Bratislava 8. marca 2023 – Kontroly NKÚ v oblasti elektronizácie zdravotníctva a financovania štátnych záchraniek sa v stredu dostali na prerokovanie vlády. Situácia okolo zdravotníctva je natoľko vážna, že je potrebné, aby o tom rokovala vláda a na svojej úrovni prijímala záväzky a rozhodnutia, ktorými zaviaže Ministerstvo zdravotníctva SR konať v súlade s odporúčaniami kontrolórov.
„Problém súvisí aj s tým, že za ostatných 30 rokov mal rezort zdravotníctva takmer 20 ministrov. Ak máte ministra, ktorý nie je vo svojej funkcii ani rok a pol, tak nemôže riešiť nejakú zmysluplnú stratégiu a potom sa robia len udržiavacie kroky. Tie nemajú nič spoločné so strategickým riadením,” skonštatoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Bratislava 7. marca 2023 – Železničná koľajová doprava je v kritickom stave a je dlhodobo zanedbávaná. Len každé deviate koľajové vozidlo je nové alebo zmodernizované. Vozový park Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky (ZSSK) v ostatných rokoch starol rýchlejšie, ako spoločnosť stíhala zabezpečiť nové vozidlá. Za obdobie rokov 2014 až 2021 použila ZSSK na modernizáciu vozového parku bezmála 818 miliónov eur, pričom až 83 % financií tvorili európske zdroje. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, modernizácia osobných vlakových súprav neprebiehala plynulo a v súlade s dlhodobo udržateľnou stratégiou. Kontrola tiež potvrdila, že existujúci systém modernizácie vlakov je bez predvídateľného a dostatočného finančného krytia. K rizikám finančného riadenia prispieva skutočnosť, že spoločnosť v dôsledku legislatívnych zmien bez adekvátneho dofinancovania zabezpečuje bezplatný prevoz až jednej tretiny cestujúcich (dôchodcovia, študenti).
Národní kontrolóri preto parlamentnému výboru pre hospodárske záležitosti odporúčajú zaviazať Ministerstvo dopravy (MD) SR vytvoriť finančne udržateľnú stratégiu rozvoja železničnej osobnej dopravy na Slovensku, vrátane stratégie modernizácie koľajových vozidiel, a to v spolupráci so všetkými dotknutými subjektmi. NKÚ v minulom roku odporučil začať s budovaním viaczdrojového financovania, napríklad vo forme štátneho účelového fondu, keďže v budúcnosti nebude možné v tejto oblasti čerpať európske zdroje a modernizačné projekty budú odkázané na národné zdroje.
Železničná osobná doprava má do roku 2030 tvoriť nosnú časť verejnej osobnej dopravy na Slovensku a prispieť tak k jej ekologizácii. Dôležitým predpokladom, ako naplniť tento zámer, sú okrem kvalitnej železničnej infraštruktúry aj moderné vlakové súpravy. Práve ich modernizácia mala byť nástrojom na zvyšovanie kvality dopravy a komfortu pre cestujúcich. Napriek tomu, že ZSSK od roku 2010 použila na obnovu vozového parku viac ako jednu miliardu eur, jej výsledky vníma tak odborná ako aj laická verejnosť veľmi kriticky. Zo 14 modernizačných projektov z rokov 2017 až 2021 spolu za viac ako 653 miliónov bolo zrealizovaných iba šesť, ďalších osem projektov je stále vo fáze realizácie. Dodaných nových alebo zmodernizovaných bolo v tomto období 174 vlakových súprav a vozňov za bezmála 379 miliónov eur. Plánovaných je ďalších 80 vozidiel a to do konca roku 2023 za 274 miliónov. Ku koncu roka 2021 využívala železničná spoločnosť 1 541 koľajových vozidiel.
Kontrola potvrdila neudržateľnosť súčasného systému, ktorý neprispieva k priebežnej a cielenej modernizácii vlakov. Výsledkom je, že sa modernizuje pomaly a bez dostatočného finančného krytia. Vážnym zistením je fakt, že bez európskych fondov by k žiadnej modernizácii nedošlo, resp. len v minimálnom rozsahu. Z európskej finančnej pomoci pritom mohli byť obnovené vlaky regionálnej dopravy, nie však diaľkové na vnútroštátnych či medzinárodných trasách. Celkový modernizačný dlh sa v tomto segmente verejnej dopravy vyšplhal nad miliardu eur. „Účinnejšiemu systému modernizácie koľajových vozidiel a celkovému rozvoju železničnej osobnej dopravy by v tomto smere určite prospela väčšia angažovanosť rezortu dopravy. Ak má byť osobná železničná doprava skutočnou prioritnou, nestačia papierové deklarácie, musí sa tento cieľ prejaviť v konkrétnych projektoch s jasne predvídateľným finančným zabezpečením,“ povedal predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy s tým, že vytvárať zdroje je potrebné nielen na nákup nových vozidiel, ale aj na ich pravidelnú údržbu a servis existujúcich. Tie sú nevyhnutné pre ich čo najdlhšiu spoľahlivú a bezpečnú prevádzkyschopnosť.
bola modernizácia úspešná?
Podľa národných kontrolórov modernizácia koľajových vozidiel nebola riadená strategicky. Za osemročné kontrolované obdobie nemala ZSSK platnú, zodpovednou autoritou schválenú stratégiu obnovy a modernizácie svojho vozového parku. Železničnej spoločnosti chýbalo koncepčné a strategické riadenie zo strany rezortu dopravy. Metodická podpora nebola žiadna, koordinácia projektov medzi ZSSK a Železnicami SR bola slabá. Modernizácia vlakov je pritom závislá od stavu železničnej infraštruktúry, aby sa naplno mohli prejaviť jej pozitíva, najmä zrýchlenie dopravy. Vážnym systémovým zistením NKÚ sú aj nedostatočné merateľné ukazovatele deklarovaných cieľov modernizácie vlakových súprav. „Pre úspech každého projektu je nevyhnutné, aby už na začiatku boli určené jeho jasné ciele, čo má byť jeho výsledkom, ako aj merateľné ukazovatele, pomocou ktorých sa bude plnenie týchto strategických aktivít hodnotiť. Bez jednoznačných, záväzných a vhodných cieľov hrozí riziko spochybnenia zmysluplnosti modernizácie a hospodárneho použitia finančných zdrojov,“ priblížil predseda NKÚ. ZSSK aj vďaka identifikovaným nedostatkom nevie verejnosti zodpovedne preukázať, či financie vyčlenené na modernizáciu koľajových vozidiel boli použité účinne a či modernizácia prispela k zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich a zlepšeniu kultúry cestovania.
Poruchovosť modernizovaných vozidiel je vysoká
Národná autorita pre oblasť kontroly poukazuje aj na fakt, že sa nedarí plniť cieľ – znížiť priemerný vek vlakových súprav. Vozidlá zastarávali rýchlejšie, ako postupovala ich modernizácia. Ku koncu roka 2021 bol priemerný vek lokomotív 29 rokov a osobných vozňov takmer 22 rokov, čo je viac ako východisková hodnota z roku 2017, keď bol priemerný vek vozidiel 21 rokov. Najvyšší podiel mali 30-ročné vozidlá, v priemere 32 %. Poruchovosť vozidiel mala v kontrolovaných rokoch 2014 až 2021 kolísavý trend. Pri lokomotívach sa postupne znižovala, pričom najnižšia bola v roku 2020. Najvyššia poruchovosť osobných vozňov bola v roku 2017, najnižšia tiež v roku 2020. Nepriaznivo sa však vyvíjala situácia pri nových a modernizovaných vlakových súpravách, podiel ich porúch na celkovom počte porúch vozového parku ZSSK rástol. V rokoch 2019 až 2021 bolo ZSSK dodaných 46 nových vozidiel. Kým v roku 2019 bola ich poruchovosť už na úrovni 26 % z celkového počtu porúch, v roku 2021 sa zvýšila na 40 %. „Takto nepriaznivé čísla technickej poruchovosti nových a modernizovaných vozidiel poukazujú na ich záťažovú kvalitu a zároveň na nedostatočne účinný systém vnútornej kontroly kvality v rámci železničnej spoločnosti,“ vysvetlil Ľ. Andrassy s tým, že kvôli nedostatku financií musela ZSSK údržbu odkladať alebo ju vykonávať len v obmedzenom rozsahu.
Podľa výsledkov kontroly železničnej spoločnosti chýbal systém monitorovania, hodnotenia výsledkov modernizácie a jej vplyvu na rozvoj osobnej železničnej dopravy. Pri EÚ projektoch sa monitorovali len dva ukazovatele. Počet nových a modernizovaných koľajových vozidiel a počet cestujúcich. Nevyhodnocovalo sa však, aký vplyv na prepravný výkon mali nové vozidlá, či sa vďaka nim zvýšil počet cestujúcich, znížila poruchovosť a zvýšila kvalita poskytovaných služieb, kultúra cestovania. Modernizácia ako celok sa hodnotila len z pohľadu vyčerpaných finančných prostriedkov, absentovali kvalitatívne merateľné ukazovatele. Celková vyťaženosť koľajových vozidiel v rokoch 2014 až 2021 bola pri maximálnej kapacite v regionálnej doprave na úrovni 73 % a v diaľkovej 87 %. Diaľková doprava bola vo všeobecnosti za celé kontrolované obdobie vyťaženejšia ako regionálna.
Vývoj vekovej štruktúry ŽKV a nákladov na modernizáciu ŽKV 2014 – 2021
Bratislava 2. marca 2023 – Ústava hovorí o tom, že samosprávy vykonávajú okrem originálnych aj prenesené kompetencie, na ktoré im štát má poskytnúť dostatok financií. To sa ale v súčasnosti nedeje a naopak samosprávy majú zo svojich rozpočtov financovať dôsledky legislatívnych zmien prijímaných v parlamente.
Zástupcovia NKÚ a ZMOS sa zhodli, že je potrebné do konca volebného obdobia zastaviť legislatívnu smršť, ktorá prináša zvýšené výdaje bez krytia v rozpočte, čo Slovensko posúva na grécku cestu. Štát sa k samosprávam správa direktívne a ak sa hľadajú riešenia, tak je to ex post.
„Zároveň nabádame, aby sa začala diskusia o tom, či netreba otvoriť štátny rozpočet a nastaviť v ňom pomoc pre tých, čo ju najviac potrebujú, teda pre samosprávy,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy a pripomenul, že občania počas života až 85 % životných situácii riešia práve na úrovní obcí a miest.
Podľa predsedu ZMOS Branislava Trégera budú mať niektoré samosprávy ešte do konca tohto roka kardinálny problém zabezpečiť výkon niektorých kompetencií, napríklad v oblasti školstva, sociálnych vecí či pri odpadovom hospodárstve.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Ekonomika rodovej rovnosti v spoločnosti bez rodovo podmieneného násilia bola hlavnou témou dvojdňového stretnutia v Štokholme. Zástupcovia jednotlivých krajín Európskej únie na zasadnutí diskutovali o význame rodového plánovania pre posilnenie pozície žien v ekonomike.
V druhej časti sa zaoberali otázkou, aké inovatívne metódy je potrebné prijať, aby sa predchádzalo násiliu páchanému na ženách a deťoch. Rovnako, ako čo najefektívnejšie vymáhať práva obetí, na ktorých bolo násilie páchané. Skúsenosti a odporúčania v tejto oblasti na stretnutí predstavila štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková.
V programovom vyhlásení na roky 2021-2024 sa Vláda SR zaviazla, že bude realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovností medzi mužmi a ženami a odstraňovať diskriminácie žien, pričom sa opiera o tri strategické dokumenty: Celoštátnu stratégiu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí v Slovenskej republiky na roky 2021-2027, Akčný plán rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí na roky 2021-2027 a Národný akčný plán zamestnanosti žien na roky 2022-2030.
Cieľom SR, ktorý je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, je znížiť nerovnosť medzi mužmi a ženami, zvýšiť zamestnanosť v sektoroch školstva a zdravotníctva, ktorým dominujú ženy a zlepšiť ich financovanie. Štátna tajomníčka Soňa Gaborčáková zdôraznila: „V ynaložené investície do zlepšenia rodovej rovnosti budú zároveň investíciami do prosperujúcejšej a konkurencieschopnejšej Európy,“ a zároveň dodáva ako príklad: „ Reforma systému dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, ktorá sa zameriava na zlepšenie kvality, prístupnosti a dostupnosti služieb starostlivosti, zníži zaťaženie neformálnych opatrovateľov, ktorými sú najmä ženy, v dôsledku čoho sa zvýši miera účasti žien na trhu práce.“
Európski zástupcovia v Štokholme diskutovali o potrebe zohľadňovať potreby žien aj pri spôsobe prerozdeľovania verejných prostriedkov s cieľom dosiahnuť rodovo neutrálnejšie prostredie. V rámci Plánu obnovy a odolnosti chce SR pomocou opatrení v oblasti školského vzdelávania znížiť mieru chudoby žien, napríklad adresnou pomocou pri zamestnávaní matiek – samoživiteliek.
„ Pri tvorbe rozpočtu je nevyhnutné prihliadať na rovnosť mužov a žien, aby sme zabezpečili udržateľný rast a oživili trh práce aj v prípade nepriaznivého demografického vývoja. Musíme zabezpečiť taký udržateľný rast, aby bol prospešný pre celú spoločnosť,“ uviedla štátna tajomníčka Soňa Gaborčáková na záver svojho prejavu .
V tejto súvislosti už Slovenská republika prijala svoj prvý Národný akčný plán zamestnanosti žien na roky 2020-2030, čím sa pripojila k stratégii Európskej komisie: Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 -2025.
Európski zástupcovia sa v Štokholme venovali aj témam zlepšenia odhaľovania násilia, silnejšej ochrany a podpory žien a detí vystavených násiliu či zefektívneniu vymáhania práva.
Na podporu inovatívnych metód ako predchádzať rodovo podmienenému násiliu vláda SR schválila Národný akčný plán pre prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2022 – 2027. Definuje štyri prioritné oblasti zamerané na prevenciu násilia, ochranu žien a ich detí, na ktorých je páchané násilie, efektívneho postihovania násilia a tiež potrebu koordinovaného prístupu.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti sa od januára 2023 stal Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku označovaný skratkou PDU. Nezamestnanosť bude vykazovaná pomocou indikátora PDU na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni, a po novom aj na úrovni miest a obcí. Zároveň bude zachovaná kontinuita vo vykazovaní súčasného ukazovateľa Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) na celoštátnej a krajskej úrovni.
Indikátor PDU, teda podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v januári medzimesačne stúpol na úroveň 4,44 percenta. V porovnaní s januárom 2022 klesol o 0,66 percentuálneho bodu.
„Jedným z viacerých benefitov nového ukazovateľa je detailnejšie sledovanie nezamestnanosti. Budeme mať údaje na úrovni obcí, kým predtým sme sa pohybovali na úrovni okresov. To je niečo, čo nám pomôže ešte adresnejšie pomáhať ľuďom,“ povedal o nových ukazovateľoch minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.
Rezort práce pravidelne zverejňoval hodnoty indikátora PDU aj v minulom roku. Jeho vývoj kopíroval vývoj predošlého primárneho ukazovateľa, ktorým bola MEN. V januári 2023 však PDU medzimesačne stúpol, kým MEN oproti vlaňajšiemu decembru klesla. Opačný vývoj týchto ukazovateľov spôsobil opačný vývoj menovateľov, ktoré vstupujú do výpočtu jednotlivých ukazovateľov. Pre indikátor PDU je to počet obyvateľov v produktívnom veku, ktorý medzimesačne mierne klesol, a pre ukazovateľ MEN je to počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorý oproti minuloročnému decembru poskočil približne o 3 percentá. Výsledkom je nárast PDU a pokles MEN.
„Pri metodike výpočtu nového ukazovateľa nezamestnanosti sme sa inšpirovali metodikou sledovania nezamestnanosti v susednej Českej republike,“ dodal Krajniak.
Odborníci z Inštitútu pre sociálnu politiku hovoria o pozitívach indikátora PDU. Vďaka využívaniu výlučne administratívnych údajov umožní podľa nich PDU presné a včasné monitorovanie nezamestnanosti aj pre menšie geografické celky vrátane okresov, miest a obcí. Pri výpočte ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa využívajú aj vstupy z Výberového zisťovania pracovných síl, ktoré v súlade s harmonizovanou metodikou Eurostatu nemusí byť reprezentatívne pre menšie geografické celky. Prechod na ďalší ukazovateľ PDU okrem skvalitnenia monitorovania nezamestnanosti na okresnej úrovni dopomôže podľa inštitútu aj k dlhodobej kontinuite v metodike sledovania nezamestnanosti, keďže PDU nebude ovplyvnený ani metodickými zmenami v harmonizovaných celoeurópskych výberových zisťovaniach. Vďaka PDU bude možné sledovať indikátor nezamestnanosti až na úrovni miest a obcí.
„Pri pohľade na čísla z predošlých období vidíme, že sa nám pomaly darí znižovať rozdiely medzi regiónmi v oblasti nezamestnanosti. Práve toto bol problém, ktorý v minulosti veľmi výrazne ťažil Slovensko. S príchodom PDU prichádza príležitosť presnejšie zacieliť podporné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a presnejšie merať aj ich dopad. Verím, že to prispeje k efektívnejšej podpore zamestnanosti a ďalšiemu znižovaniu rozdielov medzi regiónmi,“ uzavrel generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer.
Štatistika nezamestnanosti – január 2023:
Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku – PDU: 4,44 % (4,37 % v decembri 2022; 5,10 % v januári 2022).
Podiel uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku – PU: 4,94 % (4,86 % v decembri 2022; 5,56 % v januári 2022).
Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku: 162 622 (160 252 osôb v decembri 2022; 188 008 osôb v januári 2022).
Počet voľných pracovných miest: 81 213 (81 699 v decembri 2022). Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, a to 28 220 miest, najmenej voľných miest bolo v Prešovskom kraji 2 761.
Počet voľných pracovných miest vhodných pre absolventov : 43 918.
Počet hromadných prepúšťaní nahlásených v januári 2023: 6 (počet ohrozených pracovných miest – 365).
Na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny prijal štátny tajomník Juraj Káčer delegáciu Medzinárodného menového fondu (MMF) pod vedením nového šéfa misie na Slovensku Magnusa Saxegaarda. Delegáti MMF sa zaujímali o aktuálne opatrenia v pôsobnosti rezortu, najmä v oblasti rodinnej politiky, inflačnej pomoci či dôchodkovej reformy. Kľúčovou témou stretnutia bol vývoj na trhu práce a integrácia utečencov na pracovnom trhu.
Zástupcovia ministerstva práce predstavili opatrenia na podporu rodín v dôsledku zvýšenej inflácie a rastu cien potravín a energií. Dva balíky tzv. inflačnej pomoci pomohli rodinám s deťmi aspoň čiastočne sanovať zvýšené náklady domácností. Od januára tohto roka došlo k zvýšeniu súm pomoci v hmotnej núdzi o 7,5 %. Okrem finančnej pomoci poskytuje rezort práce domácnostiam v núdzi aj ďalšie odborné služby, napr. na podporu zamestnanosti, bezplatné dlhové či rodinné poradne. Rovnako, vďaka novelizácii zákona o pomoci v hmotnej núdzi budú mať od 1. mája 2023 nárok na dotáciu na stravu všetci žiaci základných škôl a všetky deti v poslednom ročníku materských škôl.
„Je nevyhnutné, aby sme našim občanom pomohli zvládnuť toto náročné obdobie spojené s rastúcimi životnými nákladmi v dôsledku inflácie a podali im pomocnú ruku. Okrem finančnej pomoci sa však sústreďujeme aj na poradenstvo, podporu v oblasti zamestnanosti, ale aj ďalšie vzdelávanie prostredníctvom projektov, aby sa dokázali lepšie uplatniť na trhu práce, prispôsobili sa jeho dopytu a v neposlednom rade mohli kariérne rásť,“ spresnil Juraj Káčer, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Obe strany diskutovali o vývoji na trhu práce a jeho prognózach do budúcnosti. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa na konci roka ustálila na hodnote pod 6 %. Ekonomika Slovenska sa postupne zotavuje po rokoch poznačených pandémiou, pričom sa prejavujú pozitívne efekty programov aktívnej politiky trhu práce. Aktuálnymi výzvami sa stali nedostatok zručností, digitalizácia a automatizácia. Rezort práce na tieto výzvy reaguje aj podporou rozvoja zručností a vzdelávania pracovnej sily prostredníctvom projektu Nestrať prácu – vzdelávaj sa.
Účastníci stretnutia sa dotkli aj témy integrácie utečencov na slovenskom trhu práce. Rezort práce predstavil delegácii MMF viaceré opatrenia na podporu zamestnanosti ukrajinských pracovníkov. Odídenci z Ukrajiny obsadzujú predovšetkým pracovné pozície, o ktoré nemá domáca pracovná sila záujem. Prílev zahraničných pracovníkov na náš trh tak nemá vplyv na znižovanie miezd v slovenskom hospodárstve.
Zástupcovia MMF sa zaujímali aj o zmeny, ktoré prináša dôchodková reforma. Jej hlavným cieľom je zlepšiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému v súlade s demografickým vývojom na Slovensku. K najdôležitejším zmenám patrí naviazanie veku odchodu do dôchodku na rast strednej dĺžky života, zavedenie nároku na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch, zavedenie predvolenej investičnej stratégie dôchodkového sporenia a zavedenie rodičovského dôchodku.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 14. februára 2023 – Slovenské národné divadlo (SND) uzatvára s Ministerstvom kultúry SR (MK) kontrakty s nereálnymi rozpočtami, z ktorých nedokáže pokryť výdavky na vlastný chod. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), rozpočty boli poddimenzované a už v čase ich schvaľovania nezodpovedali úrovni z predchádzajúcich rokov. Za kontrolované obdobie rokov 2019 až 2021 sa pôvodné rozpočty navýšili o viac ako 24 percent spolu na 65 miliónov eur. Výrazný diel zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtovania nesie rezort kultúry, ktorý rozpočet schvaľuje, kontroluje a hlavne poskytuje financie na fungovanie divadla. Kontrolóri zároveň odhalili, že v priebehu 3,5 roka došlo v SND k 36 zmenám organizačnej štruktúry, pričom ani v jednom prípade vedenie divadla nepreukázalo opodstatnenosť týchto zmien kvalifikovanou personálnou analýzou. V tejto súvislosti vyvstáva riziko možných pracovnoprávnych súdnych sporov, ktoré do budúcna môžu ešte viac zaťažiť rozpočet divadla.
Kontrola potvrdila aj viaceré nedostatky v hospodárení a vo vnútornom kontrolnom systéme SND, na čo národných kontrolórov upozornil Výbor pre kultúru a média Národnej rady SR a občania prostredníctvom podnetov. Poslanci parlamentného výboru majú v utorok naplánované prerokovanie výsledkov kontroly NKÚ.
Slovenské národné divadlo ako jedna z najvýznamnejších inštitúcií Slovenska rozvíjajúca národnú divadelnú kultúru, ktorá pripravuje a prezentuje umenie a realizuje kultúrne aktivity, zápasí s problémami v riadení investícií a samotnej prevádzke divadla. Môže za to finančná poddimenzovanosť schválených rozpočtov a výpadky príjmov v čase pandémie. Hlavným zdrojom financovania divadla sú finančné prostriedky štátneho rozpočtu, poskytované zo strany ministerstva kultúry formou kontraktov. Objem schválených rozpočtových prostriedkov na mzdy a odvody bol v každom z kontrolovaných rokov nedostatočný. „Schválené rozpočty neodzrkadľovali skutočný trend prechádzajúceho vývoja miezd a odvodov. Pritom ide o čiastky, ktoré možno rozpočtovať pomerne presne. Počas roka tak boli tieto problémy riešené uzatváraním dodatkov ku kontraktom s rezortom kultúry,“ uviedol predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Kontrola NKÚ odhalila rezervy vo finančnom riadení SND, následkom čoho je nedodržiavanie záväzných právnych predpisov. Národné divadlo nemá nastavený systém finančného riadenia, chýbajú finančné analýzy, rozpočtovanie aj kontroly finančných procesov. Aj na základe zistení kontrolný úrad odporúča rezortu kultúry, aby svoje príspevkové a rozpočtové organizácie vo väčšej miere usmerňoval metodicky a odborne v oblasti finančného riadenia a v rámci nakladania so zvereným majetkom. „Umenie a kultúra je beh na dlhú trať, a preto musí vychádzať zo strategického dokumentu udržateľného financovania divadla. Tento dokument musí byť adekvátne premietnutý aj do požiadaviek na rozpočet. Nie je možné naplniť strategický plán rozvoja alebo udržateľnosti slovenskej kultúry bez finančného krytia,“ dodal Ľ. Andrassy.
Neúčinná vnútorná kontrola aj nevýhodné zmluvy
Ako zistili národní kontrolóri, vnútorný kontrolný systém v SND bol neúčinný. Chýbali plány kontrolnej činnosti a aj vnútorné kontroly zamerané na hospodárenie a nakladanie s majetkom štátu. Práve kvôli neúčinnosti vnútornej kontroly v divadle neidentifikovali problém so zmluvou z roku 2015, ktorá dohadovala podmienky pre vypožičanie a vystavovanie umeleckého diela IMPLUVIUM od akademického maliara Mateja Kréna od Nadácie Ars Nova v priestoroch dvorany novej budovy SND. Divadlo vystavuje toto dielo bezplatne, po ukončení zmluvy viackrát vyzvalo nadáciu na jeho odstránenie. Napriek tomu odstránené nebolo a navyše zmenilo vlastníka. Divadlo oslovilo nového majiteľa, aby dielo demontoval, no bezúspešne. Tým, že dielo v hodnote 450-tisíc eur nie je kryté poistnou zmluvou, sa SND vystavuje riziku, že v prípade jeho poškodenia divadlu vzniknú náklady spojené so vzniknutou škodovou udalosťou. NKÚ tak považuje uzatvorenie zmluvy pre SND za nevýhodné.
Národná autorita pre externú kontrolu tiež zistila, že SND nedodržalo zákon o verejnom obstarávaní v súvislosti s právnym poradenstvom. Divadlo totiž v rámcovej zmluve neurčilo predpokladanú hodnotu zákazky s maximálnym finančným limitom. Poskytovateľ si tak mohol účtovať za služby bez obmedzenia po celú dobu trvania zmluvy. V období od mája 2016 do decembra 2019 boli právne služby vyfakturované vo výške 228-tisíc eur. Nebol dodržaný ani zákon o finančnej kontrole a audite. Kontrolóri odporúčajú vedeniu ministerstva posúdiť aj možnú osobnú zodpovednosť bývalého vedenia divadla pri uzatváraní tejto zmluvy.
Výsledky kontroly ukázali, že zámennou zmluvou získalo národné divadlo štvorizbový byt a dve garážové státia v bratislavskom Starom Meste v hodnote 470-tisíc eur. Tento byt využívalo na ubytovanie umelcov hosťujúcich v SND. Na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa z roku 2021 bol tento byt vyhlásený za prebytočný majetok štátu a ponúknutý v elektronickej aukcii. Kontrola NKÚ však zistila, že divadlo neuzatváralo s ubytovanými zmluvy o ubytovaní, čím nedodržalo Občiansky zákonník. „Nejde ani tak o problém akéhokoľvek spoplatnenia ubytovania, ale o to, že uzatvorením takejto zmluvy sa ubytovaní zaväzujú, že nehnuteľnosť budú riadne užívať a v prípade škody a straty na majetku ich zavinením ju aj uhradia,“ približuje jedno zo zistení šéf slovenských kontrolórov. Národní kontrolóri tiež odhalili, že pri krátkodobých prenájmoch organizovaných akcií v historickej budove národného divadla bola niektorým záujemcom poskytnutá zľava z ceny prenájmu na základe ich žiadosti priamo generálnym riaditeľom SND. NKÚ však na základe predložených dokladov ku kontrole nedokázal vyhodnotiť, či boli tieto žiadosti posúdené objektívne, pretože neobsahovali zdôvodnenie percentuálnej výšky poskytnutej zľavy.
SND šírilo kultúru aj počas pandémie
Slovenské národné divadlo v kontrolovaných rokoch hospodárilo s kumulatívnym ziskom takmer 2 milióny eur. Kontrolóri hodnotia pozitívne fakt, že divadlo dokázalo v čase pandémie napriek výrazným obmedzeniam spôsobeným lockdownami, sprostredkovať verejnosti umelecké vyžitie presunutím predstavení do online priestoru, čo sa stretlo s pozitívnymi ohlasmi divákov. Počet skutočne odohratých predstavení totiž v tomto období klesol zo 714 (priemer rokov 2017 – 2018) na 196 (priemer rokov 2020 – 2021) až o 73 % (graf). Pozitívne je aj to, že napriek výraznej pandemickej kríze národné divadlo v rokoch 2020 a 2021 hospodárilo v plusových číslach a mimoriadnymi opatreniami znižovalo bežné prevádzkové náklady.
Bratislava 10. februára 2023 – Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) preverovali, ako je zabezpečená prevádzka informačného systému Registra právnických osôb (RPO) po dobe udržateľnosti a ako sú v tejto súvislosti splnené jeho merateľné ukazovatele. Technické zabezpečenie informačného systému registra a servisných služieb podpory bolo v rokoch 2016 až 2021 funkčné a bez systémových nedostatkov, ktoré by mali zásadný vplyv na jeho prevádzku v nepretržitom režime. Chybovosť záznamov RPO, ktorá znemožňuje použiť dáta na právne účely, čo bolo prioritou pri schvaľovaní projektu, sa stále pohybuje na úrovni 6 %. Celkový podiel chybných aktualizačných údajov, vrátane menej závažných chýb, sa v kontrolovanom období dostal až na 22 %. Ako ukázala kontrola, s pribúdajúcimi legislatívnymi zmenami sa rozpočet na vybudovanie, podporu i následný rozvoj základného národného registra navýšil na konečných 14 miliónov eur. Kontrolný úrad upozorňuje poslancov parlamentu aj na skutočnosť, že register nie je použiteľný na právne úkony, zároveň po jeho preklopení do vládneho cloudu vznikajú nové riziká, ktoré súvisia s jeho bezbariérovou a online prevádzkou.
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci je povinným zdrojom dát o právnych subjektoch pre ostatné orgány verejnej moci a údaje z neho sú právne platné. Je jedným zo štyroch základných registrov, ktoré sú nevyhnutné pre elektronickú výmenu údajov. S jeho budovaním sa začalo už v roku 2013 a do prevádzky bol uvedený v novembri 2015. Pri zavádzaní kontrolovaného registra do reálnej praxe, ktorý bol financovaný z európskych zdrojov aj rozpočtu Štatistického úradu SR (ŠÚ), bolo potrebné upraviť procesy a informačné systémy na overovanie právnických osôb. Údaje zo základného registra poskytuje ŠÚ nielen všetkým verejným i štátnym inštitúciám, ale aj právnickým či fyzickým osobám v elektronickej podobe, automatizovane a bezodplatne. Údaje sú verejne prístupné na webovom sídle ŠÚ.
„Dôveryhodné a presné dáta sú kľúčovým aktívom štátu, ktoré podporuje spoľahlivé rozhodovanie a strategicky udržateľné nastavovanie verejných politík v rámci našej krajiny. V každodennom živote verejnej správy sú nevyhnutné s ohľadom na rýchlosť a kvalitu poskytovaných služieb občanom či podnikateľom,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Štatistický úrad aj preto aktuálne realizuje projekt manažovania údajov, ktorý zahŕňa ich čistenie na dosiahnutie požadovanej kvality. Za rok 2021 bola celková chybovosť aktualizačných záznamov od poskytovateľov dát v rámci tohto registra vyčíslená na úrovni viac ako 22 %. Ide napríklad o chyby štruktúry údajov, neúplnosť, zlý formát či absenciu niektorých dát. V týchto prípadoch nejde o chyby, ktoré by mali zásadný vplyv na praktické využívanie údajov RPO. Podiel zásadných chýb v záznamov, ktoré znemožňujú použiť dáta registra právnických osôb na právne účely, bol však v závere roka 2021 až na hranici 6 %. Chyby v dátach základného registra odstraňuje štatistický úrad v spolupráci so správcami zdrojových registrov. Národná autorita pre externú kontrolu kvôli opakujúcim sa chybám v údajoch zo zdrojových registrov odporúča vláde SR, aby zaviazala ŠÚ vytvoriť efektívny digitálny systém kontroly kvality, ktorý by prispel k výraznému zníženiu závažných chýb v RPO.
Národní kontrolóri v rámci plánovaného auditu zistili, že štatistický úrad neauditoval register právnických osôb s dôrazom na kybernetickú bezpečnosť tak, ako to jednoznačne definuje zákon o kybernetickej bezpečnosti. Problémy a riziká boli identifikované tiež pri presune dát registra do vládneho cloudu v správe rezortu vnútra. V priebehu kontroly bol RPO postupne preklápaný (migrovaný) do vládneho cloudu, pričom jeho praktické použitie bolo obmedzené. Aktuálne nastavenie prepojenia medzi vládnym cloudom a štatistickým úradom nie je postačujúce na plnohodnotné fungovanie registra. Celej veci nepomáhajú ani obmedzujúce bezpečnostné nástroje vládneho cloudu, ktoré výrazne znižujú prenosovú rýchlosť po prekročení stanoveného limitu dát.
Významným rizikom z pohľadu národnej autority je skutočnosť, že prevádzkovateľ vládneho cloudu neplánuje zvýšiť rýchlosti pripojenia oboch lokalít vládneho cloudu do externých sietí, čím sa obmedzí využitie jedného zo základných štátnych registrov. „Vojnový konflikt na Ukrajine, rôzne cielené útoky na vládne informačné systémy jednoznačne ukazujú, že nielen princíp umiestňovania dát na štátnych serveroch, ale aj rozsiahla kybernetická ochrana existujúcich informačných systémov, musí byť prioritou vlády, ktorá sa premieta do rozpočtov zodpovedných ministerstiev,“ vysvetlil šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy a dodáva, že tento princíp platí dvojnásobne pri zabezpečení vládneho cloudu a jeho priebežnej modernizácii. Vzhľadom na identifikované problémy kontrolný úrad dnes analyzuje riziká zamerané na funkčnosť a kvalitu poskytovaných služieb. Na základe výstupov z rizikovej analýzy vedenie úradu rozhodne, či vládny cloud zaradí do plánu kontrolnej činnosti NKÚ.
Bratislava 7. februára 2023 – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR sa snaží zadefinovať ďalšiu spoluprácu s univerzitami a vysokými školami na Slovensku. Užšie partnerstvo dnes spečatili podpisom memoranda predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy a rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave (EUBA) Ferdinand Daňo.
„Chceme využiť obrovský potenciál akademickej obce, vrátane EUBA, v prospech takej inštitúcie, akou je NKÚ, a to predovšetkým v oblasti vzdelávania. Kto iný ako partneri z akademickej obce by mal poskytovať najaktuálnejšie vedomosti,“ zdôraznil Ľ Andrassy, ktorý verí, že „po vzore NKÚ budú potenciál slovenskej akademickej obce využívať aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy“.
Rektor F. Daňo zdôraznil, že si veľmi váži ponúknutú možnosť spolupráce. „Sú oblasti, kde si budeme navzájom vedieť pomôcť a obohatiť sa,“ zdôraznil. Memorandum predpokladá spoluprácu okrem vzdelávania, aj v oblasti výskumu, pri odborných konzultáciách, prednáškach či diplomových prácach.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 3. februára 2023 – Napriek dlhoročnej deklarovanej snahe o uplatňovanie pravidiel programového rozpočtovania vo verejnej správe, táto strategická forma vytvárania a kontroly napĺňania zámerov verejného rozpočtu funguje obmedzene. Po 20-tich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s princípmi programového rozpočtovania, vláda a ani ministerstvá nevyužívajú jeho hlavnú výhodu, a tou je ucelený pohľad na definovanie a hodnotenie výdavkov štátu i verejných korporácií. Aby proces nebol formálny, dôležité je nielen úvodné nastavenie zámerov a cieľov jednotlivých programov, musí sa sledovať aj ich plnenie, monitorovanie a zhodnotenie realizácie celkových zámerov. Tento problém sa týka tak vyhodnocovania rozpočtu v horizonte roka ako aj strednodobých, resp. trojročných plánov.
„Práve spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov chýba. Nevieme preto povedať, či vynaložené prostriedky boli využité účelne a bol dosiahnutý pôvodný zámer vychádzajúci z udržateľného rozvoja spoločnosti. Problém sme okrem iného identifikovali v nedostatočnej koordinácii pravidiel zo strany rezortu financií, ktorý je gestorom programového rozpočtovania,“ zdôraznil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. „Pri schvaľovaní rozpočtu dávajú poslanci parlamentu jednotlivým ministerstvám a verejným korporáciám pomyselné obálky s financiami na plnenie nielen ich bežných, ale hlavne strategických cieľov. Obálky sa v rámci následného zúčtovania rozpočtu vracajú späť prázdne a bez informácie, čo sa reálne dosiahlo, aký konkrétny benefit z realizácie projektu pociťujú občania či spoločnosť,“ priblížil súčasné nastavenie pri rozpočte šéf slovenských kontrolórov. Minimálne strednodobé plánovanie je podľa Andrassyho na Slovensku do veľkej miery formálne a naša krajina stále funguje na neudržateľných ročných rozpočtových zámeroch.
Národná autorita pre externú kontrolu porovnávala 27 kritérií pre programové rozpočtovanie, ktoré určila OECD, s reálnym stavom na Slovensku. Z týchto kritérií je v národnom rozpočtovom procese úplne zavedených deväť, čiastočne sa zaviedlo 14, nevyžaduje sa však pri nich uplatňovanie v praxi a dve kritériá nie sú zavedené vôbec. V dvoch prípadoch kontrolóri plnenie nehodnotili pre možný konflikt záujmov, lebo kritériá sa priamo dotýkajú aj aktivít NKÚ. O sfunkčnení tohto typu udržateľného rozpočtovania hovorilo programové vyhlásenie vlády a aj Plán obnovy a odolnosti. Útvar hodnoty za peniaze navrhol reformu programového rozpočtovania, ktorá sa v ostatnom čase realizovala len čiastočne. V rokoch 2020 a 2021 existovala na ministerstve financií neformálna pracovná skupina, ktorej úlohou bolo prispieť k sfunkčneniu a následne uplatňovaniu pravidiel programového rozpočtovania v rámci všetkých ústredných orgánov štátnej správy. Pracovný tím však neriešil strategické smerovanie a prepojenie štátneho rozpočtu s nastavenými cieľmi verejných politík. „A aj preto odporúčame ministrovi financií, aby obnovil fungovanie prierezovej pracovnej skupiny, dal jej silnejší mandát a zapojil do jej činnosti aj ďalšie zainteresované strany. Z úrovne ministerstva, ak nie vlády, mali byť jasne definované pravidlá a aj želaný stav v uplatňovaní princípov programového rozpočtovania na úrovni riadenia verejných financií,“ približuje pohľad národných kontrolórov ich šéf Ľ. Andrassy.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet môže tiež prispieť k zlepšeniu napĺňania zámerov programového rozpočtovania. NKÚ preto poslancom parlamentu odporúča iniciovať jasné určenie vecného gestora programového rozpočtovania, ako aj orgánu, ktorý bude prezentovať dosiahnuté zámery a ciele. Nemusí to byť len rezort financií, ale napríklad úrad vlády či Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa NKÚ by mal parlamentný finančný výbor požadovať, aby súčasťou štátneho záverečného účtu bol systematický strednodobý odpočet zámerov a cieľov programov vlád, ministerstiev stanovených v hlavnej knihe rozpočtu. „Iba striktným využívaním už existujúcich možností vychádzajúcich z metodiky, monitorovania a hodnotenia rozpočtových programov môžeme dosiahnuť, že nakladanie so štátnymi i európskymi financiami bude transparentné, udržateľné, strategické a v konečnom dôsledku použité verejné zdroje budú prinášať pozitívne benefity pre rozvoj celej spoločnosti,“ uviedol Ľ. Andrassy a dodal, „že v konečnom dôsledku prehľadnosť a zrozumiteľnosť využívania verejných zdrojov znamená lepšiu kontrolu a aj účelnosť ich využitia nielen zo strany poslancov, ale i verejnosti.“
Programové rozpočtovanie predstavuje výkonnostnú zložku štátneho rozpočtu a tiež rozpočtov územnej či regionálnej samosprávy. Pred jeho zavedením sa rozpočtovali výdavky bez presahu k zámerom a vybraným cieľom programov vlády, vrátane ich priebežného monitorovania a následného hodnotenia či zúčtovania. Táto forma rozpočtovania je označovaná aj ako rozpočtovanie orientované na výsledky. V závislosti od priorít a zdrojov sa plánujú aktivity a úlohy, systém je flexibilný a je možné dopĺňať jednotlivé aktivity po vyčlenení finančných prostriedkov aj počas rozpočtového roka. Do tohto systému sú zapojené všetky rozpočtové kapitoly – ministerstvá, úrady a kancelárie. Jeden program môže mať viacero podprogramov na rôznych ministerstvách. Napĺňanie cieľov programu má schvaľovať gestor, teda rezort, pod ktorý spadá konkrétny program. Na Slovensku je dnes tento strategický a udržateľný rozpočtový proces výrazne formálny. Príkladom programu, ktorý má podprogramy naprieč všetkými ministerstvami, je podprogram Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu, ktorý spadá pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Na ostatných rezortoch sú jeho podprogramy a prvky v závislosti od ich potrieb. Aktuálny stav fungovania programového rozpočtovania má viacero rezerv. Národná autorita pre oblasť externej kontroly identifikovala šesť z nich. Tie zároveň predstavujú riziká a problémy, ktoré je potrebné riešiť pri sfunkčňovaní programového rozpočtovania.
Zdroj: NKÚ SR
NKÚ si vybral dve inštitúcie, v ktorých sa pozrel na to, ako uplatňujú programové rozpočtovanie. Išlo o Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR a Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR. Pri rezorte sociálnych vecí kontrolný úrad zistil, že monitorovacie správy k rozpočtu za roky 2014 až 2020 neboli v rozpočtovom informačnom systéme (RIS) vôbec spracované a za rok 2021 boli spracované po termíne. Zámery a definované ciele troch hlavných programov (Ľudské zdroje, Sociálna inklúzia, Tvorba a implementácia politík), ako aj ich podprogramov a prvkov spĺňali kritériá a boli stanovené v súlade s metodikou programového rozpočtovania. Programová štruktúra rezortu nebola prispôsobená okolnostiam, ktoré vychádzali zo skúseností pri riešení mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou. Kontrolóri preto už počas výkonu kontroly odporúčali ministerstvu zvážiť aktualizáciu programovej štruktúry tak, aby prehľadnejšie odrážala charakter výdavkov. Rozpočet na rok 2023 nereflektuje na odporúčania NKÚ. Nachádzajú sa v ňom napr. mimoriadne krátkodobé výdavky na kompenzačné opatrenia pre domácnosti v súvislosti s rastom cien energií v sume 900 mil. eur zatriedené vo vecne nelogickej a nepríslušnej časti „Aparát ministerstva“. ÚPV má samostatnú rozpočtovú kapitolu. Preverením zostavenia programového rozpočtu na tomto úrade a jeho aktívneho využívania sa zistilo viacero nedostatkov a možno konštatovať, že pred rokom 2021 programový rozpočet ÚPV vykazoval znaky formálnosti.
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
