08. 10. 2021
Hrozba migračnej vlny v súvislosti s vývojom v Afganistane a nové pandemické výzvy EÚ pri preverovaní a zaisťovaní osôb na hraniciach boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov vnútra v Luxemburgu v piatok 8. októbra 2021.
Európska komisia v rámci Paktu o migrácii a azyle navrhla, aby v rámci eliminácie zdravotných a možných bezpečnostných rizík osoby vstupujúce do EÚ absolvovali skríning zdravotného stavu. Najnovšie by sa však zdravotný skríning mal vykonávať aj pri migrantoch či žiadateľoch o azyl, ktorí budú zaistení vo vnútri Únie. Podľa ministra vnútra Romana Mikulca Slovensko nie je v zásade proti tomuto návrhu, chýba nám však v prvom rade potrebná legislatíva úprava preverovania a zaisťovania na hraniciach, rovnako dohody aj pri iných otázkach, čo spôsobuje v praxi množstvo problémov, napríklad pri návratovej politike. „Dohodnime sa na základných otázkach zodpovednosti a solidarity, potom sa môžeme pohnúť dopredu,“ konštatoval Roman Mikulec.
Afganistanu čeliacemu humanitárnej katastrofe EÚ zastavila rozvojovú pomoc. Na druhej strane však štvornásobne zvýšila humanitárnu pomoc distribuovanú cez kanály OSN, v rámci čoho Slovensko poskytlo pol milióna eur na riešenie humanitárnej krízy. Návraty a readmisie do Kábulu sú momentálne pozastavené, prioritou EÚ sú teraz evakuácie spolupracovníkov afganského pôvodu, žien, detí, ľudskoprávnych aktivistov, novinárov, sudcov či právnikov z Afganistanu.
Ďalšou prioritou je minimalizácia teroristickej hrozby. EÚ navrhla 22 odporúčaní rozdelených do 4 oblastí:
- bezpečnostné kontroly na zabránenie prenikaniu teroristov do EÚ;
- strategické spravodajstvo a predvídavosť, s cieľom zabrániť, aby sa Afganistan stal útočiskom pre teroristické organizácie;
- monitorovanie a boj proti propagande a mobilizácii;
- boj proti organizovanému zločinu ako zdroju financovania terorizmu.
Kľúčovým faktorom v tomto smere je intenzívna spolupráca s partnermi v regióne, ako aj výmena spravodajských informácií, a to predovšetkým s USA.
„Na základe doterajších skúseností a aj zo štatistického hľadiska existuje obava, že medzi afganskými migrantmi sa môžu nachádzať členovia, alebo spolupracovníci Talibanu . Je preto potrebná dôsledná kontrola a preverovanie migrantov z Afganistanu, ktorých prílev do EÚ sa už mierne zvýšil,“ konštatoval minister vnútra Roman Mikulec.
Ministri rokovali aj o akčných plánoch pre Tunis, Niger, Nigériu, Irak a Bosnu a Hercegovinu, ktoré EÚ chápe ako nástroj pre posilnenie migračného partnerstva s týmito štátmi. Cieľom je podporiť ich snahy riadiť migráciu a prijímať azylovú legislatívu, ako aj vytvárať právne a politické rámce pre migráciu a nútené presídlenie, čo sa týka najmä afrických krajín. „Aj keď je našou úlohou v prvom rade ochrana vonkajších hraníc EÚ, dôležitá je aj ostražitosť na všetkých migračných trasách a operatívny zásah tam, kde si to situácia vyžiada,“ povedal Roman Mikulec.
V súvislosti s vývojom situácie na hranici s Bieloruskom hovorili ministri aj o organizácii návratových letov pre zaistených nelegálnych migrantov.
Európske databázy a výmena informácií
Počas rokovania zástupcovia EK a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti /eu-LISA/ informovali o aktuálnom stave implementácie interoperabilných informačných systémov, diskutovalo sa aj o revízii nariadenia o biometrickej databáze EURODAC, ktorá obsahuje odtlačky prstov žiadateľov o azyl. Slovenská republika intenzívne pracuje napríklad na implementácii Európskeho systému cestovných informácií a povolení /ETIAS/. Plánujeme tiež aktivity pre systém vstup/výstup /EES/ tak, aby sa do produkčnej prevádzky dostal v máji 2022.
Zneužívanie detí v digitálnom priestore
Záverečnou témou stretnutia ministrov bol digitálny rozmer sexuálneho zneužívania detí, ktorý v čase pandémie v elektronickom prostredí eskaloval. Na úrovni EÚ panuje zhoda, že najdôležitejší je proaktívny prístup sociálnych mediálnych platforiem a poskytovateľov elektronických služieb. Problémom však naďalej zostáva uchovávanie počítačových údajov ako dôsledok zrušenia smernice upravujúcej túto tému, keďže podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z roku 2014 bola v rozpore s chartou základných práv EÚ. Orgány činné v trestnom konaní sú tak dnes odkázané na stanoviská providerov, ktorí si lehoty uchovávania stanovujú podľa vlastného uváženia.
