Mimoriadne nácviky požiarneho poplachu a evakuácie osôb v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré iniciovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v januári tohto roka, ukázali svoju opodstatnenosť a preventívny charakter. Rozsiahly požiar strechy v Domove dôchodcov v Spišskej Novej Vsi, ktorý vypukol v utorok popoludní, si nevyžiadal úmrtia ani zranené osoby. Všetkých, spolu vyše 200 klientov a zamestnancov, sa podarilo rýchlo a včas evakuovať do bezpečia. Evakuované osoby dostali potrebnú pomoc a zdravotnú starostlivosť.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak ďakuje zamestnancom zariadenia za príkladné zvládnutie evakuácie, vďaka ktorej ochránili životy všetkých prítomnách klientov: „Psychológovia z úradu práce v Spišskej Novej Vsi pomáhajú všetkým dotknutým klientom a zamestnancom, ktorí prejavia záujem o psychologickú pomoc. Zvládnutie tejto nešťastnej udalosti je ďalším hmatateľným výsledkom výnimočnej spolupráce samotného zariadenia a odborníkov na bezpečnosť z nášho rezortu pri nastavení protipožiarnych plánov a nácviku evakuácie osôb.“
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny začiatkom roka 2022 vydalo usmernenie pre poskytovateľov sociálnych služieb s povinnosťou aktualizovať plány požiarnej ochrany (v zmysle Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii), aby ochránili zdravie a životy prijímateľov a zamestnancov sociálnych služieb. Spolu 720 zariadení tak vykonalo povinné nácviky požiarnych poplachov a evakuácie. Tie preverili pripravenosť jednotlivých zariadení v krízovej situácii, ich personálne kapacity, materiálne zabezpečenie a odhalili aj možné technické prekážky.
Ministerstvo práce je v tomto smere naďalej nápomocné, aby sa zistené nedostatky v zariadeniach sociálnych služieb podarilo postupne odstrániť v prospech maximálnej ochrany zdravia a životov najzraniteľnejších skupín.
Domov dôchodcov v Spišskej Novej Vsi vykonal mimoriadny nácvik cvičného poplachu a evakuácie osôb na základe usmernenia rezortu práce 20. januára 2022 podľa požiarneho evakuačného plánu organizácie pod dohľadom autorizovaného technika požiarnej ochrany.
Príčinu požiaru, ktorý zachvátil a značne poškodil strechu a celé podkrovie zariadenia, už vyšetrujú kompetentné orgány.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Uplynulý rok rezortu obrany hodnotia jeho predstavitelia ako úspešné plnenie záväzkov voči bezpečnosti SR, vojakom a tiež spojencom. V nasledujúcom období sa rezort plánuje zamerať na zvýšenie obranyschopnosti SR vrátane znižovania závislosti od Ruskej federácie v oblasti vojenskej techniky.
„Dva roky pôsobenia súčasnej vlády, ktoré sme si pred pár dňami pripomenuli, boli dva roky riešenia zásadných kríz. Nastúpili sme do obdobia, kedy prepukla pandémia COVID-19, s ktorou bojujeme dodnes, zároveň sme mali obdobie, kedy sme pomáhali, aj vojensky, pri evakuácii z Afganistanu. Aktuálne už niekoľko mesiacov intenzívne realizujeme kroky, aby sme ochránili bezpečnosť SR v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Úprimná vďaka všetkým v rezorte obrany. Neľahké obdobie, neľahké podmienky, ale vynikajúce výsledky,“ zhrnul minister obrany SR Jaroslav Naď, pričom ocenil tiež medzirezortnú spoluprácu.
Medzinárodná spolupráca MO SR je intenzívna ako nikdy predtým. Takto nadviazané vzťahy majú tiež nadrezortný presah, vrátane ekonomických a ďalších výhod. Slovensko je zároveň aktívnym spojencom, ktorý si plní svoje záväzky. „Keď som nastupoval ako minister obrany, bol pre rok 2020 plánovaný rozpočet vo výške 1,63 %. Dosiahli sme 2% v roku 2020 a výrazné navýšenie aj v roku 2021,“ uviedol minister s tým, že vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu rezort predpokladá navýšenie rozpočtu pre obranu.
Na modernizáciu techniky OS SR vynaložil rezort obrany v roku 2021 32,6% zo svojho rozpočtu, čo predstavuje 564 mil. eur, pričom aktuálne má otvorených viac ako 100 modernizačných projektov vrátane zásadných projektov pre pozemné sily – pásových a kolesových obrnených vozidiel. „Zavádzame moderné technológie a zbavujeme sa závislosti od Ruska. Dva najväčšie oriešky, ktoré máme pred sebou, sú lietadlá MiG-29 a systém S-300,” povedal minister. Viac prostriedkov investovalo MO SR aj do údržby a opravy infraštruktúry – navýšenie predstavovalo 170%, čo oceňujú aj samotní vojaci. Okrem toho boli realizované projekty na zníženie nákladov, teda zvýšenie energetickej efektivity budov a zavádzanie zelených riešení.
Oproti minulosti si výrazne zlepšila aj dostupnosť výstrojných súčiastok pre profesionálnych vojakov – dva roky po sebe rezort vynaložil na výstroj viac ako 17,5 mil. eur. Minister v tejto súvislosti avizoval tiež spustenie projektu nových uniforiem. Historicky najviac finančných prostriedkov putovalo takisto do vojenského výskumu a vývoja, ale tiež do podpory vojenskej histórie a tradícií.
Úsilie OS SR v uplynulom roku zhrnul náčelník Generálneho štábu OS SR gen. Daniel Zmeko. Vyzdvihol spracovanie Vojenskej stratégie, a to na základe veľmi zásadných štábnych nácvikov a hodnotenia reálnej bezpečnostnej situácie. Na vojenskú stratégiu nadviažu ďalšie strategické dokumenty OS SR. V nadväznosti na nové dokumenty bola realizovaná aj reorganizácia ozbrojených síl. „Minulý rok bolo veľmi podstatné dosiahnutie počiatočnej operačnej pripravenosti Spoločného operačného veliteľstva, ktoré sa dnes už plnohodnotne podieľa na plnení všetkých zásadných aktivít ozbrojených síl vrátane vypracovania ostrých plánov na obranu SR,“ priblížil gen. Zmeko.
Zároveň vyzdvihol rozvoj špeciálnych síl, vznik Základne výcviku špeciálnych síl, rozvoj spôsobilostí pre informačné operácie, vznik ženijného a prípravu vzniku delostreleckého pluku. Náčelník Generálneho štábu OS SR gen. D. Zmeko informoval tiež o plnení úloh v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou. „Ozbrojené sily SR sú už viac ako mesiac v stave plnej bojovej pohotovosti, ktorý bol vyhlásený dva dni pred samotnou ruskou agresiou na Ukrajinu, čo hovorí aj o predikcii vojskového spravodajstva. Okrem toho máme denne nasadených približne 700 vojakov priamo na štátnej hranici a ďalšie stovky na asistenčné úlohy. Našou úlohou je v prvom rade zabezpečovať tzv. zelenú hranicu, aby sme eliminovali akúkoľvek hrozbu, ale nevyhýbame sa ani plneniam humanitárnych úloh, ako je pôsobenie na hraniciach, výstavba stanového mestečka pre utečencov, či transporty materiálu pre Ukrajinu,“ povedal.
Dôležitým úspechom bola aj stabilizácia personálu OS SR. Počet prijatých vojakov takmer dvojnásobne prevýšil počet prepustených. Zvýšili sa tiež celkové reálne stavy OS SR. Aktuálna naplnenosť sa pohybuje na úrovni 77%, cieľom pre najbližšie dva roky bude dosiahnuť naplnenosť viac ako 80%.
Minister obrany dnes počas tlačovej konferencie vyzdvihol tiež ďalší dôležitý fakt, a to, že všetky rezortné podniky obranného priemyslu dosiahli v roku 2021 zisk. Ako príklad uviedol LOTN, a.s., ktoré zo straty 7 mil. eur dosiahla zisk 76 tis. eur. Ziskové boli aj Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a tiež Horezza, a.s. Významnú podporu pocítilo aj Múzeum SNP, ktoré získalo pod rezortom obrany o 50% vyšší rozpočet. Šéf rezortu obrany ocenil tiež prácu vedenia a personálu ÚVN SNP-FN v Ružomberku, ktorá sa umiestnila na prvých priečkach v hodnotení pacientov a jednoznačne patrí medzi špičku zdravotníckych zariadení na Slovensku a tiež Vojenské športové centrum Dukla, ktoré aj vďaka najvyššiemu rozpočtu vo svojej histórii a výraznej podpore zo strany MO SR získalo až 57 medailí z vrcholných športových podujatí.
Ďalší rok v rezorte obrany si môžete pozrieť v priloženom PDF súbore.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 25. marca 2022 – Investičný dlh vodárenských spoločností dosahuje miliardy eur. Dve desaťročia od schválenia transformácie vodárenstva na Slovensku ako kľúčovej kritickej infraštruktúry zo strany štátu na samosprávy sa ukazuje, že existuje stále veľké množstvo obcí bez verejného vodovodu a kanalizácie. A to aj napriek tomu, že všetky obce sú akcionármi vodárenských spoločností. Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR v 9 vodárenských spoločnostiach odhalili viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Za problém úrad považuje aj nízku mieru transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám a nedostatočnú kontrolu a dozor štátnych orgánov, čo sťažuje ich verejnú kontrolu.
Mnohé nedostatky vyplývajú z nejednoznačnej legislatívy, ale aj z jej rôznej interpretácie manažmentom spoločností i akcionárov či štátnych orgánov dozoru. Aj preto kontrolóri odporúčajú prehodnotiť kompetencie ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam, aby sa jasne oddelili povinnosti obce ako akcionára a orgánu verejnej správy a aby sa agenda netrieštila medzi rôzne úrady. Taktiež je dôležité vytvoriť účinnejší systém kontroly vodárenských spoločností či zmeniť spôsob regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.
Voda je strategickou surovinou potrebnou pre existenciu človeka a všetkého živého. Na Slovensku ju chráni Ústava SR, ktorá zaručuje, že podzemné vody a vodné toky sú v jej vlastníctve a majú byť využívané v prospech všetkých občanov aj nasledujúcich generácií. „Keďže voda je nevyhnutnou podmienkou života a zdravia, ústavné právo na ochranu zdravia možno interpretovať aj tak, že v sebe obsahuje nárok občanov na zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Vodárenské spoločnosti a ich akcionári však nie sú schopní zabezpečiť takéto ústavné právo v plnej miere bez výrazného zásahu štátu v oblasti rozvoja infraštruktúry, ale aj kontroly a dozoru nad ich činnosťou,“ uviedol podpredseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Kontroly NKÚ zamerané na vodárenské spoločnosti sa uskutočnili v roku 2019 v dvoch a následne v roku 2021 v ďalších siedmich vybraných vodárenských spoločnostiach (zoznam nižšie). Ich cieľom bolo poukázať na problémy a riziká vyplývajúce z nedostatočnej a nejednoznačnej legislatívy. Zároveň posúdiť spôsob ich hospodárenia, vrátane nakladania s majetkom pri zabezpečení verejného záujmu, a to pitnej vody pre obyvateľov a odvádzania a čistenia odpadových vôd.
V rozvoji vodovodov a kanalizácií sú veľké regionálne rozdiely
Úroveň zásobovania pitnou vodou z verejných vodovodov bola v roku 2019 na Slovensku vo výške 89,55 %, čo predstavuje oproti roku 2005 nárast o 4,2 %. Vodou z vodovodov je u nás aktuálne zásobovaných 2 416 obcí, čo je 83,6 % z celkového počtu obcí. Veľkou výzvou zostáva 477 obcí, ktoré sú ešte stále bez verejného vodovodu. Oveľa vážnejšia situácia je v súčasnosti s napojením obyvateľov na verejnú kanalizáciu. V roku 2019 dosiahol ich počet 3,77 mil., čo sú viac ako dve tretiny z celkového počtu obyvateľov Slovenska, pričom v porovnaní s rokom 2005 došlo k nárastu o 12,4 %. Avšak spomedzi 2 890 obcí malo v roku 2019 vybudovanú kanalizačnú sieť len 1 136 obcí, čo je niečo viac ako tretina (39,31 %).
V rozvoji verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Najpriaznivejšia situácia je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. „Napriek nárastu pripojených obyvateľov na verejnú kanalizáciu, úroveň odkanalizovania naďalej zaostáva za rozvojom vodovodnej siete a potrebami životného prostredia. Naráža na problém modernizácie, rozširovania existujúcej vodárenskej infraštruktúry, s ktorým súvisí enormne vysoký investičný dlh, ktorého zníženie nemajú možnosť samosprávy vyriešiť bez pomoci štátu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. Podpora rozširovania vodovodov a kanalizácií je jedným zo strategických cieľov z hľadiska udržateľného a zdravého fungovania spoločnosti. Plán obnovy a udržateľnosti ako ani priority pre nové programové obdobie 2021-2027 však s finančnými prostriedkami na ich obnovu a rozvoj nepočítajú.
Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh. Aj keď dochádza ku každoročnej obnove vodárenských sietí, kontrolóri ku koncu roku 2020 odhadli výšku investičného dlhu na obnovu kritických sietí na viac ako 3,84 miliardy eur, na čo využívajú len vlastné finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že úlohou vodárenských spoločností je aj zabezpečenie rozvoja sietí, čiže budovanie nových verejných vodovodov a kanalizácií, budú podľa NKÚ v najbližších troch rokoch na ich rozvoj potrebovať viac než 816 miliónov eur. Celkovo tak odhad investičného dlhu na obnovu ako aj rozvoj kontrolovanej vzorky vodárenských spoločností predstavuje viac než 4,66 miliardy eur. Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry potvrdzujú aj dáta, z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým priemer je 81,50 eur na obyvateľa, na Slovensku je to len 50 eur (graf). NKÚ odporúča Vláde SR podporiť zníženie investičného dlhu zavedením nového dotačného systému na podporu financovania obnovy vodovodov a kanalizácií.
Na vysoký investičný dlh vodárenstva sa snaží reflektovať schválený vládny návrh zákona z dielne envirorezortu. Vlastník verejného vodovodu a kanalizácie je povinný vytvárať finančnú rezervu vo výške ročných odpisov. NKÚ však upozorňuje na to, že táto rezerva nezohľadňuje prípady, keď sú súčasti sietí už úplne odpísané alebo prípady, keď boli obstarané do majetku vodárenských spoločností za 1 euro. Kontrolný úrad zároveň upozornil, že schválená novela zákona so sebou prináša aj ďalšie riziko v podobe masívneho zadlžovania vodárenských spoločností, ak spolu s tým nedôjde k zmene regulácie cien. Tá sa schvaľuje na 5 rokov a zosúladenie novely zákona s reguláciou si vyžaduje spoluprácu troch ministerstiev – životného prostredia, hospodárstva a vnútra. „Predstavitelia týchto rezortov by mali myslieť na to, že s možnou vysokou mierou zadlženosti vodárenských spoločností hrozí riziko privatizácie a jej možné negatívne dôsledky na napĺňanie ústavného práva občanov, čiže prístupu k cenovo dostupnej pitnej vode,“ dodáva podpredseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Mnohé obce a mestá sa poučili z nepriaznivých dôsledkov odovzdania správy vodární a kanalizácií nadnárodným súkromným spoločnostiam, čoho následkom bol len nárast cien, bez adekvátnej starostlivosti o infraštruktúru, čo by mohlo viesť až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva.
Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje aj na nedostatočný dozor orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. V niektorých prípadoch bol zistený aj neúčinný systém vnútornej kontroly. Viaceré zistené nedostatky indikujú absenciu účinnej kontroly vodárenských spoločností, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry, zo strany štátu. Významným rizikom je napríklad personálna poddimenzovanosť orgánov dohľadu envirorezortu či miestnej štátnej správy, nedostatočná odbornosť orgánov vykonávajúcich dozor či slabé finančné a technické zabezpečenie kontroly.
Bratislava 24. marca 2022 – Medzinárodnú organizáciu kontrolných inštitúcií INTOSAI mimoriadne povedie brazílsky kontrolný úrad. Ide o reakciu celosvetovej organizácie, ktorá sa rozhodla odobrať ruským kontrolórom štatút predsedajúcej krajiny po tom, ako Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík počas stretnutia s Augustom Nardesom, členom vedenia brazílskej kontrolnej inštitúcie, konštatoval, že tento krok znamená tvrdé odsúdenie vojenského konfliktu. Je to zároveň jasný signál, že predsedať jednej z najvýznamnejších nezávislých organizácií participujúcich na mierových agendách Organizácie spojených národov nemôže zástupca krajiny, ktorá zaútočila na zvrchovaný štát. Šéf slovenských kontrolórov spolu so svojím brazílskym partnerom a tiež prezidentom kontrolného úradu Spojených arabských emirátov Haribom Al Alaminim vyjadrili podporu a solidaritu s ukrajinským národom a symbolicky navštívili ich národný stánok v rámci celosvetovej výstavy EXPO v Dubaji.
Zástupcovia troch národných autorít pre oblasť externej kontroly rokovali v slovenskom pavilóne na dubajskej výstave o prístupe k výzvam, ktoré priniesla kontrolným inštitúciám pandémia ochorenia COVID-19. Nemenej dôležitou agendou, na ktorú sú povinné reagovať aj najvyššie kontrolné inštitúcie, je rovnako aj ochrana životného prostredia a reakcia národných štátov na klimatické zmeny. Slovenskí kontrolóri ponúkli svojim medzinárodným partnerom aj pohľad na to, ako má fungovať inteligentná verejná organizácia v digitálnej dobe a otvorenej spoločnosti.
Oficiálny trojdňový pracovný program predsedu K. Mitríka v Dubaji na pozvanie prezidenta kontrolného úradu Spojených arabských emirátov sa končí v piatok, pričom odborný program prebieha v rámci výstavného areálu EXPO v priestoroch slovenského pavilónu. „Využili sme otvorenosť nášho národného stánku a pozvali sme na slovenskú pôdu zahraničných partnerov. Verím, že aj keď ide z našej strany o menšie podujatie, podarilo sa nám prispieť do mozaiky, vďaka ktorej predávame naše malé veľké Slovensko. Priamo na mieste ukazujeme na fantastické technické a inovatívne projekty, za ktorými stoja slovenskí vedci a podnikatelia,“ poznamenáva k prezentácii Slovenska na svetovej výstave K. Mitrík.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny k 1. marcu 2022 uzavreli so zamestnávateľmi a SZČO už viac ako 215 tisíc dohôd o poskytovaní pomoci. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo na udržanie zamestnanosti takmer 2,35 miliardy eur. Pomoc za február sa rozšírila aj o odklad splatnosti odvodov za zamestnávateľa.
Objem pomoci za december prekonal novembrovú alokáciu a aj priemerná výška príspevku pokračovala v medzimesačnom raste. Podstatná časť finančnej podpory naďalej smerovala mikropodnikom. Malé podniky čerpali viac ako polovicu „Prvej pomoci“. Dve tretiny pomoci plynulo do priemyselnej výroby, stavebníctva, ubytovacích a stravovacích služieb a veľko- a maloobchodu. V počte podporených zamestnancov naďalej dominuje priemyselná výroba. Uvedené vyplýva z aktuálnej správy o „Prvej pomoci“ od Inštitútu sociálnej politiky (ISP) s čerstvými údajmi za január 2022 a s aktualizovanými údajmi za predošlé mesiace.
Výška podpory na jedno pracovné miesto rástla aj v decembri, najmä pre podniky s maximálne 49 zamestnancami
Rástla absolútna výška vyplácanej pomoci, ako aj priemerná výška príspevku na zamestnanca, resp. SZČO. Za november sa vyplatilo takmer 61 miliónov eur a priemerná výška príspevku sa ustálila blízko 451 eur. Uhrádzaná suma „Prvej pomoci“ za december prekonala 77 miliónov, na jedno pracovné miesto išlo v takmer 526 eur. Januárové čerpanie predbežne dosiahlo takmer 52 miliónov a podpora na pracovníka sa zvýšila na zhruba 560 eur. „Z pohľadu veľkosti podniku naďalej platí, čím väčší podnik, tým nižšia podpora. Za december sa pomoc pohybovala od zhruba 209 eur u veľkých podnikov, pričom u mikropodnikov podpora na pracovníka predstavovala až 623 eur,“ uvádza v tejto súvislosti Štefan Domonkos z ISP.
Vyplácaná „Prvá pomoc“ sa ku koncu roka mení v prospech služieb
Ku koncu roka sa odvetvová štruktúra nakláňala v prospech služieb, k čomu prispeli dva faktory. Vyhlásenie núdzového stavu a s tým spojené utlmenie ekonomického života vyžadovalo kompenzácie najmä pre sektor služieb, a preto sa od novembra obnovila „Prvá pomoc +“. Súčasne sa od decembra zaviedla možnosť využiť opatrenie 3B pre podniky s maximálne 49 zamestnancami. Tým sa objem pomoci pre ubytovacie a stravovacie služby zvýšil na takmer 21 % za december, kým ešte v októbri podiel dosahoval necelých 11 %. Rástlo aj relatívne zastúpenie stavebníctva a veľko- a maloobchodu. Badateľný je tiež útlm relatívnej váhy priemyselnej výroby, ktorý za rovnaké obdobie klesol z viac ako 35 % pod 14 %. Priemyselná výroba v počte podporených pracovníkov naďalej dominuje, hoci dochádza k znižovaniu podielu.
Viac sa o čerpaní „Prvej pomoci“ dočítate v aktualizovanom komentári Inštitútu sociálnej politiky TU .
O Inštitúte sociálnej politiky
Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 15. marec 2022 – Zmluvy na predaj či prenájom pozemkov boli v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) pripravované nedôsledne a nesystematicky. Kým niektoré boli podpísané do dvoch mesiacov od podania žiadosti, iné až o sedem rokov, čo naznačuje možnosti korupčného správania. Viacerým externým advokátskym kanceláriám vyplatil milióny eur v rozpore s právnymi predpismi. SPF mal množstvo nedostatkov v evidencii pozemkov štátu a nezistených vlastníkov, ktoré spravuje. Najvyšší kontrolný orgán Rada fondu, ani iné kontrolné mechanizmy neplnili svoju úlohu dostatočne. Aj tieto zistenia kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu SR bude dnes na zasadnutí parlamentnému výboru pre financie a rozpočet prezentovať podpredseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Podľa NKÚ je dôležité pokračovať v systematických pozemkových úpravách, kde by mal zohrávať aktívnu úlohu taktiež SPF. Výsledky kontroly zaslal kontrolný úrad orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov, hlavne zo zanedbania povinností pri správe cudzieho majetku.
Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá vo verejnom záujme spravuje poľnohospodárske pozemky a podiely vo vlastníctve štátu, zároveň má efektívne nakladať s nehnuteľnosťami neznámych vlastníkov. Kontrolóri NKÚ sa na základe požiadavky Národnej rady SR z mája 2020 komplexne pozreli na fungovanie fondu, na jeho hospodárenie s majetkom štátu, ako aj na nastavenie vnútorného kontrolného systému za obdobie rokov 2014 – 2020. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že pozemkový fond hospodári s verejnými prostriedkami a je preto povinný vo svojej činnosti zachovávať princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Kontrolóri však zistili množstvo nedostatkov v organizácii činnosti fondu a nastavení jeho vnútorných kontrolných mechanizmov, taktiež pri verejnom obstarávaní či nakladaní s majetkom. Pozemkový fond hospodáril v ostatných rokoch so ziskom, pričom podstatnú časť príjmov získal z predaja a prenájmu pôdy.
V roku 2020 fond spravoval pozemky o výmere 680-tisíc hektárov, z toho 37 % tvorili pozemky vo vlastníctve štátu, ostatné nemali známych vlastníkov. Kontrolóri v rámci auditu identifikovali významné riziko neúplného a nepresného vykazovania výmery pozemkov, a tým aj ich skutočnej hodnoty v účtovníctve. Závažným zistením je fakt, že fond nevedie vlastnú evidenciu pozemkov, ale vychádza len z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Vzťah SPF k pozemkom nie je v katastri vždy riadne zaevidovaný, sú v ňom významné nezrovnalosti a to hlavne pri zápisoch neznámych či nezistených vlastníkov. Kontrolou boli zistené prípady predaja pozemkov, keď žiadateľ kupoval pôdu za účelom zriadenia ovocného sadu, hoci aj z ortofotomapy bolo zrejmé, že v susedstve prebiehala intenzívna výstavba a je teda predpoklad, že tieto pozemky budú využité ako stavebné.
Nájom a predaj pozemkov
„Kontrola odhalila riziko netransparentného konania pri vybavovaní žiadostí o nájom pozemkov, v niektorých prípadoch je možné hovoriť o podozrení na uprednostňovanie žiadateľov, čo je vážny signál existencie korupčného prostredia v rámci pozemkového fondu,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrolou boli zistené výrazné rozdiely v dĺžke trvania procesu od doručenia žiadosti žiadateľom po podpis nájomnej zmluvy štatutármi fondu. Kým niektoré nájomné zmluvy boli uzatvorené už do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, iné až po šiestich či siedmich rokoch (viď graf). Organizačné zmeny vykonané v prvom polroku 2021 boli urobené bez procesného auditu, analýzy, vďaka ktorej by boli nastavené nové procesy pre jasné a transparentné rozhodovanie o nakladaní s pozemkami. Podľa názoru kontrolórov by účinným riešením mohla byť tiež decentralizácia niektorých odborných činností. Napríklad podpisovanie niektorých právnych aktov by prešlo na nižšie organizačné útvary napr. regionálne pracoviská.
Nedostatky v nájomných zmluvách poukazujú na skutočnosť, že zamestnanci fondu nie vždy venovali dostatočnú pozornosť pri príprave a kontrole zmlúv. Fond v niektorých prípadoch nedisponoval základnými informáciami o užívateľoch pozemkov, ktoré má v správe. Spoliehal sa len na to, že budúci nájomca uhradí nájomné z titulu bezdôvodného obohatenia spätne aj za viac ako dva roky, čo je podľa zákona premlčané. SPF zároveň nedostatočne kontroloval dodržiavanie podmienok nájmu a nevyužíval možnosti zmluvnej pokuty či odstúpenia od zmluvy v prípade jej závažného porušenia. Národní kontrolóri odporúčajú rezortu pôdohospodárstva, aby nastavil existujúce informačné systémy tak, aby pozemkový fond i Pôdohospodárska platobná agentúra mohli bez akýchkoľvek prekážok zdieľať informácie o nájomcoch pozemkov či o poberateľoch rôznych finančných dotácií.
Pri kontrole zmlúv na predaj pozemkov kontrolóri narazili na benevolentný prístup pri stanovení ceny. Navrhnutá cena bola zo strany žiadateľa často namietaná a fond ju bez vecných argumentov prehodnocoval. Výsledkom boli výrazne nižšie ceny ako u porovnateľných pozemkov predávaných v danom čase i lokalite. Na kontrolórmi preverovanej vzorke predstavoval tento rozdiel bezmála 2,5 mil. eur. „Pozemkový fond by mal pri predaji či prenájme pôdy obhajovať v prvom rade verejný záujem, záujem štátu i regiónu,“ pripomína podpredseda NKÚ a dodáva: „Pôda nie je bežná komodita, ktorú vieme produkovať v neustále väčšej kvantite. Je súčasne zdrojom obživy, kvalitného životného priestoru, ale aj kultúry a tradícií. Pôda je bezpochyby vzácne aktívum celej spoločnosti a preto si zaslúži osobitnú pozornosť i ochranu.“ SPF musí štátnu pôdu nielen efektívne a transparentne spravovať, mal by zároveň aktívne konať pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov či pri riešení reštitučných nárokov. Fond stále evidoval viac ako 8-tisíc reštitučných prípadov.
Právne služby
Závažné nedostatky zistili kontrolóri v oblasti využívania externých právnych služieb, kde boli identifikované viaceré porušenia právnych predpisov. Agendu sporových konaní malo na starosti 25 zamestnancov fondu, no jeho riaditeľ mal právo rozhodnúť o splnomocnení externého advokáta na mimoriadne prípady. SPF často menil právnych zástupcov v prebiehajúcich súdnych sporoch, čo spôsobilo nehospodárne a neefektívne míňanie finančných prostriedkov. Za sedem rokov SPF zaplatil advokátskym kanceláriám celkovo viac ako 7 mil., z toho len jednej boli vyplatené viac ako 3 mil. eur. Viaceré odmeny boli podľa názoru kontrolórov vyplatené v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Pozemkový fond si napríklad v roku 2014 vybral pre zastupovanie v odvolacom konaní pred ústavným súdom v kauze Slánske lesy externú advokátsku kanceláriu. Urobil tak napriek tomu, že v dovtedajších konaniach na nižších stupňoch súdov štát zastupoval iný advokát, ktorý poznal skutkový stav a bol v konaniach úspešný. Noví advokáti vypracovali 7-stranové stanovisko a dostali za to odmenu 1,8 mil. eur. Inej advokátke zaplatil fond na základe dohody o urovnaní viac ako 2 mil. eur, pričom v samotnej dohode nie je uvedené, aký rozpor či pochybnosť v právach oboch strán sa urovnáva, čo je podstatnou náležitosťou dohody podľa občianskeho zákonníka.
Rada fondu
Rada fondu je najvyšším kontrolným orgánom SPF. Má trinásť členov volených parlamentom na trojročné obdobie. V rokoch 2014 – 2020 zasadala 76-krát a bolo jej predložených takmer 17-tisíc právnych aktov na posúdenie. Je takmer nereálne, že by členovia Rady boli schopní hlbšie posúdiť obsah všetkých predkladaných dokumentov a preto je možné jej činnosť považovať za vysoko formálnu. Kontrolný úrad vníma kriticky tiež fakt, že „Rada nevykonala žiadnu kontrolu zameranú na hospodárenie s financiami, nepreverila zásadné rozhodnutia vedenia fondu“, približuje zistenia kontrolórov ich podpredseda Ľ. Andrassy. Zaujímavosťou je tiež zistenie, že gestorský poľnohospodársky výbor slovenského parlamentu sa aktívne nezaujímal o činnosť fondu a za ostatných šesť rokoch ani raz neprerokoval komplexnú hodnotiacu správu o činnosti Rady SPF.
Meškajúce pozemkové úpravy brzdia rozvoj vidieka
Právna úprava pozemkového vlastníctva, vrátene postavenia a činnosti SPF je neprehľadná, roztrieštená a nesystematická. Oblasť pozemkového práva bezpochyby potrebuje reformu, ktorá jednoznačne zadefinuje pravidlá pre reguláciu trhu s pôdou a zabráni nadmerným cenovým špekuláciám a koncentrácii vlastníctva pôdy. Monopolizácia vlastníctva pôdy a úbytok malého farmárstva prináša škody pre rozvoj lokálnych ekonomík a komunít, pre potravinovú bezpečnosť a kvalitu potravín, pre ekológiu a klímu v dôsledku spriemyselnenia výroby potravín, ale aj ďalekých transportov potravinových produktov. Z týchto dôvodov zaznieva aj v európskej odbornej diskusii čoraz viac hlasov, volajúcich po vytvorení priestoru pre národné štáty, aby tieto mohli lepšie regulovať svoje trhy s pôdou v súlade s dlhodobo udržateľnými stratégiami.
Zistenia kontrolóri zaslali aj orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu podozrenia na možné spáchanie viacerých trestných činov. Správu o výsledkoch kontroly prerokujú aj parlamentné výbory pre financie a pre pôdohospodárstvo, ktorým kontrolóri odporúčajú iniciovať komplexnú zmenu právnej úpravy v oblasti pozemkového práva.
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Dušan Velič spolu s ministrom zahraničných vecí a obchodu Maďarska Péterom Szijjártóm dnes symbolickým uložením časovej schránky odštartovali výstavbu mosta medzi obcami Vrbovka a Őrhalom.
„Vytvorením tohto nového cestného spojenia sa otvoria širšie možnosti cezhraničného toku pracovnej sily a posilní sa vzájomná spolupráca, ktorej výsledným efektom bude rozvoj regiónov na oboch stranách hranice v ekonomickej, kultúrnej, sociálnej, ale aj inštitucionálnej oblasti. V konečnom dôsledku tak dôjde k skvalitneniu života obyvateľov na oboch stranách hranice,“ zdôraznil štátny tajomník Dušan Velič.
Záujem Slovenska a Maďarska o stavanie mostov tak podľa neho neostáva len v obraznej rovine, ale tieto vzájomné snahy sú zhmotnené v konkrétnych objektoch, akým bude aj nový most spájajúci obce Vrbovka a Őrhalom.
Napriek tomu, že obce sú od seba vzdialené do 1,5 km, najbližšou možnosťou prekročenia hranice je v súčasnosti hraničný priechod s obchádzkou zhruba 20 – 25 km. Obmedzuje to možnosti cezhraničnej mobility pracovnej sily a efektívnej teritoriálnej spolupráce a súčasne aj konkurencieschopnosť slovensko-maďarského pohraničného regiónu.
Investícia okrem jednopoľového cestného mosta s rozpätím 31 m zahŕňa aj novostavbu cestnej komunikácie s chodníkom v dĺžke 40 m, obnovu cesty, ktorá vedie k mostu v rozsahu takmer 360 m, a vybudovanie oddychovej plochy v blízkosti mosta. Výstavba je realizovaná v rámci tzv. „Teritoriálneho akčného plánu zamestnanosti (TAPE)“ programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-HU.
Cieľom projektu je zlepšenie priameho cezhraničného spojenia medzi obcami prostredníctvom výstavby mosta cez rieku Ipeľ. Celkový rozpočet projektu je 3 049 907 €, z tejto sumy bude 2 592 421 € financovaných z fondu ERDF.
V marci 2014 bolo na úrovni predsedov vlád Slovenskej republiky a Maďarska podpísané Memorandum o podpore komplexného rozvoja verejných komunikácií prekračujúcich spoločnú štátnu hranicu Slovenskej republiky a Maďarska v programovom období 2014 – 2020.
V prílohe tohto memoranda je uvedených 64 navrhovaných nových hraničných priechodov medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Zmluvné strany sa dohodli na spoločnom vybudovaní najmenej 25 nových vzájomne prepojených verejných komunikácií z uvedených 64 projektov v programovom období EÚ 2014 – 2020 prostredníctvom financovania z programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko, ako aj z ďalších operačných programov a fondov.
Vytvorením nového cezhraničného cestného prepojenia dôjde k zníženiu času potrebného na prepravu aj k zníženiu dopravných nákladov. Zároveň sa vyrieši lokálna dopravná izolovanosť obce Vrbovka, ktorá je aktuálne koncovou obcou. Zároveň sa otvoria nové možnosti cezhraničného toku pracovnej sily, posilnenia hospodárskej, kultúrnej, spoločenskej a inštitucionálnej spolupráce s cieľom spoločného rozvoja aj doteraz nevyužitého prírodného, historického a kultúrneho bohatstva územia.
Galéria
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 11. marca 2022 – Napriek viacerým opatreniam, aktivite i proklientskému prístupu zodpovedných sa nedarí daňové nedoplatky vymáhať bez strát pre štát. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zistili, že napriek viacerým prínosným opatreniam finančnej správy sa celkové kumulované nedoplatky dostali v ostatných piatich rokoch na úroveň vyššiu ako 3 miliardy eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovaných rokoch 2018 až 2020 dostalo 585 miliónov vymožených nedoplatkov. Najrizikovejšou je daň z pridanej hodnoty, ktorá tvorí tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov. Najčastejšími dlžníkmi sú spoločnosti s ručením obmedzeným a to na úrovni 88 %. Až 60 % daňových nedoplatkov je výsledkom dorubenej dane z daňových kontrol. Úspešnosť ich vymoženia je dlhodobo minimálna.
Výrazný dopad na vymáhanie nedoplatkov mala situácia okolo pandémie Covid-19. Od marca 2020 došlo na sedem mesiacov k obmedzeniu exekučnej činnosti a finančná správa zaznamenala 60-percentný pokles vymožených nedoplatkov. Národná autorita pre externú kontrolu navrhuje parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby od Ministerstva financií SR požadoval analýzu príčin dlhodobo nízkej úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov z dorubenej dane z daňových kontrol a predložil výboru stratégiu riešenia tohto problému.
Pri výbere daní dochádza k vzniku daňových nedoplatkov, t. j. k vzniku dlžnej sumy dane po lehote splatnosti, s čím sa stretávajú daňové správy na celom svete. Vzhľadom na to, že daňové nedoplatky na Slovensku pre svoj vysoký objem predstavujú riziko nižšieho príjmu do štátneho rozpočtu, rozhodol sa NKÚ pre kontrolu na Finančnom riaditeľstve SR. Kontrolóri preverovali proces vymáhania daňových nedoplatkov, ako aj jeho úspešnosť a opatrenia prijímané na zvýšenie objemu vymožených nedoplatkov.
Za ostatných päť rokov eviduje finančná správa každoročne nedoplatky, ktoré prevyšujú 3 miliardy eur, z čoho 2 % sú nedoplatky evidované colnou správou a 98 % daňovými úradmi. Ročne vznikajú daňové nedoplatky v hodnote asi miliardy eur a približne v rovnakej výške zanikajú ich vysporiadaním staršie daňové nedoplatky. Rozdiel medzi vzniknutými a zaniknutými nedoplatkami predstavuje medziročný nárast alebo pokles. Za kontrolované roky finančná správa odpísala zo svojej evidencie z dôvodu zániku nedoplatky vo výške 1,18 mld. eur, na Slovenskú konsolidačnú, a. s. ich postúpila v hodnote 1,23 mld. eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovanom období dostalo 585 mil. eur vymožených nedoplatkov (tabuľka).
Z pohľadu objemu je najrizikovejšou daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov, z ktorých rozhodujúcu časť tvoria doruby z daňovej kontroly. Nasleduje daň z príjmu právnických osôb (21,3 %) a daň z príjmu fyzických osôb (4,8 %). Cestná daň, daň z motorových vozidiel, majetkové či spotrebné dane spadajú pod ostatné dane s nedoplatkami na úrovni 0,9 %. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov sú najväčšou skupinou spoločnosti s ručením obmedzeným s podielom 87,7 % daňových nedoplatkov, druhé v poradí sú fyzické osoby. Vymožiteľné nedoplatky, u ktorých existuje predpoklad, že dôjde k ich vymoženiu, tvoria len 13 % celkových daňových nedoplatkov.
Snahou finančnej správy je okrem eliminácie vzniku nových daňových nedoplatkov aj ich efektívne vymáhanie, ktoré realizujú jej zamestnanci. Pri ich priemernom počte 240 ľudí a priemernej ročnej výške vymožených nedoplatkov na úrovni 235 mil. eur (okrem roku 2020) tak na jedného exekútora pripadá takmer milión eur vymoženej sumy nedoplatku. Kontrolóri NKÚ konštatujú, že finančná správa pravidelne monitorovala stav, vývoj daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania. Pri vymáhaní nedoplatkov spolupracovala aj so zahraničnými finančnými správami v rámci členských štátov EÚ. Dlhodobo najvyužívanejším spôsobom daňovej exekúcie je presun finančných prostriedkov z bankového účtu (exekúcia na bankový účet).
Pandémia výrazne zasiahla do vymáhania nedoplatkov
Kým v predchádzajúcich obdobiach vymožená suma nedoplatkov rástla, v roku 2020 došlo k medziročnému poklesu o takmer 153 mil. eur, čiže o 60 %. Dôvodom boli prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19. Zákonom bola výrazne obmedzená exekučná činnosť, keď v priebehu siedmich mesiacov nebolo možné začínať daňové exekučné konania a prebiehajúce exekúcie boli odložené. Novovzniknuté nedoplatky do jedného roka tak narástli o 120 mil. eur, teda o 15 %, počet daňových dlžníkov o viac ako 10-tisíc osôb, čo je 8 %. Finančná správa eviduje objem daňových nedoplatkov kumulatívnym spôsobom od dátumu ich vzniku do dátumu ich vysporiadania a porovnáva ich medziročný nárast a pokles. „Pre objektívne posúdenie vývoja daňových nedoplatkov je dôležitým ukazovateľom podiel novovzniknutých daňových nedoplatkov, t. j. nedoplatkov so vznikom do jedného roka, na celkovom ročnom výbere daní. Ak by si daňové subjekty plnili svoje daňové povinnosti riadne a včas, bol by výber daní vyšší o tento podiel,“ približuje šéf národných kontrolórov Karol Mitrík.
Kontrolou bolo zistené, že takmer 60 % daňových nedoplatkov tvoria nedoplatky z dorubenej dane na základe daňovej kontroly. Úspešnosť ich výberu bola v kontrolovaných rokoch v rozpätí 5 až 11 %. Najefektívnejším spôsobom vymáhania nedoplatkov sa ukazuje priama súčinnosť s daňovým dlžníkom ešte pred začatím daňovej exekúcie, čoho výsledkom je často okamžitá úhrada časti alebo plnej výšky nedoplatku. V kontrolovanom období bolo zaslaných 443-tisíc výziev na zaplatenie dlžnej sumy 1,76 mld. eur, na základe ktorých bolo uhradených 159 mil. eur.
NKÚ preveril dodržiavanie postupov pri vymáhaní nedoplatkov v Daňovom úrade Bratislava, ktorý má vo svojej správe najväčší objem nedoplatkov, takmer polovicu, vo výške cca 1,5 mld. eur. Kontrolóri zistili prípady, keď správca dane nedostatočne preveril existenciu majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. Taktiež nevyužil všetky možnosti na vymoženie (napr. exekúcia na mzdu, dôchodok, zadržanie vodičského preukazu). Rovnako nezabezpečil daňový nedoplatok zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku či nepostupoval v súlade s platnými internými riadiacimi aktmi, ktoré upravujú postup daňového exekútora. Na základe zistených porušení kontrolóri identifikovali rezervy vo vnútornom kontrolnom systéme a odporučili finančnej správe zaviesť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii chybovosti v procese vymáhania daňových nedoplatkov.
Pomáhajú opatrenia?
Kontrolný úrad pozitívne vníma fakt, že finančná správa prijala viaceré opatrenia na zvýšenie efektivity vymáhania daňových nedoplatkov. Ide napríklad o stanovenie priorít s merateľnými ukazovateľmi, ale aj o zavedenie on-line prístupu pre daňových exekútorov k registrom, čo im umožňuje v krátkom čase zistiť exekúciou postihnuteľný majetok. Na podporu plnenia daňových povinností zaviedla finančná správa proklientské opatrenie, systém včasného upomínania. Elektronickým oznamom komunikuje s daňovníkom a informuje ho o výške evidovaného nedoplatku. Počet klientov, ktorým je zasielané upozornenie, medziročne rastie, pričom v roku 2020 ich bolo takmer 134-tisíc. Prínos pre štátny rozpočet formou sledovania a vyhodnocovania objemu uhradenej dlžnej sumy na základe upozornenia však v súčasnosti finančná správa nevyčísľuje.
________
Kontroly orientované na príjmy štátneho rozpočtu patria dlhodobo k prioritám NKÚ. V predchádzajúcich rokoch úrad vykonal tematické kontrolné akcie zamerané na evidenciu a správu daní, daňové úniky či postupovanie daňových a colných pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Na základe odporúčaní národnej autority pre oblasť externej kontroly boli zodpovednými inštitúciami prijaté opatrenia legislatívneho charakteru, napr. elektronická komunikácia s bankami, povinnosť nahlásiť finančnej správe každý bankový účet používaný na podnikanie.
Bratislava 10. marec 2022 – Zahraničný výbor NRSR bude rokovať o výsledkoch kontroly v a. s. Správa služieb diplomatickému zboru (SSDZ), ktoré im predstaví predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík. Šéf kontrolórov odporúča poslancom, aby zaviazali rezortné ministerstvo vypracovaním stratégie ďalšieho rozvoja tejto štátnej akciovej spoločnosti. Podľa zistení NKÚ sú nehnuteľnosti, ktoré vlastní SSDZ, len čiastočne využívané pre potreby diplomatov a medzinárodných organizácií. Len 12 % zo 156 bytov je prenajatých diplomatom, a zo 45 nebytových priestorov len 20 % slúži diplomatom. Ostatné priestory sú prenajímané fyzickým a právnickým osobám či štátnym organizáciám. Ani pri plnej obsadenosti nedokáže SSDZ generovať dostatočné zisky, aby odvádzala dividendy štátu na úrovni 660-tisíc eur ročne, ako sa to predpokladalo pri jej transformácii na akciovú spoločnosť v r. 2001. Kontrolóri NKÚ tiež zistili, že SSDZ, a.s. predala za 19 rokov viacero nehnuteľností, celkovo za 18 mil. eur, no obstarala len malú časť nebytových priestorov za 11 mil. eur. Ich splácanie je však nastavené neštandardne a nie je zrejmé, ako bude schopná zaplatiť trojmiliónovú splátku v r. 2025.
Správa služieb diplomatickému zboru má za cieľ, ako už z názvu vyplýva, zabezpečovať špecifické služby najmä v oblasti prenájmu nehnuteľností pre potreby diplomatických misií ako aj medzinárodných organizácií pôsobiacich na Slovensku. Vznikla v roku 1993 ako príspevková organizácia, neskôr v r. 2001 sa transformovala na akciovú spoločnosť so 100-percentným vlastníctvom štátu. Jediným akcionárom je rezort zahraničia. Kontrolóri NKÚ sa pozreli na to, ako sa tejto organizácii darí napĺňať svoje ciele a zhodnotiť, či transformácia na akciovú spoločnosť priniesla želaný efekt.
Kľúčovými dôvodmi transformácie boli snaha zmeniť správu majetku štátu a jeho zhodnocovanie, najmä aby mohla SSDZ pružnejšie reagovať na požiadavky a rozvoj služieb. Podmienkou zmeny právnej formy však bolo, že SSDZ bude naďalej plniť záväzky vyplývajúce z jej špecifického predmetu činnosti, teda poskytovať služby diplomatickým misiám na Slovensku. Základné imanie v hodnote viac ako 50 mil. eur predstavujú nehnuteľnosti – najmä byty, nebytové priestory a budovy ale aj pozemky či parkovacie miesta. Kým však príspevková organizácia spravovala majetok štátu, akciová spoločnosť je vlastníkom majetku, ktorý už nepatrí štátu, ale obchodnej spoločnosti, a nakladá s ním vo vlastnom mene. NKÚ však považuje za potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade musí manažment spoločnosti myslieť na to, že narába s majetkom vo verejnom záujme, preto musí v rámci svojich rozhodovacích procesov, pri nakladaní s financiami či majetkom, postupovať so zachovaním princípov hospodárnosti a efektívnosti.
Kontrola potvrdila riziko predpokladané audítormi NKÚ, že SSDZ sa po transformácii odklonila od svojho pôvodného poslania. Celkovo zo 156 bytov, ktoré mala SSDZ vo vlastníctve v r. 2020, využívali diplomati len 19 bytov (12 %). Obdobne, zo 45 nebytových priestorov a iných objektov prenajíma diplomatickým zastúpeniam alebo medzinárodným organizáciám len 9 nehnuteľností (20 %). Ostatné byty a objekty prenajíma SSDZ najmä fyzickým resp. právnickým osobám, alebo iným ústredným štátnym orgánom (tabuľka 1).
Pre porovnanie, v roku 2001 spoločnosť prenajímala cudzím zastupiteľským úradom a medzinárodným organizáciám 24 nehnuteľností, na ubytovanie diplomatov boli využívané 3 bytové domy a jeden samostatný byt. V roku 2020 bolo pre potreby diplomatov využívaných už len 10 nehnuteľností a na ubytovanie 2 bytové komplexy a 3 samostatné byty. Tento pokles bol spôsobený najmä odpredajom nehnuteľností, ktoré do tejto akciovej spoločnosti vložil bezplatne štát ako základné imanie. V rokoch 2002 až 2020 spoločnosť SSDZ predala nehnuteľnosti v hodnote viac ako 18 mil. eur s DPH, čo predstavovalo 31 % z hodnoty základného imania. Predpokladaný hospodársky výsledok sa mal dosahovať bez predaja nehnuteľností vložených do základného imania, s ich odpredajom sa nerátalo.
Ďalším faktorom transformácie SSDZ na akciovú spoločnosť bol výnos pre štát, ktorý mala spoločnosť každý rok odviesť vo forme dividend v objeme cca 664-tisíc eur. To predpokladalo, že SSDZ dokáže vygenerovať čistý zisk na úrovni 1,2 mil. eur, inak by bolo otázne, či by transformácia na a.s. bola vôbec potrebná a rentabilná. Priemerná výška dividend však bola na úrovni 200-tisíc eur ročne, a to i napriek 100-percentnej obsadenosti priestorov. Očakávané dividendy dokázala spoločnosť vo svojej 20-ročnej histórii odviesť len dvakrát – v roku 2005 a 2008. Aj to však nebolo z dôvodu lepších hospodárskych výsledkov, ale na základe zisku z predaja nehnuteľností. Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že prístup zo strany SSDZ nie je vyvážený a nesmeruje k rozvoju firmy ani nenapĺňa zámery stanovené pri transformácii z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť.
Jediný nákup nebytových priestorov s otáznikmi
Pri vzniku spoločnosti sa tiež predpokladalo, že SSDZ bude zhodnocovať majetok, najmä nákupom nových atraktívnych nehnuteľností pre diplomatické zastúpenia, ktoré by mali prinášať vyšší zisk z prenájmu. Toto sa však za celé obdobie existencie realizovalo len raz – nákupom jednej časti nehnuteľnosti Gorkého 7/Laurinská 10, aj to za okolností, ktoré vyvolávajú otázniky o výhodnosti tohto nákupu. Cena za 9 nebytových priestorov v centre Bratislavy bola viac ako 11 mil. eur s DPH, podľa NKÚ však nebol tento nákup dostatočne zanalyzovaný, naviac sa spoločnosť musela zadlžiť, hoci úverové zaťaženie nemala v pláne. Úver v objeme 4,6 mil. eur je nastavený neštandardne. Kým za roky 2020-24 SSDZ splatí 1,5 mil. eur, v marci 2025 musí splatiť viac ako 3 mil. eur naraz v jednej splátke. S takýmto splátkovým kalendárom nepočítal ani návrh, ktorý bol predložený na schválenie akcionárovi – ministrovi zahraničných vecí v r. 2019 a spoločnosť nevie, ako túto splátku zaplatí.
NKÚ upozorňuje, že za súčasného stavu, bez doplnenia konkurencieschopných nehnuteľností do svojho portfólia, SSDZ už nebude schopná vyprodukovať vyšší príjem z prenájmu svojich nehnuteľností. V dlhodobom horizonte nie je schopná vygenerovať hospodársky zisk aspoň na úrovni 1 % vloženého kapitálu, čo by bolo cca 500-tisíc eur. SSDZ po celý čas svojej existencie nemala vypracovanú ucelenú a podrobnejšiu dlhodobú stratégiu ani plán reštrukturalizácie objektov, napr. zámery, aké objekty plánuje obstarať a čo urobiť so staršími, menej rentabilnými nehnuteľnosťami. Najmä väčšie investície je potrebné plánovať dlhodobo a podnikateľské plány na jeden rok ani finančné analýzy s výhľadom na tri roky to nenahradia. Napriek neplneniu cieľov si trojčlenné predstavenstvo spoločnosti nechalo vyplácať odmeny a podiel na zisku (tantiémy). Za takmer dvadsať rokov si členovia predstavenstva vyplatili viac ako 1,2 mil. eur, odmeny a tantiémy výrazne neklesali ani v rokoch, keď SSDZ dosahovala najhoršie hospodárske výsledky.
Predseda NKÚ Karol Mitrík zasiela správu o výsledku kontroly zahraničnému výboru NRSR s odporúčaním, aby zaviazal rezortné ministerstvo vypracovaním stratégie dlhodobého rozvoja akciovej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru.
Zozbierať čo najväčší počet návrhov a nápadov, ako čo najlepšie využiť možnosti blockchainu pri používaní digitálnej identity občana v digitálnych službách štátu je cieľom súťaže nápadov, ktorú vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Organizácie aj jednotlivci môžu svoje návrhy posielať do 31. marca 2022 prostredníctvom stránky www.challenge.gov.sk. Na základe súťaže návrhov bude následne z Plánu obnovy a odolnosti vyhlásená výzva priamo na financovanie najzaujímavejších projektov.
Blockchainová technológia má veľký potenciál pri využívaní digitálnej identity občanov v rámci Slovenska aj v celoeurópskom priestore. Jej zavedenie do digitálnych služieb štátu nám umožní identifikovať občanov a podnikateľov v rámci ktorejkoľvek krajiny EÚ, aktívne tieto služby využívať a zároveň mať pod kontrolou údaje, ktoré o nás štát má.
Práve súťaž návrhov je možnosťou, ako zozbierať čo najviac nápadov, pri ktorých slovenských aj európskych službách by bolo možné využiť digitálnu identitu občana. Koncept EBSI (Európskej infraštruktúry blockchainových služieb) pracuje s digitálnou identitou občana prostredníctvom virtuálnej peňaženky s dokladmi, tzv. digital wallet, ktorá je napojená na systém eIDAS a navyše umožňuje okrem identifikácie občana aj výmenu údajov v európskom priestore. V budúcnosti môže elektronická peňaženka obsahovať doklady ako občiansky preukaz, doklad o najvyššom vzdelaní, potvrdenie o vlastníctve vozidla a mnohé ďalšie. V jednej digitálnej peňaženke tak budeme mať potvrdenia, ktoré vydajú úrady na Slovensku, v Španielsku, v Rakúsku a v ďalších štátoch Únie.
Projekty navrhnuté v súťaži nápadov by mali byť zamerané na služby pre občanov a podnikateľov EÚ z rôznych oblastí, ako doprava, energetika, či zdravotníctvo. Teda tam, kde využitie blockchainu môže priniesť pridanú hodnotu.
„Záujemcovia sa nemusia obávať zapojiť sa do samotnej súťaže. Naším cieľom nie je ich nápady prebrať, ale práve naopak, najlepšie nápady finančne podporiť, aby ich bolo možné v praxi úspešne zrealizovať. Financovanie inovatívnych nápadov umožňuje práve Komponent 17 Digitalizácia Slovenska z Plánu obnovy a odolnosti a jednou z takýchto technológií je práve aj blockchain. Sám som veľkým zástancom toho, že pokročilé technológie musíme otestovať konkrétnymi prípadmi použitia, ktoré môžu pomôcť konkrétnym ľuďom s konkrétnymi problémami a zvýšiť tak využívanie digitálnych služieb štátu,“ povedal Ján Hargaš, štátny tajomník.
Ministerstvo investícií podporí konkrétne zaujímavé riešenia, ktoré vzídu zo súťaže návrhov formou výzvy vyhlásenej z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 6 mil. eur. Riešenia sa môžu týkať verejného, ako aj súkromného sektora.
Zavádzaním riešení EBSI (Európskej infraštruktúry blockchainových služieb) sa na Slovensku zaoberá OZ Blockchain Slovakia. Aj keď koncept vychádza z riešenia eIDAS, jeho veľkou výhodou je okrem identifikácie občana a podnikateľa v európskom priestore aj možnosť zdieľania dát. Občan má pritom nad svojimi údajmi kontrolu, tzn. každý občan EÚ sa rozhodne, ktoré doklady zdieľa s úradníkmi a tí si po jeho súhlase budú môcť overiť platnosť jeho digitálnych dokladov. Aktuálne je v rámci EÚ vybudovaných 27 uzlov a registrovaných 21 štátov plus Švajčiarsko a Nórsko. Na Slovensku sú aktuálne 2 EBSI uzly, v Nemecku ich je 6 a napríklad v Belgicku dva. OZ Blockchain Slovakia vyvíja koncept digitálnej peňaženky z dokladmi, kedy sa občan cez svoj elektronický občiansky preukaz s čipom prihlási na ministerstvo vnútra, kde jeho identitu overí systém eIDAS a požiada o vydanie elektronického dokladu, ktorý si uloží do svojej digitálnej peňaženky. Takýto elektronický doklad vie občan následne použiť v ktorejkoľvek inštitúcií EÚ. Blockchain Slovakia aj Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR považujú koncept EBSI riešenia v digitálnych službách štátu za doplnenie konceptu eIDAS a ako súčasť princípu „Jedenkrát a dosť“.
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
