Autor <span>Tlačová správa</span>

25. 01. 2021

Od pondelka 25. januára 2021 majú občania možnosť registrovať sa na vakcináciu v Univerzitnej nemocnici – Nemocnici svätého Michala, a.s. v Bratislave. Košická rezortná nemocnica bude túto možnosť poskytovať od pondelka 1. februára 2021.

Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a.s. je rezortnou nemocnicou, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre útvary rezortov vnútra a obrany. Zároveň pri vakcinácii postupuje v zmysle platnej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 10/2021 Z. z., resp. jej prílohy.

Vedenie nemocnice a jej zamestnanci sa rozhodli pomôcť pri vakcinácii proti ochoreniu COVID-19 a to nielen očkovaním zamestnancov rezortov, ale aj širokej verejnosti. Po dohode ministerstva vnútra a ministerstva zdravotníctva Nemocnica svätého Michala oslovila Národné centrum zdravotníckych informácií so žiadosťou o zaradenie do zoznamu zdravotníckych zariadení na zabezpečovanie vakcinácie.

„Veľmi ma teší, že naša rezortná nemocnica, ktorá sa prioritne stará o zamestnancov rezortov vnútra a obrany pomôže pri vakcinácii obyvateľov Slovenska v dvoch najväčších mestách. Verím, že aj tento krok urýchli boj proti pandémii a pomôže nám vrátiť sa do normálneho života,“ povedal minister vnútra, Roman Mikulec.

Vďaka rýchlej reakcii nemocnice sa môžu občania od dnešného dňa registrovať prostredníctvom stránky www.korona.gov.sk a získať termín očkovania v Bratislave. Od pondelka 1.februára 2021 budú môcť túto službu rezortnej nemocnice využiť aj záujemcovia v Košiciach.

„Som rád, že rokovania so všetkými zainteresovanými subjektami boli veľmi konštruktívne a rýchle. V súčasnej situácii nie je priestor na váhanie a zdĺhavé debaty. Naše nemocnice môžu začať s vakcináciou verejnosti takmer okamžite,“ vyhlásil generálny riaditeľ nemocnice Branislav Delej.

21. 01. 2021

V roku 2020 do štatistík obetí obchodovania s ľuďmi pribudlo 60 Slovákov. Alarmujúci je najmä  počet detských obetí, ktoré zločinci využívajú najmä na nútené žobranie a sexuálne vykorisťovanie. Ministerstvo vnútra SR ako gestor problematiky obchodovania s ľuďmi sa od roku 2006 venuje aj pomoci a podpore obetiam obchodovania s ľuďmi prostredníctvom špecializovaného programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi.

Na Slovensku bolo za rok 2020 identifikovaných celkom 62 obetí obchodovania s ľuďmi ( 60 prípadov občania SR,  2 prípady cudzí štátni príslušníci). Z toho bolo 27 mužov (3 osoby mladšie ako 18 rokov, t.j. deti) a 35 žien (z toho 13 osôb mladších ako 18 rokov, t.j. deti). Špecializovaný program pomoci má za Ministerstvo vnútra SR v gescii Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality (ICOSL), ktoré zabezpečuje poskytovanie pomoci a podpory obetiam obchodovania s ľuďmi. ICOSL úzko spolupracuje s Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ, ktorá odhaľuje a vyšetruje prípady obchodovania s ľuďmi.

Formy vykorisťovania zaznamenané v roku 2020:

• 22 prípadov vykorisťovania za účelom nútenej prostitúcie alebo iných foriem sexuálneho vykorisťovania,
• 26 prípadov vykorisťovania za účelom nútenej práce alebo nútenej služby,
• 9 prípadov vykorisťovania za účelom núteného sobáša,
• 10 prípadoch vykorisťovania za účelom núteného žobrania,
• 5 prípadoch bola kombinácia spôsobov vykorisťovania.

Vysoký je počet detských obetí obchodovania s ľuďmi, kde boli zaznamené prípady detí vo veku od 5 mesiacov života (chlapček vykorisťovaný na nútené žobranie) až po 17 rokov. Deti sú najčastejšie zneužívané za účelom sexuálneho vykorisťovania (9 prípadov, pritom najmladšia osoba mala 11 rokov), núteného žobrania (4 prípady) a vykorisťovania za účelom núteného sobáša (5 prípadov).

V 2 prípadoch boli obete zneužívané kombinovane.
V prvom prípade bolo dievča vykorisťované za účelom nútenej prostitúcie v kombinácii s vykorisťovaním za účelom núteného sobáša. V druhom prípade bolo taktiež dievča nútené k žobraniu a zároveň k prostitúcii. 

„Ide skutočne o traumatizujúce príbehy. Priznám sa, že je veľmi nepríjemné čítať o zneužívaní ľudí vôbec, nie to ešte detí. Tieto činy sú neprípustné a ubezpečujem občanov, že s našimi odborníkmi z radov rezortu vnútra a polície robíme maximum pri odhaľovaní týchto prípadov a poskytnutí včasnej pomoci obetiam,” zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec. 

Je veľmi dôležité venovať pozornosť svojmu okoliu a blízkym. V prípade otázok súvisiacich s problematikou obchodovania s ľuďmi je širokej verejnosti k dispozícii bezplatná Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818. Zároveň pripomíname, pokiaľ ste sa stali obeťou alebo svedkom trestného činu obchodovania s ľuďmi, neváhajte kontaktovať  políciu na telefónnom čísle 158.

20. 01. 2021

Obyvatelia Slovenska  môžu využiť možnosť dať sa otestovať antigénovými testami na nový koronavírus na takmer 250 odberových miestach. Do objednávkového systému je aktuálne zapojených 89 mobilných odberových miest (MOM). 

Ľudia sa však bez nutnosti objednania môžu otestovať na ďalších 159 odberových miestach. Ich zoznam je dostupný na webovej stránke ministerstva zdravotníctva .

Jedno MOM môže napríklad zriadiť aj 30 výjazdových služieb. Udialo sa tak napríklad v Trenčíne.  Ak vzniknú ďalšie odberové miesta na základe výzvy MZ SR, budú povinne využívať objednávkový systém. 

Ďalšie odberové miesta môžu zriadiť samosprávy, ktoré informácie o prevádzke takýchto odberových miest zverejňujú prostredníctvom svojich informačných kanálov, napríklad aj na sociálnych sieťach.

Potvrdenia o výsledku testu

Z časového hľadiska nebolo podľa rezortu zdravotníctva možné všade zabezpečiť certifikáty tak ako počas novembra minulého roka. MZ SR však zdôraznilo, že pre potvrdenie o výsledku testu existuje viacero možnosti. Okrem SMS potvrdení, ktoré zasiela Národné centrum zdravotníckych informácií, sa môžu občania preukazovať potvrdeným tlačivom vydaným rezortom zdravotníctva. Občan ho dostane hneď po otestovaní, tlačivo musí byť potvrdené originálnou pečiatkou testovacieho miesta alebo obcou.

Ďalšou možnosťou je aj iné potvrdenie vytlačené v papierovej podobe, ak občan dostal výsledok testu napríklad elektronickou poštou.

Po celoplošnom skríningu bude od budúcej stredy 27. januára podmienkou cesty do práce negatívny PCR alebo antigénový test. Rovnako bude podmienka negatívneho testu platiť aj pre pobyt v prírode, nebude sa však týkať mládeže do 15 rokov a seniorov nad 65 rokov. Zákaz vychádzania platí do 7. februára.

Zdroj: TASR, MV SR, MZ SR

20. 01. 2021

Zákaz vychádzania bude platiť aj 25. a 26. januára. V stredu 20. januára 2021 o tom rozhodla vláda. Následne zákaz vychádzania potrvá do 7. februára. Uznesením z 31. decembra 2020 vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu do 24. januára. V nedeľu 17. januára prijala vláda nové uznesenie, v ktorom prijala zákaz vychádzania v termíne od 27. januára do 7. februára – pondelok 25. januára a utorok 26. januára v ňom  však neboli zahrnuté.

Vláda aktuálne rozšírila aj výnimky zo zákazu vychádzania

Od 27. januára do prírody alebo za individuálnym športom v rámci okresu môžu po novom cestovať aj osoby, ktorých zdravotný stav neumožňuje vykonanie testu na COVID-19. Taktiež aj ľudia so stredne ťažkým alebo ťažkým mentálnym postihnutím alebo so závažnou poruchou autistického spektra.

Pribudli aj nové výnimky zo zákazu vychádzania pre osoby, ktoré cestujú na pracovný pohovor, výberové konanie či za uzavretím pracovnej zmluvy. Preukázať sa však musia negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 (vykonaného od 18. 1.), dokladom o prekonaní tohto ochorenia nie starším ako tri mesiace, prípadne boli zaočkovaní druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynuli aspoň dva týždne.

Výnimku budú mať po novom aj osoby s dieťaťom do troch rokov na cestu do vzdialenosti 1000 metrov od bydliska a späť.

Prečítajte si:  Zákaz vychádzania potrvá do 7. februára, začína celoplošný skríning, bez negatívneho testu nebude možné ísť do práce

Zdroj: TASR, MV SR

18. 01. 2021

Most medzi Kysakom a Veľkou Lodinou, ktorý bol v prevádzke viac ako 50 rokov, sa zrútil 30. októbra 2020. V tom čase sa už pre havarijný stav nepoužíval, obyvatelia preto museli využívať nevyhovujúcu a dlhšiu obchádzkovú trasu, ktorá komplikovala dojazd aj pre zložky integrovaného záchranného systému.

„S radosťou môžem oznámiť, že most, na ktorí obyvatelia tak úpenlivo čakali, je po 14 dňoch hotový. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. Som hrdý na všetkých hasičov a vojakov, ktorým sa v krátkom čase podarilo premostiť Hornád a prinavrátiť kvalitu života tunajším obyvateľom. Je skvelé, že silové rezorty dokážu takto spolupracovať a reálne pomáhať občanom Slovenskej republiky,” povedal v tejto súvislosti minister vnútra Roman Mikulec.

 Stavba mostnej konštrukcie bola rozdelená do troch etáp. V rámci 1. etapy hasiči zo Záchrannej brigády HaZZ v Humennom spolu s Ozbrojenými silami SR pomáhali s nakladaním a prepravou mostnej konštrukcie zo Správy štátnych hmotných rezerv vo Vranove nad Topľou a v Čachticiach a asistovali pri jej následnom vyložení pri zrútenom moste.

V 2. etape odstraňovali betónové zábrany pri moste a realizovali prípravné práce pre výstavbu výsuvnej dráhy.

V 3. etape došlo k samotnému vysunutiu mostnej konštrukcie, čím sa vytvorilo premostenie rieky. Výstavba trvala 14 dní, z ktorých sa štyri navážal materiál a ďalších desať sa realizovala výstavba premostenia.  

„Pre hasičov bola udalosť takéhoto charakteru výzvou, akú doposiaľ nerealizovali. Oceňujem najmä odhodlanosť a všestrannú odbornosť príslušníkov spojenú s efektivitou, vďaka čomu som presvedčený o schopnosti HaZZ plniť úlohy akýchkoľvek náročností a rozsahov – najmä pokiaľ ide o pomoc občanom,” povedal prezident Hasičského a záchranného zboru Pavol Mikulášek.

Foto: MV SR, Vladimír Benko

15. 01. 2021

V zimnom období sú jednou z najčastejších príčin nešťastí v horách lavíny. Pred každým vstupom do vysokohorského terénu je potrebné sledovať aktuálne stupne lavínového nebezpečenstva. V prípade spustenia lavíny a zasypania je najdôležitejšie včasné vyhľadanie, na ktoré slúžia lavínové vyhľadávače, tie však musia byť v stopercentnom stave.

Práve na ich kontrolu pribudli priamo v teréne tabule, tzv. checkpointy, kde si skialpinista urobí diagnostiku svojho prístroja.

„Veľmi rýchlo podajú informáciu, či je prístroj v poriadku alebo vykazuje nejakú chybu. Ak zasvieti zelená, systém prístroja funguje na 100% a človek môže pokračovať v túre. Checkpointy sú osadené na vybraných miestach, tam kde je zvýšený pohyb skialpinistov, turistov a horolezcov. Nachádzajú sa na Hrebienku, Popradskom a Štrbskom plese a pri Žiarskej chate,” povedal riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.

Ďalšou novinkou je zariadenie na odstrel lavín. Doposiaľ sa v prípade nebezpečenstva lavíny uvoľňovali preventívne pomocou výbušnín, čo však predstavovalo pre záchranárov veľké riziko. Od tejto zimy ich nahradia moderné zariadenia, ktoré sú inštalované priamo vo svahoch. Výbuch, ktorý spôsobia, je ekologickejší a tichší. Najväčšou výhodou tejto technológie je riadenie výbuchu na diaľku a možnosť viacerých odpalov počas celej zimnej sezóny bez nutnosti vstupovať na lavínový svah.

Celkovo boli postavené 4 zariadenia, z toho dve v Lomnickom sedle a dve na Zverovke. Okrem stacionárnych odpaľovacích systémov má HZS aj jedno mobilné zariadenie podobné zvonu. Princíp výbuchu je rovnaký, rozdiel je však v tom, že zariadenie vedia záchranári zavesiť pod vrtuľník a operatívne riešiť lavínové nebezpečenstvo na ľubovoľnom mieste. „Som rád, že naše hory sú opäť o kúsok bezpečnejšie. Ich silu nemôžeme podceňovať a na každý vysokohorský výstup je potrebné sa dôkladne pripraviť. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí na týchto projektoch participovali, no predovšetkým Horskej záchrannej službe, vďaka ktorej sa môžeme v našich horách cítiť bezpečne,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Foto: HZS, MV SR – Vladimír Benko