Závery z kontrol sa musia premietať do zmien v prospech štátu, zhodli sa prezidentka a predseda NKÚ – Aktuality

Bratislava 9. mája 2023 – Závery a odporúčania kontrolných autorít štátu by nemali ostávať len na papieri. Zhodli sa na tom dnes na rokovaní prezidentka SR Zuzana Čaputová a predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Zdôraznili potrebu premietať tieto závery do zmien legislatívy a definovania jasnej zodpovednosti za realizáciu verejných politík a strategických projektov. Prezidentka vyjadrila výraznú podporu kontrolnému úradu, ktorý považuje za jeden z pilierov zdravého a efektívneho fungovania štátnej a verejnej správy. Prezidentka sa zaujímala o aktivity NKÚ a prijala aj pozvanie na návštevu úradu.

Foto: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu NKÚ SR Ľubomíra Andrassyho

„Aktuálne stoja pred vládou a parlamentom tri výzvy – zabezpečiť udržateľnosť verejných financií, spustiť aktivity súvisiace s novým programovým obdobím európskeho finančného mechanizmu a zaviesť strategické plánovanie vychádzajúce z merateľných ukazovateľov a verifikovaných dát pochádzajúcich z informačných systémov štátu,“ povedal predseda NKÚ Ľ. Andrassy po rokovaní s hlavou štátu. Šéf národnej autority pre externú kontrolu na stretnutí zdôraznil potrebu posilniť vnútorné kontrolné mechanizmy vo verejných inštitúciách a nevyhnutnosť vyvodzovať osobnú zodpovednosť za zlyhania pri manažovaní a riadení.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov, ktorým Najvyšší kontrolný úrad SR zasiela pravidelné súhrnné informácie o výsledkoch kontrolnej činnosti. Úrad ich začal zasielať najvyšším ústavným činiteľom v roku 2016. Prezidentka v marci prevzala záštitu nad Národnou konferenciou NKÚ – Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia vzniku. V tejto súvislosti zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. Ubezpečuje občanov, že ak nie priamo, tak v zastúpení NKÚ, môžu mať verejné záležitosti pod kontrolou.

Foto: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu NKÚ SR Ľubomíra Andrassyho



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Sociálna poisťovňa v máji vypláca rodičovský dôchodok takmer 852 tisíc poberateľom

05.05.2023

Najväčšia skupina dôchodcov už v týchto dňoch dostáva rodičovský dôchodok za svoje pracujúce deti. Sociálna poisťovňa hromadne spracovala a vypláca takmer 852 tisíc dávok. Poberatelia, ktorým na rodičovský dôchodok vznikol nárok, ho dostanú vo svojom výplatnom termíne v máji v jednej platbe za celý rok 2023. Zároveň poštou dostanú písomnú informáciu – Rozhodnutie o priznaní rodičovského dôchodku.

 

Viac ako 637 tisíc poberateľov dostane rodičovský dôchodok na bankový účet, takmer 214 tisíc poštou v hotovosti. Priemerná výška rodičovského dôchodku za rok 2023 je 306,20 eur pre jedného rodiča.

Najviac poberateľov dostane rodičovský dôchodok v máji, ďalší budú nasledovať

Sociálna poisťovňa vyplatí rodičovský dôchodok takmer 852 tisíc poberateľom v májovom výplatnom termíne automaticky, bez žiadosti. Týka sa to tých, ktorí už boli k 28. februáru 2023 poberateľmi tzv. riadneho dôchodku – teda starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

„Po prvý raz dostane svoj dôchodok, prilepšený už o rodičovský bonus, vyše 850-tisíc slovenských starobných dôchodcov. K dôchodku si prilepšia v priemere o 300 eur. Peniaze dostanú vyplatené za tento rok v jednej dávke. Ten nasledujúci bude rodičovský bonus súčasťou ich mesačného dôchodku, a teda sa rozpočíta na 12 mesačných súm. Zároveň chcem zdôrazniť, že ide o ďalší z úspešných automatizovaných riešení Sociálnej poisťovne na pomoc ľuďom, ktoré dokázala uviesť do praxe, za čo celému tímu Sociálnej poisťovne ďakujem,“ uviedol Milan Krajniak, predseda dozornej rady Sociálnej poisťovne a minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

„Najväčšiu skupinu poberateľov rodičovských dôchodkov sme posúdili automatickým hromadným spracovaním. Podľa legislatívy je podkladom pre určenie rodinných vzťahov pre Sociálnu poisťovňu Register fyzických osôb Slovenskej republiky,“ spresnil Michal Ilko, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.

Poberateľom dôchodkov, u ktorých Sociálna poisťovňa nemá ešte k dispozícii všetky údaje potrebné na posúdenie nároku, bude rodičovský dôchodok vyplatený neskôr, v najbližšom období. Týka sa to približne 60 tisíc poberateľov. Zákonná lehota na posúdenie nároku na rodičovský dôchodok v roku 2023 je do 30. septembra 2023. Nárok na rodičovský dôchodok nevznikol 240 tisíc poberateľom, najčastejšie z dôvodu, že dieťa v roku 2021 nebolo poistené na dôchodkové poistenie.

Rodičovský a riadny dôchodok doručíme v ten istý deň

Poberateľovi dôchodku Sociálna poisťovňa doručí riadny aj rodičovský dôchodok v štandardnom termíne výplaty jeho dôchodku . „Ak si poberateľ necháva dôchodok zasielať na bankový účet, v jeden deň dostane zo Sociálnej poisťovne dve platby: riadny dôchodok a rodičovský dôchodok. Pre jednoduchšiu identifikáciu má platba rodičovského dôchodok v tzv. správe pre prijímateľa uvedené ROD.DOCH 012023-31.12.2023,“ vysvetlil Martin Hloušek, riaditeľ sekcie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne. Ak si poberateľ necháva dôchodok zasielať v hotovosti poštou, dostane v obvyklom výplatnom termíne riadny dôchodok aj rodičovský dôchodok. Viac ako 637 tisíc poberateľom doručíme ich rodičovský dôchodok na bankový účet, takmer 214 tisíc poštou v hotovosti. Na výplatu rodičovského dôchodku v hromadnom spracovaní v máji 2023 je určená suma 260 miliónov eur.

Sociálna poisťovňa zašle poberateľovi dôchodku Rozhodnutie o priznaní rodičovského dôchodku a informačný list predsedu dozornej rady Sociálnej poisťovne a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o význame rodičovského dôchodku. V rozhodnutí nebude uvedené dieťa, ktoré malo za kalendárny rok 2021 nulový vymeriavací základ (teda napríklad nepracovalo, resp. z jeho príjmu nebolo odvedené na dôchodkové poistenie) .

Maximálna suma rodičovského dôchodku v roku 2023 pre jedného rodiča za jedno dieťa je 21,80 eur mesačne. Úhrnná splátka rodičovského dôchodku pri maximálnej sume rodičovského dôchodku za rok 2023 je v tomto prípade 261,60 eur. Sociálna poisťovňa v roku 2023 vyplatí rodičovský dôchodok v jednej úhrnnej splátke, od roku 2024 ho bude vyplácať mesačne v rovnakom termíne ako dôchodok.

Rodičovský dôchodok 2023 v číslach

Nárok na rodičovský dôchodok v tzv. hromadnom spracovaní vznikol takmer 852 tisíc poberateľom dôchodkov. Je to výsledok posúdenia takmer 1,15 milióna potenciálnych poberateľov rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok nevznikol 240 tisíc poberateľom , najčastejšie z dôvodu, že dieťa v roku 2021 nebolo poistené na dôchodkové poistenie.

  • Najvyšší rodičovský dôchodok: 2 304 eur (192 eur/mes.) od 11 detí
  • Od najvyššieho počtu detí: 1 680 eur (140 eur/mes.) od 13 detí
  • Priemerný rodičovský dôchodok: 306,20 eur (25,50 eur/mes.) jeden rodič spolu od všetkých detí
  • Max. výšku rodičovského dôchodku 261,60 eur (21,80 eur/mes.) dostane 335 tisíc rodičov
  • Najnižší rodičovský dôchodok: 1,20 eur (0,10 eur/mes.)
  • Najväčšia skupina rodičov (238 tis.) bude poberať 283,20 eur (23,60 eur/mes.) – jeden rodič spolu od všetkých detí

Sociálna poisťovňa pripravila a pravidelne na svojej webstránke aktualizuje zoznam odpovedí na najčastejšie otázky k rodičovskému dôchodku:
Rodičovský dôchodok – Najčastejšie otázky a odpovede (všeobecné): Sociálna poisťovňa (socpoist.sk)
Rodičovský dôchodok – podcast : Rodičovský dôchodok – podcast – Najčastejšie otázky a odpovede – YouTube

Sociálna poisťovňa odporúča poistencom prihlásiť sa na odber Noviniek Sociálnej poisťovne na adrese novinky.socpoist.sk . Všetky podstatné zmeny tak dostanú z prvej ruky priamo do emailovej schránky.

Na stiahnutie:



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrola poľovných revírov poukazuje na netransparentnosť procesov a klientelizmus – Aktuality

Bratislava 5. mája 2023 – Pravidlá výkonu poľovníctva v štátnych revíroch je potrebné upraviť a spresniť. Súčasná legislatíva je totiž nejednoznačná a existuje priestor na jej obchádzanie a netransparentné konanie, čo v minulosti umožnilo vybraným ľuďom ľahšie a bez verejných súťaží dostať sa do poľovných revírov, vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na systém prenájmu poľovných revírov v rokoch 2018 až 2021. „Kontrola potvrdila nedostatky v správe štátnych pozemkov pri výkone poľovníctva ako aj zneužívanie odpredaja odstrelu zveri v štátnych revíroch na obchádzanie transparentného procesu výberu užívateľa poľovného revíru, pričom samotný odpredaj mal v konečnom dôsledku charakter dlhodobého prenájmu, resp. využívania revíru,“  zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Odpredaj odstrelu v štátnych revíroch na dobu aj viac ako 10 rokov a neskoršie dodatky k zmluvám potvrdzovali, že cieľom bolo vlastne užívanie revíru. Odpredaj odstrelu a poľovný hosť sa tak stával hosťom dlhodobým,“ vysvetlil ďalej podpredseda kontrolórov.

Infografika Ako sa na Slovensku dalo dostať k užívaniu poľovného revíru?

Kontrola ďalej ukázala, že Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných revírov a odpredaj odstrelu zveri.  Hodnotiace kritéria revírov a výšky náhrady za ich užívanie alebo odstrel zveri neboli primerané, členovia výberových komisií pridelené body nezdôvodňovali. NKÚ kontroloval vzorku 20-tich revírov, v ktorých bol zadaný odpredaj odstrelu zveri. Nedostatky celého systému dokumentuje aj to, že v jednom z revírov bola zmluva o predaji práva na odstrel zveri podpísaná až na viac ako 30 rokov, v dvoch prípadoch bol odstrel predaný aj bez rozhodnutia hodnotiacej komisie. Odpredaj odstrelu zveri ako formy poľovníctva sa začal vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať po schválení Koncepcie rozvoja poľovníctva z novembra 2017, argumentom bola jeho ekonomická výhodnosť. Od marca 2020 bol odpredaj odstrelu zveri práve pre jeho netransparentnosť pozastavený samotným správcom štátnych pozemkov.

V súlade so zisteniami kontrolný úrad odporúča novelizovať zákon o poľovníctve a detailnejšie upraviť otázky týkajúce sa zhromaždení vlastníkov poľovných revírov a zastupovanie záujmov štátu. Ak je záujem využívať inštitút odpredaja odstrelu, je potrebné legislatívne alebo interne nastaviť podmienky tak, aby bolo zabezpečené transparentné prostredie zohľadňujúce na jednej strane ekonomické parametre, na druhej strane treba brať do úvahy aj zmysel tohto inštitútu vo vzťahu k starostlivosti o poľovný revír. „Jasné pravidlá a kritériá pri nakladaní s poľovnými revírmi a štátnymi poľovnými pozemkami a ich dôsledná kontrola, znížia riziko možného netransparentného konania,“ podčiarkol podpredseda J. Ivančo. V legislatíve je ďalej potrebné upraviť aj povinné pozývanie zástupcov štátu na zhromaždenie vlastníkov, podmienky preukazovania podielov vlastníkov, ich aktuálnosť a kontrolu správnosti údajov na zhromaždeniach vlastníkov či evidovanie zmlúv okresnými úradmi.

Na Slovensku bolo ku koncu roka 2021 evidovaných 1 884 poľovných revírov s výmerou bezmála 4,5 milióna hektárov. Pre porovnanie v Čechách ich bolo 5 745 s výmerou takmer 6,6 milióna hektárov. Priemerná výmera jedného poľovného revíru na Slovenku je dvakrát väčšia ako u našich západných susedov. Štátny podnik Lesy SR a Slovenský pozemkový fond (SPF) patria k dominantným správcom poľovných revírov na Slovensku. Obe inštitúcie postupovali podľa zistení NKÚ na zhromaždenia vlastníkov v zhode, no neexistuje oficiálny písomný dokument upravujúci ich spoluprácu pre dosiahnutie hospodárnosti a transparentnosti pri nakladaní so štátnym majetkom. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto odporúča iniciovať zavedenie pravidiel ich spoločného postupu pri presadzovaní záujmov štátu pri prenájmoch štátnych poľovných pozemkov.

Kontrola zároveň ukázala, že chýba národný register poľovných revírov s aktuálnou vlastníckou štruktúrou poľovných pozemkov a hlavne ich výmerou. Podľa kontrolórov v spolupráci s Národným lesníckym centrom (NLC) a okresnými úradmi by mala vzniknúť presná, priebežne aktualizovaná elektronická evidencia poľovných revírov, vrátane aktuálnych vlastníckych podielov poľovných pozemkov. „Práve takáto evidencia je dôležitá ako podklad pre rozhodovanie na zhromaždeniach vlastníkov pozemkov. Veď práve výška vlastníckych podielov určuje rozhodovacie právomoci vlastníkov, resp. správcov. Len relevantné údaje umožnia skutočne objektívny prenájom poľovných údajov, pričom dôležité je určiť aj minimálnu výšku sumy za užívanie poľovných revírov a vysvetliť, na základe akých kritérií bola stanovená,“ zdôraznil podpredseda slovenských kontrolórov J. Ivančo.

NKÚ SR pri kontrole porovnal štatistické údaje z NLC o počte poľovných revírov s vlastníckym podielom poľovných pozemkov Lesov SR s evidenciou tohto štátneho podniku. Porovnanie preukázalo, že až v 133 revíroch nemali Lesy SR zaznamenané podiely na poľovných pozemkoch vo svojej evidencii. Neaktuálne boli aj výmery revírov. Dôvodom je najmä používanie starých údajov. Nedostatky zaznamenal úrad aj pri interných predpisoch Lesov SR a SPF. V prípade Lesov SR dokonca došlo k tomu, že od mája 2020 do septembra 2022 sa lesy riadili neúčinným poľovným poriadkom. Dôsledkom zlých interných predpisov bolo napríklad, že ten istý revír bol v rovnakom čase prenajatý rôznym subjektom. Negatívom, ktoré významným spôsobom vplýva na fungovanie štátneho podniku, je tiež personálna nestabilita v Lesoch SR, keď počas štyroch rokov došlo až k ôsmim zmenám na pozícii generálneho riaditeľa.

Správa o výsledku kontroly “Systém prenájmu poľovných pozemkov”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko na EPSCO v Štokholme predstavilo priority v zamestnanosti a sociálnych veciach do roku 2030

04.05.2023

Strategické riadenie nadobúdania zručností a celoživotné vzdelávanie podľa potrieb trhu práce. To sú podľa štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraja Káčera priority rezortu, ktoré predstavil na neformálnom zasadnutí Rady ministrov pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľov (EPSCO) vo štvrtok v Štokholme. Členské štáty na ňom hovorili o viacerých oblastiach zamestnaneckej a sociálnej politiky.

 

Trh práce sa v posledných rokoch dynamicky mení. Používanie nových technológií sa stalo kľúčovým faktorom pre zvýšenie konkurencieschopnosti. Tento prístup vyžaduje kvalifikovanú pracovnú silu a získavanie zručností s podporovaním vzdelávania pre potreby trhu práce. Z tohto dôvodu zorganizovalo švédske predsedníctvo neformálne zasadnutie Rady ministrov pre zamestnanosť a sociálne veci.

Štátny tajomník Juraj Káčer vo svojom vystúpení ocenil cielené a koordinované iniciatívy Európskeho roka zručností 2023, ktoré zohrajú v tomto procese významnú úlohu. Podľa štátneho tajomníka, táto problematika úzko súvisí aj s národnými cieľmi Slovenska významne zvýšiť úroveň vzdelávania, s účasťou 50 percent dospelých na odbornej príprave. „ Podpora vzdelávania a nadobúdanie nových zručností u zamestnancov považujeme za kľúčové pri efektívnej podpore zamestnanosti, ale aj pre zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov a ekonomiky štátu. Na Slovensku sme pre tento účel sme zriadili Alianciu sektorových rád. Jej úlohou bude zabezpečiť, aby vzdelávací systém zodpovedal požiadavkám trhu práce budúcnosti, uviedol štátny tajomník ministerstva práce.

Za týmto účelom rezort práce pripravil tiež niekoľko projektov financovaných z fondov Európskej únie. Dobrým príkladom je projekt Rozvoj zručností na podporu trhu práce a Nestrať prácu, vzdelávaj sa, ktorý zdokonalí zručnosti 40 000 ľudí. Ďalšie opatrenia sú pripravované v súlade s implementáciou Programu Slovensko 2021 – 2027, najmä v rámci Priority Adaptabilný a prístupný trh práce a Priority Zručnosti pre lepšiu adaptabilitu a inklúziu. Taktiež, ministerstvo práce v spolupráci s ministerstvom pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu pripravilo Národnú stratégiu digitálnych zručností SR a Akčný plán na roky 2023 – 2026.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri nastavujú verejným inštitúciám zrkadlo úspešnosti – Aktuality

Brno 3. mája 2023 – Národné kontrolné inštitúcie majú povinnosť nahlas hovoriť o systémových zlyhaniach v riadení štátu, majú byť nositeľmi zmeny, ktorá vyplýva z ich nezávislého postavenia a odborného poznania. Aby bolo poslanie nestrannej externej kontroly naplnené, samotní kontrolóri musia byť schopní reagovať včas a na základe prierezových rizikových analýz. Zhodli sa na tom počas dnešného pracovného rokovania v Brne predsedovia a pracovné skupiny kontrolných úradov z krajín V4 a susedného Rakúska a Slovinska.

Na túto výzvu reaguje slovenský NKÚ novým prístupom k plánovaniu, ročný plán kontrol je otvorený dokument a je priebežne dopĺňaný. Slovenskí národní kontrolóri chcú zároveň aktívne prispievať k úprave legislatívy, aby ich zistenia neostávali len na papieri, ale boli vďaka vláde i poslancom premietané do nových pravidiel rešpektujúcich princípy zákonného, hospodárneho, efektívneho a účelného používania verejných zdrojov.

“Kontrolóri musia byť schopní v reálnom čase reflektovať rozhodnutia tých, ktorí rozhodujú o použití finančných prostriedkov alebo o využití spoločného majetku. Je to veľká výzva, ale dnes sme povinní na ňu aktívne a profesionálne reagovať,” konštatuje šéf slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Foto. Šéfka odboru Stratégie a analýz Jana Juriová prezentuje na stretnutí aplikáciu MuMAP.

Foto: Rokovania sa zúčastnili aj podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová a generálny riaditeľ sekcie kontroly Marián Miškanin.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce ocenil osobnosti z rezortu za ich výnimočnú prácu

03.05.2023

Vyznamenanie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za mimoriadne zásluhy a výnimočné činy v pôsobnosti rezortu. Toto významné ocenenie odovzdal minister Milan Krajniak laureátom počas slávnostného galavečera 27. apríla 2023. Z rúk ministra si ich prevzalo celkom 42 ocenených pracovníkov. Tradičné udeľovanie rezortných vyznamenaní vyzdvihuje spoločensky dôležitú prácu zamestnancov v oblasti sociálnej spravodlivosti a podieľanie sa na rozvoji sociálnej politiky.

 

Vyznamenania sa zamestnancom udeľovali v troch stupňoch: zlatá, strieborná a bronzová medaila. Okrem toho minister udeľoval aj ďakovný list za pracovné úspechy pri príležitosti životného alebo pracovného jubilea. Ocenení boli nielen zamestnanci ministerstva, ale aj pracovníci z ústredia práce, jednotlivých úradov práce, Sociálnej poisťovne, Inšpektorátu práce, Implementačnej agentúry, Technickej inšpekcie a Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch.

Okrem jednotlivcov boli ocenené aj dva kolektívy zo Sociálnej poisťovne. Zlatú medailu získal projektový tím, ktorý zaviedol elektronickú PN. Ide o službu, ktorá odbremeňuje predovšetkým občana a zrýchľuje proces evidencie za účelom rozhodovania o nároku na dávku. Minister odovzdal striebornú medailu kolektívu zamestnancov, ktorí pracovali na príprave a zavedení Elektronického účtu poistenca, ktorý je kľúčovým informačným a komunikačným kanálom pre poistencov.

Najpočetnejšiu kategóriu tvorili individuálne ocenenia pre zamestnancov, ktorí na rezorte odpracovali takmer celý svoj kariérny život. Rovnako tým, ktorí svojim mimoriadnym úsilím prispeli k rozvoju politík, ako aj k riešeniu zložitých životných situácií občanov. K takto oceneným patrí zamestnankyňa úradu práce v Revúcej, ktorá počas Štedrého dňa iniciatívne riešila prípad maloletej v medzinárodnom pátraní. Vďaka jej úsiliu ešte v ten deň okresný súd rozhodol o umiestnení maloletej v CDR. Vyznamenanie si odniesla aj riaditeľka jedného z úradov práce, ktorá zorganizovala zbierku pre sirotu na palivové drevo a tiež štúdium na vysokej škole. Mnohí zamestnanci rezortu sa podieľali na pomoci pre utečencov z Ukrajiny, a to aj aktívnym prístupom pri umiestňovaní maloletých detí do CDR a vyhľadávaní ich blízkych príbuzných. Ocenení boli aj pracovníci za ich nadštandardné úsilie pri projektoch na podporu zamestnávania, ktoré pomáhali občanom získať pracovné príležitosti. Všetky tieto významné činy sú príkladom toho, že mnohí zamestnanci rezortu vnímajú svoju prácu ako poslanie.

„Počas pandémie zamestnanci v rezorte práce opäť ukázali naším občanom, že štát je tu na to, aby im pomohol. Veľmi si vážim, že pracujú s ľudskosťou a srdcom aj nad rámec pracovných povinností. Som presvedčený, že je našou povinnosťou vyjadriť im vďaku a uznanie aj týmto spôsobom,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Tradícia udeľovania Rezortných vyznamenaní je spojená s pripomenutím si Svetového dňa sociálnej spravodlivosti. Všetkých 42 tohtoročných ocenení je dôkazom nadštandardnej a zaslúžilej práce rezortných zamestnancov. Toto prestížne morálne ocenenie prezentuje a vyzdvihuje prácu v sociálnej sfére a poukazuje na jej neustále väčšiu dôležitosť v spoločnosti.

ZOZNAM OCENENÝCH

Zlatá medaila:
Miriam Hlinková (ÚPSVaR – Nitra)
Miroslav Mikoláš (Technická inšpekcia)
Ružena Rybovičová (Sociálna poisťovňa)
Projektový tím Sociálnej poisťovne , ktorý pripravil a zaviedol do praxe elektronickú PN-ku: Štátny tajomník MPSVR SR Juraj Káčer, Danica Bognárová, Zuzana Dvoráková, Milan Kučo, Vladimíra Majerová, Veronika Majtánová, Radovan Matajs, Mária Mesárošová, Zuzana Schwarzová, Monika Siváčková

Strieborná medaila:
Anna Aftanasová (ÚPSVaR)
Viera Blahová (Sociálna poisťovňa – Galanta)
Martina Bošeľová (ÚPSVaR)
Pavel Bryndzák (ÚPSVaR)
Milena Ficzová (Sociálna poisťovňa)
Helena Furindová (ÚPSVaR)
Monika Horváthová (Implementačná agentúra MPSVR)
Radoslav Huľa (ÚPSVaR – Prešov)
Darina Košutová (ÚPSVaR)
Helena Kovaľová (MPSVR)
Ľuboslava Minková (MPSVR)
Projektový tím Sociálnej poisťovne , ktorý pripravil a zaviedol do praxe Elektronický účet poistenca: Silvia Bartková, Miroslav Dudík , Martin Hloušek, Radovan Matajs, Lucia Plaiová, Marián Škotka, Alexander Šproch, Miroslav Uhrín, Tomáš Vavro, Jozef Vrana, Peter Zajíček

Bronzová medaila:
Elena Belošičová (Sociálna poisťovňa – ústredie)
Vladimír Čokina (ÚPSVaR – Stará Ľubovňa)
Zuzana Fabryová Ďurková (ÚPSVaR)
Milan Gergel (ÚPSVaR – Zvolen)
Alena Halgašová (Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže)
Mária Hrehová (ÚPSVaR)
Michal Hudák (Sociálna poisťovňa – Galanta)
Patrícia Králiková (ÚPSVaR – Nové Mesto nad Váhom)
Ingrid Martinková (ÚPSVaR – Rožňava)
Peter Mészáros (Implementačná agentúra MPSVR SR)
Božena Michaličová (ÚPSVaR – Svidník)
Jolana Sčerbová (ÚPSVaR – Vranov nad Topľou)
Alexander Sládeček (Technická inšpekcia)
Marietta Sopková (MPSVR)
Renáta Strachotová (Inšpektorát práce – Žilina)
Irena Vranecová (ÚPSVaR – Revúca)

Ďakovné listy:
Viera Artimová (ÚPSVaR – Bardejov)
Monika Babejová (ÚPSVaR – Bardejov)
Erika Bajcerová (Sociálna poisťovňa – Rimavská Sobota)
Slavomír Danko (ÚPSVaR – Michalovce)
Ema Farkašová (Sociálna poisťovňa – Rimavská Sobota)
Blanka Jašková (Inšpektorát práce – Košice)
Eva Kiššová (Sociálna poisťovňa – ústredie)
Emília Lalinská (Sociálna poisťovňa – ústredie)
Judita Richterová (Národný inšpektorát práce)
Miroslav Žákovič (Inšpektorát práce – Nitra)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rezort práce rozdelil ďalšie dotácie na podporu rodiny

20.04.2023

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny podporí v roku 2023 výstavbu ďalších 113 rodinných inkluzívnych areálov. Prostredníctvom dotácie na podporu plnenia funkcií rodiny rozdelil ďalších takmer 5 miliónov eur. Za posledné tri roky rezort práce poskytol na tento účel spolu 14 a pol milióna eur. Po celom Slovensku tak postupne pribudne 331 bezbariérových ihrísk, ktoré sú priestorom pre všetky generácie. Balík ďalších pridelených dotácií na podporu rodiny predstavil na detskom ihrisku vo Štvrtku na Ostrove v okrese Dunajská Streda minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

 

V roku 2023 podporí výstavbu 113 nových rodinných areálov

Ministerstvo práce poskytlo dotáciu na výstavbu 331 inkluzívnych ihrísk po celom Slovensku. Vyhovelo žiadateľom z neziskových organizácií, občianskych združení, obcí, združení obcí a registrovaných cirkevných alebo náboženských spoločností. Mnohé z nich už dnes slúžia deťom a rodinám, ďalšie sú vo výstavbe a postupne pribúdajú.

Hlavným zámerom inkluzívnych ihrísk “RODINKA” je vytvoriť priestor, kde sa môžu stretávať všetky generácie. RODINKA umožňuje deťom so zdravotným znevýhodnením tráviť čas pri hre s rovesníkmi a zdieľať s nimi zážitky. Ide o viacgeneračný priestor s prvkami pre deti vo veku 3 – 14 rokov a tiež oddychovou zónou pre dospelých.

„Z rezortu práce sme výrazne navýšili finančnú podporu, ktorú poskytujeme rodinám s malými aj školopovinnými deťmi. Spolu s Poľskom a Maďarskom tvoríme trojicu najprorodinnejších štátov v Európe. Na ministerstve sa snažíme vyhovieť každému žiadateľovi o dotáciu na podporu rodiny. A teraz nehovorím len o ihriskách, ale aj aktivitách, ktoré pomáhajú napríklad upevňovať vzťahy medzi členmi rodiny alebo pomáhajú so starostlivosťou o deti so zdravotným znevýhodnením,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Začiatok formulára

Ministerstvo práce poskytuje dotácie zo schémy na podporu plnenia funkcií rodiny na ďalšie aktivity, pričom pre jedného žiadateľa môže poskytnúť dotáciu až do výšky 10 000 eur. Tieto prostriedky poskytuje aj na:

  • Preventívne programy, tréningy a osvetové aktivity s cieľom posilniť rodinné vzťahy, rozvíjať rodičovské kompetencie, predchádzať negatívnym javom v rodine, zvyšovať citlivosť verejnosti k rodinným hodnotám a pozitívnemu rodičovstvu, upevňovať medzigeneračné rodinné vzťahy a vzťahy v rodine so starším členom rodiny odkázaným na pomoc inej osoby.
  • Aktivity zamerané na rodinu s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo s členom rodiny s ťažkým zdravotným postihnutím, vrátane výchovy k manželstvu a rodičovstvu, podpore rodín k samostatnosti a nezávislosti.

Aktivity sa môžu realizovať formou kurzov, workshopov, intervencie, koučových stretnutí, tréningov, osvetových aktivít (napr. poradenstvo pre seniorov ako zvládať nové technické zariadenia, ako odolávať podvodníkom), prednášok, odborného poradenstva, sprostredkovania a doručovania materiálnej pomoci sociálne odkázaným a pod.

O dotáciu na podporu plnenia funkcií rodiny možno tento rok žiadať od 1. novembra do 31. decembra 2023.

Žiadosť a podrobné informácie nájdete tu: Detail výzvy – (§ 9b) – 2023 – Dotácia na podporu plnenia funkcií rodiny | Dotácie MPSVaR (mpsvr.sk)

https://ihriskorodinka.sk/

Na stiahnutie:

POSKYTNEME ĎALŠIE DOTÁCIE NA PODPORU RODINY



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

K ochrane strategických objektov sa v minulosti dostali pochybné bezpečnostné služby – Aktuality

Bratislava 14. apríla 2023 –  Štát by mal zvážiť ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre  ochranu, samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov. Na Slovensku sa v minulosti tento segment výrazne komercionalizoval a ochranu objektov významných štátnych inštitúcií začali zabezpečovať súkromné bezpečnostné služby. „Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím,“ upozornil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly zameranej na túto problematiku. O jej výsledku, ako aj o výsledku ďalších ôsmich kontrolných akcií ukončených v prvom kvartáli tohto roka, informoval šéf národných kontrolórov najvyšších ústavných činiteľov – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Borisa Kollára a povereného premiéra Eduarda Hegera.

Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Na Slovensku nie je autorita, ktorá by mala oprávnenie zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb. Nie je ani jednotný postup, ktorý by usmerňoval organizácie verejnej správy pri obstarávaní tohto typu služieb. „Celý systém je neprehľadný, verejné obstarávania boli v minulosti netransparentné, existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie,“ upozornil na ďalšie problémy predseda kontrolného úradu. Náklady na jednu osobohodinu zamestnanca SBS, ktoré boli zmluvne dohodnuté, nedosahovali totiž ani normované hodnoty vyčíslené Slovenskou komorou súkromných bezpečnostných služieb pre daný kalendárny rok.

NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou pracovníkov SBS s vlastnými zamestnancami, alebo vlastnými zamestnancami a s využitím rôznych technických prostriedkov. Vo vlastnej réžii zabezpečuje ochranu z kontrolovaných subjektov Letisko M. R. Štefánika  a Sociálna poisťovňa. V oboch prípadoch pristúpili inštitúcie k takémuto rozhodnutiu na základe analýz, ktoré preukázali, že náklady na vlastnú ochranu sú finančne výhodnejšie ako náklady na externú strážnu službu. „Je dôležité urobiť finančné i bezpečnostné analýzy, ktoré dajú odpoveď na základné otázky ohľadom ochrany verejných budov – kto, čo a za akých podmienok má strážiť. Analýza hospodárnosti využívania externých SBS by mala byť prvotným podkladom pre prípadné verejné obstarávanie,“ zdôraznil šéf národnej autority pre externú kontrolu. „Dnes sa ukazuje, že otázka bezpečnosti nielen objektov, ale aj dokumentov či informačných systémov, ktoré štátne či verejné inštitúcie spravujú, je bezpochyby kľúčová,“ dodal Ľ. Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v prvom kvartáli opäť priniesla závery aj z kontroly, ktorá bola zameraná na životné prostredie. Teda z oblasti, ktorú kontrolóri dlhodobo považujú za dôležitú a pravidelne sa na ňu zameriavajú. Po kontrolách zameraných na riešenie problémov sucha, nedostatok pitnej vody či skládky odpadu, sa tentoraz pozreli na odstraňovaniev starých envirozáťaží. Pomalé, desiatky rokov trvajúce hľadanie riešení, má pritom výrazný negatívny dopad na kvalitu života a zdravie ľudí. Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej, systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným znečisteným územiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Kontrolný úrad upozornil ústavných činiteľov, že na riešenie envirozáťaží na Slovensku treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov.

Infografika Envirozáťaže

Kontrolný úrad informoval troch najvyšších ústavných činiteľov aj o záveroch z akcií zameraných na hlavné dopravné projekty – mýtny systém, výstavbu diaľničných úsekov Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ako aj na stav modernizácie železničných koľajových vozidiel. Transparentnosť a otvorenosť pri súťaži na mýtny tender, vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za chybné rozhodnutia z minulostí, sú výzvami, pred ktorými aktuálne stojí Národná diaľničná spoločnosť. „Mýtny systém, ale aj realizácia strategických dopravných projektov ukazuje na fakt, že ak sa v minulosti urobili chybné rozhodnutia, ak sa nastavili pravidlá, ktoré dostali diaľničnú spoločnosť do výrazne nevýhodnej pozície, len veľmi ťažko sa dajú zlé rozhodnutia korigovať či opraviť súčasným vedením spoločnosti i rezortu dopravy. A aj preto sme predchádzajúce kontrolné zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Dospeli sme totiž k názoru, že došlo minimálne k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku zo strany bývalého vedenia NDS, ale aj ministerstva,“ pripomína v tejto súvislosti Ľ. Andrassy. Dnes hrozí, že Slovensko pre nekvalifikované projektové riadenie príde o viac ako 19 miliónov eur z európskych fondov určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová. Zlé manažérske rozhodnutia a nedostatočná vnútorná kontrola významným spôsobom prispeli k omeškaniu tohto dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur. V tomto prípade bude musieť NDS navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k už štyrom preplateným žiadostiam.

Infografika NDS

V oblasti informatizácie sa národná inštitúcia pre externú kontrolu pozrela na prevádzku Registra právnických osôb. Dáta z neho pre chybovosť stále nemôžu byť používané na právne účely. Kontrolóri sa pozreli aj na uplatňovanie programového rozpočtovania. Na Slovensku, aj po 20-tich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s jeho princípmi, chýba spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov, čo mal byť jeden z jeho hlavných benefitov. Rozpočet bol aj témou kontroly v SND. Národné divadlo má rezervy vo finančnom riadení, schválené rozpočty sú poddimenzované. Dôležité zistenia priniesla tiež kontrola ochrany práv spotrebiteľov na Slovensku, ktorá v uplynulom období stagnovala a existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. V tomto prípade NKÚ upozornil na to, že Slovenskej obchodnej inšpekcii výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. V kontrolovanom období v rokoch 2017 až 2021 klesol počet vykonaných kontrol, znížil sa aj počet podnetov, oznámení a žiadostí o radu zo strany samotných občanov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Policajný zbor je pre NKÚ kľúčovým partnerom – Aktuality

Bratislava 13. apríla 2023 – Pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti je pre kontrolný úrad najbližším partnerom policajný zbor, zdôraznil dnes na rokovaní s jeho vedením šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Je totiž nevyhnutné, aby sa závažné zistenia z kontrol premietli do vyvodenia trestnoprávnej či osobnej zodpovednosti. 

Spoluprácu s kontrolórmi národnej autority pre externú kontrolu víta aj prezident policajného zboru Štefan Hamran. Dodal, že vzájomná súčinnosť môže byť pre policajný zbor výraznou pomocou. 

NKÚ pri podozreniach z trestného činu komunikuje s policajtmi už počas kontrolných akcií, zistené nedostatky odstupuje orgánom činným v trestnom konaní. Najviac problémov kontrolóri identifikujú pri správe cudzieho majetku a pri zneužívania právomocí verejného činiteľa. Opakovane sa pri kontrolách potvrdzuje potreba funkčného kontrolného systému na úrovni samospráv, ale tiež v rámci ústredných orgánov štátnej správy, kde sú v súčasnosti výrazné rezervy v základnej finančnej i administratívnej kontrole.

Foto Stretnutie vedenia NKÚ s predstaviteľmi Policajného zboru Slovenskej republiky.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko na odstraňovanie envirozáťaží, ktoré ohrozujú ľudí aj prírodu, potrebuje miliardu eur – Aktuality

Bratislava 5. apríla 2023 – Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej ani systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov (graf). Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi postupujú značne pomaly. Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie envirozáťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva, aby táto problematika bola upravená špeciálnym režimom a štát mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania, pri vecnom riešení obzvlášť závažných ekologických ohrození.

Zásadným nedostatkom je fakt, že okresné úrady nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia, resp. povinné osoby (26 %). Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát, ktorý však na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite. NKÚ v nedávnej minulosti upozornil vládu i Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na významné riziko, ktoré je spojené s udelením finančných sankcií za nedostatočné konanie pri uzatváraní a rekultivácií skládok odpadu. Dnes Slovensko čelí v tejto oblasti miliónovej žalobe zo strany Európskej komisie za nečinnosť a neplnenie si záväzkov.

Banner podcastu ctrl+A Envirozáťaže

Národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Ich neriešenie má totiž významný negatívny dosah na štátny rozpočet, ale predovšetkým na zdravie a kvalitu života ľudí. „Na pozadí prebiehajúcich klimatických zmien existuje vysoké riziko znečistenia najväčších zdrojov pitnej vody, ktoré sa nachádzajú napríklad na Žitnom ostrove, čím sú ohrozené nielen životy a zdravie obyvateľstva celej Podunajskej nížiny, ale aj strategické zásobovanie ľudí pitnou vodou,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží. Zo 60 lokalít, určených uznesením vlády na sanáciu, bola do konca roka 2021 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizovalo. V rokoch 2016 až 2021 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť 10 projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 miliónov eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie. Napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania.

Projekty sanácie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia sa začali realizovať v rokoch 2018 až 2020, výzva pritom bola vyhlásená už v roku 2015. Časový posun vzniká aj pri nových projektoch financovaných z Programu Slovensko v rámci štátneho programu 2022 – 2027. „Opäť tak hrozí vysoké riziko, že peniaze nestihneme v rámci národných priorít vyčerpať. Ako problém sa zároveň ukazuje jednozdrojové financovanie zelených, ekologických projektov z fondov Európskej únie, ktoré môže ohroziť udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti envirozáťaží. A to ide ruka v ruke s rezignáciou zodpovedných štátnych inštitúcií na kľúčovú celonárodnú výzvu, ktorou je bezpochyby ochrana prírody a zdravého životného prostredia pre budúce generácie,“ hovorí šéf národných kontrolórov.

Infografika Dôsledkom neriešenia envirozáťaží je ohrozenie zdravia až životov občanov

Sanáciu skládky vo Vrakuni stopli kvôli prieťahom vlastníkov pozemkov

Kontrola tiež ukázala, že procesy súvisiace s odstraňovaním envirozáťaží sú zdĺhavé a nastavenie verejného obstarávania neefektívne. Tým, že envirorezort zrušil obstarávanie na 14 lokalitách s vysokou prioritou, nebolo využitých až takmer 61,5 milióna eur z operačného programu. Nové verejné obstarávanie nebolo vyhlásené a obstarávanie na sanáciu pri troch ďalších lokalitách za 18 miliónov eur trvá takmer tri roky. Odstraňovanie skládky vo Vrakuni vo výške 28,5 mil. eur museli zastaviť pre zrušenie dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí kvôli prieťahom zo strany vlastníkov pozemkov a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia. Bez doriešenia vzťahov k daným pozemkom nie je možné v projekte sanácie pokračovať, čo bude mať za následok nevyčerpanie eurofondov. Majetkovo-právne vzťahy bývajú častým problémom pri odstraňovaní envirozáťaží. „Na skládky, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú životy a zdravie ľudí, kvalitu podzemnej vody a zdravé životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu a začať s odstraňovaním bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého, technicky takmer nerealizovateľného verejného obstarávania. Kde inde, ak nie tu musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti,“ približuje Ľ. Andrassy.

V rámci projektu odstraňovania skládky v obci Predajná mali byť sanované dve lokality v predpokladanej hodnote 39,4 milióna eur. Firma Petrochema, ako pôvodca znečistenia, zrealizovala v roku 1997 prieskumné práce a v roku 2007 monitoring podzemných vôd. Na skládkach neboli vykonávané práce až do roku 2012. Keďže spoločnosť Petrochema už neexistuje, v roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie skládky na envirorezort. Plány prác predložilo ministerstvo okresnému úradu na schválenie až po dvoch rokoch. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanácie prebiehalo do polovice roka 2021, keď ho MŽP zrušilo. Dôvodom bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti, nové obstarávanie vyhlásené nebolo.

Projekt sanácie na troch lokalitách Bratislava-Ružinov – Čierny les, Žiar nad Hronom – stará skládka PO ZSNP, Rimavská Sobota – areál po SA – priemyselný park v predpokladanej hodnote 18 miliónov eur nebol realizovaný. Zdĺhavosť procesov verejného obstarávania potvrdzuje fakt, že ani po takmer troch rokoch nebola vybraná spoločnosť, ktorá sanáciu vykoná. Zabezpečený nie je ani geologický dohľad, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu. Finančná podpora z fondov EÚ, z operačného programu tak nebude využitá. Lokality v rámci projektu boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe 2022 – 2027.

Princíp „znečisťovateľ platí“ nefunguje

Spomaľovanie procesov ovplyvňuje aj skutočnosť, že envirorezort nemá plnú manažérsku kontrolu nad fungovaním okresných úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. Okresné úrady pritom zodpovedajú za určenie pôvodcu envirozáťaží, tzv. povinnej osoby, schvaľovanie a kontrolu plánov prác vrátane rozhodnutí o ich ukončení. Z 328 lokalít s potvrdenou záťažou bola určená povinná osoba na 85 lokalitách. Na určenie povinnej osoby čaká 222 lokalít. Personálne kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru neboli posilnené od roku 2012, čo sa odrazilo na jej nedostatočnej kontrolnej činnosti. Vývoj personálnych kapacít organizačných zložiek organizácií envirorezortu na úseku envirozáťaží vyhodnotili kontrolóri ako stagnujúci.

Čo odporúčame?

NKÚ parlamentnému výboru pre životné prostredie odporúča požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním envirozáťaží. Dôležité je komplexné manažovanie znečistených území, ktoré by zastrešila špecializovaná štátna inštitúcia zodpovedná za túto problematiku. Kontrolóri tiež odporučili envirorezortu vyčleňovať finančné prostriedky priamo určené na sanovanie envirozáťaží v rámci samostatného programu, ako aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.

 

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Zdroj: štátny program 2022 – 2027

 

Správa o výsledku kontroly “Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok