Spoločná kontrola sociálneho poistenia v SR a ČR odhalila nedostatky v oboch systémoch – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 29. apríla 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Vyšehradskej štvorky, Rakúska a Slovinska sa na pozvanie predsedu slovenského úradu Karola Mitríka zišli na pravidelnom stretnutí. Na spoločnom rokovaní v Rajeckých Tepliciach porovnávali skúsenosti jednotlivých úradov s digitalizáciou a realizáciou kontrol počas dvojročného trvania pandémie COVID-19.

Príkladom spolupráce je koordinovaná kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike. Výsledky ukázali viaceré odlišnosti. Kým na Slovensku bola v roku 2015 do II. piliera zapojená polovica všetkých poistencov, v ČR len 2 %. Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie tak v SR ako aj ČR patrí v rámci Európy k najvyšším, naopak výdavky na sociálne zabezpečenie sú pod priemerom EÚ. Na mzdové výdavky pri správe poistného vynaložila česká strana v priemere o štvrtinu menej ako slovenská. Systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni bol naopak účinnejší. Napríklad objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku o 60 % vyšší ako u našich susedov.

Stretnutie predstaviteľov V4+2

„Aby sme boli schopní porovnávať porovnateľné inštitúcie, často je potrebné realizovať medzinárodné kontroly. Spoločná kontrola sociálnych poisťovní v Česku a na Slovensku je dôkazom toho, že vieme ponúknuť príklady dobrej praxe ako pre českých, tak aj slovenských kolegov. Ak by sme mali k dispozícii dáta len z jednej strany, bolo by informácií málo a zároveň by bolo veľmi ťažké posúdiť, či verejná inštitúcia koná správne alebo nie a či je tu niekto, kto to robí lepšie,“ vysvetlil zámer zrealizovať koordinovanú kontrolu predseda slovenských kontrolórov K. Mitrík.

Systémy sociálneho poistenia v oboch krajinách sú založené na podobných princípoch. Sociálna poisťovňa (SP) na Slovensku a Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ), ktorá spadá pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, však majú rozdielne právne postavenie, nastavenie systému, ako aj financovanie svojich činností. Zároveň majú medzi subjektmi verejnej správy unikátne postavenie. Tieto skutočnosti bránia porovnávať ich na národnej úrovni. Z tohto dôvodu sa národné kontrolné inštitúcie dohodli na koordinovanej kontrole, ktorá mala definovať slabé miesta v systéme na jednej strane a osvedčené postupy na strane druhej. Kontrolóri sa zamerali na správu poistného a s ňou súvisiace činnosti ako výber poistného, vymáhanie pohľadávok a tiež kontrolu platiteľov poistného v rokoch 2015 až 2018.

Zistenia kontrolórov ukázali, že systém starobného dôchodkového zabezpečenia je v rámci krajín nastavený odlišne, oba sú ale založené na viacpilierovom princípe. V Čechách bol druhý, tzv. kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 – 2015, projekt však neuspel. Najmä pre zákonnú povinnosť poistencov prispievať na svoje sporenie z vlastných zdrojov až do konca aktívneho života dodatočné 2 % z vymeriavacieho základu. Na Slovensku funguje II. pilier od roku 2005 až dodnes. Kým v roku 2015 doň bolo zapojených 50 % všetkých poistencov, v Českej republike to boli len 2 %.

Poistné sa v SR aj ČR ukazuje ako dôležitá zložka príspevkov na sociálne zabezpečenie. Podiel týchto príspevkov na celkovom zdanení patrí v oboch krajinách k najvyšším v Európe, v roku 2018 predstavoval asi 44 %. Naopak výdavky na sociálne zabezpečenie v prepočte na ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú pod priemerom krajín EÚ. Podiel výdavkov vynaložených len na správu poistného k celkovým výdavkom bol v roku 2018 v oboch krajinách porovnateľný (graf). „Kontrola ukázala, že principiálne sú systémy nastavené dobre, avšak mzdové náklady sú u nás stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1 000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 % menej ako tá slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení. Odlišné je aj riadenie a prevádzka organizácií spravujúcich poistné. Výdavky českej inštitúcie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tá slovenská hospodári s rozpočtom 2,4 % z vybraného poistného a jej rozpočet schvaľuje parlament,“ uviedol predseda NKÚ.

Rozsah kontrolných činností preverovaných inštitúcií u zamestnávateľov je podobný, avšak kontrolóri odhalili rozdiely pri spôsobe plánovania kontrol, ako aj pri zameraní na rizikové subjekty. Kontroly Sociálnej poisťovne boli účinnejšie, ich podiel s následnými zisteniami bol na Slovensku o 64 percentuálnych bodov vyšší ako u našich susedov. Taktiež objem nedoplatkov zistených kontrolami bol u nás takmer o 60 % vyšší ako v Českej republike. Úspešnosť vymáhania pohľadávok nebolo možné vzájomne porovnať kvôli rozdielnej evidencii a spôsobu vymáhania. ČSSZ na to využíva správnu exekúciu a externé vymáhanie, ktoré umožňuje využívať viac nástrojov. Sociálna poisťovňa vymáhala pohľadávky externe a od roku 2017 aj sama prostredníctvom správneho výkonu.

Ako príklad dobrej praxe by mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktorá sa ukázala byť na Slovensku na vyššej úrovni. V Českej republike bola elektronická komunikácia klientov s ČSSZ založená na princípe dobrovoľnosti a spôsob vedenia spisovej dokumentácie bol nastavený v papierovej podobe, čo zvyšovalo administratívnu náročnosť. Na Slovensku sú elektronizované prakticky všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Zamestnávatelia museli v kontrolovanom období komunikovať so SP výlučne elektronicky. Cenou za túto užívateľsky prívetivejšiu formu komunikácie a pre zamestnávateľov jednoduchšie dosiahnuteľnú spätnú väzbu k predloženým výkazom, boli vyššie náklady na informačné systémy.

 

Náhľad správy

 

 

Správa o koordinovanej kontrole Správa sociálneho poistenia v ČR a SR (pdf, 2,5 MB)

 

 

 

PRÍLOHY


Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

 

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

 

Tabuľka: Prehľad o príjmoch a výdavkoch systémov sociálneho zabezpečenia vybraných štátov EÚ za rok 2017

Štát

Ekonomicky

aktívne

obyvateľstvo

(EAO)

Príjmy na sociálne zabezpečenie

Výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia

Podiel príjmov na sociálne zabezpečenie a výdavkov na dávky sociálneho

zabezpečenia

v tis.

na 1 EAO, tis. €

na 1 EAO, tis. €

%

Bulharsko

3 278

2,93

2,61

111,88

Rumunsko

8 812

3,24

3,00

108,02

Lotyšsko

946

4,23

4,15

101,88

Litva

1 408

4,94

4,33

114,17

Maďarsko

4 565

4,95

4,97

99,74

Poľsko

16 919

5,62

5,41

103,91

Slovensko

2 726

5,99

5,49

109,18

Chorvátsko

1 807

6,11

5,57

109,75

Estónska republika

665

5,58

5,63

99,08

Česká republika

5 248

7,14

6,58

108,60

Malta

226

8,06

7,97

101,10

Cyprus

417

9,59

8,70

110,15

Portugalsko

4 972

10,39

9,29

111,84

Slovinsko

1 011

9,49

9,47

100,19

Grécko

4 701

10,18

9,55

106,65

Španielsko

22 558

11,56

11,85

97,54

240 637

18,78

17,22

109,07

Írsko

2 282

21,24

18,62

114,05

Veľká Británia

32 215

21,60

19,13

112,91

Taliansko

25 340

20,36

19,21

105,94

Nemecko

42 094

24,37

21,98

110,90

Holandské kráľovstvo

8 805

27,84

23,10

120,50

Rakúsko

4 433

24,22

23,90

101,32

Belgické kráľovstvo

4 940

26,56

24,54

108,25

Francúzsko

29 288

26,90

24,85

108,25

Fínska republika

2 635

26,73

25,77

103,73

Švédsko

5 190

28,44

26,10

108,97

Dánske kráľovstvo

2 870

36,56

31,37

116,54

Luxemburské veľkovojvodstvo

286

47,98

42,77

112,17

 

 

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vicepremiérka Remišová: Na ministerstve informatizácie pracuje v IT pozíciách dvakrát toľko žien ako je európsky priemer

[ad_1]

MIRRI SR je aj tento rok partnerom prestížneho podujatia Girl´s Day 2022

Dnešný deň je Medzinárodným dňom dievčat a žien v IT. Oslavuje sa pravidelne každý štvrtý štvrtok štvrtého mesiaca v roku s cieľom dievčatám a mladým ženám ukázať možnosti kariéry vo svete informačných technológií. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR je aj tento rok partnerom podujatia Girl´s Day na Slovensku. 

Väčšie zapojenie žien do oblasti inovácií a informačno-komunikačných technológií je jednou z priorít nášho ministerstva. Už dávno neplatí, že technické odbory sú výsadou mužov, práve naopak, čoraz viac sa v nich presadzujú vzdelané a šikovné ženy, ktoré sú pre tieto oblasti veľkým prínosom. Preto podporujeme všetky aktivity, ktoré pomáhajú väčšiemu zapojeniu žien v IT a spolutvoríme európske politiky, ako je napríklad aj nedávno prijatá neverská deklarácia o podpore žien v inováciách a podnikaní. Na našom ministerstve na IT pozíciách zamestnávame 35 % žien, čo je vysoko nad slovenským a dokonca aj celoeurópskym priemerom. Postupne tiež zvyšujeme počet žien na riadiacich pozíciách,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.

Podujatie Girl´s Day sa koná online a zaregistrovalo sa naň viac ako 1 600 záujemkýň z celého Slovenska. Dievčatám od 15 do 19 rokov ponúkne bohatý program rozdelený do troch blokov.  Tohtoročný deviaty ročník sa zameria na jednotlivé pozície, v ktorých sa ženy v IT svete môžu uplatniť. Desať odborníčok rozpovie svoje úspešné príbehy a popritom sa účastníčky podujatia dozvedia mnoho zaujímavých informácií z pozadia IT firiem. IT sektor neponúka iba prácu kóderov, ženy sa vedia uplatniť napríklad tiež ako manažérky kvality, developerky, analytičky, produktové špecialistky, špecialistky informačnej bezpečnosti, projektové manažérky pre konkrétne softwarové produkty, IT líderky a mnohé ďalšie.

„Zvládnutie digitálnych zručností je v dnešnej dobe to, čo pred sto rokmi schopnosť čítať a písať. Digitálne zručnosti sú nevyhnutné pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce vo väčšine pozícií. Som rád, že naše ministerstvo je stálym partnerom podujatia Girl´s Day, ktoré rovnako ako iné aktivity prispieva k evanjelizácii myšlienky, aby sa čoraz viac dievčat a žien stalo súčasťou IT sveta. Sveta, ktorý už dávno nie je iba o kódovaní, ale ponúka najrôznejšie pozície. Príkladom je aj najúspešnejšia štátna aplikácia GreenPass, ktorú používa viac ako 2 milióny Slovákov a ktorú programovali v štátnej spoločnosti Slovensko IT. Za touto aplikáciou v pozícii produktovej manažérky stojí práve žena,“ povedal na otvorení podujatia Girl´s Day Ján Hargaš, štátny tajomník ministerstva informatizácie a Národný koordinátor pre digitálne vzdelávanie a zručnosti.

Podľa štatistík Európskej komisie až 52 % populácie EÚ tvoria ženy, ale v priemere predstavujú len 17 % zo všetkých špecialistov v oblasti informačno-komunikačných technológií. V roku 2020 sa podľa údajov EK počet žien – IT špecialistiek na Slovensku zvýšil z 13 % na 16 %.

Práve  osvetové aktivity, medzi ktoré patrí aj Girl´s Day, pomáhajú zvyšovať počet STEM študentiek (študentky prírodných a technických vied, inžinierstva a matematiky) a pozitívne ovplyvňovať vnímanie IT sektora a príležitostí, ktoré ponúka.

„Potenciál žien v IT, ale aj v technických odboroch je veľmi vysoký. Do týchto vied prinášajú nový, vlastný pohľad a pomáhajú svet IT rozvíjať. Práve osvetové podujatia a konkrétne príklady špičkových odborníčok sú vhodným spôsobom, ako žiačkam a študentkám základných a stredných škôl pozitívne predstaviť technické odbory, ich potenciál a možnosti vysokého kariérneho rastu po ukončení štúdia,“ doplnila vicepremiérka Remišová.

Podľa štatistických dát Európskej komisie z roku 2019 najvyšší počet STEM absolventiek na 1 000 obyvateľov Únie majú Íri (24 na 1 000) a Poliaci (17 na 1 000). Slovensko má 9 absolventiek z 1 000, a žiaľ, je stále v poslednej tretine a to aj napriek tomu, že viac ako 90 % Sloveniek má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Ministerstvo investícií a informatizácie sa aj preto aktívne zapája do popularizačných kampaní a tvorby politík na európskej aj svetovej pôde. V marci tohto roka sa pripojilo k európskej Deklarácii o podpore žien v inováciách a podnikaní, ktorú európske krajiny prijali vo francúzskom Nevers. V poradí ide už o tretiu deklaráciu, ktorá sa venuje podpore žien. Slovensko v roku 2019 pristúpilo k Deklarácii na podporu žien v digitálnej dobe, v roku 2021 štáty EÚ prijali Ľubľanskú deklaráciu o rodovej rovnosti vo vede a výskume.

Samotná Európska komisia má záujem zvyšovať podiel žien v riadiacich pozíciách. Predsedníčka EK Ursula von der Leyen vyhlásila: „Kto ženy skutočne hľadá, ten ich na rozhodovacie pozície nájde.“ Európska únia aj ďalšie medzinárodné organizácie si stanovili ciel dosiahnuť 40 %  zastúpenie žien v poradných orgánoch, radách a komisiách.

V apríli 2021 sa ministerstvo investícií a informatizácie zapojilo aj do prvej európskej kampane na ukotvenie Európskeho dňa dievčat a žien v informačno-komunikačných technológiách.

V roku 2020 ministerka Veronika Remišová zriadila Stálu komisiu pre etiku a reguláciu umelej inteligencie, ktorej predsedá odborníčka profesorka Mária Bieliková a jej členov tvorí 38 % žien. Rovnako tak má ministerstvo svoju expertku v skupine Group of Friends o etike umelej inteligencie zriadenú zo strany Kuwajtského veľvyslanca stálej delegácie UNESCO.

V Rade Európy bola zriadená skupina Committee for Artificial Intelligence, ktorú vytvorilo 46 členských štátov a v rámci jej úradu pôsobí deväť odborníkov, z toho 4 ženy. Čestnú pozíciu Spravodajcu pre rodovú rovnosť zastáva odborníčka ministerstva investícií a informatizácie.

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zistenia NKÚ sa vďaka diskusii v parlamentných výboroch pretavujú do novej legislatívy – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 21. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík dnes (vo štvrtok) predloží do parlamentného výboru pre financie a rozpočet Výročnú správu o výsledkoch kontrol úradu za rok 2021. Kontrolóri v minulom roku ukončili 40 akcií s bezmála 800 zisteniami v takmer 120 kontrolovaných subjektoch. Audity sa okrem iného zamerali na nakladanie s majetkom štátu v Slovenskom pozemkovom fonde, hospodárenie vodárenských spoločností a samospráv, ako aj na najzraniteľnejšie časti dopravnej infraštruktúry, akými sú mosty a najrizikovejšie železničné priecestia. Predseda národnej autority pre externú kontrolu Karol Mitrík zároveň zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom súhrn výsledkov kontrol ukončených v prvých troch mesiacoch roka 2022. Správy z kontrol od minulého roka priebežne prerokúvajú aj parlamentné výbory, vďaka čomu dochádza aj k následnej úprave legislatívy.

Predseda úradu predkladá poslancom v poradí siedmu správu o výsledkoch kontrol v rámci jeho sedemročného mandátu, ktorý sa chýli ku koncu. Počas siedmich rokov jeho pôsobenia vykonal úrad spolu 250 kontrolných akcií v 2 100 kontrolovaných subjektoch verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa ušetrili desiatky miliónov eur. „Naše audity sa podobne ako vo svete čoraz viac sústreďujú na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov,“ priblížil predseda národných kontrolórov Mitrík. Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií.

Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. Ukazuje sa, že je okrem iného potrebné, aby Slovenský pozemkový fond štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za 7 rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii. Vážnou výzvou je aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Príkladom toho je fakt, že až takmer polovica z viac ako dvoch tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená. Chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory.

Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili alarmujúci stav mostov na cestách I., II. a III. triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém ich údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania, podobne ako je to v Čechách cez Štátny fond dopravnej infraštruktúry. Kontrola vodárenských spoločností odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

Rok 2021 bol prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre vecnú diskusiu zainteresovaných strán aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol. Popri kontrolovaných subjektoch sa tak aktívnymi kľúčovými adresátmi stali aj samotní poslanci. „Práve prostredníctvom poslancov možno zodpovedných ministrov a reprezentantov štátu konfrontovať so závermi z našich kontrol a uzneseniami ich zaväzovať, aby prijímali zásadné opatrenia na nápravu,“ uviedol Mitrík. NKÚ v predošlom roku parlamentným výborom odporučil, aby zaviazali jednotlivé kontrolované subjekty alebo ich zriaďovateľov prijať 67 opatrení, z ktorých 10 bolo zameraných na úpravu legislatívy. Spomedzi zrealizovaných zmien sú to napríklad prechod školstva pod jedného zriaďovateľa, čo umožní efektívnejší a prehľadnejší systém riadenia, takisto precizovanie rozsahu, podmienok a spôsobu poskytovania dotácií z príjmov a odvodov z hazardných hier. Prijaté opatrenia v podobe legislatívnych úprav smerujú aj k znižovaniu plastového odpadu či k príprave nového zákona o obaloch a neobalových výrobkoch s cieľom nastaviť nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

 

Výročná správa NKÚ za rok 2021 náhľad

 

Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2021 (pdf, 65 strán, 3,9 MB)

 

 

 

 

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Výška Prvej pomoci rastie, o podporu je možné žiadať do konca apríla

[ad_1]

20.04.2022

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo na udržanie zamestnanosti k 31. marcu 2022 zamestnávateľom a SZČO už zhruba 2,44 miliardy eur. Úrady práce k rovnakému dátumu uzavreli cez 218 tisíc dohôd o poskytovaní pomoci. Február je posledným mesiacom, za ktorý je možné požiadať o finančnú podporu cez nástroje „Prvej pomoci“, a to do konca apríla 2022. Uplatňuje sa rozšírený rámec „Prvá pomoc +“ a zároveň aj možnosť využiť opatrenie 3B. Od marca platí zákon o podpore v čase skrátenej práce, tzv. Kurzarbeit. Ministerstvo práce taktiež pripravilo projekt na udržanie pracovných miest aj pre SZČO, na ktorých sa Kurzarbeit nevzťahuje. Pilotný projekt sa uplatní zatiaľ za marec. Viac sa dočítate v 23. aktualizácii komentára o sociálnej pomoci rodinám a pracujúcim v čase pandémie z dielne Inštitútu sociálnej politiky.

 

Najčerstvejšia aktualizácia prezentuje zatiaľ čiastkový pohľad na čerpanie za február 2022, súčasne poskytuje upresnené dáta o čerpaní za predchádzajúce mesiace. Maximum v uhrádzanej sume počas tretej vlny pandémie sa dosiahlo v decembri. Údaje za január a február signalizujú postupný útlm v čerpaní. Od novembra sa dynamicky upravuje odvetvová štruktúra vyplácanej „Prvej pomoci“. Za január čerpali najviac „Prvej pomoci“ firmy z odvetvia priemyselnej výroby a stavebníctva. Pomoc na jedného zamestnanca pokračuje v opatrnom raste, čo signalizujú aj februárové údaje. Až viac ako štvrtina januárovej „Prvej pomoci“ smerovala zasiahnutým subjektom prostredníctvom opatrenia 3B pre podniky s najviac 49 zamestnancami a s poklesom tržieb najmenej 40 %.

Finančná pomoc na zamestnanca rastie od októbra

Ešte za október pripadala na jedno pracovné miesto finančná pomoc vo výške zhruba 351 eur. „ Prechod na atraktívnejší rámec „Prvá pomoc +“ za november a nasledujúce mesiace má pozitívny vplyv na výšku príspevku. Aktualizovaný decembrový údaj presiahol 516 eur a za január sa dostal na hranicu 543 eur. Predbežné februárové čísla sú z tohto pohľadu taktiež pozitívne, a to 550 eur, pričom očakávame ďalšiu korekciu tohto ukazovateľa,“ uvádza v tejto súvislosti analytik Matúš Baliak z Inštitútu sociálnej politiky.

Odvetvová štruktúra sa dynamicky mení



Odvetvie priemyselnej výroby dominovalo z pohľadu čerpanej sumy v období apríl až október 2021, s podielom mesačne od 21 po 39 %. Zmena nastala za november, keď sa k priemyselnej výrobe pridalo odvetvie ubytovacích a stravovacích služieb s rovnakým relatívnym zastúpením (18 %). Za december sa do pozície najväčšieho beneficienta dostali podniky pôsobiace v ubytovacích a stravovacích službách nasledované veľko- a maloobchodom s podielom na úrovni zhruba 21 %, resp. 18%. Za január sa situácia opäť zmenila. Dostupné údaje naznačujú návrat podnikov z priemyselnej výroby spolu so stavebníctvom, kam smeruje takmer 18 % pomoci. Predbežne za február sú najintenzívnejšie čerpajúcim odvetvím podniky pôsobiace v stavebníctve, avšak očakávame dodatočné korekcie.

Za január sa vyplatila viac ako štvrtina „Prvej pomoci“ cez opatrenie 3B

Znovuzavedenie možnosti čerpania cez opatrenia 3B pre mikro a malé podniky za december a nasledujúce mesiace mení intenzitu využívania zvyšných opatrení, stále však dominuje opatrenie 2. Hneď za december sa podľa aktualizovaných údajov vyplatilo cez 3B zhruba 22 % „Prvej pomoci“. Cez opatrenie 2 a 3A sa vyplatilo takmer 40, resp. 30 %. Intenzita čerpania cez 3B za január ešte vzrástla a presiahla štvrtinu, kým cez 3A sa vyplatila menej ako štvrtina. Cez opatrenie 2 smerovalo ďalších približne 46 %. Februárové čísla signalizujú mierny útlm čerpania cez opatrenie 3B, avšak očakávame dodatočné posuny vo využívaní jednotlivých opatrení.

Viac sa o čerpaní „Prvej pomoci“ dočítate v aktualizovanom komentári Inštitútu sociálnej politiky TU

O Inštitúte sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Viac informácií nájdete na https://institutsocialnejpolitiky.sk/


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Európska prokuratúra: Za prvých 7 mesiacov svojej činnosti Európska prokuratúra vyšetrovala prípady, kde hodnota celkovej odhadovanej škody na rozpočte EÚ predstavuje 5,4 miliardy EUR – Aktuality

[ad_1]

Európska prokuratúra (EPPO) zverejnila dňa 24. 03. 2022 svoju prvú správu o činnosti od začiatku svojej činnosti v júni 2021. Vo výročnej správe EPPO informuje o jeho organizácii a fungovaní (o činnosti kolégia, stálej komory, jednotky na podporu Kolégia, o systéme pre správu prípadov a IT, o ľudských zdrojoch, o finančných zdrojoch a ich riadení, o transparentnosti a vzťahoch so širokou verejnosťou a tlačou, o činnosti právnej služby a pod.) a o operáciách EPPO podľa zúčastnených členských štátov, trestných činov, zaistení, počtu obvinení a iných kľúčových údajov.

V správe sa uvádzajú napríklad tieto kľúčové údaje platné k 31. decembru 2021:

  • 2832 spracovaných správ o trestnej činnosti;
  • 576 začatých vyšetrovaní od 1. júna 2021;
  • 515 aktívnych vyšetrovaní k 31. decembru 2021;
  • 5,4 miliardy EUR celkovej odhadovanej škody v rámci aktívnych vyšetrovaní;
  • 147,3 milióna EUR v zaisteniach, čo je trojnásobok rozpočtu Európskej prokuratúry na rok 2021;
  • 95 vymenovaných európskych delegovaných prokurátorov, ktorí pracujú v 35 úradoch EPPO v 22 zúčastnených členských štátoch;
  • 122 zamestnancov v centrále v Luxemburgu.
Z 576 vyšetrovaní začatých v roku 2021 bolo 298 nových prípadov, ktoré začalo EPPO, a 278 bolo tzv. „nevybavených prípadov“, ktoré nahlásili vnútroštátne orgány a ktoré prevzalo EPPO.

Údaje za Slovenskú republiku sa nachádzajú tu (pdf, 821 kb, v angličtine).

 

Informácie o činnosti Európskej prokuratúry v r. 2021 za Slovensko (anglicky)

 


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zjednotenie platieb daní, cla a poistného zvýši transparentnosť a príjmy štátu – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 14. apríla 2022 – Ďalšie zmenšovanie daňovej medzery, zvýšenie transparentnosti a zníženie nákladov na finančnú správu mal priniesť program zjednotenia výberu daní, poistného a cla. Narazil však na nedostatočnú politickú podporu a problémom boli aj vzájomná komunikácia zúčastnených strán či spôsoby rozpočtovania a plánovania.  Potvrdil to Najvyšší kontrolný úrad SR po preverení aktuálneho stavu viac ako desaťročného programu UNITAS. Napriek deklaráciám vo všetkých vládnych programových vyhláseniach od roku 2006, zainteresovaní po preinvestovaní 184 mil. eur splnili len štvrtinu zo stanovených cieľov. Strategické dokumenty tohto programu sú zastarané a nereflektujú aktuálne smerovanie eGovernmentu. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD (graf 1). Na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

 

Zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov v oblasti daňovej a colnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších orgánov verejnej správy sa malo realizovať v dvoch základných fázach programu UNITAS I. a UNITAS II. (obr. 1).  Aj keď sa jednotlivé zámery a ciele v priebehu času menili, hlavný cieľ – zjednotenie výberu – sa nezmenil, avšak dodnes nebol dosiahnutý. K zjednoteniu a zjednodušeniu výberu daní, cla a poistných odvodov zatiaľ nedošlo. Implementáciu programu UNITAS vníma NKÚ v troch základných krokoch: príprava (od r. 2005), implementácia (od 2012) a hibernácia (od 2015). Vláda dostala za celé obdobie fungovania programu len dve situačné správy, napriek tomu, že mali byť predkladané každý polrok.

Aktuálny stav

Nadväzne na dve predchádzajúce kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly, s odstupom 5 rokov kontroloval úrad v minulom roku reálny stav UNITAS-u za roky 2015 až 2020 na rezorte financií, ktorý program riadi. Kontrolóri zistili, že pôvodné zámery a ciele sa podarilo naplniť na necelých 25 %. Nefunguje jednotná registrácia, zjednotenie výberu, ani jedno kontaktné miesto pre komunikáciu, ktorým malo byť Finančné riaditeľstvo. Nebolo spustené spoločné ročné zúčtovanie dane a poistného. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení síce bolo legislatívne zadefinované, ale nedostalo sa do praktickej realizácie a následne bolo v marci 2022 novelou zákona zrušené.

Pri hodnotení stavu zavádzania programu UNITAS, kontrolný úrad uplatnil princípy Svetovej banky. Systémom semaforu (tabuľka 1) poukázal na oneskorené plnenie cieľov, nedodržiavanie harmonogramu, predčasné prijímanie legislatívnych zmien (napr. nerealizované ročné zúčtovanie v sociálnom poistení) či nedostatočné riadenie výkonnosti. Za príklad, keď strategické plánovanie programu UNITAS narazilo na ambiciózne ciele, možno považovať pád informačného systému v roku 2012.

Problematické bolo aj rozpočtovanie UNITAS-u, ktorého rozpočet bol samostatnou položkou programového rozpočtovania. Napriek tomu došlo v návrhoch štátneho rozpočtu k dlhodobému podhodnocovaniu plánovaných výdavkov. Financovanie bolo riešené najmä mimoriadnymi presunmi, zvlášť v obdobiach tzv. nulového rozpočtu v rokoch 2013 – 2019. Celkovo bolo na program schválených 41 miliónov eur, pričom zvyšných 77 % výdavkov bolo krytých vďaka rozpočtovým opatreniam. Spolu s nedostatočnou komunikáciou preto patrí finančné zabezpečenie jeho implementácie k najslabším stránkam celého programu.

Medzinárodné porovnanie záťaže a prínosov

Náklady na správu príjmov na Slovensku klesli z 2,41 % výberu v roku 2007 na 2,15 % v roku 2019. Pri porovnaní podielu nákladov finančnej správy k celkovému výberu daní v rámci OECD patrí Slovensku prvé miesto (graf č. 1) ako krajine s najvyššími nákladmi na správu štátnych príjmov na svete. Obdobnú štruktúru agendy ako Slovensko majú finančné správy v Belgicku, Portugalsku, ktoré sú zaradené v prvej päťke, ale aj v Rakúsku či Španielsku, ktoré patria k najlacnejším správcom.

Prínos realizovaných krokov programu UNITAS možno potvrdiť aj zlepšením pozície Slovenska v rámci celosvetového Indexu Paying taxes. Ako súčasť indexu Svetovej banky Doing Business hodnotí 175 krajín. Kým v roku 2007 bolo Slovensko na 113. mieste, keď na splnenie daňových povinností bolo potrebných 344 hodín ročne a 30 platieb, v roku 2019 sa s ôsmimi platbami a 192 hodinami ročne posunulo na 48. miesto. Popri znížení byrokracie, úsporách času a zlepšení podnikateľského prostredia, má táto reforma potenciál priniesť rádovo niekoľko stoviek miliónov eur.

 

Prílohy

Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007

Zdroj: OECD, spracovanie NKÚ

 

Obrázok č. 1:

Schéma UNITAS

Zdroj: Modifikovaný postup implementácie v programe UNITAS, schválený RV UNITAS II. na MF SR dňa 19. 8. 2014

 

História

Možnosť využitia jedinej inštitúcie na výber daní aj sociálneho poistenia bola otvorená na rokovaní vlády pri dôchodkovej reforme už v roku 2005. Po období príprav analýz návrhov a strategických materiálov, vrátane Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému z roku 2011, vzniklo Finančné riaditeľstvo SR ako spoločná inštitúcia pre dane a clá. Organizačné zmeny boli sprevádzané kolapsom novozavedeného informačného systému a návratom k pôvodnému, čomu sa venovala pri prvej kontrole aj najvyššia kontrolná autorita Slovenska. V roku 2013 vykonala Kontrolu zabezpečenia efektívnosti a účinnosti stavu realizácie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS k 31.12.2012. Druhú kontrolu realizoval úrad v roku 2015, keď vo finančnej správe prebiehali procesno-organizačné zmeny a zavádzanie Informačného systému finančnej správy. Ten pozostával zo Správy daní (ISFS-SD) za 76 miliónov eur a Centrálneho elektronického priečinka za 55 mil. eur (CEP), financovaných z eurofondového programu OPIS. Súbežne s implementáciou prvej fázy – UNITAS I, zameranej na daňovú a colnú správu, vtedy začala aj príprava pripojenia sociálnych odvodov v rámci fázy UNITAS II.

 

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 – 2015 a 2016 – 2020

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 - 2015 a 2016 - 2020

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zodpovednosť za každé euro bude v nadchádzajúcom období vyššia ako kedykoľvek predtým – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 8. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík predložil poslancom Národnej rady SR v závere svojho končiaceho mandátu siedmu výročnú správu. Šéf národných kontrolórov v nej sumarizuje svoju sedemročnú misiu, počas ktorej na úrade popri zmenách stratégií, organizačnej štruktúry i manažmentu vytvoril priestor pre zásadnú reformu tvorby kontrol. Už piaty rok predchádza procesu kontroly dôsledné plánovanie a vyhodnocovanie rizík definovaných analytickou jednotkou úradu, ako aj prizvanými subjektmi z akademickej obce či odborných neziskových organizácií. Výsledkami z kontrolných akcií sa zároveň zaoberajú príslušné parlamentné výbory, ktoré majú možnosť využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu zaväzovať uzneseniami ministrov či predstaviteľov štátu k náprave na základe odporúčaní kontrolným úradom.

Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň povzbudzuje poslancov, aby im spolupráca a viera v dobro pomohli previesť Slovensko nadchádzajúcim ťažkým obdobím poznačeným pandémiou a odsúdeniahodnou vojnou na Ukrajine, ktorá má už dnes vážne dopady nielen na samotných Ukrajincov, ale aj na obyvateľov Európy.

Infografika Rok 2021 v číslach

Výročná správa NKÚ ponúka pohľad na to, ako sa zmenilo zameranie kontrolnej činnosti úradu za ostatné roky. Kontrolóri prešli z klasických finančno-súladových kontrol, orientovaných na nakladanie s verejnými prostriedkami, majetkom alebo dodržiavaním zákonov na komplexnejšie hodnotenie verejných politík. Audity sa čoraz viac sústreďujú aj na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov. Ukážkovým príkladom sú napríklad nedávne kontroly Slovenského pozemkového fondu, vodárenských spoločností, ale aj problematika sucha či nastavenia vnútorných kontrolných systémov ústredných orgánov štátu. „Našimi kontrolami sme subjektom počas 7 rokov adresovali viac ako 3 120 odporúčaní, ako byť lepšími. Často sa to dá dosiahnuť novou organizáciou práce, reálnejšie nastavenými cieľmi či ich dôsledným monitoringom. Aj keď kontrola NKÚ ukazuje, že dodržiavanie pravidiel a predpisov nie je v každej organizácii úplnou samozrejmosťou – a najmä mnohé malé a menšie obce sa objektívne strácajú v mori zákonov a predpisov – som presvedčený, že orientácia na odporúčania, ktoré umožnia organizáciám byť lepšími, bude postupne tvoriť jadro našej kontrolnej činnosti,“ myslí si šéf národných kontrolórov K. Mitrík.

Oproti minulosti sa okrem iného pozitívne zmenila situácia v tom, že výsledky auditov dostávajú priestor pre vecnú diskusiu so zainteresovanými stranami v rámci parlamentných výborov. Kľúčovým adresátom správ NKÚ totiž nie je len kontrolovaný subjekt, ale aj poslanci a verejnosť. Práve poslanci majú využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu a uzneseniami zaväzovať ministrov, reprezentantov štátu k prijímaniu opatrení. Táto zmena je zároveň pre úrad výzvou skvalitňovať a cieliť kontroly aj na oblasti, ktoré boli v minulosti mimo hľadáčika kontrolných inštitúcií. Kontrolóri sa v rámci výkonnostných kontrol môžu zamerať na verejné politiky aj vďaka tomu, že na úrade už piaty rok pôsobí analytický útvar. Na prípravu plánu kontrolnej činnosti tak kontrolóri využívajú poznatky nielen z predošlých kontrol, ale aj z odborných analýz kľúčových verejných politík. Cez analytickú jednotku sa do rizikových analýz zároveň zapája externé prostredie, akým je akademická obec, odborné neziskové organizácie alebo aj samotné kontrolované subjekty či ďalšie analytické útvary pôsobiace na ministerstvách.

Šéf kontrolórov K. Mitrík hodnotí prínos kontrol počas ostatných siedmich rokov ako určitý druh svedectva o štáte, jeho inštitúciách a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia. Zároveň pripomína, že boli roky, keď tempo hospodárskeho rastu umožňovalo realizovať viaceré významné opatrenia v sociálnej a hospodárskej oblasti, a tiež výrazne znižovať štátny dlh a blížiť sa k vyrovnanému rozpočtu. „Viackrát som na pôde parlamentu zdôrazňoval, že by sme mali dobré časy ešte viac využiť nielen na zvyšovanie spotreby, ale najmä na zabezpečenie rozvoja tých oblastí, v ktorých zaostávame, a ktorých je stále veľa. Zároveň sa nemá zabúdať aj na tvorbu rezerv, ktoré poslúžia v horších časoch. Pandémia a aktuálna vojna na Ukrajine si vyžiada zásadné zmeny v oblasti verejných financií, keď rozhodovanie o prioritách jednotlivých verejných politík bude veľmi zložité a citlivé. Zodpovednosť za každé jedno použité euro bude oveľa vyššia ako kedykoľvek predtým,“ dodáva predseda NKÚ.

Národní kontrolóri zrealizovali v roku 2021 celkom 36 plánovaných kontrol, ktoré priniesli 789 zistení, 245 odporúčaní, na základe ktorých 119 skontrolovaných subjektov prijalo 464 opatrení. Počas siedmich rokov mandátu Karola Mitríka vykonal úrad 250 kontrolných akcií v rámci 2 100 kontrolovaných subjektov verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa podarilo ušetriť desiatky miliónov eur a zároveň nastaviť nové legislatívne pravidlá, ktoré prispievajú k hospodárnemu a efektívnemu používaniu národných či európskych zdrojov.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri preveria hospodárenie záchraniek, košického kraja a pôdohospodárskej agentúry – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 1. apríla 2022 – Dôveryhodnosť Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR stúpa. Stratégiu otvorenej a modernej štátnej inštitúcie potvrdil aj nedávny reprezentatívny prieskum, z ktorého vyplýva, že kontrolnému úradu dôveruje až 54 % ľudí. Ďalším dôkazom rastúceho kreditu je aj zvyšujúci sa počet podnetov, s ktorými sa na kontrolnú inštitúciu obracajú občania. V predošlom roku úrad prijal 762 podnetov, čo predstavuje až 65-percentný medziročný nárast počtu podaní od občanov, vrátane žiadostí o súčinnosť štátnych inštitúcií.

Na základe analýzy podnetov od občanov predseda NKÚ Karol Mitrík zaradil viaceré z nich do plánu kontrolnej činnosti na rok 2022. Ide napríklad o kontrolu záchranných služieb v Bratislave a Košiciach či audit vnútorného kontrolného systému a prijatých opatrení v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ako aj o hospodárenie a nakladanie s majetkom v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Kontrolóri sa pozrú aj na fungovanie obce Uhliská či na transparentnosť pri vyplácaní podpôr v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Infografika: Rozšírený plán kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2022

NKÚ v januári informoval o pláne kontrol na rok 2022, v rámci ktorého sú pripravené projekty na 31 akcií vo viac ako stovke subjektov. Úrad sa cielene zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Na základe vlastných rizikových analýz a vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci v rámci štyroch ministerstiev, ako aj proces obstarávania bezpečnostných služieb v štátnej a verejnej správe.

Predseda národných kontrolórov K. Mitrík následne v marci rozhodol o rozšírení plánu o ďalších 6 kontrol vychádzajúcich z podaní od občanov. Kontrolóri vyhodnotia systém vnútornej kontroly a zavedenie opatrení do rozhodovacích procesov v PPA, ktorých kľúčovým cieľom má byť zvýšenie transparentnosti procesov a postupov agentúry pri poskytovaní projektových finančných podpôr z európskych či národných zdrojov. Hospodárenie skontrolujú tiež v dvoch záchranných službách, a to
v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a v Záchrannej službe Košice. Z finančnej oblasti si kontrolóri posvietia na systém programového rozpočtovania v štátnej správe, kde preveria jeho účinnosť aj súlad s metodickým pokynom na usmernenie programového rozpočtovania. Na základe doručených podnetov sa NKÚ pozrie aj na nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami v KSK, ako aj v Správe ciest KSK či v obci Uhliská.

Zapájanie podnetov do kontrolnej činnosti bezpochyby prispieva k dôveryhodnosti národnej autority pre oblasť externej kontroly. Rast dôvery v kontrolný úrad potvrdzuje aj fakt, že len desatina podaní prijatých poštou alebo elektronicky bola v minulom roku anonymná. Zároveň klesol počet podnetov, ktoré kompetenčne nespadali do pôsobnosti NKÚ. Veľká časť z nich najčastejšie spochybňuje hospodárnosť a transparentnosť fungovania miestnych samospráv. V takýchto prípadoch však majú ako prvé zasiahnuť kontrolné útvary fungujúce na úrovni miest a obcí. „V prvom rade je loptička na strane zástupcov občanov, poslancov miestnych parlamentov. Komunálni politici majú povinnosť využívať všetky dostupné možnosti a svoje právomoci na riešenie problémov. Až v prípade, že zistia významné nezrovnalosti so zákonom či princípmi dobrého hospodára, sa majú obrátiť na kompetentné štátne inštitúcie. Či už v prípade trestných činov na orgány činné v trestnom konaní, pri finančných rizikách na daňové úrady či miestnych kontrolórov. Ak je vnútorný kontrolný systém samosprávy nefunkčný, prípadne zlyháva kontrola
zo strany obecného kontrolóra, v takýchto prípadoch do kontrolného procesu aktívne vstupuje NKÚ,“
približuje pôsobnosť kontrolného úradu jeho podpredseda Ľubomír Andrassy. Takýto postup zvolili národní kontrolóri v prípade obcí Žehra, Lomnička či Pukanec, pri ktorých už v týchto dňoch NKÚ pripravuje vlastné projekty kontrolných akcií, ktoré zrealizuje ešte v tomto roku.

V snahe zvyšovať povedomie verejnosti o pôsobností kontrolného úradu, ale aj o výstupoch práce kontrolórov, rozširuje národná kontrolná inštitúcia svoje komunikačné aktivity, pri ktorých aktívne využíva moderné informačné kanály či digitálne technológie. Okrem štvrťročných zhrnujúcich správ adresovaných trom najvyšším ústavným činiteľom a pravidelných tlačových správach o kontrolných zisteniach úradu prezentovaných verejnosti prostredníctvom médií, úrad otvorene prezentuje svoju prácu aj na sociálnych sieťach. Druhý rok zároveň predkladá výsledky kontrol do príslušných parlamentných výborov. „Je pre nás výzvou, aby dôvera slovenskej spoločnosti voči kontrolným inštitúciám rástla, pretože aj vďaka tomu stúpa dôvera ľudí v samotný štát. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je profesionálna a objektívna kontrolná činnosť, ale bezpochyby ruka v ruke s tým ide aj transparentná prezentácia výsledkov kontrol v príslušných parlamentných výboroch či pred verejnosťou. A sú to práve poslanci, ktorí môžu aktívne nabádať vládu, ministrov, aby naše odporúčania premietli do úpravy procesov riadenia, definovania strategických cieľov či do prípravy legislatívnych zmien, ktoré zabránia opakovaniu nedostatkov,“ dodáva Ľ. Andrassy.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nácviky požiarnych poplachov v zariadeniach sociálnych služieb majú zmysel

[ad_1]

30.03.2022

Mimoriadne nácviky požiarneho poplachu a evakuácie osôb v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré iniciovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v januári tohto roka, ukázali svoju opodstatnenosť a preventívny charakter. Rozsiahly požiar strechy v Domove dôchodcov v Spišskej Novej Vsi, ktorý vypukol v utorok popoludní, si nevyžiadal úmrtia ani zranené osoby. Všetkých, spolu vyše 200 klientov a zamestnancov, sa podarilo rýchlo a včas evakuovať do bezpečia. Evakuované osoby dostali potrebnú pomoc a zdravotnú starostlivosť.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak ďakuje zamestnancom zariadenia za príkladné zvládnutie evakuácie, vďaka ktorej ochránili životy všetkých prítomnách klientov: „Psychológovia z úradu práce v Spišskej Novej Vsi pomáhajú všetkým dotknutým klientom a zamestnancom, ktorí prejavia záujem o psychologickú pomoc. Zvládnutie tejto nešťastnej udalosti je ďalším hmatateľným výsledkom výnimočnej spolupráce samotného zariadenia a odborníkov na bezpečnosť z nášho rezortu pri nastavení protipožiarnych plánov a nácviku evakuácie osôb.“

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny začiatkom roka 2022 vydalo usmernenie pre poskytovateľov sociálnych služieb s povinnosťou aktualizovať plány požiarnej ochrany (v zmysle Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii), aby ochránili zdravie a životy prijímateľov a zamestnancov sociálnych služieb. Spolu 720 zariadení tak vykonalo povinné nácviky požiarnych poplachov a evakuácie. Tie preverili pripravenosť jednotlivých zariadení v krízovej situácii, ich personálne kapacity, materiálne zabezpečenie a odhalili aj možné technické prekážky.

Ministerstvo práce je v tomto smere naďalej nápomocné, aby sa zistené nedostatky v zariadeniach sociálnych služieb podarilo postupne odstrániť v prospech maximálnej ochrany zdravia a životov najzraniteľnejších skupín.

Domov dôchodcov v Spišskej Novej Vsi vykonal mimoriadny nácvik cvičného poplachu a evakuácie osôb na základe usmernenia rezortu práce 20. januára 2022 podľa požiarneho evakuačného plánu organizácie pod dohľadom autorizovaného technika požiarnej ochrany.

Príčinu požiaru, ktorý zachvátil a značne poškodil strechu a celé podkrovie zariadenia, už vyšetrujú kompetentné orgány.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister obrany J. Naď hodnotil uplynulý rok: Neľahké obdobie, neľahké podmienky, ale vynikajúce výsledky :: Ministerstvo obrany SR

[ad_1]

Uplynulý rok rezortu obrany hodnotia jeho predstavitelia ako úspešné plnenie záväzkov voči bezpečnosti SR, vojakom a tiež spojencom. V nasledujúcom období sa rezort plánuje zamerať na zvýšenie obranyschopnosti SR vrátane znižovania závislosti od Ruskej federácie v oblasti vojenskej techniky.

„Dva roky pôsobenia súčasnej vlády, ktoré sme si pred pár dňami pripomenuli, boli dva roky riešenia zásadných kríz. Nastúpili sme do obdobia, kedy prepukla pandémia COVID-19, s ktorou bojujeme dodnes, zároveň sme mali obdobie, kedy sme pomáhali, aj vojensky, pri evakuácii z Afganistanu. Aktuálne už niekoľko mesiacov intenzívne realizujeme kroky, aby sme ochránili bezpečnosť SR v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Úprimná vďaka všetkým v rezorte obrany. Neľahké obdobie, neľahké podmienky, ale vynikajúce výsledky,“ zhrnul minister obrany SR Jaroslav Naď, pričom ocenil tiež medzirezortnú spoluprácu.

Medzinárodná spolupráca MO SR je intenzívna ako nikdy predtým. Takto nadviazané vzťahy majú tiež nadrezortný presah, vrátane ekonomických a ďalších výhod. Slovensko je zároveň aktívnym spojencom, ktorý si plní svoje záväzky. „Keď som nastupoval ako minister obrany, bol pre rok 2020 plánovaný rozpočet vo výške 1,63 %. Dosiahli sme 2% v roku 2020 a výrazné navýšenie aj v roku 2021,“ uviedol minister s tým, že vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu rezort predpokladá navýšenie rozpočtu pre obranu.

Na modernizáciu techniky OS SR vynaložil rezort obrany v roku 2021 32,6% zo svojho rozpočtu, čo predstavuje 564 mil. eur, pričom aktuálne má otvorených viac ako 100 modernizačných projektov vrátane zásadných projektov pre pozemné sily – pásových a kolesových obrnených vozidiel. „Zavádzame moderné technológie a zbavujeme sa závislosti od Ruska. Dva najväčšie oriešky, ktoré máme pred sebou, sú lietadlá MiG-29 a systém S-300,“ povedal minister. Viac prostriedkov investovalo MO SR aj do údržby a opravy infraštruktúry – navýšenie predstavovalo 170%, čo oceňujú aj samotní vojaci. Okrem toho boli realizované projekty na zníženie nákladov, teda zvýšenie energetickej efektivity budov a zavádzanie zelených riešení.

Oproti minulosti si výrazne zlepšila aj dostupnosť výstrojných súčiastok pre profesionálnych vojakov – dva roky po sebe rezort vynaložil na výstroj viac ako 17,5 mil. eur. Minister v tejto súvislosti avizoval tiež spustenie projektu nových uniforiem. Historicky najviac finančných prostriedkov putovalo takisto do vojenského výskumu a vývoja, ale tiež do podpory vojenskej histórie a tradícií.

Úsilie OS SR v uplynulom roku zhrnul náčelník Generálneho štábu OS SR gen. Daniel Zmeko. Vyzdvihol spracovanie Vojenskej stratégie, a to na základe veľmi zásadných štábnych nácvikov a hodnotenia reálnej bezpečnostnej situácie. Na vojenskú stratégiu nadviažu ďalšie strategické dokumenty OS SR. V nadväznosti na nové dokumenty bola realizovaná aj reorganizácia ozbrojených síl. „Minulý rok bolo veľmi podstatné dosiahnutie počiatočnej  operačnej pripravenosti Spoločného operačného veliteľstva, ktoré sa dnes už plnohodnotne podieľa na plnení všetkých zásadných aktivít ozbrojených síl vrátane vypracovania ostrých plánov na obranu SR,“ priblížil gen. Zmeko.

Zároveň vyzdvihol rozvoj špeciálnych síl, vznik Základne výcviku špeciálnych síl, rozvoj spôsobilostí pre informačné operácie, vznik ženijného a prípravu vzniku delostreleckého pluku. Náčelník Generálneho štábu OS SR gen. D. Zmeko informoval tiež o plnení úloh v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou. „Ozbrojené sily SR sú už viac ako mesiac v stave plnej bojovej pohotovosti, ktorý bol vyhlásený dva dni pred samotnou ruskou agresiou na Ukrajinu, čo hovorí aj o predikcii vojskového spravodajstva. Okrem toho máme denne nasadených približne 700 vojakov priamo na štátnej hranici a ďalšie stovky na asistenčné úlohy. Našou úlohou je v prvom rade zabezpečovať tzv. zelenú hranicu, aby sme eliminovali akúkoľvek hrozbu, ale nevyhýbame sa ani plneniam humanitárnych úloh, ako je pôsobenie na hraniciach, výstavba stanového mestečka pre utečencov, či transporty materiálu pre Ukrajinu,“ povedal.

Dôležitým úspechom bola aj stabilizácia personálu OS SR. Počet prijatých vojakov takmer dvojnásobne prevýšil počet prepustených. Zvýšili sa tiež celkové reálne stavy OS SR. Aktuálna naplnenosť sa pohybuje na úrovni 77%, cieľom pre najbližšie dva roky bude dosiahnuť naplnenosť viac ako 80%.

Minister obrany dnes počas tlačovej konferencie vyzdvihol tiež ďalší dôležitý fakt, a to, že všetky rezortné podniky obranného priemyslu dosiahli v roku 2021 zisk. Ako príklad uviedol LOTN, a.s., ktoré zo straty 7 mil. eur dosiahla zisk 76 tis. eur. Ziskové boli aj Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a tiež Horezza, a.s. Významnú podporu pocítilo aj Múzeum SNP, ktoré získalo pod rezortom obrany o 50% vyšší rozpočet. Šéf rezortu obrany ocenil tiež prácu vedenia a personálu ÚVN SNP-FN v Ružomberku, ktorá sa umiestnila na prvých priečkach v hodnotení pacientov a jednoznačne patrí medzi špičku zdravotníckych zariadení na Slovensku a tiež Vojenské športové centrum Dukla, ktoré aj vďaka najvyššiemu rozpočtu vo svojej histórii a výraznej podpore zo strany MO SR získalo až 57 medailí z vrcholných športových podujatí.

Ďalší rok v rezorte obrany si môžete pozrieť v priloženom PDF súbore.    Otvoriť PDF dokument

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok