Kategória: <span>Tlačové správy</span>

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR aj z tohto dôvodu vo svojom stanovisku odporúča poslancom Národnej rady SR, aby úradníckou vládou predložený zákon roka bol stiahnutý, pretože navrhnuté finančné limity môžu ohroziť fungovanie štátu. V neposlednom rade by došlo k obmedzeniu základných verejných služieb poskytovaných občanom na základe platnej legislatívy. „Odporúčanie národnej autority pre externú kontrolu vychádza nielen z odborného posúdenia jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zo skutočnosti, že po tohtoročných septembrových voľbách sa bude nový kabinet uchádzať o dôveru poslancov a po schválení Programového vyhlásenia vlády bude mať dva roky na nastavenie ozdravných opatrení a prijatie dlhodobo udržateľných reforiem,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Z pohľadu národných kontrolórov sú dlhodobo udržateľné verejné financie veľkou výzvou pre zdravý vývoj slovenskej spoločnosti, na ktorú musí bezprostredne reagovať výkonná a zákonodarná moc. Na túto výzvu je nevyhnutné odpovedať aj určením záväzných limitov verejných výdavkov. „Vývoj hrubého dlhu verejnej správy signalizuje významné riziko, ktoré dostáva naše financie do červených čísel a v závere roka bude hrubý dlh atakovať hranicu 57 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátna kasa môže v decembri skončiť s deficitom 8,3 miliardy eur, pričom analytici NKÚ identifikovali významné riziká pri finančnej kondícii zdravotnej či Sociálnej poisťovne,“ približuje situáciu šéf slovenských kontrolórov. Zároveň dodáva, že ak by v budúcom roku mal striktne platiť vyrovnaný rozpočet, tak „v rámci bežného fungovania krajiny je nevyhnutné škrtať výdavky až na úrovni 8,5 miliardy eur“. Škrty a zmrazenie štátnych výdavkov by sa najvýraznejšie prejavili v segmente všeobecných verejných služieb, mali by negatívny dopad na investičné projekty, značne by sa obmedzila podpora ochrany životného prostredia a obrany krajiny (Tabuľka 1). Vyrovnaný rozpočet verejnej správy predpokladá v roku 2024 príjmy štátneho rozpočtu len na úrovni 19,6 miliardy a výdavky v sume 22 miliárd eur. Takto namodelovaný štátny rozpočet by dostal slovenskú ekonomiku do výraznej recesie, miera nezamestnanosti by sa zvýšila nad 9 % a spomalenie hospodárskeho rastu by dostalo verejný dlh k hranici 60 % HDP. To by sa v konečnom dôsledku premietlo do znižovania životnej úrovne najzraniteľnejších sociálnych skupín obyvateľov.

Tabuľka: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

„Úrad vo svojom stanovisku k zákonu roka upozorňuje poslancov parlamentu okrem iného na fakt, že pri jeho príprave absentovala širšia celospoločenská i odborná diskusia. Zároveň neboli komplexne posúdené dopady na fungovanie spoločnosti pri takto nastavenom financovaní štátu. Naše kontrolné zistenia dlhodobo poukazujú na výrazný modernizačný dlh v environmentálnej agende, pri dynamickom rozvoji dopravnej infraštruktúry či pri zdravej modernizácii zdravotníctva. A preto je pre nás neakceptovateľné, že návrh rozpočtu úradníckej vlády počíta len s dvoma miliardami, určenými na kapitálové výdavky, čo je medziročný prepad až o bezmála 75 %,“ dokresľuje pohľad kontrolnej inštitúcie Ľ. Andrassy.

Za dôležitú považujú slovenskí kontrolóri aj tému postupného znižovania počtu zamestnancov štátnej i verejnej správy. Aj napriek tomu, že od roku 2015 do súčasnosti bolo zrušených 57 organizácií štátnej správy, desiatky nových vznikli a počet štátnych zamestnancov sa tak dlhodobo drží nad úrovňou 120-tisíc (Graf 1). Tento negatívny stav pretrváva aj napriek tomu, že vlády v ostatných desiatich rokoch investovali miliardy eur do informatizácie verejnej správy, do digitalizácie rozhodovacích procesov. Navrhnuté skokovité zníženie zamestnancov bez odbornej a politickej diskusie však nie je udržateľným riešením. Pri pohľade na pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine je zníženie počtu zamestnancov rezortu obrany o viac ako 55 % výrazným rizikom (z 21 408 na 9 517) a rizikom je tiež návrh prepustiť polovicu pracovníkov spadajúcich do gescie ministerstva práce (z 13 042 na 6 646).

Graf: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Návrh rozpočtu na rok 2024 nereflektuje ani na výzvy, ktoré sú spojené s čerpaním európskej finančnej pomoci a realizáciou Plánu obnovy a odolnosti. V budúcom roku by mala byť naša krajina schopná využiť z aktuálneho programového obdobia viac ako jednu miliardu eur a plán obnovy počíta s čerpaním na úrovni bezmála 1,3 miliardy. Štart nového programového obdobia (2021 – 2027), ale aj oneskorenie aktivít v Pláne obnovy a odolnosti, môžu ohroziť priame využitie neopakovateľnej finančnej príležitosti pre rozvoj slovenskej spoločnosti, jej udržateľnú modernizáciu pre budúce generácie. NKÚ upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2024 môže Slovensko pre zlé naštartovanie procesov a ich nedostatočné riadenie nenávratne prísť o nevyčerpané prostriedky (dekomitment).

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024 (.PDF / 900 kB)

„Národná autorita pre externú kontrolu už v predbežnej štúdii identifikovala závažné riziká, ktoré môžu mať dopad na bezpečnosť obyvateľov i ochranu objektov kritickej infraštruktúry štátu. Riziká zistené a popísané už v priebehu prípravy kontroly vyústili do rozhodnutia, že v audite nebudeme pokračovať a odovzdáme vysoko aktuálne zistenia vláde, aby ona rozhodla ako ďalej, aké legislatívne zmeny je potrebné pripraviť a ako nastaviť manažment tohto nového, bezpečnostne veľmi citlivého problému,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Konflikt na Ukrajine nám ukazuje, akým spôsobom je možné používať bezpilotné lietadlá nielen pre rozvoj spoločnosti, ale aj riešenie mimoriadnych situácií či vedenie vojnového konfliktu. Drony sú bezpečnostným rizikom z hľadiska prevádzky kritickej infraštruktúry štátu, napr. pre letiská, jadrové elektrárne či vodné zdroje. „Štát napriek tomu, že ešte v roku 2019 identifikoval významné problémy priamo súvisiace s povoľovaním, prevádzkou či kontrolou dronov, len formálne poveril policajný zbor vypracovaním strategického dokumentu, ktorý dodnes nebol rozpracovaný do akčných plánov súvisiacich okrem iného s účinnou ochranou pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel, sprísnením procesu povoľovania alebo taktiež sankcionovaním za nerešpektovanie jasných pravidiel,“ dodal šéf národných kontrolórov.

Najzásadnejšia časť z nariadenia Európskej komisie, ktorá na Slovensku chýba, sú registre majiteľov dronov. Aj preto dnes štátne inštitúcie nevedia v prípade akéhokoľvek incidentu s bezpilotnými lietadlami včasne uplatniť princíp objektívnej zodpovednosti. Národný systém je postavený len na osobnej zodpovednosti pilotov. Ak si fyzická osoba nesplní zákonnú povinnosť a nezaregistruje sa, pri súčasnom nastavení kontrolných mechanizmov ju nie je možné identifikovať. Problematika dronov je na Slovensku roztrieštená medzi takmer desiatku inštitúcií, ktoré nemajú jedného silného koordinátora a legislatívne je táto agenda upravená vo viacerých zákonoch. Napríklad Dopravný úrad (DÚ) určuje pravidlá lietania a zabezpečuje skúšky a správu registrov pilotov. Prezídium policajného zboru SR je gestorom prípravy a realizácie Stratégie ochrany, ktorá bola síce schválená vládou v januári 2022, no spracovanie akčných plánov bolo posunuté na február 2024. Rezort dopravy je gestorom pre oblasť legislatívy, teda pre Letecký zákon a súčasťou jeho rozpočtu je financovanie DÚ. Ministerstvo obrany a jeho armádne zložky majú kompetencie na prerušenie činnosti bezpilotných lietadiel a z hľadiska ich technického vybavenia sú jedným z malá subjektov schopných bezodkladne konať v prípade identifikovaného nebezpečenstva. „Ukážkou nekoncepčného nastavenia celého systému je fakt, že našu krajinu v európskej skupine AdCo Drons, ktorá pôsobí pri EK a zastrešuje organizácie a odborníkov z oblasti dronovej problematiky, nás zastupuje Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá odborne a ani technicky nie je prirodzenou štátnou autoritou pre túto oblasť,“ približuje Ľ. Andrassy.

Problematika bezpečnosti v súvislosti s využívaním bezpilotných lietadiel je len jedna časť tejto dôležitej oblasti. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča poslancom parlamentu, aby zaviazali rezort hospodárstva spracovať víziu rozvoja modernej a vysoko inovatívnej hospodárskej činnosti, tzv. dronovej ekonomiky. „Slovensko trestuhodne zanedbáva túto oblasť a zodpovední nerobia v podpore nového, vysoko moderného a inovatívneho priemyslu nič proaktívne. Ide pritom o segment s vysokou pridanou hodnotou. Výroba bezpilotných lietadiel a dronov je významným impulzom pre podporu výskumu, ale i nástrojom na diverzifikáciu výrobných kapacít a podporu zamestnanosti kvalifikovanej pracovnej sily,“ uzatvára predseda NKÚ.

Predbežná štúdia “Účinnosť kontrolného systému súvisiaceho s prevádzkou bezpilotných lietadiel”