Kategória: <span>Tlačové správy</span>

Keďže obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie sa radia medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie sa rozmáhajúce druhy organizovanej trestnej činnosti, už viac ako 20 rokov si 23. septembra pripomíname Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi, ktorý bol vyhlásený v januári 1999 na Svetovej konferencii koalície proti obchodovaniu so ženami v Dháke. Sexuálne násilie na ženách a deťoch je pretrvávajúcim fenoménom aj na Slovensku. Dôkazom toho je fakt, že sexuálne vykorisťovanie bolo v SR vlani druhým najčastejším účelom obchodovania s ľuďmi. K 31. 7. 2020 bolo zistených temer 300 trestných činov sexuálneho zneužívania osoby mladšej ako 15 rokov.

Obchodované ženy a deti bývajú bežne sexuálne zneužívané a zažívajú násilie. Na Slovensku sa sexuálne vykorisťovanie drží už druhý rok na druhej najvyššej priečke najčastejších účelov obchodovania s ľuďmi. Alarmujúcim ukazovateľom je, že až polovica z týchto obetí boli deti.

Počet zneužívaných detí stúpa

Za posledné roky stúpa na Slovensku aj počet sexuálneho zneužívania detí v on-line prostredí, kedy sa deti sexuálnych aktivít zúčastňujú virtuálne, napríklad prostredníctvom live chatu či live video prenosu. Medzi najčastejšie využívané elektronické nástroje patrí sociálna sieť Facebook a jej komunikačná platforma Messenger, slovenské platformy Azet či Pokec, v menšej miere sociálne siete Instagram, Snapchat, Chatstep a TikTok. 3-násobný nárast oproti roku 2015 je totiž evidovaný pri trestnom čine, ktorý opisuje §201a Trestného zákona (…kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom…). Vo väčšine prípadov sú maloletými poškodenými dievčatá s priemerným vekom 13 rokov.

„Je neprijateľné, aby boli ženy, dievčatá i malé deti vystavené sexuálnemu vydieraniu, zneužívaniu, obchodovaniu a neľudskému zaobchádzaniu, ktoré je v rozpore so základnými ľudskými právami. Tento deň je príležitosťou pre nás všetkých, aby sme sa hlbšie zamysleli nad spôsobmi, akými môžeme obetiam pomôcť,“ zdôraznil minister vnútra SR Roman Mikulec.

V tomto roku (k 31. 7. 2020) bolo zistených 41 trestných činov sexuálneho násilia (§200 Trestného zákona), a až 284 trestných činov sexuálneho zneužívania podľa §201 Trestného zákona, ktorý hovorí o súloži a inom sexuálnom zneužití osoby mladšej ako 15 rokov, pričom najvyšší nárast evidujeme v marci (celkovo 44 prípadov).

V prípade obetí obchodovania s ľuďmi bolo tento rok na Slovensku osem prípadov sexuálneho vykorisťovania, kde sa obeťami stali ženy, z toho v dvoch prípadoch išlo o dievčatá vo veku 16 rokov (viď. tabuľka). Základné informácie o znakoch obchodovania s ľuďmi, ako aj mnohé ďalšie užitočné informácie môžete nájsť TU.

Ochrana detí pred dôsledkami trestnej činnosti na nich páchanej si vyžaduje pozornosť všetkých osôb, ktoré s dieťaťom prichádzajú do kontaktu. Obetiam sexuálneho zneužívania môžeme  pomôcť tým, že si budeme všímať možné varovné signály. Viac sa dozviete na webovej stránke Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie Zastavme násilie.

Užitočné kontakty:

• Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi – 0800 800 818
• Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212
• Polícia SR – 158
• informačné kancelárie pre obete trestných činov v každom kraji na Slovensku
• Národné koordinačné stredisko na riešenie problematiky násilia na deťoch
• Linka detskej istoty 116 111

Tabuľka

Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Prezídia Policajného zboru

Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva –http://www.minv.sk/?tlacove-spravy

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo právnu úpravu, zameranú na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu. Na stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou ju 18. septembra 2020 predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí štát garantovať a pripravenou úpravou chceme úroveň tejto ochrany podstatne zvýšiť.

Obete trestných činov majú v trestnej politike štátu osobitné miesto. Musia „prekonať“ celé trestné konanie a následne sú často „nútené“ sa osobitne domáhať náhrady ujmy, ktorá im bola trestnou činnosťou spôsobená. Pri obetiach domáceho násilia je, žiaľ, stále nezriedkavým javom, že obeť nie je pochopená políciou ani prokuratúrou, a teda nemá možnosť, ako sa efektívne brániť.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vyhodnotí doterajšiu úpravu pomoci obetiam trestných činov so zameraním sa na reálnu a včasnú dostupnosť právnej a psychologickej pomoci. Rovnako že prehodnotí doterajšiu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov.

1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania
2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí a zjednodušenie prístupu k odškodneniu
3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia
4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh novely zákona o obetiach trestných činov, ktorej cieľom je zlepšovať prístup k spravodlivosti pre jednu z najzraniteľnejších skupín ľudí, ktorou sú obete trestných činov. Pripravovaná novela sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou v nasledujúcich oblastiach:

1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania

V zmysle platnej úpravy je právna pomoc obetiam poskytovaná v trestných konaniach a v civilných konaniach pri vymáhaní nároku na náhradu škody. V praxi sa však ukázalo, že obete pre komplexné riešenie životnej situácie vzniknutej trestným činom potrebujú právnu pomoc aj v iných civilných konaniach. Ide najmä o konania týkajúce sa návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré chránia obeť pred ďalším kontaktom a viktimizáciou zo strany páchateľa. Preto navrhujeme rozšíriť poskytovanie pomoci pre obete aj na tieto civilné konania.

2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí  a zjednodušenie prístupu k odškodneniu

Pre účely poskytnutia odškodnenia navrhujeme rozšíriť okruh obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola násilným trestným činom spôsobená smrť a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.

Za účelom zjednodušenia prístupu obetí k odškodneniu a minimalizácie rizika viktimizácie spôsobenej konaním pri vymáhaní odškodnenia od páchateľa, budú obete môcť požiadať o odškodnenie od štátu už po začatí trestného stíhania (a nie až po právoplatnom skončení trestného konania ako je tomu teraz). Ministerstvo spravodlivosti SR následne posúdi, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví a rozhodne o priznaní/nepriznaní odškodnenia. Po poskytnutí odškodnenia obeti, prechádza nárok na odškodnenie voči páchateľovi na štát, ktorý ho bude vymáhať od páchateľa.

Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, že obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom (vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého.

3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia

Jedným z práv obetí je právo na poskytnutie odbornej pomoci, ktorá je poskytovaná zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Od roku 2018 udelilo ministerstvo spravodlivosti akreditáciu 11 subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Mimo akreditovaných subjektov pôsobia aj subjekty poskytujúce odbornú pomoc, najmä vo forme sociálnych služieb a poradenstva. Tieto subjekty poskytujú pomoc tým obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prax ukázala, že v prípade obetí domáceho násilia je veľmi dôležitá práve koordinácia činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a  orgánmi činnými v trestnom konaní. Zmyslom a cieľom koordinovaného postupu je zabezpečiť komplexnú ochranu obete, prevenciu ďalšieho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou. 

Pre zabezpečenie prístupu obetí domáceho násilia ku komplexnej odbornej pomoci garantovanej zákonom o obetiach preto navrhujeme vytvorenie siete tzv. intervenčných centier. Tento model je založený na koordinácii činností a previazaní policajnej intervencie s krízovou intervenciou a odbornou pomocou poskytnutou obeti alebo osobe ohrozenej domácim násilím bezprostredne po výskyte domáceho násilia. Účelom koordinovaného postupu je zabezpečenie komplexnej ochrany obete, prevencia ďalšieho domáceho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou.

Previazanie policajnej a krízovej intervencie je založené na výmene informácií, kedy polícia do 24 hodín po vykázaní informuje intervenčné centrum, a to následne do 72 hodín proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia a ponúkne jej služby krízovej intervencie.

Medzi úlohy intervenčného centra patrí vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu. Toto vyhodnotenie zhodnotí efektivitu vykázania a umožňuje stanovenie ďalšieho postupu, napr. presun obete zo spoločného obydlia, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odborne spôsobilé osoby (v odboroch psychológia, sociálna práca a právo) pôsobiace v intervenčnom centre zabezpečujú odbornú pomoc, sprevádzanie obete v trestnom konaní ako aj jej právne zastupovanie. Zároveň intervenčné centrum pomáha obeti kontaktovať iné inštitúcie a riešiť osobnú situáciu aj vďaka psychosociálnej podpore a poradenstvu. Rozhodnutie využiť alebo nevyužiť tieto služby je v plnej miere ponechané na obeti.

4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť

Súčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 EUR v priebehu jedného roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania kontinuálnej odbornej pomoci, zvyšovanie jej kvality a dostupnosti. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme upraviť financovanie a zabezpečiť ho prostredníctvom zmlúv uzatváraných na dlhšie obdobie, napr. 3 roky. Uvedené opatrenie umožní vytvorenie siete subjektov poskytujúcich odbornú pomoc, zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci.

Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2920