08. 06. 2021
Pandémia a jej dôsledky pre kriminalitu, vyhliadky vnútornej bezpečnosti krajín v súvislosti s nástupom umelej inteligencie, schengenská stratégia, boj proti terorizmu, či riadenie migračných tokov so susednými krajinami boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov spravodlivosti a vnútra v utorok 8. júna 2021 v Luxemburgu.
Páchatelia trestnej činnosti sa rýchlo prispôsobili novému prostrediu, čo si vyžiadalo cielenú operatívnu reakciu, aby sa zabránilo zneužívaniu pandémie teroristickými skupinami a na páchanie závažnej a organizovanej trestnej činnosti.
„Na základe poznatkov o vplyve pandémie COVID-19 na vnútornú bezpečnosť sa dnes, o rok neskôr, musíme sústrediť na to, aby sa súčasná kríza nestala bezpečnostnou krízou, aby sme zlepšili odolnosť a pripravenosť na budúce krízy,“ zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec.
Krajiny preto potrebujú spoločne budovať lepšiu odolnosť a pripravenosť. Ako kľúčové sa javia problémy extrémistickej propagandy v online prostredí a sociálny dopad na obyvateľstvo v dôsledku nestabilnej ekonomickej situácie, s ktorou súvisí nárast kriminality, domáceho násilia a taktiež radikalizácie. V boji proti nim sa v praxi osvedčuje najmä preventívne informovanie verejnosti o opatreniach, dostupných liečivách a ich overených zdrojoch.
Migračné toky
Ministri hovorili aj o tom, ako čeliť výzvam zvýšených migračných tokov do EÚ v čase diskusií o novom potrebnom pakte o migrácii o azyle. Minister vnútra Roman Mikulec konštatoval, že na spoločnú hranicu prichádzajú ľudia, ktorí v absolútnej väčšine neutekajú pred prenasledovaním, ani pred vojnou, veľa z nich dokonca ani nežiada o azyl.4
V súvislosti s tým sa rokovalo aj o tzv. Schengenskej stratégii, ktorej cieľom je plne funkčný a odolný Schengenský priestor a takisto revízia hodnotiacich a monitorovacích mechanizmov. Vzhľadom na pretrvávajúce kontroly na vnútorných hraniciach Komisia avizuje spustenie politického a technického dialógu s dotknutými členskými štátmi.
Minister vnútra Roman Mikulec pripomenul, že Schengenský priestor bez vnútorných kontrol nie je len výdobytok integrácie, ale samotný účel, pre ktorý EÚ existuje. „Akékoľvek vnútorné kontroly vníma aj slovenská spoločnosť veľmi citlivo a rozvíjanie toho, čo v hodnotiacom systéme funguje, pokladáme za správny prístup. Nemali by sme však pritom zabúdať na čo najskoršie rozšírenie Schengenského priestoru o ďalších členov spĺňajúcich podmienky vstupu, čiže o Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko,“ spresnil.
Umelá inteligencia
Ďalšou z tém diskusie ministrov boli aplikácie umelej inteligencie z hľadiska vnútornej bezpečnosti v kontexte navrhovaných harmonizovaných pravidiel umelej inteligencie /Artificial Intelligence Act – AIA/.
„Som rád, že jedným z cieľov návrhu nariadenia je kontrolovať riziká a zaručiť spoľahlivé využívanie umelej inteligencie. Aplikácie umelej inteligencie ponúkajú aj úplne nové možnosti pre výkon bezpečnostných zložiek, ktoré doposiaľ neexistovali,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec.
AIA uvádza niekoľko senzitívnych oblastí použitia umelej inteligencie, z ktorých tri sú relevantné pre vnútornú bezpečnosť, a to
- biometrická identifikácia a kategorizácia fyzických osôb,
- presadzovanie práva,
- migrácia, azyl, riadenie hraničných kontrol.
Ako jedno z kritérií na posúdenie možnej škody môže poslúžiť miera zásahu do základných práv. Minister Roman Mikulec doplnil, že zatiaľ sa len analyzujú dopady nasadenia umelej inteligencie, „pričom by vyslovene pomohlo sektorové hodnotenie, špeciálne zamerané na vnútornú bezpečnosť“.
