rozdiel medzi advokátom a mediátorom

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v dvoch prípadoch týkajúcich sa neprimeranej dĺžky konania

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudky v prípadoch Raticová proti Slovenskej republike a Šárnik proti Slovenskej republike. Sťažovatelia sa sťažovali na porušenie ich práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote. ESĽP v oboch prípadoch skonštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.

​V prípade Raticová proti Slovenskej republike sa sťažovateľka sťažovala na neprimeranú dĺžku exekučného konania. Sťažovateľka sa so sťažnosťou najprv dvakrát obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Prvá ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Na základe druhej ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatoval porušenie práv sťažovateľky a priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR. ESĽP sa nestotožnil s tvrdením vlády, že sťažovateľka stratila status poškodenej osoby. Vzal do úvahy, že exekučné konanie prebiehalo viac ako 11 rokov. Dospel k záveru, že v posudzovanom prípade bola dĺžka konania neprimeraná a konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. ESĽP priznal sťažovateľke sumu 5 200 EUR za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu a sumu 250 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov.

V prípade Šárnik proti Slovenskej republike sťažovateľ namietal neprimeranú dĺžku trestného konania, ktoré bolo vedené vo veci jeho obvinenia zo zavinenia dopravnej nehody a spôsobenia škody na zdraví. Sťažovateľ sa so sťažnosťou na dĺžku konania obrátil najprv na ústavný súd, ktorý ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú. ESĽP sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá tvrdila, že celková dĺžka konania 4 roky a 7 mesiacov nepredstavovala porušenie požiadavky primeranej lehoty a poukazovala na to, že konanie skončilo krátko po rozhodnutí ústavného súdu. ESĽP dospel k záveru, že dĺžka konania bola neprimeraná a konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažovateľovi priznal ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu 2 600 EUR.

Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3412

Slovenská republika poskytne Grécku finančnú pomoc na boj s nelegálnou migráciou , Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

11. 06. 2021

grecko-migranti-ilustr

Minister vnútra SR Roman Mikulec  na pôde vládneho hotela Bôrik privítal vo štvrtok 10. júna 2021 ministra Grécka pre migráciu a azyl Notisa Mitarachiho. Stretnutie k otázkam ochrany vonkajších hraníc EÚ a boja proti nelegálnej migrácii sa uskutočnilo na žiadosť gréckej strany.

Počas stretnutia došlo k podpisu bilaterálnej dohody medzi Ministerstvom vnútra SR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) o spoluúčasti Slovenskej republiky pri zmiernení následkov migrácie v Grécku.

O pomoci Grécku v súčinnosti s Rakúskom rozhodla vláda svojím uznesením v marci 2021 v rámci záväzku tzv. flexibilnej solidarity. IOM pri podpise reprezentovala riaditeľka slovenskej kancelárie Zuzana Vatráľová.

Počas pracovného obeda ministri a ich delegácie prediskutovali pozitíva a negatíva globálnej migrácie a zhodli sa na tom, že v oblasti nelegálnej migrácie je kľúčovou otázkou ochrana vonkajších hraníc Únie a posilnenie spolupráce s krajinami pôvodu iregulárnych migrantov. Minister Mitarachi poďakoval za slovenskú pomoc pre utečenecké tábory a policajtov vysielaných v misiách agentúry Frontex.

Rokovanie delegácií

„Pandémia dočasne zmenšila prílev nelegálnych migrantov do Európy, ale nezmenšila sa pozornosť, ktorú tejto problematike venujeme. Slovenská republika je v tejto oblasti suverénnym štátom, ktorý o svojej migračnej politike rozhoduje samostatne. Zároveň ale ponúkame pomocnú ruku tam, kde je to potrebné. Som preto úprimne rád a verím, že voči Grécku sme vyjadrili jasné gesto solidarity v podobe  podpísanej zmluvy na dnešnom stretnutí,” povedal minister vnútra R. Mikulec.

Pomoc Slovenskej republiky pre Grécko má podobu finančného príspevku vo výške 1 milióna € pre zabezpečenie zdravotníckeho personálu, materiálu a techniky pre utečenecké tábory na jeho území.

Zuzana Vatráľová a Roman Mikulec

„Do budúcnosti si želám kvalitnú spoluprácu s Gréckom, ktoré môže vždy rátať so Slovenskou republikou ako s partnerom, ktorý v núdzi neuhýba,” zdôraznil Roman Mikulec.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kabinet súhlasil s odvolaním šéfa inšpekčnej služby, minister vnútra poveril vedením Petra Scholtza, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

11. 06. 2021

paragraf

Vláda navrhne Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, aby prijal odporúčanie na odvolanie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Adriána Szabóa. Návrh ministra vnútra Roman Mikulca v stredu 9. júna 2021  schválil kabinet. Dôvodom návrhu je obvinenie vznesené riaditeľovi ÚIS vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa a prijímanie úplatku. 

Minister vnútra Roman Mikulec poveril zastupovaním funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby pplk. JUDr. Petra Scholtza, PhD.

Peter Scholtz je príslušníkom Policajného zboru od decembra 1994. Začínal na obvodnom oddelení Policajného zboru v Senci, v rokoch 2002 až 2004 bol zástupcom riaditeľa OO PZ Senec.

Na inšpekcii bol služobne zaradený 8 rokov (2004 až 2012), kde vykonával v roku 2011 riadiacu pozíciu – zástupca riaditeľa odboru inšpekčnej služby Západ. V septembri 2012 na základe rozhodnutia vtedajšieho vedenia musel z inšpekcie odísť ako nežiadúca osoba. Peter Scholtz bol do súčasnosti služobne zaradený na odbore správy informačných systémov polície Prezídia Policajného zboru.

Študoval na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, kde v roku 2003 získal titul doktor práv.

Minister vnútra vníma Petra Scholtza ako človeka, ktorý je kvalifikovaný, dôkladne pozná procesy, prácu aj fungovanie Úradu inšpekčnej služby. Svoju bezúhonnosť preukázal testom na polygrafe, ktorý podstúpil pred poverením na zastupovanie. Vyšetrenie na polygrafe podstúpil dvakrát aj počas služobného zaradenia na Úrade inšpekčnej služby.

V prípade, že Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť  trojpätinovou väčšinou všetkých členov odporučí vláde odvolanie Adriána Szabóa a následne ho vláda na svojom rokovaní odvolá, do 30-tich dní od tohto dňa bude v zmysle zákona o štátnej službe policajtov vyhlásené riadne výberové konanie na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.

Prečítajte si tiež:


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Spustili sme Podcast MV SR “Zvnútra o vnútre”, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

10. 06. 2021

podcast-sluchadla-ilustr

Ministerstvo vnútra SR je najväčšie ministerstvo na Slovensku, a preto sme sa rozhodli priblížiť širokej verejnosti samotný rezort a prácu ľudí v ňom. O fungovaní jednotlivých zložiek – silových zborov, záchranárov, športovcov a úradníkov sa budete môcť dozvedieť v podcaste Zvnútra o vnútre

Zverejňovať ho budeme dvakrát do mesiaca, každý druhý štvrtok v audio podobe na Facebooku ministerstva vnútra, na LinkedIn, Anchor aj Spotify. Prvý podcast s horským záchranárom – kynológom Jánom Žiškom vyšiel vo štvrtok 10. júna 2021. Okrem priblíženia našej práce, veríme, že inšpirujeme tých, ktorí by sa k nám chceli pridať.  

Podcast MV SR

Policajti, hasiči, športovci, záchranári, dopravné inšpektoráty, doklady, krízové riadenie, archívy, vojnové hroby, ale aj nemocnice a verejná správa patria pod Ministerstvo vnútra SR, ktoré je najväčším zamestnávateľom na Slovensku. Ľudia z nášho rezortu nosia uniformy aj obleky, máme úradníkov aj ľudí, ktorí zasahujú pri záchrane životov a ochrane verejného poriadku. 

  • V agende ministerstva vnútra je aj živnostenské podnikanie, udeľovanie azylov, štátne symboly, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, povoľovanie verejných zbierok, zhromažďovanie, registrácia občianskych združení, voľby, koordinácia výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy. 
  • Pracujú u nás aj piloti či letušky. Sú súčasťou Leteckého útvaru MV SR. 
  • Pod rezortom vnútra pôsobí aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
  • Spravujeme operačný program Efektívna verejná správa a časť operačného programu Ľudské zdroje a Kvalita životného prostredia.
  • Úradné veci so štátom vybavia občania v klientskych centrách, ktoré sme zriadili na okresných úradoch. 
  • Máme aj hudobné teleso: Hudba MV SR je veľký dychový orchester s bohatým a rôznorodým programom.
  • Môžete sa s nami vybrať aj do múzea, do toho policajného. 
  • Medaily z olympiád nosia na Slovensko športovci zo strediska vrcholového športu, ktorým je Športové centrum polície.
  • Dvojrezortná Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a. s. sa môže pýšiť tým, že patrí medzi najlepšie nemocnice na Slovensku.  O vozový park sa nám starajú Automobilové opravovne MV SR. 

 

 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister vnútra sa v Luxemburgu zúčastnil na rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 06. 2021

jha-ilustr

 Pandémia a jej dôsledky pre kriminalitu, vyhliadky vnútornej bezpečnosti krajín v súvislosti s nástupom umelej inteligencie, schengenská stratégia, boj proti terorizmu, či riadenie migračných tokov so susednými krajinami boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov spravodlivosti a vnútra v utorok 8. júna 2021 v  Luxemburgu.

Páchatelia trestnej činnosti sa rýchlo prispôsobili novému prostrediu, čo si vyžiadalo cielenú operatívnu reakciu, aby sa zabránilo zneužívaniu pandémie teroristickými skupinami a na páchanie závažnej a organizovanej trestnej činnosti.

„Na základe poznatkov o vplyve pandémie COVID-19 na vnútornú bezpečnosť sa dnes, o rok neskôr, musíme sústrediť na to, aby sa súčasná kríza nestala bezpečnostnou krízou, aby sme zlepšili odolnosť a pripravenosť na budúce krízy,“ zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec.

Minister vnútra Roman Mikulec na rokovaní

Krajiny preto potrebujú spoločne budovať lepšiu odolnosť a pripravenosť. Ako kľúčové sa javia problémy extrémistickej propagandy v online prostredí a sociálny dopad na obyvateľstvo v dôsledku nestabilnej ekonomickej situácie, s ktorou súvisí nárast kriminality, domáceho násilia a taktiež radikalizácie. V boji proti nim sa v praxi osvedčuje najmä preventívne informovanie verejnosti o opatreniach, dostupných liečivách a ich overených zdrojoch.

Migračné toky

Ministri hovorili aj o tom, ako čeliť výzvam zvýšených migračných tokov do EÚ v čase diskusií o novom potrebnom pakte o migrácii o azyle. Minister vnútra Roman Mikulec konštatoval, že na spoločnú hranicu prichádzajú ľudia, ktorí v absolútnej väčšine neutekajú pred prenasledovaním, ani pred vojnou, veľa z nich dokonca ani nežiada o azyl.4

Minister vnútra Roman Mikulec na rokovaní

V súvislosti s tým sa rokovalo aj o tzv. Schengenskej stratégii, ktorej cieľom je plne funkčný a odolný Schengenský priestor a takisto revízia hodnotiacich a monitorovacích mechanizmov. Vzhľadom na pretrvávajúce kontroly na vnútorných hraniciach Komisia avizuje spustenie politického a technického dialógu s dotknutými členskými štátmi.

Minister vnútra Roman Mikulec pripomenul, že Schengenský priestor bez vnútorných kontrol nie je len výdobytok integrácie, ale samotný účel, pre ktorý EÚ existuje. „Akékoľvek vnútorné kontroly vníma aj slovenská spoločnosť veľmi citlivo a rozvíjanie toho, čo v hodnotiacom systéme funguje, pokladáme za správny prístup. Nemali by sme však pritom zabúdať na čo najskoršie rozšírenie Schengenského priestoru o ďalších členov spĺňajúcich podmienky vstupu, čiže o Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko,“ spresnil.

Umelá inteligencia

Ďalšou z tém diskusie ministrov boli aplikácie umelej inteligencie z hľadiska vnútornej bezpečnosti v kontexte navrhovaných harmonizovaných pravidiel umelej inteligencie /Artificial Intelligence Act – AIA/.

„Som rád, že jedným z cieľov návrhu nariadenia je kontrolovať riziká a zaručiť spoľahlivé využívanie umelej inteligencie. Aplikácie umelej inteligencie ponúkajú aj úplne nové možnosti pre výkon bezpečnostných zložiek, ktoré doposiaľ neexistovali,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec.

AIA uvádza niekoľko senzitívnych oblastí použitia umelej inteligencie, z ktorých tri sú relevantné pre vnútornú bezpečnosť, a to

  • biometrická identifikácia a kategorizácia fyzických osôb,
  • presadzovanie práva,
  • migrácia, azyl, riadenie hraničných kontrol.

Ako jedno z kritérií na posúdenie možnej škody môže poslúžiť miera zásahu do základných práv. Minister Roman Mikulec doplnil, že zatiaľ sa len analyzujú dopady nasadenia umelej inteligencie, „pričom by vyslovene pomohlo sektorové hodnotenie, špeciálne zamerané na vnútornú bezpečnosť“.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontroly na hraniciach budú od 8. júna miernejšie, hygienické opatrenia však treba naďalej dôsledne dodržiavať, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

07. 06. 2021

letisko-cudzinecka-ilustr

Na základe vývoja bezpečnostnej a epidemickej situácie na území Slovenskej republiky a v susedných štátoch polícia zmierňuje náhodné kontroly dodržiavania  karanténnych povinností po vstupe na územie Slovenskej republiky cez vnútorné hranice. Napriek tomu treba na  hraničných priechodoch rátať s cielenými kontrolami dodržiavania protipandemických opatrení. 

Policajný zbor od utorka 8. júna 2021 zmierni intenzitu vykonávania preventívno-bezpečnostných kontrolna zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 vyplývajúcich z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR po vstupe na územie Slovenskej republiky (PDF, 326 kB) a cestovného semaforu na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky s Maďarskom, Rakúskou republikou, Českou republikou a Poľskou republikou.

Rovnako to platí aj na medzinárodných letiskách.

Zároveň upozorňujeme, že aj napriek tomu sú osoby povinné dodržiavať platné opatrenia ustanovené vyhláškou ÚVZ SR.

Slovenská republika taktiež ukončí obmedzenia pri vstupe osôb cez malé cestné priechody a iné turistické cesty z Poľskej republiky a Českej republiky.

Obmedzenia ostávajú na hraniciach s Maďarskom, keďže maďarská strana oproti predchádzajúcemu obdobiu otvorila iba hraničných priechod Tachty – Cered /od 7.  9. hod. a od 16. – 18. hod/. 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Stanovisko ministra vnútra Romana Mikulca k zadržaniu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Adriána Szabóa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

03. 06. 2021

paragraf

Vymenovanie policajta, ako aj jeho odvolanie z funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby je z hľadiska plnenia všetkých zákonných podmienok na vykonávanie tejto funkcie upravené v zákone č. 73/1998  Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a plne v kompetencii vlády Slovenskej republiky.

Ako som deklaroval v minulosti, nemám o rozpracovaných prípadoch žiadnu vedomosť a neprislúcha mi komentovať  prácu orgánov činných v trestnom konaní. Všetky dôležité kroky v personálnej oblasti podnikám na základe relevantných informácii a podkladov. Požiadam špeciálneho prokurátora, ktorý si vyhradil komunikáciu celého prípadu, o informácie, ktoré budú dostatočné na rozhodnutie k spracovaniu a predloženiu odôvodneného návrhu vláde.

 

Ak špeciálny prokurátor potvrdí informácie, ktoré budú závažného charakteru, spracujem a predložím vláde návrh na odvolanie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby plk. JUDr. Adriána Szabóa.

V prípade, že sa s návrhom stotožní, postúpi ho výboru pre obranu a bezpečnosť na posúdenie.

Ak návrh prejde výborom, ktorý odporučí jeho odvolanie aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru, vláda riaditeľa Úradu inšpekčnej služby z funkcie odvolá. 

 Roman Mikulec, minister vnútra


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Bilaterálne rokovanie o prioritách slovinského Predsedníctva v Rade EÚ, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

02. 06. 2021

eu-vlajka-jun2021

Minister vnútra Roman Mikulec v stredu 2. júna 2021 v Bratislave absolvoval bilaterálne rokovanie  so svojím slovinským partnerom Alešom Hojsom. Hlavnou témou stretnutia bolo predstavenie priorít slovinského Predsedníctva v Rade EÚ.

Ministri sa intenzívne venovali aj otázke migrácie a azylu. V Slovinsku bolo za rok 2020 podaných približne 3 500 žiadostí o azyl, zatiaľ čo u nás iba 282. V tomto roku evidujeme 31 žiadostí o azyl, kým Slovinsko 257.

Roman Mikulec a Aleš Hojs

„Slovenská republika podporuje silnejšiu prevenciu migrácie, teda riešenie problémov už v krajinách pôvodu. Za najúčinnejší nástroj považujeme skutočne efektívne návraty. Ochrana vonkajšej hranice a zabránenie nelegálnym vstupom sú podstatné pre dobre fungujúci systém. Tieto postupy, ale musia byť reálne vykonateľné. SR uplatňuje k návrhom balíkový prístup, teda kým nebude dohodnuté všetko, nemôže byť dohodnuté nič,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Rokovanie delegácií

Slovinský minister vnútra vyhlásil, že takýto balíkový prístup riešenia problematiky spočiatku preferovalo aj Slovinsko, vzhľadom na zdĺhavosť celého procesu je však krajina čoraz viac v oblasti riešenia problému migrácie naklonená čiastkovým, postupným krokom. Šéf rezortu vnútra zároveň zdôraznil, že aj Slovinsko odmieta povinné kvóty. Práve tie sa stali predmetom negatívnych reakcií a obáv časti slovinskej populácie. Solidarita je však podľa Aleša Hojsu absolútne kľúčová.

Roman Mikulec a Aleš Hojs

Ministri sa zaoberali aj otázkou vzájomnej spolupráce medzi našimi krajinami. Pochválili veľmi dobrú spoluprácu na úrovni Úradu špeciálnych služieb a operácií PPZ. Útvary intenzívne a dlhoročne spolupracujú vo výmene praktických skúseností ako aj pri konkrétnych prípadoch. Rovnako dobre je nastavaná aj spolupráca na úrovni kriminálnej polície PPZ v oblasti environmentálnej trestnej činnosti.

Slovinská republika prevezme predsedníctvo v rade EÚ po Portugalsku, ktoré v máji 2021 vydalo dokument o pokroku PT PRES v otázke Nového paktu o migrácii a azyle. Stále však pretrvávajú názorové rozdiely medzi členskými štátmi, napríklad v otázke balíkového prístupu k Paktu, či otázke solidarity.

Minister vnútra Roman Mikulec na záver stretnutia poprial svojmu partnerovi veľa zdaru pri hľadaní kompromisných riešení v tejto náročnej problematike.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vláda prerokovala správu o prevencii kriminality v roku 2020, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

02. 06. 2021

hybrid-mobil-ilustr

V stredu 2. júna 2021 vláda schválila hodnotiacu správa o plnení úloh v oblasti prevencie kriminality za rok 2020 , ktorú na rokovanie  predložil minister vnútra SR Roman Mikulec. Dokument sumarizuje preventívne aktivity jednotlivých ministerstiev, ako aj návrhy opatrení do budúcnosti. Prioritnými oblasťami preventívnych aktivít zostávajú kriminalita v online priestore, online bezpečnosť, trestné činy páchané na deťoch a mládeži či domáce násilie.

V spomínaných oblastiach bol v roku 2020 aj z dôvodu epidemiologickej situácie  zaznamenaný značný nárast kriminality. Obetiam boli prostredníctvom informačných kancelárií pre obete trestných činov  poskytované základné informácie a sprostredkovaná odborná pomoc v oblasti psychologického a sociálneho poradenstva, právnej podpory a usmernenia.

V správe sa do budúcnosti odporúča venovať zvýšenú pozornosť budovaniu odolnosti voči hybridným hrozbám, prevencii dezinformačných vplyvov, vzdelávaniu zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy v oblasti boja proti korupcii, ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním.

Taktiež intenzívne pracovať v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti so zameraním na predchádzanie agresívneho a násilného správania či prevencii požívania alkoholických nápojov a užívania omamných a psychotropných látok. Je potrebné zvyšovať povedomie detí a mladých ľudí v oblasti bezpečného používania informačno-komunikačných technológií a  budovania bezpečných návykov pri nadväzovaní virtuálnych známostí, informovať o nástrahách v online priestore či eliminovať prejavy extrémizmu a rasizmu.

Vláda zároveň zaviazala Radu vlády SR pre prevenciu kriminality spracovať opatrenia a navrhnúť odporúčania v jednotlivých oblastiach. Predseda Rady, ktorým je minister vnútra, do 30. septembra 2021 navrhne konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty.

 

 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister vnútra hovoril s japonským veľvyslancom aj o vzájomnej policajnej spolupráci , Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

01. 06. 2021

japonsko-vlajka

Témou stretnutia ministra vnútra Romana Mikulca s veľvyslancom Japonska Makotom Nakagawom v utorok 1. júna 2021 boli aktuálne otázky uvoľňovania pandemických opatrení, a to aj v kontexte vrcholiacich príprav Letných olympijských hier v Tokiu, na ktorých budú mať zastúpenie aj športovci zo Športového centra polície.

Veľvyslanec Makoto Nakagawa informoval, že Japonsko sa na najväčší športový sviatok v ére pandémie kooronavírusu pripravuje s maximálnou precíznosťou s cieľom zabezpečiť ochranu a bezpečnosť návštevníkov i súťažiacich. Do krajiny už pricestovala prvá športová výprava z Austrálie. V Japonsku sú v súčasnosti v platnosti sprísnené protipandemické opatrenia s účinnosťou do polovice júna.

Makoto Nakagawa a Roman Mikulec

Minister vnútra Roman Mikulec na stretnutí s veľvyslancom hovoril aj o možnosti posilnenia vzájomnej policajnej spolupráce.

Rokovanie na MV SR

Aktuálne je v príprave návrh memoranda o spolupráci medzi Finančnou spravodajskou jednotkou Prezídia PZ a japonským finančným spravodajským strediskom. Dôraz by malo klásť predovšetkým na oblasť výmeny informácií pri podozreniach z prania špinavých peňazí či financovania terorizmu.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok