Kategória: <span>Tlačové správy</span>

08. 10. 2021

Hrozba migračnej vlny v súvislosti s vývojom v Afganistane a nové pandemické výzvy EÚ pri preverovaní a zaisťovaní osôb na hraniciach boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov vnútra v Luxemburgu v piatok 8. októbra 2021.

Európska komisia v rámci Paktu o migrácii a azyle navrhla, aby v rámci eliminácie  zdravotných a  možných bezpečnostných rizík osoby vstupujúce do EÚ absolvovali skríning zdravotného stavu. Najnovšie by sa však zdravotný skríning mal vykonávať aj pri migrantoch či žiadateľoch o azyl, ktorí budú zaistení vo vnútri Únie.  Podľa ministra vnútra Romana Mikulca Slovensko nie je v zásade proti tomuto návrhu, chýba nám však v prvom rade potrebná legislatíva úprava preverovania a zaisťovania na hraniciach, rovnako dohody aj pri iných otázkach, čo spôsobuje v praxi množstvo problémov, napríklad pri návratovej politike. „Dohodnime sa na základných otázkach zodpovednosti a solidarity, potom sa môžeme pohnúť dopredu,“ konštatoval Roman Mikulec.

Afganistanu čeliacemu humanitárnej katastrofe EÚ zastavila rozvojovú pomoc. Na druhej strane však štvornásobne zvýšila humanitárnu pomoc distribuovanú cez kanály OSN, v rámci čoho Slovensko poskytlo pol milióna eur na riešenie humanitárnej krízy. Návraty a readmisie do Kábulu sú momentálne pozastavené, prioritou EÚ sú teraz evakuácie spolupracovníkov afganského pôvodu, žien, detí, ľudskoprávnych aktivistov, novinárov, sudcov či právnikov z Afganistanu.

Ďalšou prioritou je minimalizácia teroristickej hrozby. EÚ navrhla 22 odporúčaní rozdelených do 4 oblastí:

• bezpečnostné kontroly na zabránenie prenikaniu teroristov do EÚ;
• strategické spravodajstvo a predvídavosť, s cieľom zabrániť, aby sa  Afganistan stal útočiskom pre teroristické organizácie;
• monitorovanie a boj proti propagande a mobilizácii;
• boj proti organizovanému zločinu ako zdroju financovania terorizmu.

Kľúčovým faktorom v tomto smere je intenzívna spolupráca s partnermi v regióne, ako  aj výmena spravodajských informácií, a to predovšetkým s USA.

„Na základe doterajších skúseností a aj  zo štatistického hľadiska existuje obava, že medzi afganskými migrantmi sa môžu nachádzať členovia, alebo spolupracovníci Talibanu . Je preto potrebná dôsledná kontrola a preverovanie migrantov z Afganistanu, ktorých prílev do EÚ sa už mierne zvýšil,“ konštatoval minister vnútra Roman Mikulec.

Ministri rokovali aj o akčných plánoch pre Tunis, Niger, Nigériu, Irak a Bosnu a Hercegovinu, ktoré EÚ chápe ako nástroj pre posilnenie migračného partnerstva s týmito štátmi. Cieľom je podporiť ich snahy riadiť migráciu a  prijímať azylovú legislatívu, ako aj vytvárať právne a politické rámce pre migráciu a nútené presídlenie, čo sa týka najmä afrických krajín. „Aj keď je našou úlohou v prvom rade ochrana vonkajších hraníc EÚ, dôležitá je aj ostražitosť na všetkých migračných trasách a operatívny zásah tam, kde si to situácia vyžiada,“ povedal Roman Mikulec.

 V súvislosti s vývojom situácie na hranici s Bieloruskom hovorili ministri aj o organizácii návratových letov pre zaistených nelegálnych migrantov.

Európske databázy a výmena informácií

Počas rokovania zástupcovia EK a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti /eu-LISA/ informovali o aktuálnom stave implementácie interoperabilných informačných systémov, diskutovalo sa aj o revízii nariadenia o biometrickej databáze EURODAC, ktorá obsahuje odtlačky prstov žiadateľov o azyl. Slovenská republika intenzívne pracuje napríklad na  implementácii Európskeho systému cestovných informácií a povolení /ETIAS/. Plánujeme tiež aktivity pre systém vstup/výstup /EES/ tak, aby sa do produkčnej prevádzky dostal v máji 2022.

Zneužívanie detí v digitálnom priestore

Záverečnou témou stretnutia ministrov bol digitálny rozmer sexuálneho zneužívania detí, ktorý v čase pandémie v elektronickom prostredí eskaloval. Na úrovni EÚ panuje zhoda, že najdôležitejší je proaktívny prístup sociálnych mediálnych platforiem a poskytovateľov elektronických služieb.  Problémom však naďalej zostáva uchovávanie počítačových údajov ako dôsledok zrušenia smernice upravujúcej túto tému, keďže podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z roku 2014 bola v rozpore s chartou základných práv EÚ. Orgány činné v trestnom konaní sú tak dnes odkázané na stanoviská providerov, ktorí si lehoty uchovávania stanovujú podľa vlastného uváženia.

07. 10. 2021

Právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom sa posilnia. Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok 7. októbra 2021 schválili novelu zákona č. 55/2017 Z.z.  o štátnej službe. Zároveň sa posilnia aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného. Pozmeňujúcim návrhom totiž poslanci zmenili aj zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.

Po novom teda bude môcť generálny tajomník odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, a to aj bez uvedenia dôvodu, so súhlasom štatutárneho orgánu, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. Z funkcie bude môcť obdobne odvolať aj vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán. Podobne bude môcť postupovať aj pri zamestnancovi vo funkcii vedúceho, ktorého priamo riadi štátny zamestnanec vo verejnej funkcii.
 “Typickým služobným úradom, na ktorý sa táto úprava bude vzťahovať, je ústredný orgán štátnej správy. Generálny tajomník bude môcť odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej riadiacej pôsobnosti bez uvedenia dôvodu iba so súhlasom príslušného ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy,” vysvetlili autori zmien. Odvolanie z funkcie v bežnom prípade bude možné realizovať bezodkladne. Lehota desiatich dní by sa mala aplikovať na vykonanie právneho úkonu, nie na jeho účinnosti ani na jeho doručenie.

Pozmeňujúcim návrhom k tejto novele poslanci upravili aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných zložiek. Po novom sa má v zákone uvádzať, že “ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu”.

Poslanci schválili aj viacero ďalších pozmeňujúcich návrhov k pôvodnej novele. Rozšíria sa tak napríklad aj kompetencie vedúceho zamestnanca v štátnej službe na vyššom stupni riadenia, napríklad vo vzťahu riaditeľ odboru – referent oddelenia organizačne začleneného do odboru.

Upraví sa tiež oblasť hmotných výhod a paušálnych náhrad, aby mal aj štátny tajomník podpredsedu vlády paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v rovnakej sume, ako majú štátni tajomníci ministerstiev.

Odsúhlasením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu sa upravili aj podmienky prijatia do štátnej služby. Kvalifikačným predpokladom bude po novom aj odborná prax.

Posunula sa i účinnosť niektorých ustanovení v zákone o štátnej službe súvisiacich s centrálnym informačným systémom štátnej služby. Ten je podľa autorov zmeny aktuálne funkčný len čiastočne. Dátum spustenia niektorých jeho častí sa posunie.

Zdroj: TASR

05. 10. 2021

 Hraničné kontroly a migrácia v súvislosti s aktuálnou situáciou na schengenskej hranici s Bieloruskom, v Afganistane a na západobalkánskej migračnej trase boli hlavnými témami konferencie zástupcov krajín V4 vrátane Slovinska a Rakúska 5. októbra 2021 v Budapešti.

Stretnutie zorganizovalo Maďarsko, ktoré Vyšehradskej skupine v súčasnosti predsedá. Počas rokovaní sa potvrdilo, že členské štáty EÚ sa zhodujú na väčšine otázok týkajúcich sa riadenia kríz. Zastávajú aj  predtým nepodporovaný postoj V4, teda  zastaviť nelegálnu migráciu mimo EÚ.

Minister vnútra Roman Mikulec konštatoval, že je potrebné pomôcť krajinám susediacim s Afganistanom pri zlepšovaní podmienok afgánskych utečencov nachádzajúcich sa na ich území. „Pokiaľ ide o návrat migrantov, ktorí nemajú právo na azyl, je potrebné spolupracovať aj tranzitnými krajinami, aby boli ochotné prevziať naspäť tieto osoby minimálne do času, kým Afganistan nenadobudne status bezpečnej krajiny,“ povedal Roman Mikulec. Doplnil, že Slovenská republika je pripravená pomôcť krajinám, ktoré zasiahne migračná vlna, aby sa nezopakovala situácia z roku 2015. Vyšehradská skupina, Slovinsko a Rakúsko by sa podľa neho mali dohodnúť, že v prípade nárastu migrantov zo západného Balkánu dajú k dispozícii ľudí a techniku na vonkajšie hranice. V opačnom prípade migranti budú prúdiť ďalej na Západ, čo bude mať za následok znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach.

Voľný pohyb osôb, tovaru a služieb je totiž kľúčom k oživeniu Európy po koronakríze, ktorá zanechala následky aj na integrite Schengenu. Slovenská republika plne podporuje odporúčania Rady EÚ dočasne obmedziť cesty do EÚ, ktoré nie sú nevhynutné. „Je však  potrebné hovoriť aj  o mechanizme jednotnej kontroly tranzitujúcich cestujúcich na vonkajšej hranici, keďže príslušníci tretích krajín si vyberú na tranzit tú krajinu, ktorá má protiepidemiologické opatrenia najnižšie,“ upozornil minister Roman Mikulec.

Roman Mikulec povedal, že zvýšený migračný tlak zatiaľ nebol zaznamenaný na vonkajšej  hranici s Ukrajinou. Konštatoval, že nelegálna migrácia na vonkajšej hranici s Bieloruskom je nástrojom hybridnej vojny.

Na litovsko-bieloruskej hranici len za prvý polrok 2021 zadržali 18-krát viac nelegálnych migrantov ako za celý minulý rok. Obdobnej situácii čelí Poľsko, kde v septembri zaznamenali vyše 4-tisíc nelegálnych prekročení hranice. Situácia však stále nie je stabilná. „Je potrebné zintezívniť kontroly najmä na úsekoch, ktoré nie sú chránené technickými prostriedkami,” odporúčal Roman Mikulec a zároveň ocenil reakciu členských štátov EÚ, ktoré pobaltským krajinám poskytli pomoc a podporu.

V otázke rozširovania Schengenského priestoru o Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko zostáva postoj Slovenska nemenný: naďalej podporujeme ich vstup, keďže splnili technické parametre.

Ministri sa na záver dotkli aj témy koronakrízy a pokračovania spolupráce krajín V4, Rakúska a Slovinska.

03. 10. 2021

V dňoch 27. septembra až 1. októbra 2021 sa v meste Komárno a pod vedením slovenského útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru –  známeho aj pod názvom Lynx Commando – už po piatykrát uskutočnilo protiteroristické cvičenie špeciálnych protiteroristických jednotiek združených v organizácii Atlas zastrešenej v rámci agentúry Europol.

Na cvičení sa zúčastnilo viac ako 200 účastníkov, z ktorých bolo 104 príslušníkov zo zahraničných protiteroristických jednotiek (Lotyšsko, Dánsko, Portugalsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Írsko, Chorvátsko, Česká republika, Fínsko, Grécko, Malta, Holandsko, Belgicko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko).

Príslušníci špeciálnych jednotiek nacvičovali štandardné operačné postupy pri oslobodzovaní rukojemníkov v rámci Expertnej skupiny Building (Budovy) a to v rôznych situáciách – v tme, pomocou zásahových plošín, vrtuľníkov, s využitím služobných psov, odstreľovačov a ďalších.

Nacvičované bolo taktiež poskytovanie prvej pomoci zranenému a aj ostrá streľba. Pri organizácii cvičenia vypomáhali aj skúsení inštruktori z Českej republiky, Chorvátska a Írska.

Pozorovatelia a hodnotitelia pricestovali z partnerských jednotiek nášho Lynxu z krajín ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Portugalsko, Dánsko a Lotyšsko.

Foto: MV SR, Vladimír Benko

22. 09. 2021

Minister vnútra Roman Mikulec sa v stredu 22. septembra 2021  stretol s delegáciou poslancov Európskeho parlamentu z Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá pricestovala na návštevu Slovenska. Europoslanci zo skupiny pre monitorovanie demokracie, právneho štátu a základných práv diskutovali s ministrom vnútra o právnom štáte, boji proti korupcii, pripravovanej reforme Policajného zboru a aktuálnej situácii v polícii.

„Jedným z hlavných cieľov, ktorý táto vláda od začiatku deklarovala, bolo, aby sme obnovili dôveru občanov v právny štát. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice si naša spoločnosť vypýtala zmenu a ja ako minister vnútra robím všetko preto, aby bola táto zmena aj naplnená,” povedal minister vnútra na rokovaní s europoslancami.

Zdôraznil, že boj s korupciou patrí k základným prioritám vlády Slovenskej republiky, ktorá ho v programovom vyhlásení kladie na popredné miesto naprieč celým spektrom vládnych politík, upravujúcich činnosť orgánov verejnej moci vrátane orgánov presadzovania práva.

„Som veľmi rád, že naše snahy a výsledky v boji proti korupcii ocenila aj Európska komisia vo svojej poslednej správe o právnom štáte. Všimla si pokrok v oblasti súdnictva, ale aj pri potláčaní korupcie, čo sa prejavilo pri jej vyšetrovaní a stíhaní. Sme si vedomí aj nedostatkov, na ktorých denno-denne pracujeme. Od nástupu na rezort vnútra som presadzoval, aby polícia bola apolitická a mala voľné ruky,” povedal Roman Mikulec.

Dôležitou témou diskusie boli realizované a pripravované zmeny v Policajnom zbore. Ministerstvo vnútra zaviedlo transparentné pravidlá výberového konania v polícii, na základe ktorých došlo na viacerých kľúčových funkciách k výmene riadiacich pracovníkov výhradne na základe riadneho výberového konania. Intenzívne rezort pracuje na rozsiahlej reforme fungovania Policajného zboru tak, aby bol dlhodobo udržateľný a funkčný.

Minister vnútra ubezpečil poslancov EP, že v úsilí pri posilňovaní právneho štátu a potláčaní korupcie vláda nepoľaví a bude pokračovať v nastúpených krokoch a reformách, a to aj po aktuálnom dianí v bezpečnostných zložkách a na politickej scéne. V tejto súvislosti poslancov informoval o zriadení odbornej pracovnej skupiny pre právny štát, ktorej úlohou je pripraviť návrhy zmien pre zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry v súlade s platným právom a princípmi právneho štátu.

Foto: MV SR, Vladimír Benko