Navrhnutý vyrovnaný rozpočet ohrozuje fungovanie štátu a služieb pre občanov – NKU

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR aj z tohto dôvodu vo svojom stanovisku odporúča poslancom Národnej rady SR, aby úradníckou vládou predložený zákon roka bol stiahnutý, pretože navrhnuté finančné limity môžu ohroziť fungovanie štátu. V neposlednom rade by došlo k obmedzeniu základných verejných služieb poskytovaných občanom na základe platnej legislatívy. „Odporúčanie národnej autority pre externú kontrolu vychádza nielen z odborného posúdenia jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zo skutočnosti, že po tohtoročných septembrových voľbách sa bude nový kabinet uchádzať o dôveru poslancov a po schválení Programového vyhlásenia vlády bude mať dva roky na nastavenie ozdravných opatrení a prijatie dlhodobo udržateľných reforiem,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Z pohľadu národných kontrolórov sú dlhodobo udržateľné verejné financie veľkou výzvou pre zdravý vývoj slovenskej spoločnosti, na ktorú musí bezprostredne reagovať výkonná a zákonodarná moc. Na túto výzvu je nevyhnutné odpovedať aj určením záväzných limitov verejných výdavkov. „Vývoj hrubého dlhu verejnej správy signalizuje významné riziko, ktoré dostáva naše financie do červených čísel a v závere roka bude hrubý dlh atakovať hranicu 57 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátna kasa môže v decembri skončiť s deficitom 8,3 miliardy eur, pričom analytici NKÚ identifikovali významné riziká pri finančnej kondícii zdravotnej či Sociálnej poisťovne,“ približuje situáciu šéf slovenských kontrolórov. Zároveň dodáva, že ak by v budúcom roku mal striktne platiť vyrovnaný rozpočet, tak „v rámci bežného fungovania krajiny je nevyhnutné škrtať výdavky až na úrovni 8,5 miliardy eur“. Škrty a zmrazenie štátnych výdavkov by sa najvýraznejšie prejavili v segmente všeobecných verejných služieb, mali by negatívny dopad na investičné projekty, značne by sa obmedzila podpora ochrany životného prostredia a obrany krajiny (Tabuľka 1). Vyrovnaný rozpočet verejnej správy predpokladá v roku 2024 príjmy štátneho rozpočtu len na úrovni 19,6 miliardy a výdavky v sume 22 miliárd eur. Takto namodelovaný štátny rozpočet by dostal slovenskú ekonomiku do výraznej recesie, miera nezamestnanosti by sa zvýšila nad 9 % a spomalenie hospodárskeho rastu by dostalo verejný dlh k hranici 60 % HDP. To by sa v konečnom dôsledku premietlo do znižovania životnej úrovne najzraniteľnejších sociálnych skupín obyvateľov.

Tabuľka: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

Tabuľka 1: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

„Úrad vo svojom stanovisku k zákonu roka upozorňuje poslancov parlamentu okrem iného na fakt, že pri jeho príprave absentovala širšia celospoločenská i odborná diskusia. Zároveň neboli komplexne posúdené dopady na fungovanie spoločnosti pri takto nastavenom financovaní štátu. Naše kontrolné zistenia dlhodobo poukazujú na výrazný modernizačný dlh v environmentálnej agende, pri dynamickom rozvoji dopravnej infraštruktúry či pri zdravej modernizácii zdravotníctva. A preto je pre nás neakceptovateľné, že návrh rozpočtu úradníckej vlády počíta len s dvoma miliardami, určenými na kapitálové výdavky, čo je medziročný prepad až o bezmála 75 %,“ dokresľuje pohľad kontrolnej inštitúcie Ľ. Andrassy.

Za dôležitú považujú slovenskí kontrolóri aj tému postupného znižovania počtu zamestnancov štátnej i verejnej správy. Aj napriek tomu, že od roku 2015 do súčasnosti bolo zrušených 57 organizácií štátnej správy, desiatky nových vznikli a počet štátnych zamestnancov sa tak dlhodobo drží nad úrovňou 120-tisíc (Graf 1). Tento negatívny stav pretrváva aj napriek tomu, že vlády v ostatných desiatich rokoch investovali miliardy eur do informatizácie verejnej správy, do digitalizácie rozhodovacích procesov. Navrhnuté skokovité zníženie zamestnancov bez odbornej a politickej diskusie však nie je udržateľným riešením. Pri pohľade na pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine je zníženie počtu zamestnancov rezortu obrany o viac ako 55 % výrazným rizikom (z 21 408 na 9 517) a rizikom je tiež návrh prepustiť polovicu pracovníkov spadajúcich do gescie ministerstva práce (z 13 042 na 6 646).

Graf: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Graf 1: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Návrh rozpočtu na rok 2024 nereflektuje ani na výzvy, ktoré sú spojené s čerpaním európskej finančnej pomoci a realizáciou Plánu obnovy a odolnosti. V budúcom roku by mala byť naša krajina schopná využiť z aktuálneho programového obdobia viac ako jednu miliardu eur a plán obnovy počíta s čerpaním na úrovni bezmála 1,3 miliardy. Štart nového programového obdobia (2021 – 2027), ale aj oneskorenie aktivít v Pláne obnovy a odolnosti, môžu ohroziť priame využitie neopakovateľnej finančnej príležitosti pre rozvoj slovenskej spoločnosti, jej udržateľnú modernizáciu pre budúce generácie. NKÚ upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2024 môže Slovensko pre zlé naštartovanie procesov a ich nedostatočné riadenie nenávratne prísť o nevyčerpané prostriedky (dekomitment).

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024 (.PDF / 900 kB)


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Navrhnutý vyrovnaný rozpočet ohrozuje fungovanie štátu a služieb pre občanov – Aktuality

Bratislava 8. novembra 2023 – Rozpočet, ktorý do parlamentu predložila vláda bývalého premiéra Ľudovíta Ódora reflektuje zákon o rozpočtových pravidlách a zohľadňuje ústavné princípy rozpočtovej zodpovednosti. Na druhej strane neponúka žiadne legislatívne opatrenia, ktoré by umožnili jeho praktickú realizáciu. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR aj z tohto dôvodu vo svojom stanovisku odporúča poslancom Národnej rady SR, aby úradníckou vládou predložený zákon roka bol stiahnutý, pretože navrhnuté finančné limity môžu ohroziť fungovanie štátu. V neposlednom rade by došlo k obmedzeniu základných verejných služieb poskytovaných občanom na základe platnej legislatívy. „Odporúčanie národnej autority pre externú kontrolu vychádza nielen z odborného posúdenia jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zo skutočnosti, že po tohtoročných septembrových voľbách sa bude nový kabinet uchádzať o dôveru poslancov a po schválení Programového vyhlásenia vlády bude mať dva roky na nastavenie ozdravných opatrení a prijatie dlhodobo udržateľných reforiem,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Z pohľadu národných kontrolórov sú dlhodobo udržateľné verejné financie veľkou výzvou pre zdravý vývoj slovenskej spoločnosti, na ktorú musí bezprostredne reagovať výkonná a zákonodarná moc. Na túto výzvu je nevyhnutné odpovedať aj určením záväzných limitov verejných výdavkov. „Vývoj hrubého dlhu verejnej správy signalizuje významné riziko, ktoré dostáva naše financie do červených čísel a v závere roka bude hrubý dlh atakovať hranicu 57 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátna kasa môže v decembri skončiť s deficitom 8,3 miliardy eur, pričom analytici NKÚ identifikovali významné riziká pri finančnej kondícii zdravotnej či Sociálnej poisťovne,“ približuje situáciu šéf slovenských kontrolórov. Zároveň dodáva, že ak by v budúcom roku mal striktne platiť vyrovnaný rozpočet, tak „v rámci bežného fungovania krajiny je nevyhnutné škrtať výdavky až na úrovni 8,5 miliardy eur“. Škrty a zmrazenie štátnych výdavkov by sa najvýraznejšie prejavili v segmente všeobecných verejných služieb, mali by negatívny dopad na investičné projekty, značne by sa obmedzila podpora ochrany životného prostredia a obrany krajiny (Tabuľka 1). Vyrovnaný rozpočet verejnej správy predpokladá v roku 2024 príjmy štátneho rozpočtu len na úrovni 19,6 miliardy a výdavky v sume 22 miliárd eur. Takto namodelovaný štátny rozpočet by dostal slovenskú ekonomiku do výraznej recesie, miera nezamestnanosti by sa zvýšila nad 9 % a spomalenie hospodárskeho rastu by dostalo verejný dlh k hranici 60 % HDP. To by sa v konečnom dôsledku premietlo do znižovania životnej úrovne najzraniteľnejších sociálnych skupín obyvateľov.

Tabuľka: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)
Tabuľka 1: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

 

„Úrad vo svojom stanovisku k zákonu roka upozorňuje poslancov parlamentu okrem iného na fakt, že pri jeho príprave absentovala širšia celospoločenská i odborná diskusia. Zároveň neboli komplexne posúdené dopady na fungovanie spoločnosti pri takto nastavenom financovaní štátu. Naše kontrolné zistenia dlhodobo poukazujú na výrazný modernizačný dlh v environmentálnej agende, pri dynamickom rozvoji dopravnej infraštruktúry či pri zdravej modernizácii zdravotníctva. A preto je pre nás neakceptovateľné, že návrh rozpočtu úradníckej vlády počíta len s dvoma miliardami, určenými na kapitálové výdavky, čo je medziročný prepad až o bezmála 75 %,“ dokresľuje pohľad kontrolnej inštitúcie Ľ. Andrassy.

Za dôležitú považujú slovenskí kontrolóri aj tému postupného znižovania počtu zamestnancov štátnej i verejnej správy. Aj napriek tomu, že od roku 2015 do súčasnosti bolo zrušených 57 organizácií štátnej správy, desiatky nových vznikli a počet štátnych zamestnancov sa tak dlhodobo drží nad úrovňou 120-tisíc (Graf 1). Tento negatívny stav pretrváva aj napriek tomu, že vlády v ostatných desiatich rokoch investovali miliardy eur do informatizácie verejnej správy, do digitalizácie rozhodovacích procesov. Navrhnuté skokovité zníženie zamestnancov bez odbornej a politickej diskusie však nie je udržateľným riešením. Pri pohľade na pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine je zníženie počtu zamestnancov rezortu obrany o viac ako 55 % výrazným rizikom (z 21 408 na 9 517) a rizikom je tiež návrh prepustiť polovicu pracovníkov spadajúcich do gescie ministerstva práce (z 13 042 na 6 646).

Graf: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov
Graf 1: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Návrh rozpočtu na rok 2024 nereflektuje ani na výzvy, ktoré sú spojené s čerpaním európskej finančnej pomoci a realizáciou Plánu obnovy a odolnosti. V budúcom roku by mala byť naša krajina schopná využiť z aktuálneho programového obdobia viac ako jednu miliardu eur a plán obnovy počíta s čerpaním na úrovni bezmála 1,3 miliardy. Štart nového programového obdobia (2021 – 2027), ale aj oneskorenie aktivít v Pláne obnovy a odolnosti, môžu ohroziť priame využitie neopakovateľnej finančnej príležitosti pre rozvoj slovenskej spoločnosti, jej udržateľnú modernizáciu pre budúce generácie. NKÚ upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2024 môže Slovensko pre zlé naštartovanie procesov a ich nedostatočné riadenie nenávratne prísť o nevyčerpané prostriedky (dekomitment).

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024
 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce Erik Tomáš: Vyplatíme 13. dôchodok v priemernej výške viac ako 600 eur

07.11.2023

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dnes na tlačovej konferencii predstavilo novú formu vyplácania 13. dôchodku na budúci rok. Zvýšený 13. dôchodok bude vyplatený všetkým seniorom v decembri 2024 vo výške priemerného dôchodku za tento kalendárny rok. Kvalifikovaný odhad je 606 eur.

 

Minister práce Erik Tomáš zdôraznil, že v pripravovanej novele zákona nebudú ukrátení ani poberatelia iných dôchodkových dávok. Poberatelia sirotského, vdovského a časť poberateľov invalidného dôchodku budú mať garantovanú výšku 13. dôchodku v minimálnej sume 300 eur.

Už v týchto dňoch Sociálna poisťovňa vypláca 13. dôchodok podľa aktuálne platnej legislatívy. Ministerstvo práce chce zároveň k tohtoročnej sume poskytnúť dôchodcom aj mimoriadny doplatok v paušálnej sume.

Prioritou ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša je dodržať sľub a doručiť 13. dôchodok všetkým poberateľom starobného dôchodku v rovnakej výške. V prvých dňoch svojho pôsobenia na ministerstve práce spustil prípravu legislatívneho procesu novely zákona.

Objektívnym kritériom pre výpočet 13. dôchodku na budúci rok bude priemerný dôchodok za celý predchádzajúci rok. To znamená, že v roku 2024 bude vyplatená každému poberateľovi rovnaká suma približne 606 eur. Presná výška bude známa v priebehu januára 2024.

Rezort práce odhaduje, že celkový objem finančných prostriedkov vynaložených na 13. dôchodok predstavuje sumu 799 miliónov eur. „Z celkového objemu peňazí máme už 310 miliónov eur v rozpočte. Ďalších 315 miliónov eur získame zmenou spôsobu poskytovania rodičovského dôchodku. Ďakujem Sociálnej poisťovni, ktorá vo svojom rozpočte našla 50 miliónov eur. Z toho vyplýva, že na dofinancovanie vyplácania dôchodku chýba len 124 miliónov eur,“ spresnil minister práce Erik Tomáš. Ako dodal, zavedenie pripravovanej podoby vyplácania 13. dôchodku v roku 2024 nezruinuje verejný rozpočet. Vyplácať ho bude, tak ako doteraz, Sociálna poisťovňa.

Sociálna poisťovňa tento rok 13. dôchodky vypláca v pôvodnej výške. To znamená, že ich vypláca poberateľom všetkých dôchodkových dávok podľa existujúcich pravidiel, teda vo výške od 300 do 50 eur v závislosti od výšky riadneho dôchodku. Poberatelia tento dôchodok dostávajú teraz, počas novembra, v riadnych výplatných termínoch od 2. do 24. dňa v mesiaci.

Sociálna poisťovňa tak postupuje podľa aktuálne platnej legislatívy.

Celú tlačovú konferenciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k 13. dôchodkom nájdete:

https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=360902716378466



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce uviedol do funkcie nového generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

06.11.2023

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš oficiálne uviedol do funkcie nového generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Ormandyho, ktorého na tento post menovala vláda.

 

Peter Ormandy prichádza z pozície riaditeľa súkromného centra a prevencie, pričom má dlhoročné skúsenosti v oblasti sociálnych vecí aj zamestnanosti.

Nový generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v minulosti pôsobil ako riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava aj ako riaditeľ Centra špeciálno–pedagogického poradenstva. V novej pozícii ho osobne privítal minister práce Erik Tomáš.

„Som presvedčený, že nominácia Petra Ormandyho je dobrou voľbou, pretože je to človek na správnom mieste. Máme viacero spoločných cieľov, pričom z krátkodobého hľadiska je to predovšetkým plynulé doručenie pomoci ľuďom na východnom Slovensku, ktorí potrebujú pomocnú ruku pri riešení následkov zemetrasenia. Z toho dlhodobého je to najmä znižovanie počtu dlhodobo nezamestnaných, aby sa dokázali zaradiť na pracovný trh a našli si tam svoje uplatnenie ,“ uviedol po stretnutí minister práce Erik Tomáš.

„Veľmi si vážim prejavenú dôveru a príležitosť viesť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny spoločne s úradmi na celom Slovensku. Mojim primárnym cieľom bude napĺňať a rozvíjať poslanie tejto inštitúcie, pomáhať občanom Slovenskej republiky či už sa ocitli v ťažkej životnej situácii, alebo sa chcú uplatniť na trhu práce či zvyšovať svoju kvalifikáciu. Zabudnúť nesmieme ani na tých najzraniteľnejších, a to sú deti umiestnené v centrách pre deti a rodiny. Musia mať vytvorené čo najlepšie podmienky na to, aby dokázali prekonať bolestivé momenty z minulosti a mali šancu napredovať a rozvíjať svoj talent,“ povedal pri príležitosti menovania Peter Ormandy.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce Erik Tomáš: Doručili sme prvé kolo pomoci ľuďom zasiahnutým zemetrasením

03.11.2023

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš spoločne s predsedom vlády SR Robertom Ficom a ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom sa dnes v Ďapalovciach v okrese Vranov nad Topľou stretli s obyvateľmi a starostami regiónu zasiahnutého zemetrasením.

 

Štát v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom poskytne rodinám a obciam na východe Slovenska potrebné finančné prostriedky. Najviac zasiahnutým obciam a mestám už ministerstvo práce postupne vypláca dotáciu na podporu humanitárnej pomoci. Ďalší balík v sume 1,5 mil. eur na pomoc obciam a cirkvám už schválila vláda.

„Hneď po voľbách som sľúbil, že prvým krokom tejto vlády bude pomoc ľuďom postihnutým zemetrasením. Prišli sme do tohto regiónu tak rýchlo, ako to bolo možné, pretože sme nechceli prísť s prázdnymi rukami, ale s tým, že sme priniesli pomoc priamo do postihnutých oblastí. Na ministerstve práce sme okamžite spustili program na poskytnutie dotácie na humanitárnu pomoc, pričom sme dostali už takmer 900 žiadostí a asi polovicu z nich aj vyplácame,“ uviedol Erik Tomáš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rezort práce poskytuje dotáciu na podporu humanitárnej pomoci (zákon č. 544/2010 Z. z.) ako ľuďom zasiahnutým zemetrasením, tak aj samotným obciam či mestám. Fyzické osoby môžu získať dotáciu v maximálnej výške 800 eur. Obce môžu dostať finančné prostriedky v maximálnej výške 15 000 eur. Prioritou rezortu práce je, aby ľudia dostali finančné prostriedky v tejto mimoriadnej situácii čo najskôr.

Minister práce Erik Tomáš zároveň vyzval starostov, aby podávali žiadosti za obce.

„Chcem vyzvať starostov, aby okamžite podávali žiadosti o dotáciu 15-tisíc eur, pretože som zatiaľ podpísal len jednu takúto žiadosť pre obec Košarovce. Zároveň, úrady práce vo Vranove nad Topľou, Stropkove a Humennom sú pripravené pomáhať nielen obyvateľom, ale aj starostom s vypĺňaním žiadostí, aby mohli tieto peniaze čerpať a aby ich čo najskôr opäť doručili priamo k ľuďom, napríklad aj vo forme nákupu stavebného materiálu.

Zdôrazním, že toto je len prvé kolo pomoci a prídeme s ďalšou, kým nebude komplexná. Takto sa bude vláda správať vždy, keď budú ľudia potrebovať pomoc v ktoromkoľvek kúte Slovenska,“ doplnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.

Rozsah škôd na východe Slovenska sa odhaduje na približne 16 miliónov eur. Na pomoc obciam sú pripravené viaceré modely, vrátane rezervy predsedu vlády SR či využitia zdrojov v rámci projektu Obnov svoj dom v gescii rezortu životného prostredia. Predstavitelia vlády zdôraznili, že po schválení programového vyhlásenia môže vláda poskytnúť postihnutým lokalitám ďalšiu pomoc.

Celé vyjadrenie ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR Erika Tomáša v Ďapalovciach:








Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri identifikovali vážne bezpečnostné riziká v procese povoľovania a používania dronov – NKU

Infografika Proces povoľovania aj používania dronov sprevádzajú vážne bezpečnostné riziká

„Národná autorita pre externú kontrolu už v predbežnej štúdii identifikovala závažné riziká, ktoré môžu mať dopad na bezpečnosť obyvateľov i ochranu objektov kritickej infraštruktúry štátu. Riziká zistené a popísané už v priebehu prípravy kontroly vyústili do rozhodnutia, že v audite nebudeme pokračovať a odovzdáme vysoko aktuálne zistenia vláde, aby ona rozhodla ako ďalej, aké legislatívne zmeny je potrebné pripraviť a ako nastaviť manažment tohto nového, bezpečnostne veľmi citlivého problému,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Konflikt na Ukrajine nám ukazuje, akým spôsobom je možné používať bezpilotné lietadlá nielen pre rozvoj spoločnosti, ale aj riešenie mimoriadnych situácií či vedenie vojnového konfliktu. Drony sú bezpečnostným rizikom z hľadiska prevádzky kritickej infraštruktúry štátu, napr. pre letiská, jadrové elektrárne či vodné zdroje. „Štát napriek tomu, že ešte v roku 2019 identifikoval významné problémy priamo súvisiace s povoľovaním, prevádzkou či kontrolou dronov, len formálne poveril policajný zbor vypracovaním strategického dokumentu, ktorý dodnes nebol rozpracovaný do akčných plánov súvisiacich okrem iného s účinnou ochranou pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel, sprísnením procesu povoľovania alebo taktiež sankcionovaním za nerešpektovanie jasných pravidiel,“ dodal šéf národných kontrolórov.

Najzásadnejšia časť z nariadenia Európskej komisie, ktorá na Slovensku chýba, sú registre majiteľov dronov. Aj preto dnes štátne inštitúcie nevedia v prípade akéhokoľvek incidentu s bezpilotnými lietadlami včasne uplatniť princíp objektívnej zodpovednosti. Národný systém je postavený len na osobnej zodpovednosti pilotov. Ak si fyzická osoba nesplní zákonnú povinnosť a nezaregistruje sa, pri súčasnom nastavení kontrolných mechanizmov ju nie je možné identifikovať. Problematika dronov je na Slovensku roztrieštená medzi takmer desiatku inštitúcií, ktoré nemajú jedného silného koordinátora a legislatívne je táto agenda upravená vo viacerých zákonoch. Napríklad Dopravný úrad (DÚ) určuje pravidlá lietania a zabezpečuje skúšky a správu registrov pilotov. Prezídium policajného zboru SR je gestorom prípravy a realizácie Stratégie ochrany, ktorá bola síce schválená vládou v januári 2022, no spracovanie akčných plánov bolo posunuté na február 2024. Rezort dopravy je gestorom pre oblasť legislatívy, teda pre Letecký zákon a súčasťou jeho rozpočtu je financovanie DÚ. Ministerstvo obrany a jeho armádne zložky majú kompetencie na prerušenie činnosti bezpilotných lietadiel a z hľadiska ich technického vybavenia sú jedným z malá subjektov schopných bezodkladne konať v prípade identifikovaného nebezpečenstva. „Ukážkou nekoncepčného nastavenia celého systému je fakt, že našu krajinu v európskej skupine AdCo Drons, ktorá pôsobí pri EK a zastrešuje organizácie a odborníkov z oblasti dronovej problematiky, nás zastupuje Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá odborne a ani technicky nie je prirodzenou štátnou autoritou pre túto oblasť,“ približuje Ľ. Andrassy.

Problematika bezpečnosti v súvislosti s využívaním bezpilotných lietadiel je len jedna časť tejto dôležitej oblasti. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča poslancom parlamentu, aby zaviazali rezort hospodárstva spracovať víziu rozvoja modernej a vysoko inovatívnej hospodárskej činnosti, tzv. dronovej ekonomiky. „Slovensko trestuhodne zanedbáva túto oblasť a zodpovední nerobia v podpore nového, vysoko moderného a inovatívneho priemyslu nič proaktívne. Ide pritom o segment s vysokou pridanou hodnotou. Výroba bezpilotných lietadiel a dronov je významným impulzom pre podporu výskumu, ale i nástrojom na diverzifikáciu výrobných kapacít a podporu zamestnanosti kvalifikovanej pracovnej sily,“ uzatvára predseda NKÚ.

Predbežná štúdia “Účinnosť kontrolného systému súvisiaceho s prevádzkou bezpilotných lietadiel”


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri identifikovali vážne bezpečnostné riziká v procese povoľovania a používania dronov – Aktuality

Bratislava 2. novembra 2023 – Bezpilotné lietadlá, z ktorých najznámejšie sú drony, patria k veľmi rýchlo sa rozvíjajúcim oblastiam a využitie majú vo vojenskej, bezpečnostnej, ale aj v civilnej sfére. Odborná a laická verejnosť si možnosti ich praktického využitia uvedomuje predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcimi vojenskými konfliktmi na Ukrajine či Blízkom východe. Na základe aktuálnych zistení národní kontrolóri konštatujú, že slovenské štátne inštitúcie nestíhajú reagovať na zásadné zmeny a dynamický technologický vývoj, ktorý priamo súvisí s využívaním bezpilotných lietadiel. „Aktuálne je naša krajina poslednou zo všetkých členských štátov Európskej únie, ktorá neprebrala do národnej legislatívy európske nariadenie o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel. Nový vládny kabinet by preto mal aktívne konať, aby Slovensko nebolo vystavené sankčnému konaniu zo strany Európskej komisie. Dôležité bude upraviť legislatívu tak, aby sa jednoznačne určilo ministerstvo, ktoré bude gestorovať túto oblasť, začne koordinovať aktivity participujúcich strán a národnými kontrolórmi identifikované bezpečnostné rizika budú čo najviac minimalizované,“ zdôraznil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy na základe záverov obsiahnutých v predbežnej štúdii pripravovanej výkonnostnej kontroly zameranej na prevádzkovanie bezpilotných lietadiel.

Infografika Proces povoľovania aj používania dronov sprevádzajú vážne bezpečnostné riziká

„Národná autorita pre externú kontrolu už v predbežnej štúdii identifikovala závažné riziká, ktoré môžu mať dopad na bezpečnosť obyvateľov i ochranu objektov kritickej infraštruktúry štátu. Riziká zistené a popísané už v priebehu prípravy kontroly vyústili do rozhodnutia, že v audite nebudeme pokračovať a odovzdáme vysoko aktuálne zistenia vláde, aby ona rozhodla ako ďalej, aké legislatívne zmeny je potrebné pripraviť a ako nastaviť manažment tohto nového, bezpečnostne veľmi citlivého problému,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Konflikt na Ukrajine nám ukazuje, akým spôsobom je možné používať bezpilotné lietadlá nielen pre rozvoj spoločnosti, ale aj riešenie mimoriadnych situácií či vedenie vojnového konfliktu. Drony sú bezpečnostným rizikom z hľadiska prevádzky kritickej infraštruktúry štátu, napr. pre letiská, jadrové elektrárne či vodné zdroje. „Štát napriek tomu, že ešte v roku 2019 identifikoval významné problémy priamo súvisiace s povoľovaním, prevádzkou či kontrolou dronov, len formálne poveril policajný zbor vypracovaním strategického dokumentu, ktorý dodnes nebol rozpracovaný do akčných plánov súvisiacich okrem iného s účinnou ochranou pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel, sprísnením procesu povoľovania alebo taktiež sankcionovaním za nerešpektovanie jasných pravidiel,“ dodal šéf národných kontrolórov.

Najzásadnejšia časť z nariadenia Európskej komisie, ktorá na Slovensku chýba, sú registre majiteľov dronov. Aj preto dnes štátne inštitúcie nevedia v prípade akéhokoľvek incidentu s bezpilotnými lietadlami včasne uplatniť princíp objektívnej zodpovednosti. Národný systém je postavený len na osobnej zodpovednosti pilotov. Ak si fyzická osoba nesplní zákonnú povinnosť a nezaregistruje sa, pri súčasnom nastavení kontrolných mechanizmov ju nie je možné identifikovať. Problematika dronov je na Slovensku roztrieštená medzi takmer desiatku inštitúcií, ktoré nemajú jedného silného koordinátora a legislatívne je táto agenda upravená vo viacerých zákonoch. Napríklad Dopravný úrad (DÚ) určuje pravidlá lietania a zabezpečuje skúšky a správu registrov pilotov. Prezídium policajného zboru SR je gestorom prípravy a realizácie Stratégie ochrany, ktorá bola síce schválená vládou v januári 2022, no spracovanie akčných plánov bolo posunuté na február 2024. Rezort dopravy je gestorom pre oblasť legislatívy, teda pre Letecký zákon a súčasťou jeho rozpočtu je financovanie DÚ. Ministerstvo obrany a jeho armádne zložky majú kompetencie na prerušenie činnosti bezpilotných lietadiel a z hľadiska ich technického vybavenia sú jedným z malá subjektov schopných bezodkladne konať v prípade identifikovaného nebezpečenstva. „Ukážkou nekoncepčného nastavenia celého systému je fakt, že našu krajinu v európskej skupine AdCo Drons, ktorá pôsobí pri EK a zastrešuje organizácie a odborníkov z oblasti dronovej problematiky, nás zastupuje Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá odborne a ani technicky nie je prirodzenou štátnou autoritou pre túto oblasť,“ približuje Ľ. Andrassy.

Problematika bezpečnosti v súvislosti s využívaním bezpilotných lietadiel je len jedna časť tejto dôležitej oblasti. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča poslancom parlamentu, aby zaviazali rezort hospodárstva spracovať víziu rozvoja modernej a vysoko inovatívnej hospodárskej činnosti, tzv. dronovej ekonomiky. „Slovensko trestuhodne zanedbáva túto oblasť a zodpovední nerobia v podpore nového, vysoko moderného a inovatívneho priemyslu nič proaktívne. Ide pritom o segment s vysokou pridanou hodnotou. Výroba bezpilotných lietadiel a dronov je významným impulzom pre podporu výskumu, ale i nástrojom na diverzifikáciu výrobných kapacít a podporu zamestnanosti kvalifikovanej pracovnej sily,“ uzatvára predseda NKÚ.

Predbežná štúdia “Účinnosť kontrolného systému súvisiaceho s prevádzkou bezpilotných lietadiel”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce Erik Tomáš a predseda vlády SR Robert Fico sa dohodli na pomoci obciam po zemetrasení a na vyplatení 13. dôchodku

30.10.2023

Predstavitelia vlády absolvovali prvý spoločný rozhovor v rámci ich nového pôsobenia.

 

Predseda vlády SR Robert Fico zdôraznil, že nie je žiadnou náhodou, že si ako svoju prvú návštevu zvolil Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ako uviedol, rezort bude mať jeho plnú premiérsku podporu. Ministerstvo práce vníma ako vlajkovú loď, pričom zastupuje ľudí, ktorí potrebujú aj pomoc štátu.

Minister práce Erik Tomáš rovnako ocenil, že ministerstvo práce je prioritou tejto vlády. Spoločne s premiérom sa zhodli na prvých dvoch kľúčových krokoch, ktoré chcú aktívne riešiť a pomáhať ľuďom.

Ich prvé spoločné kroky už v najbližších dňoch povedú na východ Slovenska, konkrétne do niektorej z obcí, ktoré zasiahlo zemetrasenie. Vláda chce tak priamo na mieste reagovať na požiadavky starostov a obyvateľov zasiahnutých obcí. Minister práce zopakoval, že jeho prioritou je doručiť rýchlu a adresnú finančnú pomoc všetkým poškodeným. Zároveň vyzval samosprávy, aby čo najskôr požiadali o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci, ktorá je v kompetencii jeho rezortu.

Druhou kľúčovou témou spoločného stretnutia bolo odsúhlasenie vízie k 13. dôchodku, ktoré bude aj súčasťou pripravovaného Programového vyhlásenia vlády SR.

Minister práce Erik Tomáš doplnil, že 13. dôchodok bude vyplatený všetkým seniorom v roku 2024 vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok.

O podrobnostiach k tejto téme bude rezort práce informovať už v najbližších dňoch.

Celé znenie spoločného vyhlásenia nájdete na FB ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny:

https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=1842682402796858



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života, pre obce je problémová ich udržateľnosť – Aktuality

Bratislava  27. októbra  2023 – Podiel verejnej zelene v mestách a obciach sa podarilo zvýšiť, ale stále jej máme málo. Kým odhad na rok 2023 hovoril o náraste na 3,1 %, kontrolované obce sa dostali na úroveň len jedného percenta. Prispel k tomu aj zdĺhavý proces od podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) na zelené projekty až po uzavretie zmluvy. Priemerná dĺžka posudzovania žiadostí bola 168 dní. Ku koncu júna 2023 sa podarilo ukončiť viac ako dve tretiny projektov z celkovo 126 uzavretých zmlúv, čerpanie NFP presahovalo 70 %. Ukázala to najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. V rámci nej bolo preverených 13 vybraných miest a obcí, ktoré čerpali peniaze na zlepšenie kvality života s dôrazom na životné prostredie. Kontrolované boli roky 2017 až 2022.  

Problém pre obce predstavuje aj nedostatok vlastných finančných zdrojov na realizáciu a udržanie projektov zelenej infraštruktúry, ktorá je však v čase klimatickej zmeny a zhoršujúceho sa stavu životného prostredia viac než žiaduca. „Napriek nedostatkom v rámci projektov práve budovanie prvkov zelenej infraštruktúry prispelo v kontrolovaných obciach a mestách k vytvoreniu priestorov na oddych a trávenie voľného času, k zlepšeniu mikroklímy, vytvoreniu izolácie proti hluku a prašnosti, čím sa zlepšila celková kvalita života obyvateľov,“ povedal podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.

Infografika Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života

Podľa Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 je budovanie zelenej infraštruktúry jedným z nástrojov, ako predchádzať zmene klímy a zmierňovať jej dosahy. Práve zelené riešenia majú priniesť prírodné prvky do zastavaných oblastí a skvalitniť tak životné prostredie v mestách a obciach. K tomuto rozvoju mal napomôcť Integrovaný regionálny operačný program (IROP) na roky 2014 až 2020. Vo výzve na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry bolo celkovo rozdelených 40,78 miliónov eur z európskych zdrojov, do konca júna 2023 sa z nich vyčerpalo viac ako 29 miliónov. Kontrolóri NKÚ sa pozreli na 13 vybraných samospráv, ktorým bol poskytnutý NFP na základe tejto výzvy.

Pozitívne možno zhodnotiť, že okrem ojedinelých prípadov boli preverované projekty zrealizované a slúžia svojmu účelu. Treba však uviesť, že v rozpočtoch obcí je na realizáciu zelených projektov nedostatok finančných prostriedkov. Len z vlastných rozpočtov realizovali obce a mestá tento typ projektov iba zriedka. Vo väčšine prípadov išli na projekty zelenej infraštruktúry len prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu, prípadne iné dotácie. V kontrolovanej Čadci, Drienovskej Novej Vsi, Myjave a Vyšnej Hutke sa ako problematická ukázala udržateľnosť realizovaných projektov zo živých rastlín a drevín počas celej doby ich udržateľnosti. Na financovanie by mestá a obce mohli použiť poplatok za rozvoj ako kapitálové výdavky na výstavbu parkov a úpravu verejnej zelene, finančnú náhradu za výrub drevín zase na budovanie zelených striech, ekoduktov a zelených parkov.

Kontrolóri tiež poukazujú na nedostatočné monitorovanie udržateľnosti projektov zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR, neskôr Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) a vyšších územných celkov ako poskytovateľov NFP, keďže fyzické kontroly na mieste nerealizovali a monitorovanie prebehlo len prostredníctvom následných monitorovacích správ. „Tieto správy neobsahovali presné a úplné informácie o stave projektov. Zasielanie monitorovacích správ bez reálneho zistenia stavu je neúčinný formálny nástroj kontroly, ktorý nezabezpečuje udržateľnosť takýchto projektov,“ uviedol J. Ivančo. Z tohto dôvodu NKÚ odporučil parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI vydať metodické postupy a usmernenia pre nositeľov agendy s tým, že dôraz by sa mal klásť na vykonávanie vnútornej kontroly a kontroly na mieste v rámci vybranej vzorky projektov.

Kontrolný úrad poukazuje aj na nedostatok na strane poskytovateľa NFP pri nastavení merateľných ukazovateľov v rámci projektov. Merateľné ukazovatele boli totiž vyberané kvantitatívne, zamerali sa na počet vybudovaných prvkov zelenej infraštruktúry alebo dokumentov. Chýbal však kvalitatívny aspekt, nebolo tak možné vyhodnotiť, na akej úrovni sa zlepšilo životné prostredie a znížilo znečistenie ovzdušia v dotknutých oblastiach. Priestor na zlepšenie vidí národná autorita pre externú kontrolu aj pri zdĺhavých procesoch hodnotenia žiadostí o poskytnutie financií, ako aj pri procesoch kontroly dokumentácie verejného obstarávania. Zjednodušenie by prospelo aj v prípade administratívnej záťaže pre prijímateľov prostriedkov.

Národní kontrolóri zároveň v obciach identifikovali výrazné cenové rozdiely pri nákupe podobných položiek. Napríklad odpadkový kôš dokázalo mesto Bardejov kúpiť za 60 eur, Senica za 799 eur. Parková lavička vyšla Prievidzu na 183 eur, Čadca a Cinobaňa lavičky nakúpili za 600 eur. Detská pružinová hojdačka bola súčasťou rozpočtu v siedmich kontrolovaných projektoch a jej cena sa pohybovala od 192 eur v Bardejove do 917 eur v Detve. „Cenové rozdiely v prvkoch zelenej infraštruktúry mohli byť spôsobené neupravením cenových limitov pre jednotlivé položky rozpočtu zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku. Práve chýbajúce cenové rozpätie malo nepriamy vplyv na hospodárne a efektívne použitie verejných prostriedkov,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ.

Adaptácia na dôsledky zmeny klímy sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni. Do tvorby strategických dokumentov obcí a miest je preto potrebné premietnuť aj nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zelená infraštruktúra, ktorá patrí medzi tzv. zelené adaptačné opatrenia, by sa mala stať štandardnou súčasťou priestorového a územného plánovania na lokálnej úrovni. Týka sa to najmä územných plánov a programov rozvoja obcí a miest.

Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022
Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022

Zdroj: kontrolované subjekty

Správa z kontrolnej akcie “Zelená infraštruktúra v mestách a obciach”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP v rámci Fondu malých projektov v rámci Programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021-2027

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) ako Národný orgán v mene Riadiaceho orgánu – Ministerstva fondov a regionálnej politiky Poľskej republiky pre program cezhraničnej spolupráce Interreg Poľsko – Slovensko oznamuje, že správcovia Fondu malých projektov (FMP) vyhlásili výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci FMP.

Vyhlásené výzvy zahŕňajú 2 priority:

Priorita č. 3: Tvorivé a turisticky atraktívne pohraničie

Priorita č. 4 : Spolupráca medzi inštitúciami a obyvateľmi pohraničia

V rámci priorít je vyhlásených 5 výziev na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Správcami FMP v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021-2027 sú Združenie Karpatského euroregiónu Poľsko, Združenie „Región Beskydy“, EZÚS „TATRY“, Žilinský samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj.

Výzvy FMP sú rozdelené nasledovne:

Priorita č. 3: Tvorivé a turisticky atraktívne pohraničie

Združenie Karpatský euroregión Poľsko

Názov projektu: „Tvorivé pohraničie. Fond malých projektov v Karpatskom euroregióne“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 12.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájdete na webovej stránke.

Európske zoskupenie územnej spolupráce TATRY s.r.o.

Názov projektu: „Malé projekty – veľké efekty pod Tatrami“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 19.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájde na webovej stránke.

Združenie „Región Beskydy“

Názov projektu: „INTERREG Beskydy PL-SK“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 12.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájdete na webovej stránke.

Priorita č. 4 : Spolupráca medzi inštitúciami a obyvateľmi pohraničia

Žilinský samosprávny kraj

Názov projektu: „Spolupráca naprieč hranicami“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 12.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájdete na webovej stránke.

Prešovský samosprávny kraj.

Názov projektu: „Spoločne v pohraničí“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 19.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájdete na webovej stránke.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok