Na preclievanie budete potrebovať eID

Zásielky z tretích krajín s tovarom do 150 eur bez zákazov a obmedzení sa budú od 1. júla tohto roka preclievať zjednodušeným spôsobom. Finančná správa od tohto dátumu spustí nový portál v rámci celoeurópskeho projektu eCommerce. Zjednodušené preclievanie však bude podmienené zriadením elektronickej komunikácie s colnými orgánmi. Na tieto úkony budú klienti potrebovať elektronický občiansky preukaz s čipom.

Už len necelý mesiac a pol a klientov čakajú nové povinnosti pri nákupoch z tretích krajín. Zruší sa oslobodenie od DPH pri zásielkach nízkej hodnoty (do 22 eur) a čaká ich aj podávanie elektronických colných vyhlásení. Zásielky, ktoré budú oslobodené od cla (hodnota tovaru do 150 eur) a nebudú predmetom zákazov a obmedzení, si budú môcť klienti precliť sami prostredníctvom nového portálu na preclievanie. Vyhnú sa tak ďalším poplatkom, ktoré si prepravcovia alebo špedičné spoločnosti účtujú podľa svojich cenníkov.

Na využívanie portálu bude potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID), čítačka kariet, nainštalované podpisové komponenty a vytvorený kvalifikovaný elektronický podpis. Po prihlásení na portál bude klient automaticky presmerovaný do svojej privátnej zóny odkiaľ bude môcť podávať colné vyhlásenie, ktoré bude výrazne jednoduchšie. Oproti štandardnému colnému vyhláseniu bude totiž obsahovať oveľa menej údajov.

Finančná správa pracuje na tom, aby bol celý proces pre klientov zrozumiteľný a čo najjednoduchší. Pripravovaný sprievodca ich svojimi cielenými otázkami prevedie celým colným vyhlásením a na základe klientmi doplnených údajov vyplní toto vyhlásenie za nich. Na konci ho stačí iba elektronicky podpísať a následne podať.

V prípade, že klient nemá eID, bude môcť na podanie colného vyhlásenia prostredníctvom nového portálu splnomocniť inú osobu, napr. aj rodinného príslušníka, ktorý eID má a rovnako má zriadenú elektronickú komunikáciu s colnými orgánmi. Upozorňujeme však, že colné vyhlásenie môže podať len osoba spôsobilá na právne úkony, teda staršia ako 18 rokov.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Finančnej správy Slovenskej republiky.

Pozor na ďalších podvodníkov

Objavili sa ďalší podvodníci, ktorí sa vydávajú za finančnú správu. Snažia sa od daňovníkov vylákať ich osobné údaje. Vytvorili na to falošnú webstránku vydávajúcu sa za portál finančnej správy. Klientom finančná správa odporúča, aby na túto stránku neklikali a neposkytovali žiadne svoje údaje.

Finančná správa upozorňuje na nových podvodníkov, ktorí chcú v jej mene zneužiť osobné údaje a vylákať peniaze. Neznámy páchateľ vytvoril podvodnú webstránku v mene finančnej správy. Prostredníctvom tejto falošnej webstránky sa od klientov snaží vylákať osobné údaje po vyplnení zverejneného formulára na vrátenie platby. Finančná správa preto apeluje na klientov, aby sa nenechali nachytať.

Pozor na ďalšiu podvodnú stránku Finančnej správy (Zdroj: Finančná správa SR)

Finančná správa chce informovať verejnosť o týchto podvodných praktikách, aby občania zbytočne neprichádzali o svoje peniaze a nenaleteli podvodníkom, ktorí ich chcú len zneužiť. Finančná správa vyzýva verejnosť, aby takéto formuláre nevypisovali a  obrátili sa na políciu. Klientom odporúčame, aby za žiadnych okolností nevypisovali svoje osobné údaje/prihlasovacie údaje do webstránok, ktoré sú ľubovoľným spôsobom podozrivé alebo nemajú dôvod požadovať podobné informácie. Najnovší pokus podvodníkov už riešime v spolupráci s kompetentnými orgánmi.

 Viac informácií nájdete aj tu: https://www.sk-cert.sk/sk/varovanie-pred-podvodom-zneuzivajucim-identitu-financnej-spravy/index.html


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Finančnej správy Slovenskej republiky.

Poslanci schválili novelu upomínacieho konania, ktorá zlepšuje prístup spotrebiteľov k spravodlivosti

Prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov sa zlepší. Poslanci parlamentu definitívne odobrili novelu upomínacieho konania, ktorú predložila ministerka spravodlivosti M. Kolíková. Schválená právna úprava zefektívňuje pravidlá, ktoré sa zameriavajú na kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Cieľom je zjednotiť rozhodovaciu prax súdov a tiež zabrániť rozdielnemu posudzovaniu  neprijateľnosti podmienok.
Ak žalovaný dnes podáva odpor proti platobnému rozkazu, musí byť vecne odôvodnený. Odpor teda musí spočívať v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, pripojení listín, na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Môže teda nastať situácia, keď spotrebiteľ v dôsledku relatívne krátkeho času na vyhľadanie právnej pomoci si sám na základe svojich znalostí práva vyhotoví odpor, ktorý bude nedostatočne odôvodnený. Podľa procesných predpisov to môže znamenať rozhodnutie súdu o odmietnutí odporu.

Ministerstvo spravodlivosti pod vedením M. Kolíkovej preto pripravilo zmenu právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku. Súd bude mať povinnosť prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie.

Upomínacie konanie a konanie o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku sú skrátené konania, v ktorých rozhodnutie vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník. Návrhom zákona sa zabezpečuje, aby bol jednoznačnejšie vyjadrený vzťah sudcu a vyššieho súdneho úradníka pri posudzovaní spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Ak ide o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvné podmienky, ktoré ešte neboli v predchádzajúcich konaniach posudzované sudcom, je potrebné, aby sa súdny úradník pred rozhodnutím so sudcom poradil. Povinnosťou sudcu, pri ktorom vyšší súdny úradník pôsobí, bude tiež kontrola plnenia povinností vyššími súdnymi úradníkmi vo vzťahu k normám, ktorých cieľom je zabraňovať uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom.

Právnou úpravou sa tak  zefektívni kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré doposiaľ neboli posudzované v súdnom konaní sudcom tak, aby sa zabránilo ich súvislému uplatňovaniu a zároveň sa zlepší prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov.

Právna úprava má byť účinná od 1. júla 2021.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3362

Nová dočasná ochrana podnikateľov

Podnikatelia by pred ekonomickými dopadmi koronakrízy mohli byť chránení aj po 1. januári 2021. Pomoc podnikateľom zabezpečuje návrh zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktorý na dnešné rokovanie vlády predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Predložený návrh získal podporu členov vlády. Konečné slovo bude mať parlament.

Aktuálne môžu podnikatelia na Slovensku zasiahnutí ekonomickými dopadmi koronakrízy využívať mimoriadny inštitút dočasnej ochrany podnikateľa, ktorý ministerstvo spravodlivosti pripravilo a presadilo s účinnosťou od mája tohto roku. Túto jednoducho dostupnú dočasnú ochranu pre podnikateľov však možno využiť len do konca roka 2020.

Zámerom ministerstva spravodlivosti je pomôcť podnikateľom štandardným inštitútom dočasnej ochrany obdobne ako je to v zahraničí aj následne, po 1. januári 2021. Navrhujeme preto nový zákon, vďaka ktorému bude dočasná ochrana podnikateľov od 1.1.2021 pôsobiť ako trvalejší nástroj, pričom nová právna úprava sa oproti pôvodnej významne líši. O dočasnú ochranu budú môcť po novom totiž požiadať už len podnikatelia, u ktorých existuje predpoklad životaschopnosti ich podniku a s dočasnou ochranou súhlasia aj rozhodujúci veritelia podnikateľa.


Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany

O dočasnú ochranu podľa nových pravidiel budú môcť žiadať podnikatelia, ktorí prevádzkujú podnik, majú sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a spĺňajú zákonom stanovené podmienky pre udelenie dočasnej ochrany. Takouto podmienkou je napríklad aj to, že voči nim nie je vedená exekúcia alebo nemajú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Musia tiež presvedčiť aspoň 50% tzv. nespriaznených veriteľov, že majú plán na riešenie svojej situácie, keďže takáto väčšina veriteľov bude potrebná na odsúhlasenie vstupu do dočasnej ochrany.

Ministerstvo spravodlivosti pôvodne zvažovalo alternatívu, že na poskytnutie dočasnej ochrany bude potrebná aj nezávislá finančná analýza reštrukturalizačného poradcu. Od tejto požiadavky sme po konštruktívnej diskusii so všetkými pripomienkujúcimi subjektmi upustili. Na druhej strane však došlo k sprísneniu požiadaviek na kvórum veriteľov, ktorí musia súhlasiť s predĺžením dočasnej ochrany z troch na 6 mesiacov. K žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany musí byť pripojený písomný súhlas dvojtretinovej väčšiny tzv. nespriaznených veriteľov. Súčasne 50% nespriaznených veriteľov vždy môže požiadať o zrušenie dočasnej ochrany. Okrem toho sa sprísnili požiadavky na žiadosť o dočasnú ochranu, aby súd mohol reálne kontrolovať, či súhlas s dočasnou ochranou dáva skutočne zákonom požadované kvórum nespriaznených veriteľov. Je dôležité, aby skutočne išlo o nespriaznených veriteľov, čo vo veľmi veľkej miere znemožní prípadné pokusy o zneužívanie tohto inštitútu. Žiadateľ ako aj veritelia s pohľadávkami nad 100.000 eur, ktorí súhlasia s dočasnou ochranou, musia byť zároveň zapísaní v Registri partnerov verejného sektora a identifikovať tak svojho konečného užívateľa výhod.

Trvanie dočasnej ochrany a jej predĺženie

Dočasná ochrana bude trvať východiskovo 3 mesiace a so súhlasom 2/3 veriteľov ju možno predĺžiť o ďalšie tri mesiace. O dočasnú ochranu môže podnikateľ žiadať opätovne až po štyroch rokoch.

Účinky dočasnej ochrany a povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou

Zákonom spresňujeme účinky dočasnej ochrany ako aj povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou. Najdôležitejšie z nich sú:

  1. Pasívna konkurzná imunita

Počas dočasnej ochrany nemožno rozhodnúť o začatí konkurzného konania voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou.

  1. Aktívna konkurzná imunita

Podnikateľ pod dočasnou ochranou nie je po dobu trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok.

  1. Relatívna imunita proti výkonu nárokov voči podniku

Počas dočasnej ochrany nemožno exekvovať podnik, veci, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace k podniku podnikateľa pod dočasnou ochranou. To platí rovnako aj pre výkon záložného (zabezpečovacieho) práva.

  1. Obmedzenie započítania spriaznených pohľadávok

Za účelom ochrany podniku sa počas dočasnej ochrany obmedzuje započítanie spriaznených pohľadávok, a to jednostranné ako aj zmluvné. Uvedené opatrenie zamedzuje účelovému zmenšovaniu majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou.

  1. Obmedzenie ukončovania zmluvných vzťahov

Ak podnikateľ pred poskytnutím dočasnej ochrany meškal s úhradou starších záväzkov, samotná dočasná ochrana a tiež omeškanie s úhradou nemôžu byť dôvodom pre ukončenie zmluvných vzťahov. Ide o dôležité opatrenie s ohľadom na udržanie prevádzkovania podniku aj počas dočasnej ochrany. Zákon však definuje aj niektoré výnimky, pri ktorých účinok tohto opatrenia neplatí. Napríklad, ak by v súvislosti s týmto účinkom druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Alebo ak by druhá strana mala plniť niečo, čo nesúvisí s bežnou podnikateľskou činnosťou podnikateľa pod dočasnou ochranou (napr. firemné motorové vozidlo, ktoré by používala manželka člena štatutárneho orgánu). Podnikateľ pod dočasnou ochranou musí zároveň platiť za dodaný tovar alebo suroviny po poskytnutí dočasnej ochrany riadne a včas. Ak tak nerobí, účinok spomínaného opatrenia rovnako neplatí.

  1. Povinnosť uprednostňovať záujem veriteľov a povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom v rozsahu presahujúcom bežnú podnikateľskú činnosť

Počas dočasnej ochrany by bolo neadekvátne, ak by došlo k použitiu vlastných zdrojov podnikateľa pod dočasnou ochranou na rozdelenie medzi akcionárov. Rovnako je potrebné presadzovať zákaz vrátenia úverov spriazneným osobám.

Úverové financovanie

Zákon definuje nový inštitút úverového financovania. Zabezpečení veritelia podnikateľa pod dočasnou ochranou majú právo, aby úverové financovanie bolo poskytnuté prednostne nimi a pre prípad, že sa záchrana podniku nepodarí, budú mať v prípadnom konkurze istú výhodu pre možnosť uspokojenia tejto pohľadávky.

Právna istota veriteľov

Po skončení dočasnej ochrany je podnikateľ, ktorý je právnickou osobou, povinný uložiť do zbierky listín vyhlásenie o tom, že nie je v úpadku.

Kontinuita s Dočasnou ochranou 1

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje predĺžiť dočasnú ochranu podnikateľa poskytnutú podľa aktuálne platnej úpravy do konca januára 2021. Časový priestor počas januára 2021 môžu podnikatelia pod dočasnou ochranou využiť na splnenie podmienok pre získanie „Dočasnej ochrany 2“ (najmä pokiaľ ide o zabezpečenie potrebného súhlasu veriteľov).


Malý konkurz

Vládou schválený návrh zákona zároveň prináša novinku, a síce nízkonákladový, rýchly, malý konkurz. Opatrenie je určené pre malé firmy, podnikateľov (povedzme reštaurácie, či malé s.r.o.-čky), ktorým ich zámer – možno aj v dôsledku koronakrízy – nevyšiel, aby mohli odísť z trhu pomerne rýchlo a nebola to pre nich „trauma“ na ďalších 5 rokov v rámci procesu riadneho konkurzu. Návrh podstatne zjednodušuje pravidlá pre vedenie konkurzu a pri splnení podmienok súd vyhlási malý konkurz na majetok dlžníka do 15 dní od doručenia návrhu. Na to, aby súd vyhlásil malý konkurz, musí dlžník spĺňať isté predpoklady, medzi ktoré patrí najmä:

  1. návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,
  2. dlžník má ustanovený štatutárny orgán, pričom členmi tohto štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo jeho členovia vo viac ako desiatich právnických osobách,
  3. bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,
  4. dlžník vedie riadne účtovníctvo,
  5. podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1 000 000 eur, ani majetok v takejto hodnote.

Ministerstvo pre uľahčenie procesu pripraví formulár návrhu na takýto malý konkurz pre dlžníkov. Inštitút malého konkurzu má byť v zmysle návrhu trvalý.

Pri príprave návrhu zákona sme komunikovali a absolvovali viacero stretnutí so Slovenskou bankovou asociáciou, Národnou bankou Slovenska, s niektorými advokátmi, správcami. Ide o dôležité zmeny v rámci podnikateľského prostredia, a preto sme sa usilovali aj počas pripomienkového konania vypočuť a diskutovať so všetkými zainteresovanými, ktorí kládli na stôl relevantné podnety. Aj touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým pripomienkujúcim za veľmi dobrú a konštruktívnu diskusiu.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2930