Nová verzia COVID automatu bude zohľadňovať mieru zaočkovanosti, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

10. 08. 2021

rusko-kriz-ilustr

Nová verzia Alert systému pre monitorovanie vývoja pandémie a prijímanie opatrení proti SARS-CoV-2  /COVID automat/ bude mať po novom päť farieb a namiesto národného prístupu preferovať okresný, ktorý zohľadní mieru zaočkovanosti rizikových skupín v regióne. Vláda ju schválila na rokovaní v utorok 10. augusta  s účinnosťou od 16. augusta 2021.

“Zásadné pripomienky neboli, COVID automat bol dopredu so stranami konzultovaný, niektoré veci bolo treba len vysvetliť či doladiť, ale nebolo tam nič závažné,” priblížil minister zdravotníctva. Zdôraznil, že nový COVID automat sa snaží vytvoriť taký režim, aby zaočkovaní boli čo najmenej obmedzovaní a mali čo najviac výhod. Všetky technické detaily, ktoré COVID automat prináša, spresnia vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR.

Nový COVID automat zavádza päť farieb rizikovosti okresov – od zelenej (monitoring), cez oranžovú (ostražitosť), červenú (1. stupeň ohrozenia), bordovú (2. stupeň ohrozenia), až po čiernu (3. stupeň ohrozenia). Pri zmene farby sa má brať do úvahy okrem počtu nakazených napríklad aj zaočkovanosť okresu v populácii nad 50 rokov. Čím viac očkovaných v tejto skupine ľudí bude daný okres mať, tým bude väčšia šanca, že sa posunie do lepšej farby a napriek číslu nakazených v ňom budú platiť miernejšie opatrenia.

Prevádzky sa po novom rozhodnú, či budú púšťať iba zaočkovaných, alebo negatívne testovaných a ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, alebo všetkých vrátane neočkovaných a netestovaných. Podľa toho sa potom budú odvíjať aj ďalšie opatrenia.

Schválená verzia COVID automatu reaguje na najnovšie vedecké poznatky o SARS-CoV-2 a dostupnosť účinných a bezpečných očkovacích látok

  • Implementuje vedecké dôkazy z krajín, ktoré vďaka akcelerovanému zaočkovaniu viac ako 95% zraniteľnej populácie a skupiny ľudí nad 50 rokov dokázali efektívne eliminovať hospitalizácie a mortalitu spojené s ochorením COVID-19.
  • Reaguje na postupný import nového infekčnejšieho Delta variantu (B.1.617.2), ktorý sa rýchlo stáva dominantným variantom v Európskej únií a na Slovensku.
  • Ponúka prevádzkovateľom zariadení a organizátorom podujatí flexibilne si vybrať z troch protokolov:
  • Zavádza používanie digitálnych COVID preukazov EÚ ako efektívneho riešenia pre rýchle a jednoduché overenie údajov o očkovaní, prekonaní ochorenia alebo výsledku testovania. Cieľom Digitálnych COVID preukazov EÚ je zvýšiť bezpečnosť v spoločenských priestoroch a súčasne akcelerovať otváranie hospodárstva.
  • Limituje element národnej brzdy, kedy sa po prekročení stanovených limitov incidencie, hospitalizácie a reprodukčného čísla zavádzali reštriktívne opatrenia celoplošne pre všetky okresy Slovenskej republiky. Namiesto toho preferuje okresný prístup, ktorý reflektuje rôznu mieru zaočkovanosti a teda aj imunitnej ochrany obyvateľstva.

Zdroj: Úrad vlády SR, TASR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenskí hasiči sú v plnom nasadení na gréckom ostrove Evia , Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

10. 08. 2021

hasici-grecko-evia-ilustr

Od žiadosti o pomoc z Grécka sužovaného katastrofálnymi požiarmi neuplynuli ešte ani tri dni a slovenskí hasiči už niekoľko hodín zasahujú v teréne. Na grécky ostrov Evia, ktorý je najviac zasiahnutý požiarmi v severnej časti, dorazili v utorok 10. augusta 2021  o jednej ráno miestneho času. Ihneď po vylodení boli gréckymi kolegami nasmerovaní na plochu pre rozloženie tábora.

Toto stanovisko však nebolo zdravotne bezpečné vzhľadom k silnému zadymeniu a lietajúcemu popolu. Preto si hľadali iné zázemie, ktoré im bolo poskytnuté v miestnej telocvični – približne 10 km od najbližších požiarov. Podľa ich slov im tieto priestory poskytujú dostatočné bezpečie a sú schopní v nich zotrvať počas celej doby svojho nasadenia. V súvislosti so stravou a PHM stále zostávajú úplne sebestační.

Ostrov Evia je zadymený

Prvá skupina tvorená z 31 hasičov vyrazila na miesto požiaru s 10 kusmi  cisterien už o 8. hodine, ani nie 5 hodín od vytvorenia zázemia.

Ostrov Evia je zadymený

Vďaka svojej profesionalite a neúnavnému odhodlaniu sú naši hasiči schopní zasahovať po takej dlhej ceste zo Slovenska a pokúsiť sa pomôcť svojim gréckym kolegom.

Slovenskí hasiči na ostrove Evia


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Grécku sužovanému požiarmi pomôžu slovenskí hasiči, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 08. 2021

grecko-poziare

V nedeľu 8. augusta 2021 ráno  bol zo Slovenska do Grécka vypravený modul pozemného hasenia požiarov v prírodnom prostredí, ktorý pomôže pri likvidácii lesných požiarov severne od Atén.

„Nesmierne oceňujem, že sa hasiči zaradení v module zmobilizovali za menej ako 24 hodín a teraz sú už na ceste do požiami zasiahnutých lokalít,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Hasiči sa vydávajú na cestu

V module do Grécka je zaradených 75 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a 30 kusov techniky, ktorej súčasťou sú okrem veľkokapacitných a strednokapacitných hasiacich automobilov aj vozidlá s logistikou.

Hasiči sa vydávajú na cestu

Modul bude po príchode do Grécka se­­bestačný vrátane elektrickej energie, ubytovania a stravovania na sedem dní, v prípade potreby bude možné túto dobu predĺžiť.

Minister Roman Mikulec pred členmi hasičského modulu

Veľvyslankyňa SR v Grécku Iveta Hricová na margo vyslanej pomoci povedala: „Grécka strana už teraz vysoko oceňuje a vysoko si váži tento krok, považuje ho za nesmierne ústretový. Vnímajú ho ako veľký prejav solidarity a sú naozaj vďační.”

Minister Roman Mikulec pred členmi hasičského modulu

Na vyslaní modulu z Bratislavy boli prítomní minister vnútra SR Roman Mikulec, štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner, velvyslankyňa SR v Grécku Iveta Hricová, prezident HaZZ Pavol Mikulášek a generálny riaditeľ Sekcie krízového riadenia MV SR Marián Dritomský.­­

Minister Roman Mikulec a prezident Hazz Pavol Mikulášek pred členmi hasičského modulu

Počas pretrvávajúceho horúceho a suchého letného počasia Grécko zasiahla vlna lesných požiarov na ostrovoch, na polostrove Peloponéz a tiež v regióne Atika (Atény).  V dôsledku katastrofálnej situácie požiadalo Grécko o sily a protriedky mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.  Slovensko v reakcii na požiadavku ponúklo modul pozemného hasenia lesných požiarov, grécka strana ponuku oficiálne akceptovala.

 Foto: MV SR, Vladimír Benko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Migračné úrady Slovenska a Grécka nadviazali expertnú spoluprácu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

01. 08. 2021

hellenic-vlajka

Výmena odborných poznatkov v oblasti sociálnej práce a ich nositeľov, identifikácia zraniteľných osôb a riešenia konfliktov v utečeneckých táboroch budú od jesene predmetom spolupráce na bilaterálnej báze medzi Migračným úradom MV SR s gréckym ministerstvom pre migráciu a azyl.

 

Vyplynulo to  z pracovnej cesty expertiek odboru migrácie a integrácie MÚ MV SR, ktorá sa uskutočnila 19. – 23. júla 2021 v Aténach. Zástupkyne migračného úradu Petra Achbergerová a Petra Blažejová sa s viceguvernérom pre príjem a identifikáciu utečencov S. Hagabimanom dohodli, že Slovensko kapacitne posilní sociálnu prácu v jednom zo siedmich táborov v Aténach a podporí ho aj materiálnou pomocou v podobe školských pomôcok a hygienických potrieb. Okrem prítomnosti sociálnych pracovníčok migračného úradu sa skúma aj možnosť nasadenia kolegov z antikonfliktného tímu Policajného zboru do terénnej alebo školiteľskej práce v Grécku.

Cesta je výsledkom návrhu projektu ELPIS, ktorý migračný úrad  ponúkol gréckemu partnerovi v marci  2021 ako súčasť záväzku SR pomáhať v oblasti migrácie tam, kde existuje potreba krajín pôvodu alebo v rámci členských krajín EÚ.

Slovensko-grécka spolupráca

Delegáciu MÚ MV SR ústretovo podporilo aj veľvyslanectvo SR v Aténach. Policajná  pridelenkyňa zastupiteľského úradu pplk. Beáta Adameová logisticky i obsahovo významne zvýšila kredit slovenskej delegácie.

Slovensko-grécka spolupráca

 „Veľmi nás potešilo, že grécka strana prijala náš návrh s vďakou a so slovami, že Slovensko je prvou krajinou, ktorá Grécku ponúkla bilaterálnu spoluprácu v uvedenej podobe  v tejto oblasti,“ skonštatovala riaditeľka odboru migrácie a integrácie migračného úradu Petra Achbergerová. „Je to pre nás zároveň aj možnosť ako si prehlbovať a rozširovať vlastné vedomosti a pracovné skúsenosti, keďže  azylové zariadenia na Slovensku sú obsadené len v minimálnej miere,“ dodala.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko posiela humanitárnu pomoc do Litvy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

30. 07. 2021

aid_3619ilustr

Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyšle do Litvy kamión s humanitárnou pomocou. Pomoc je určená na núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie v hodnote viac ako 70 tisíc eur. Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR prispelo 1500 ks hygienických balíčkov v hodnote 12 tisíc eur.

 

Do Litvy prišlo v júli 2021 cez bieloruské hranice viac ako 1800 migrantov z Blízkeho východu a Afriky, ich počet od začiatku roku 2021 predstavuje 25-násobný nárast oproti minulému roku.

Zľava štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner, štátna tajomníčka MZV a EZ SR Ingrid Brocková a kancelár Ústredia ekumenickej a pastoračnej služby OS Jaroslav Balocký

Litva kvôli značnému nárastu nelegálnej migrácie požiadala prostredníctvom agentúry Frontex o posilnenie vonkajšej hranice EÚ. Slovenská republika na túto žiadosť zareagovala a vyslala na litovsko-bieloruskú hranicu 4  príslušníkov Policajného zboru  s vozidlom. Tí budú doplnení o ďalších 2 policajtov od 10. augusta 2021.

Humanitána pomoc pre Litvu

Foto: MV SR, Vladimír Benko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Najvyšší správny súd už o pár dní realitou

Od 1. augusta začína fungovať Najvyšší správny súd. Inštitúcia s významnými právomocami, ktorá tu dlhé roky chýbala. Nový súd bude chrániť ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Bude preskúmavať dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí. Prechádzajú na neho aj niektoré kompetencie z Ústavného súdu SR, keďže bude rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Aj preto sa o ňom právom hovorí ako o malom ústavnom súde. Rovnako bude rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia. A v neposlednom rade bude disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov, notárov, či exekútorov. Tieto jeho právomoci nie sú obyčajné. Naopak, sú zásadné, aby mohla byť vrátená dôvera v inštitúcie a právny štát.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu presadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v rámci veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície, ktorý parlament schválil koncom minulého roka. V hierarchii všeobecných súdov má Najvyšší správny súd rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom Najvyšší správny súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a Najvyšší súd SR je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí.

„Ide o sviatok správneho súdnictva,“ uviedol v súvislosti s očakávaným štartom činnosti Najvyššieho správneho súdu jeho predseda Pavol Naď. „V spoločnosti sa nie často deje, že by politická moc, ktorá má prakticky v rukách parlament a vládu, sa nechala kontrolovať inou inštanciou, ktorá môže korigovať jej rozhodnutia. Z tohto pohľadu zriadenie Najvyššieho správneho súdu možno vnímať ako ojedinelú, významnú vec a sviatok pre občanov Slovenskej republiky. Verím, že je to na ďalšie desaťročia a prial by som si, aby to bolo na stáročia,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.

„Som rada, že od 1. augusta začne svoju činnosť Najvyšší správny súd. Je to kľúčová inštitúcia v rámci reformy justície pre vrátenie dôvery v spravodlivosť na Slovensku. Chcem veľmi pekne poďakovať predsedovi Súdnej rady SR a vôbec Súdnej rade SR, pretože mali kľúčovú rolu pri vytváraní Najvyššieho správneho súdu, keďže realizovali výberové konania na sudcov, ktoré tiež takto robili prvýkrát na základe právomoci, ktorá bola vytvorená iba pre kreovanie Najvyššieho správneho súdu. A rovnako treba veľmi pekne poďakovať predsedovi Najvyššieho správneho súdu, ktorý od svojho vymenovania 18. mája 2021 za veľmi krátky čas postavil túto inštitúciu doslova na zelenej lúke,“ uviedla ministerka spravodlivosti M. Kolíková.

Z cieľového počtu 100 zamestnancov, ktorý Najvyššiemu správnemu súdu prognózuje Ministerstvo financií SR, sa za veľmi krátky čas podarilo obsadiť už 62 miest. S týmto počtom zamestnancov začne Najvyšší správny súd od 1. augusta 2021 svoju činnosť. Ďalšie výberové konania sú v procese.

„Bolo vypísané výberové konanie na 13 miest asistentov sudcov, na ktoré sa hlási 60 ľudí. Pozícia asistenta je veľmi významnou osobitne v tejto situácii, keď sudcovia potrebujú odbornú pomoc erudovaných mladých právnikov zameraných na správne súdnictvo tak, aby mohli dopomôcť predovšetkým k likvidácii ťažkej záťaže, ktorú budeme mať hneď na štarte, a to je zhruba 2000 spisov kasačnej agendy, ktorú presne v tomto týždni preberáme z Najvyššieho súdu SR,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.

„Teším sa z nového zboru sudcov, teším sa z nového zboru odborného personálu a verím, že v najbližšom období, kedy bude Najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť, nám ukáže, že jeho zriadenie bol správny krok a že je to dôležitá inštitúcia,“ uzatvorila ministerka M. Kolíková.


Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Podcast ZVNÚTRA O VNÚTRE s pilotkou Leteckého útvaru MV SR, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

22. 07. 2021

podcast-pilotka1

Žena a pilotka? Prečo nie. V štvrtom podcaste Ministerstva vnútra SR ZVNÚTRA O VNÚTRE si môžete vypočuť rozhovor s pilotkou Leteckého útvaru MV SR Eliškou Zwirnovou. Tu sú jej slová: “Nevidím rozdiel, či sedím v aute alebo v lietadle.”

  • kedy zatúžila stať sa pilotkou
  • ako sa k jej povolaniu postavili rodičia
  • či musí mať pilot vyštudovanú vysokú školu
  • či sa kontroluje psychický stav pilotov
  • čo hovorí na tlieskanie pasažierov po pristátí.

 

podcast-pilotka2

Ministerstvo vnútra SR spustilo podcasty s cieľom priblížiť širokej verejnosti aj takýmto spôsobom samotný rezort a prácu ľudí v ňom. Pripravuje ich Lucia Hurajtová z tlačového odboru MV SR.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Neformálne stretnutie ministrov pre vnútorné záležitosti EÚ v Slovinsku, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

15. 07. 2021

slovinsko-minister3

Minister vnútra Roman Mikulec sa 15. júla 2021 zúčastnil na neformálnom stretnutí ministrov pre vnútorné záležitosti EÚ v Brdo pri Kranju v Slovinsku. Zástupcovia rezortov vnútra jednotlivých členských krajín diskutovali o aktuálnych témach súvisiacich s digitálnou evolúciou, migráciou a azylom, ako aj spoluprácou so západným Balkánom. Veľkú časť diskusie venovali ministri aj súčasnosti a budúcnosti schengenu.

 Slovinsko je od 1.7.2021 predsedajúcou krajinou Rady EÚ a vo štvrtok 15. 7.2021 sa tu na neformálnom stretnutí zišli predstavitelia rezortov vnútra, aby diskutovali o aktuálnych témach dotýkajúcich sa vnútornej bezpečnosti. V súvislosti s novým návrhom nariadenia o umelej inteligencii sa rokovalo najmä o potrebe zhodnotiť niektoré výzvy, ktorým čelí oblasť vnútornej bezpečnosti. Umelá inteligencia môže hrať dôležitú úlohu v oblasti riadenia hraníc, polície aj migrácie. Jedným z najvhodnejších príkladov reakcie na technologický rozvoj je iniciatíva Europolu a zriadenie Inovačného laboratória (Europol HUB), ktoré testuje a následne zavádza do praxe nástroje na analytickú činnosť. Bezpečnostný sektor musí byť spôsobilý čo najskôr adekvátne reagovať na technologický pokrok tak, aby nebola vnútorná bezpečnosť ohrozovaná.

Slovinsko ministri vnútra

Azyl, migrácia a s nimi spojené bezpečnostné hrozby, rovnako ako spolupráca so štátmi západného Balkánu sú nielen stálou témou rokovaní ministrov vnútra, ale aj jednou priorít predsedajúceho štátu.

Pandémia priniesla so sebou aj zvýšenie nápadu niektorých druhov kriminality. Medzi mini aj sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete. Vyšetrovanie tohto druhu trestnej činnosti nevyhnutne vyžaduje úzku spoluprácu príslušných orgánov členských krajín.

Podrobne diskutovanou témou bol aj schengenský priestor, ktorý je od migračnej krízy v roku 2015 pod neustálym tlakom a čelí stále novým výzvam. „Minulý rok nám ukázal, že doterajšie snahy o tvorbu bezpečného priestoru, v ktorom si užívame slobodu pohybu a pobytu, sa rozšírili o ďalšiu úlohu, ktorou bude vytvorenie bezpečného, slobodného a zdravého schengenského priestoru,“ podotkol minister vnútra. Len pred niekoľkými týždňami predložila Komisia schengenskú stratégiu. Jej súčasťou je aj legislatívny návrh revízie schengenského hodnotiaceho mechanizmu, ktorého cieľom je včasná identifikácia a odstraňovanie nedostatkov pri implementácii schengenských pravidiel.Revízia Schengenského hraničného kódexu by mala byť ukončená na konci tohto roka a bude reflektovať poučenia z pandémie covid-19. Predpokladá zavedenie núdzového plánovania v prípade závažnej hrozby za použitia záruk, aby potenciálne zavedené kontroly na vnútorných hraniciach ostali proporcionálne a boli najmä opatrením poslednej inštancie.

 „Prajem Slovinsku úspešné predsedníctvo, čakajú naň náročné úlohy ako obnova Európy po koronakríze. Sme pripravení našim slovinským partnerom pri plnení týchto úloh pomôcť, aby „Spoločne. Odolní. Európa, “nezostalo iba symbolickým heslom tohto predsedníctva,“ povedal na záver stretnutia Roman Mikulec.

Slovinsko ministri vnútra


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na olympijské a paralympijské hry do Tokia odchádza aj 15 najlepších športovcov Športového centra polície, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

14. 07. 2021

olympiada-tokio

Slovenský olympijský a športový výbor spolu so Slovenským paralympijským výborom vysiela na olympijské a paralympijské hry do Tokia, ktoré sa uskutočnia od 23. júla do 8. augusta 2021 a od 24. augusta do 5. septembra 2021, aj 15 najlepších športovcov Športového centra polície. Slávnostný akt sľubu slovenských výprav sa uskutočnil 14. júla 2021 na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave.

 

Pôvodne sa olympijské hry v Tokiu mali konať minulý rok v lete – od 24. júla do 9. augusta. Celosvetová pandémia však zapríčinila ich preloženie na rok 2021. Slovensko tak bude na olympijských hrách v Tokiu reprezentovať 41 najlepších športovcov. Zo Športového centra polície ich bude 15 – Ján Volko, Danka Barteková, Zuzana Rehák Štefečeková, Erik Varga, Jana Špotáková, Marián Kovačócy, Matej Beňuš, Erik Vlček, Samuel Baláž, Adam Botek, Denis Myšák, Ľubomír Pištej a Barbora Balážová.

Člennovia Športového centra polície s ministrom Romanom Mikulcom

Z paralympijských športovcov sú to Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský.
Súťažiť budú v športových disciplínach ako atletika, športová streľba, vodný slalom, rýchlostná kanoistika a stolný tenis.

Prezidentka Zuzana Čaputová a paralympionička Veronika Vadovičová

Na hrách v Japonsku sa zúčastnia aj deviati tréneri zo Športového centra polície.

Minister Mikulec s prezidentkou Zuzanou Čaputovou

Som mimoriadne hrdý na našich športovcov, ktorí svojimi výkonmi a výbornými výsledkami zviditeľňujú našu krajinu vo svete a inšpirujú mládež a ďalšie generácie budúcich slovenských športovcov. Prajem im, aby dokázali na olympiáde dostať zo seba po náročnej príprave a tréningoch to najlepšie. Nech ich húževnatosť, odvaha a šťastie nikdy neopustia,“ ocenil športovcov minister vnútra SR Roman Mikulec.

Športovci

Slovenskí športovci sa do dejiska hier presúvajú postupne podľa dátumu štartu ich súťaží. Na Hrách XXXII. olympiády budú športovci z celého sveta bojovať o 339 medailí. Do programu sa vrátia bejzbal a softbal, novými športami budú športové lezenie, karate, surfing a skejtbording.

Foto: Vladimír Benko, MV SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vládny cloud je úspešný projekt a záujem o jeho služby stúpa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

09. 07. 2021

vladny-cloud-logo

Už piaty rok má verejná správa na Slovensku k dispozícii vládny cloud – teda priestor na internete fungujúci na princípe zdieľania infraštruktúry a služieb, kam možno ukladať všetky druhy informácií. Prípravu vládneho cloudu odsúhlasila vláda ešte v roku 2015 rozhodnutím o centralizácii dátových centier štátu do dvoch hlavných centier – na ministerstve financií a na ministerstve vnútra.

Vládny cloud je komplexný systém s jedným štandardizovaným prostredím, ktorý postupne nahrádza prevádzku množstva štátnych serverovní. Tie navyše  fungujú na rôznych platformách, pričom systémy, ktoré prevádzkujú, nie sú vždy naplno využívané. Vládny cloud poskytuje hardvér, pamäť, či dátové úložiská štátnym používateľom, ktorým tak odpadá starosť napríklad o sieť, či bezpečnosť a zálohovanie. Každá štátna inštitúcia si z katalógu služieb cloudu vyberie to, čo jej vyhovuje. Ak služba v danom čase neexistuje, cloud vybudovaný na princípe škálovateľnosti, ju dokáže rýchlo zabezpečiť. Ako každé riešenie fungujúce na zdieľaní, významne šetrí čas, námahu i peniaze a to pri splnení špecifických požiadaviek na architektúru a bezpečnosť štátnych systémov, ktoré legislatívne upravuje zákon o eGovernmente.

Infraštruktúra  a služby nevyhnutné na prevádzku štátnych informačných systémov sú zdieľané a teda lepšie využívané –  z pohľadu celkových investícii do IT teda spotrebúvajú menej prostriedkov. Úspory sú  značné: predstavujú približne tretinu prevádzkových nákladov.

Dáta v úložiskách informačných systémov prevádzkovaných vo vládnom cloude chránia najmodernejšie technológie. V porovnaní s komerčnými cloudovými riešeniami majú slovenskí občania istotu, že ich osobné dáta v štátnych informačných systémoch neopustia územie SR, čo je mimoriadne dôležité v časoch čoraz sofistikovanejších kybernetických útokov a hybridných konfliktov. Naopak, v prípade kritických situácií sú dáta operatívne dostupné autorizovaným zložkám štátu.

Vládny cloud ministerstvo vnútra vybudovalo z eurofondov v rámci OP Integrovaná infraštruktúra

Projekt  v hodnote 45 miliónov eur hodnotíme ako úspešný. Služby vládneho cloudu aktuálne využíva vyše 40 štátnych odberateľov z radov ministerstiev a ďalších inštitúcií. „V cloude je prevádzkovaný napríklad projekt sčítania obyvateľov, celá agenda elektronických občianskych preukazov, register právnických osôb či množstvo projektov Národného centra zdravotníckych informácií SR – celkovo vyše 120 rôznorodých projektov,“ uviedol štátny tajomník MV SR Ján Lazar. Záujem o služby cloudu je permanentný a stúpajúci, preto pracujeme na rozšírení jeho kapacít, a to v rámci ďalšieho projektu z eurofondov v hodnote 25 miliónov eur.

Cloud MV SR

Ministerstvo vnútra služby vládneho cloudu neustále vylepšuje a rozširuje na základe požiadaviek klientov. Katalóg služieb postupne rozšírime pomocou vývojárských open source platforiem /DevOps-Jenkins, Bulk imports, Kubernetes/, ktoré využívajú a rozvíjajú aj najväčšie technologické giganty. Prispeje to k škálovateľnosti poskytovaných služieb  a odstráni mnoho obvyklých ručných zásahov. V rámci nových funkcionalít a optimalizácie procesov sprístupníme služby reportingu či  fulltextového vyhľadávania. Zjednodušíme a zrýchlime objednávanie cloudových služieb – pri malých projektoch ich ministerstvo vnútra bude schvaľovať do niekoľkých hodín.

 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok