Kategória: <span>Tlačové správy</span>

16. 04. 2021

Režim na hraniciach a podmienky povinnej karantény budú od pondelka 19. apríla 2021 upravené. V tejto súvislosti vydal Úrad verejného zdravotníctva SR  aktualizované znenie vyhlášky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie SR. (PDF, 314 kB)

Osoby, ktoré od 19. apríla od 6.00 h prídu na Slovensko a počas predchádzajúcich 14 dní navštívili výlučne krajiny EÚ, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, a majú potvrdenie, že

• absolvovali očkovanie proti COVID-19  mRNA vakcínou (napríklad Moderna, Pfizer/BioNTech), pričom od očkovania  uplynulo viac ako 14 dní od podania druhej dávky,
• absolvovali očkovanie proti COVID-19  vektorovou vakcínou (napríklad AstraZeneca), pričom od očkovania uplynuli viac ako štyri týždne od podania prvej dávky,
• v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19 boli zaočkované a uplynulo najmenej 14 dní od podania prvej dávky,
• prekonali ochorenie COVID-19 a majú o tom potvrdenie nie staršie ako 180 dní,

sú povinné najneskôr pri vstupe na územie SR:

• zaregistrovať sa na korona.gov.sk/ehranica,
• mať pri sebe potvrdenie o negatívnom výsledku antigénového testu nie staršieho ako 48 hodín alebo RT_PCR testu nie staršieho ako 72 hodín,
• podrobiť sa izolácii v domácom či karanténnom ubytovacom zariadení.

Izolácia končí v prípade bezpríznakového priebehu dovŕšením 14. dňa alebo obdržaním negatívneho RT-PCR testu. Test možno podstúpiť kedykoľvek, už netreba čakať na 8 dní od nástupu do izolácie. To savšak nevzťahuje na osoby, ktoré nedisponujú potvrdením o očkovaní či prekonaní ochorenia – v týchto prípadoch stále platí, že RT-PCR test možno podstúpiť najskôr na 8. deň izolácie.

Vyhláškou sa tiež zruší možnosť udeľovať individuálne výnimky z karantény na základe žiadosti člena vlády, pričom týmto spôsobom vydané výnimky stratia platnosť uplynutím 16. mája. 

Namiesto toho vyhláška definuje najčastejšie prípady, na základe ktorých sa o takéto výnimky žiadalo. Vo vybraných prípadoch budú musieť žiadatelia predložiť negatívny výsledok antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starší ako 48 hodín alebo RT-PCR testu nie starší ako 72 hodín.

Automatická výnimka z karantény tak bude platiť aj pre tých, ktorí prichádzajú na Slovensko kvôli uzavretiu manželstva alebo na pohreb blízkej osoby. Budú to musieť preukázať. Výnimku bude mať aj jedna sprevádzajúca osoba, potrebný bude negatívny antigénový test nie starší ako 48 hodín či RT-PCR test nie starší ako 72 hodín.

Zjednodušia sa aj podmienky tranzitu cez územie SR. Budú jednotné pre osoby, ktoré prechádzajú územím Slovenska do krajiny, v ktorej majú udelený pobyt alebo ktorej sú občanmi, v ostatných prípadoch bude môcť povoliť tranzit ministerstvo vnútra.

Zdroj: TASR, ÚVZ SR, MV SR

13. 04. 2021

Na riziká a potenciálnych podvodníkov, ktorí sa môžu pokúsiť zneužiť dôveru najzraniteľnejších skupín obyvateľstva počas asistovaného sčítania, upozorňuje informačná kampaň Ministerstva vnútra SR, Štatistického úradu  SR a ďalších partnerov, zastupujúcich samosprávy, seniorov i hendikepované osoby. Kampaň na tlačovej konferencii v utorok 14. apríla 2021  predstavili minister vnútra SR Roman Mikulec  a predseda ŠÚ SR Alexander Ballek.

Odhadovaný začiatok asistovaného sčítania je 3. mája, termín však bude závisieť od schválenia hygienikov.

Minister Roman Mikulec informoval, že odbor prevencie kriminality MV SR  pracoval niekoľko týždňov na informačných materiáloch s radami, odporúčaniami a postupmi pre tých, ktorých sa asistované sčítanie týka. “Pripravili sme leták, ktorý je vyhotovený v slovenskom, maďarskom i rómskom jazyku, plus je vyhotovená aj štvrtá verzia, ktorá je ľahko zrozumiteľná prostredníctvom infografiky, rovnako tak inštruktážne video pre nepočujúcich,” spresnil.

Na dôležitosť opatrenia poukázal v súvislosti s očakávaným rizikom, že sa asistované sčítanie budú snažiť využiť podvodníci, vydávajúci sa za mobilných sčítacích asistentov. Roman Mikulec potvrdil, že niekoľko podobných pokusov zaznamenala polícia už aj počas online samosčítania. “Falošní sčítací asistenti sa vyskytli napríklad v okresoch na Záhorí, prípady sme však zaznamenali aj v Bánovciach nad Bebravou,” uviedol.
Predseda štatistického úradu Alexander Ballek informoval, že obce začali pripravovať asistované sčítanie od pondelka 12. apríla. “Majú 21 dní, aby pripravili kontaktné miesta a vyškolili asistentov,” priblížil. “Po tejto príprave spustíme asistované sčítanie tam, kde to epidemiologická situácia dovolí,” dodal Ballek.

Počas asistovaného sčítania, zameraného na digitálne vylúčených, ktorí nemali možnosť sa sčítať sami elektronickou formou, budú môcť občania využiť kontaktné miesta, zriadené samosprávami, alebo prostredníctvom zverejnenej telefonickej linky využiť služby mobilných sčítacích asistentov, ktorí na základe dohody prídu za nimi domov. “Nikto proaktívne nebude chodiť k obyvateľom, sčítací asistent príde až po predchádzajúcej dohode s občanom. Verifikovať ich bude možné prostredníctvom preukazu, v prípade pochybnosti sa občan takisto môže obrátiť priamo na obec,” dodal Alexander Ballek.

Riaditeľ odboru prevencie kriminality MV Jozef Halcin priblížil, že kampaň bude zameraná nielen na obzvlášť zraniteľné osoby – seniorov i osoby so zdravotným znevýhodnením. “Je cielená aj na ich rodinných príslušníkov, aby svojich blízkych mohli inštruovať a poradiť im. Kampaň vysvetľuje aj to, ako postupovať v prípade, že sa niekto predsa len stane obeťou podvodného konania, prípadne majú podozrenie, že sú vystavení takémuto riziku,” vysvetlil Jozef Halcin o kampani, ktorá sa bude objavovať až do 31. októbra. Partnermi informačnej kampane sú Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únia miest Slovenska (ÚMS), Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Rada vlády SR pre práva seniorov.

Ako informovala hovorkyňa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmína Stauder, štatistický úrad pripravuje v spolupráci so samosprávami termín začiatku asistovaného sčítania k 3. máju. Malo by prebiehať podľa COVID automatu, teda v regiónoch, ktoré sú v 1. až 3. stupni varovania. Asistované sčítanie sa bude realizovať šesť týždňov, v rámci celého Slovenska musí byť ukončené do 31. októbra.

V rámci elektronického samosčítania (15. 2. – 31. 3. 2021) sa do sčítania zapojilo 86 percent odhadovaného počtu obyvateľov Slovenska. Prvé výsledky plánuje Štatistický úrad SR predstaviť už v závere roka.

Zdroj: TASR, MV SR
Foto: Vladimír Benko, MV SR

 

 

 

08. 04. 2021

Ak členovia rómskej menšiny dostanú možnosť, ich život sa môže premeniť na úspešný príbeh. Na tlačovej konferencii vo štvrtok 8. apríla 2021 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger.

Zdôraznil, že súčasná vláda veľmi citlivo vníma naliehavosť rómskej otázky, zlepšenia podmienok života marginalizovaných rómskych komunít (MRK) a využitia potenciálu, ktorý predstavujú príslušníci rómskej menšiny pre celú krajinu. “Chcem ubezpečiť, že naša vláda sa k tejto téme nielen prihlasuje, ale takisto ju chce aktívne riešiť,” vyhlásil. Zdôraznil, že piliermi inklúzie musí byť zabezpečenie rovnakej štartovacej čiary a rovnakých podmienok v oblasti vzdelávania a prístupu k zamestnanosti a uplatniteľnosti na pracovnom trhu. “Systémové riešenia sú zadefinované v programovom vyhlásení vlády a pretavili sme ich aj do plánu obnovy,” oznámil premiér Eduard Heger.

Uistil takisto, že plán vyviesť marginalizované rómske komunity z chudoby a prispôsobiť podmienky ich života 21. storočiu chce vláda realizovať spolu s Rómami. Poďakoval zároveň neziskovým organizáciám, samosprávam i všetkým aktérom, ktoré aktívne pôsobia v procese inklúzie a participácie Rómov.

Poslanec Európskeho parlamentu a bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák na premiérove slová nadviazal tým, že Slovensko má v súčasnosti to, čo mu v minulosti chýbalo a to je “reálna politická vôľa riešiť problémy rómskej menšiny”. Zopakoval, že už nepostačuje vytvárať stratégie a návrhy implementácií. “Peniaze na zlepšenie podmienok MRK máme, je potrebné efektívne realizovať, monitorovať i vyhodnocovať merateľné ciele,” zdôraznil s poukázaním na nevyhnutnosť efektívneho čerpania zdrojov Európskej únie.

Súčasná šéfka Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková pripomenula že konkrétne ciele stanovila vládou chválená Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. “Okrem oblasti vzdelávania, zdravia, zamestnanosti a bývania sa osobitne dôležitou témou stáva oblasť participácie a boja s protirómskym rasizmom,” pripomenula, pričom avizovala, že stratégia bude v jednotlivých oblastiach rozpracovaná do akčných plánov a merateľnými ukazovateľmi v krátkodobom horizonte.

Minister vnútra Roman Mikulec pripomenul, že aj v marginalizovaných rómskych komunitách bol v roku 2020 najväčšou výzvou boj s pandémiou ochorenia COVID-19. Upozornil, že práve úrad splnomocnenkyne realizuje projekt zameraný na riešenie nepriaznivej situácie súvisiaci s pandémiou, do ktorého sú zapojené obce a neziskové organizácie. “Popri boji s koronavírusom sú rozbehnuté ďalšie projekty, ktoré majú za cieľ zlepšiť vzdelávanie detí z marginalizovaných komunít, kde je zapojených 116 materských škôl,” informoval minister. Poukázal aj na projekt zameraný na komunitné služby, prostredníctvom ktorého úrad podporuje 86 poskytovateľov sociálnych služieb krízovej intervencie, pričom sa v rámci neho podarilo zamestnať 353 Rómov. “Pri projekte s názvom Terénna sociálna práca úrad obslúžil viac ako 41-tisíc klientov, ktorým pomohol v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a hospodárenia,” pridal ďalší príklad minister vnútra.

Zdroj: TASR, MV SR
Foto: Vladimír Benko, MV SR

07. 04. 2021

Rámcový dokument Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorý v stredu 7. apríla 2021 schválil kabinet,  je národným záväzkom vlády Slovenskej republiky definujúcim smerovanie verejných politík s cieľom zmien v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov.

Prijatie stratégie je jednou zo základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach Slovenskej republiky.

Ide o súbor východísk a cieľov, ktoré smerujú k zastaveniu segregácie rómskych komunít, výraznému pozitívnemu obratu v sociálnom začleňovaní Rómov, nediskriminácii, k zmene postojov a zlepšeniu spolužitia.  

Pravidelné európske aj národné hodnotenia konštatujú, že pre naplnenie týchto cieľov sú kľúčové štyri prioritné oblasti – zamestnanosť, vzdelávanie, zdravie a bývanie.

Vzdelávanie

Ciele aktuálnej stratégie sa orientujú tri základné oblasti edukačného systému:

• podpora dieťaťa/žiaka a starostlivosti o rodinu,
• podpora odborných kapacít učiteľa,
• podpora vytvárania podnetného prostredia pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.

Bývanie 

Bývanie zostáva oblasťou, v ktorej sú obrovské rozdiely medzi väčšinovým obyvateľstvom, Rómami žijúcimi v rozptyle medzi väčšinovou populáciou a marginalizovaných komunít, najmä segregovaných, tzv.  rómskych osád  a mestských get.  Zlepšenie kvality bývania má pritom priame dopady a pozitívny vplyv na vzdelanie, na zlepšenie prípravy na zamestnanie, jeho získanie. Má taktiež priamu súvislosť so zdravotným stavom. Priaznivo ovplyvňuje celkové sociálne začlenenie.  

Zamestnanosť

Podľa štúdie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) väčšina z takmer polmiliónovej rómskej menšiny na Slovensku žije v chudobe a čelí sociálnemu vylúčeniu. Takmer polovica (48 %) Rómov starších ako 16 rokov je podľa výberových zisťovaní nezamestnaných a iba jeden z piatich udáva ako svoju hlavnú ekonomickú aktivitu zamestnanie alebo živnosť. U osôb z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 20 – 64 rokov je situácia ešte alarmujúcejšia: možno hovoriť iba o 20 % zamestnanosti.

Rómska populácia trpí vysokým rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia – miera rizika chudoby Rómov na Slovensku dosiahla 87 % v porovnaní s 13 % v bežnej populácii. Chudoba v kombinácii s demografickými trendmi (viacpočetné rodiny s vyšším počtom závislých členov domácnosti) a chudoba súvisiaca s nízko kvalifikovanými alebo nízko platenými pracovnými miestami vysoké percento nezamestnanosti ešte prehlbujú.

Zdravie

Zdravotný stav osôb z marginalizovaných rómskych komunít je  v porovnaní s väčšinovou populáciou podstatne horší. Rómovia čeliaci sociálnemu vylúčeniu vo väčšej miere trpia infekčnými a chronickými chorobami. Očakávaná dĺžka života pri narodení človeka z marginalizovanej rómskej populácie bola na Slovensku v rokoch 2006 až 2015 takmer o 6 rokov kratšia v porovnaní s väčšinovou populáciou. Dojčenská úmrtnosť je takmer trojnásobne vyššia v porovnaní so zvyškom populácie (počet úmrtí do jedného roka na 1 000 živonarodených detí predstavuje 12,3 oproti 4,2 vo zvyšku populácie). Osoby z marginalizovaných komunít využívajú zdravotné služby o tretinu menej  ako väčšinová populácia

 

Osobitý dôraz stratégia kladie  na nediskrimináciu a zintenzívnenie intervencií v boji s protirómskym rasizmom.

Na Slovensku naďalej pretrvávajú rasizmus a predsudky voči Rómom: obyvatelia Slovenska vykazujú jednu z najvyšších mier protirómskych postojov zo všetkých štátov EÚ. Rôzne prieskumy verejnej mienky naznačujú, že diskrimináciu menšín spoločnosť toleruje vo vysokej miere. Závažný je najmä fakt, že prejavov diskriminácie či dokonca otvoreného násilia voči Rómom sa  dopúšťajú inštitúcie verejnej moci, akými sú obecné/mestské samosprávy  alebo polícia.

S prejavmi rasizmu a diskrimináciou sa stretávajú Rómovia (resp. osoby, ktoré sú za Rómov považované, a to bez ohľadu na ich subjektívne prežívanú identifikáciu – napríklad cudzinci, ktorí majú telesné antropologické rysy stereotypne spájané s príslušnosťou k rómskemu etniku) bez ohľadu na ich socioekonomický status.  

Vláda v stredu 7. apríla 2021 taktiež vzala na vedomie  Správu o činnosti splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity za rok 2020.  Správa obsahuje základné informácie o činnosti úradu radu splnomocnenca, pričom sa zameriava na základné oblasti plnenia úloh uložených splnomocnenkyni vládou v jednotlivých odvetvových oblastiach či zabezpečovanie úloh v rámci európskej solidárnej pomoci v programovom období  2014 – 2020.

 

01. 04. 2021

Parlament vo štvrtok 1. apríla 2021 odsúhlasil predĺženie núdzového stavu. Opätovne predĺžený núdzový stav trvá od 20. marca ďalších 40 dní. O predĺžení núdzového stavu rozhodla vláda 17. marca 2021 využijúc  možnosť, ktorú jej dáva novelizovaný zákon ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.  

Zákon umožňuje kabinetu opakovane predlžovať núdzový stav, najviac o 40 dní. Schváliť to však musí parlament, najneskôr do 20 dní odo dňa účinnosti jeho predĺženia.

Vláda v odôvodnení predĺženia upozornila, že naďalej dochádza k ohrozeniu života a zdravia občanov a bezprostredne hrozí, že šírením takzvanej britskej agresívnejšej mutácie ochorenia COVID-19 dôjde k ďalším nenapraviteľným a podstatným stratám na životoch alebo k zásadnému ohrozeniu zdravia na celom území Slovenska.

Vláda tiež upozornila, že napriek zlepšujúcim sa číslam a poklesu chorobnosti ostáva epidemiologická situácia naďalej krehká a predčasným uvoľnením opatrení by mohlo nastať opätovné zhoršenie stavu.

Kabinetom predĺžený núzový stav je v súlade s Ústavou SR

Uznesenie vlády SR o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca je v súlade s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu 31. marca 2021 Ústavný súd  SR.  

Vládne uznesenie o predĺžení núdzového stavu pre pandémiu COVID-19 napadla na ústavnom súde opozičná strana Smer-SD a jeho časti s prijatými opatreniami aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Ústavný súd musel vo veci rozhodnúť do desiatich dní od doručenia návrhu, teda do štvrtka 1. apríla. ÚS oba návrhy spojil na spoločné konanie a zároveň ich prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Podľa záveru Ústavného súdu SR na celom území Slovenska je prítomná hrozba epidémie a v dôsledku toho je prítomné aj ohrozenie života a zdravia osôb. “Ústavný súd je toho názoru, že vláda preto disponovala náležitým skutkovým stavom  pre prijatie napadnutého uznesenia a disponovala aj náležitým právnym základom, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti štátu,” uviedol sudca spravodajca Martin Vernarský.

Aj v prípade podania generálneho prokurátora, ktorý mal zásadné námietky voči celoplošnému antigénovému testovaniu či zákazu cestovania do zahraničia na rekreačné účely, ÚS potvrdil ústavnosť opatrení. “Ústavný súd dospel k názoru, že výlučným, jediným kritériom pre posudzovanie obmedzení základných práv a slobôd v čase núdzového stavu je ich nevyhnutnosť vo vzťahu k závažnosti hrozby, ktorej čelíme a toto kritérium zavedené obmedzenia spĺňajú,” povedal Martin Vernarský. Rovnako podľa neho obmedzenia majú dostatočnú oporu v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu. “Testovanie je podmienkou pre uplatnenie výnimiek zo zákazu vychádzania a tým de facto prispieva k napĺňaniu toho kritéria nevyhnutnosti, ktoré ústavný zákon zavádza,” doplnil sudca.
      

Predseda ÚS SR Ivan Fiačan konštatoval, že zákon o bezpečnosti štátu ako základný dôvod opakovaného predĺženia núdzového stavu uvádza ochranu života a zdravia osôb v súvislosti s pandémiou. “To je základná ústavná hodnota, z ktorej aj ústavný súd musel vychádzať,” zdôraznil Ivan Fiačan. Pripomenul tiež, že vláda má ústavnoprávnu povinnosť neustále prehodnocovať núdzový stav, jeho rozsah a trvanie i prijaté opatrenia.

K nálezu ÚS pripojili čo do výroku a odôvodnenia odlišné stanoviská sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka. “Kolegovia považujú napadnuté uznesenie za neodôvodnené, nedostatočne komunikované, čo podľa ich názoru je ústavnoprávny problém, najmä v časti rozsahu a trvania núdzového stavu,” dodal predseda ÚS SR Ivan Fiačan.

Prečítajte si tiež: Tlačová správa Ústavného súdu SR k rozhodnutiu

Zdroj: MV SR, TASR, ÚS SR