Výzva na podporu Európskych centier digitálnych inovácií (ECDI) je vyhlásená

Výzva na podporu Európskych centier digitálnych inovácií (ECDI) Výzva na podporu Európskych centier digitálnych inovácií (ECDI)

Dátum zverejnenia:

9.6.2023 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ako vykonávateľ Plánu obnovy a odolnosti SR vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadostí  o poskytnutie prostriedkov mechanizmu  za účelom vytvorenia siete Európskych centier digitálnych inovácií a ich podpory prostredníctvom poverenia na vykonávanie Schémy DM-16/2022 :  Výzva 17I03-04-V01

Cieľom Výzvy je podpora činnosti  ECDI prostredníctvom poverenia výkonom Schémy DM-16/2022 a vytvorenie siete  ECDI  na území Slovenskej republiky

ECDI sú samostatné organizácie alebo koordinované skupiny organizácií (konzorciá) s odbornými znalosťami, založené  na neziskovom princípe, ktorých cieľom je poskytovanie podpory mikro, malým a stredným podnikom, malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou a organizáciám verejného sektora pri budovaní konkurencieschopnosti a zavádzaní inovačných riešení v oblasti digitalizácie.

Mechanizmus zriadenia a prevádzky siete ECDI je súčasťou rámca programu Digitálna Európa. V rámci tohto programu bola realizovaná grantová výzva (DIGITAL-2021-EDIH-01), ktorá ponúkla žiadateľom možnosť uchádzať sa o financovanie zriadenia a prevádzky ECDI a poskytovaných služieb.

Oprávnenými žiadateľmi vo Výzve 17I03-04-V01 sú právnické osoby zriadené na území Slovenskej republiky, (resp. konzorcium právnických osôb), ktoré  – na základe kladného odborného posúdenia Projektu ECDI, predloženého v rámci výzvy DIGITAL-2021-EDIH-01 programu Digitálna Európa –  získali finančnú podporu  alebo „Pečať Excelentnosti“ („Seal od Excellence“)

Maximálna indikatívna výška prostriedkov mechanizmu určených na Výzvu: 16 870 000 EUR.

Trvanie výzvy

Vyhlásenie výzvy:  09.06.2023

Uzavretie výzvy:    30.06.2023

Miesto a spôsob podania Žiadosti o PPM

Pred samotným podaním Žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu (ŽoPPM) je žiadateľ povinný zaregistrovať sa do Informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy (ISPO) a stať sa tak jeho registrovaným používateľom.

Registrovaný používateľ ISPO vyplnením príslušného formuláru ŽoPPM a nahratím všetkých príloh k ŽoPPM zaeviduje svoju ŽoPPM na portáli ISPO.

Po zaevidovaní ŽoPPM v ISPO systém vygeneruje Sumár žiadosti a jedinečný KÓD projektu, ktorým je žiadateľ i budúci prijímateľ povinný označovať všetku dokumentáciu súvisiacu s implementáciou projektu, ktorého žiadosť bola predložená a posudzovaná, resp. projektu, na implementáciu ktorého boli poskytnuté prostriedky mechanizmu. Pravidlá používania kódového označovania dokumentácie sú obsiahnuté v Príručke ŽP-ECDI.

Sumár žiadosti predstavuje zjednodušenú verziu vyplneného formulára ŽoPPM vo formáte PDF, ktorá je vygenerovaná systémom ISPO na základe zaevidovania ŽoPPM.

Sumár žiadosti podpíše štatutárny orgán žiadateľa, alebo osoba oprávnená konať v mene žiadateľa na základe splnomocnenia, a doručí  ho Vykonávateľovi v súlade s pokynmi uvedenými v Príručke ŽP-ECDI najneskôr do 5 pracovných dní od zaevidovania úplnej žiadosti v ISPO.

ŽoPPM môže byť zaradená na posúdenie až po doručení podpísaného sumáru žiadosti.

V prípade nedoručenia Sumáru žiadosti, vygenerovaného ISPO, autorizovaného osobou/osobami oprávnenou/oprávnenými  konať v mene žiadateľa, predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote, prihliada sa na ŽoPPM, ako keby nebola prostredníctvom ISPO zaevidovaná.

Odporúčame potenciálnym žiadateľom priebežne sledovať webové sídlo www.mirri.gov.sk, kde budú zverejňované všetky aktuálne informácie súvisiace s výzvou, vrátane usmernení k danej výzve.

Link na výzvu – prihlasovanie cez ISPO: https://ispo.planobnovy.sk/app/vyzvy/438608241498173440  

Súbory na stiahnutie

  1. Výzva 17I03-04-V01 (PDF,  748 kB)
  2. Príloha č. 1 Výzvy: Príručka pre Žiadateľa o poskytnutie prostriedkov mechanizmu a pre Prijímateľa prostriedkov mechanizmu v rámci Výzvy 17I03-04-V01 (ZIP, 3.7 MB)
  3. Príloha č. 2 Výzvy: Schéma pomoci DM-16/2022 (PDF, 1.08 MB)
  4. Príloha č. 3 Výzvy: Návrh zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu, vrátane jej povinných príloh (ZIP, 1,58 MB)


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Verejné financie potiahli v roku 2022 občania vlastnou spotrebou a mestá investičným rozvojom – Aktuality

Bratislava 7. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. V porovnaní s rokom 2021, keď bolo na riešenie negatívnych vplyvov spôsobených pandémiou použitých viac ako 3,3 miliardy, sa v roku 2022 znížili výdavky zo strany štátu na úroveň 717 miliónov eur. Na druhej strane dôsledky energetickej krízy a taktiež vysoká inflácia, ktorá dosiahla v závere minulého roka úroveň 15,4 %, si vypýtali z verejného rozpočtu vo forme rôznych kompenzačných opatrení pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sumu bezmála jednej miliardy eur. Vyplýva to zo stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktoré do parlamentu predložil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.

Infografika Hospodárenie SR v číslach v roku 2022

V závere minulého roka Národná rada SR upravila príjmovú aj výdavkovú časť štátneho rozpočtu o sumu 1,5 miliardy, pričom najväčší balík peňazí z rozpočtu smeroval do rezortov hospodárstva, práce a zdravotníctva. Príjmy štátneho rozpočtu vzrástli v minulom roku na 19 mld. eur a výdavky sa medziročne znížili na 23,6 mld. eur. „Schodok verejných financií bol nižší o 2,5 miliardy eur ako v roku 2021 aj vďaka samotným občanom, ktorí udržali rast svojej spotreby a taktiež celoročne dvojciferná miera inflácie im výrazne ukrojila z rodinného rozpočtu na úkor pozitívnych čísel hospodárenia štátu,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy. Maastrichtský dlh klesol na úroveň 57,8 % HDP, ale stále je nad hranicou sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré vyžaduje od vlády predloženie vyrovnaného rozpočtu. „Občania pomohli vláde, aby dosiahla lepší hospodársky výsledok, ako sama na začiatku roka plánovala, na druhej strane štátne inštitúcie nepodporili ekonomický rast a niekoľkomiliardový modernizačný dlh sa neznížil,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že napriek rozpočtovaným kapitálovým výdavkom na hranici 2,6 miliardy reálne čerpanie bolo vo finále o miliardu nižšie.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Pred posledným rokom, kedy môže Slovensko využiť európsku finančnú pomoc z končiaceho sa programového obdobia, bolo vyčerpaných len necelých 65 % z celkovej alokácie. Pre rok 2023 teda zostalo na hospodárne a efektívne využitie viac ako 5 miliárd eur. V európskom porovnaní je naša krajina dlhodobo na posledných priečkach a nižšie čerpanie vykazuje už len Španielsko a Taliansko. Najvyššia miera čerpania za celé obdobie je v rámci Operačného programu Technická pomoc (93,3 %), ktorý súvisí s rozsiahlym administrovaním európskej finančnej pomoci. V roku 2022 bola vysoká miera čerpania pri projektoch cezhraničnej spolupráce a pri programe Efektívna verejná správa.

Negatívom je aj fakt, že doposiaľ prišla naša krajina o 391 miliónov eur za nezrovnalosti spôsobené zlým verejným obstarávaním prijímateľa alebo nedodržaním európskych pravidiel zo strany poskytovateľa. „Ešte vážnejšia situácia je v novom programovom období, kde v druhom roku jeho implementácie nebolo využité ani jedno euro, zo strany zodpovedných ministerstiev nebola vyhlásená žiadna výzva,“ hovorí predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly. „Kriticky hodnotíme aj realizáciu projektov v rámci Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého bola v predchádzajúcom roku rozpočtovaná finančná pomoc vo výške 1,3 miliardy a skutočné plnenie nepresiahlo 50 miliónov eur,“ dodáva Ľ. Andrassy. Najväčší objem z pôvodne rozpočtovanej sumy mal smerovať do oblasti školstva (334 mil.), zdravotníctva (184 mil.) a životného prostredia (181 mil.). Napríklad na dobudovanie kapacít materských škôl bol zo 72 mil. využitý len jeden milión, na modernizáciu vysokoškolského prostredia nebolo čerpané ani euro z alokovanej sumy 30 mil. eur, kritickú mieru ohrozenia čerpania vykazovali v minulom roku tiež projekty súvisiace s výstavbou nemocníc v Bratislave (rozpočtovaných 281 mil.) a Martine (rozpočtovaných 330 mil.).

Národná autorita pre externú kontrolu vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení (graf č. 1), ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách. Práve pre porušovanie pravidiel EÚ hrozí Slovenskej republike konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie, ktorého výsledkom môžu byť niekoľkomiliónové sankcie. Celkové záväzky fakultných a univerzitných nemocníc sa dostali nad úroveň miliardy eur, pričom jednotlivé oddlžovania v zdravotníctve nepriniesli systémové zmeny a ani v roku 2022 nebol spustený DRG systém, ktorý má nastaviť jasný a efektívny úhradový mechanizmus.

Graf č. 1: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)Graf č. 1: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Napriek výraznému ústupu ochorenia COVID-19 už na jar 2022, naďalej sú z rozpočtu zdravotníctva uhrádzané dodávky nových vakcín, pričom od decembra 2020 do februára 2023 bolo na Slovensko dodaných takmer 14,7 mil. dávok za 264 mil. eur (grafy č. 2 a 3). Na skladoch je tak dnes k dispozícii viac ako 6 miliónov vakcín, ktorých počet sa bude neustále zvyšovať a zo štátneho rozpočtu budú použité financie nielen na ich nákup, ale aj uskladnenie. Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s výrobcami v mene členských štátov vyrokovala Európska komisia. Riešenie tohto vážneho problému nie je v rukách národnej vlády, tá je bez priamej možnosti ukončenia zmlúv, ktoré výrazným spôsobom zaťažujú rozpočty určené na podporu zdravia občanov. Predseda slovenského najvyššieho kontrolného úradu sa preto obrátil na vedenie Európskeho dvora audítorov s podnetom na preverenie dodržiavania pravidiel zákonnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri použití verejných financií.

Graf č. 2: Objem rozpočtových opatrení kapitoly MZ SR na Covid výdavky v roku 2022 (v mil. eur)

Graf č. 3: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti COVID-19 (v mil. dávok)

Graf č. 2: Objem rozpočtových opatrení kapitoly MZ SR na covid výdavky v roku 2022 (v mil. eur) Graf č. 3: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti COVID-19 (v mil. dávok)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Projekt ESMO je príkladom plytvania a vážneho zlyhania vnútornej kontroly – Aktuality

Bratislava 26. mája 2023 – Elektronický monitoring väznených osôb za viac ako 50 miliónov eur bol počas šiestich rokov využitý v priemere na 10 percent. Zásadné pochybenia sprevádzali projekt od počiatočného nastavovania merateľných parametrov, cez fázu jeho praktickej realizácie až po udržateľnosť. Deň monitorovania obvinenej či odsúdenej osoby stal štát viac ako 150 eur. Keby Slovensko postupovalo ako Belgicko a Španielsko, náklady na monitoring by boli niekoľkonásobne nižšie. Tieto krajiny využívajú monitoring ako komplexnú službu za mesačný poplatok namiesto toho, aby verejné financie vynakladali na kúpu, rozvoj a tiež prevádzku celého systému. V roku 2022 boli denné náklady na monitoring jednej osoby v belgickom regióne Flámsko na úrovni necelých 5 eur.

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) konštatujú, že úspory verejných financií Slovensko nedosiahlo a plánované alternatívne tresty vo forme domáceho väzenia pre dve tisícky súbežne monitorovaných osôb ročne boli počas šiestich rokov využívané minimálne. Dnes je možné hovoriť o plytvaní s verejnými i európskymi zdrojmi a vážnom zlyhaní vnútorných kontrolných mechanizmov rezortu spravodlivosti. Nedostatky zaznamenala kontrola aj v procese verejného obstarávania, ako aj pri dodržiavaní rozpočtových pravidiel. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odstupuje zistenia v súvislosti s porušením finančnej disciplíny Úradu vládneho auditu a podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku posúva orgánom činným v trestnom konaní.

Infografika ESMO

Slovenskí kontrolóri preverovali projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ESMO) po šiestich rokoch od jeho sprevádzkovania druhýkrát. V minulom roku skontrolovali prijaté opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo na základe kontrolných zistení z roku 2017. Zároveň posudzovali úspešnosť naplnenia cieľov projektu, ktorý bol spolufinancovaný z európskych zdrojov. Jeho primárnym cieľom bolo dosiahnutie úspory vo verejných financiách, znížením počtu odsúdených osôb vo väzniciach, pričom s návratnosťou finančných prostriedkov vložených do projektu sa rátalo po šiestich rokoch od spustenia do prevádzky (2021). „Zásadným problémom však boli zle nastavené základné parametre národného projektu už v rámci štúdie uskutočniteľnosti. Tá nezohľadnila všetky technické špecifiká a nevhodne boli nastavené merateľné ukazovatele,“ vysvetlil predseda úradu Ľubomír Andrassy. Štúdia uskutočniteľnosti v jednotlivých oblastiach obsahovala neúplné a nedostatočne zrozumiteľné informácie. Okrem toho zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá počas šiestich rokov nemala byť zásadne menená, sa po ukončení verejnej súťaže dodatkami zmenila až štyri razy. V jednom prípade sa počet dodaných monitorovacích jednotiek na alkohol znížil z 500 na 50 kusov, no výška výdavkov na projekt ESMO zostala rovnaká. Takisto technologická podpora niektorých zakúpených zariadení pre monitorovanie osôb skončila už počas povinnej udržateľnosti projektu.

Národná autorita pre externú kontrolu poukazuje na fakt, že technické zariadenia určené na monitoring obvinených či odsúdených osôb boli vo všeobecnosti využívané len v minimálnej miere a značne neefektívne. Počas kontrolovaných šiestich rokov sa ich využiteľnosť pohybovala od 0,71 % do necelých 22 %. Z celkového počtu 3,3 milióna osobodní, kedy mohli byť súbežne monitorované osoby v priebehu rokov 2016 až 2021, bol reálny monitorovací čas len na úrovni 300-tisíc osobodní. Technické zariadenia sa tak využívali v priemere len na 10 percent z celkovej možnej kapacity (tabuľka). Nevhodný výber niektorých zakúpených monitorovacích zariadení a celkovo ich nízke využívanie bolo hlavným dôvodom, že ekonomická návratnosť projektu nebola vôbec dosiahnutá. Výdavky na investície, prevádzku a riadenie elektronického monitoringu boli po šiestich rokoch fungovania o 35,6 mil. eur vyššie ako výdavky na odsúdených, ak by nebol elektronický monitoring osôb vôbec implementovaný do reálnej praxe.

Ministerstvo spravodlivosti SR sa zaviazalo, že v období piatich rokov od riadneho ukončenia projektu v roku 2016 nedôjde k podstatnej zmene projektu. Ako však ukázala kontrola, už v priebehu prvých piatich rokov boli zakúpené a uhradené zo štátneho rozpočtu ďalšie technické zariadenia na monitoring osôb vo výške viac ako 2 mil. eur. „Tieto dva milióny museli byť preinvestované nad rámec vyčlenených prostriedkov, aby projekt ESMO neskolaboval a zostal aspoň v minimálnej miere funkčný,“ priblížil šéf národných kontrolórov. Rezort spravodlivosti investoval v roku 2014 na nákup elektronických monitorovacích zariadení osôb, prístrojov na technickú obsluhu monitoringu vrátane licencií a ďalších komponentov asi 27 miliónov. V priebehu rokov 2015 až 2021 v rámci produkčnej fázy vynaložilo ministerstvo na servisné služby a rozvoj systému ESMO ďalších asi 23 miliónov. Do projektu tak išlo viac ako 50 mil. eur.

Napriek tomu, že systém mal podľa zmluvných podmienok poskytovať rôzne funkcionality na generovanie štatistík, dodnes nie je možné z neho získať ani jednoduché prehľady o využívaní monitorovacích zariadení a dodávateľ softvéru si za ich vytvorenie vyžiadal dodatočných 30-tisíc eur. „Rezort spravodlivosti v decembri 2021 uzatvoril s výhradným dodávateľom ďalší dodatok na údržbu a prevádzku informačného systému na roky 2022 až 2024 za sumu 11 miliónov eur. Ministerstvo tak ani po uplynutí piatich rokov od riadneho finančného ukončenia projektu nehľadalo ekonomické možnosti, ako znížiť výdavky na prevádzku monitorovacieho systému, ktorý má primárne odľahčiť kapacity väzníc a zároveň taktiež šetriť verejné financie spojené s ich prevádzkou,“ konštatuje Ľ. Andrassy a zároveň dopĺňa, že tento projekt je príkladom veľmi zlej praxe pri riadení IT projektu, pri porušovaní princípov transparentnej hospodárskej súťaže a je ukážkou plytvania s verejnými zdrojmi. „Za takéto konanie by mala byť vyvodená voči zodpovedným zamestnancom rezortu spravodlivosti nielen pracovno-právna, ale následne aj možná trestnoprávna zodpovednosť, o ktorej však môže rozhodnúť len nezávislý súd,“ uzatvára šéf slovenských kontrolórov. 

Správa o výsledku kontroly Využívanie Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontroly potvrdzujú, že reforma štátnej a verejnej správy je po 30 rokoch nevyhnutná – Aktuality

Bratislava 19. mája 2023 – Každá piata kontrola, ktorú Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zrealizoval v minulom roku, bola zameraná na fungovanie miestnej samosprávy a jej nakladanie s verejnými financiami či majetkom. Kontrolóri preverovali 131 subjektov v 99 samosprávach a 32 organizáciách zriadených obcami, mestami, samosprávnymi krajmi. Časť kontrol vychádzala z vyhodnotenia podnetov od občanov. Podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej kontrolnými akciami pravidelne poukazujeme na fakt, že vnútorný kontrolný systém samospráv je často povrchný a nezameriava sa na systematické monitorovanie plnenia cieľov, účelnosti a hospodárnosti využívania prostriedkov samospráv. Mnohé kompetencie, hlavne v prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu, nie sú vymedzené dostatočne, čo má často negatívny vplyv na strategické plánovanie zámerov samospráv a ich financovanie. NKÚ apeluje na potrebu reformy miestnej samosprávy a zvýšenie jej celkovej efektívnosti. Potvrdili to aj nedávne kontroly zamerané na vymáhanie nedoplatkov obcami, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a na príjmy obcí počas pandémie.

Infografika NKÚ: Kontroly: Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi Vymáhanie nedoplatkov v samospráve Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie S akými problémami sa stretáva samospráva? podľa NKÚ nemá dostatočne vymedzené kompetencie vnútorná kontrola je často identifikovaná ako povrchná mestám a obciam počas pandémie klesli výnosy z daní z príjmu fyzických osôb refundácie výdavkov na záchranné práce prichádzali od štátu oneskorene objem daňových nedoplatkov sa napriek vymáhaniu medziročne zvyšuje obce zasielajú výzvy na zaplatenie, chýbajú im postupy pre vymáhanie nedoplatkov systém preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňoval neoprávnené vyplácanie verejných prostriedkov

Príjmy obcí v pandémii

Mimoriadna situácia spôsobená vypuknutím pandémie Covid-19 výrazne zasiahla do života spoločnosti. Mestá a obce mali pri riešení situácie nezastupiteľnú úlohu. Kontrolóri preto vo vybraných 21 mestách a obciach preverovali účinnosť nimi prijatých opatrení na poskytovanie služieb občanov a následný vývoj príjmov obecných rozpočtov v roku 2020. Najväčší dopad na rozpočty miest a obcí sa prejavil na výnose z dane z príjmu fyzických osôb, ktorý medziročne klesol. Tento výpadok dokázali niektoré samosprávy nahradiť ostatnými príjmami. Viaceré zvyšovali sadzby miestnych daní a poplatkov, napríklad výber dane z majetku vzrástol v kontrolovaných subjektoch spolu o vyše 12 % a poplatok za komunálny odpad o porovnateľnú výšku.

Štát poskytol samosprávam bezúročnú návratnú pomoc, ktorá sa vypočítala z výšky výpadku podielovej dane odhadnutého v prognóze, no nakoniec sa ukázala ako nadhodnotená. S problémami sa obce a mestá stretávali pri vynakladaných výdavkoch na záchranné práce v súvislosti s pandémiou, keďže o ich oprávnenosti sa dozvedeli až po ich čiastočnej realizácii a ich refundácia prichádzala oneskorene. Obce vplyvom prijatých opatrení niektoré svoje služby obmedzovali, napriek tomu boli poskytované vo všetkých kritických oblastiach. „Samosprávy počas pandémie preukázali schopnosť prijímať operatívne riešenia zohľadňujúc miestne pomery aj v čase, keď orgány krízového riadenia či ostatné relevantné štátne inštitúcie len diskutovali o možných opatreniach. Bez zodpovedného a aktívneho prístupu miest a obcí by bolo zvládnutie pandémie nemožné,“ priblížila podpredsedníčka slovenských kontrolórov H. Crkoňová.

Pandémia podľa národnej autority pre externú kontrolu odhalila dlhodobo neriešené systémové problémy súvisiace s krízovým riadením a civilnou ochranou, ktoré súvisia s rozdelením kompetencií medzi štátom a samosprávami. Materiál civilnej ochrany bol v skladoch často exspirovaný, nebol priebežne dopĺňaný a bol k dispozícii v nedostatočnom počte. Tretina z kontrolovaných miest a obcí sklad civilnej ochrany ani nemala. Viaceré boli zrušené kvôli zastaranému materiálu a nevyhovujúcim priestorom. Kontrolóri ako problematickú identifikovali koordináciu a plnenie úloh v civilnej ochrane, ale aj nejednoznačnosť a roztrieštenosť v kompetenčných oprávneniach. Informácie o pandemických opatreniach neboli podľa kontrolovaných subjektov poskytované včas, opatrenia boli nejednoznačné a často menené, čo samosprávam komplikovalo ich realizáciu. Novú koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027 schválila vláda v marci 2022.

Správa o výsledku kontroly Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Touto kontrolou chcel kontrolný úrad poukázať na zložitosť nastavenia systému poskytovania pomoci, ktorý bráni efektívnemu a adresnému prerozdeľovaniu pomoci štátu. Takmer 20-ročný model pomoci často nereflektuje vývoj spoločnosti. „Neustále dokladovanie, prehodnocovanie a prepočítavanie nárokov a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima, je administratívne náročné a neefektívne. Existuje významné riziko, že správa celého systému je finančne nákladnejšia, ako samotná vyplácaná pomoc,“ priblížila podpredsedníčka úradu. Kontrolóri, ktorí sa zamerali na obdobie rokov 2019 a 2021 ďalej zistili, že údaje zverejňované vo výročných správach ústredia práce nekorešpondovali s dátami v informačných systémoch. Tieto mali prevažne evidenčný charakter a nesledovali všetky dostupné údaje, aj keď v spisoch poberateľov tieto informácie boli. Kontrola preukázala, že existovali domácnosti, ktoré boli reálne v hmotnej núdzi, na poskytnutie finančnej pomoci však nespĺňali podmienky. Nesledovali sa dôvody, pre ktoré nedostali domácnosti pomoc alebo vypadli zo systému pomoci v hmotnej núdzi.

Administratívny proces, umožňujúci vyplácanie finančných prostriedkov na základe nesprávnych informácií, nie je účinným a transparentným nástrojom pre adresné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Negatívnym príkladom je tiež príspevok na bývanie, keď kontrolóri identifikovali prípady potvrdení, vydaných obcou, o splnení podmienok nároku na príspevok na bývanie, ktoré v skutočnosti neboli žiadateľom splnené. Súčasné nastavenie systému preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňuje neoprávnené vyplácať verejné prostriedky, na druhej strane kritériá definujúce splnenie nároku na jeho získanie nebola schopná splniť viac ako polovica poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Nastavenie systému právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vytváralo priestor pre neefektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Proces evidencie dochádzky občanov na získanie aktivačného príspevku za menšie obecné služby bol väčšinou veľmi formálny. NKÚ preto odporúča zabezpečiť jeho adekvátne nastavenie v jednoduchej a jasnej forme s cieľom prispieť k transparentnosti systému. Vzhľadom na už uzavretú rámcovú dohodu odporúča zabezpečiť prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne pre zamestnancov úradov práce posudzujúcich nároky na pomoc v hmotnej núdzi tak, aby mali všetky potrebné údaje v čase posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Správa o výsledku kontroly Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Vymáhanie nedoplatkov v samospráve

Národní kontrolóri sa zamerali na vymáhanie daňových nedoplatkov z dane z nehnuteľností, poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad v rokoch 2019 až 2021. Preverovali tiež vymáhanie nedaňových pohľadávok z prenájmu, najmä nebytových priestorov. Pohľadávky vo forme daňových nedoplatkov, resp. nedaňových pohľadávok z prenájmu tvoria významný podiel na celkovom príjme samospráv. Obciam chýbajú v rámci interných predpisov postupy pre vymáhanie daňových nedoplatkov, uplatňujú najmä zasielanie výziev na zaplatenie. Napriek snahe obcí vymáhať ich zaplatenie sa objem daňových nedoplatkov medziročne zvyšuje. Prípady poklesu súvisia najmä s odpísaním nedoplatkov, ktoré sa stali nevymožiteľnými.

Štrnásť preverených obcí vykázalo ku koncu roka 2021 vyše 4,6 milióna eur daňových nedoplatok a viac ako 800-tisíc eur na nedaňových pohľadávkach z prenájmu. Takmer polovicu nedoplatkov predstavovali nedoplatky pri dani z nehnuteľnosti v sume do 20 eur, pričom ich hodnota tvorila len bezmála 16 % z celkovej hodnoty nedoplatkov. Pri nízkej sume nedoplatku sú niektoré postupy vymáhania neuplatniteľné, prípadne náklady na konanie sú vyššie ako očakávaný prínos. Príkladom toho sú náklady obcí na zastavenie starých exekúcií. Povinnosť evidovať daňové nedoplatky 20 rokov, najmä ak nie je reálne ich vymôcť, kumuluje veľký počet dlžníkov s relatívne nízkou sumou nedoplatkov, ktoré musia obce a mestá evidovať a inventarizovať. „Početnosť malých pohľadávok a komplikovanosť procesu spôsobuje, že vplyv na rozpočet nie je zanedbateľný a v súvislosti s ekonomickým vývojom sa môže riziko negatívneho vývoja ešte zvyšovať,“ uzatvára H. Crkoňová.

Správa z kontroly Vymáhanie nedoplatkov v samospráve



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Novou štátnou tajomníčkou ministerstva práce je Anna Aftanasová

17.05.2023

Nová vláda pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora dnes na svojom prvom zasadnutí vymenovala do funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Annu Aftanasovú. Dlhoročná odborníčka v oblasti sociálnych vecí prichádza z ústredia práce, kde pôsobila ako námestníčka sekcie sociálnych vecí.

 

Anna Aftanasová pôsobí v oblasti sociálnych vecí viac ako 30 rokov. V roku 1989 začala svoju kariéru v Starej Ľubovni, kde zastávala pozíciu riaditeľky úradu a pôsobila až do roku 2016. Následne pokračovala vo svojej práci na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny.

Od septembra 2021 bola námestníčkou sekcie sociálnych vecí na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Zodpovedala za oblasti ako pomoc v hmotnej núdzi, bezplatné dlhové poradne, štátne sociálne dávky a peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Počas štyroch volebných období pôsobila aj ako nezávislá poslankyňa regionálnej samosprávy a zastávala post členky a predsedníčky sociálnej komisie. Jej prioritou bola podpora a pomoc v oblasti sociálnych služieb.

V tomto roku 2023 získala Anna Aftanasová striebornú medailu v rámci rezortného vyznamenania – Vyznamenanie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za mimoriadne zásluhy a výnimočné činy. Promptne, spoľahlivo a kvalitne sa chopila úloh, ktoré súviseli s príchodom utečencov z Ukrajiny na Slovensko po vypuknutí vojnového konfliktu. Expresne nastavila vyplácanie pomoci v hmotnej núdzi odídencom, s rovnakým pracovným nasadením a vysokou profesionalitou sa postarala o odovzdanie tejto agendy medzinárodným inštitúciám. Zároveň, opätovne zabezpečila aj plynulý prechod tejto agendy späť do kompetencie ústredia práce. Rovnako dokázala efektívne pomáhať aj v prípade inflačnej krízy, a to predovšetkým nastavením bezproblémového vyplácania inflačnej pomoci najzraniteľnejším skupinám obyvateľov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Novou štátnou tajomníčkou ministerstva práce je Anna Aftanasová

17.05.2023

Nová vláda pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora dnes na svojom prvom zasadnutí vymenovala do funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Annu Aftanasovú. Dlhoročná odborníčka v oblasti sociálnych vecí prichádza z ústredia práce, kde pôsobila ako námestníčka sekcie sociálnych vecí.

 

Anna Aftanasová pôsobí v oblasti sociálnych vecí viac ako 30 rokov. V roku 1990 začala svoju kariéru v Starej Ľubovni, kde zastávala pozíciu riaditeľky úradu a pôsobila až do roku 2016. Následne pokračovala vo svojej práci na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny.

Od septembra 2021 bola námestníčkou sekcie sociálnych vecí na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Zodpovedala za oblasti ako pomoc v hmotnej núdzi, bezplatné dlhové poradne, štátne sociálne dávky a peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Počas štyroch volebných období pôsobila aj ako nezávislá poslankyňa regionálnej samosprávy a zastávala post členky a predsedníčky sociálnej komisie. Jej prioritou bola podpora a pomoc v oblasti sociálnych služieb.

V tomto roku 2023 získala Anna Aftanasová striebornú medailu v rámci rezortného vyznamenania – Vyznamenanie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za mimoriadne zásluhy a výnimočné činy. Promptne, spoľahlivo a kvalitne sa chopila úloh, ktoré súviseli s príchodom utečencov z Ukrajiny na Slovensko po vypuknutí vojnového konfliktu. Expresne nastavila vyplácanie pomoci v hmotnej núdzi odídencom, s rovnakým pracovným nasadením a vysokou profesionalitou sa postarala o odovzdanie tejto agendy medzinárodným inštitúciám. Zároveň, opätovne zabezpečila aj plynulý prechod tejto agendy späť do kompetencie ústredia práce. Rovnako dokázala efektívne pomáhať aj v prípade inflačnej krízy, a to predovšetkým nastavením bezproblémového vyplácania inflačnej pomoci najzraniteľnejším skupinám obyvateľov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Expo máme v hľadáčiku už od minulého roka – Aktuality

Bratislava 16. mája 2023 – Bez ohľadu na dnešné rozhodnutie parlamentu, NKÚ už od záveru minulého roka pripravuje kontrolnú akciu zameranú na účasť Slovenska na Svetovej výstave Expo v Dubaji a na to, aké benefity priniesla. Národná autorita pre externú kontrolu chce tiež preveriť zákonnosť a hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Z predbežných analýz NKÚ vyplynulo, že existuje riziko, či aktivity, ktoré sa realizovali v Dubaji, boli rozpočtovo kryté a či kompetentné osoby dodržali všetky povinnosti. Podľa závažnosti zistení, môže úrad už počas kontroly konzultovať prípadné zistenia s orgánmi činnými v trestnom konaní a inými štátnymi správnymi inštitúciami.

Rokovacia sála NR SR počas vystúpenia predsedu NKÚ

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Soňa Gaborčáková chce na poste ministerky zúročiť svoje doterajšie skúsenosti z oblasti sociálnej práce

16.05.2023

Novou ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny sa stala Soňa Gaborčáková, ktorá doteraz pôsobila na rezorte ako štátna tajomníčka. Bohaté osobné skúsenosti v oblasti sociálnej práce a podpory chce zúročiť pri doručovaní pomoci najzraniteľnejším, plnení míľnikov pre čerpanie fondov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti, aj konštruktívnou spoluprácou s profesijnými organizáciami a združeniami. Soňu Gaborčákovú ako členku novej úradníckej vlády menovala do funkcie prezidentka SR. Na poste vystrieda Milana Krajniaka, ktorý viedol rezort od roku 2020.

 

Soňa Gaborčáková posledné 3 roky pracovala na poste štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Doterajší profesijný život zasvätila predovšetkým agende rodinnej a sociálnej politiky. V rokoch 2006 až 2020 pôsobila ako členka výboru NR SR pre sociálne veci, zároveň dôverne pozná aj prostredie komunálnej politiky.

Vďaka neustálemu prehlbovaniu svojich vedomostí sa stala odbornou garantkou pre implementáciu projektu Švajčiarskeho finančného mechanizmu „Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa“.

Od roku 1999 pôsobila ako riaditeľka a odborná garantka v Dome svätej Anny v Starej Ľubovni, kde vybudovala komplexný systém starostlivosti pre najzraniteľnejších.

5-ročné pôsobenie v rokoch 2004 až 2009 vo funkcii odborného asistenta na Katolíckej univerzite v Ružomberku ju utvrdilo v tom, že budovať adresnú pomoc v sociálnej a rodinnej oblasti je to, čomu sa chce profesijne naďalej venovať.

„Celý svoj život zasväcujem pomoci iným. Vo funkcii ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny chcem zúročiť svoje celoživotné skúsenosti a znalosti z odboru sociálna práca. Mojimi prioritami na čele rezortu je jeho plynulý chod a doručovanie pomoci všetkým, ktorí ju potrebujú. Rovnako budem pokračovať v krokoch pre plnenie Plánu obnovy a plynulého čerpania eurofondov. V neposlednom rade je mojou úlohou plnenie zákonných povinností rezortu, pričom za dôležité považujem rozhodnutie o zvýšení príspevku pre sociálne služby a tiež stanovenie minimálnej mzdy na budúci rok,“ uviedla novovymenovaná ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Soňa Gaborčáková chce na poste ministerky zúročiť svoje doterajšie skúsenosti z oblasti sociálnej práce

16.05.2023

Novou ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny sa stala Soňa Gaborčáková, ktorá doteraz pôsobila na rezorte ako štátna tajomníčka. Bohaté osobné skúsenosti v oblasti sociálnej práce a podpory chce zúročiť pri doručovaní pomoci najzraniteľnejším, plnení míľnikov pre čerpanie fondov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti, aj konštruktívnou spoluprácou s profesijnými organizáciami a združeniami. Soňu Gaborčákovú ako členku novej úradníckej vlády menovala do funkcie prezidentka SR. Na poste vystrieda Milana Krajniaka, ktorý viedol rezort od roku 2020.

 

Soňa Gaborčáková posledné 3 roky pracovala na poste štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Doterajší profesijný život zasvätila predovšetkým agende rodinnej a sociálnej politiky. V rokoch 2006 až 2020 pôsobila ako členka výboru NR SR pre sociálne veci, zároveň dôverne pozná aj prostredie komunálnej politiky.

Vďaka neustálemu prehlbovaniu svojich vedomostí sa stala odbornou garantkou pre implementáciu projektu Švajčiarskeho finančného mechanizmu „Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa“.

Od roku 1999 pôsobila ako riaditeľka a odborná garantka v Dome svätej Anny v Starej Ľubovni, kde vybudovala komplexný systém starostlivosti pre najzraniteľnejších.

5-ročné pôsobenie v rokoch 2004 až 2009 vo funkcii odborného asistenta na Katolíckej univerzite v Ružomberku ju utvrdilo v tom, že budovať adresnú pomoc v sociálnej a rodinnej oblasti je to, čomu sa chce profesijne naďalej venovať.

„Celý svoj život zasväcujem pomoci iným. Vo funkcii ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny chcem zúročiť svoje celoživotné skúsenosti a znalosti z odboru sociálna práca. Mojimi prioritami na čele rezortu je jeho plynulý chod a doručovanie pomoci všetkým, ktorí ju potrebujú. Rovnako budem pokračovať v krokoch pre plnenie Plánu obnovy a plynulého čerpania eurofondov. V neposlednom rade je mojou úlohou plnenie zákonných povinností rezortu, pričom za dôležité považujem rozhodnutie o zvýšení príspevku pre sociálne služby a tiež stanovenie minimálnej mzdy na budúci rok,“ uviedla novovymenovaná ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Digitalizácia je cestou k väčšej transparentnosti a tiež k udržateľnému rozvoju spoločnosti – Aktuality

Bratislava 15. mája 2023 – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR patrí k najlepšie digitalizovaným slovenským inštitúciám. „Na základe národnej koncepcie informatizácie verejnej správy sa začal proces digitalizácie kontrolnej inštitúcie ešte v roku 2008. Dnes je úrad plne digitalizovaný a Kontrolórsky informačný systém je inšpiráciou pre viacerých zahraničných partnerov. Napríklad kolegovia z Poľska ho už začínajú aktívne využívať a kontrolóri v Rumunsku oň prejavili záujem,“ uviedol dnes predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy na 25. ročníku prestížnej medzinárodnej konferencie Internet ve státní správě a samosprávě (ISSS 2023) organizovanej v českom Hradci Králové. Za štvrťstoročie svojej existencie sa toto podujatie stalo platformou, kde sa stretávajú predstavitelia vlád, poslanci, zástupcovia samospráv, vládnych inštitúcií, odborníci či podnikatelia a rokujú o ďalšom smerovaní informatizácie i digitalizácie vo verejnom sektore. Konferencia má tento rok približne 2 000 účastníkov a uskutoční sa počas nej takmer 200 seminárov. Prvýkrát bol súčasťou hlavného panelu zástupca slovenskej národnej autority pre oblasť kontroly, pričom Ľ. Andrassy vystúpil aj v odbornej časti konferencie na tému Digitálna cesta NKÚ.

Národný projekt Kontrolórsky informačný systém – Elektronické služby NKÚ SR vznikol vďaka európskej finančnej podpore z Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Priniesol predovšetkým digitalizovanie celého procesu prípravy, výkonu a vyhodnocovania kontrolných akcií. Umožnil sprístupnenie elektronických služieb kontrolného úradu pre občanov a uskutočňujú sa v ňom všetky administratívno-technické a rozpočtové procesy. „Vďaka informáciám, ku ktorým je zdieľaný prístup, všetci zamestnanci úradu v reálnom čase vedia lepšie nastavovať procesy. Kontrolórsky systém považujem za kľúčový nástroj riadenia moderného a otvoreného úradu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. „Prešli sme 15-ročnú cestu informatizácie a digitalizácie úradu, no vieme, že ide o nikdy sa nekončiaci proces. Rýchlosť vývoja nás núti byť aktívnym hráčom a musíme byť schopní permanentne reagovať na výzvy súvisiace s jeho modernizáciu,“ podčiarkol šéf národných kontrolórov.

Ďalším dôležitým míľnikom bola migrácia celého kontrolórskeho systému do vládneho cloudu, ktorý je z pohľadu vládnej inštitúcie zárukou všeobecnej a kybernetickej bezpečnosti. Šéf slovenských kontrolórov prezentoval na medzinárodnej pôde aj bezplatnú aplikáciu kontrolného úradu Municipalities on Map (MuMAP), ktorá je určená nielen odbornej, ale aj širokej verejnosti a poskytuje aktuálne informácie o jednotlivých samosprávach. Ide o dáta nielen z kontrol, ale aj o informácie o čerpaní fondov Európskej únie či prostriedkov z projektov Prvej pomoci počas pandémie COVID-19. Túto aplikáciu považuje Ľ. Andrassy za pozitívny príklad toho, ako vďaka bezbariérovej platforme vedia národní kontrolóri zdieľať dáta, informácie z iných verejných informačných systémov pre podporu transparentnosti a zákonnosti na úrovni miestnej samosprávy. „Je to zároveň krok k tomu, aby sa aktívny občan stal dobrým kontrolórom svojej obce či mesta,“ priblížil predseda národnej autority pre externú kontrolu.  

Ľ. Andrassy prezentoval aj závery z kontrol, ktoré úrad tematicky zameral na zavádzanie národných informačných systémov v podmienkach Slovenskej republiky. Išlo napríklad o kontrolu zdravotníckeho informačného systému e-zdravie, ústredného portálu verejnej správy, katastrálneho portálu, digitalizácie vzdelávania mladej generácie a posledným takýmto kontrolovaným systémom bol monitoring odsúdených osôb. Najzásadnejším problémom, s ktorým sa úrad pri tomto type kontrol stretáva, je vlastníctvo dát, zdrojových kódov a komplexný prístup k vybudovaným informačným systémom. „Za verejné a tiež európske zdroje boli vybudované informačné systémy, no vďaka zlým rozhodnutiam štátnych manažérov či politikov sa dostal štát do situácie, že nie je ich vlastníkom,“ upozorňuje predseda NKÚ. Ide o problém, ktorý je známy ako vendor lock–in alebo uzamknutie systému pred férovou hospodárskou súťažou, keď sa verejná inštitúcia cez absenciu zdrojových kódov a vlastníctva dát stáva plne závislou na jednom dodávateľovi a môže využívať výlučne jeho služby.

Predseda slovenských kontrolórov v tejto súvislosti upozornil aj na riziko z hľadiska ochrany dôverných informácií a taktiež na otázky súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou. Ďalšie problémy, ktoré identifikoval NKÚ pri kontrolách informačných systémov, sú hlavne fatálne zlyhania manažérov, ktoré sa premietajú do nedodržiavania termínov, fiktívneho preberania čiastočných výstupov až neodôvodneného predražovania projektov. Šéf kontrolného úradu si uvedomuje, že digitalizácia spoločnosti nie je primárne o šetrení verejných zdrojov z hľadiska zúčtovania nákladov na ich prevádzku, ale o transparentnosti, otvorenosti a lepšom nastavení procesov pre efektívne využívanie verejných zdrojov, ako aj o predchádzaní plytvaniu. Tento cieľ sa dá dosiahnuť len v partnerstve medzi verejným a privátnym sektorom, bez ktorého nie je možné aktívne a zároveň správne reagovať na výzvy digitálnej doby. „Informačné systémy je potrebné modernizovať. To si síce vyžaduje nové výdaje zo štátneho rozpočtu, nové partnerstva s privátnym sektorom. Je to však jediná cesta, ktorá pomáha znižovať riziko korupcie v štáte a zároveň vedie každú inštitúciu k hospodárnejšiemu, efektívnejšiemu a účelnejšiemu používaniu verejných zdrojov,“ uzatvára predseda NKÚ.

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy na konferencii ISSS v Hradci Králové

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy na konferencii ISSS v Hradci Králové



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok