Neformálne stretnutie ministrov pre vnútorné záležitosti EÚ v Slovinsku, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

15. 07. 2021

slovinsko-minister3

Minister vnútra Roman Mikulec sa 15. júla 2021 zúčastnil na neformálnom stretnutí ministrov pre vnútorné záležitosti EÚ v Brdo pri Kranju v Slovinsku. Zástupcovia rezortov vnútra jednotlivých členských krajín diskutovali o aktuálnych témach súvisiacich s digitálnou evolúciou, migráciou a azylom, ako aj spoluprácou so západným Balkánom. Veľkú časť diskusie venovali ministri aj súčasnosti a budúcnosti schengenu.

 Slovinsko je od 1.7.2021 predsedajúcou krajinou Rady EÚ a vo štvrtok 15. 7.2021 sa tu na neformálnom stretnutí zišli predstavitelia rezortov vnútra, aby diskutovali o aktuálnych témach dotýkajúcich sa vnútornej bezpečnosti. V súvislosti s novým návrhom nariadenia o umelej inteligencii sa rokovalo najmä o potrebe zhodnotiť niektoré výzvy, ktorým čelí oblasť vnútornej bezpečnosti. Umelá inteligencia môže hrať dôležitú úlohu v oblasti riadenia hraníc, polície aj migrácie. Jedným z najvhodnejších príkladov reakcie na technologický rozvoj je iniciatíva Europolu a zriadenie Inovačného laboratória (Europol HUB), ktoré testuje a následne zavádza do praxe nástroje na analytickú činnosť. Bezpečnostný sektor musí byť spôsobilý čo najskôr adekvátne reagovať na technologický pokrok tak, aby nebola vnútorná bezpečnosť ohrozovaná.

Slovinsko ministri vnútra

Azyl, migrácia a s nimi spojené bezpečnostné hrozby, rovnako ako spolupráca so štátmi západného Balkánu sú nielen stálou témou rokovaní ministrov vnútra, ale aj jednou priorít predsedajúceho štátu.

Pandémia priniesla so sebou aj zvýšenie nápadu niektorých druhov kriminality. Medzi mini aj sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete. Vyšetrovanie tohto druhu trestnej činnosti nevyhnutne vyžaduje úzku spoluprácu príslušných orgánov členských krajín.

Podrobne diskutovanou témou bol aj schengenský priestor, ktorý je od migračnej krízy v roku 2015 pod neustálym tlakom a čelí stále novým výzvam. „Minulý rok nám ukázal, že doterajšie snahy o tvorbu bezpečného priestoru, v ktorom si užívame slobodu pohybu a pobytu, sa rozšírili o ďalšiu úlohu, ktorou bude vytvorenie bezpečného, slobodného a zdravého schengenského priestoru,“ podotkol minister vnútra. Len pred niekoľkými týždňami predložila Komisia schengenskú stratégiu. Jej súčasťou je aj legislatívny návrh revízie schengenského hodnotiaceho mechanizmu, ktorého cieľom je včasná identifikácia a odstraňovanie nedostatkov pri implementácii schengenských pravidiel.Revízia Schengenského hraničného kódexu by mala byť ukončená na konci tohto roka a bude reflektovať poučenia z pandémie covid-19. Predpokladá zavedenie núdzového plánovania v prípade závažnej hrozby za použitia záruk, aby potenciálne zavedené kontroly na vnútorných hraniciach ostali proporcionálne a boli najmä opatrením poslednej inštancie.

 „Prajem Slovinsku úspešné predsedníctvo, čakajú naň náročné úlohy ako obnova Európy po koronakríze. Sme pripravení našim slovinským partnerom pri plnení týchto úloh pomôcť, aby „Spoločne. Odolní. Európa, “nezostalo iba symbolickým heslom tohto predsedníctva,“ povedal na záver stretnutia Roman Mikulec.

Slovinsko ministri vnútra


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na olympijské a paralympijské hry do Tokia odchádza aj 15 najlepších športovcov Športového centra polície, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

14. 07. 2021

olympiada-tokio

Slovenský olympijský a športový výbor spolu so Slovenským paralympijským výborom vysiela na olympijské a paralympijské hry do Tokia, ktoré sa uskutočnia od 23. júla do 8. augusta 2021 a od 24. augusta do 5. septembra 2021, aj 15 najlepších športovcov Športového centra polície. Slávnostný akt sľubu slovenských výprav sa uskutočnil 14. júla 2021 na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave.

 

Pôvodne sa olympijské hry v Tokiu mali konať minulý rok v lete – od 24. júla do 9. augusta. Celosvetová pandémia však zapríčinila ich preloženie na rok 2021. Slovensko tak bude na olympijských hrách v Tokiu reprezentovať 41 najlepších športovcov. Zo Športového centra polície ich bude 15 – Ján Volko, Danka Barteková, Zuzana Rehák Štefečeková, Erik Varga, Jana Špotáková, Marián Kovačócy, Matej Beňuš, Erik Vlček, Samuel Baláž, Adam Botek, Denis Myšák, Ľubomír Pištej a Barbora Balážová.

Člennovia Športového centra polície s ministrom Romanom Mikulcom

Z paralympijských športovcov sú to Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský.
Súťažiť budú v športových disciplínach ako atletika, športová streľba, vodný slalom, rýchlostná kanoistika a stolný tenis.

Prezidentka Zuzana Čaputová a paralympionička Veronika Vadovičová

Na hrách v Japonsku sa zúčastnia aj deviati tréneri zo Športového centra polície.

Minister Mikulec s prezidentkou Zuzanou Čaputovou

Som mimoriadne hrdý na našich športovcov, ktorí svojimi výkonmi a výbornými výsledkami zviditeľňujú našu krajinu vo svete a inšpirujú mládež a ďalšie generácie budúcich slovenských športovcov. Prajem im, aby dokázali na olympiáde dostať zo seba po náročnej príprave a tréningoch to najlepšie. Nech ich húževnatosť, odvaha a šťastie nikdy neopustia,“ ocenil športovcov minister vnútra SR Roman Mikulec.

Športovci

Slovenskí športovci sa do dejiska hier presúvajú postupne podľa dátumu štartu ich súťaží. Na Hrách XXXII. olympiády budú športovci z celého sveta bojovať o 339 medailí. Do programu sa vrátia bejzbal a softbal, novými športami budú športové lezenie, karate, surfing a skejtbording.

Foto: Vladimír Benko, MV SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vládny cloud je úspešný projekt a záujem o jeho služby stúpa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

09. 07. 2021

vladny-cloud-logo

Už piaty rok má verejná správa na Slovensku k dispozícii vládny cloud – teda priestor na internete fungujúci na princípe zdieľania infraštruktúry a služieb, kam možno ukladať všetky druhy informácií. Prípravu vládneho cloudu odsúhlasila vláda ešte v roku 2015 rozhodnutím o centralizácii dátových centier štátu do dvoch hlavných centier – na ministerstve financií a na ministerstve vnútra.

Vládny cloud je komplexný systém s jedným štandardizovaným prostredím, ktorý postupne nahrádza prevádzku množstva štátnych serverovní. Tie navyše  fungujú na rôznych platformách, pričom systémy, ktoré prevádzkujú, nie sú vždy naplno využívané. Vládny cloud poskytuje hardvér, pamäť, či dátové úložiská štátnym používateľom, ktorým tak odpadá starosť napríklad o sieť, či bezpečnosť a zálohovanie. Každá štátna inštitúcia si z katalógu služieb cloudu vyberie to, čo jej vyhovuje. Ak služba v danom čase neexistuje, cloud vybudovaný na princípe škálovateľnosti, ju dokáže rýchlo zabezpečiť. Ako každé riešenie fungujúce na zdieľaní, významne šetrí čas, námahu i peniaze a to pri splnení špecifických požiadaviek na architektúru a bezpečnosť štátnych systémov, ktoré legislatívne upravuje zákon o eGovernmente.

Infraštruktúra  a služby nevyhnutné na prevádzku štátnych informačných systémov sú zdieľané a teda lepšie využívané –  z pohľadu celkových investícii do IT teda spotrebúvajú menej prostriedkov. Úspory sú  značné: predstavujú približne tretinu prevádzkových nákladov.

Dáta v úložiskách informačných systémov prevádzkovaných vo vládnom cloude chránia najmodernejšie technológie. V porovnaní s komerčnými cloudovými riešeniami majú slovenskí občania istotu, že ich osobné dáta v štátnych informačných systémoch neopustia územie SR, čo je mimoriadne dôležité v časoch čoraz sofistikovanejších kybernetických útokov a hybridných konfliktov. Naopak, v prípade kritických situácií sú dáta operatívne dostupné autorizovaným zložkám štátu.

Vládny cloud ministerstvo vnútra vybudovalo z eurofondov v rámci OP Integrovaná infraštruktúra

Projekt  v hodnote 45 miliónov eur hodnotíme ako úspešný. Služby vládneho cloudu aktuálne využíva vyše 40 štátnych odberateľov z radov ministerstiev a ďalších inštitúcií. „V cloude je prevádzkovaný napríklad projekt sčítania obyvateľov, celá agenda elektronických občianskych preukazov, register právnických osôb či množstvo projektov Národného centra zdravotníckych informácií SR – celkovo vyše 120 rôznorodých projektov,“ uviedol štátny tajomník MV SR Ján Lazar. Záujem o služby cloudu je permanentný a stúpajúci, preto pracujeme na rozšírení jeho kapacít, a to v rámci ďalšieho projektu z eurofondov v hodnote 25 miliónov eur.

Cloud MV SR

Ministerstvo vnútra služby vládneho cloudu neustále vylepšuje a rozširuje na základe požiadaviek klientov. Katalóg služieb postupne rozšírime pomocou vývojárských open source platforiem /DevOps-Jenkins, Bulk imports, Kubernetes/, ktoré využívajú a rozvíjajú aj najväčšie technologické giganty. Prispeje to k škálovateľnosti poskytovaných služieb  a odstráni mnoho obvyklých ručných zásahov. V rámci nových funkcionalít a optimalizácie procesov sprístupníme služby reportingu či  fulltextového vyhľadávania. Zjednodušíme a zrýchlime objednávanie cloudových služieb – pri malých projektoch ich ministerstvo vnútra bude schvaľovať do niekoľkých hodín.

 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Podcast ZVNÚTRA O VNÚTRE – aktuálne s profesorom Vladimírom Krčmérym, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

09. 07. 2021

hurajtova-krcmery

Rozhovory pre podcast Zvnútra o vnútre  pripravuje Lucia Hurajtová z tlačového odboru, ktorá má s touto prácou bohaté skúsenosti vďaka svojmu pôsobeniu v médiách. V treťom podcaste sa porozprávala s infektológom a členom Ústredného krízového štábu prof. Vladimírom Krčmérym.

  • prečo sa profesor Krčméry rozhodol odísť zo Slovenska do bezpečia,
  • o útokoch na odborníkov pre očkovanie,
  • či vakcína chráni proti smrti a ťažkému priebehu ochorenia,
  • prečo musia nezaočkovaní, strpieť časté testovanie, aby sme sa vyhli lockdownu a preplneným nemocniciam,
  • čo si myslí o práci silových zložiek v boji proti pandémii.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Od 9. júla sa menia podmienky vstupu na územie Slovenska, otvorené budú všetky hraničné priechody, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 07. 2021

paragraf

Od 9. júla 2021 začína platiť nový cestovný semafor. Ten reaguje na šírenie delta variantu koronavírusu  a prináša zmeny v cestovaní. Krajiny, z ktorých sa vstupuje na územie SR, už nebudú rozdelené do stupňov rizikovosti. Rozdiel bude v tom, či  prichádzajúca osoba je alebo nie je zaočkovaná.  Otvorené budú všetky hraničné priechody.

 

Podrobnosti upravuje nová vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 227/2021 (PDF, 538 kB), ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 226/2021 ku karanténnym povinnostiam osôb pri vstupe na územie SR (PDF, 2 MB), účinná od 9. júla 2021, konkrétne:

  • povinnosti  osôb vstupujúcich na územie SR pri registrácii na korona.gov.sk/ehranica a výnimky z tejto povinnosti,
  • podmienky a výnimky z karantény pri vstupe na územie SR, vrátane režimu pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní, a tiež študentov,
  • podmienky vstupu na územie SR leteckou dopravou,
  • podmienky tranzitu cez naše územie, pričom určuje koridory, ktorými možno prechádzať.

Polícia s pomocou príslušníkov ozbrojených síl, finančnej správy a zboru väzenskej a justičnej stráže bude vykonávať kontroly dodržiavania povinností. Trvalé kontroly budú vykonávané na všetkých väčších cestných priechodoch I. a II. kategórie, na menších priechodoch III. kategórie sa bude vykonávať pravidelný monitoring dodržiavania karanténnych povinností.

Z dôvodu zabezpečenia plynulosti premávky sa polícia obracia na prichádzajúcich s prosbou, aby mali pripravené všetky potrebné doklady, potvrdenia či mobilné zariadenia s digitálnymi formami potvrdení, najmä potvrdenie o registrácii na eHranica a v prípade zaočkovania aj potvrdenie o očkovaní. Kontrolu digitálnych COVID preukazov EÚ polícia vykonáva aj prostredníctvom čítacích zariadení.

 

Registrácia na eHranici

Každá osoba, ktorá od 9. júla 2021 vstúpi na územie SR, sa musí registrovať na http://korona.gov.sk/ehranica.

  • Registrovať sa nemusia:
    • deti do 12 rokov,
    • osoby vykonávajúce tranzit cez územie Slovenska, 
    • posádky nákladnej dopravy, autobusovej dopravy, členovia leteckého personálu, posádky v lodnej doprave, rušňovodiči, vozmajstri, vlakové čaty a obslužní pracovníci v železničnej doprave,
    • vodiči a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta alebo prevážajú orgány určené na transplantáciu, krv a krvné náhrady,
    • zamestnanci pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na pochovanie alebo spopolnenie.

Čítajte: do eHranice sa možno registrovať už 30 dní pred príchodom na Slovensko

Hlavná stránka aplikácie e Hranica - kliknite pri vstup

  • Registrovať sa treba pri každom vstupe na územie SR. To sa netýka: 
    • plne zaočkovaných, ktorým prvá registrácia platí nasledujúcich 6 mesiacov,
    • osôb po zaočkovaní prvou dávkou ktorejkoľvek vakcíny – týmto osobám platí prvá registrácia do 9. augusta,
    • osôb od 12 do 18 rokov, ktorým prvá registrácia platí do 9. augusta,
    • osôb cestujúcich za diagnostikou alebo liečbou, ktorým prvá registrácia platí 1 týždeň.
  • Jedna registrácia postačí do 1. septembra: 
    • osobám, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a miesto výkonu práce v susedných štátoch, krajinách EÚ alebo na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo Švajčiarsku, pričom za posledných 14 dní navštívili iba tieto krajiny a cestujú iba za prácou,
    • majú trvalý pobyt alebo pobyt v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo vo Švajčiarsku a v prípade Ukrajiny do 100 km cesty od otvoreného hraničného priechodu, miesto výkonu práce na území SR a cestujú iba za prácou,
    • občanom SR, ktorí bývajú v prihraničných oblastiach susedných štátov do 100 km od otvoreného hraničného priechodu.

Karanténa a výnimky z nej

  • Všetky osoby, ktoré od 9. júla 2021  od 6:00 vstúpia na územie SR, sú povinné ísť do karantény, ktorá sa pri bezpríznakovom priebehu bez otestovania skončí dovŕšením 14. dňa.
  • Karanténu je možné ukončiť negatívnym výsledkom RT-PCR testu, ktorý je možné vykonať najskôr na 5. deň.
  • Deti do 12 rokov nie je potrebné testovať, karanténa im skončí vtedy, keď ostatným členom spoločnej domácnosti.
  • Karanténa platí aj pre členov spoločnej domácnosti, ktorí necestovali – končí sa vtedy, keď ostatným členom.

Karanténa nie je povinná pre:

  • plne zaočkovaných ľudí,
  • osoby od 12 do 18 rokov veku, ak nikto iný v spoločnej domácnosti nemá povinnú karanténu – prechodne do 9. augusta,
  • osoby, ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžu byť zaočkované; tieto musia predložiť potvrdenie podľa vzoru v prílohe vyhlášky, zároveň musia mať negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 72 hodín,
  • nezaočkovaných občanov SR, ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 100 km od otvoreného hraničného priechodu na územie SR – musia predložiť negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 7 dní,
  • nezaočkované osoby, ktoré mali výnimku aj doteraz, ako posádky lietadiel, vlakov, vodičov nákladných vozidiel, pracovníkov pohrebnej služby a ďalší, presný zoznam a prípadnú potrebu preukazovania sa negatívnym výsledkom testu na COVID-19 stanovuje vyhláška; tieto osoby sa stále musia registrovať na e-hranici.

Definícia plne zaočkovanej osoby:

  • osoba najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky dvojdávkovej vakcíny,
  • osoba najmenej 21dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii jednodávkovej vakcíny,
  • osoba najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky vakcíny, ak bola podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19,
  • osoba po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou alebo dvojdávkovou schémou (okamžite po podaní prvej dávky) – prechodne do 9. augusta

Okrem COVID-preukazu EÚ alebo potvrdenia o absolvovaní očkovania na Slovensku je možné preukazovať sa aj potvrdeniami z iných krajín. Podmienkou je, aby toto potvrdenie bolo v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku.

Ďalšie zmeny vo výnimkách z karantény:

  • vstup na územie SR pre vybrané profesijné skupiny (napr. delegácie zastupujúce SR, poslanci Európskeho parlamentu či zamestnanci medzinárodných organizácií) a v niektorých životných situáciách vznikla povinnosť preukázať sa pri vstupe na Slovensko negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín. (Podmienky sú podrobne rozpísané v § 7 vyhlášky);
  • povinnosť karantény sa po novom týka aj nezaočkovaných osôb ktoré krátkodobo vstupujú alebo opúšťajú územie Slovenskej republiky za účelom účasti na uzavretí manželstva vrátane blízkych osôb snúbencov. Výnimka pre krátkodobý vstup za účelom účasti na pohrebe blízkej osoby však ostáva zachovaná, ak sa nezaočkovaná osoba preukáže negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín.

Režim pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní – platí do 1. septembra 2021

Karanténa sa na nich nevzťahuje, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

  • za posledných 14 dní navštívili iba krajiny Európskej únie, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko alebo Ukrajinu a zároveň
    • majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a miesto výkonu práce v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku alebo Ukrajine, alebo
    • majú trvalý pobyt alebo pobyt v krajinách Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku alebo vo Švajčiarsku a v prípade Ukrajiny do 100 km cesty od otvoreného hraničného priechodu, a miesto výkonu práce na území SR, 
  • majú potvrdenie od zamestnávateľa o mieste výkonu práce,
  • majú negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 7 dní.

Študenti vstupujúci na územie Slovenska, ktorí majú nad 12 rokov a navštevujú materskú, základnú, strednú alebo vysokú školu v susedných štátoch (alebo naopak majú pobyt v týchto krajinách a navštevujú školu na Slovensku), nemusia podstúpiť karanténu, ak majú potvrdenie o prezenčnom štúdiu a zároveň majú negatívny výsledok RT-PCR alebo antigénového testu nie starší ako 7 dní.

Podmienky sa vzťahujú aj na jednu sprevádzajúcu osobu, tá sa okrem negatívneho testu musí vedieť preukázať potvrdením o statuse sprevádzajúcej osoby. Zdôrazňujeme, že študenti musia prekračovať hranice z dôvodu aktívneho štúdia (to znamená, že musí prebiehať prezenčná výučba, režim si študenti nemôžu uplatniť v období kedy je prerušená ako napr. počas letných prázdnin).

Vstup na územie SR leteckou dopravou

  • vzťahuje sa na prílet na letisko na území Slovenska,
  • každá osoba musí vyplniť formulár na stránke https://www.mindop.sk/covid,
  • pri prílete z krajín, ktoré nie sú uvedené v zozname, sa pri prílete treba preukázať negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín – platí aj pre zaočkované osoby. Výnimku majú deti do 12 rokov.  Táto podmienka je stanovená preto, že cestujúci prichádzajú rizikovým typom dopravy z krajiny, v ktorej hrozí zvýšené riziko nákazy epidemiologicky závažným variantom vírusu SARS-CoV-2. Kombináciou registrácie a testovania sa významne znižuje riziko zavlečenia a následného nekontrolovaného šírenia nových nebezpečnejších variantov pandemického vírusu.

Zoznam krajín, z ktorých netreba negatívny test: Albánsko, Andorra, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bielorusko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Čína, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Hongkong, Írsko, Island, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kanada, Južná Kórea, Kosovo, Kuba, Libanon, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macau, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Severné Macedónsko, Singapur, Slovinsko, Španielsko, USA, Mexiko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taiwan, Taliansko, Turecko, Ukrajina.

Tranzit a koridory

Ukrajina – Česká republika

  • Trasa Ukrajina – Česká republika je stanovená v smere hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj, Prešov, Poprad, Ružomberok, Žilina, cez cestný priechod Makov – Bílá-Bumbálka alebo Starý Hrozenkov – Drietoma

Česká republika – Ukrajina

  • Trasa Česká republika – Ukrajina je stanovená v smere hraničný priechod Makov – Bílá-Bumbálka/Starý Hrozenkov – Drietoma, Žilina, Ružomberok, Poprad, Prešov, Michalovce, Sobrance, hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj

Ukrajina – Rakúska republika

  • Trasa Ukrajina – Česká republika je stanovená v smere hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj Prešov, Poprad, Ružomberok, Žilina, Bratislava cez cestný priechod Bratislava -Jarovce – Kittsee

Rakúska republika  – Ukrajina 

  • Trasa Rakúska republika  – Ukrajina  je stanovená v smere cestný priechod Bratislava -Jarovce – Kittsee, Bratislava,  Prešov, Žilina, Ružomberok, Poprad, Prešov a cez hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod alebo hraničný priechod Ubľa – Maly Bereznyj,

Poľsko – Rakúsko/Maďarsko  

  • Trasa Poľsko – Rakúsko/Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Trstená – Chyžné, Dolný Kubín, Martin, Žilina, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava  cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).
  • Trasa Poľsko – Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Trstená – Chyžné, Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica, Zvolen, cestný priechod Šahy – Parassapuszta.
  • Trasa Poľsko – Rakúsko/Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Skalité – Zwardoň, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava  cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).
  • Trasa Poľsko – Maďarsko je stanovená v smere cestný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek – Svidník, Giraltovce, Prešov, Košice, cestný priechod Milhosť – Tornyosnémeti.

Rakúsko/Maďarsko – Poľsko

  • Trasa  Rakúsko/Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Martin, Dolný Kubín, cestný priechod Trstená – Chyžné.
  • Trasa Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod Šahy – Parassapuszta,  Zvolen,  Banská Bystrica,  Ružomberok,  Dolný Kubín, cestný priechod Trstená – Chyžné.
  • Trasa  Rakúsko/Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca, cestný priechod Skalité – Zwardoň.
  • Trasa Maďarsko – Poľsko je stanovená v smere cestný priechod Milhosť – Tornyosnémeti, Košice, Prešov, Giraltovce, Svidník, cestný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek.

Česká republika – Rakúsko/Maďarsko

Trasa po D2 v smere cestný priechod Břeclav- Brodské, Bratislava, cestný priechod (Bratislava – Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka).

Rakúsko/Maďarsko – Česká republika

Trasa po D2 v smere cestný priechod (Bratislava -Jarovce – Kittsee/ Čunovo – Rajka), Bratislava, cestný priechod Břeclav – Brodské. 

 

 Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na úhradu výdavkov za práce v súvislosti s povodňami vyčlenila vláda 4,5 milióna eur, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 07. 2021

povodne-jul2021

Kabinet na zasadnutí v stredu 7. júla 2021 prerokoval správu o priebehu a následkoch povodní na Slovensku od júla do decembra 2020. Materiál pripravili ministerstvá vnútra a životného prostredia. Vláda súhlasila s uvoľnením sumy takmer 4,5 milióna eur na úhradu výdavkov vynaložených na povodňové záchranné práce alebo zabezpečovacie práce v zmysle zákona o ochrane pred povodňami.

Prostriedky budú vyčlenené z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Z tejto sumy pôjde pre viac ako 130 obcí a miest takmer 1,5 milióna eur.

Zvyšná časť sumy, o ktorej rozhodla vláda, je určená pre ďalšie subjekty ako Slovenský vodohospodársky podnik, Košický, Prešovský a Žilinský samosprávny kraj, Slovenský hydrometeorologický ústav, Lesy SR, Hydromeliorácie, Hasičský a záchranný zbor, Ozbrojené sily či Policajný zbor.

Dôsledky povodní

  • V druhom polroku 2020 bolo povodňami zasiahnutých 7 krajov (okrem Bratislavského kraja). Najviac postihli povodne okresy Gelnica, Prešov, Spišská Nová Ves, Sabinov, Kežmarok, mesto Gelnica a obce Milpoš, Žehra, Chminianske Jakubovany a Nálepkovo.
  • Najhoršia povodňová situácia bola v októbri 2020.
  • Povodne spôsobili škody vo výške viac ako 4,7 milióna eur na majetku ľudí, samospráv, štátu či podnikateľov.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Začiatok fungovania Európskej prokuratúry

V nadväznosti na rozhodnutie Európskej komisie prevzala Európska prokuratúra plnenie úloh, ktoré jej vyplývajú z nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017. Do právomoci Európskej prokuratúry patria predovšetkým trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ (§261, § 262, §254 Trestného zákona), ak spôsobili alebo mohli spôsobiť škodu na finančných záujmoch Európskej únie najmenej vo výške 10 000  EUR. V prípadoch spôsobenej alebo hroziacej škody nižšej ako 10 000 EUR Európska prokuratúra môže vykonať svoju právomoc len ak by mal prípad na úrovni EÚ dôsledky, ktoré by vyžadovali vedenie vyšetrovania Európskou prokuratúrou alebo ak by zo spáchania trestného činu boli podozriví úradníci alebo iní zamestnanci Únie.

Európska prokuratúra bude svoju právomoc na území členských štátov vykonávať prostredníctvom európskych delegovaných prokurátorov, ako jej decentralizovanej úrovne. Miesto výkonu funkcie európskych delegovaných prokurátorov je sídlo Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Do právomoci Európskej prokuratúry patria aj podvodné konania na dani z pridanej hodnoty, t.j. trestné činy skrátenia dane, daňového podvodu (§276, §277a Trestného zákona), ak sa uvedené protiprávne konanie týka územia dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie a spôsobí alebo môže spôsobiť celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR. Trestné činy korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa (§326, §328-336 Trestného zákona), ak boli spáchané spôsobom, ktorý poškodil alebo mohol poškodiť finančné záujmy Európskej únie, taktiež spadajú do právomoci Európskej prokuratúry, rovnako ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti (§ 233 Trestného zákona) pochádzajúci z uvedených trestných činov.

Trestné činy týkajúce sa účasti v zločineckej organizácii (§296 Trestného zákona), patria do právomoci Európskej prokuratúry, ak trestná činnosť páchaná zločineckou organizáciou predstavuje ktorýkoľvek z vyššie uvedených trestných činov.

Do právomoci Európskej prokuratúry patria aj trestné činy neoddeliteľne spojené s vyššie uvedenými trestnými činmi, ako napr. trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (§ 266 Trestného zákona) alebo subvenčného podvodu (§225 Trestného zákona).

Vzhľadom na uvedené upriamujeme pozornosť na článok 24 odsek 1 citovaného nariadenia, v zmysle ktorého, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a orgány členských štátov bez zbytočného odkladu oznámia Európskej prokuratúre trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou môže Európska prokuratúra uplatniť svoje právomoci. Článok 24 odsek 4 nariadenia stanovuje nevyhnutné náležitosti trestného oznámenia, ktoré má obsahovať opis skutočností zakladajúcich podozrenie z trestného činu, predovšetkým miesto, čas, spôsob konania vrátane výšky spôsobnej alebo hroziacej škody, možnú právnu kvalifikáciu, dostupné informácie o podozrivých osobách , poškodených alebo iných dotknutých osobách, ako aj ďalšie relevantné údaje, ktoré sú známe.

Trestné oznámenia o podozreniach, týkajúcich sa uvádzaných trestných činov, v súvislosti s ktorými Európska prokuratúra môže uplatniť svoje právomoci, je potrebné zasielať elektronickým spôsobom prostredníctvom formulára, ktorý je dostupný na internetovej stránke Európskej prokuratúry a tiež prostredníctvom webového sídla Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Kontaktné údaje Európskej prokuratúry v SR:

Sídlo: Suvorovova 5/A, 902 01 Pezinok

Adresa na doručovanie písomností: Štúrova 2,  812 85 Bratislava

Telefón: +421 33 20837266

e-mail: podatelna.EPSK@genpro.gov.sk, elektronické doručovanie prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32017R1939

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20210101​

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Pri kontrolách na hraniciach polícii pomôže aj finančná správa a väzenská a justičná stráž, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

07. 07. 2021

paragraf

Príslušníci finančnej správy a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže budú podľa potreby a aktuálneho vývoja situácie nasadzovaní do spoločných hliadok spoločne s príslušníkmi Policajného zboru na bývalých hraničných priechodoch na vnútornej hranici s Maďarskom, Rakúskou republikou, Českou republikou a Poľskou republikou a na zabezpečenie verejného poriadku na celom území Slovenskej republiky.

Vláda v stredu 7. júla 2021 schválila posilnenie polície denným vyčlenením do 500 príslušníkov finančnej správy a do 200 príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na zabezpečenie verejného poriadku a v súvislosti s opatreniami v boji proti koronavírusu SARS-CoV-2, a to v   období do 31. decembra 2021.

Minister vnútra Roman Mikulec informoval, že polícia po posilnení personálnych kapacít bude môcť postupne otvárať malé hraničné priechody, ktoré sú v súčasnosti uzatvorené. 

 “Máme 33 malých hraničných priechodov, ktoré boli uzavreté, budeme sa snažiť postupne čo najviac z nich sprejazdniť,” povedal minister Roman Mikulec  po rokovaní vlády. Potvrdil, že sa takisto na vybraných hraničných priechodoch, kde to situácia dovoľuje, uvažuje o vytvorení špeciálneho pruhu pre zaočkovaných.

Minister taktiež naznačil, že ak dôjde v okolitých krajinách k zhoršeniu pandemickej situácie, sprísni sa aj režim na hraniciach. Poukázal pritom na rastúce reprodukčné číslo COVID v Českej republike.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade sťažovateľa, ktorý namietal porušenie práva na súkromie

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Hájovský proti Slovenskej republike, ktorý sa týkal namietaného porušenia práva na spravodlivé konanie a práva na rešpektovanie súkromného života v súdnom konaní o žalobe na ochranu osobnosti (články 6 ods. 1 a 8 Dohovoru).

​Sťažovateľ bol žalobcom v konaní o ochranu osobnosti proti vydavateľovi denníka, ktorý uverejnil o sťažovateľovi článok spolu s jeho fotografiami bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Článok sa venoval tomu, že v jednom z denníkov bol uverejnený inzerát, prostredníctvom ktorého sťažovateľ spolu s partnerkou hľadali dospelú ženu, ochotnú im za odmenu vynosiť a porodiť dieťa. Na inzerát zareagovala pod falošnou identitou redaktorka verejnoprávnej televízie, ktorá zo stretnutia so sťažovateľom a jeho partnerkou využitím skrytej kamery vyhotovila zvukovoobrazový záznam, ktorý bol následne odvysielaný v relácii tejto televízie. Na základe takto odvysielanej reportáže uverejnil vydavateľ denníka článok nazvaný „Kšefty s nenarodenými deťmi!“. Okresný súd Bratislava II žalobu zamietol. Vo svojom rozsudku konštatoval, že predmetom článku bolo informovanie o otázkach legitímneho verejného záujmu, že denník uverejnil pravdivé informácie, ktoré už boli predtým odvysielané vo verejnoprávnej televízii, a že odporca sa na vytvorení záznamu žiadnym spôsobom nepodieľal, iba uverejnil (šíril) jeho určité časti. Navyše, bol to samotný sťažovateľ, kto vyprovokoval záujem verejnosti a médií o svoje konanie tým, že svoj zámer uverejnil v denníku prostredníctvom plateného inzerátu. Krajský súd v Bratislave rozsudok potvrdil. Sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Následne sa sťažovateľ obrátil na ESĽP.

ESĽP v tomto prípade považoval za vhodné aplikovať kritériá, stanovené ustálenou judikatúrou: aká známa je dotknutá osoba; predchádzajúce správanie dotknutej osoby a predmet článku; obsah, forma a dôsledky publikácie; či téma prispela do diskusie vo všeobecnom záujme; spôsob získavania fotografií. Vo vzťahu k prvým dvom bodom ESĽP uviedol, že sťažovateľ nebol verejne známou osobou, a že nemohol tušiť, že rozhovorom s osobou, ktorá ho kontaktovala ako potenciálna náhradná matka, riskuje, že bude zaznamenávaný, a že jeho zámery a identita budú odhalené v médiách, preto samotná táto skutočnosť nemôže slúžiť ako argument na zníženie úrovne ochrany jeho súkromia, ktorá mu mala byť poskytnutá podľa článku 8 Dohovoru. Na druhej strane ESĽP akceptoval závery vnútroštátnych súdov, že článok bol zameraný na informovanie ľudí o kontroverznej otázke náhradného materstva, ktorá je verejným záujmom. Čo sa týka obsahu a formy článku, ESĽP poznamenal,  že článok vykreslil sťažovateľa skôr v negatívnom svetle a jeho tón nebol pre neho priaznivý, avšak táto skutočnosť by sama o sebe neviedla k porušeniu jeho práva na rešpektovanie jeho súkromného života. Pokiaľ však išlo o otázku, či zverejnenie fotografií sťažovateľa prispelo k diskusii vo verejnom záujme, ESĽP konštatoval, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by ospravedlňovali rozhodnutie novinára zahrnúť do článku fotografie sťažovateľa bez toho, aby vykonal nejaké konkrétne preventívne opatrenia, napríklad maskovanie jeho tváre. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nebol verejnosti známy, nič nenasvedčovalo tomu, že by predmetné zverejnenie fotografií malo akúkoľvek podstatnú výpovednú hodnotu pre danú tému alebo bolo uskutočnené primerane, napríklad rozmazaním jeho tváre. Nakoniec ESĽP zdôraznil, že sťažovateľ nemohol očakávať, že dôjde k zaznamenaniu jeho stretnutia alebo k zverejneniu veci, a že dobrovoľne nespolupracoval s médiami, preto jeho oprávnené očakávania týkajúce sa súkromia boli významným, aj keď nie nevyhnutne rozhodujúcim činiteľom. Aj keď v roku 2007 prvostupňový súd a v roku 2011 odvolací súd v konaní o žalobe na ochranu osobnosti, podanej sťažovateľom proti verejnoprávnej televízii, skonštatovali, že materiál týkajúci sa sťažovateľa bol televíznou reportérkou získaný nezákonne a vysielaný v rozpore so zákonom, vnútroštátne súdy v dotknutom konaní proti vydavateľovi denníka tento faktor nezohľadnili. Nehodnotili ani to, či novinár pri šírení materiálu pochádzajúceho z iného zdroja konal v dobrej viere a s potrebnou dôslednosťou a vykonaním potrebných preventívnych opatrení. Podľa názoru ESĽP bolo z televíznej reportáže zrejmé, že reportérka kontaktovala sťažovateľa, predstierajúc záujem o jeho inzerát, a že záznamy urobila skrytou kamerou bez toho, aby o tom sťažovateľ vedel alebo dal na to súhlas. To malo novinára a vydavateľa novín upozorniť na potrebu používať tento materiál opatrne a nerozšíriť ho bez maskovania alebo rozmazania tváre sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ESĽP vyslovil záver, že hoci sa vnútroštátne súdy snažili nájsť rovnováhu medzi právom na súkromie a slobodou prejavu, ich posúdenie predmetnej situácie nebolo vykonané v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre ESĽP a došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru. Zároveň ESĽP nepovažoval za potrebné osobitne skúmať námietku týkajúcu sa údajného porušenia práva na spravodlivé konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Čo sa týka spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 16 596,95 eur ako nemajetkovú ujmu a 10 991 eur za náklady a výdavky. Vzhľadom na okolnosti prípadu ESĽP konštatoval, že vo vzťahu k nemajetkovej ujme je samotné konštatovanie porušenia práva dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Za náklady a výdavky mu priznal 6 449 eur.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Polícia vykonáva intenzívne náhodné kontroly na hraniciach, pribudne jazdný pruh pre zaočkovaných, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

06. 07. 2021

logo Policajného zboru SR

Od pondelka 5. júla 2021 je Slovenská republika v II. fáze a riadi sa systémom Alert, čo znamená, že sú zavedené náhodné, avšak intenzívne, kontroly dodržiavania povinností osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky cez vnútorné a vonkajšie hranice, vrátane letísk. Kontroly sú naďalej vykonávané vo vytypovaných vlakoch a na vlakových staniciach. Výnimku z kontrol má nákladná doprava.

Príslušníci Policajného zboru  pri zdravotno-bezpečnostných kontrolách preverujú splnenie povinnosti registrácie na webe e-hranica, ako aj preukázanie splnenia podmienok na uplatnenie výnimky z karanténnych povinností. (PDF, 441 kB)
(PDF, 441 kB)

Tam, kde je to možné, najmä na veľkých cestných priechodoch, bude vytvorený čo najväčší možný počet jazdných pruhov, pričom jeden jazdný pruh bude určený pre očkované osoby.

Z dôvodu zabezpečenia plynulosti premávky žiadame občanov, aby si pred príchodom na miesta kontroly pripravili všetky potrebné doklady, potvrdenia alebo mobilné ariadenia s digitálnymi formami potvrdení. Príslušníci Policajného zboru kontrolujú digitálne COVID preukazy pomocou mobilných  čítacích zariadení.

Pri kontrolách im pomáhajú príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky a v prípade potreby prisľúbili pomoc aj príslušníci Finančnej správy SR.

Pri  zavedení  kontrol dodržiavania ustanovení vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR došlo k nárastu čakacích dôb.
Aktuálne je situácia pokojná a  príslušníci Policajného zboru vybavujú cestujúcich priebežne. So zvýšenými čakacími dobami treba počítať najmä v ranných a popoludňajších hodinách.

O uzatvorení vybraných, menej frekventovaných, hraničných priechodov  na vnútorných hraniciach z dôvodu efektívnejšej  kontroly rozhodla vláda 30. júna 2021. O tom, či dôjde k prehodnoteniu zatvorenia resp. otvorenia niektorých hraničných priechodov, musí rozhodnúť vláda uznesením.

Zoznam uzatvorených priechodov 

MAĎARSKO

  • Veľký Kamenec – Pácin,
  • Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely,
  • Skároš – Holloháza,
  • Domica – Aggtelek,
  • Tachty – Cered,
  • Kalonda – Ipolytarnóc.

RAKÚSKO

  • Bratislava (Kopčianska ulica) – Kitsee

POĽSKO

  • Palota – Radoszyce,
  • Nižná Polianka – Ožena,
  • Becherov – Konieczna,
  • Kurov – Muszynka,
  • Čirč – Leluchów,
  • Lysá nad Dunajcom – Niedzica,
  • Tatranská Javorina – Lysa Poľana,
  • Suchá Hora – Chocholów,
  • Bobrov – Winiarczykówka,
  • Novoť – Ujsoly.

ČESKÁ REPUBLIKA

  • Čadca – Milošová – Šance,
  • Červený Kameň – Nedašova Lhota,
  • Horné Srnie – Brumov – Bylnice,
  • Nová Bošáca – Březová,
  • Moravské Lieskové – Strání,
  • Vrbovce – Velká nad Veličkou,
  • Skalica – Sudoměřice,
  • Brodské – Lanžhot,
  • cestné prejazdy Kohútka, Drietoma – časť Liešna, Stará Myjava, Kykula, Predpoloma  Javorina.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok