Začiatok fungovania Európskej prokuratúry

V nadväznosti na rozhodnutie Európskej komisie prevzala Európska prokuratúra plnenie úloh, ktoré jej vyplývajú z nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017. Do právomoci Európskej prokuratúry patria predovšetkým trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ (§261, § 262, §254 Trestného zákona), ak spôsobili alebo mohli spôsobiť škodu na finančných záujmoch Európskej únie najmenej vo výške 10 000  EUR. V prípadoch spôsobenej alebo hroziacej škody nižšej ako 10 000 EUR Európska prokuratúra môže vykonať svoju právomoc len ak by mal prípad na úrovni EÚ dôsledky, ktoré by vyžadovali vedenie vyšetrovania Európskou prokuratúrou alebo ak by zo spáchania trestného činu boli podozriví úradníci alebo iní zamestnanci Únie.

Európska prokuratúra bude svoju právomoc na území členských štátov vykonávať prostredníctvom európskych delegovaných prokurátorov, ako jej decentralizovanej úrovne. Miesto výkonu funkcie európskych delegovaných prokurátorov je sídlo Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Do právomoci Európskej prokuratúry patria aj podvodné konania na dani z pridanej hodnoty, t.j. trestné činy skrátenia dane, daňového podvodu (§276, §277a Trestného zákona), ak sa uvedené protiprávne konanie týka územia dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie a spôsobí alebo môže spôsobiť celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR. Trestné činy korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa (§326, §328-336 Trestného zákona), ak boli spáchané spôsobom, ktorý poškodil alebo mohol poškodiť finančné záujmy Európskej únie, taktiež spadajú do právomoci Európskej prokuratúry, rovnako ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti (§ 233 Trestného zákona) pochádzajúci z uvedených trestných činov.

Trestné činy týkajúce sa účasti v zločineckej organizácii (§296 Trestného zákona), patria do právomoci Európskej prokuratúry, ak trestná činnosť páchaná zločineckou organizáciou predstavuje ktorýkoľvek z vyššie uvedených trestných činov.

Do právomoci Európskej prokuratúry patria aj trestné činy neoddeliteľne spojené s vyššie uvedenými trestnými činmi, ako napr. trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (§ 266 Trestného zákona) alebo subvenčného podvodu (§225 Trestného zákona).

Vzhľadom na uvedené upriamujeme pozornosť na článok 24 odsek 1 citovaného nariadenia, v zmysle ktorého, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a orgány členských štátov bez zbytočného odkladu oznámia Európskej prokuratúre trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou môže Európska prokuratúra uplatniť svoje právomoci. Článok 24 odsek 4 nariadenia stanovuje nevyhnutné náležitosti trestného oznámenia, ktoré má obsahovať opis skutočností zakladajúcich podozrenie z trestného činu, predovšetkým miesto, čas, spôsob konania vrátane výšky spôsobnej alebo hroziacej škody, možnú právnu kvalifikáciu, dostupné informácie o podozrivých osobách , poškodených alebo iných dotknutých osobách, ako aj ďalšie relevantné údaje, ktoré sú známe.

Trestné oznámenia o podozreniach, týkajúcich sa uvádzaných trestných činov, v súvislosti s ktorými Európska prokuratúra môže uplatniť svoje právomoci, je potrebné zasielať elektronickým spôsobom prostredníctvom formulára, ktorý je dostupný na internetovej stránke Európskej prokuratúry a tiež prostredníctvom webového sídla Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Kontaktné údaje Európskej prokuratúry v SR:

Sídlo: Suvorovova 5/A, 902 01 Pezinok

Adresa na doručovanie písomností: Štúrova 2,  812 85 Bratislava

Telefón: +421 33 20837266

e-mail: podatelna.EPSK@genpro.gov.sk, elektronické doručovanie prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32017R1939

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20210101​

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Pri kontrolách na hraniciach polícii pomôže aj finančná správa a väzenská a justičná stráž, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

07. 07. 2021

paragraf

Príslušníci finančnej správy a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže budú podľa potreby a aktuálneho vývoja situácie nasadzovaní do spoločných hliadok spoločne s príslušníkmi Policajného zboru na bývalých hraničných priechodoch na vnútornej hranici s Maďarskom, Rakúskou republikou, Českou republikou a Poľskou republikou a na zabezpečenie verejného poriadku na celom území Slovenskej republiky.

Vláda v stredu 7. júla 2021 schválila posilnenie polície denným vyčlenením do 500 príslušníkov finančnej správy a do 200 príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na zabezpečenie verejného poriadku a v súvislosti s opatreniami v boji proti koronavírusu SARS-CoV-2, a to v   období do 31. decembra 2021.

Minister vnútra Roman Mikulec informoval, že polícia po posilnení personálnych kapacít bude môcť postupne otvárať malé hraničné priechody, ktoré sú v súčasnosti uzatvorené. 

 “Máme 33 malých hraničných priechodov, ktoré boli uzavreté, budeme sa snažiť postupne čo najviac z nich sprejazdniť,” povedal minister Roman Mikulec  po rokovaní vlády. Potvrdil, že sa takisto na vybraných hraničných priechodoch, kde to situácia dovoľuje, uvažuje o vytvorení špeciálneho pruhu pre zaočkovaných.

Minister taktiež naznačil, že ak dôjde v okolitých krajinách k zhoršeniu pandemickej situácie, sprísni sa aj režim na hraniciach. Poukázal pritom na rastúce reprodukčné číslo COVID v Českej republike.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade sťažovateľa, ktorý namietal porušenie práva na súkromie

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Hájovský proti Slovenskej republike, ktorý sa týkal namietaného porušenia práva na spravodlivé konanie a práva na rešpektovanie súkromného života v súdnom konaní o žalobe na ochranu osobnosti (články 6 ods. 1 a 8 Dohovoru).

​Sťažovateľ bol žalobcom v konaní o ochranu osobnosti proti vydavateľovi denníka, ktorý uverejnil o sťažovateľovi článok spolu s jeho fotografiami bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Článok sa venoval tomu, že v jednom z denníkov bol uverejnený inzerát, prostredníctvom ktorého sťažovateľ spolu s partnerkou hľadali dospelú ženu, ochotnú im za odmenu vynosiť a porodiť dieťa. Na inzerát zareagovala pod falošnou identitou redaktorka verejnoprávnej televízie, ktorá zo stretnutia so sťažovateľom a jeho partnerkou využitím skrytej kamery vyhotovila zvukovoobrazový záznam, ktorý bol následne odvysielaný v relácii tejto televízie. Na základe takto odvysielanej reportáže uverejnil vydavateľ denníka článok nazvaný „Kšefty s nenarodenými deťmi!“. Okresný súd Bratislava II žalobu zamietol. Vo svojom rozsudku konštatoval, že predmetom článku bolo informovanie o otázkach legitímneho verejného záujmu, že denník uverejnil pravdivé informácie, ktoré už boli predtým odvysielané vo verejnoprávnej televízii, a že odporca sa na vytvorení záznamu žiadnym spôsobom nepodieľal, iba uverejnil (šíril) jeho určité časti. Navyše, bol to samotný sťažovateľ, kto vyprovokoval záujem verejnosti a médií o svoje konanie tým, že svoj zámer uverejnil v denníku prostredníctvom plateného inzerátu. Krajský súd v Bratislave rozsudok potvrdil. Sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Následne sa sťažovateľ obrátil na ESĽP.

ESĽP v tomto prípade považoval za vhodné aplikovať kritériá, stanovené ustálenou judikatúrou: aká známa je dotknutá osoba; predchádzajúce správanie dotknutej osoby a predmet článku; obsah, forma a dôsledky publikácie; či téma prispela do diskusie vo všeobecnom záujme; spôsob získavania fotografií. Vo vzťahu k prvým dvom bodom ESĽP uviedol, že sťažovateľ nebol verejne známou osobou, a že nemohol tušiť, že rozhovorom s osobou, ktorá ho kontaktovala ako potenciálna náhradná matka, riskuje, že bude zaznamenávaný, a že jeho zámery a identita budú odhalené v médiách, preto samotná táto skutočnosť nemôže slúžiť ako argument na zníženie úrovne ochrany jeho súkromia, ktorá mu mala byť poskytnutá podľa článku 8 Dohovoru. Na druhej strane ESĽP akceptoval závery vnútroštátnych súdov, že článok bol zameraný na informovanie ľudí o kontroverznej otázke náhradného materstva, ktorá je verejným záujmom. Čo sa týka obsahu a formy článku, ESĽP poznamenal,  že článok vykreslil sťažovateľa skôr v negatívnom svetle a jeho tón nebol pre neho priaznivý, avšak táto skutočnosť by sama o sebe neviedla k porušeniu jeho práva na rešpektovanie jeho súkromného života. Pokiaľ však išlo o otázku, či zverejnenie fotografií sťažovateľa prispelo k diskusii vo verejnom záujme, ESĽP konštatoval, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by ospravedlňovali rozhodnutie novinára zahrnúť do článku fotografie sťažovateľa bez toho, aby vykonal nejaké konkrétne preventívne opatrenia, napríklad maskovanie jeho tváre. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nebol verejnosti známy, nič nenasvedčovalo tomu, že by predmetné zverejnenie fotografií malo akúkoľvek podstatnú výpovednú hodnotu pre danú tému alebo bolo uskutočnené primerane, napríklad rozmazaním jeho tváre. Nakoniec ESĽP zdôraznil, že sťažovateľ nemohol očakávať, že dôjde k zaznamenaniu jeho stretnutia alebo k zverejneniu veci, a že dobrovoľne nespolupracoval s médiami, preto jeho oprávnené očakávania týkajúce sa súkromia boli významným, aj keď nie nevyhnutne rozhodujúcim činiteľom. Aj keď v roku 2007 prvostupňový súd a v roku 2011 odvolací súd v konaní o žalobe na ochranu osobnosti, podanej sťažovateľom proti verejnoprávnej televízii, skonštatovali, že materiál týkajúci sa sťažovateľa bol televíznou reportérkou získaný nezákonne a vysielaný v rozpore so zákonom, vnútroštátne súdy v dotknutom konaní proti vydavateľovi denníka tento faktor nezohľadnili. Nehodnotili ani to, či novinár pri šírení materiálu pochádzajúceho z iného zdroja konal v dobrej viere a s potrebnou dôslednosťou a vykonaním potrebných preventívnych opatrení. Podľa názoru ESĽP bolo z televíznej reportáže zrejmé, že reportérka kontaktovala sťažovateľa, predstierajúc záujem o jeho inzerát, a že záznamy urobila skrytou kamerou bez toho, aby o tom sťažovateľ vedel alebo dal na to súhlas. To malo novinára a vydavateľa novín upozorniť na potrebu používať tento materiál opatrne a nerozšíriť ho bez maskovania alebo rozmazania tváre sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ESĽP vyslovil záver, že hoci sa vnútroštátne súdy snažili nájsť rovnováhu medzi právom na súkromie a slobodou prejavu, ich posúdenie predmetnej situácie nebolo vykonané v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre ESĽP a došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru. Zároveň ESĽP nepovažoval za potrebné osobitne skúmať námietku týkajúcu sa údajného porušenia práva na spravodlivé konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Čo sa týka spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 16 596,95 eur ako nemajetkovú ujmu a 10 991 eur za náklady a výdavky. Vzhľadom na okolnosti prípadu ESĽP konštatoval, že vo vzťahu k nemajetkovej ujme je samotné konštatovanie porušenia práva dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Za náklady a výdavky mu priznal 6 449 eur.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Polícia vykonáva intenzívne náhodné kontroly na hraniciach, pribudne jazdný pruh pre zaočkovaných, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

06. 07. 2021

logo Policajného zboru SR

Od pondelka 5. júla 2021 je Slovenská republika v II. fáze a riadi sa systémom Alert, čo znamená, že sú zavedené náhodné, avšak intenzívne, kontroly dodržiavania povinností osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky cez vnútorné a vonkajšie hranice, vrátane letísk. Kontroly sú naďalej vykonávané vo vytypovaných vlakoch a na vlakových staniciach. Výnimku z kontrol má nákladná doprava.

Príslušníci Policajného zboru  pri zdravotno-bezpečnostných kontrolách preverujú splnenie povinnosti registrácie na webe e-hranica, ako aj preukázanie splnenia podmienok na uplatnenie výnimky z karanténnych povinností. (PDF, 441 kB)
(PDF, 441 kB)

Tam, kde je to možné, najmä na veľkých cestných priechodoch, bude vytvorený čo najväčší možný počet jazdných pruhov, pričom jeden jazdný pruh bude určený pre očkované osoby.

Z dôvodu zabezpečenia plynulosti premávky žiadame občanov, aby si pred príchodom na miesta kontroly pripravili všetky potrebné doklady, potvrdenia alebo mobilné ariadenia s digitálnymi formami potvrdení. Príslušníci Policajného zboru kontrolujú digitálne COVID preukazy pomocou mobilných  čítacích zariadení.

Pri kontrolách im pomáhajú príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky a v prípade potreby prisľúbili pomoc aj príslušníci Finančnej správy SR.

Pri  zavedení  kontrol dodržiavania ustanovení vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR došlo k nárastu čakacích dôb.
Aktuálne je situácia pokojná a  príslušníci Policajného zboru vybavujú cestujúcich priebežne. So zvýšenými čakacími dobami treba počítať najmä v ranných a popoludňajších hodinách.

O uzatvorení vybraných, menej frekventovaných, hraničných priechodov  na vnútorných hraniciach z dôvodu efektívnejšej  kontroly rozhodla vláda 30. júna 2021. O tom, či dôjde k prehodnoteniu zatvorenia resp. otvorenia niektorých hraničných priechodov, musí rozhodnúť vláda uznesením.

Zoznam uzatvorených priechodov 

MAĎARSKO

  • Veľký Kamenec – Pácin,
  • Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely,
  • Skároš – Holloháza,
  • Domica – Aggtelek,
  • Tachty – Cered,
  • Kalonda – Ipolytarnóc.

RAKÚSKO

  • Bratislava (Kopčianska ulica) – Kitsee

POĽSKO

  • Palota – Radoszyce,
  • Nižná Polianka – Ožena,
  • Becherov – Konieczna,
  • Kurov – Muszynka,
  • Čirč – Leluchów,
  • Lysá nad Dunajcom – Niedzica,
  • Tatranská Javorina – Lysa Poľana,
  • Suchá Hora – Chocholów,
  • Bobrov – Winiarczykówka,
  • Novoť – Ujsoly.

ČESKÁ REPUBLIKA

  • Čadca – Milošová – Šance,
  • Červený Kameň – Nedašova Lhota,
  • Horné Srnie – Brumov – Bylnice,
  • Nová Bošáca – Březová,
  • Moravské Lieskové – Strání,
  • Vrbovce – Velká nad Veličkou,
  • Skalica – Sudoměřice,
  • Brodské – Lanžhot,
  • cestné prejazdy Kohútka, Drietoma – časť Liešna, Stará Myjava, Kykula, Predpoloma  Javorina.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Využite možnosť zaregistrovať sa do eHranice už 30 dní pred príchodom na Slovensko, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

05. 07. 2021

korona-august

Pri príchode na Slovensko je každý povinný zaregistrovať sa v aplikácii eHranica a následne sa registráciou (v elektronickej alebo papierovej verzii) preukázať na hraniciach pri návrate. Do eHranice je možné zaregistrovať sa 30 dní pred príchodom na Slovensko.

Možnosť vyplniť formulár eHranice až 30 dní pred návratom na Slovensko teda umožňuje realizovať povinnú registráciu ešte pred samotným vycestovaním do zahraničia, napríklad na dovolenku. 

Zároveň sa tým vytvára priestor, aby si cestujúci, ktorí nedisponujú smartfónom či iným potrebným mobilným zariadením, urobili registráciu ešte v pohodlí domova pred vycestovaním a potvrdenie o registrácii si vytlačili ešte pred odchodom zo Slovenska, alebo aby im pri registrácii pomohli ich príbuzní. 

Úvodná strana aplikácie eHranica - ilustračné foto

Nezáleží pritom, či osoba vstupujúca na územie SR bola len na nákupe v prihraničnej obci, alebo či strávila v zahraničí dovolenku. Rovnako nezohráva žiadnu rolu ani to, či osoba bola zaočkovaná, má negatívny test alebo či prekonala ochorenie COVID-19.

Pri samotnej registrácii je však možné uplatniť si výnimku z karantény, ak osoba spĺňa niektorú z podmienok.

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Režim protiepidemických opatrení na hraniciach sa bude od 5. júla riadiť novým alert systémom, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

30. 06. 2021

paragraf

Rozlišuje tri stupne, od ktorých sa bude odvíjať intenzita kontrol prichádzajúcich osôb. Návrh na určenie príslušného stupňa bude predkladať na rokovanie vlády každý týždeň minister zdravotníctva. Materiál Alert systém pre prijímanie protiepidemických opatrení na vnútorných a vonkajších hraniciach SR predložil v stredu 30. júna 2021 na rokovanie kabinetu minister vnútra Roman Mikulec.  

Od pondelka 5. júla 2021 bude Slovensko v II. fáze, ktorá zavádza intenzívne kontroly na hraniciach v určených časoch.

I. stupeň – zelená fáza

Polícia hranice monitorovať, kontroly majú byť náhodné. Policajti ich budú vykonávať v rámci bežného výkonu služby. 

II. stupeň – oranžová fáza

Kontrolou prejde väčšina osôb vstupujúcich na územie SR. Čas kontroly bude striktne určený v závislosti od kategórie hraničného priechodu. Niektoré malé, menej dôležité miesta na prekračovanie vnútorných hraníc sa uzavrú. 

III. stupeň – čierna fáza

Na hraniciach skontrolujú každú osobu. Kontroly sa budú realizovať 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Menšie, menej dôležité priechody sa uzavrú alebo vláda nariadi dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc a určí, ktoré priechody možno využiť.

Pravidlá hraničného alert systému v grafickom znázornení

Výnimku z kontrol v II. a III. stupni bude mať nákladná doprava. Policajný zbor bude vykonávať kontroly s podporou Ozbrojených síl SR.

Zdroj: TASR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko predsedá organizácii ATLAS združujúcej protiteroristické zásahové jednotky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

30. 06. 2021

atlas-ilustr

V utorok 29. júna 2021 pri príležitosti prevzatia predsedníctva v združení ATLAS sa  v rakúskom Wiener Neustadt uskutočnilo bilaterálne stretnutie ministra vnútra SR Romana Mikulca s ministrom vnútra Rakúska Karlom Nehammerom. Združenie ATLAS vzniklo na základe rozhodnutia hláv štátov a predsedov vlád členských krajín EÚ so zreteľom na Zmluvu o EÚ a stanovisko Európskeho parlamentu, ako reakcia na tragické udalosti z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch amerických.

ATLAS združuje protiteroristické zásahové jednotky EÚ, Veľkej Británie, Švajčiarska, Nórska a Islandu.

Združeniu predsedá volený veliteľ špeciálnej jednotky, doteraz to boli velitelia z Belgicka, Holandska, Nemecka a Rakúska. Za Slovenskú republiku bol 1. októbra 2019 v Helsinkách jednohlasne zvolený za predsedu organizácie ATLAS Štefan Hamran, veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia PZ, známeho aj ako Lynx Commando. Atlasu bude predsedať štyri roky. Predsedníctvo prebral z rúk doterajšieho predsedu,generálneho riaditeľa rakúskej špeciálnej protiteroristickej jednotky EKO COBRA/DSE Bernharda Treibenreifa.

Bilaterálne stretnutie

Legislatívne pravidlá umožňujú osobitným zásahovým jednotkám jedného členského štátu poskytovať pomoc a/alebo pôsobiť na území iného členského štátu v prípadoch, keď ich žiadajúci členský štát o to požiada a keď s tým súhlasia.

„Primárnou úlohou Atlasu je dostať každú protiteroristickú jednotku na rovnakú, čo najvyššiu úroveň profesionality,  prostredníctvom posilnenej spolupráce a vzájomnej podpory. Výsledkom budú rovnaké šance na úspech v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu. Okrem pre nás nových technických možností a prestíže, ktorej sa Slovenskej republike vďaka predsedníctvu dostane,  ide o záväzok, ktorý prijímam so všetkou vážnosťou. Profesionálna spolupráca a pripravenosť špeciálnych jednotiek je v prípade vysokoprofilového incidentu kľúčová pri ochrane života a zdravia občanov Slovenskej republiky a Európy celkovo,” skonštatoval veliteľ Lynx Commanda Štefan Hamran.

Ministri vnútra  Roman Mikulec a Karl Nehammer

 Jednou z najdôležitejších úloh, ktoré bude mať Slovenská republika ako presedajúca krajina,  je vytváranie podmienok na realizáciu naplánovaných aktivít.

„Za slovenské ministerstvo vnútra môžem deklarovať pripravenosť a podporu všetkým aktivitám spojeným s našim predsedníctvom v Atlase. Možnosti, ktoré nám z predsedníctva v tejto oblasti vyvstávajú sú mimoriadne. Verím, že sa nám ich podarí naplno využiť a nadviažeme aj na úspechy rakúskeho predsedníctva a spolu tak prispejeme k bezpečnejšej Európe,” povedal Roman Mikulec.

Ministri vnútra využili stretnutie aj na výmenu najaktuálnejších informácií o nelegálnej migrácii a vzájomne sa informovali aj o režime kontrol na spoločných hraniciach v súvislosti s epidemickou situáciou.

Prečítajte si tiež: Protiteroristické Lynx Commando slovenskej polície je európskym lídrom vo vytváraní taktík pre riešenie vysokoprofilových incidentov v zastavaných oblastiach

Foto: MV SR, Vladimír Benko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Autoškoly môžu robiť výcvik jazdy na nákladných vozidlách počas všetkých prázdninových sobôt, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

29. 06. 2021

autoskola-nakladiak-ilustr

Prezídium Policajného zboru prijalo od Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl žiadosť o vydanie povolenia všeobecnej výnimky podľa § 140 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke počas sobôt v období od 1. júla 2021 do 31. augusta 2021. Polícia po posúdení žiadosti povoľuje všeobecnú výnimku z § 39 ods. 1 zákona.

Výnimka platí na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá, cestách I. triedy a cestách pre medzinárodnú premávku pre všetky nákladné vozidlá používané ako výcvikové vozidlá autoškoly počas výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie skupín „C” a „CE”.

 

Povolením výnimky nie je dotknuté oprávnenie policajta zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak si to vyžiada bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V Chorvátsku vám pomôžu aj naši policajti, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

29. 06. 2021

croatia-chorvatsko-ilustr

Chorvátsko láka každý rok počas letnej sezóny tisícky slovenských dovolenkárov. Priamo v najnavštevovanejších oblastiach tejto prímorskej destinácie sú im už trinásty rok k dispozícii aj príslušníci slovenskej polície.Slovenskí policajti budú opäť pôsobiť v najnavštevovanejších oblastiach Chorvátska, v  Splitsko-dalmatínskej a v Primorsko-goranskej. Svoju misiu ukončia 31.augusta.

Pôsobiť budú v rekreačných oblastiach:

Trogir, Split, Podgora, Tučepi, Brela, Makarska

(Splitsko-dalmatínske policajné riaditeľstvo, policajná stanica Trogir, Ul. Put Muline 1).
V prípade potreby sú naši policajti k dispozícii na slovenskom telefónnom čísle +421 908 723 526.

Crikvenica, Novi Vinodolski, Opatija, Cres, Krk, Mali Lošinj, Rab, Baška, Malinska, Mošćenička Draga

(Primorsko-goranské policajné riaditeľstvo, policajná stanica Crikvenica, Ul. Kralja Tomislava 85/a).
K dispozícii sú na slovenskom telefónnom čísle +421 908 723 525.

Po dohode môžu byť slovenskí policajti vyslaní aj do iných oblastí – podľa vývoja aktuálnej situácie v dovolenkových destináciách.

Úlohou policajtov je zabezpečiť vyšší pocit bezpečnosti slovenských turistov dovolenkujúcich v Chorvátsku a poskytnúť im pomoc a asistenciu počas pobytu a tranzitu cez územie Chorvátska. V spolupráci s chorvátskou políciou budú dohliadať na slovenských občanov, a tak predchádzať prípadným incidentom zapríčinených slovenskými turistami.

Slúžiť budú v slovenských policajných uniformách vždy spoločne s chorvátskymi policajtmi. Slovenskí policajti budú na území Chorvátska vybavení služobnými cestnými vozidlami s označením POLÍCIA, avšak na území Chorvátska nemajú policajné právomoci.

Toto leto našich policajtov aj so služobnými vozidlami z Bratislavy až do Splitu  dopravuje Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). Autovlak, ktorý národný dopravca prevádzkuje v spolupráci s rakúskym partnerom Österreichische Bundesbahnen (ÖBB), teda pohodlne dopraví do chorvátskeho letoviska nielen slovenských dovolenkárov, ale aj mužov zákona, ktorí budú počas prázdnin dohliadať na ich bezpečnosť.

Prví dvaja policajti s dvoma autami odcestovali do Splitu v utorok 29. júna. Na prelome júla a augusta sa policajné hliadky vystriedajú, prvá dvojica sa naspäť vráti opäť vlakom, a do Chorvátska pocestuje druhá dvojica, ktorej sezónna misia skončí 31. augusta.

Chorvátska polícia v roku 2006  odštartovala projekt „Bezpečná turistická sezóna“. Cieľom je pomoc zahraničným turistom, prevencia pred páchaním priestupkov a trestných činov, bezpečnosť cestnej premávky, dohľad nad štátnou hranicou a bezpečnosť na mori. Slovensko sa do tohto projektu zapája od roku 2008.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

vypočujte si rozhovor s hasičom Mariánom Bugárom, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

25. 06. 2021

podcast-logo-ilustr

Tak ako sme avizovali, každý mesiac pripravíme a uverejníme dva podcasty so zamestnancami ministerstva vnútra. Rozhovory pre podcast Zvnútra o vnútre  pripravuje Lucia Hurajtová z tlačového odboru, ktorá má s touto prácou bohaté skúsenosti vďaka svojmu pôsobeniu v médiách.  

Najnovšie sa Lucia porozprávala s Mariánom Bugárom z Hasičského záchranného zboru.

Marián Bugár a Lucia Hurajtová

Marián Bugár je hasičom telom i dušou. Niekoľko rokov priamo zasahoval, teraz riadi ľudí. V podcaste porozprával aj o tom:

  • ako sa záchranári vysporadúvajú s traumatickými zážitkami,
  • či majú k dispozícii psychológa,
  • ako veľmi klimatické zmeny ovplyvnili zásahy v teréne,
  • prečo sa pri povodni nevracať späť po svoje veci.

Zároveň apeluje na ľudí, aby neparkovali na križovatkách, pretože im to sťažuje rýchlu pomoc. Dozviete saako si zachrániť život pri požiari a tiež to,  prečo je dôležité mať doma hasiaci prístroj.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok