Brno 3. mája 2023 – Národné kontrolné inštitúcie majú povinnosť nahlas hovoriť o systémových zlyhaniach v riadení štátu, majú byť nositeľmi zmeny, ktorá vyplýva z ich nezávislého postavenia a odborného poznania. Aby bolo poslanie nestrannej externej kontroly naplnené, samotní kontrolóri musia byť schopní reagovať včas a na základe prierezových rizikových analýz. Zhodli sa na tom počas dnešného pracovného rokovania v Brne predsedovia a pracovné skupiny kontrolných úradov z krajín V4 a susedného Rakúska a Slovinska.
Na túto výzvu reaguje slovenský NKÚ novým prístupom k plánovaniu, ročný plán kontrol je otvorený dokument a je priebežne dopĺňaný. Slovenskí národní kontrolóri chcú zároveň aktívne prispievať k úprave legislatívy, aby ich zistenia neostávali len na papieri, ale boli vďaka vláde i poslancom premietané do nových pravidiel rešpektujúcich princípy zákonného, hospodárneho, efektívneho a účelného používania verejných zdrojov.
“Kontrolóri musia byť schopní v reálnom čase reflektovať rozhodnutia tých, ktorí rozhodujú o použití finančných prostriedkov alebo o využití spoločného majetku. Je to veľká výzva, ale dnes sme povinní na ňu aktívne a profesionálne reagovať,” konštatuje šéf slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Vyznamenanie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za mimoriadne zásluhy a výnimočné činy v pôsobnosti rezortu. Toto významné ocenenie odovzdal minister Milan Krajniak laureátom počas slávnostného galavečera 27. apríla 2023. Z rúk ministra si ich prevzalo celkom 42 ocenených pracovníkov. Tradičné udeľovanie rezortných vyznamenaní vyzdvihuje spoločensky dôležitú prácu zamestnancov v oblasti sociálnej spravodlivosti a podieľanie sa na rozvoji sociálnej politiky.
Vyznamenania sa zamestnancom udeľovali v troch stupňoch: zlatá, strieborná a bronzová medaila. Okrem toho minister udeľoval aj ďakovný list za pracovné úspechy pri príležitosti životného alebo pracovného jubilea. Ocenení boli nielen zamestnanci ministerstva, ale aj pracovníci z ústredia práce, jednotlivých úradov práce, Sociálnej poisťovne, Inšpektorátu práce, Implementačnej agentúry, Technickej inšpekcie a Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch.
Okrem jednotlivcov boli ocenené aj dva kolektívy zo Sociálnej poisťovne. Zlatú medailu získal projektový tím, ktorý zaviedol elektronickú PN. Ide o službu, ktorá odbremeňuje predovšetkým občana a zrýchľuje proces evidencie za účelom rozhodovania o nároku na dávku. Minister odovzdal striebornú medailu kolektívu zamestnancov, ktorí pracovali na príprave a zavedení Elektronického účtu poistenca, ktorý je kľúčovým informačným a komunikačným kanálom pre poistencov.
Najpočetnejšiu kategóriu tvorili individuálne ocenenia pre zamestnancov, ktorí na rezorte odpracovali takmer celý svoj kariérny život. Rovnako tým, ktorí svojim mimoriadnym úsilím prispeli k rozvoju politík, ako aj k riešeniu zložitých životných situácií občanov. K takto oceneným patrí zamestnankyňa úradu práce v Revúcej, ktorá počas Štedrého dňa iniciatívne riešila prípad maloletej v medzinárodnom pátraní. Vďaka jej úsiliu ešte v ten deň okresný súd rozhodol o umiestnení maloletej v CDR. Vyznamenanie si odniesla aj riaditeľka jedného z úradov práce, ktorá zorganizovala zbierku pre sirotu na palivové drevo a tiež štúdium na vysokej škole. Mnohí zamestnanci rezortu sa podieľali na pomoci pre utečencov z Ukrajiny, a to aj aktívnym prístupom pri umiestňovaní maloletých detí do CDR a vyhľadávaní ich blízkych príbuzných. Ocenení boli aj pracovníci za ich nadštandardné úsilie pri projektoch na podporu zamestnávania, ktoré pomáhali občanom získať pracovné príležitosti. Všetky tieto významné činy sú príkladom toho, že mnohí zamestnanci rezortu vnímajú svoju prácu ako poslanie.
„Počas pandémie zamestnanci v rezorte práce opäť ukázali naším občanom, že štát je tu na to, aby im pomohol. Veľmi si vážim, že pracujú s ľudskosťou a srdcom aj nad rámec pracovných povinností. Som presvedčený, že je našou povinnosťou vyjadriť im vďaku a uznanie aj týmto spôsobom,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.
Tradícia udeľovania Rezortných vyznamenaní je spojená s pripomenutím si Svetového dňa sociálnej spravodlivosti. Všetkých 42 tohtoročných ocenení je dôkazom nadštandardnej a zaslúžilej práce rezortných zamestnancov. Toto prestížne morálne ocenenie prezentuje a vyzdvihuje prácu v sociálnej sfére a poukazuje na jej neustále väčšiu dôležitosť v spoločnosti.
ZOZNAM OCENENÝCH
Zlatá medaila: Miriam Hlinková (ÚPSVaR – Nitra) Miroslav Mikoláš (Technická inšpekcia) Ružena Rybovičová (Sociálna poisťovňa) Projektový tím Sociálnej poisťovne , ktorý pripravil a zaviedol do praxe elektronickú PN-ku: Štátny tajomník MPSVR SR Juraj Káčer, Danica Bognárová, Zuzana Dvoráková, Milan Kučo, Vladimíra Majerová, Veronika Majtánová, Radovan Matajs, Mária Mesárošová, Zuzana Schwarzová, Monika Siváčková
Strieborná medaila: Anna Aftanasová (ÚPSVaR) Viera Blahová (Sociálna poisťovňa – Galanta) Martina Bošeľová (ÚPSVaR) Pavel Bryndzák (ÚPSVaR) Milena Ficzová (Sociálna poisťovňa) Helena Furindová (ÚPSVaR) Monika Horváthová (Implementačná agentúra MPSVR) Radoslav Huľa (ÚPSVaR – Prešov) Darina Košutová (ÚPSVaR) Helena Kovaľová (MPSVR) Ľuboslava Minková (MPSVR) Projektový tím Sociálnej poisťovne , ktorý pripravil a zaviedol do praxe Elektronický účet poistenca: Silvia Bartková, Miroslav Dudík , Martin Hloušek, Radovan Matajs, Lucia Plaiová, Marián Škotka, Alexander Šproch, Miroslav Uhrín, Tomáš Vavro, Jozef Vrana, Peter Zajíček
Bronzová medaila: Elena Belošičová (Sociálna poisťovňa – ústredie) Vladimír Čokina (ÚPSVaR – Stará Ľubovňa) Zuzana Fabryová Ďurková (ÚPSVaR) Milan Gergel (ÚPSVaR – Zvolen) Alena Halgašová (Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže) Mária Hrehová (ÚPSVaR) Michal Hudák (Sociálna poisťovňa – Galanta) Patrícia Králiková (ÚPSVaR – Nové Mesto nad Váhom) Ingrid Martinková (ÚPSVaR – Rožňava) Peter Mészáros (Implementačná agentúra MPSVR SR) Božena Michaličová (ÚPSVaR – Svidník) Jolana Sčerbová (ÚPSVaR – Vranov nad Topľou) Alexander Sládeček (Technická inšpekcia) Marietta Sopková (MPSVR) Renáta Strachotová (Inšpektorát práce – Žilina) Irena Vranecová (ÚPSVaR – Revúca)
Ďakovné listy: Viera Artimová (ÚPSVaR – Bardejov) Monika Babejová (ÚPSVaR – Bardejov) Erika Bajcerová (Sociálna poisťovňa – Rimavská Sobota) Slavomír Danko (ÚPSVaR – Michalovce) Ema Farkašová (Sociálna poisťovňa – Rimavská Sobota) Blanka Jašková (Inšpektorát práce – Košice) Eva Kiššová (Sociálna poisťovňa – ústredie) Emília Lalinská (Sociálna poisťovňa – ústredie) Judita Richterová (Národný inšpektorát práce) Miroslav Žákovič (Inšpektorát práce – Nitra)
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny podporí v roku 2023 výstavbu ďalších 113 rodinných inkluzívnych areálov. Prostredníctvom dotácie na podporu plnenia funkcií rodiny rozdelil ďalších takmer 5 miliónov eur. Za posledné tri roky rezort práce poskytol na tento účel spolu 14 a pol milióna eur. Po celom Slovensku tak postupne pribudne 331 bezbariérových ihrísk, ktoré sú priestorom pre všetky generácie. Balík ďalších pridelených dotácií na podporu rodiny predstavil na detskom ihrisku vo Štvrtku na Ostrove v okrese Dunajská Streda minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.
V roku 2023 podporí výstavbu 113 nových rodinných areálov
Ministerstvo práce poskytlo dotáciu na výstavbu 331 inkluzívnych ihrísk po celom Slovensku. Vyhovelo žiadateľom z neziskových organizácií, občianskych združení, obcí, združení obcí a registrovaných cirkevných alebo náboženských spoločností. Mnohé z nich už dnes slúžia deťom a rodinám, ďalšie sú vo výstavbe a postupne pribúdajú.
Hlavným zámerom inkluzívnych ihrísk “RODINKA” je vytvoriť priestor, kde sa môžu stretávať všetky generácie. RODINKA umožňuje deťom so zdravotným znevýhodnením tráviť čas pri hre s rovesníkmi a zdieľať s nimi zážitky. Ide o viacgeneračný priestor s prvkami pre deti vo veku 3 – 14 rokov a tiež oddychovou zónou pre dospelých.
„Z rezortu práce sme výrazne navýšili finančnú podporu, ktorú poskytujeme rodinám s malými aj školopovinnými deťmi. Spolu s Poľskom a Maďarskom tvoríme trojicu najprorodinnejších štátov v Európe. Na ministerstve sa snažíme vyhovieť každému žiadateľovi o dotáciu na podporu rodiny. A teraz nehovorím len o ihriskách, ale aj aktivitách, ktoré pomáhajú napríklad upevňovať vzťahy medzi členmi rodiny alebo pomáhajú so starostlivosťou o deti so zdravotným znevýhodnením,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Začiatok formulára
Ministerstvo práce poskytuje dotácie zo schémy na podporu plnenia funkcií rodiny na ďalšie aktivity, pričom pre jedného žiadateľa môže poskytnúť dotáciu až do výšky 10 000 eur. Tieto prostriedky poskytuje aj na:
Preventívne programy, tréningy a osvetové aktivity s cieľom posilniť rodinné vzťahy, rozvíjať rodičovské kompetencie, predchádzať negatívnym javom v rodine, zvyšovať citlivosť verejnosti k rodinným hodnotám a pozitívnemu rodičovstvu, upevňovať medzigeneračné rodinné vzťahy a vzťahy v rodine so starším členom rodiny odkázaným na pomoc inej osoby.
Aktivity zamerané na rodinu s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo s členom rodiny s ťažkým zdravotným postihnutím, vrátane výchovy k manželstvu a rodičovstvu, podpore rodín k samostatnosti a nezávislosti.
Aktivity sa môžu realizovať formou kurzov, workshopov, intervencie, koučových stretnutí, tréningov, osvetových aktivít (napr. poradenstvo pre seniorov ako zvládať nové technické zariadenia, ako odolávať podvodníkom), prednášok, odborného poradenstva, sprostredkovania a doručovania materiálnej pomoci sociálne odkázaným a pod.
O dotáciu na podporu plnenia funkcií rodiny možno tento rok žiadať od 1. novembra do 31. decembra 2023.
Bratislava 14. apríla 2023 – Štát by mal zvážiť ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre ochranu, samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov. Na Slovensku sa v minulosti tento segment výrazne komercionalizoval a ochranu objektov významných štátnych inštitúcií začali zabezpečovať súkromné bezpečnostné služby. „Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím,“ upozornil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly zameranej na túto problematiku. O jej výsledku, ako aj o výsledku ďalších ôsmich kontrolných akcií ukončených v prvom kvartáli tohto roka, informoval šéf národných kontrolórov najvyšších ústavných činiteľov – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Borisa Kollára a povereného premiéra Eduarda Hegera.
Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Na Slovensku nie je autorita, ktorá by mala oprávnenie zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb. Nie je ani jednotný postup, ktorý by usmerňoval organizácie verejnej správy pri obstarávaní tohto typu služieb. „Celý systém je neprehľadný, verejné obstarávania boli v minulosti netransparentné, existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie,“ upozornil na ďalšie problémy predseda kontrolného úradu. Náklady na jednu osobohodinu zamestnanca SBS, ktoré boli zmluvne dohodnuté, nedosahovali totiž ani normované hodnoty vyčíslené Slovenskou komorou súkromných bezpečnostných služieb pre daný kalendárny rok.
NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou pracovníkov SBS s vlastnými zamestnancami, alebo vlastnými zamestnancami a s využitím rôznych technických prostriedkov. Vo vlastnej réžii zabezpečuje ochranu z kontrolovaných subjektov Letisko M. R. Štefánika a Sociálna poisťovňa. V oboch prípadoch pristúpili inštitúcie k takémuto rozhodnutiu na základe analýz, ktoré preukázali, že náklady na vlastnú ochranu sú finančne výhodnejšie ako náklady na externú strážnu službu. „Je dôležité urobiť finančné i bezpečnostné analýzy, ktoré dajú odpoveď na základné otázky ohľadom ochrany verejných budov – kto, čo a za akých podmienok má strážiť. Analýza hospodárnosti využívania externých SBS by mala byť prvotným podkladom pre prípadné verejné obstarávanie,“ zdôraznil šéf národnej autority pre externú kontrolu. „Dnes sa ukazuje, že otázka bezpečnosti nielen objektov, ale aj dokumentov či informačných systémov, ktoré štátne či verejné inštitúcie spravujú, je bezpochyby kľúčová,“ dodal Ľ. Andrassy.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly v prvom kvartáli opäť priniesla závery aj z kontroly, ktorá bola zameraná na životné prostredie. Teda z oblasti, ktorú kontrolóri dlhodobo považujú za dôležitú a pravidelne sa na ňu zameriavajú. Po kontrolách zameraných na riešenie problémov sucha, nedostatok pitnej vody či skládky odpadu, sa tentoraz pozreli na odstraňovaniev starých envirozáťaží. Pomalé, desiatky rokov trvajúce hľadanie riešení, má pritom výrazný negatívny dopad na kvalitu života a zdravie ľudí. Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej, systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným znečisteným územiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Kontrolný úrad upozornil ústavných činiteľov, že na riešenie envirozáťaží na Slovensku treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov.
Kontrolný úrad informoval troch najvyšších ústavných činiteľov aj o záveroch z akcií zameraných na hlavné dopravné projekty – mýtny systém, výstavbu diaľničných úsekov Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ako aj na stav modernizácie železničných koľajových vozidiel. Transparentnosť a otvorenosť pri súťaži na mýtny tender, vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za chybné rozhodnutia z minulostí, sú výzvami, pred ktorými aktuálne stojí Národná diaľničná spoločnosť. „Mýtny systém, ale aj realizácia strategických dopravných projektov ukazuje na fakt, že ak sa v minulosti urobili chybné rozhodnutia, ak sa nastavili pravidlá, ktoré dostali diaľničnú spoločnosť do výrazne nevýhodnej pozície, len veľmi ťažko sa dajú zlé rozhodnutia korigovať či opraviť súčasným vedením spoločnosti i rezortu dopravy. A aj preto sme predchádzajúce kontrolné zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Dospeli sme totiž k názoru, že došlo minimálne k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku zo strany bývalého vedenia NDS, ale aj ministerstva,“ pripomína v tejto súvislosti Ľ. Andrassy. Dnes hrozí, že Slovensko pre nekvalifikované projektové riadenie príde o viac ako 19 miliónov eur z európskych fondov určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová. Zlé manažérske rozhodnutia a nedostatočná vnútorná kontrola významným spôsobom prispeli k omeškaniu tohto dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur. V tomto prípade bude musieť NDS navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k už štyrom preplateným žiadostiam.
V oblasti informatizácie sa národná inštitúcia pre externú kontrolu pozrela na prevádzku Registra právnických osôb. Dáta z neho pre chybovosť stále nemôžu byť používané na právne účely. Kontrolóri sa pozreli aj na uplatňovanie programového rozpočtovania. Na Slovensku, aj po 20-tich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s jeho princípmi, chýba spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov, čo mal byť jeden z jeho hlavných benefitov. Rozpočet bol aj témou kontroly v SND. Národné divadlo má rezervy vo finančnom riadení, schválené rozpočty sú poddimenzované. Dôležité zistenia priniesla tiež kontrola ochrany práv spotrebiteľov na Slovensku, ktorá v uplynulom období stagnovala a existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. V tomto prípade NKÚ upozornil na to, že Slovenskej obchodnej inšpekcii výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. V kontrolovanom období v rokoch 2017 až 2021 klesol počet vykonaných kontrol, znížil sa aj počet podnetov, oznámení a žiadostí o radu zo strany samotných občanov.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 13. apríla 2023 – Pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti je pre kontrolný úrad najbližším partnerom policajný zbor, zdôraznil dnes na rokovaní s jeho vedením šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Je totiž nevyhnutné, aby sa závažné zistenia z kontrol premietli do vyvodenia trestnoprávnej či osobnej zodpovednosti.
Spoluprácu s kontrolórmi národnej autority pre externú kontrolu víta aj prezident policajného zboru Štefan Hamran. Dodal, že vzájomná súčinnosť môže byť pre policajný zbor výraznou pomocou.
NKÚ pri podozreniach z trestného činu komunikuje s policajtmi už počas kontrolných akcií, zistené nedostatky odstupuje orgánom činným v trestnom konaní. Najviac problémov kontrolóri identifikujú pri správe cudzieho majetku a pri zneužívania právomocí verejného činiteľa. Opakovane sa pri kontrolách potvrdzuje potreba funkčného kontrolného systému na úrovni samospráv, ale tiež v rámci ústredných orgánov štátnej správy, kde sú v súčasnosti výrazné rezervy v základnej finančnej i administratívnej kontrole.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 5. apríla 2023 – Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej ani systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov (graf). Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi postupujú značne pomaly. Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie envirozáťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva, aby táto problematika bola upravená špeciálnym režimom a štát mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania, pri vecnom riešení obzvlášť závažných ekologických ohrození.
Zásadným nedostatkom je fakt, že okresné úrady nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia, resp. povinné osoby (26 %). Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát, ktorý však na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite. NKÚ v nedávnej minulosti upozornil vládu i Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na významné riziko, ktoré je spojené s udelením finančných sankcií za nedostatočné konanie pri uzatváraní a rekultivácií skládok odpadu. Dnes Slovensko čelí v tejto oblasti miliónovej žalobe zo strany Európskej komisie za nečinnosť a neplnenie si záväzkov.
Národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Ich neriešenie má totiž významný negatívny dosah na štátny rozpočet, ale predovšetkým na zdravie a kvalitu života ľudí. „Na pozadí prebiehajúcich klimatických zmien existuje vysoké riziko znečistenia najväčších zdrojov pitnej vody, ktoré sa nachádzajú napríklad na Žitnom ostrove, čím sú ohrozené nielen životy a zdravie obyvateľstva celej Podunajskej nížiny, ale aj strategické zásobovanie ľudí pitnou vodou,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží. Zo 60 lokalít, určených uznesením vlády na sanáciu, bola do konca roka 2021 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizovalo. V rokoch 2016 až 2021 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť 10 projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 miliónov eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie. Napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania.
Projekty sanácie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia sa začali realizovať v rokoch 2018 až 2020, výzva pritom bola vyhlásená už v roku 2015. Časový posun vzniká aj pri nových projektoch financovaných z Programu Slovensko v rámci štátneho programu 2022 – 2027. „Opäť tak hrozí vysoké riziko, že peniaze nestihneme v rámci národných priorít vyčerpať. Ako problém sa zároveň ukazuje jednozdrojové financovanie zelených, ekologických projektov z fondov Európskej únie, ktoré môže ohroziť udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti envirozáťaží. A to ide ruka v ruke s rezignáciou zodpovedných štátnych inštitúcií na kľúčovú celonárodnú výzvu, ktorou je bezpochyby ochrana prírody a zdravého životného prostredia pre budúce generácie,“ hovorí šéf národných kontrolórov.
Sanáciu skládky vo Vrakuni stopli kvôli prieťahom vlastníkov pozemkov
Kontrola tiež ukázala, že procesy súvisiace s odstraňovaním envirozáťaží sú zdĺhavé a nastavenie verejného obstarávania neefektívne. Tým, že envirorezort zrušil obstarávanie na 14 lokalitách s vysokou prioritou, nebolo využitých až takmer 61,5 milióna eur z operačného programu. Nové verejné obstarávanie nebolo vyhlásené a obstarávanie na sanáciu pri troch ďalších lokalitách za 18 miliónov eur trvá takmer tri roky. Odstraňovanie skládky vo Vrakuni vo výške 28,5 mil. eur museli zastaviť pre zrušenie dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí kvôli prieťahom zo strany vlastníkov pozemkov a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia. Bez doriešenia vzťahov k daným pozemkom nie je možné v projekte sanácie pokračovať, čo bude mať za následok nevyčerpanie eurofondov. Majetkovo-právne vzťahy bývajú častým problémom pri odstraňovaní envirozáťaží. „Na skládky, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú životy a zdravie ľudí, kvalitu podzemnej vody a zdravé životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu a začať s odstraňovaním bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého, technicky takmer nerealizovateľného verejného obstarávania. Kde inde, ak nie tu musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti,“ približuje Ľ. Andrassy.
V rámci projektu odstraňovania skládky v obci Predajná mali byť sanované dve lokality v predpokladanej hodnote 39,4 milióna eur. Firma Petrochema, ako pôvodca znečistenia, zrealizovala v roku 1997 prieskumné práce a v roku 2007 monitoring podzemných vôd. Na skládkach neboli vykonávané práce až do roku 2012. Keďže spoločnosť Petrochema už neexistuje, v roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie skládky na envirorezort. Plány prác predložilo ministerstvo okresnému úradu na schválenie až po dvoch rokoch. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanácie prebiehalo do polovice roka 2021, keď ho MŽP zrušilo. Dôvodom bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti, nové obstarávanie vyhlásené nebolo.
Projekt sanácie na troch lokalitách Bratislava-Ružinov – Čierny les, Žiar nad Hronom – stará skládka PO ZSNP, Rimavská Sobota – areál po SA – priemyselný park v predpokladanej hodnote 18 miliónov eur nebol realizovaný. Zdĺhavosť procesov verejného obstarávania potvrdzuje fakt, že ani po takmer troch rokoch nebola vybraná spoločnosť, ktorá sanáciu vykoná. Zabezpečený nie je ani geologický dohľad, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu. Finančná podpora z fondov EÚ, z operačného programu tak nebude využitá. Lokality v rámci projektu boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe 2022 – 2027.
Princíp „znečisťovateľ platí“ nefunguje
Spomaľovanie procesov ovplyvňuje aj skutočnosť, že envirorezort nemá plnú manažérsku kontrolu nad fungovaním okresných úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. Okresné úrady pritom zodpovedajú za určenie pôvodcu envirozáťaží, tzv. povinnej osoby, schvaľovanie a kontrolu plánov prác vrátane rozhodnutí o ich ukončení. Z 328 lokalít s potvrdenou záťažou bola určená povinná osoba na 85 lokalitách. Na určenie povinnej osoby čaká 222 lokalít. Personálne kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru neboli posilnené od roku 2012, čo sa odrazilo na jej nedostatočnej kontrolnej činnosti. Vývoj personálnych kapacít organizačných zložiek organizácií envirorezortu na úseku envirozáťaží vyhodnotili kontrolóri ako stagnujúci.
Čo odporúčame?
NKÚ parlamentnému výboru pre životné prostredie odporúča požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním envirozáťaží. Dôležité je komplexné manažovanie znečistených území, ktoré by zastrešila špecializovaná štátna inštitúcia zodpovedná za túto problematiku. Kontrolóri tiež odporučili envirorezortu vyčleňovať finančné prostriedky priamo určené na sanovanie envirozáťaží v rámci samostatného programu, ako aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.
Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027
Na plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR dnes sociálni partneri rokovali o viacerých vládnych a poslaneckých návrhoch zákonov. Predseda tripartity a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak prepojil predkladateľov návrhov zákonov so sociálnymi partnermi, čím vytvoril priestor pre otvorený dialóg všetkých relevantných strán.
Sociálni partneri ocenili možnosť komunikovať svoje pripomienky k návrhom zákonov, pretože tak majú možnosť vyjadrovať sa k vplyvom návrhov zákonov na zamestnávateľov a zamestnancov. Sociálni partneri našli zhodu v 8-mich bodoch. Zásadné pripomienky mali najmä k návrhom zákonov z dielne ministerstva životného prostredia.
Stavebná legislatíva
Reforma stavebnej legislatívy je mimoriadne dôležitá téma pre územný rozvoj miest a obcí. Združenie miest a obcí Slovenska preto ocenilo intenzívnu a transparentnú komunikáciu s podpredsedom vlády Štefanom Holým a možnosti vyjadriť sa k predkladaným návrhom v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Naďalej budú pokračovať rokovania predkladateľov so sociálnymi partnermi, ktorí majú záujem participovať na tvorbe stavebnej legislatívy.
Zdravotníctvo
Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady predniesli sociálni partneri svoje pripomienky aj k návrhom zákonov z dielne rezortu zdravotníctva. Zástupcovia odborových organizácií vzniesli pripomienku ponechať vnútorný predpis k ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Minister práce inicioval vytvorenie priestoru pre dialóg medzi ministerstvom zdravotníctva a zástupcami odborových organizácií.
Keďže návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je už predložený na rokovaní v NR SR, sociálni partneri sa dohodli, že spolu s ministerstvom zdravotníctva napíšu spoločný list predsedovi zdravotníckeho výboru. Zámerom listu je, aby poslanci zvážili pripomienky zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov v záujme čo najširšieho konsenzusu na znení návrhu zákona.
Životné prostredie
Viacerí členovia tripartity komunikovali nesúhlasné stanoviská a zásadné pripomienky najmä pri návrhu zákona o zmene klímy a návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Neodporúčajú ich na ďalšie legislatívne konanie. Sociálni partneri požadujú od ministerstva životného prostredia vyčíslenie dopadov na podnikateľské prostredie.
Mimoriadna situácia
V súčasnosti sú v platnosti dve mimoriadne situácie, a to v súvislosti s pandémiou covid-19 a v súvislosti s prílevom utečencov v dôsledku vojny na Ukrajine. Platnosť mimoriadnych opatrení má ešte svoju relevanciu z dôvodu dodávok liekov, zabezpečenia ochranných opatrení v zariadeniach sociálnych služieb a integrácie ukrajinských utečencov. Sociálni partneri sa dohodli na identifikovaní dopadov na pracovno-právne vzťahy a postupné vypínanie opatrení v súvislosti s mimoriadnou situáciou. Ohľadom harmonogramu vypínania sa uskutočnia odborné rokovania medzi MPSVR SR A KOZ.
ZÚČASTNENÍ ČLENOVIA PREDSEDNÍCTVA TRIPARTITY
Zástupcovia vlády SR
Milan K R A J N I A K
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR
Štefan H O L Ý
podpredseda vlády SR
Ján B U D A J
minister životného prostredia SR
Marcel K L I M E K
štátny tajomník Ministerstva financií SR
Dušan V E L I Č
štátny tajomník Ministerstva investícií,
regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Peter Š V E C
štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR
Martin K O V Á Č
štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Michal K I Č A
štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR
Ingrid B R O C K O V Á
štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Michal P A L K O V I Č
štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR
Slavomír P A R T I L A
štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
Edita P F U N D T N E R
štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR
Členovia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky
Monika U H L E R O V Á
prezidentka KOZ SR
František G A J D O Š
viceprezident KOZ SR
Marta B R O D Z I A N S K A
KOZ SR
Vlasta S Z A B O V Á
KOZ SR
František Z A P A R A N I K
KOZ SR
Milena R Á C O V Á
KOZ SR
Pavol P A R A Č K A
KOZ SR
Andrej B U C H
KOZ SR
Členovia Spoločných odborov Slovenska
Martin M I K U L A
Spoločné odbory Slovenska
Členovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR
Roman K A R L U B Í K
1. viceprezident AZZZ SR
Rastislav M A C H U N K A
viceprezident AZZZ SR
Rastislav P O Č U B A Y
AZZZ SR
Členovia Republikovej únie zamestnávateľov
Mário L E L O V S KÝ
1.viceprezident RÚZ
Martin H O Š T Á K
výkonný sekretár RÚZ .
Členovia Združenia miest a obcí Slovenska
Jozef B O Ž Í K
podpredseda ZMOS
Členovia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy
Milan V E S E L Ý
viceprezident APZD
Pavol P R E P I A K
člen výkonného výboru APZD
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Ministerstvo obrany SR získalo z Operačného programu Kvalita životného prostredia nenávratné príspevky vo výške viac ako 2,7 milióna eur na sanáciu environmentálnych záťaží v kasárňach Sliač a Jamník – Mokraď. Všetky potrebné sanačné práce, ako aj odborný geologický dohľad a čiastočne tiež mzdy zamestnancov projektov, tak budú financované z eurofondov.
„Vďaka ďalším dvom úspešným projektom odstránime škody na životnom prostredí, ktoré vznikli ešte v rokoch 1957-1989. Ziskom peňazí z eurofondov zároveň šetríme finančné prostriedky nášho rezortu, ktoré sa tak môžu použiť napríklad na modernizačné projekty,“ povedal minister obrany SR Peter Gajdoš. Ako ďalej uviedol, rezort obrany získal týmto spôsobom na sanáciu environmentálnych záťaží v roku 2019 už celkovo takmer 9 miliónov eur, za ktoré zrealizuje sanáciu viac ako 15 000 m2 pôdy v kasárňach v Martine, Michalovciach, Piešťanoch, Sliači a Jamníku – Mokradi, a to v rokoch 2019 až 2023.
Účelom sanácie je odstrániť príčiny vzniku environmentálnej záťaže a obmedziť ďalšie šírenie sa znečisťujúcich látok v podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí. Cieľom je tiež odstrániť kontamináciu alebo znížiť koncentráciu znečisťujúcich látok v znečistenej podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Okrem toho sa zabezpečí rekultivácia sanovanej lokality a environmentálne vhodné nakladanie s odpadmi vzniknutými počas sanácie.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 29. marca 2023 – Vysoká nedôvera v inštitúcie, a tiež v samotný štát, je rizikom pre demokraciu. Príčinou je aj nesystémové fungovanie inštitúcií. Bez vnútornej kontroly a reflexie vedie k nepremysleným, skôr škodlivým rozhodnutiam, ktoré sa obvykle spájajú s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými prostriedkami. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy to uviedol na konferencii Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku. Na fakt, že žijeme v časoch, keď sa z rôznych príčin otriasa v základoch dôvera ľudí v samotný demokratický systém, upozornila v zaslanom príhovore aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nad konferenciou prevzala záštitu. Zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. „Ubezpečuje občana, že ak nie priamo, tak vo vašom zastúpení môže mať verejné záležitosti pod kontrolou,“ podčiarkla Z. Čaputová.
Kríza dôvery je na Slovensku podľa Ľ. Andrassyho vypuklá a nedôvera voči inštitúciám, najmä tým, ktoré sú spájané s politickou reprezentáciou, sa vypomsťuje celej spoločnosti a vedie k zhoršeniu kvality života občanov. Rovnako spomaľuje rozvoj krajiny. Andrassy považuje za potrebné hľadanie konsenzu a dôraz kladie na premyslené systémové riešenia, ktoré stoja na mechanizmoch neustálej vnútornej kontroly a sebakorekcie. „Výzvou pre všetky inštitúcie, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri riadení rozvoja štátu, je posilnenie významu kontrolných mechanizmov,“ zdôraznil.
Prezidentka Čaputová zmienila aj to, že hoci NKÚ nemá právomoc trestať, má dosah na to, aby správa vecí verejných bola lepšia. Lacnejšia, efektívnejšia, ale aj transparentná a otvorená. „Nezávislosť NKÚ je zaručená priamo ústavou, ale zároveň ju v každodennom živote potvrdzujú tisícky prípadov, v ktorých ste odhalili nedostatky a zjednali nápravu. Akokoľvek môžu byť Vaše zistenia a aj dôsledky nepríjemné, je to vždy lepšia možnosť ako rezignácia ľudí na otvorenosť, transparentnosť a férovosť,“ zdôraznila prezidentka. Zároveň kontrolórov povzbudila do ich ďalšej práce a vyjadrila im podporu. „Budem vždy podporovať kroky, ktoré napomôžu napĺňať Vaše poslanie a ktoré správu vecí verejných na Slovensku urobia naozaj lepšou,“ dodala hlava štátu.
Šéf národnej autority pre externú kontrolu Ľ. Andrassy v príhovore ďalej uviedol, že potrebujeme zmeny v prístupe, ale aj zmenu seba samých ako jedincov, spoločnosti a inštitúcií. Dodal, že je potrebné inak nastaviť prístup k správe spoločných verejných statkov. Je toho názoru, že potrebné je zmeniť aj prístup k celému procesu kontroly, od plánovania cez výkon až po formuláciu záverov a spôsob komunikácie. „Bez týchto zmien nedokážeme posunúť kontrolu verejných zdrojov na vyššiu úroveň,” podčiarkol Ľ. Andrassy. Vedenie NKÚ chce reagovať na súčasné potreby nastavenia kontroly štyrmi základnými princípmi. Prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti chce NKÚ zlepšiť schopnosť flexibilnejšie i efektívnejšie reagovať na tradičné problémy kontroly, ale aj na neočakávané udalosti, pri ktorých je potrebná reakcia štátu. Malo by to umožniť reagovať aj na mimoriadne udalosti, na ktoré sú potrebné väčšie verejné výdavky. Taktiež je súčasťou každej akcie aj posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému kontrolovaného subjektu. Predseda NKÚ tiež uviedol že väčší dôraz úrad kladie na zúčtovanie verejných politík. Štvrtým princípom je, že nechce len poukazovať na chyby, ale ponúkať aj návody na efektívnejšie narábanie s verejnými zdrojmi.
Zdroj: SITA, Odbor internej a externej komunikácie NKÚ
Predseda NKÚ Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu úradu
Poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚ
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 30. marca 2023 – Hrozí, že Slovensko príde o viac ako 19 miliónov eur z Európskej únie určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová a v konečnom dôsledku bude musieť byť táto suma zaplatená zo štátneho rozpočtu. Zlé a nekvalifikované manažérske rozhodnutia významným spôsobom prispeli k omeškaniu dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý tiež výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur.
Kontrola realizovaná Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR v roku 2022 sa zamerala na procesy plánovania, prípravy a realizácie vybraných projektov a investícií Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v období rokov 2018 až 2021. Národní kontrolóri sa zároveň zaujímali o elektronický výber mýta a plnenie opatrení, ku ktorým sa diaľničná spoločnosť zaviazala na základe zistení z predchádzajúcich auditov. Diaľničná spoločnosť, v snahe zabezpečiť výber mýta, v závere roka 2022 na základe špecifickej opcie predĺžila na ďalší rok zmluvu na prevádzku existujúceho systému pri zachovaní služieb, ale znížení ceny. NDS súbežne od februára tohto roka spustila v rámci Slovenska novú službu európskeho elektronického výberu mýta (EETS) a týmto krokom prispela k nadnárodnej liberalizácii trhu. Z pohľadu národnej autority pre oblasť externej kontroly však naďalej ostáva otvorená otázka a s tým spojené riziko, ktoré súvisí so získaním existujúceho systému do majetku spoločnosti.
Diaľničný projekt D1 Hubová – Ivachnová nebude do konca roka 2023 ukončený, a preto z toho vyplýva riziko, že 19,6 milióna eur z európskych zdrojov bude musieť Slovensko vrátiť. „V praxi to znamená, že všetky výdavky súvisiace s výstavbou tohto úseku budú musieť byť hradené výhradne zo štátneho rozpočtu. Nehovoriac o tom, že meškanie projektu je zapríčinené jeho zlým riadením a vďaka tejto skutočnosti dochádza k ušlému benefitu pre celú spoločnosť, ktorý sa dnes dostáva na úroveň 30 miliónov,“ hovorí predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Druhý strategický dopravný projekt D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý má odbremeniť kritický úsek pod Strečnom, bol v polovici minulého roka dokončený len na 43 % a je isté, že nebude dokončený v pôvodnom termíne – do konca roka 2023. NDS bude musieť navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k štyrom preplateným žiadostiam. Pri tomto projekte je odhadovaný ušlý celospoločenský benefit 15 miliónov. „V oboch kľúčových diaľničných projektoch došlo k fatálnemu zlyhaniu projektového riadenia, vzniku významnej finančnej škody, ktorá bude krytá verejnými zdrojmi. Z nášho pohľadu, pohľadu národnej kontrolnej autority, je potrebné vyvodiť voči konkrétnym zamestnancom osobnú zodpovednosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že len takto je možné nastaviť nový, zodpovedný prístup pri nakladaní so štátnymi alebo európskymi financiami.
Na nový mýtny systém stále čakáme
Hoci bolo v minulosti vybudovanie mýtneho systému a obstaranie technických zariadení s ním spojených zaplatené z verejných zdrojov, po ukončení zmluvy o elektronickom výbere mýta neprešli do vlastníctva štátu pre chybne nastavené zmluvné pravidlá zo strany štátu. Diaľničná spoločnosť s cieľom zabezpečiť kontinuálny výber mýta pristúpila v závere roka 2022 k uplatneniu špecifickej opcie, ktorá vyústila do ročného predĺženia zmluvy na prevádzku existujúceho systému. Kontrolný úrad rešpektuje skutočnosť, že diaľničiari vyrokovali s privátnou spoločnosťou finančne výhodnejšie podmienky, avšak proces vybudovania nového systému nie je stále uzatvorený. Od roku 2023 spustila spoločnosť do testovacej prevádzky EETS, ako novú súčasť mýta. Na národnú úroveň sa tak môžu dostať iní európski poskytovatelia, ktorí môžu prispieť k výraznému zníženiu prevádzkových nákladov. NKÚ apeluje na rezort dopravy, aby bola verejnosti poskytnutá jasná odpoveď na otázku, ako a za akých podmienok budú mýtne systémy prevádzkované do budúcna.
„Rezort financií mal obdobný názor ako náš úrad, že vlastníctvo k elektronickému mýtnemu systému malo prejsť na štát bezodplatne, prípadne za symbolickú cenu. Diaľničiari sa riadili vypracovanými právnymi analýzami, podľa ktorých je vlastníkom systému súkromný prevádzkovateľ napriek tomu, že štát už raz zaplatil náklady na jeho vybudovanie,“ približuje predseda kontrolórov. NDS si do konca septembra 2022 neuplatnila päťročnú opciu na predĺženie doby poskytovania služby. Zo strany spoločnosti tak došlo až v závere roka 2022 k uplatneniu už spomínanej špecifickej opcie, ktorá jej umožnila znížiť cenu, zachovala sa možnosť prevodu služby do rúk NDS a došlo k ročnému predĺženiu zmluvy na prevádzku systému. Úprava zmluvy, zadefinovanie nových pravidiel s firmou SkyToll a aj ukončenie zmenového konania na EETS bolo zrealizované po ukončení kontrolnej akcie zo strany národných kontrolórov, a preto obe rozhodnutia neboli predmetom detailného preverovania z ich strany. NKÚ aj preto odporúča poslancom parlamentu, aby v záujme verejnej kontroly a taktiež transparentnosti procesov, požadovali od vedenia rezortu dopravy i diaľničnej spoločnosti predložiť informáciu o ich ďalšom postupe pri vybudovaní a následnej prevádzke slovenského mýtneho systému.
Výnos za 12 rokov prevádzky mýtneho systému (2010 až 2021) dosiahol sumu 2,25 mld. eur bez DPH (graf). Viac ako polovica (50,3 %) pokrývala náklady na vybudovanie a následne prevádzku systému, ktoré dosiahli sumu 1,12 mld. eur bez DPH. Kontrolná akcia potvrdila že aktivity diaľničnej spoločnosti sú výrazne závislé na štátnych financiách, zdrojoch z EÚ, ale aj bankových úveroch (47 až 62 %), za ktoré v konečnom dôsledku ručí štát. Bežné príjmy diaľničiarov z mýta a úhrad za diaľničné známky sa v kontrolovanom období pohybovali medzi 36 – 39 %, čo znamená, že nepokrývali prevádzkové náklady. „Z pohľadu kontrolného úradu je dôležité, aby sa naplnil strategický cieľ výberu mýtnych poplatkov za užívanie rýchlostných ciest, diaľnic a komunikácií I. triedy, ktorým je naviazaný na rozširovanie cestnej infraštruktúry a aj jej modernizáciu. Pre generovanie financií, ktoré majú prispieť k naplneniu tohto cieľa, musí byť jasne zadefinované, aké maximálne percento výnosov z mýtneho systému môže byť použité na prevádzku diaľničnej spoločnosti. Táto otázka je o to vážnejšia, že Slovensko má v novom programovom období výrazne znížené možnosti čerpania európskej finančnej pomoci na rozvoj cestnej infraštruktúry,“ upozorňuje Ľ. Andrassy.
Klesajúce kapitálové výdavky ohrozujú investície
V kontrolovanom období zaznamenali kontrolóri pokles kapitálových výdavkov spoločnosti, čo zvyšuje tlak na schopnosť NDS zabezpečiť dostatok zdrojov pre dokončenie rozpracovaných a budúcich dopravných projektov. Už od roku 2018 dochádza k zmene pomeru financovania investícií a to tak, že ťažisko výdavkov zo zdrojov EÚ sa presunulo na štátny rozpočet. Kým v roku 2018 predstavovali európske zdroje takmer 320 miliónov, v roku 2021 klesli na necelých 88 miliónov. Naopak zdroje štátneho rozpočtu sa zo 129 miliónov zvýšili na 224 miliónov eur. NDS tak oveľa viac financuje svoje kapitálové výdavky z prostriedkov štátneho rozpočtu. „Okrem presunov výdavkov zo zdrojov EÚ na štátny rozpočet realizáciu investícií negatívne ovplyvňuje aj vysoká inflácia a energetická kríza, ktoré zvyšujú ceny stavebných materiálov aj pracovnej sily,“ dodal šéf kontrolórov.
Kontrolóri tiež urobili kontrolu aktuálne prijatých opatrení, pričom pozitívne vnímajú najmä posilnenie vnútornej kontroly, kontroly na mieste pri realizácii jednotlivých dopravných projektov, ale i zadefinovanie protikorupčných opatrení pri verejnom obstarávaní. Kontrolný úrad parlamentnému výboru odporúča, aby vedenie ministerstva dopravy do konca júna t. r. predložilo poslancom zákonodarného zboru okrem opatrení súvisiacich s budúcnosťou národného mýtneho systému taktiež analýzu udržateľného financovania cestnej infraštruktúry podľa strategického plánu do roku 2030. Toto odporúčanie súvisí s výrazným investičným dlhom v segmente cestnej i železničnej dopravy a znížením objemu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v programovom období 2021 – 2027.
Graf: Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
