Výmena odborných poznatkov v oblasti sociálnej práce a ich nositeľov, identifikácia zraniteľných osôb a riešenia konfliktov v utečeneckých táboroch budú od jesene predmetom spolupráce na bilaterálnej báze medzi Migračným úradom MV SR s gréckym ministerstvom pre migráciu a azyl.
Vyplynulo to z pracovnej cesty expertiek odboru migrácie a integrácie MÚ MV SR, ktorá sa uskutočnila 19. – 23. júla 2021 v Aténach. Zástupkyne migračného úradu Petra Achbergerová a Petra Blažejová sa s viceguvernérom pre príjem a identifikáciu utečencov S. Hagabimanom dohodli, že Slovensko kapacitne posilní sociálnu prácu v jednom zo siedmich táborov v Aténach a podporí ho aj materiálnou pomocou v podobe školských pomôcok a hygienických potrieb. Okrem prítomnosti sociálnych pracovníčok migračného úradu sa skúma aj možnosť nasadenia kolegov z antikonfliktného tímu Policajného zboru do terénnej alebo školiteľskej práce v Grécku.
Cesta je výsledkom návrhu projektu ELPIS, ktorý migračný úrad ponúkol gréckemu partnerovi v marci 2021 ako súčasť záväzku SR pomáhať v oblasti migrácie tam, kde existuje potreba krajín pôvodu alebo v rámci členských krajín EÚ.
Delegáciu MÚ MV SR ústretovo podporilo aj veľvyslanectvo SR v Aténach. Policajná pridelenkyňa zastupiteľského úradu pplk. Beáta Adameová logisticky i obsahovo významne zvýšila kredit slovenskej delegácie.
„Veľmi nás potešilo, že grécka strana prijala náš návrh s vďakou a so slovami, že Slovensko je prvou krajinou, ktorá Grécku ponúkla bilaterálnu spoluprácu v uvedenej podobe v tejto oblasti,“ skonštatovala riaditeľka odboru migrácie a integrácie migračného úradu Petra Achbergerová. „Je to pre nás zároveň aj možnosť ako si prehlbovať a rozširovať vlastné vedomosti a pracovné skúsenosti, keďže azylové zariadenia na Slovensku sú obsadené len v minimálnej miere,“ dodala.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyšle do Litvy kamión s humanitárnou pomocou. Pomoc je určená na núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie v hodnote viac ako 70 tisíc eur. Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR prispelo 1500 ks hygienických balíčkov v hodnote 12 tisíc eur.
Do Litvy prišlo v júli 2021 cez bieloruské hranice viac ako 1800 migrantov z Blízkeho východu a Afriky, ich počet od začiatku roku 2021 predstavuje 25-násobný nárast oproti minulému roku.
Litva kvôli značnému nárastu nelegálnej migrácie požiadala prostredníctvom agentúry Frontex o posilnenie vonkajšej hranice EÚ. Slovenská republika na túto žiadosť zareagovala a vyslala na litovsko-bieloruskú hranicu 4 príslušníkov Policajného zboru s vozidlom. Tí budú doplnení o ďalších 2 policajtov od 10. augusta 2021.
Foto: MV SR, Vladimír Benko
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Od 1. augusta začína fungovať Najvyšší správny súd. Inštitúcia s významnými právomocami, ktorá tu dlhé roky chýbala. Nový súd bude chrániť ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Bude preskúmavať dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí. Prechádzajú na neho aj niektoré kompetencie z Ústavného súdu SR, keďže bude rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Aj preto sa o ňom právom hovorí ako o malom ústavnom súde. Rovnako bude rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia. A v neposlednom rade bude disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov, notárov, či exekútorov. Tieto jeho právomoci nie sú obyčajné. Naopak, sú zásadné, aby mohla byť vrátená dôvera v inštitúcie a právny štát.
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu presadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v rámci veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície, ktorý parlament schválil koncom minulého roka. V hierarchii všeobecných súdov má Najvyšší správny súd rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom Najvyšší správny súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a Najvyšší súd SR je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí.
„Ide o sviatok správneho súdnictva,“ uviedol v súvislosti s očakávaným štartom činnosti Najvyššieho správneho súdu jeho predseda Pavol Naď. „V spoločnosti sa nie často deje, že by politická moc, ktorá má prakticky v rukách parlament a vládu, sa nechala kontrolovať inou inštanciou, ktorá môže korigovať jej rozhodnutia. Z tohto pohľadu zriadenie Najvyššieho správneho súdu možno vnímať ako ojedinelú, významnú vec a sviatok pre občanov Slovenskej republiky. Verím, že je to na ďalšie desaťročia a prial by som si, aby to bolo na stáročia,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.
„Som rada, že od 1. augusta začne svoju činnosť Najvyšší správny súd. Je to kľúčová inštitúcia v rámci reformy justície pre vrátenie dôvery v spravodlivosť na Slovensku. Chcem veľmi pekne poďakovať predsedovi Súdnej rady SR a vôbec Súdnej rade SR, pretože mali kľúčovú rolu pri vytváraní Najvyššieho správneho súdu, keďže realizovali výberové konania na sudcov, ktoré tiež takto robili prvýkrát na základe právomoci, ktorá bola vytvorená iba pre kreovanie Najvyššieho správneho súdu. A rovnako treba veľmi pekne poďakovať predsedovi Najvyššieho správneho súdu, ktorý od svojho vymenovania 18. mája 2021 za veľmi krátky čas postavil túto inštitúciu doslova na zelenej lúke,“ uviedla ministerka spravodlivosti M. Kolíková.
Z cieľového počtu 100 zamestnancov, ktorý Najvyššiemu správnemu súdu prognózuje Ministerstvo financií SR, sa za veľmi krátky čas podarilo obsadiť už 62 miest. S týmto počtom zamestnancov začne Najvyšší správny súd od 1. augusta 2021 svoju činnosť. Ďalšie výberové konania sú v procese.
„Bolo vypísané výberové konanie na 13 miest asistentov sudcov, na ktoré sa hlási 60 ľudí. Pozícia asistenta je veľmi významnou osobitne v tejto situácii, keď sudcovia potrebujú odbornú pomoc erudovaných mladých právnikov zameraných na správne súdnictvo tak, aby mohli dopomôcť predovšetkým k likvidácii ťažkej záťaže, ktorú budeme mať hneď na štarte, a to je zhruba 2000 spisov kasačnej agendy, ktorú presne v tomto týždni preberáme z Najvyššieho súdu SR,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.
„Teším sa z nového zboru sudcov, teším sa z nového zboru odborného personálu a verím, že v najbližšom období, kedy bude Najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť, nám ukáže, že jeho zriadenie bol správny krok a že je to dôležitá inštitúcia,“ uzatvorila ministerka M. Kolíková.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Žena a pilotka? Prečo nie. V štvrtom podcaste Ministerstva vnútra SR ZVNÚTRA O VNÚTRE si môžete vypočuť rozhovor s pilotkou Leteckého útvaru MV SR Eliškou Zwirnovou. Tu sú jej slová: “Nevidím rozdiel, či sedím v aute alebo v lietadle.”
kedy zatúžila stať sa pilotkou
ako sa k jej povolaniu postavili rodičia
či musí mať pilot vyštudovanú vysokú školu
či sa kontroluje psychický stav pilotov
čo hovorí na tlieskanie pasažierov po pristátí.
Ministerstvo vnútra SR spustilo podcasty s cieľom priblížiť širokej verejnosti aj takýmto spôsobom samotný rezort a prácu ľudí v ňom. Pripravuje ich Lucia Hurajtová z tlačového odboru MV SR.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Minister vnútra Roman Mikulec sa 15. júla 2021 zúčastnil na neformálnom stretnutí ministrov pre vnútorné záležitosti EÚ v Brdo pri Kranju v Slovinsku. Zástupcovia rezortov vnútra jednotlivých členských krajín diskutovali o aktuálnych témach súvisiacich s digitálnou evolúciou, migráciou a azylom, ako aj spoluprácou so západným Balkánom. Veľkú časť diskusie venovali ministri aj súčasnosti a budúcnosti schengenu.
Slovinsko je od 1.7.2021 predsedajúcou krajinou Rady EÚ a vo štvrtok 15. 7.2021 sa tu na neformálnom stretnutí zišli predstavitelia rezortov vnútra, aby diskutovali o aktuálnych témach dotýkajúcich sa vnútornej bezpečnosti. V súvislosti s novým návrhom nariadenia o umelej inteligencii sa rokovalo najmä o potrebe zhodnotiť niektoré výzvy, ktorým čelí oblasť vnútornej bezpečnosti. Umelá inteligencia môže hrať dôležitú úlohu v oblasti riadenia hraníc, polície aj migrácie. Jedným z najvhodnejších príkladov reakcie na technologický rozvoj je iniciatíva Europolu a zriadenie Inovačného laboratória (Europol HUB), ktoré testuje a následne zavádza do praxe nástroje na analytickú činnosť. Bezpečnostný sektor musí byť spôsobilý čo najskôr adekvátne reagovať na technologický pokrok tak, aby nebola vnútorná bezpečnosť ohrozovaná.
Azyl, migrácia a s nimi spojené bezpečnostné hrozby, rovnako ako spolupráca so štátmi západného Balkánu sú nielen stálou témou rokovaní ministrov vnútra, ale aj jednou priorít predsedajúceho štátu.
Pandémia priniesla so sebou aj zvýšenie nápadu niektorých druhov kriminality. Medzi mini aj sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete. Vyšetrovanie tohto druhu trestnej činnosti nevyhnutne vyžaduje úzku spoluprácu príslušných orgánov členských krajín.
Podrobne diskutovanou témou bol aj schengenský priestor, ktorý je od migračnej krízy v roku 2015 pod neustálym tlakom a čelí stále novým výzvam.„Minulý rok nám ukázal, že doterajšie snahy o tvorbu bezpečného priestoru, v ktorom si užívame slobodu pohybu a pobytu, sa rozšírili o ďalšiu úlohu, ktorou bude vytvorenie bezpečného, slobodného a zdravého schengenského priestoru,“ podotkol minister vnútra. Len pred niekoľkými týždňami predložila Komisia schengenskú stratégiu. Jej súčasťou je aj legislatívny návrh revízie schengenského hodnotiaceho mechanizmu, ktorého cieľom je včasná identifikácia a odstraňovanie nedostatkov pri implementácii schengenských pravidiel.Revízia Schengenského hraničného kódexu by mala byť ukončená na konci tohto roka a bude reflektovať poučenia z pandémie covid-19. Predpokladá zavedenie núdzového plánovania v prípade závažnej hrozby za použitia záruk, aby potenciálne zavedené kontroly na vnútorných hraniciach ostali proporcionálne a boli najmä opatrením poslednej inštancie.
„Prajem Slovinsku úspešné predsedníctvo, čakajú naň náročné úlohy ako obnova Európy po koronakríze. Sme pripravení našim slovinským partnerom pri plnení týchto úloh pomôcť, aby „Spoločne. Odolní. Európa, “nezostalo iba symbolickým heslom tohto predsedníctva,“ povedal na záver stretnutia Roman Mikulec.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Slovenský olympijský a športový výbor spolu so Slovenským paralympijským výborom vysiela na olympijské a paralympijské hry do Tokia, ktoré sa uskutočnia od 23. júla do 8. augusta 2021 a od 24. augusta do 5. septembra 2021, aj 15 najlepších športovcov Športového centra polície. Slávnostný akt sľubu slovenských výprav sa uskutočnil 14. júla 2021 na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave.
Pôvodne sa olympijské hry v Tokiu mali konať minulý rok v lete – od 24. júla do 9. augusta. Celosvetová pandémia však zapríčinila ich preloženie na rok 2021. Slovensko tak bude na olympijských hrách v Tokiu reprezentovať 41 najlepších športovcov. Zo Športového centra polície ich bude 15 – Ján Volko, Danka Barteková, Zuzana Rehák Štefečeková, Erik Varga, Jana Špotáková, Marián Kovačócy, Matej Beňuš, Erik Vlček, Samuel Baláž, Adam Botek, Denis Myšák, Ľubomír Pištej a Barbora Balážová.
Z paralympijských športovcov sú to Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský. Súťažiť budú v športových disciplínach ako atletika, športová streľba, vodný slalom, rýchlostná kanoistika a stolný tenis.
Na hrách v Japonsku sa zúčastnia aj deviati tréneri zo Športového centra polície.
„Som mimoriadne hrdý na našich športovcov, ktorí svojimi výkonmi a výbornými výsledkami zviditeľňujú našu krajinu vo svete a inšpirujú mládež a ďalšie generácie budúcich slovenských športovcov. Prajem im, aby dokázali na olympiáde dostať zo seba po náročnej príprave a tréningoch to najlepšie. Nech ich húževnatosť, odvaha a šťastie nikdy neopustia,“ ocenil športovcov minister vnútra SR Roman Mikulec.
Slovenskí športovci sa do dejiska hier presúvajú postupne podľa dátumu štartu ich súťaží. Na Hrách XXXII. olympiády budú športovci z celého sveta bojovať o 339 medailí. Do programu sa vrátia bejzbal a softbal, novými športami budú športové lezenie, karate, surfing a skejtbording.
Foto: Vladimír Benko, MV SR
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Už piaty rok má verejná správa na Slovensku k dispozícii vládny cloud – teda priestor na internete fungujúci na princípe zdieľania infraštruktúry a služieb, kam možno ukladať všetky druhy informácií. Prípravu vládneho cloudu odsúhlasila vláda ešte v roku 2015 rozhodnutím o centralizácii dátových centier štátu do dvoch hlavných centier – na ministerstve financií a na ministerstve vnútra.
Vládny cloud je komplexný systém s jedným štandardizovaným prostredím, ktorý postupne nahrádza prevádzku množstva štátnych serverovní. Tie navyše fungujú na rôznych platformách, pričom systémy, ktoré prevádzkujú, nie sú vždy naplno využívané. Vládny cloud poskytuje hardvér, pamäť, či dátové úložiská štátnym používateľom, ktorým tak odpadá starosť napríklad o sieť, či bezpečnosť a zálohovanie. Každá štátna inštitúcia si z katalógu služieb cloudu vyberie to, čo jej vyhovuje. Ak služba v danom čase neexistuje, cloud vybudovaný na princípe škálovateľnosti, ju dokáže rýchlo zabezpečiť. Ako každé riešenie fungujúce na zdieľaní, významne šetrí čas, námahu i peniaze a to pri splnení špecifických požiadaviek na architektúru a bezpečnosť štátnych systémov, ktoré legislatívne upravuje zákon o eGovernmente.
Infraštruktúra a služby nevyhnutné na prevádzku štátnych informačných systémov sú zdieľané a teda lepšie využívané – z pohľadu celkových investícii do IT teda spotrebúvajú menej prostriedkov. Úspory sú značné: predstavujú približne tretinu prevádzkových nákladov.
Dáta v úložiskách informačných systémov prevádzkovaných vo vládnom cloude chránia najmodernejšie technológie. V porovnaní s komerčnými cloudovými riešeniami majú slovenskí občania istotu, že ich osobné dáta v štátnych informačných systémoch neopustia územie SR, čo je mimoriadne dôležité v časoch čoraz sofistikovanejších kybernetických útokov a hybridných konfliktov. Naopak, v prípade kritických situácií sú dáta operatívne dostupné autorizovaným zložkám štátu.
Vládny cloud ministerstvo vnútra vybudovalo z eurofondov v rámci OP Integrovaná infraštruktúra
Projekt v hodnote 45 miliónov eur hodnotíme ako úspešný. Služby vládneho cloudu aktuálne využíva vyše 40 štátnych odberateľov z radov ministerstiev a ďalších inštitúcií. „V cloude je prevádzkovaný napríklad projekt sčítania obyvateľov, celá agenda elektronických občianskych preukazov, register právnických osôb či množstvo projektov Národného centra zdravotníckych informácií SR – celkovo vyše 120 rôznorodých projektov,“ uviedol štátny tajomník MV SR Ján Lazar. Záujem o služby cloudu je permanentný a stúpajúci, preto pracujeme na rozšírení jeho kapacít, a to v rámci ďalšieho projektu z eurofondov v hodnote 25 miliónov eur.
Ministerstvo vnútra služby vládneho cloudu neustále vylepšuje a rozširuje na základe požiadaviek klientov. Katalóg služieb postupne rozšírime pomocou vývojárských open source platforiem /DevOps-Jenkins, Bulk imports, Kubernetes/, ktoré využívajú a rozvíjajú aj najväčšie technologické giganty. Prispeje to k škálovateľnosti poskytovaných služieb a odstráni mnoho obvyklých ručných zásahov. V rámci nových funkcionalít a optimalizácie procesov sprístupníme služby reportingu či fulltextového vyhľadávania. Zjednodušíme a zrýchlime objednávanie cloudových služieb – pri malých projektoch ich ministerstvo vnútra bude schvaľovať do niekoľkých hodín.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Rozhovory pre podcast Zvnútra o vnútre pripravuje Lucia Hurajtová z tlačového odboru, ktorá má s touto prácou bohaté skúsenosti vďaka svojmu pôsobeniu v médiách. V treťom podcaste sa porozprávala s infektológom a členom Ústredného krízového štábu prof. Vladimírom Krčmérym.
prečo sa profesor Krčméry rozhodol odísť zo Slovenska do bezpečia,
o útokoch na odborníkov pre očkovanie,
či vakcína chráni proti smrti a ťažkému priebehu ochorenia,
prečo musia nezaočkovaní, strpieť časté testovanie, aby sme sa vyhli lockdownu a preplneným nemocniciam,
čo si myslí o práci silových zložiek v boji proti pandémii.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Od 9. júla 2021 začína platiť nový cestovný semafor. Ten reaguje na šírenie delta variantu koronavírusu a prináša zmeny v cestovaní. Krajiny, z ktorých sa vstupuje na územie SR, už nebudú rozdelené do stupňov rizikovosti. Rozdiel bude v tom, či prichádzajúca osoba je alebo nie je zaočkovaná. Otvorené budú všetky hraničné priechody.
povinnosti osôb vstupujúcich na územie SR pri registrácii na korona.gov.sk/ehranica a výnimky z tejto povinnosti,
podmienky a výnimky z karantény pri vstupe na územie SR, vrátane režimu pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní, a tiež študentov,
podmienky vstupu na územie SR leteckou dopravou,
podmienky tranzitu cez naše územie, pričom určuje koridory, ktorými možno prechádzať.
Polícia s pomocou príslušníkov ozbrojených síl, finančnej správy a zboru väzenskej a justičnej stráže bude vykonávať kontroly dodržiavania povinností. Trvalé kontroly budú vykonávané na všetkých väčších cestných priechodoch I. a II. kategórie, na menších priechodoch III. kategórie sa bude vykonávať pravidelný monitoring dodržiavania karanténnych povinností.
Z dôvodu zabezpečenia plynulosti premávky sa polícia obracia na prichádzajúcich s prosbou, aby mali pripravené všetky potrebné doklady, potvrdenia či mobilné zariadenia s digitálnymi formami potvrdení, najmä potvrdenie o registrácii na eHranica a v prípade zaočkovania aj potvrdenie o očkovaní.Kontrolu digitálnych COVID preukazov EÚ polícia vykonáva aj prostredníctvom čítacích zariadení.
posádky nákladnej dopravy, autobusovej dopravy, členovia leteckého personálu, posádky v lodnej doprave, rušňovodiči, vozmajstri, vlakové čaty a obslužní pracovníci v železničnej doprave,
vodiči a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta alebo prevážajú orgány určené na transplantáciu, krv a krvné náhrady,
zamestnanci pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na pochovanie alebo spopolnenie.
Registrovať sa treba pri každom vstupe na územie SR.To sa netýka:
plne zaočkovaných, ktorým prvá registrácia platí nasledujúcich 6 mesiacov,
osôb po zaočkovaní prvou dávkou ktorejkoľvek vakcíny – týmto osobám platí prvá registrácia do 9. augusta,
osôb od 12 do 18 rokov, ktorým prvá registrácia platí do 9. augusta,
osôb cestujúcich za diagnostikou alebo liečbou, ktorým prvá registrácia platí 1 týždeň.
Jedna registrácia postačí do 1. septembra:
osobám, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a miesto výkonu práce v susedných štátoch, krajinách EÚ alebo na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo Švajčiarsku, pričom za posledných 14 dní navštívili iba tieto krajiny a cestujú iba za prácou,
majú trvalý pobyt alebo pobyt v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo vo Švajčiarsku a v prípade Ukrajiny do 100 km cesty od otvoreného hraničného priechodu, miesto výkonu práce na území SR a cestujú iba za prácou,
občanom SR, ktorí bývajú v prihraničných oblastiach susedných štátov do 100 km od otvoreného hraničného priechodu.
Karanténa a výnimky z nej
Všetky osoby, ktoré od 9. júla 2021 od 6:00 vstúpia na územie SR, sú povinné ísť do karantény, ktorá sa pri bezpríznakovom priebehu bez otestovania skončí dovŕšením 14. dňa.
Karanténu je možné ukončiť negatívnym výsledkom RT-PCR testu, ktorý je možné vykonať najskôr na 5. deň.
Deti do 12 rokov nie je potrebné testovať, karanténa im skončí vtedy, keď ostatným členom spoločnej domácnosti.
Karanténa platí aj pre členov spoločnej domácnosti, ktorí necestovali – končí sa vtedy, keď ostatným členom.
Karanténa nie je povinná pre:
plne zaočkovaných ľudí,
osoby od 12 do 18 rokov veku, ak nikto iný v spoločnej domácnosti nemá povinnú karanténu – prechodne do9. augusta,
osoby, ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžu byť zaočkované; tieto musia predložiť potvrdenie podľa vzoru v prílohe vyhlášky, zároveň musia mať negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 72 hodín,
nezaočkovaných občanov SR, ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 100 km od otvoreného hraničného priechodu na územie SR – musia predložiť negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 7 dní,
nezaočkované osoby, ktoré mali výnimku aj doteraz, ako posádky lietadiel, vlakov, vodičov nákladných vozidiel, pracovníkov pohrebnej služby a ďalší, presný zoznam a prípadnú potrebu preukazovania sa negatívnym výsledkom testu na COVID-19 stanovuje vyhláška; tieto osoby sa stále musia registrovať na e-hranici.
Definícia plne zaočkovanej osoby:
osoba najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky dvojdávkovej vakcíny,
osoba najmenej 21dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii jednodávkovej vakcíny,
osoba najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky vakcíny, ak bola podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19,
osoba po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou alebo dvojdávkovou schémou (okamžite po podaní prvej dávky) – prechodne do 9. augusta
Okrem COVID-preukazu EÚ alebo potvrdenia o absolvovaní očkovania na Slovensku je možné preukazovať sa aj potvrdeniami z iných krajín. Podmienkou je, aby toto potvrdenie bolo v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku.
Ďalšie zmeny vo výnimkách z karantény:
vstup na územie SR pre vybrané profesijné skupiny (napr. delegácie zastupujúce SR, poslanci Európskeho parlamentu či zamestnanci medzinárodných organizácií) a v niektorých životných situáciách vznikla povinnosť preukázať sa pri vstupe na Slovensko negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín. (Podmienky sú podrobne rozpísané v § 7 vyhlášky);
povinnosť karantény sa po novom týka aj nezaočkovaných osôb ktoré krátkodobo vstupujú alebo opúšťajú územie Slovenskej republiky za účelom účasti na uzavretí manželstva vrátane blízkych osôb snúbencov. Výnimka pre krátkodobý vstup za účelom účasti na pohrebe blízkej osoby však ostáva zachovaná, ak sa nezaočkovaná osoba preukáže negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín.
Režim pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní – platí do 1. septembra 2021
Karanténa sa na nich nevzťahuje, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:
za posledných 14 dní navštívili iba krajiny Európskej únie, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko alebo Ukrajinu a zároveň
majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a miesto výkonu práce v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku alebo Ukrajine, alebo
majú trvalý pobyt alebo pobyt v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo vo Švajčiarsku a v prípade Ukrajiny do 100 km cesty od otvoreného hraničného priechodu, a miesto výkonu práce na území SR,
majú potvrdenie od zamestnávateľa o mieste výkonu práce,
majú negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 7 dní.
Študenti vstupujúci na územie Slovenska, ktorí majú nad 12 rokov a navštevujú materskú, základnú, strednú alebo vysokú školu v susedných štátoch (alebo naopak majú pobyt v týchto krajinách a navštevujú školu na Slovensku), nemusia podstúpiť karanténu, ak majú potvrdenie o prezenčnom štúdiu a zároveň majú negatívny výsledok RT-PCR alebo antigénového testu nie starší ako 7 dní.
Podmienky sa vzťahujú aj na jednu sprevádzajúcu osobu, tá sa okrem negatívneho testu musí vedieť preukázať potvrdením o statuse sprevádzajúcej osoby. Zdôrazňujeme, že študenti musia prekračovať hranice z dôvodu aktívneho štúdia (to znamená, že musí prebiehať prezenčná výučba, režim si študenti nemôžu uplatniť v období kedy je prerušená ako napr. počas letných prázdnin).
Vstup na územie SR leteckou dopravou
vzťahuje sa na prílet na letisko na území Slovenska,
pri prílete z krajín, ktoré nie sú uvedené v zozname, sa pri prílete treba preukázať negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín – platí aj pre zaočkované osoby. Výnimku majú deti do 12 rokov. Táto podmienka je stanovená preto, že cestujúci prichádzajú rizikovým typom dopravy z krajiny, v ktorej hrozí zvýšené riziko nákazy epidemiologicky závažným variantom vírusu SARS-CoV-2. Kombináciou registrácie a testovania sa významne znižuje riziko zavlečenia a následného nekontrolovaného šírenia nových nebezpečnejších variantov pandemického vírusu.
Zoznam krajín, z ktorých netreba negatívny test: Albánsko, Andorra, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bielorusko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Čína, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Hongkong, Írsko, Island, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kanada, Južná Kórea, Kosovo, Kuba, Libanon, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macau, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Severné Macedónsko, Singapur, Slovinsko, Španielsko, USA, Mexiko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taiwan, Taliansko, Turecko, Ukrajina.
Tranzit a koridory
Ukrajina – Česká republika
Trasa Ukrajina – Česká republika je stanovená v smere hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj, Prešov, Poprad, Ružomberok, Žilina, cez cestný priechod Makov – Bílá-Bumbálka alebo Starý Hrozenkov – Drietoma
Česká republika – Ukrajina
Trasa Česká republika – Ukrajina je stanovená v smere hraničný priechod Makov – Bílá-Bumbálka/Starý Hrozenkov – Drietoma, Žilina, Ružomberok, Poprad, Prešov, Michalovce, Sobrance, hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj
Ukrajina – Rakúska republika
Trasa Ukrajina – Česká republika je stanovená v smere hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj Prešov, Poprad, Ružomberok, Žilina, Bratislava cez cestný priechod Bratislava -Jarovce – Kittsee
Rakúska republika – Ukrajina
Trasa Rakúska republika – Ukrajina je stanovená v smere cestný priechod Bratislava -Jarovce – Kittsee, Bratislava, Prešov, Žilina, Ružomberok, Poprad, Prešov a cez hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj,
Poľsko – Rakúsko/Maďarsko
Trasa Poľsko – Rakúsko/Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Trstená – Chyžné, Dolný Kubín, Martin, Žilina, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).
Trasa Poľsko – Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Trstená – Chyžné, Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica, Zvolen, cestný priechod Šahy – Parassapuszta.
Trasa Poľsko – Rakúsko/Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Skalité – Zwardoň, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).
Trasa Poľsko – Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek – Svidník, Giraltovce, Prešov, Košice, cestný priechod Milhosť – Tornyosnémeti.
Rakúsko/Maďarsko – Poľsko
Trasa Rakúsko/Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Martin, Dolný Kubín, cestný priechod Trstená – Chyžné.
Trasa Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod Šahy – Parassapuszta, Zvolen, Banská Bystrica, Ružomberok, Dolný Kubín, cestný priechod Trstená – Chyžné.
Trasa Rakúsko/Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca, cestný priechod Skalité – Zwardoň.
Trasa Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod Milhosť – Tornyosnémeti, Košice, Prešov, Giraltovce, Svidník, cestný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek.
Česká republika – Rakúsko/Maďarsko
Trasa po D2 v smere cestný priechod Břeclav- Brodské, Bratislava, cestný priechod (Bratislava – Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).
Rakúsko/Maďarsko – Česká republika
Trasa po D2 v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, cestný priechod Břeclav – Brodské.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Kabinet na zasadnutí v stredu 7. júla 2021 prerokoval správu o priebehu a následkoch povodní na Slovensku od júla do decembra 2020. Materiál pripravili ministerstvá vnútra a životného prostredia. Vláda súhlasila s uvoľnením sumy takmer 4,5 milióna eur na úhradu výdavkov vynaložených na povodňové záchranné práce alebo zabezpečovacie práce v zmysle zákona o ochrane pred povodňami.
Prostriedky budú vyčlenené z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Z tejto sumy pôjde pre viac ako 130 obcí a miest takmer 1,5 milióna eur.
Zvyšná časť sumy, o ktorej rozhodla vláda, je určená pre ďalšie subjekty ako Slovenský vodohospodársky podnik, Košický, Prešovský a Žilinský samosprávny kraj, Slovenský hydrometeorologický ústav, Lesy SR, Hydromeliorácie, Hasičský a záchranný zbor, Ozbrojené sily či Policajný zbor.
Dôsledky povodní
V druhom polroku 2020 bolo povodňami zasiahnutých 7 krajov (okrem Bratislavského kraja). Najviac postihli povodne okresy Gelnica, Prešov, Spišská Nová Ves, Sabinov, Kežmarok, mesto Gelnica a obce Milpoš, Žehra, Chminianske Jakubovany a Nálepkovo.
Najhoršia povodňová situácia bola v októbri 2020.
Povodne spôsobili škody vo výške viac ako 4,7 milióna eur na majetku ľudí, samospráv, štátu či podnikateľov.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.