Tempo rozvoja cyklotrás zaostáva – chýbajú dáta, projekty a aj ľudia – Aktuality

Bratislava 19. august 2022 – Podiel cyklodopravy na celkovej preprave na Slovensku je takmer zanedbateľný, tvorí odhadom iba päť percent. Napĺňať sa nedarí ani cyklostratégiu, keďže chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR je riešením situácie trvanie na dôslednom plnení opatrení z cyklostratégie vrátane systematického zberu a vyhodnocovania dát o stave a rozvoji infraštruktúry. Nevyhnutné je tiež nastaviť realistické ciele a aktívne pôsobiť na ich dosahovanie.

Bezpečnosť premávky je podľa prieskumov medzi obyvateľmi základným predpokladom, aby mohli bicykel využívať ako dopravný prostriedok. S pribúdajúcim množstvom áut a bicyklov na cestách však rastie aj počet dopravných nehôd za účasti cyklistov. Za rok 2021 ich bolo dokopy 583, čo je oproti roku 2013 nárast o 13 %. Okrem tejto nepríjemnej skutočnosti sa nedarí znižovať ani počet smrteľných dopravných nehôd. Z celkovo 39 670 kilometrov miestnych komunikácií tvorili na Slovensku miestne komunikácie pre cyklistov 5 %. Z toho cyklistické komunikácie určené výhradne pre cyklistov, resp. chodcov mali podiel len na úrovni 1,9 %.

Infografika Cyklodoprava

Cieľom politiky podpory cyklodopravy ako alternatívy k využívaniu individuálnej automobilovej dopravy je dosiahnuť podiel cyklistickej dopravy na úrovni 10 % z celkovej prepravy. „Kontrolné zistenia nám jednoznačne ukazujú, že deklarované ciele neplníme. Slovensko zaostáva v budovaní cyklotrás, ktorých význam a prínos rastie nielen vo vzťahu k rozvoju ekonomiky cez podporu turistického ruchu. Osobitný rozmer nadobúda budovanie cyklotrás z pohľadu využitia cyklodopravy ako podporného faktora dopravnej mobility vo vzťahu k preprave za prácou osobitne z prímestských zón do priemyselných centier. Hraničná kapacita cestnej siete a ekonomické faktory zvyšujú potenciál využitia cyklodopravy,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Subjekty verejného sektora by podľa neho mali zlepšiť napĺňanie stratégie a tým možnosti financovania, koordináciu aj legislatívne prostredie a zrýchliť tempo rozvoja cyklodopravy. „Infraštruktúra pre cyklodopravu je prínosom pre občanov, o ktorom niet pochýb,“ doplnil podpredseda kontrolórov.

Pomôcť by malo lepšie nastavenie systému riadenia a koordinácie cyklodopravy. Na ministerstve dopravy, ktoré ju zastrešuje pre celé Slovensko, túto oblasť zabezpečujú traja ľudia. Hlavné mesto Bratislava má napríklad na cyklodopravu vyčlenených piatich ľudí. Kontrola NKÚ tiež odhalila, že opatrenia národnej cyklostratégie 2013 – 2020 boli vyhodnocované formálne. Už ku koncu roka 2014 boli všetky opatrenia zo stratégie vyhodnotené ako splnené alebo priebežne plnené. NKÚ pritom viaceré z nich identifikoval ako nesplnené alebo čiastočne splnené. Problémom sú aj finančné prostriedky, ktoré nepostačujú na naplnenie stratégie a neumožňujú tak systematicky plánovať. Peniaze zo štátneho rozpočtu nie sú vyčleňované pravidelne trvalým finančným mechanizmom. Samostatný program bol v rozpočte ministerstva vytvorený ešte v roku 2015. Každoročne z neho mali plynúť peniaze vo výške 2 až 3 eurá na obyvateľa, čiže 10,8 – 13,6 milióna eur. Kontrolóri zistili, že peniaze boli vyčlenené len v roku 2019 prostredníctvom cyklovýzvy vo výške viac ako 12,4 milióna eur. Ďalšia výzva bola vyhlásená v roku 2021 s vyhradenou čiastkou 750-tisíc eur, ktorá sa čerpá v roku 2022.

Primárny zdroj financovania cyklodopravy predstavujú fondy EÚ. Rozvoj cyklodopravy a cykloturistiky zabezpečujú aj financie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov, miest a obcí, nadačných zdrojov a zdrojov občianskych združení. Ako ukázali zistenia národných kontrolórov, ministerstvo dopravy kvantitatívne údaje o objeme finančných prostriedkov investovaných do rozvoja cyklodopravy, ani o dĺžke vybudovaných cyklotrás neevidovalo. „Bez evidencie a pravidelného vyhodnocovania objemu finančných prostriedkov a dĺžky vybudovaných cyklotrás nie je možné účinne riadiť a koordinovať plnenie cyklostratégie podľa prijatých opatrení. Zároveň to znemožňuje využívať dostupné finančné prostriedky na základe princípu hodnoty za peniaze a hodnoty pre občana,“ vysvetlil J. Ivančo. Výkonnosť podporených projektov by mala byť sledovaná prostredníctvom kvalitatívnych merateľných ukazovateľov s prihliadnutím na využiteľnosť postavených cyklotrás, čo sa podľa zistení kontrolórov nedialo.

Mestá zápasia aj s nízkym čerpaním fondov EÚ. Spôsobuje to najmä časová nepredvídateľnosť. Výzvy na predkladanie žiadostí boli časovo ohraničené a mestá nepoznali v dostatočnom predstihu podmienky výziev. V stanovených termínoch neboli schopné pripraviť kvalitný projekt. Podmienka ukončeného verejného obstarávania alebo spracovania rozpočtu autorizovanou osobou pri podaní žiadosti spôsobuje v rámci nastavených procesov (hodnotiaci proces, kontrola VO, atď.) časové odstupy, ktoré robia cenu diela neaktuálnou.

Cyklotrasy treba prepájať a mapovať

Kontrolóri poukázali aj na to, že existujúce cyklotrasy v mestách nevytvárajú komplexnú sieť a nie vždy sú prepojené na cyklotrasy krajskej úrovne. Viacerým mestám tiež chýbajú prepojenia na autobusové, železničné stanice a prestupové body (auto-bicykel-kolobežka-MHD-vlak). Chýbajúca infraštruktúra má výrazný vplyv na rozhodovanie obyvateľov využívať bicykel ako spôsob dopravy. Súčasťou národnej cyklostratégie bolo aj vytvorenie webového portálu s informáciami o cyklodoprave a cykloturistike. Stránka mala mapovať a vyhľadávať trasy a poskytnúť základné informácie o jednotlivých regiónoch a ich infraštruktúre. Takýto národný webový portál, ktorý by zdieľal informácie so širokou verejnosťou, však v čase auditu vytvorený nebol. Jeho alternatívou je odkaz na stránky občianskych združení na webovom sídle rezortu dopravy. NKÚ poukazuje aj na fakt, že legislatívna podpora pri budovaní cykloinfraštruktúry nie je dostatočná. Návrhy na zmeny boli zapracované len do zákona o cestnej premávke. Zákony súvisiace s ochranou prírody, lesmi, katastrom, vysporiadaním pozemkov, vodohospodárstvom a cestnou sieťou neboli novelizované.

Tabuľka: Vývoj plánovaného podielu cyklistickej dopravy na celkovej preprave v porovnaní so skutočnosťou (%)
Tabuľka: Vývoj plánovaného podielu cyklistickej dopravy na celkovej preprave v porovnaní so skutočnosťou (%)

 Správa o výsledku kontroly “Podpora cyklistickej dopravy”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Posudzovanie liekov je opäť netransparentné, analytici NKÚ navrhujú zmenu vyhlášky – Aktuality

Bratislava 17. august 2022 – Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR prestalo zverejňovať mená hodnotiteľov na odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov. Proces, pri ktorom sa rozhoduje o schvaľovaní nových liekov pre pacientov na Slovensku, je tak znovu netransparentný. Zistili to analytici Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, keď sa na základe podnetov od odbornej verejnosti opätovne pozreli na danú problematiku. V analytickej informácii spracovali následné, tzv. follow-up preverenie dodržiavania odporúčaní, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich kontrol.

Po kontrolách na ministerstve zdravotníctva v rokoch 2019 a 2020 kontrolóri upozornili na chýbajúce mená hodnotiteľov v niektorých posudkoch z rokov 2017 a 2018. Išlo o dve percentá posudkov z celkového počtu v roku 2017 a v nasledujúcom roku chýbali mená hodnotiteľov v 22 percentách posudkov. V rokoch 2019, 2020 a 2021 boli mená posudzovateľov uvedené na všetkých odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov. Od apríla tohto roku sú ale znovu zverejňované odborné stanoviská aj bez mien hodnotiteľov, čo je v rozpore s odporúčaniami NKÚ SR. Zo 68 vydaných odborných stanovísk bolo k 15. júlu bez mien hodnotiteľov 40, čo predstavuje 59 percent.

Tabuľka: Počet vydaných stanovísk odbornej pracovnej skupiny pre farmako-ekonomiku, klinické výstupy a hodnotenie zdravotníckych technológií

Riešením je podľa NKÚ upraviť vyhlášku MZ č. 422/2011 Z.z. o podrobnostiach farmako-ekonomického rozboru lieku tak, aby uvádzanie mien posudzovateľov bolo povinnou náležitosťou pri vypracovávaní odborných stanovísk. Ak bude takáto povinnosť zakotvená vo vyhláške, docieli sa udržateľná transparentnosť procesov, ktorá bude nezávislá od personálnych zmien na ministerstve.

K téme posudzovania liekov zverejnil NKÚ minulý rok v júli Analytický komentár zameraný na riziká procesu posudzovania liekov v SR.  Analytici NKÚ v komentári upozornili na fakt, že pri posudzovaní liekov v SR existovali v rokoch 2017 – 2020 významné riziká. Vzhľadom na to, že proces nebol optimálne nastavený, NKÚ vlani formuloval odporúčanie. Navrhol uskutočniť revíziu legislatívy štátnej liekovej politiky – úpravu platnej legislatívy so zohľadnením efektívnosti, transparentnosti (zverejňovať posudky s menami hodnotiteľov), predvídateľnosti a finančnej udržateľnosti celkového procesu.

Analýza “Posudzovanie liekov sa vracia do starých koľají”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

O závažných zisteniach kontrolórov informoval ich predseda troch najvyšších ústavných činiteľov – Aktuality

Bratislava 12. august 2022 – Nezrovnalosti pri čerpaní eurofondov, nenaplnené ciele programu na zjednotenie výberu daní, poistného a cla či problematika neefektívneho financovania vedy a výskumu. To sú témy niektorých zo siedmich kontrolných akcií v dvanástich subjektoch, ktorým sa Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR venoval a uzavrel v rámci kontrolnej činnosti v druhom štvrťroku tohto roku. Okrem toho ukončil aj dve medzinárodné kontroly. Informácie o zisteniach z kontrol zaslal predseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentke Zuzane Čaputovej, predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi a premiérovi Eduardovi Hegerovi. Nadviazal tak na tradíciu otvoreného úradu, ktorú presadzoval jeho predchodca Karol Mitrík.

„Pokračovanie v tradícii pravidelného informovania najvyšších ústavných činiteľov, ktorú zaviedol môj predchodca, považujem za logické vyústenie smerovania a zachovania kontinuity odbornej práce národnej autority pre externú kontrolu. Je nevyhnutné, aby som osobne upozorňoval na zásadné zistenia z kontrolnej činnosti priamo troch najvyšších predstaviteľov štátu. Je to jedna z ciest, ako nielen otvárať úrad širšej verejnej kontrole, ale aj ako vtiahnuť najvyšších ústavných činiteľov do riešenia tých systémových problémov, na ktoré prišli kontrolóri pri samotných kontrolách. Som presvedčený, že práve oni môžu svojím aktívnym prístupom prispieť k zmenám, ktoré na Slovensku zlepšia nakladanie s verejnými prostriedkami a prispejú k úprave legislatívy podporujúcej dobrú správu vecí verejných,“ zdôraznil Ľ. Andrassy.

Infografika Informácia TOP 3 ústavným činiteľom

Hospodárenie Slovenska sa po prepade z roku 2020, spôsobenom pandémiou, v minulom roku čiastočne zotavilo. Hrubý domáci produkt v roku 2021 vzrástol o 3 %, ide však o druhý najpomalší rast spomedzi krajín Únie po Nemecku, konštatuje sa v Stanovisku k štátnemu záverečnému účtu SR za rok 2021. Predseda slovenských kontrolórov v súvislosti s predloženým štátnym záverečným účtom upozornil, že kritická situácia pretrváva pri čerpaní fondov Európskej únie. Rizikom je fakt, že sa v súčasnosti prelínajú aktivity súvisiace s dočerpaním takmer polovice z vyše 14 mld. eur už končiaceho programového obdobia, s aktivitami nového programového obdobia či projektmi naviazanými na Plán obnovy a odolnosti.

Okrem rizika nedostatočného čerpania eurofondov je vážnym problémom aj množstvo nezrovnalostí pri ich čerpaní. Kontrola NKÚ ukázala, že z predošlého programového obdobia eviduje Slovensko nezrovnalosti za takmer 101 miliónov eur. V aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy a naša krajina doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za bezmála dva milióny. Šéf kontrolného úradu upozornil vo svojej informácii pre ústavných činiteľov, že nezrovnalosti pri eurofondoch, ktoré štát nevymôže od prijímateľov, musí uhradiť z vlastného rozpočtu. V konečnom dôsledku sa tak na ne poskladajú všetci občania.

Národní kontrolóri sa zamerali aj na projekt zjednotenia výberu daní, poistného a cla, tzv. UNITAS. Po viac ako desiatich rokoch plánovaného zjednotenia sa pôvodné zámery a ciele naplnili na necelých 25 %. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD a na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

Infografika - financovanie výskumu a vývoja

O potrebe podpory vedy a výskumu sa síce diskutuje dlhodobo, ale stále chýba efektívny systém financovania. Ostatná kontrola NKÚ ukázala, že Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV), ako aj Vedecká grantová agentúra MŠVVaŠ SR a SAV (VEGA) zápasia s netransparentnými postupmi v riadení prideľovania finančných prostriedkov. Problémom je aj vnútorný kontrolný systém, v prípade VEGA je až neúčinný. Správu  výsledkom tejto kontrolnej akcie už prerokovali aj poslanci školského výboru slovenského parlamentu.

Kontrolóri sa v prvej polovici tohto roka venovali tiež téme jadrovej energetiky. Štát musí efektívne plánovať postupné finančné krytie procesov vyraďovania jednotlivých jadrových blokov. Slovensko na to zatiaľ nie je podľa výsledkov kontroly dostatočne pripravené. Kontrola procesu vyraďovania blokov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice priniesla závažné zistenia týkajúce sa nefunkčného vnútorného kontrolného systému, pasivity dozornej rady spoločnosti, nesplnenia termínu vyradenia blokov V1 do roku 2027. Na druhej strane pozitívom je fakt, že súčasné vedenie spoločnosti už počas výkonu auditu prijímalo opatrenia posilňujúce všetky úrovne vnútornej kontroly.

infografika JAVYS

Zistenia z kontroly vo Vojenskom spravodajstve boli postúpené orgánom činným v trestnom konaní. Vzhľadom na utajenosť informácií nie je možné poskytnúť v tomto prípade viac informácií, avšak o zásadných zisteniach informoval predseda úradu poslancov na júnovej schôdzi Národnej rady SR. V tomto prípade Ľ. Andrassy hodnotí pozitívne ústretovosť a operatívnosť rezortu obrany pod vedením Jaroslava Naďa. „Rezort obrany už pripravil novelu zákona o vojenskom spravodajstve, ktorá reaguje na odporúčania súvisiace s účelným a hospodárnym nakladaním s verejnými financiami a cez úpravu legislatívy, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, posilňuje vnútornú a externú kontrolu financií a majetku v správe vojenského spravodajstva,“ uzavrel predseda NKÚ.

Výsledky kontrolných akcií a analýz za ostatný štvrťrok:

Stanovisko k štátnemu záverečnému účtu SR za rok 2021
Nezrovnalosti pri čerpaní eurofondov
UNITAS
Financovanie vedy, výskum a vývoja
Financovanie športových zväzov
Vyraďovanie jadrových zariadení
Sociálne poistenie – medzinárodné porovnanie s Českom
Očkovanie – medzinárodné porovnanie
 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce Milan Krajniak ocenil Babičku roka 2022

11.08.2022

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak dnes okrem pracovných povinností „zobral do svojich rúk“ aj milú povinnosť – ocenil Babičku roka 2022. Víťazkou celoslovenskej súťaže v Sabinove sa stala Eva Henteková z Banskobystrického kraja.

 

Porota ju vyberala spomedzi šiestich kandidátok zo všetkých kútov Slovenska. Okrem toho si publikum zvolilo aj najsympatickejšiu súťažiacu, Máriu Valigurskú z Prešovského kraja, ktorá dostala titul „Babička sympatia“. Organizátorom celoslovenskej súťaže Babička roka je Jednota dôchodcov Slovenska a mesto Sabinov.

„Som veľmi rád, že sa na ľudí, ktorí nie sú v ekonomicky aktívnom veku prestali pozerať, ako na ľudí, ktorí len trávia svoj čas doma a sledujú televíziu. Dnešné podujatie nám ukázalo, že sú to aktívni ľudia, ktorí si plnia svoje sny. Obdivujem odvahu našich babičiek, odkryť časť svojho života, koníčkov a spomienok. Takéto podujatia majú veľký zmysel hlavne preto, aby sme si všetci uvedomili, že na Slovensku máme veľkú skupinu ľudí, ktorí majú ešte stále čo dať našej spoločnosti, “ vyjadril svoju vďaku minister práce.

Ministerstvo práce sa so zástupcami dôchodcov pravidelne stretáva a komunikuje s nimi o ďalších možnostiach zlepšenia ich postavenia, či formách pomoci, zvlášť v súčasnom náročnom období poznačenom rastom cien z dôvodu narastajúcej inflácie. Jedným z výsledkov je predčasné vyplatenie 13. dôchodku, ktorý už jeho poberatelia dostali na účet v júli. Balík skôr vyplatených dôchodkov predstavoval takmer 294 miliónov eur.

„Komunikácia s predstaviteľmi JDS je pre nás kľúčová. Ich návrhy na zlepšenia pochádzajú z prvej ruky a poskytujú nám iný uhol pohľadu na situáciu seniorov. Naším spoločným cieľom je zastabilizovať dôchodkový systém a ponúknuť ľudom istoty, ktoré potrebujú. Preto, aj na základe požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska, pripravuje rezort práce možnosti ďalšej inflačnej pomoci pre seniorov, ktorej návrh predstavíme koncom leta ,“ doplnil minister Milan Krajniak .

Pozornosť seniorom venuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už dlhodobo. Svedčia o tom aj doposiaľ splnené priority programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti. Tým je odstránenie diskriminácie pre 140- tisíc žien s deťmi ročníkov 1957-1964.Matkám, dôchodkyniam týchto ročníkov sme doplatili viac ako 61 miliónov Eur.

Rezort práce prispel k zrušeniu doplatkov za lieky pre seniorov aj zníženiu zrážok, ktoré môžu exekútori mesačne zrážať zo mzdy alebo z dôchodku. Pre takmer milión ľudí to znamená desiatky až stovky ušetrených eur mesačne v ich rodinných rozpočtoch.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vicepremiérka Remišová: V Bratislave zakotvila historická replika rímskej veslice zo 4. storočia aj vďaka programu dunajskej spolupráce Interreg

Projekt Living Danube Limes spája 8 európskych štátov a pomáha objavovať rímske dedičstvo na Dunaji

Pomáhame spoznávať a chrániť európske kultúrne dedičstvo. Vďaka projektu Living Danube Limes (Živá dunajská hranica Rímskej ríše), ktorý je financovaný z programu Interreg – Dunajský nadnárodný program, zakotvila v Bratislave replika rímskej hliadkovacej lode zo 4. storočia. Loď s názvom Danuvina Alacris sa po dvoch rokoch náročnej výstavby prvýkrát plaví po Dunaji a prepláva až 8 krajín.

„Dunaj odnepamäti spájal ľudí rôznych národov a kultúr – je to ozajstná živá tepna Európy. A táto rímska loď je symbolom, ktorý nám pripomína, že ľudia netúžia po objavovaní, spolupráci, obchode, výmene poznatkov a zdieľaní kultúry iba dnes, ale bolo to tak vždy,“ uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. „Unikátny projekt Living Danube Limes, v rámci ktorého bola postavená aj verná replika rímskej veslice, spojil 16 projektových partnerov zo Slovenska, Rakúska, Nemecka, Rumunska, Bulharska, Maďarska, Česka a Chorvátska. Financovaný bol z dunajského programu Interreg. Na Slovensku má tento program na starosti práve naše Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a som hrdá, že môžeme podporovať projekty, ktoré pomáhajú ľuďom, spájajú ich, zvyšujú kvalitu života v regiónoch a zveľaďujú a odkrývajú európske kultúrne dedičstvo,“ uviedla vicepremiérka.

Celkový rozpočet projektu je takmer 3 milióny eur a sú doň zapojené univerzity a štátne a súkromné podniky z 10 krajín. Experti z Fakulty architektúry a dizajnu STU a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave dva roky skúmali rímsku históriu dunajského regiónu na našom území a všetky svoje poznatky pretavili do viacerých akcií pre odbornú aj širokú verejnosť. Vďaka ich práci vznikla napríklad aj aplikácia a modelovanie rekonštrukcií vo virtuálnej realite, čím sa podarilo oživiť aj rímsky vojenský kastel Kelemantia v Iži.

Historická loď sa na územie Slovenska doplavila z Rakúska v piatok popoludní a zakotvila pod hradom Devín. Počas víkendu bude kotviť v Karloveskej zátoke v Bratislave, v Rusovciach, Čunove a v Iži. V Karloveskej zátoke pri lodenici Tatran bude v sobotu rímska loď predstavená verejnosti. Záujemcovia budú mať tak príležitosť obzrieť si Danuvinu Alacris zblízka, spoznať jej príbeh a nazrieť do života Rimanov na našom území. Zo Slovenska si to loď namieri ďalej do Maďarska. Jeden z hlavných cieľov projektu Living Danube Limes je nominácia celého dunajského limesu (riečna hranica Rímskej ríše) ako miesta svetového dedičstva UNESCO.

„Som presvedčená, že práve takéto projekty majú veľký význam pre to, aby sme my, Európania, nehľadali to, v čom sa navzájom líšime, ale dívali sa na to, čo nás spája, čo máme spoločné,“ dodala vicepremiérka Remišová.

V rámci programov nadnárodnej spolupráce spravuje ministerstvo investícií dva programy Interreg – Program Stredná Európa a Dunajský nadnárodný program. Do týchto dvoch programov je zapojených 169 partnerov zo Slovenska – od univerzít a výskumných inštitúcií, cez samosprávy až po mimovládne organizácie. Pre nové programové obdobie 2021 – 2027 budú mať programy spolu rozpočet takmer 550 miliónov eur.

 

Zaujímavosti o rímskej veslici Danuvina Alacris

Je to verná replika rímskeho vojenského hliadkovacieho člna. Výstavba lode sa začala 25. apríla 2021.

Dĺžka: 18 m

Šírka: 2,8 m

Výška stožiaru: 7,2 m

Celková hmotnosť: 6 000 kg

Priemerná rýchlosť: 6-9 km/h

Veslovaciu posádku tvorí 20 ľudí.

Na výstavbu lode bol použitý dub (dosky, kormidlo), smrek (stožiar, dvor, veslá), topoľ (štíty). Stromy boli zoťaté v Nemecku v roku 2020.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Prvá pomoc ako efektívny nástroj ochrany pracovných miest

05.08.2022

Z dôvodu pandémie koronavírusu museli podnikatelia na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR zatvoriť svoje prevádzky alebo výrazne obmedziť svoju činnosť. Následne začali zamestnávatelia hromadne prepúšťať a mnohí živnostníci ukončili alebo prerušili svoju podnikateľskú činnosť. V tomto období neistoty a hroziacej krízy vysokej nezamestnanosti bola 31. marca 2020 na vláde schválená schéma pomoci na udržanie pracovných miest z dielne ministerstva práce. 6. apríla 2020 začali úrady práce prijímať prvé žiadosti o finančný príspevok. V tom čase ešte nikto netušil, že pôjde o tak masívnu finančnú pomoc, ktorá za 2 roky podporí 176-tisíc podnikateľských subjektov sumou takmer 2,5 miliardy eur. Rezort práce tak podporil zamestnávateľov a SZČO prostredníctvom vyplatenia 5,7 milióna mesačných výplat pre viac ako 770-tisíc zamestnancov. Prvá pomoc predstavuje historicky najväčšiu pomoc na ochranu zamestnanosti, ktorú osobne pocítil každý tretí občan SR.

 

Úrady práce uzavreli cez 222-tisíc dohôd o poskytovaní pomoci na ochranu pracovných miest. Prostredníctvom opatrení 1, 3A a 3B „Prvej pomoci“ bolo podporených takmer 55 tisíc jedinečných zamestnávateľov. Opatrenia 2, 4A a 4B pomohli viac ako 131 tisíc unikátnym samostatne zárobkovo činným osobám, resp. jednoosobovým spoločnostiam s ručením obmedzeným.

Efektívnosť Prvej pomoci a jej pozitívne dopady na trh práce dokazujú viaceré analýzy štátnych orgánov, vrátane analýzy od Inštitútu sociálnej politiky. Tie dokazujú, že Prvá pomoc znížila platobnú neschopnosť firiem, a tým pomáhala udržať pracovné miesta a hospodársku aktivitu počas pandémie. Ukázalo sa, že firmy, ktoré čerpali Prvú pomoc, boli v priemere produktívnejšie a menej zadlžené ako firmy, ktoré pomoc nezískali. Pozitívny efekt na zamestnanosť vypozorovali analytici najmä u malých firiem (do 50 zamestnancov). Malé firmy boli počas nepriaznivej epidemiologickej situácie menej náchylné prepúšťať zamestnancov ako nepodporené subjekty.“ Generálny riaditeľ Inštitútu sociálnej politiky Štefan Domonkos zdôrazňuje najmä dominanciu mikropodnikov v čerpaní finančnej pomoci: „Podiel mikropodnikov na celkovej vyplatenej Prvej pomoci sa približoval k jednej polovici, pričom ku koncu sledovaného obdobia sa čerpanie pomoci mikropodnikov zintenzívnilo až na úroveň dvoch tretín z celkovej sumy mesačných príspevkov.“

Minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak uviedol: „Analýza Inštitútu sociálnej politiky dokazuje, že ministerstvo práce bolo počas pandémie najúspešnejším orgánom v doručovaní štátnej pomoci pre zamestnávateľov, zamestnancov a SZČO. Udržali sme pracovné miesta, aby si slovenské rodiny mohli prácou zabezpečiť príjem pre svoju domácnosť. Ďakujem všetkým pracovníkom rezortu práce, že nepretržite vyplácali pomoc všetkým, ktorí ju na Slovensku v ťažkých časoch potrebovali. Sme pripravení pokračovať v ďalších účinných projektoch aktívnej politiky trhu práce, aby sme ochránili pracovné miesta a podporili vznik nových. Za veľký úspech rezortu považujem prijatie zákona o podpore v čase skrátenej práce, pretože zamestnávatelia a ich zamestnanci majú zákonom garantovanú pomoc v čase nepriaznivej situácie, ktorú nemohli ovplyvniť.“ Najúspešnejšia schéma pomoci bolo opatrenie 3A, tzv. kurzarbeit, ktoré bolo inšpiráciou pre trvalý nástroj ochrany pracovných miest v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce. Zamestnávatelia od marca 2022 čerpajú finančnú pomoc na základe tohto mechanizmu.

Analýza Inštitútu sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky zverejnil záverečnú správu o „Prvej pomoci“, cieľom ktorej je poskytnúť koherentný pohľad na celé obdobie fungovania tejto kompenzačnej schémy. V súlade s vývojom epidemickej situácie bola „Prvá pomoc“ niekoľkokrát legislatívne novelizovaná, s cieľom odbremeniť zamestnávateľov a SZČO a pokryť časť ich mzdových nákladov. K nahradeniu pôvodného rámca a navýšeniu priamej finančnej podpory došlo v období október 2020 – január 2021 v podobe „Prvej pomoci +“. Touto úpravou došlo súčasne k rozšíreniu kompenzácie z 80 % hrubej mzdy na 80 % celkovej ceny práce. Od februára 2021 do platnosti vstúpila atraktívnejšia „Prvá pomoc ++“. Výška príspevku bola zastropovaná na úrovni 100 % celkovej ceny práce. S upokojovaním pandemickej situácie a ekonomickým oživením sa nutnosť subvencovať udržanie pracovných miest znížila, čo odrážali aj parametre „Prvej pomoci“. V období júl až október 2021 sa uplatňoval základný rámec „Prvá pomoc“ bez možnosti využitia opatrenia 3B, pričom za august sa pomoc nevyplácala. Za november 2021 bola podpora vyplácaná cez rámec „Prvá pomoc +“ a v období december – február 2022 sa umožnilo mikro a malým podnikom využívať aj opatrenie 3B pri uplatňovaní rámca „Prvá pomoc +“.

Objem vyplatenej pomoci kulminoval v druhej vlne pandémie

Hneď v úvode, v apríli 2020, sa vyplatila pomoc vo výške takmer 177 miliónov eur. Následne sa čerpanie utlmovalo a do septembra mesačná suma pomoci klesla k 50 miliónom eur. Od októbra 2021 sa uplatňovala rozšírená „Prvá pomoc +“. Túto legislatívnu úpravu pozorujeme aj na čerpanej sume, ktorá sa viac ako zdvojnásobila oproti septembru na približne 107 miliónov eur. Zhoršenie epidemickej situácie a prechod na rámec „Prvá pomoc ++“ za február – jún 2021 sa pretavili do kulminácie mesačného objemu vyplatenej pomoci. Za február sa vyplatená pomoc priblížila 213 miliónom eur. Od tohto mesiaca dochádzalo k postupnému útlmu v čerpaní. Príchod tretej a štvrtej epidemickej vlny v závere roku 2021 sa pretavil do nárastu mesačného objemu vyplatenej pomoci, avšak vo výrazne nižšom rozsahu v porovnaní s druhou vlnou.

Dominancia mikropodnikov postupne narastala

V úvodných mesiacoch pandémie okolo 40 % mesačnej vyplatenej sumy smerovalo podnikom s najmenej 250 zamestnancami, tzv. veľkým podnikom. V priebehu času sa čerpanie preklápalo v prospech mikropodnikov. Dominancia podnikov s maximálne deviatimi zamestnancami sa ku koncu sledovaného obdobia zintenzívňovala a ich podiel na mesačnej sume pomoci sa blížil k dvom tretinám. Vývoj u malých podnikov bol počas celého obdobia poskytovania „Prvej pomoci“ najstabilnejší. Ich podiel sa udržiaval v blízkosti 20 % s výnimkou letných mesiacov roku 2021, počas ktorých malé podniky dostali menej ako 8 % z vyplatenej sumy. Kategórii stredných podnikov smerovala vo väčšine mesiacov najmenšia časť uhrádzanej „Prvej pomoci“. Podiel tejto kategórie sa pohyboval do apríla 2021 v okolí 15 % celkovej sumy, avšak následne sa aj kvôli úpravám v podmienkach poskytovania postupne znižoval. Zintenzívnenie čerpania u mikro a malých podnikov v posledných mesiacoch poskytovania „Prvej pomoci“ súvisí s opätovnou možnosťou využiť aj opatrenie 3B.

Firmy z priemyslu čerpali podstatnú časť počas celého obdobia poskytovania „Prvej pomoci“

Od zavedenia projektu „Prvá pomoc“ podstatná časť uhrádzanej pomoci smerovala do priemyselnej výroby (SK NACE sekcia C). Počas letných mesiacov roka 2020 sa podiel firiem z priemyslu blížil k polovici. Zhoršením epidemickej situácie a prechodom na rámec „Prvá pomoc +“, resp. „Prvá pomoc ++“ (za október 2020 a február 2021) sa intenzita čerpania zvýšila najmä vo veľkoobchode a maloobchode (SK NACE sekcia G). Firmám pôsobiacim v tomto odvetví v prvých troch mesiacoch roka 2021 smerovala najväčšia časť „Prvej pomoci“. Dominancia firiem z priemyselnej výroby sa od apríla obnovila a ich váha na uhrádzanej „Prvej pomoci“ postupne rástla. S príchodom tretej a následne štvrtej vlny pandémie došlo k zvýšeniu čerpania u firiem pôsobiacich v ubytovacích a stravovacích službách (SK NACE sekcia I). Práve toto odvetvie čerpalo najväčšiu časť pomoci za posledné dva mesiace roka 2021, pričom za december podiel ubytovania a stravovania presiahol 20 %. Intenzita čerpania pomoci stavebníckych subjektov (SK NACE sekcia F) sa postupne zvyšovala. Počas celého obdobia vyplácania „Prvej pomoci“ smerovalo do štyroch znázornených odvetví dokopy cez 65 % alokovanej pomoci za jednotlivé mesiace.

Priemerná výška pomoci sa ku koncu stabilizovala nad 500 eurovou hranicou

V období marec až september 2020, kedy sa uplatňoval základný rámec „Prvá pomoc“, priemerná mesačná výška príspevku na jedno podporené pracovné miesto dosiahla 301 eur. Prechodom na „Prvú pomoc +“, v období október 2020 – január 2021, došlo k skokovitému navýšeniu priemerného príspevku. Na jedno podporené pracovné miesto pripadalo v tomto období 472 eur. Ďalšia legislatívna úprava v podobe „Prvej pomoci ++“ spôsobila opätovné navýšeniu priemernej podpory na pracovné miesto. Za obdobie február – jún 2021 bol priemerný mesačný príspevok 591 eur. Následne bola pomoc vyplácaná cez základný rámec „Prvá pomoc“, čo sa odrazilo aj na výške príspevku. Za obdobie júl – október 2021 bolo jedno mesačné pracovné miesto podporené sumou 357 eur. V záverečných mesiacoch sa prešlo na „Prvú pomoc +“ a umožnilo sa čerpanie cez opatrenie 3B. Tieto zmeny sa odzrkadlili aj vo vývoji priemerného mesačného príspevku. Ten sa zastabilizoval ku koncu obdobia na úrovni 507 eur.

Z pohľadu jednotlivých veľkostných kategórii firiem, najštedrejšia podpora smerovala na pracovné miesto v mikropodnikoch. V tomto kontexte dlhodobo platilo, čím menší podnik, tým vyššia priemerná výška príspevku. Z pohľadu odvetví si najviac polepšili pracovníci v stavebníctve, a to najmä ku koncu sledovaného obdobia.

Mesačne podporilo v priemere takmer 250 tisíc pracovných miest

Za obdobie marec 2020 až február 2022 bolo podporených zhruba 5,7 milióna mesačných pracovných miest („človekomesiacov“, zamestnancov alebo SZČO). Maximum v mesačnom počte podporených pracovných miest bolo dosiahnuté za apríl 2020, a to viac ako 465 tisíc. K ďalšiemu lokálnemu vrcholu v počte podporených pracovných miest došlo v januári 2021, za ktorý smerovala pomoc na viac ako 361 tisíc pracovných miest. Tento vývoj dávame do súvisu s kulmináciou druhej vlny pandémie. Tretia a štvrtá vlna boli z pohľadu počtu podporených mesačných pracovných miest pokojnejšie; počas týchto pandemických vĺn ani v jednom z mesiacov neprekročil počet podporených miest 170 tisíc.

Rovnako ako pri vyplatenej sume dominovali v počte podporených pracovníkov spočiatku veľké podniky. Postupne sa však zvyšovalo zastúpenie mikropodnikov, ktoré si od októbra 2020 udržiavali najvýznamnejšie postavenie. Priemysel (NACE sekcia C) bol odvetvím s najvyšším počtom podporených pracovníkov. Len v úvodných dvoch mesiacoch roka 2021 bolo viac pracovníkov podporených vo veľko- a maloobchode (NACE sekcia G). Medzi odvetvia, v ktorých sa podporil významný počet pracovníkov, patria aj stavebníctvo (NACE sekcia F) a ubytovacie a stravovacie služby (NACE sekcia I).

Detaily o čerpaní „Prvej pomoci“ sa dočítate v sumárnom komentári Inštitútu sociálnej politiky TU

O Inštitúte sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Viac informácií nájdete na https://institutsocialnejpolitiky.sk/



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko môže prísť pre nezrovnalosti o milióny z európskej finančnej pomoci – Aktuality

Bratislava 29. júla 2022 – Nedostatočné čerpanie fondov Európskej únie nie je jediným vážnym problémom Slovenska. Štát sa borí aj s množstvom nezrovnalostí. Z predošlého programového obdobia eviduje nezrovnalosti za takmer 101 miliónov eur. V aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy, pri ktorých mohlo dôjsť k porušeniu európskych či národných pravidiel zo strany prijímateľov európskej pomoci, ako aj sprostredkovateľských orgánov štátu. Najvyšší kontrolný úrad SR upozorňuje zároveň na riziká pri evidencii a monitoringu nezrovnalostí. Ide okrem iného o nedodržiavanie lehôt pre začatie správnych konaní, alebo o chyby súvisiace so zadávaním neúplných dát do informačných systémov, čo má výrazný vplyv na úspešnosť vymáhania nesprávne použitých financií. Nezrovnalosti, ktoré štát nevymôže od prijímateľov tak musí v konečnom dôsledku uhradiť z vlastného rozpočtu. Národní kontrolóri upozorňujú tiež na riziko rozporov v stanoviskách Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré protichodne rozhodovali v rovnakej veci o porušení pravidiel hospodárskej súťaže. Parlament aj na základe výsledkov kontroly NKÚ podnikol prvé kroky na zjednodušenie procesu obstarávania. Úrad už v minulosti odporúčal, aby sa celý proces dostal pod jednu strechu zmenou legislatívy, podľa ktorej bude ÚVO kľúčovým orgánom kompetentným v tejto veci rozhodovať.

Nezrovnalosti 2014-2020

NKÚ sa v rámci kontroly zameral na evidenciu a monitorovanie nezrovnalostí v programovom období rokov 2014-2020, konkrétne na operačné programy Integrovaná infraštruktúra a Kvalita životného prostredia v rezortoch dopravy a životného prostredia. Tieto dva programy majú schválených najviac prostriedkov z európskych zdrojov (8,8 miliardy eur) a v čase prípravy kontroly evidovali najväčší objem nezrovnalostí vo výške dvoch miliárd eur, pričom slovenská strana doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za 1,9 milióna. Finančne najväčší dopad pritom majú nezrovnalosti na verejný rozpočet, keďže nevysporiadané nezrovnalosti uhrádza štát zo svojho rozpočtu a až následne ich môže vymáhať.

Kontrolóri potvrdili riziko nedostatočnej dokumentácie a monitorovania vývoja nezrovnalostí samotnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi. Taktiež chýba alebo mešká evidencia nezrovnalostí v IT systéme. Problémová je dostupnosť informácií od zainteresovaných strán, ktoré prichádzajú neskoro a kompetentným inštitúciám chýba ucelený prehľad o konaní napríklad policajtov či auditných orgánov. V rámci kontrolnej akcie sa potvrdili aj prípady neskorého začatia vymáhania nezrovnalosti s rizikom premlčania pohľadávky. V každom treťom náhodne vybranom prípade boli prekročené stanovené lehoty a do informačného systému zadávané nesprávne alebo neaktuálne údaje o nezrovnalostiach. K prekročeniu stanovených lehôt dochádzalo v rozmedzí od desiatich až do 123 pracovných dní.

Prekročenie stanovenej lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalosti a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných, nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému môže mať významný vplyv na včasné spustenie procesu riešenia nezrovnalosti a na následnú úspešnosť jej vymáhania, čo má priamy negatívny dopad na štátny rozpočet,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Správna evidencia a monitoring nezrovnalostí je pritom kľúčom k efektívnemu manažmentu vzniknutých nezrovnalostí. Hlavným nástrojom monitoringu a evidencie je existujúci IT systém monitorovania fondov, ktorý zastrešuje kompletnú administratívu k čerpaniu európskych fondov,“ dodal J. Ivančo.

Za závažné zistenie považuje NKÚ aj to, že Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) ako sprostredkovateľský orgán zanedbala svoje povinnosti pri správnych konaniach podľa zákona o EŠIF. Do septembra 2021 nebol na SAŽP určený odvolací orgán a agentúra ho ustanovila až ku koncu programového obdobia v septembri 2021. Dovtedy sa v rámci správneho konania prakticky nebolo možné odvolať. Kontrolované subjekty zároveň prijali opatrenia formou metodického usmernenia a začali správne konania až na základe zistení kontrolórov. Podľa výsledkov kontroly subjekty vôbec nezačali správne konanie pri 15 nezrovnalostiach v celkovej výške 1,8 milióna eur. Nezabezpečili tak bezodkladné prijatie nápravných opatrení, čím zvýšili riziko premlčania pohľadávky a porušili zákon. V ďalších troch prípadoch v hodnote takmer 700-tisíc eur síce podnet na začatie správneho konania dali, avšak po zákonnej lehote.

Užšia špecializácia na nezrovnalosti umožňuje profesionálnejší manažment, úsporu času a aj minimalizáciu chybovosti. NKÚ hodnotí ako dobrú prax, že ministerstvá a ich sprostredkovateľské orgány využívajú pri riešení agendy nezrovnalostí aj samostatné pozície manažérov pre nezrovnalosti, ktorí zabezpečujú ich spravovanie. Skúsenosti z predošlých programových období poukazujú na fakt, že ku koncu programového obdobia má počet a objem nezrovnalostí rastúcu tendenciu. Vymožiteľnosť takýchto nezrovnalostí sa časom výrazne znižuje a hrozí tak zaťaženie štátneho rozpočtu. „Aktuálne programové obdobie 2014-2020 bude ukončené 31.12.2023. Je preto potrebné vyvinúť vysoké úsilie na úspešné vysporiadanie nezrovnalostí s prijímateľmi, aby bolo uzatvorené programové obdobie bez negatívneho dopadu na štátny rozpočet,“ uzavrel podpredseda slovenských kontrolórov.

 Správa o výsledku kontroly “Nezrovnalosti programového obdobia 2014-2020” (pdf, 1,4 MB)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štátna tajomníčka rezortu práce vystúpi na konferencii ministrov EÚ pre integráciu

28.07.2022

Výmena skúseností z prijímania a integrácie ľudí s dočasnou ochranou a konkrétne príklady osvedčených postupov s osobitným zameraním na opatrenia pre ženy, integráciu na trhu práce, ako aj vzdelávanie. To sú hlavné témy dnešnej konferencii ministrov Európskej únie pre integráciu vo Viedni. Podujatie má zároveň poskytnúť fórum na riešenie budúcich výziev v integračnej politike. Skúsenosti a odporúčania Slovenska predstaví štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková.

 

Integrácia je nevyhnutná pre mierové sociálne spolužitie. Ovplyvňujú ju vonkajšie okolnosti, akými sú migračné pohyby, vojny a pandémia. V súčasnosti sú vojnou vedenou Ruskom ovplyvňované životy miliónov ľudí na Ukrajine aj mimo nej – viac ako 5,2 milióna ľudí bolo nútených opustiť Ukrajinu, pričom väčšina z nich utiekla do susedných európskych krajín. Pre tvorcov integračnej politiky táto situácia predstavuje nové výzvy, ktoré sa líšia od predchádzajúcich období vysokej migrácie.

Vyše polovicu odídencov z Ukrajiny na Slovensku tvoria podľa údajov, ktoré má k dispozícii rezort práce, deti. Deti potrebujú zvýšenú ochranu, keďže riziko, že sa stanú obeťou sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi alebo ďalších foriem násilia je omnoho vyššie. Štátna tajomníčka Soňa Gaborčáková preto zdôrazňuje, že popri zefektívňovaniu procesov integrácie v rámci celej Európskej únie musí aj naďalej zostať prioritou ich ochrana. „Aj pri vzniku nových, nepredvídateľných situácií musíme dbať na dodržiavanie zlatých štandardov európskych princípov a postupov, ktoré sme pri ochrane detí dlhodobo budovali. Preto oceňujem dnešnú príležitosť výmeny skúsenosti z prijímania a integrácie ľudí s dočasnou ochranou,“ uviedla v tejto súvislosti štátna tajomníčka .

Okrem praktického zamerania podujatia výmeny konkrétnych príkladov osvedčených postupov s osobitným zameraním na opatrenia pre ženy, integráciu na trhu práce, ako aj vzdelávanie má podujatie otvoriť diskusiu smerom k najväčším výzvam a témam, ktoré sú relevantné v integračnej politike do budúcnosti. Ide napríklad o odolnosť integračných systémov vo svetle súčasného prudkého nárastu celkovej úrovne migrácie.

Slovensko podľa štátnej tajomníčky plánuje taktiež otvoriť problematiku pomoci pre ukrajinské zariadenia náhradnej starostlivosti pre deti so zdravotným znevýhodneným, ktoré si vyžadujú špecifickú dlhodobú sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Treťou témou vystúpenia štátnej tajomníčky má byť systematická podpora rodín s deťmi a predchádzanie ich zlyhávaniu.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Mimoriadne situácie môžeme úspešne zvládnuť len vďaka jasne nastaveným postupom – Aktuality

Bratislava 22. júl 2022 – Viac ako dva roky trvajúca pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila viaceré riziká vo fungovaní krízových inštitúcií štátu. Ako pozitívny príklad na Slovensku môžu slúžiť epidemiológovia, zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí výrazným spôsobom prispeli k zvládnutiu mimoriadnej situácie. Na príklady dobrej praxe, ale aj rezervy pri ochrane obyvateľstva pred infekčnými ochoreniami upozornila národná autorita pre externú kontrolu na základe záverov auditu už v minulom roku. Aktuálne zverejňujeme správu z medzinárodnej kontroly, v rámci ktorej sú slovenské výsledky porovnané s výsledkami obdobných kontrol zo susedného Maďarska, Poľska či Bieloruska. Odborníci národných kontrolných inštitúcií na základe popísania rizík dospeli k záverom, že kľúčom na zvládanie takýchto mimoriadnych udalostí sú správne a jednoznačne nastavené postupy.

Pandémia COVID-19 odhalila na Slovensku kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Audítori konštatovali, že v krízových situáciách mali byť najskôr využité inštitúcie, štruktúry a postupy, opísané v plánoch krízového manažmentu. Tematické tímy, pracovné skupiny a poradné orgány môžu byť užitočné ako podporné prvky, avšak za dodržiavanie predpisov v mimoriadnych situáciách sú zodpovedné verejné orgány. V začiatkoch pandémie však Slovensko na takúto cestu nebolo legislatívne pripravené.

Porovnaním výsledkov zo štyroch stredoeurópskych krajín odborníci dospeli k záveru, že kľúčom na zvládanie mimoriadnych udalostí sú jednoznačne a správne nastavené postupy. Každá z krajín mala zriadené orgány s určenými právomocami a kompetenciami. Vo všetkých štyroch krajinách existoval pripravený systém krízového riadenia a stratégie, ktorý bol ďalej dopĺňaný akčnými plánmi. Úlohy na zvládanie pandémie definovali zodpovednosti najmä štátnym úradom. Každá z krajín reagovala na pandemickú situáciu spôsobenú COVID-19 inak. Poľsko napríklad zaviedlo iba stav epidémie a nevyužilo žiadny z krízových stavov podľa poľskej ústavy. Slovensko takmer okamžite vyhlásilo mimoriadnu situáciu a neskôr aj núdzový stav.

infografika - medzinárodné porovnanie - infekčné choroby

Naša krajina nemala v tom čase k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytovali dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, kedy analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami. Pozitívnu úlohu zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020. „Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu. Na druhej strane, zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií“, dokresľuje jedno zo zistení kontrolórov ich predseda Ľubomír Andrassy.

Vývoj pandemickej situácie donútil viaceré štáty meniť národné predpisy a nariadenia, v snahe eliminovať prenos nebezpečného ochorenia, ktoré boli následne predmetom spochybňovania a viaceré skončili na ústavných súdoch. Do konca januára 2021 bolo na Slovensku vydaných 105 opatrení, v Poľsku viac ako 250. Skúsenosti z okolitých krajín ukázali, že časté zmeny v nariadeniach môžu aj pri efektívnej informačnej politike viesť k  únave a apatii verejnosti a sťažiť tak dodržiavanie predpisov či pravidiel zo strany verejnosti. Pandémia zvýraznila aj rezervy v slovenskom systéme očkovania mladých ľudí, ktoré má chrániť obyvateľstvo pred infekčnými ochoreniami. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity spoločnosti pri povinnom očkovaní boli v ostatných rokoch identifikované predovšetkým v slovenskej metropole a jej širšom okolí. Bratislava sa tak dostala pod bezpečnú hranicu kolektívnej imunity pri očkovaní detí.

Infografika - infekčné choroby

Očkovanie proti širokej škále chorôb, napr. tetanus, detská obrna, záškrt či čierny kašeľ bolo podobne ako u nás povinné tiež v Maďarsku a Poľsku, iba v Bielorusku bolo odporúčané. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že dotknuté krajiny dosahovali dostatočnú úroveň kolektívnej imunity, ktorá je medzinárodnými štandardami OSN a WHO stanovená na 95 %. „Slovensko, ale aj ostatné krajiny v okolí, úspešne zvládajú očkovanie detí proti desiatim prenosným a vysoko nebezpečným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou kolektívnej imunity detskej populácie. V ostatných rokoch sa však hlavne z dôvodu realizácie plošných negatívnych kampaní na sociálnych sieťach, či šírením dezinformácií v mediánom priestore zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov, dostávame pod hranicu kolektívnej imunity“, konštatuje predseda slovenských národných kontrolórov.

Hodnoty len o málo nižšie ako 95 % boli zaznamenané pri zaočkovaní proti trom ochoreniam (mumps/rubeola/osýpky) a to v období rokov 2015 – 2017 na Slovensku a tiež v nasledujúcich dvoch rokoch v susednom Poľsku. U našich severných susedoch boli zaznamenané nižšie hodnoty v roku 2019 aj pri očkovaní proti pneumokokom, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilovým nákazám. Výsledky slovenskej kontroly ukázali, že rizikovým regiónom je hlavné mesto, kde sa miera zaočkovaných detí hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole dostala na úroveň 93 %. Ešte vážnejšie je to na Spiši, kde sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 %.

Obstarávanie očkovacích látok všetky krajiny okrem Slovenska zabezpečovali centrálne, čo sa ukázalo ako najefektívnejší spôsob. Na Slovensku sa od roku 2005 očkovacie vakcíny vrátane tých na povinné očkovanie obstarávajú rovnako ako iné lieky – cez lekárne na základe objednávok od lekárov. Pri niektorých očkovacích látkach však proces výroby trvá rok a pol, preto je dôležité včasné plánovanie. Kontrolou bolo zistené, že po zmene pravidiel na Slovensku opakovane dochádza k lokálnym, ale aj celoplošným výpadkom očkovacích látok. To následne vedie k narušeniu plynulého povinného očkovania, nedodržiavaniu očkovacích termínov a tak k zvyšovaniu rizika šírenia infekčných ochorení. „Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín. Je to jedna z ciest ako dostať kolektívnu imunitu pod kontrolu a ako garantovať každému občanovi dostupnosť nevyhnutných a bezpečných vakcín“, vysvetľuje Ľ. Andrassy.

Kontrolóri štyroch krajín sa zhodli na tom, že dôsledné plnenie očkovacieho programu okrem iného šetrí verejné prostriedky, pretože vďaka dobre nastavenému programu očkovania potrebuje populácia menej liekov a tiež menej hospitalizácií. Preto je aj naďalej nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, ale zároveň musíme aktívne podporovať zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ohrozených skupín populácie. Perspektívou je rozširovanie pravidelného povinného očkovania detskej populácie, resp. vybraných skupín osôb vo vysokom riziku nákazy proti ďalším vysoko nákazlivým infekciám v súlade s odporúčaniami WHO a v súlade s realizáciou očkovania v členských štátoch EÚ.

 

Náhľad správy

 

Správa o koordinovanej kontrole “Ochrana obyvateľstva pred infekčnými chorobami” (pdf, 500MB)

 

 

 

Tabuľka

Zaočkovanosť detskej populácie (dvojročné deti) v rámci pravidelného povinného očkovania v SR v %

Ochorenie / Rok

rok 2015

rok 2016

rok 2017

rok 2018

rok 2019

záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B, hemofilové nákazy, detská obrna

96,0

96,4

96,4

96,5

96,7

pneumokokové invazívne ochorenia

95,7

96,1

96,2

96,2

96,5

osýpky, mumps, rubeola

93,9

94,5

94,8

95,2

95,7

Zdroj: z podkladov UVZ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Občania dôverujú kontrolnému úradu, anonymných podnetov je menej ako desať percent – Aktuality

Bratislava 15. júla 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) registruje za prvý polrok už takmer 400 podnetov od občanov, pričom s prichádzajúcimi komunálnymi voľbami sa dá očakávať ich postupný nárast. Verejnosť preferuje jednoduchšiu elektronickú formu podaní pred zasielaním listov, polovicu podnetov dostáva úrad mailom. Podobne ako minulý rok, občania najčastejšie upozorňujú na nehospodárne nakladanie s peniazmi a majetkom v správe štátu, obcí a miest či samosprávnych krajov, na prevody a prenájmy majetku, na postup pri prideľovaní dotácií či zneužívanie právomocí verejných činiteľov, ako aj na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní a nedodržiavanie infozákona. Takéto podania tvoria až 80 % všetkých podnetov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v minulosti evidovala podnety od nespokojných občanov prevažne v listovej podobe. S rozvojom digitalizácie a IT zručností stále väčšej časti slovenskej spoločnosti sa ľudia odkláňajú od zasielania klasických listov a postupne využívajú viaceré možnosti elektronickej formy podaní. „Elektronizácia verejnej správy je nevyhnutnou súčasťou fungovania modernej krajiny. O to viac nás teší, že ľudia čoraz viac dôverujú systému elektronickej komunikácie a upúšťajú od tradičného papiera na to, aby vybavili podnet v rámci štátnej inštitúcie,“ vysvetľuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Pozitívnym trendom zároveň je, že úrad už druhý rok po sebe eviduje nízky počet anonymných podaní, ktoré sa pohybujú na úrovni ani nie 10 %. „To, že sa ľudia neboja ísť s kožou na trh, je prejavom ich dôvery v národnú autoritu,“ dodal šéf kontrolórov s tým, že úrad starostlivo chráni identitu oznamovateľov.

Vzhľadom na závažnosť informácií a problematiku časti podnetov, ktoré tematicky zapadli do aktuálne prebiehajúcich kontrol NKÚ, vedenie úradu rozhodlo o rozšírení plánu kontrol na rok 2022. Okrem vyše tridsiatky akcií boli tak do plánu zaradené audity obcí Pukanec, Lomnička, Žehra či Uhliská. Na základe podnetov kontrolóri preverujú aj Košický samosprávny kraj a Správu ciest tohto kraja, na ktorých činnosť upozornilo spolu 12 podnetov. Kontrolóri si tiež posvietia na hospodárenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Národnej diaľničnej spoločnosti a dvoch štátnych záchraniek.

V podnetoch od občanov sa objavujú sťažnosti na nečinnosť hlavných kontrolórov obcí a miest. Tí však majú byť podľa národnej kontrolnej inštitúcie prvou inštanciou kontroly nielen zákonnosti, ale aj hospodárnosti či efektívnosti využívania verejných financií a samosprávneho majetku. „Vnútorná kontrola musí byť schopná identifikovať riziká, popísať situácie, kedy sa verejní činitelia môžu dopúšťať trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, alebo zneužívania zákonných právomocí,“ vysvetľuje Ľ. Andrassy. Úrad už má  podnety od niektorých kontrolórov samospráv, ktorí upozorňujú na nekalé konanie starostov či primátorov, čo je oproti minulým rokom novinkou. NKÚ pripomína, že v prípade zistenia porušenia zákona či nehospodárneho nakladania s majetkom sa môžu kontrolóri či poslanci zastupiteľstva priamo obrátiť na príslušnú prokuratúru. Do úvahy pripadá aj podanie trestného oznámenia pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa, či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku starostom či primátorom.

Pisatelia sa obracali na NKÚ aj so žiadosťami o preverenie výberu koncesionárskych poplatkov RTVS. Požadovali kontrolu zrušených spojov v obciach či nečinnosti stavebných úradov, prieťahov pri stavebných konaniach a vydaní správnych rozhodnutí. Pozemkové spoločenstvá chceli skontrolovať výrub stromov. Takýchto podaní je približne pätina, sú však nad rámec zákonných kompetencií úradu. V prvom polroku 2022 takto verejnosť požadovala od NKÚ napríklad stanoviská k predaju pozemkov v správe štátu, alebo posudky k predajom majetku v obciach a mestách.

*****

Ako podať podnet na NKÚ?

V prípade, že ste vyčerpali dostupné možnosti riešiť problém cez vnútornú kontrolu príslušného úradu či inštitúcie alebo hlavného kontrolóra samosprávy, kontaktujte nás:

1. cez formulár na www.nku.gov.sk,
2. emailom na info@nku.gov.sk,
3. cez portál slovensko.sk,
4. listom,
5. doručením do podateľne úradu.

Ako podať podnet? Čo NKÚ nerieši? Čo NKÚ rieši? 

Čo úrad nerieši?

Napríklad majetkové a dedičské spory, odtiahnutie áut a pokuty, platby za energie a telefón, pracovno-právnu agendu, správne konania iných úradov či správcovské spoločnosti bytov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok