Kategória: <span>Tlačové správy</span>

15. 07. 2021

Minister vnútra Roman Mikulec sa 15. júla 2021 zúčastnil na neformálnom stretnutí ministrov pre vnútorné záležitosti EÚ v Brdo pri Kranju v Slovinsku. Zástupcovia rezortov vnútra jednotlivých členských krajín diskutovali o aktuálnych témach súvisiacich s digitálnou evolúciou, migráciou a azylom, ako aj spoluprácou so západným Balkánom. Veľkú časť diskusie venovali ministri aj súčasnosti a budúcnosti schengenu.

 Slovinsko je od 1.7.2021 predsedajúcou krajinou Rady EÚ a vo štvrtok 15. 7.2021 sa tu na neformálnom stretnutí zišli predstavitelia rezortov vnútra, aby diskutovali o aktuálnych témach dotýkajúcich sa vnútornej bezpečnosti. V súvislosti s novým návrhom nariadenia o umelej inteligencii sa rokovalo najmä o potrebe zhodnotiť niektoré výzvy, ktorým čelí oblasť vnútornej bezpečnosti. Umelá inteligencia môže hrať dôležitú úlohu v oblasti riadenia hraníc, polície aj migrácie. Jedným z najvhodnejších príkladov reakcie na technologický rozvoj je iniciatíva Europolu a zriadenie Inovačného laboratória (Europol HUB), ktoré testuje a následne zavádza do praxe nástroje na analytickú činnosť. Bezpečnostný sektor musí byť spôsobilý čo najskôr adekvátne reagovať na technologický pokrok tak, aby nebola vnútorná bezpečnosť ohrozovaná.

Azyl, migrácia a s nimi spojené bezpečnostné hrozby, rovnako ako spolupráca so štátmi západného Balkánu sú nielen stálou témou rokovaní ministrov vnútra, ale aj jednou priorít predsedajúceho štátu.

Pandémia priniesla so sebou aj zvýšenie nápadu niektorých druhov kriminality. Medzi mini aj sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete. Vyšetrovanie tohto druhu trestnej činnosti nevyhnutne vyžaduje úzku spoluprácu príslušných orgánov členských krajín.

Podrobne diskutovanou témou bol aj schengenský priestor, ktorý je od migračnej krízy v roku 2015 pod neustálym tlakom a čelí stále novým výzvam. „Minulý rok nám ukázal, že doterajšie snahy o tvorbu bezpečného priestoru, v ktorom si užívame slobodu pohybu a pobytu, sa rozšírili o ďalšiu úlohu, ktorou bude vytvorenie bezpečného, slobodného a zdravého schengenského priestoru,“ podotkol minister vnútra. Len pred niekoľkými týždňami predložila Komisia schengenskú stratégiu. Jej súčasťou je aj legislatívny návrh revízie schengenského hodnotiaceho mechanizmu, ktorého cieľom je včasná identifikácia a odstraňovanie nedostatkov pri implementácii schengenských pravidiel.Revízia Schengenského hraničného kódexu by mala byť ukončená na konci tohto roka a bude reflektovať poučenia z pandémie covid-19. Predpokladá zavedenie núdzového plánovania v prípade závažnej hrozby za použitia záruk, aby potenciálne zavedené kontroly na vnútorných hraniciach ostali proporcionálne a boli najmä opatrením poslednej inštancie.

 „Prajem Slovinsku úspešné predsedníctvo, čakajú naň náročné úlohy ako obnova Európy po koronakríze. Sme pripravení našim slovinským partnerom pri plnení týchto úloh pomôcť, aby „Spoločne. Odolní. Európa, “nezostalo iba symbolickým heslom tohto predsedníctva,“ povedal na záver stretnutia Roman Mikulec.

14. 07. 2021

Slovenský olympijský a športový výbor spolu so Slovenským paralympijským výborom vysiela na olympijské a paralympijské hry do Tokia, ktoré sa uskutočnia od 23. júla do 8. augusta 2021 a od 24. augusta do 5. septembra 2021, aj 15 najlepších športovcov Športového centra polície. Slávnostný akt sľubu slovenských výprav sa uskutočnil 14. júla 2021 na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave.

 

Pôvodne sa olympijské hry v Tokiu mali konať minulý rok v lete – od 24. júla do 9. augusta. Celosvetová pandémia však zapríčinila ich preloženie na rok 2021. Slovensko tak bude na olympijských hrách v Tokiu reprezentovať 41 najlepších športovcov. Zo Športového centra polície ich bude 15 – Ján Volko, Danka Barteková, Zuzana Rehák Štefečeková, Erik Varga, Jana Špotáková, Marián Kovačócy, Matej Beňuš, Erik Vlček, Samuel Baláž, Adam Botek, Denis Myšák, Ľubomír Pištej a Barbora Balážová.

Z paralympijských športovcov sú to Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský.
Súťažiť budú v športových disciplínach ako atletika, športová streľba, vodný slalom, rýchlostná kanoistika a stolný tenis.

Na hrách v Japonsku sa zúčastnia aj deviati tréneri zo Športového centra polície.

„Som mimoriadne hrdý na našich športovcov, ktorí svojimi výkonmi a výbornými výsledkami zviditeľňujú našu krajinu vo svete a inšpirujú mládež a ďalšie generácie budúcich slovenských športovcov. Prajem im, aby dokázali na olympiáde dostať zo seba po náročnej príprave a tréningoch to najlepšie. Nech ich húževnatosť, odvaha a šťastie nikdy neopustia,“ ocenil športovcov minister vnútra SR Roman Mikulec.

Slovenskí športovci sa do dejiska hier presúvajú postupne podľa dátumu štartu ich súťaží. Na Hrách XXXII. olympiády budú športovci z celého sveta bojovať o 339 medailí. Do programu sa vrátia bejzbal a softbal, novými športami budú športové lezenie, karate, surfing a skejtbording.

Foto: Vladimír Benko, MV SR

09. 07. 2021

Už piaty rok má verejná správa na Slovensku k dispozícii vládny cloud – teda priestor na internete fungujúci na princípe zdieľania infraštruktúry a služieb, kam možno ukladať všetky druhy informácií. Prípravu vládneho cloudu odsúhlasila vláda ešte v roku 2015 rozhodnutím o centralizácii dátových centier štátu do dvoch hlavných centier – na ministerstve financií a na ministerstve vnútra.

Vládny cloud je komplexný systém s jedným štandardizovaným prostredím, ktorý postupne nahrádza prevádzku množstva štátnych serverovní. Tie navyše  fungujú na rôznych platformách, pričom systémy, ktoré prevádzkujú, nie sú vždy naplno využívané. Vládny cloud poskytuje hardvér, pamäť, či dátové úložiská štátnym používateľom, ktorým tak odpadá starosť napríklad o sieť, či bezpečnosť a zálohovanie. Každá štátna inštitúcia si z katalógu služieb cloudu vyberie to, čo jej vyhovuje. Ak služba v danom čase neexistuje, cloud vybudovaný na princípe škálovateľnosti, ju dokáže rýchlo zabezpečiť. Ako každé riešenie fungujúce na zdieľaní, významne šetrí čas, námahu i peniaze a to pri splnení špecifických požiadaviek na architektúru a bezpečnosť štátnych systémov, ktoré legislatívne upravuje zákon o eGovernmente.

Infraštruktúra  a služby nevyhnutné na prevádzku štátnych informačných systémov sú zdieľané a teda lepšie využívané –  z pohľadu celkových investícii do IT teda spotrebúvajú menej prostriedkov. Úspory sú  značné: predstavujú približne tretinu prevádzkových nákladov.

Dáta v úložiskách informačných systémov prevádzkovaných vo vládnom cloude chránia najmodernejšie technológie. V porovnaní s komerčnými cloudovými riešeniami majú slovenskí občania istotu, že ich osobné dáta v štátnych informačných systémoch neopustia územie SR, čo je mimoriadne dôležité v časoch čoraz sofistikovanejších kybernetických útokov a hybridných konfliktov. Naopak, v prípade kritických situácií sú dáta operatívne dostupné autorizovaným zložkám štátu.

Vládny cloud ministerstvo vnútra vybudovalo z eurofondov v rámci OP Integrovaná infraštruktúra

Projekt  v hodnote 45 miliónov eur hodnotíme ako úspešný. Služby vládneho cloudu aktuálne využíva vyše 40 štátnych odberateľov z radov ministerstiev a ďalších inštitúcií. „V cloude je prevádzkovaný napríklad projekt sčítania obyvateľov, celá agenda elektronických občianskych preukazov, register právnických osôb či množstvo projektov Národného centra zdravotníckych informácií SR – celkovo vyše 120 rôznorodých projektov,“ uviedol štátny tajomník MV SR Ján Lazar. Záujem o služby cloudu je permanentný a stúpajúci, preto pracujeme na rozšírení jeho kapacít, a to v rámci ďalšieho projektu z eurofondov v hodnote 25 miliónov eur.

Ministerstvo vnútra služby vládneho cloudu neustále vylepšuje a rozširuje na základe požiadaviek klientov. Katalóg služieb postupne rozšírime pomocou vývojárských open source platforiem /DevOps-Jenkins, Bulk imports, Kubernetes/, ktoré využívajú a rozvíjajú aj najväčšie technologické giganty. Prispeje to k škálovateľnosti poskytovaných služieb  a odstráni mnoho obvyklých ručných zásahov. V rámci nových funkcionalít a optimalizácie procesov sprístupníme služby reportingu či  fulltextového vyhľadávania. Zjednodušíme a zrýchlime objednávanie cloudových služieb – pri malých projektoch ich ministerstvo vnútra bude schvaľovať do niekoľkých hodín.

 

 

08. 07. 2021

Od 9. júla 2021 začína platiť nový cestovný semafor. Ten reaguje na šírenie delta variantu koronavírusu  a prináša zmeny v cestovaní. Krajiny, z ktorých sa vstupuje na územie SR, už nebudú rozdelené do stupňov rizikovosti. Rozdiel bude v tom, či  prichádzajúca osoba je alebo nie je zaočkovaná.  Otvorené budú všetky hraničné priechody.

 

Podrobnosti upravuje nová vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 227/2021 (PDF, 538 kB), ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 226/2021 ku karanténnym povinnostiam osôb pri vstupe na územie SR (PDF, 2 MB), účinná od 9. júla 2021, konkrétne:

• povinnosti  osôb vstupujúcich na územie SR pri registrácii na korona.gov.sk/ehranica a výnimky z tejto povinnosti,
• podmienky a výnimky z karantény pri vstupe na územie SR, vrátane režimu pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní, a tiež študentov,
• podmienky vstupu na územie SR leteckou dopravou,
• podmienky tranzitu cez naše územie, pričom určuje koridory, ktorými možno prechádzať.

Polícia s pomocou príslušníkov ozbrojených síl, finančnej správy a zboru väzenskej a justičnej stráže bude vykonávať kontroly dodržiavania povinností. Trvalé kontroly budú vykonávané na všetkých väčších cestných priechodoch I. a II. kategórie, na menších priechodoch III. kategórie sa bude vykonávať pravidelný monitoring dodržiavania karanténnych povinností.

Z dôvodu zabezpečenia plynulosti premávky sa polícia obracia na prichádzajúcich s prosbou, aby mali pripravené všetky potrebné doklady, potvrdenia či mobilné zariadenia s digitálnymi formami potvrdení, najmä potvrdenie o registrácii na eHranica a v prípade zaočkovania aj potvrdenie o očkovaní. Kontrolu digitálnych COVID preukazov EÚ polícia vykonáva aj prostredníctvom čítacích zariadení.

 

Registrácia na eHranici

Každá osoba, ktorá od 9. júla 2021 vstúpi na územie SR, sa musí registrovať na http://korona.gov.sk/ehranica.

• Registrovať sa nemusia:
  • deti do 12 rokov,
  • osoby vykonávajúce tranzit cez územie Slovenska, 
  • posádky nákladnej dopravy, autobusovej dopravy, členovia leteckého personálu, posádky v lodnej doprave, rušňovodiči, vozmajstri, vlakové čaty a obslužní pracovníci v železničnej doprave,
  • vodiči a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta alebo prevážajú orgány určené na transplantáciu, krv a krvné náhrady,
  • zamestnanci pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na pochovanie alebo spopolnenie.

Čítajte: do eHranice sa možno registrovať už 30 dní pred príchodom na Slovensko

• Registrovať sa treba pri každom vstupe na územie SR. To sa netýka: 
• plne zaočkovaných, ktorým prvá registrácia platí nasledujúcich 6 mesiacov,
• osôb po zaočkovaní prvou dávkou ktorejkoľvek vakcíny – týmto osobám platí prvá registrácia do 9. augusta,
• osôb od 12 do 18 rokov, ktorým prvá registrácia platí do 9. augusta,
• osôb cestujúcich za diagnostikou alebo liečbou, ktorým prvá registrácia platí 1 týždeň.
• Jedna registrácia postačí do 1. septembra: 
• osobám, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a miesto výkonu práce v susedných štátoch, krajinách EÚ alebo na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo Švajčiarsku, pričom za posledných 14 dní navštívili iba tieto krajiny a cestujú iba za prácou,
• majú trvalý pobyt alebo pobyt v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo vo Švajčiarsku a v prípade Ukrajiny do 100 km cesty od otvoreného hraničného priechodu, miesto výkonu práce na území SR a cestujú iba za prácou,
• občanom SR, ktorí bývajú v prihraničných oblastiach susedných štátov do 100 km od otvoreného hraničného priechodu.

Karanténa a výnimky z nej

• Všetky osoby, ktoré od 9. júla 2021  od 6:00 vstúpia na územie SR, sú povinné ísť do karantény, ktorá sa pri bezpríznakovom priebehu bez otestovania skončí dovŕšením 14. dňa.
• Karanténu je možné ukončiť negatívnym výsledkom RT-PCR testu, ktorý je možné vykonať najskôr na 5. deň.
• Deti do 12 rokov nie je potrebné testovať, karanténa im skončí vtedy, keď ostatným členom spoločnej domácnosti.
• Karanténa platí aj pre členov spoločnej domácnosti, ktorí necestovali – končí sa vtedy, keď ostatným členom.

Karanténa nie je povinná pre:

• plne zaočkovaných ľudí,
• osoby od 12 do 18 rokov veku, ak nikto iný v spoločnej domácnosti nemá povinnú karanténu – prechodne do 9. augusta,
• osoby, ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžu byť zaočkované; tieto musia predložiť potvrdenie podľa vzoru v prílohe vyhlášky, zároveň musia mať negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 72 hodín,
• nezaočkovaných občanov SR, ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 100 km od otvoreného hraničného priechodu na územie SR – musia predložiť negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 7 dní,
• nezaočkované osoby, ktoré mali výnimku aj doteraz, ako posádky lietadiel, vlakov, vodičov nákladných vozidiel, pracovníkov pohrebnej služby a ďalší, presný zoznam a prípadnú potrebu preukazovania sa negatívnym výsledkom testu na COVID-19 stanovuje vyhláška; tieto osoby sa stále musia registrovať na e-hranici.

Definícia plne zaočkovanej osoby:

• osoba najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky dvojdávkovej vakcíny,
• osoba najmenej 21dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii jednodávkovej vakcíny,
• osoba najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky vakcíny, ak bola podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19,
• osoba po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou alebo dvojdávkovou schémou (okamžite po podaní prvej dávky) – prechodne do 9. augusta

Okrem COVID-preukazu EÚ alebo potvrdenia o absolvovaní očkovania na Slovensku je možné preukazovať sa aj potvrdeniami z iných krajín. Podmienkou je, aby toto potvrdenie bolo v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku.

Ďalšie zmeny vo výnimkách z karantény:

• vstup na územie SR pre vybrané profesijné skupiny (napr. delegácie zastupujúce SR, poslanci Európskeho parlamentu či zamestnanci medzinárodných organizácií) a v niektorých životných situáciách vznikla povinnosť preukázať sa pri vstupe na Slovensko negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín. (Podmienky sú podrobne rozpísané v § 7 vyhlášky);
• povinnosť karantény sa po novom týka aj nezaočkovaných osôb ktoré krátkodobo vstupujú alebo opúšťajú územie Slovenskej republiky za účelom účasti na uzavretí manželstva vrátane blízkych osôb snúbencov. Výnimka pre krátkodobý vstup za účelom účasti na pohrebe blízkej osoby však ostáva zachovaná, ak sa nezaočkovaná osoba preukáže negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín.

Režim pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní – platí do 1. septembra 2021

Karanténa sa na nich nevzťahuje, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

• za posledných 14 dní navštívili iba krajiny Európskej únie, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko alebo Ukrajinu a zároveň
• majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a miesto výkonu práce v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku alebo Ukrajine, alebo
• majú trvalý pobyt alebo pobyt v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo vo Švajčiarsku a v prípade Ukrajiny do 100 km cesty od otvoreného hraničného priechodu, a miesto výkonu práce na území SR, 
• majú potvrdenie od zamestnávateľa o mieste výkonu práce,
• majú negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 7 dní.

Študenti vstupujúci na územie Slovenska, ktorí majú nad 12 rokov a navštevujú materskú, základnú, strednú alebo vysokú školu v susedných štátoch (alebo naopak majú pobyt v týchto krajinách a navštevujú školu na Slovensku), nemusia podstúpiť karanténu, ak majú potvrdenie o prezenčnom štúdiu a zároveň majú negatívny výsledok RT-PCR alebo antigénového testu nie starší ako 7 dní.

Podmienky sa vzťahujú aj na jednu sprevádzajúcu osobu, tá sa okrem negatívneho testu musí vedieť preukázať potvrdením o statuse sprevádzajúcej osoby. Zdôrazňujeme, že študenti musia prekračovať hranice z dôvodu aktívneho štúdia (to znamená, že musí prebiehať prezenčná výučba, režim si študenti nemôžu uplatniť v období kedy je prerušená ako napr. počas letných prázdnin).

Vstup na územie SR leteckou dopravou

• vzťahuje sa na prílet na letisko na území Slovenska,
• každá osoba musí vyplniť formulár na stránke https://www.mindop.sk/covid,
• pri prílete z krajín, ktoré nie sú uvedené v zozname, sa pri prílete treba preukázať negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín – platí aj pre zaočkované osoby. Výnimku majú deti do 12 rokov.  Táto podmienka je stanovená preto, že cestujúci prichádzajú rizikovým typom dopravy z krajiny, v ktorej hrozí zvýšené riziko nákazy epidemiologicky závažným variantom vírusu SARS-CoV-2. Kombináciou registrácie a testovania sa významne znižuje riziko zavlečenia a následného nekontrolovaného šírenia nových nebezpečnejších variantov pandemického vírusu.

Zoznam krajín, z ktorých netreba negatívny test: Albánsko, Andorra, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bielorusko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Čína, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Hongkong, Írsko, Island, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kanada, Južná Kórea, Kosovo, Kuba, Libanon, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macau, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Severné Macedónsko, Singapur, Slovinsko, Španielsko, USA, Mexiko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taiwan, Taliansko, Turecko, Ukrajina.

Tranzit a koridory

Ukrajina – Česká republika

• Trasa Ukrajina – Česká republika je stanovená v smere hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj, Prešov, Poprad, Ružomberok, Žilina, cez cestný priechod Makov – Bílá-Bumbálka alebo Starý Hrozenkov – Drietoma

Česká republika – Ukrajina

• Trasa Česká republika – Ukrajina je stanovená v smere hraničný priechod Makov – Bílá-Bumbálka/Starý Hrozenkov – Drietoma, Žilina, Ružomberok, Poprad, Prešov, Michalovce, Sobrance, hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj

Ukrajina – Rakúska republika

• Trasa Ukrajina – Česká republika je stanovená v smere hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj Prešov, Poprad, Ružomberok, Žilina, Bratislava cez cestný priechod Bratislava -Jarovce – Kittsee

Rakúska republika  – Ukrajina 

• Trasa Rakúska republika  – Ukrajina  je stanovená v smere cestný priechod Bratislava -Jarovce – Kittsee, Bratislava,  Prešov, Žilina, Ružomberok, Poprad, Prešov a cez hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj,

Poľsko – Rakúsko/Maďarsko  

• Trasa Poľsko – Rakúsko/Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Trstená – Chyžné, Dolný Kubín, Martin, Žilina, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava  cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).
• Trasa Poľsko – Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Trstená – Chyžné, Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica, Zvolen, cestný priechod Šahy – Parassapuszta.
• Trasa Poľsko – Rakúsko/Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Skalité – Zwardoň, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava  cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).
• Trasa Poľsko – Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek – Svidník, Giraltovce, Prešov, Košice, cestný priechod Milhosť – Tornyosnémeti.

Rakúsko/Maďarsko – Poľsko

• Trasa  Rakúsko/Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Martin, Dolný Kubín, cestný priechod Trstená – Chyžné.
• Trasa Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod Šahy – Parassapuszta,  Zvolen,  Banská Bystrica,  Ružomberok,  Dolný Kubín, cestný priechod Trstená – Chyžné.
• Trasa  Rakúsko/Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca, cestný priechod Skalité – Zwardoň.
• Trasa Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod Milhosť – Tornyosnémeti, Košice, Prešov, Giraltovce, Svidník, cestný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek.

Česká republika – Rakúsko/Maďarsko

Trasa po D2 v smere cestný priechod Břeclav- Brodské, Bratislava, cestný priechod (Bratislava – Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).

Rakúsko/Maďarsko – Česká republika

Trasa po D2 v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, cestný priechod Břeclav – Brodské. 

 

 Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR

08. 07. 2021