, že na vecné upozornenia národných kontrolórov nezareagovala vláda a ani národný parlament. V konečnom dôsledku dnes na to doplácajú pacienti, ktorí v rozpore s ústavou musia uhrádzať rôzne finančné poplatky pri návštevách svojich lekárov. Zdravotníctvu sa bude národná autorita pre externú kontrolu intenzívne venovať vo svojej činnosti aj tento rok, pričom pozornosť upriami aj na kontrolu zavádzania už prijatých odporúčaní v oblasti finančného riadenia, transparentného obstarávania či rozvoja informatizácie.
Ďalšou oblasťou, ktorá bude pod dohľadom NKÚ, je systém poľnohospodárskych dotácií. Úrad po Pôdohospodárskej platobnej agentúre ukončil kontrolu v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC). V oboch prípadoch kontrolóri našli zásadné problémy a porušenia zákonov. Prostredníctvom NPPC agrorezort vyplácal roky podporu len za vyplnenie dotazníkov, ktorých úplnosť a pravdivosť neoveroval. Poľnohospodári tak získavali tisícky eur len za poskytnuté údaje na dvoch stranách A4, a nie na cielené a udržateľné projekty či aktivity. Celkovo tak bolo v rokoch 2019 až 2021 vyplatených viac ako 45 miliónov eur, pričom takéto konanie bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách, ako aj s pravidlami Európskej únie. Na vybranej vzorke dotazníkov kontrolóri odhalil porušenie finančnej disciplíny vo výške 1,5 milióna eur. „Zistenia z tejto kontroly sú také vážne, že sme ich postúpili polícii pre podozrenie z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku,“ podčiarkol Ľ. Andrassy a dodal, že ministerstvo pôdohospodárstva ako zriaďovateľ musí rozhodnúť, čo ďalej s NPPC.
Najvyšší kontrolný úrad v správe pre ústavných činiteľov informuje, že v poslednom kvartáli minulého roka zverejnil výsledky ôsmich kontrolných akcií, pri ktorých bolo kontrolovaných 19 subjektov. V oblasti dopravy koncom minulého roka uzavrel kontrolu k národnej stratégii dopravy. Na jej základe možno konštatovať, že strategický rozvoj dopravy zostal zatiaľ iba na papieri, z plánovaných projektov sa zrealizovala necelá pätina. Hlavným problémom rozvoja dopravy je nedostatok financií a spôsob, ako sú projekty riadené. V tejto oblasti je potrebné viaczdrojové financovanie projektov a vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov. „Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur,“ zdôraznil Ľ. Andrassy.
Uzavreli sa aj kontroly v dvoch štátnych bankách, v Exportno-importnej banke SR (EXIMBANKA) a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB). Systém správy rizikových pohľadávok v týchto bankách je funkčný a obe inštitúcie nakladajú s pohľadávkami efektívne. Na ďalšie minimalizovanie rizík navrhuje NKÚ zmeny v pravidlách externej kontroly. Najvyšší kontrolný úrad sa pozrel aj na činnosť troch vedeckých portálov spadajúcich do pôsobnosti Centra vedecko-technických informácií (CVTI) patriaceho pod rezort školstva. Národná autorita pre externú kontrolu zistila pri ich prevádzke v rokoch 2014 – 2020 viaceré nedostatky, vrátane neaktuálnych a neúplných informácií. Ak chceme mať informačné systémy, ktoré budú efektívne fungovať a poskytovať aktuálne údaje v požadovanej forme, je potrebné vypracovať a dodržiavať komunikačnú stratégiu, ako aj zmeniť príslušnú legislatívu.
V súlade so zákonom predložil NKÚ do parlamentu stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023. Kontrolný úrad upozornil, že Slovensko vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie. Táto skutočnosť nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií. Poslancov pred schválením štátneho rozpočtu kontrolný úrad upozornil aj na chýbajúce výdavkové limity, ktoré boli podmienkou čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Vzhľadom na to, že v parlamente prešli viaceré zásadné zmeny, NKÚ sa chce pozrieť aj na konečný text schváleného rozpočtu a posúdiť prijaté zmeny a riziká.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 17. januára 2023 – O skúsenosti Najvyššieho kontrolného úradu SR z digitalizácie a informatizácie kontroly, ale aj implementácie kontrolórskeho systému sa zaujímajú viaceré zahraničné kontrolné úrady.
NKÚ patrí k lídrom európskych kontrolných inštitúcií, ktoré majú svoje procesy plne digitalizované. Umožňuje to aj Kontrolórsky informačný systém (KIS), ktorý sme pred desaťročím realizovali vďaka európskej finančnej pomoci. Dnes sme sa o tieto skúsenosti podelili s poľskými kolegami, ktorí digitalizáciu plánujú v najbližšom období.
Vďaka financovaniu z európskych zdrojov môžu slovenskí kontrolóri svoju skúsenosť aktívne ponúknuť nielen partnerom z EÚ, ale aj z inštitúcií združených v EUROSAI. Slovenský kontrolórsky systém by mohol slúžiť ako unikátna platforma na zdieľanie výsledkov národných, ale aj medzinárodných kontrolných aktivít.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 5. januára 2023 – Flexibilné plánovanie kontrol ovplyvní nadchádzajúci kontrolórsky rok. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) po prvý raz pristúpil k novému procesu plánovania, ktorý umožní reagovať na aktuálne turbulentne sa meniacu dobu a tiež na výzvy, ktoré v ostatných rokoch priniesla nielen pandémia, ale aj vojna na Ukrajine či energetická kríza a vysoká miera inflácie. Pripravených 26 kontrolných akcií sa po novom v priebehu roka 2023 rozšíri o ďalšie. Kontrolóri sa zamerajú na problematiku krízového riadenia štátu, oblasti školstva, životného prostredia, samosprávy či obrany vo viac ako 70 subjektoch. Preklepnú si viaceré ministerstvá, obce, mestá aj štátne či verejné inštitúcie. Zmena procesov si vyžiada aj nový prístup k vzdelávaniu kontrolórov a k overovaniu ich odborných vedomostí.
Rýchlo sa meniace udalosti nútia vlády na národnej, ale aj regionálnej úrovni prijímať promptné a často neodskúšané riešenia. Keďže je dôležité, aby rozhodovanie politikov podstupovalo verejnú kontrolu, bolo nevyhnutné, aby aj NKÚ zareagoval zmenou procesov plánovania. „Od klasického ročného plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok dozadu, následne sa realizovalo v druhom a výsledky boli k dispozícii niekedy až v treťom roku, sme museli upustiť a pristúpiť na takzvaný systém plávajúceho plánovania. Vďaka nemu vieme oveľa pružnejšie, na základe rizikových analýz, ako aj aktuálnosti, zaraďovať projekty kontrolných akcií do výkonu kontroly,“ vysvetlil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Prostredníctvom plávajúceho plánu má úrad flexibilnejšie možnosti na zadefinovanie tém kontrolných akcií a príležitosti na využitie ľudského potenciálu. „Využiť tak môžeme nielen kontrolórov, ale aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly,“ doplnil Andrassy.
Novému systému zodpovedá aj plán kontrolných akcií na rok 2023, kde sa vyťaženosť z časového aj personálneho hľadiska pohybuje na úrovni 50 % ročnej kapacity. Ďalšie témy a kontrolné akcie budú schvaľované postupne, spravidla v štvrťročnom intervale. „Myšlienka následných kontrol alebo preverovania dopadov prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov sa premieta do aktivít úradu v tomto roku cez kontrolu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre či na ministerstve zdravotníctva, ale aj v rámci opatrení, ktoré súvisia s povodňami. K follow-up kontrole pristúpime aj na Štátnych hmotných rezervách, kde boli identifikované vážne riziká súvisiace napríklad s riešením mimoriadnych situácií (COVID-19),“ prezradil šéf národnej autority pre externú kontrolu.
Na čo si posvietia kontrolóri?
Z hľadiska klasických kontrolných akcií je v pláne 16 tematických kontrol zameraných napríklad na krízové riadenie a bezpečnosť štátu či investičné projekty v podmienkach armády. Ďalšie akcie sa dotknú dodržiavania rozpočtových pravidiel, princípov hospodárneho a efektívneho nakladania s majetkom, súladu so zákonom o verejnom obstarávaní. NKÚ v rámci oblasti školstva skontroluje rekonštrukcie vysokoškolských internátov či zabezpečenie pripájania škôl na internet, ako aj transparentnosť v štátnych obchodných spoločnostiach, ako sú Letové prevádzkové služby či Spoločnosť pre skladovanie, zameraná na skladovanie núdzových zásob ropy.
Vo vzťahu k miestnej samospráve národní kontrolóri preveria napĺňanie projektov zelenej politiky, ale aj využívanie nástroja na rozvoj obcí a miest prostredníctvom poplatku za rozvoj. S využitím metodiky follow-up si posvietia aj na oblasť informatizácie na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy. Okrem toho, že sa úrad zameriava na dodržiavanie zákonnosti rozpočtových či účtovných pravidiel, ostatných päť rokoch vo väčšej miere posudzuje aj dopady realizácie jednotlivých verejných politík. V nadchádzajúcom roku sa kontrolóri sústredia na integrovanú dopravu v rámci Bratislavského samosprávneho kraja, kontrolu kvality a bezpečnosti potravín, stratégiu v oblasti mládeže či nájomné byty. Celkovo má národná autorita pre externú kontrolu z hľadiska výkonnostných auditov rozpracovaných 10 tém.
„Naše plánovanie vychádza zo strategického zamerania kontrolnej činnosti. Tento dokument popisuje kľúčové riziká z hľadiska finančného, majetkového, ale taktiež vo vzťahu k záväzkom, ktoré má Slovenská republika k medzinárodným organizáciám, ako sú EÚ či OSN,“ dodal Ľ. Andrassy. NKÚ tiež chystá témy, ktoré sú zamerané na pripravenosť Slovenska na nové programové obdobie, ale aj na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti budú kontrolóri monitorovať situáciu aj vzhľadom na dočerpanie európskej finančnej pomoci v programovom období 2014-2022, pretože 2023 je posledný rok, keď je možné využiť finančné prostriedky skončeného programového obdobia.
V rámci kontrolnej aktivity môže úrad preveriť viac ako 17-tisíc subjektov, ktoré nakladajú so štátnymi alebo verejnými prostriedkami. Plán kontrolnej činnosti pripravuje na základe rizík a významnosti. To, čo je z hľadiska významnosti na nižšej úrovni, by mali preverovať samotné inštitúcie v rámci vnútorných kontrolných systémov, ale aj nezávislé úrady vykonávajúce tematické, špecifické audity, ako napríklad Protimonopolný úrad alebo Úrad pre verejné obstarávanie či Úrad vládneho auditu.
Detailný plán kontrolnej činnosti schválený pre prvý polrok 2023 je dostupný TU.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Zdravotníckym pracovníkom a ďalším zamestnancom v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, rovnako odborným zamestnancom a opatrovateľom vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, ako aj terénnym opatrovateľom poskytneme stabilizačný príspevok. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo nariadenie, ktorým vybraným profesiám v sociálnych službách umožní jednorazovo vyplatiť dodatočné finančné prostriedky. Chce tak podporiť aj tieto nedostatkové profesie a motivovať tým sociálnych zamestnancov v zariadeniach aj v teréne. Nárok na stabilizačný príspevok má vyše 26-tisíc zamestnancov v tejto oblasti. Žiadosť možno podať do konca januára 2023.
Už dnes rezort práce vypláca poskytovateľom sociálnych služieb dotáciu v rámci inflačnej pomoci, ktorá je určená na pokrytie zvýšených nákladov na energie. Z 20-miliónového balíka pomoci sa k poskytovateľom dostala už takmer polovica. Zvyšok peňazí rezort práce vyplatí na základe schválených žiadosti do konca roka, pričom poskytovatelia ich môžu použiť až do 31. marca 2023.
Stabilizačný príspevok je určený pre zamestnanca, ktorý sa zaviaže odpracovať 3 roky u zamestnávateľa, s ktorým má uzavretú pracovnú dohodu. Nárok naň má spolu 26 161 zamestnancov v sociálnych službách, v centrách pre deti a rodiny aj domácej opatrovateľskej služby. Zamestnávateľ na vyplatenie príspevku získa jednorazovú dotáciu na podporu humanitárnej pomoci.
Zamestnávateľ a zamestnanec musia uzatvoriť písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku do 20. januára 2023. Žiadosť o dotáciu podáva zamestnávateľ, ktorú doručí na ministerstvo práce do 31. januára 2023. Na tento účel pôjde viac ako 60 miliónov eur.
„Stabilizačný príspevok vo výške od 2 000 do 4 000 EUR bude oslobodený od sociálnych a zdravotných odvodov. Vďaka tomu zamestnancom v sociálnych službách ostane viac peňazí, pretože nebudú musieť z neho platiť spomínané odvody. Okrem toho sa mi podarilo s kolegami presadiť, aby tento príspevok dostali nielen sestry, fyzioterapeuti, opatrovatelia a nižší zdravotnícky personál, ale aj ďalší odborní pracovníci, vychovávatelia, logopédi, psychológovia či terénni pracovníci. Netreba zabúdať tiež na to, že všetkým zamestnancom v sociálnych službách v budúcom roku zvýšime platy o 17 %. Verím, že zo všetkých týchto hmatateľných opatrení je jasné, akí veľmi dôležití sú pre mňa ľudia starajúci sa o tých, ktorí sú na ich pomoc odkázaní,“ zdôraznil Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Nárok na stabilizačný príspevok má aj zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas ako týždenný. Nárok na dotáciu je v tomto prípade v pomernej výške, t.j. z výšky dotácie navrhnutej pre príslušnú pracovnú pozíciu, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.
V prípade, ak zamestnanec svoj zmluvný záväzok nedodrží a nebude u zamestnávateľa v dohodnutom pracovnom pomere, musí zamestnávateľovi vrátiť pomernú časť takto poskytnutého stabilizačného príspevku. Výška vrátenej sumy bude zodpovedať dobe, ktorá zamestnancovi chýba na splnenie zmluvného záväzku.
Usmernenie k podmienkam poskytnutia dotácie na stabilizačný príplatok, rovnako tak vzory pre uzatvorenie písomnej dohody a žiadosti o poskytnutie dotácie ministerstvo zverejní na svojom webe najneskôr do 7 dní od účinnosti nariadenia vlády SR.
DOTÁCIE PRE ZSS NA POMOC S ENERGIAMI
Ministerstvo práce v súčasnosti naďalej pokračuje v spracovaní žiadostí a vyplácaní dotácií v rámci inflačnej pomoci (v zmysle nariadenia vlády SR č. 374/2022 Z. z.). Poskytovatelia sociálnych služieb, t.j. obce/mestá, VÚC, neverejní poskytovatelia a subjekty sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately mohli o finančnú pomoc žiadať do 2. decembra 2022.
Doteraz rezort práce vyplatil dotácie v sume viac ako 9,5 mil. eur.
Všetky doteraz schválené žiadosti sú zverejnené na webovom sídle MPSVR SR:
Bratislava 20. decembra 2022 – Agrorezort prostredníctvom Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra (NPPC) roky vyplácal štátnu podporu len za vyplnenie dotazníkov. Poľnohospodári tak získavali tisícky eur zo štátneho rozpočtu len za poskytnuté údaje na dvoch stranách A4, a nie na cielené a udržateľné projekty či aktivity. Celkovo tak bolo v rokoch 2019 až 2021 vyplatených viac ako 45 milióna eur, pričom takéto konanie bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Národní kontrolóri zároveň zistili, že štát nekontroloval hodnovernosť poskytnutých údajov a ani účel použitia poskytnutých financií. „Tento netransparentný a vysoko neefektívny systém bol zavedený ešte pred desiatimi rokmi a mal pomôcť preklenúť obdobie potrebné pre schválenie oficiálnej schémy štátnej pomoci pre slovenských poľnohospodárov z Bruselu. Napokon systém, ktorý je ukážkovým príkladom plytvania s verejnými prostriedkami, fungoval až do auditu zo strany národnej autority pre oblasť externej kontroly,“konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na vybranej vzorke dotazníkov odhalil porušenie finančnej disciplíny vo výške 1,5 milióna. Peniaze boli žiadateľom vyplatené napriek tomu, že dotazníky boli vyplnené zle, alebo v nich chýbali požadované informácie. Na základe významnosti zistení odstupuje úrad protokol o výsledku kontroly polícii pre podozrenie z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.
NKÚ sa pozrel na to, aký systém riadenia a financovania pri plnení kontraktov má zavedené NPPC. Kontrola bola realizovaná na základe medializovanej kauzy dotácií na ochranu pred africkým morom ošípaných (AMO), ale taktiež v súlade so strategickým zameraním kontrolnej činnosti úradu. Kontrolóri pri posúdení témy identifikovali významné riziká súvisiace s nedostatočnou transparentnosťou nastavenej schémy podpory rastlinnej a živočíšnej výroby v rámci vybraných úloh, ale tiež z pohľadu vysokého objemu poskytnutých prostriedkov. V kontrolovaných rokoch 2019 až 2021 bolo len za formálne získanie informácií prostredníctvom dotazníkov vyplatených viac ako 45 miliónov eur. Tieto zdroje však neboli využité na cielenú a účinnú podporu podnikateľov v oblasti poľnohospodárstva či potravinárstva tak, ako to predpokladal akčný plán slovenského agrorezortu, ale aj spoločné európske pravidlá. „Za bezmála jedno desaťročie bolo vďaka netransparentnému a nehospodárnemu konaniu vedúcich zamestnancov NPPC vyplatených bezmála 107 miliónov. Národné centrum namiesto komplexného zabezpečenia vedy a výskumu iba sumarizovalo bez akejkoľvek spätnej väzby a kontroly jednoduché dotazníkové informácie od farmárov,“ približuje predseda úradu Ľ. Andrassy a dodáva, že týmto konaním bol porušený zákon o rozpočtových pravidlách a zároveň neboli dodržané princípy finančného riadenia.
Z kontroly okrem iného vyplynulo, že v rokoch 2019 – 2021 z vybranej vzorky 384 dotazníkov nebolo úplne a teda správne vyplnených až 194, čo je viac ako 50-percentná chybovosť. Dokonca kontrolóri narazili aj na dotazníky, pri ktorých bolo vyplnené len meno a priezvisko. V jednom prípade nebol dotazník predložený vôbec. Napriek tomu žiadatelia získali štátne prostriedky, pričom zmluvné podmienky boli jednoznačné. Žiadatelia boli totiž zaviazaní poskytnúť správne a úplne informácie a ak tak neurobili, nevznikol im nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny. Napriek jasne definovanej podmienke im boli peniaze vyplatené. Základná finančná kontrola sa tak stala formálnou a zodpovední zamestnanci NPPC nevykonali kontrolu zameranú na efektívne a hospodárne použitie poskytnutých financií, čo znamená, že vnútorný kontrolný systém centra bol neúčinný. Toto významné zistenie sa potvrdilo aj pri minuloročnej výzve nastavenej na ochranu chovu ošípaných pred šírením afrického moru ošípaných. Rezort pôdohospodárstva v priebehu 10 dní (22.11. – 1.12.2021) dokázal zverejniť výzvu, zozbierať dáta a poskytnúť žiadateľom financie. V rámci elektronického dotazníka mali žiadatelia vyplniť údaje o svojom chove, dopade moru či vplyve COVID-19 na chov ošípaných. Centrum oslovilo 86 chovateľov, pričom 84-om z nich vyplatilo viac ako 1,9 milióna. Kontrolóri spätným preverením dotazníkov zistili, že v 49 prípadoch bola odmena poskytnutá aj žiadateľom, ktorí uviedli, že ich chov nebol v zóne výskytu afrického moru a len v dvoch prípadoch sa mor vyskytol v zóne chovu za ostatných dvanásť mesiacov.
Súčasné vedenie ministerstva ešte pred ukončením kontroly zo strany NKÚ prijalo viaceré opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Rozhodujúcim krokom zo strany ministra pôdohospodárstva bolo zrušenie poskytovania podpory dotazníkovou formou. Agrorezort tak po bezmála desiatich rokoch pristúpil k vypracovaniu notifikovaných schém štátnej pomoci, prostredníctvom ktorých bude poskytovaná podpora podnikateľom pôsobiacim v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva na základe pravidiel, ktoré sú nielen v súlade s národnými rozpočtovými pravidlami, ale aj európskymi princípmi štátnej pomoci. V dôsledku závažností zistení budú národní kontrolóri priebežne monitorovať stav plnenia prijatých opatrení zo strany centra, ale aj rezortu.
Národná autorita pre externú kontrolu tak rok 2022, v ktorom bol zvolený nový predseda, uzatvára kontrolou, ktorá odhalila plytvanie a nezákonné nakladanie s verejnými zdrojmi. Popri výkone kontrolných akcií NKÚ za prvý polrok úradovania nového vedenia schválil aj dva kľúčové dokumenty. Novú organizačnú štruktúru, ktorá reflektuje na aktuálne výzvy doby a vývoj v spoločnosti, pričom jej podstatou je tematické zameranie jednotlivých oddelení úradu. Druhým dôležitým dokumentom je stratégia udržateľného rozvoja kontrolného úradu na roky 2023 až 2025. Od budúceho kalendárneho roka kontrolóri prechádzajú na systém plávajúceho plánovania, v rámci ktorého nebudú kontrolné akcie od začiatku roka naplánované na 100 % personálnych kapacít inštitúcie. Flexibilné plánovanie doplnia aj follow-up kontroly plnenia prijatých opatrení. Ak u kontrolovaných subjektov nájdu kontrolóri pokračujúce riziká, výstupy adresujú priamo vláde a parlamentu. Stratégia tiež kladie dôraz na vzdelávanie zamestnancov a pokračujúcu spoluprácu s tretím sektorom.
NKÚ sa dlhodobo snaží byť svojimi aktivitami vzorovou organizáciou štátnej správy. Aj preto ešte pred vypuknutím energetickej krízy riešil otázku znižovania spotreby energií. „Znižovanie spotreby energií bolo už pred rokmi aktuálne v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám. Energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine iba podčiarkla nevyhnutnosť riešenia tohto problému,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľ. Andrassy. Napríklad v rokoch 2007 a 2008 bola zateplená bratislavská centrála NKÚ a došlo ku komplexnej výmene okien. Vďaka týmto investíciám do štátneho majetku dokázal úrad ušetriť viac ako tretinu ročnej spotreby energií. Následne bol pred piatimi rokmi vyregulovaný vykurovací systém, čo prinieslo úsporu spotreby plynu na úrovni 25 % a ďalších päť percent šetrí NKÚ vďaka výmene plynových kotlov. V tomto roku bola vykonaná komplexná modernizácia osvetlenia a využitím moderného smart LED systému je možné ušetriť až 70 % elektrickej energie používanej na svietenie v kanceláriách i spoločných priestoroch. Všetky tieto opatrenia pomohli kontrolnej inštitúcií znížiť celkovú ročnú spotrebu elektrickej energie a plynu o viac ako polovicu. Okrem priamych investícií NKÚ znížil energetickú spotrebu aj úpravou pracovnej doby v júli o viac ako 17 % a v auguste o takmer 10 %. Upravila sa tiež teplota vykurovania vo všetkých budovách úradu počas dňa na 20 stupňov. Mimo pracovnej doby je teplota vykurovania nastavená na útlmovú teplotu 17 – 18 stupňov.
Vôňou a príjemnou sviatočnou atmosférou ožili tento rok vstupné priestory Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tradícia tohto podujatia siaha do roku 2009. Návštevníci si môžu vybrať z bohatej ponuky vianočných ozdôb a dekorácií, adventných vencov, medovníkov, sviečok či domácich dobrôt, ktoré vyrobili chránené dielne, sociálne podniky a domovy sociálnych služieb z celého Slovenska. Vianočné trhy podporil aj štátny tajomník ministerstva Juraj Káčer.
Vianočné trhy zavítali na rezort práce po krátkej prestávke počas obdobia karantény. Tohtoročnou novinkou je aj účasť sociálnych podnikov, ktorých činnosť nie je primárne zameraná na dosahovanie zisku, ale na riešenie rôznych spoločenských potrieb všeobecného záujmu. Sociálne podniky tiež zamestnávajú znevýhodnené a zraniteľné osoby s problematickým uplatnením na trhu práce. V súčasnosti evidujeme približne 530 registrovaných sociálnych podnikov.
Udržateľnosť sociálnych podnikov a zodpovedné podnikanie podporuje aj online katalóg tovarov a služieb registrovaných sociálnych podnikov www.katalogsp.sk , ktorý pripravila Implementačná agentúra Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Štátny tajomník Juraj Káčer prijal na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny slovinského rezortného ministra Luka Meseca. Dlhodobá starostlivosť, rozvoj bývania, integrácia odídencov z Ukrajiny a energetická chudoba boli predmetom vzájomnej diskusie. Slovinský minister sa zaujímal predovšetkým o napĺňanie strategických cieľov EÚ, národnú legislatívnu úpravu predmetných oblastí a spôsob realizácie aktuálnych opatrení, ako aj príklady z aplikačnej praxe.
Dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť bola prioritným záujmom spoločných rozhovorov, pretože Slovinsko bude v budúcom roku implementovať rozsiahlu reformu v tejto oblasti. Slovinský minister mapuje národné úpravy členských štátov EÚ, ktoré by mohli slúžiť ako inšpirácia pre realizáciu ich reformných plánov. „Na Slovensku už rok uplatňujeme stratégiu dlhodobej starostlivosti, ktorá vychádza z viacerých aktuálnych strategických dokumentov EÚ, vrátane Plánu obnovy a odolnosti. Cieľom opatrení je príprava na rýchlo starnúce obyvateľstvo zabezpečením kvalitnej, dostupnej a komplexnej dlhodobej starostlivosti. Spustili sme aj výzvu na rozšírenie kapacít komunitnej starostlivosti. Snahou tejto výzvy je presun časti klientov z veľkokapacitných zariadení do menších, ktoré predstavujú tzv. rodinný typ. Prijali sme aj zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, čím sme vytvorili právny základ pre realizáciu reformy dohľadu nad sociálnou starostlivosťou,“ vysvetlil štátny tajomník sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer.
Ďalšou diskutovanou témou bola politika rozvoja bývania. V pôsobnosti ministerstva sociálnych vecí je najmä poskytovanie finančnej pomoci osobám, ktoré nemajú zabezpečené dostatočné podmienky na uspokojenie základných životných potrieb. Ministerstvo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, vrátane príspevku na bývanie. Od januára 2023 tieto dávky zvyšujeme. Ministerstvo finančne podporuje aj sociálne služby za účelom ubytovania. Nové finančné možnosti pre poskytovateľov prináša Program Slovensko, ktorý umožňuje zabezpečenie dostupnej infraštruktúry v službách krízovej intervencie.
Rezortní kolegovia si vymenili aj skúsenosti s integráciou ukrajinských utečencov na trhu práce. „Od vypuknutia vojny na Ukrajine sme prijali viaceré opatrenia s cieľom čo najefektívnejšie integrovať odídencov do našej spoločnosti a umožniť zamestnávateľom jednoduchšie zamestnávanie týchto osôb. Upravili sme aj podmienky udeľovania národných víz pre vybrané skupiny osôb z tretích krajín. V oblasti starostlivosti o deti utečencov sme navýšili kapacity v centrách pre deti a rodiny. Utečencom z Ukrajiny sme umožnili po splnení zákonných podmienok aj poskytovanie dávky v hmotnej núdzi,“ uviedol štátny tajomník sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer.
Predmetom diskusie bola aj aktuálna téma energetickej chudoby. Energetická kríza a prudký nárast inflácie spôsobili rast cien tovarov a služieb, čo sa dotklo najmä nízkopríjmových domácností. V snahe zmierniť tieto negatívne dopady jednotlivé európske štáty prijali rôzne opatrenia. Vláda SR zastabilizovala ceny energií pre domácnosti na nasledujúci rok a ministerstvo práce poskytuje priamu inflačnú pomoc najohrozenejším skupinám obyvateľstva.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 16. decembra 2022 – Systém správy rizikových pohľadávok je v dvoch štátnych bankách, Eximbanke a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB), funkčný. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v týchto špecializovaných finančných inštitúciách. Kontrolóri sa pozreli na roky 2019 – 2021, na vybranej vzorke rizikových pohľadávok nezistili porušenie platnej legislatívy a ani vnútorných predpisov pri vymáhaní a postupovaní pohľadávok a odpisovaní tých nevymožiteľných. „Obe tieto banky majú funkčný systém monitorovania a riešenia rizikových pohľadávok, ktorý umožňuje včasné ozdravné procesy alebo ich vymáhanie,“ zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Ocenil aj funkčnú vnútornú kontrolu a vnútorné pravidlá týchto bánk. „Riešenie rizikových pohľadávok nikdy nie je subjektívnym rozhodnutím jedného zamestnanca, ale kolektívnym rozhodnutím pracovného orgánu s rozhodovacou právomocou,“ dodal podpredseda kontrolného úradu.
Ku koncu minulého roka tieto finančné inštitúcie štátu spravovali rizikové pohľadávky za viac ako 135 mil. eur. V prípade Eximbanky išlo o sumu 96,2 mil. eur, čo bolo 20,7 % z celkového objemu pohľadávok. V roku 2020 to bolo 42,7 mil. eur (9,3 % z pohľadávok) a v roku 2019 bola výška rizikových pohľadávok 32,8 mil. eur (8,2 % z pohľadávok). Nárast rizikových pohľadávok Eximbanky v minulom roku bol spôsobený preradením pohľadávky významného objemu medzi rizikové, a to pre oneskorené plnenie plánovaných splátok. SZRB evidovala k 31. 12. 2021 rizikové pohľadávky cez 39 mil. eur, išlo o 8,3 % z celkového objemu pohľadávok. V rokoch 2020 a 2019 to bolo 33,8 mil. eur (7,1 % pohľadávok) a 39,9 mil. eur (9,3 % pohľadávok). „Obe tieto inštitúcie boli založené na plnenie úloh vo verejnom záujme a súčasťou ich činnosti je aj správa rizikových pohľadávok. Je preto potrebné, aby postupovali pri výkone svojich činností zodpovedne a obozretne. V prípade zlyhania obchodov musia zabezpečiť, aby pohľadávky po splatnosti nezanikli bez uhradenia alebo sa nepremlčali,“ dodal na margo chodu a poslania oboch bánk J. Ivančo.
Graf 1 a 2 Prehľad rizikových pohľadávok z hlavnej činnosti bánk k 31. 12. (v eurách)
Najvyšší kontrolný úrad napriek pozitívnym zisteniam vidí ešte priestor na ďalšie zlepšenie kontroly oboch inštitúcií. V prípade SZRB odporúča parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby požadoval od Ministerstva financií SR iniciovanie zmeny zákona o bankách. „Kontrolóri sú podľa zákona o NKÚ viazaní mlčanlivosťou pri bankovom tajomstve a teda majú mať k nemu prístup. Vzhľadom na súčasné znenie zákona o bankách však majú výkon kontroly k bankovým pohľadávkam v SZRB obmedzený,“ upozornil podpredseda kontrolného úradu. Bolo by vhodné tento legislatívny problém vyriešiť, lebo podľa NKÚ ide o posilnenie verejného záujmu ako aj širšieho rámca uistení pri výkone kontrol, dodal.
Vo vzťahu k Eximbanke národná autorita pre externú kontrolu odporúča prijať systémové opatrenie v oblasti regulácie činnosti banky a prispieť tak k ďalšiemu znižovaniu rizika uzatvorenia obchodov a činností ohrozujúcich jej finančnú stabilitu a výkon. NKÚ upozorňuje, že aj v súčasnosti platné pravidlá obozretného podnikania naďalej umožňujú prekročiť určený limit majetkovej angažovanosti len na základe rozhodnutia dozornej rady banky a predstavujú, v prípade zlyhania obchodov, vysoké riziko strát sanovaných z verejných financií.
Exportno-importná banka SR, skrátene Eximbanka, je špecializovaná finančná inštitúcia zriadená osobitným zákonom na plnenie úloh štátu v oblasti podpory slovenského exportu do rizikových teritórií a projektov. Nie je bankou v zmysle zákona o bankách. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., je banková inštitúcia založená štátom na podporu najmä malého a stredného podnikania. Jej jediným akcionárom je štát, ktorého práva a povinnosti vykonáva rezort financií.
Drahí kolegovia a kolegyne, dňa 22.10.2021 sa mne npor. Márii Rosíkovej a mojej 4 – ročnej dcérke Maríne obrátil život hore nohami. Môjmu druhovi Marekovi praskla aneuryzma v mozgu a našla som ho v bezvedomí. Marek prežil, ale po viacerých náročných operáciách, keď to už vyzeralo fatálne, no jeho chuť žiť zvíťazila ostal pripútaný na lôžko a upadol do bdelej kómy. (Vníma všetko, len dokáže komunikovať iba očami.) Teraz je umiestnený v hospici, lebo sa o neho s dcérou nedokážeme postarať, pretože potrebuje 24 hodinovú starostlivosť, no do hospicu ide človek iba dožiť. V dnešnej dobe už existuje niekoľko špeciálnych zariadení, kde dávajú takýmto pacientom šancu znova sa začleniť do života pomocou intenzívnych rehabilitácií. Takéto zariadenia sú však veľmi drahé a zdravotná poisťovňa neprispieva.
Preto Vás chcem poprosiť o pomoc formou finančnej zbierky.
Pomôžte prosím Marekovi vrátiť sa domov. Veľmi ho s dcérou potrebujeme.
č. účtu: SK29 8360 5207 0042 0789 6412 – názov účtu „Mária“
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
