Bratislava 5. apríla 2023 – Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej ani systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov (graf). Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi postupujú značne pomaly. Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie envirozáťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva, aby táto problematika bola upravená špeciálnym režimom a štát mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania, pri vecnom riešení obzvlášť závažných ekologických ohrození.
Zásadným nedostatkom je fakt, že okresné úrady nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia, resp. povinné osoby (26 %). Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát, ktorý však na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite. NKÚ v nedávnej minulosti upozornil vládu i Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na významné riziko, ktoré je spojené s udelením finančných sankcií za nedostatočné konanie pri uzatváraní a rekultivácií skládok odpadu. Dnes Slovensko čelí v tejto oblasti miliónovej žalobe zo strany Európskej komisie za nečinnosť a neplnenie si záväzkov.
Národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Ich neriešenie má totiž významný negatívny dosah na štátny rozpočet, ale predovšetkým na zdravie a kvalitu života ľudí. „Na pozadí prebiehajúcich klimatických zmien existuje vysoké riziko znečistenia najväčších zdrojov pitnej vody, ktoré sa nachádzajú napríklad na Žitnom ostrove, čím sú ohrozené nielen životy a zdravie obyvateľstva celej Podunajskej nížiny, ale aj strategické zásobovanie ľudí pitnou vodou,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží. Zo 60 lokalít, určených uznesením vlády na sanáciu, bola do konca roka 2021 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizovalo. V rokoch 2016 až 2021 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť 10 projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 miliónov eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie. Napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania.
Projekty sanácie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia sa začali realizovať v rokoch 2018 až 2020, výzva pritom bola vyhlásená už v roku 2015. Časový posun vzniká aj pri nových projektoch financovaných z Programu Slovensko v rámci štátneho programu 2022 – 2027. „Opäť tak hrozí vysoké riziko, že peniaze nestihneme v rámci národných priorít vyčerpať. Ako problém sa zároveň ukazuje jednozdrojové financovanie zelených, ekologických projektov z fondov Európskej únie, ktoré môže ohroziť udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti envirozáťaží. A to ide ruka v ruke s rezignáciou zodpovedných štátnych inštitúcií na kľúčovú celonárodnú výzvu, ktorou je bezpochyby ochrana prírody a zdravého životného prostredia pre budúce generácie,“ hovorí šéf národných kontrolórov.
Sanáciu skládky vo Vrakuni stopli kvôli prieťahom vlastníkov pozemkov
Kontrola tiež ukázala, že procesy súvisiace s odstraňovaním envirozáťaží sú zdĺhavé a nastavenie verejného obstarávania neefektívne. Tým, že envirorezort zrušil obstarávanie na 14 lokalitách s vysokou prioritou, nebolo využitých až takmer 61,5 milióna eur z operačného programu. Nové verejné obstarávanie nebolo vyhlásené a obstarávanie na sanáciu pri troch ďalších lokalitách za 18 miliónov eur trvá takmer tri roky. Odstraňovanie skládky vo Vrakuni vo výške 28,5 mil. eur museli zastaviť pre zrušenie dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí kvôli prieťahom zo strany vlastníkov pozemkov a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia. Bez doriešenia vzťahov k daným pozemkom nie je možné v projekte sanácie pokračovať, čo bude mať za následok nevyčerpanie eurofondov. Majetkovo-právne vzťahy bývajú častým problémom pri odstraňovaní envirozáťaží. „Na skládky, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú životy a zdravie ľudí, kvalitu podzemnej vody a zdravé životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu a začať s odstraňovaním bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého, technicky takmer nerealizovateľného verejného obstarávania. Kde inde, ak nie tu musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti,“ približuje Ľ. Andrassy.
V rámci projektu odstraňovania skládky v obci Predajná mali byť sanované dve lokality v predpokladanej hodnote 39,4 milióna eur. Firma Petrochema, ako pôvodca znečistenia, zrealizovala v roku 1997 prieskumné práce a v roku 2007 monitoring podzemných vôd. Na skládkach neboli vykonávané práce až do roku 2012. Keďže spoločnosť Petrochema už neexistuje, v roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie skládky na envirorezort. Plány prác predložilo ministerstvo okresnému úradu na schválenie až po dvoch rokoch. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanácie prebiehalo do polovice roka 2021, keď ho MŽP zrušilo. Dôvodom bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti, nové obstarávanie vyhlásené nebolo.
Projekt sanácie na troch lokalitách Bratislava-Ružinov – Čierny les, Žiar nad Hronom – stará skládka PO ZSNP, Rimavská Sobota – areál po SA – priemyselný park v predpokladanej hodnote 18 miliónov eur nebol realizovaný. Zdĺhavosť procesov verejného obstarávania potvrdzuje fakt, že ani po takmer troch rokoch nebola vybraná spoločnosť, ktorá sanáciu vykoná. Zabezpečený nie je ani geologický dohľad, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu. Finančná podpora z fondov EÚ, z operačného programu tak nebude využitá. Lokality v rámci projektu boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe 2022 – 2027.
Princíp „znečisťovateľ platí“ nefunguje
Spomaľovanie procesov ovplyvňuje aj skutočnosť, že envirorezort nemá plnú manažérsku kontrolu nad fungovaním okresných úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. Okresné úrady pritom zodpovedajú za určenie pôvodcu envirozáťaží, tzv. povinnej osoby, schvaľovanie a kontrolu plánov prác vrátane rozhodnutí o ich ukončení. Z 328 lokalít s potvrdenou záťažou bola určená povinná osoba na 85 lokalitách. Na určenie povinnej osoby čaká 222 lokalít. Personálne kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru neboli posilnené od roku 2012, čo sa odrazilo na jej nedostatočnej kontrolnej činnosti. Vývoj personálnych kapacít organizačných zložiek organizácií envirorezortu na úseku envirozáťaží vyhodnotili kontrolóri ako stagnujúci.
Čo odporúčame?
NKÚ parlamentnému výboru pre životné prostredie odporúča požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním envirozáťaží. Dôležité je komplexné manažovanie znečistených území, ktoré by zastrešila špecializovaná štátna inštitúcia zodpovedná za túto problematiku. Kontrolóri tiež odporučili envirorezortu vyčleňovať finančné prostriedky priamo určené na sanovanie envirozáťaží v rámci samostatného programu, ako aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.
Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027
Zdroj: štátny program 2022 – 2027
Správa o výsledku kontroly “Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)”
