Ministri vnútra rokovali v Luxemburgu o situácii na hraniciach v súvislosti s migračnými krízami, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 10. 2021

mikulec-jha-oktober2021-ilustr

Hrozba migračnej vlny v súvislosti s vývojom v Afganistane a nové pandemické výzvy EÚ pri preverovaní a zaisťovaní osôb na hraniciach boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov vnútra v Luxemburgu v piatok 8. októbra 2021.

Európska komisia v rámci Paktu o migrácii a azyle navrhla, aby v rámci eliminácie  zdravotných a  možných bezpečnostných rizík osoby vstupujúce do EÚ absolvovali skríning zdravotného stavu. Najnovšie by sa však zdravotný skríning mal vykonávať aj pri migrantoch či žiadateľoch o azyl, ktorí budú zaistení vo vnútri Únie.  Podľa ministra vnútra Romana Mikulca Slovensko nie je v zásade proti tomuto návrhu, chýba nám však v prvom rade potrebná legislatíva úprava preverovania a zaisťovania na hraniciach, rovnako dohody aj pri iných otázkach, čo spôsobuje v praxi množstvo problémov, napríklad pri návratovej politike. „Dohodnime sa na základných otázkach zodpovednosti a solidarity, potom sa môžeme pohnúť dopredu,“ konštatoval Roman Mikulec.

Rokovanie Rady ministrov vnútra v Luxemburgu

Afganistanu čeliacemu humanitárnej katastrofe EÚ zastavila rozvojovú pomoc. Na druhej strane však štvornásobne zvýšila humanitárnu pomoc distribuovanú cez kanály OSN, v rámci čoho Slovensko poskytlo pol milióna eur na riešenie humanitárnej krízy. Návraty a readmisie do Kábulu sú momentálne pozastavené, prioritou EÚ sú teraz evakuácie spolupracovníkov afganského pôvodu, žien, detí, ľudskoprávnych aktivistov, novinárov, sudcov či právnikov z Afganistanu.

Ďalšou prioritou je minimalizácia teroristickej hrozby. EÚ navrhla 22 odporúčaní rozdelených do 4 oblastí:

  • bezpečnostné kontroly na zabránenie prenikaniu teroristov do EÚ;
  • strategické spravodajstvo a predvídavosť, s cieľom zabrániť, aby sa  Afganistan stal útočiskom pre teroristické organizácie;
  • monitorovanie a boj proti propagande a mobilizácii;
  • boj proti organizovanému zločinu ako zdroju financovania terorizmu.

Kľúčovým faktorom v tomto smere je intenzívna spolupráca s partnermi v regióne, ako  aj výmena spravodajských informácií, a to predovšetkým s USA.

Rokovanie Rady ministrov vnútra v Luxemburgu

„Na základe doterajších skúseností a aj  zo štatistického hľadiska existuje obava, že medzi afganskými migrantmi sa môžu nachádzať členovia, alebo spolupracovníci Talibanu . Je preto potrebná dôsledná kontrola a preverovanie migrantov z Afganistanu, ktorých prílev do EÚ sa už mierne zvýšil,“ konštatoval minister vnútra Roman Mikulec.

Ministri rokovali aj o akčných plánoch pre Tunis, Niger, Nigériu, Irak a Bosnu a Hercegovinu, ktoré EÚ chápe ako nástroj pre posilnenie migračného partnerstva s týmito štátmi. Cieľom je podporiť ich snahy riadiť migráciu a  prijímať azylovú legislatívu, ako aj vytvárať právne a politické rámce pre migráciu a nútené presídlenie, čo sa týka najmä afrických krajín. „Aj keď je našou úlohou v prvom rade ochrana vonkajších hraníc EÚ, dôležitá je aj ostražitosť na všetkých migračných trasách a operatívny zásah tam, kde si to situácia vyžiada,“ povedal Roman Mikulec.

 V súvislosti s vývojom situácie na hranici s Bieloruskom hovorili ministri aj o organizácii návratových letov pre zaistených nelegálnych migrantov.

Európske databázy a výmena informácií

Počas rokovania zástupcovia EK a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti /eu-LISA/ informovali o aktuálnom stave implementácie interoperabilných informačných systémov, diskutovalo sa aj o revízii nariadenia o biometrickej databáze EURODAC, ktorá obsahuje odtlačky prstov žiadateľov o azyl. Slovenská republika intenzívne pracuje napríklad na  implementácii Európskeho systému cestovných informácií a povolení /ETIAS/. Plánujeme tiež aktivity pre systém vstup/výstup /EES/ tak, aby sa do produkčnej prevádzky dostal v máji 2022.

Zneužívanie detí v digitálnom priestore

Záverečnou témou stretnutia ministrov bol digitálny rozmer sexuálneho zneužívania detí, ktorý v čase pandémie v elektronickom prostredí eskaloval. Na úrovni EÚ panuje zhoda, že najdôležitejší je proaktívny prístup sociálnych mediálnych platforiem a poskytovateľov elektronických služieb.  Problémom však naďalej zostáva uchovávanie počítačových údajov ako dôsledok zrušenia smernice upravujúcej túto tému, keďže podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z roku 2014 bola v rozpore s chartou základných práv EÚ. Orgány činné v trestnom konaní sú tak dnes odkázané na stanoviská providerov, ktorí si lehoty uchovávania stanovujú podľa vlastného uváženia.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Dočasný policajný prezident Štefan Hamran informoval o personálnych zmenách v manažmente polície, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 10. 2021

logo Policajného zboru SR

Riaditeľka Národnej kriminálnej agentúry Eva Kurrayová vo funkcii končí k 15. októbru. Na jej miesto nastúpi Branislav Kišš. Koncom roka skončia aj viceprezidenti Policajného zboru Jana Maškarová a Róbert Bozalka. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na  tlačovej konferencii v piatok 8. októbra 2021. Avizoval aj ďalšie personálne zmeny.

Pre zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru sú podľa Štefana Hamrana potrebné nielen systémové, ale aj personálne zmeny. Zdôrazňuje potrebu profesionálnej polície bez politických väzieb. “Policajný zbor sa čistí zhora dole. Je to bolestivé, lebo tam máme najviac politických nominantov,” skonštatoval dočasný šéf polície.

Štefan Hamran postupne rokuje so všetkými funkcionármi. Zmeny plánuje aj na krajských riaditeľstvách. Dvaja krajskí riaditelia majú podľa neho vzhľadom na svoju doterajšiu prácu miesto isté. “Poznám ich dlhé roky a dokázali si zachovať tvár aj v ťažkých časoch, keď sa ostatní ohýbali,” povedal.

Prvá oficiálna tlačová konferencia dočasného prezidenta PZ Štefana Hamrana

Riaditeľ odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru skončí na poste pravdepodobne okamžite, podľa Hamrana získa iný post. Riaditeľ odboru akvizícií a inovácií skončí koncom roka.


Súčasná šéfka NAKA bude preradená na inú funkciu. Jej nástupcu Kišša predstavil Hamran ako dlhoročného vyšetrovateľa. Konzultoval jeho meno s jeho kolegami z NAKA, ale aj prokuratúrou a sudcami. Vyzdvihol jeho „morálny kompas“.

Štefan Hamran je pripravený pokračovať vo funkcii, ak ho minister vnútra osloví, no iba v prípade pokračovania dobrej spolupráce s ministrom a zhody na ďalšom smerovaní Policajného zboru vrátane reforiem.

V prípade definitívneho zvolenia za policajného prezidenta by sa Štefan Hamran vzdal postu veliteľa Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru /Lynx Commando/. Rád by však zostal predsedom organizácie Atlas, ktorá združuje protiteroristické zásahové jednotky európskych krajín.

Zdroj: TA SR
Foto: MV SR, Vladimír Benko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Parlament schválil novely zákonov upravujúcich štátnu službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

07. 10. 2021

paragraf

Právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom sa posilnia. Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok 7. októbra 2021 schválili novelu zákona č. 55/2017 Z.z.  o štátnej službe. Zároveň sa posilnia aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného. Pozmeňujúcim návrhom totiž poslanci zmenili aj zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.

Po novom teda bude môcť generálny tajomník odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, a to aj bez uvedenia dôvodu, so súhlasom štatutárneho orgánu, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. Z funkcie bude môcť obdobne odvolať aj vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán. Podobne bude môcť postupovať aj pri zamestnancovi vo funkcii vedúceho, ktorého priamo riadi štátny zamestnanec vo verejnej funkcii.
 “Typickým služobným úradom, na ktorý sa táto úprava bude vzťahovať, je ústredný orgán štátnej správy. Generálny tajomník bude môcť odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej riadiacej pôsobnosti bez uvedenia dôvodu iba so súhlasom príslušného ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy,” vysvetlili autori zmien. Odvolanie z funkcie v bežnom prípade bude možné realizovať bezodkladne. Lehota desiatich dní by sa mala aplikovať na vykonanie právneho úkonu, nie na jeho účinnosti ani na jeho doručenie.

Pozmeňujúcim návrhom k tejto novele poslanci upravili aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných zložiek. Po novom sa má v zákone uvádzať, že “ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu”.

Poslanci schválili aj viacero ďalších pozmeňujúcich návrhov k pôvodnej novele. Rozšíria sa tak napríklad aj kompetencie vedúceho zamestnanca v štátnej službe na vyššom stupni riadenia, napríklad vo vzťahu riaditeľ odboru – referent oddelenia organizačne začleneného do odboru.

Upraví sa tiež oblasť hmotných výhod a paušálnych náhrad, aby mal aj štátny tajomník podpredsedu vlády paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v rovnakej sume, ako majú štátni tajomníci ministerstiev.

Odsúhlasením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu sa upravili aj podmienky prijatia do štátnej služby. Kvalifikačným predpokladom bude po novom aj odborná prax.

Posunula sa i účinnosť niektorých ustanovení v zákone o štátnej službe súvisiacich s centrálnym informačným systémom štátnej služby. Ten je podľa autorov zmeny aktuálne funkčný len čiastočne. Dátum spustenia niektorých jeho častí sa posunie.

Zdroj: TASR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Krajiny V4 spolu so Slovinskom a Rakúskom v Budapešti riešili spoločný postup pri migračných vlnách, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

05. 10. 2021

mikulec-v4-budapest3

 Hraničné kontroly a migrácia v súvislosti s aktuálnou situáciou na schengenskej hranici s Bieloruskom, v Afganistane a na západobalkánskej migračnej trase boli hlavnými témami konferencie zástupcov krajín V4 vrátane Slovinska a Rakúska 5. októbra 2021 v Budapešti.

Stretnutie zorganizovalo Maďarsko, ktoré Vyšehradskej skupine v súčasnosti predsedá. Počas rokovaní sa potvrdilo, že členské štáty EÚ sa zhodujú na väčšine otázok týkajúcich sa riadenia kríz. Zastávajú aj  predtým nepodporovaný postoj V4, teda  zastaviť nelegálnu migráciu mimo EÚ.

Minister vnútra Roman Mikulec konštatoval, že je potrebné pomôcť krajinám susediacim s Afganistanom pri zlepšovaní podmienok afgánskych utečencov nachádzajúcich sa na ich území. „Pokiaľ ide o návrat migrantov, ktorí nemajú právo na azyl, je potrebné spolupracovať aj tranzitnými krajinami, aby boli ochotné prevziať naspäť tieto osoby minimálne do času, kým Afganistan nenadobudne status bezpečnej krajiny,“ povedal Roman Mikulec. Doplnil, že Slovenská republika je pripravená pomôcť krajinám, ktoré zasiahne migračná vlna, aby sa nezopakovala situácia z roku 2015. Vyšehradská skupina, Slovinsko a Rakúsko by sa podľa neho mali dohodnúť, že v prípade nárastu migrantov zo západného Balkánu dajú k dispozícii ľudí a techniku na vonkajšie hranice. V opačnom prípade migranti budú prúdiť ďalej na Západ, čo bude mať za následok znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach.

Rokovanie V4 v Budapešti

Voľný pohyb osôb, tovaru a služieb je totiž kľúčom k oživeniu Európy po koronakríze, ktorá zanechala následky aj na integrite Schengenu. Slovenská republika plne podporuje odporúčania Rady EÚ dočasne obmedziť cesty do EÚ, ktoré nie sú nevhynutné. „Je však  potrebné hovoriť aj  o mechanizme jednotnej kontroly tranzitujúcich cestujúcich na vonkajšej hranici, keďže príslušníci tretích krajín si vyberú na tranzit tú krajinu, ktorá má protiepidemiologické opatrenia najnižšie,“ upozornil minister Roman Mikulec.

Roman Mikulec povedal, že zvýšený migračný tlak zatiaľ nebol zaznamenaný na vonkajšej  hranici s Ukrajinou. Konštatoval, že nelegálna migrácia na vonkajšej hranici s Bieloruskom je nástrojom hybridnej vojny.

Rokovanie V4 v Budapešti

Na litovsko-bieloruskej hranici len za prvý polrok 2021 zadržali 18-krát viac nelegálnych migrantov ako za celý minulý rok. Obdobnej situácii čelí Poľsko, kde v septembri zaznamenali vyše 4-tisíc nelegálnych prekročení hranice. Situácia však stále nie je stabilná. „Je potrebné zintezívniť kontroly najmä na úsekoch, ktoré nie sú chránené technickými prostriedkami,” odporúčal Roman Mikulec a zároveň ocenil reakciu členských štátov EÚ, ktoré pobaltským krajinám poskytli pomoc a podporu.

V otázke rozširovania Schengenského priestoru o Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko zostáva postoj Slovenska nemenný: naďalej podporujeme ich vstup, keďže splnili technické parametre.

Ministri sa na záver dotkli aj témy koronakrízy a pokračovania spolupráce krajín V4, Rakúska a Slovinska.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Súdnu mapu doplnia správne súdy

Do skladačky novej súdnej mapy dopĺňame aj posledný dielik, ktorým je vytvorenie samostatných správnych súdov. Legislatívu potrebnú k ich zriadeniu predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková do medzirezortného pripomienkovania. Správne súdnictvo rieši spory medzi občanom a štátom. Preskúmava dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí a chráni ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Zriadenie správnych súdov je dôležitou črtou právneho štátu a právomoci správnych súdov sú zásadné pre návrat dôvery v inštitúcie a právny štát.

„Správna agenda je osobitná agenda a spor medzi občanom a štátom je v niečom predsa len iný ako spor medzi občanmi, s ktorými sa obraciame bežne na súdy. Osobitne s ohľadom na minulosť, ktorú sme tu mali pred rokom 1989 som presvedčená, že vybudovanie správneho súdnictva dáva garanciu, že princípy právneho štátu berieme veľmi vážne na ceste k demokracii a že práve spory medzi občanom a štátom majú vážnu váhu a v tejto súvislosti je vybudovanie správneho súdnictva naozaj tou najlepšou cestou,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Návrh zákona o zriadení správnych súdov je súčasťou širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Jej cieľom je, aby ľudia mali rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia, a zároveň, aby  sudcovia a zamestnanci súdov mali lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Reforma súdnej mapy je súčasťou reforiem podporených z Plánu obnovy a odolnosti v oblasti spravodlivosti, a zároveň dôležitým krokom, vďaka ktorému spolu s ďalšími zásadnými zmenami dostaneme náš justičný systém do formy.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zriadenie správnych súdov, ktoré spolu s Najvyšším správnym súdom budú tvoriť súdy správneho súdnictva. Správne súdnictvo sa týmto návrhom inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a stáva sa plne autonómnou súčasťou sústavy súdov.

Správne súdnictvo je v moderných demokratických štátoch dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických aj právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zachovanie zákonnosti v oblasti verejnej správy a dôsledná ochrana jednotlivca je dôležitou črtou právneho štátu. Vytvorenie dobre fungujúcej štruktúry správneho súdnictva s potrebným personálnym a materiálnym vybavením je preto prvoradou úlohou pre naplnenie účelu správneho súdnictva a pre nápravu nedostatkov, ktoré sa prejavili v doterajšom fungovaní súdnej moci v oblasti správneho súdnictva.

Správne súdnictvo navrhujeme riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, Košiciach a Trnave a už zriadeného a fungujúceho Najvyššieho správneho súdu v Bratislave.

Obvody správnych súdov navrhujeme naviazať na obvody administratívno-správnych krajov. Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. Preto je logické, aby správne súdy boli kreované z hľadiska vymedzenia ich územného obvodu obdobným spôsobom.

(Navrhované usporiadanie sídiel a obvodov troch správnych súdov)

Prechod výkonu správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy je upravený nasledovne:

Odovzdávajúci krajský súd Preberajúci správny súd
Krajský súd v Bratislave Správny súd v Trnave
Krajský súd v Trnave
Krajský súd v Trenčíne
Krajský súd v Banskej Bystrici Správny súd v Banskej Bystrici
Krajský súd v Nitre
Krajský súd v Žiline
Krajský súd v Prešove Správny súd v Košiciach
Krajský súd v Košiciach

Zriadenie správnych súdov má v zmysle návrhu prebehnúť v dvoch fázach. Prvou fázou je ich vznik, ktorý sa navrhuje ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona, t.j. od 1. marca 2022. Druhou fázou je začatie vykonávania ich činnosti, ktoré sa navrhuje od 1. septembra 2022. Vzniká tak časový úsek niekoľkých mesiacov, ktorý vytvára priestor pre reálne vybudovanie týchto súdov, počnúc vyriešením otázky ustanovenia ich predsedov, výberu ich sudcov, ako aj materiálneho-technického zabezpečenia súdov (napr. budovy, kancelárske vybavenie, počítačová technika a pod.).

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

V Komárne sa konalo cvičenie protiteroristických policajných útvarov z 19 krajín Európy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

03. 10. 2021

atlas2021-ilustr

V dňoch 27. septembra až 1. októbra 2021 sa v meste Komárno a pod vedením slovenského útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru –  známeho aj pod názvom Lynx Commando – už po piatykrát uskutočnilo protiteroristické cvičenie špeciálnych protiteroristických jednotiek združených v organizácii Atlas zastrešenej v rámci agentúry Europol.

Na cvičení sa zúčastnilo viac ako 200 účastníkov, z ktorých bolo 104 príslušníkov zo zahraničných protiteroristických jednotiek (Lotyšsko, Dánsko, Portugalsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Írsko, Chorvátsko, Česká republika, Fínsko, Grécko, Malta, Holandsko, Belgicko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko).

Cvičenie protiteroristických jednotiek

Príslušníci špeciálnych jednotiek nacvičovali štandardné operačné postupy pri oslobodzovaní rukojemníkov v rámci Expertnej skupiny Building (Budovy) a to v rôznych situáciách – v tme, pomocou zásahových plošín, vrtuľníkov, s využitím služobných psov, odstreľovačov a ďalších.

Cvičenie protiteroristických jednotiek

Nacvičované bolo taktiež poskytovanie prvej pomoci zranenému a aj ostrá streľba. Pri organizácii cvičenia vypomáhali aj skúsení inštruktori z Českej republiky, Chorvátska a Írska.

Cvičenie protiteroristických jednotiek

Pozorovatelia a hodnotitelia pricestovali z partnerských jednotiek nášho Lynxu z krajín ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Portugalsko, Dánsko a Lotyšsko.

Cvičenie protiteroristických jednotiek

Foto: MV SR, Vladimír Benko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V parlamente je poslanecký návrh novely zákona o štátnej službe policajtov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

01. 10. 2021

logo Policajného zboru SR

Kompetencie ministra vnútra pri vymenovaní a odvolávaní prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby by sa mohli posilniť. Verejné vypočutia pred výborom pre obranu a bezpečnosť  by mali mať po novom iba konzultačný charakter. Odvolať šéfa polície, ale aj inšpekcie by mohlo byť možné aj bez udania dôvodu.

Skupina poslancov to navrhuje v novele zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorú predložili do parlamentu.  

Predkladaná právna úprava v súlade s programovým vyhlásením podľa autorov posilňuje vplyv ministra vnútra pri vymenúvaní, ako aj odvolávaní prezidenta Policajného zboru.

Zrušiť sa má do určitej miery záväzné odporúčanie výsledku verejného vypočutia Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR pre vymenovanie kandidáta ministrom vnútra na funkciu prezidenta Policajného zboru, ako aj záväzné odporúčanie pri odvolaní policajného prezidenta na základe aspoň trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých členov výboru. Minister vnútra by tak nebol pri výbere viazaný závermi výboru. Týkať sa to má aj výberu riaditeľa inšpekcie.   

Cieľom verejného vypočutia má byť prezentácia kandidátov odporúčaných  ministrom vnútra pred poslancami NR SR a verejnosťou.  Kandidát na policajného prezidenta, ale aj kandidát na riaditeľa inšpekcie,  ho absolvujú ešte pred vymenovaním ministrom, respektíve vládou SR.   

Kandidátom na funkciu prezidenta Policajného zboru či riaditeľa inšpekcie podľa navrhovanej úpravy by mohol byť aj bývalý príslušník Policajného zboru, ak spĺňa návrhom zákona stanovené podmienky.  

Podľa súčasného zákona vymenúva policajného prezidenta minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Rovnaký postup je aj pri riaditeľovi inšpekcie, ktorého však vymenúva na návrh ministra vnútra vláda.

Zdroj: TASR, NR SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pakt o migrácii a azyle

24. 09. 2021

jha-mikulec-081023020-ilustr

Pred rokom 23. septembra 2020 predstavila  predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen Nový pakt o migrácii a azyle.  Ide o rámcový strategický nelegislatívny dokument, ktorý načrtáva  reformy v oblasti migrácie a azylu s cieľom nahradiť ad hoc riešenia pri riadení zmiešaných migračných tokov komplexným prístupom.

Čo sa za ten rok udialo? Pandémia SARS-CoV-2 mala výrazný dopad aj na migráciu: počet žiadostí o medzinárodnú ochranu v EÚ sa dočasne prepadol a ocitol sa na úrovni z roku 2013 /Správa úradu EASO o azyle 2021/. Migračnú „pohodu” narušili až letné udalosti na hraniciach EÚ s Bieloruskom a odchod spojencov spojený s pádom vlády v Afganistane. Váhanie členských štátov nad spoločnou dohodou s veľkou pravdepodobnosťou vystrieda svižnejšie tempo v implementácii  krokov uvedených v tzv. cestovnej mape, ktorá je prílohou paktu.

Čo sa teda udialo v EÚ za ostatný rok v oblasti migrácie?  

  • Vystriedali sa tri predsedníctva v Rade EÚ: po Nemecku a Portugalsku rok 2021 ukončí Slovinsko. 
  • Uskutočnilo sa viac ako 30 videokonferencií  odborných pracovných skupín, 9 zasadnutí ministrov vnútra v rámci Rady JHA, kde sa aspoň okrajovo diskutovalo aj o pokroku pri napĺňaní cieľov paktu.
  • Experti ministerstva vnútra, migračného úradu a úradu hraničnej a cudzineckej polície sa podieľali na článkovom čítaní legislatívnych návrhov nových nariadení predložených spolu s paktom; konkrétne:
    • k tzv. procedurálnemu nariadeniu, kde sa uskutočnili  2 článkové čítania;
    • k nariadeniu EURODAC, pri ktorom sa aktuálne ukončili práce na treťom kompromisnom znení,  a ktoré by mohlo byť pri politickej vôli skoro prijaté;
    • nariadenie o preverovaní prichádzajúcich migrantov (skríning) prešlo tiež viacerými expertnými čítaniami a aj vzhľadom na situáciu v Afganistane je snaha o jeho skoré prijatie, ako aj na
    • asi najkomplexnejšom nariadení o riadení migrácie a azylu, kde stále prebiehajú diskusie k prvému kompromisnému textu.

Hoci pakt o migrácii a azyle pozostáva z 9 kapitol a pokrýva rôzne aspekty migrácie /legálnu migráciu, ochranu hraníc, boj proti prevádzačom, medzinárodnú ochranu, integráciu cudzincov a tiež návraty tých, ktorí pre pobyt v EÚ nespĺňajú podmienky/, pozornosť verejnosti sa upriamuje spravidla len na jediný aspekt solidarity, navyše často zúžený na tzv. kvóty.

Ide o politicky veľmi citlivú tému,  pri ktorej panuje zhoda členských štátov o potrebe pomáhať krajinám na vonkajšej  Schengenskej hranici. Chýba však kompromis, ako túto solidaritu prejaviť. Návrh nariadenia o riadení azylu a migrácie má viac ako 100 strán a v článku 45 uvádza viacero možností – relokácie, návratové sponzorstvo, opatrenia na budovanie kapacít v oblasti azylu, príjmu a návratu či v oblasti spolupráce s tretími krajinami. K nariadeniu sa len v roku 2021 konalo takmer 20 online rokovaní na rôznej úrovni, dosiaľ bez úspechu pri nájdení kompromisu.

Situáciu v otázkach solidarity  sa preto EÚ snaží riešiť úsilím o prijatie aspoň tých  legislatívnych návrhov, ktoré majú skôr technický charakter. Patrí k nim nariadenie o zriadení Agentúry EÚ o azyle /terajšie EASO/,   nariadenie EURODAC, ktoré okrem iného umožní lepšiu evidenciu migrantov a mať tak presnejšie údaje o ich pohybe,  alebo tzv. nariadenie k skríningu, teda na  preverovanie prichádzajúcich migrantov na vonkajších hraniciach.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vláda bude pokračovať v naštartovaných krokoch pri posilňovaní právneho štátu a v boji proti korupcii , Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

22. 09. 2021

mikulec-europsky-parlament-delegacia (1)

Minister vnútra Roman Mikulec sa v stredu 22. septembra 2021  stretol s delegáciou poslancov Európskeho parlamentu z Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá pricestovala na návštevu Slovenska. Europoslanci zo skupiny pre monitorovanie demokracie, právneho štátu a základných práv diskutovali s ministrom vnútra o právnom štáte, boji proti korupcii, pripravovanej reforme Policajného zboru a aktuálnej situácii v polícii.

„Jedným z hlavných cieľov, ktorý táto vláda od začiatku deklarovala, bolo, aby sme obnovili dôveru občanov v právny štát. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice si naša spoločnosť vypýtala zmenu a ja ako minister vnútra robím všetko preto, aby bola táto zmena aj naplnená,” povedal minister vnútra na rokovaní s europoslancami.

Stretnutie s poslancami európskeho výboru

Zdôraznil, že boj s korupciou patrí k základným prioritám vlády Slovenskej republiky, ktorá ho v programovom vyhlásení kladie na popredné miesto naprieč celým spektrom vládnych politík, upravujúcich činnosť orgánov verejnej moci vrátane orgánov presadzovania práva.

„Som veľmi rád, že naše snahy a výsledky v boji proti korupcii ocenila aj Európska komisia vo svojej poslednej správe o právnom štáte. Všimla si pokrok v oblasti súdnictva, ale aj pri potláčaní korupcie, čo sa prejavilo pri jej vyšetrovaní a stíhaní. Sme si vedomí aj nedostatkov, na ktorých denno-denne pracujeme. Od nástupu na rezort vnútra som presadzoval, aby polícia bola apolitická a mala voľné ruky,” povedal Roman Mikulec.

Stretnutie s poslancami európskeho výboru

Dôležitou témou diskusie boli realizované a pripravované zmeny v Policajnom zbore. Ministerstvo vnútra zaviedlo transparentné pravidlá výberového konania v polícii, na základe ktorých došlo na viacerých kľúčových funkciách k výmene riadiacich pracovníkov výhradne na základe riadneho výberového konania. Intenzívne rezort pracuje na rozsiahlej reforme fungovania Policajného zboru tak, aby bol dlhodobo udržateľný a funkčný.

Minister vnútra ubezpečil poslancov EP, že v úsilí pri posilňovaní právneho štátu a potláčaní korupcie vláda nepoľaví a bude pokračovať v nastúpených krokoch a reformách, a to aj po aktuálnom dianí v bezpečnostných zložkách a na politickej scéne. V tejto súvislosti poslancov informoval o zriadení odbornej pracovnej skupiny pre právny štát, ktorej úlohou je pripraviť návrhy zmien pre zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry v súlade s platným právom a princípmi právneho štátu.

Foto: MV SR, Vladimír Benko

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko posiela humanitárnu pomoc Bosne a Hercegovine, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

19. 09. 2021

leitner-human-bosna-ilustr

Slovenská republika poskytne Bosne a Hercegovine materiálnu humanitárnu pomoc v hodnote takmer 36 tisíc eur a pomôže so zaškolením sociálnych pracovníčok v novom migračnom centre Lipa neďaleko mesta Bihač. Ide o prejav solidarity Slovenska pri podpore krajín, ktoré sú pod silným migračným tlakom.

Štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner po stretnutí s ministrom bezpečnosti Bosny a Hercegoviny Selmom Cikotićom v piatok 17. septembra 2021 v Sarajeve podpísali bilaterálne Memorandum o spolupráci v oblasti migrácie a azylu. Cieľom memoranda je pomôcť vytvárať bezpečné a stabilné podmienky pre migrantov i pracovníkov migračných centier na území tohto štátu. Zároveň ďalej rozvíja spoluprácu medzi migračným úradom MV SR a Službou pre prácu z cudzincami Bosny a Hercegoviny. Tento zámer je financovaný z programu Slovak Aid s názvom Zdieľanie slovenskej skúsenosti. V jeho rámci pomôžu vyslaní experti migračného úradu MV SR pri budovaní domácich kapacít pre správu migračných centier a v manažovaní migračných tokov v teréne. 

Stretnutie

„Malé krajiny, ktoré chcú niečo znamenať v Európe, sú odsúdené na spoluprácu. Citlivo preto vnímame situáciu v Bosne a Hercegovine v oblasti migrácie. Sme v neporovnateľne komfortnejšej situácii, a preto ponúkame svoje kapacity na prenos skúseností a materiálnu pomoc,” povedal štátny tajomník, ktorý zároveň pozval ministra Cikotića na návštevu Slovenska.

Vendelín Leitner so Selmom Cikotićom

Vedúci delegácií skonštatovali, že hoci okolnosti vývoja situácie v Afganistane zatiaľ nenasvedčujú o okamžitom náraste počtu utečencov na balkánskej trase, monitoringu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pretože zopakovanie migračnej krízy z rokov 2018-2019 by malo pre Bosnu a Hercegovinu ako nečlenskú krajinu EÚ vážne materiálne, spoločenské i politické dôsledky.  

Po skončení rokovania sa slovenská delegácia presunula do dočasného migračného centra Ušivak na okraji Sarajeva, kde V. Leitner odovzdal symbolický šek zástupcovi riaditeľa Služby pre cudzinecké otázky BaH Mirsadovi Buzarovi.  Humanitárna zásielka obsahuje spacie vaky, karimatky, termosky, oblečenie, stany, hygienické balíčky, hračky a školské potreby.

„Bosnu a Hercegovinu vnímame ako kľúč k stabilite regiónu, a tým aj Európy. Náš záujem je Bosna a Hercegovina ako rešpektovaný a suverénny člen európskej a transatlantickej bezpečnostnej komunity,” uzavrel Vendelín Leitner.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok