Autor <span>Tlačová správa</span>

02. 02. 2021

Od 3. do 7. februára 2021 platia sprísnené pravidlá zákazu vychádzania v územných obvodoch ustanovených vyhláškou  Úradu verejného zdravotníctva č. 36/2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa (PDF, 203 kB). Zmeny schválila vláda 1. februára 2021 uznesením č. 38/2021, ktorým sa mení uznesenie vlády č. 30/2021

Kde v týchto okresoch potrebujete negatívny test od 3. februára?

• práca, pracovný pohovor a uzavretie pracovnej zmluvy,
• pošta, banka, poisťovňa,
• čistiareň odevov, opravovňa obuvi, trafika, optika, knižnica,
• servis bicyklov, telekomunikačnej techniky, autoservis, STK, zberné miesta pre príjem žiadostí na vydanie tachografických kariet,
• výdajné miesto obchodu, eshopu a zásielkovne,
• orgán verejnej moci na úkon, ktorý sa nedá spraviť na diaľku,
• pobyt v prírode vrátane individuálneho športu v okrese (výnimky majú deti do 15 rokov, seniori nad 65 rokov, ZŤP na vozíku, autisti, osoby s mentálnym postihnutím a osoby so zdravotným stavom neumožňujúcim vykonanie testu),
• cesta na účel vycestovania do zahraničia a návratu späť,
• cesta žiaka 2. stupňa ZŠ, SŠ a poslucháča do školy,
• sprevádzanie dieťaťa do MŠ, žiaka a poslucháča do školy,
• povolené hromadné podujatie. 

Kde sa v týchto okresoch dostanete aj bez negatívneho testu od 3. februára?

• nákup a zaobstaranie nevyhnutných životných potrieb v najbližšom obchode alebo obdobnom mieste (potraviny, lieky, drogéria, krmivo pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti a domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt),
• lekár (vrátane sprevádzania blízkej osoby) a lekáreň,
• testovanie na COVID-19,
• pohreb blízkej osoby, uzavretie manželstva, krst,
• starostlivosť o blízku osobu, ktorá je na to odkázaná,
• vychádzka s dieťaťom do 3 rokov do 1 km od bydliska,
• venčenie psa a mačky do 1 km od bydliska,
• veterinárna starostlivosť,
• cesta dieťaťa do MŠ a žiaka 1. stupňa ZŠ do školy,
• cesta dieťaťa za rodičom alebo osobou s právom styku s dieťaťom (vrátane sprevádzajúcej osoby),
• cesta pri striedavej osobnej starostlivosti o dieťa a na účel stretnutia sa s dieťaťom po dohode rodičov,
• zabezpečovanie a presúvanie sa do zariadení sociálnych služieb a sociálnej pomoci,
• zdravotná vychádzka osoby nad 65 rokov alebo ZŤP na vozíku do 1 km od bydliska,
• dostavenie sa pred orgán činný v trestnom konaní,
• súdne pojednávanie.

Kto môže vstupovať do priestorov prevádzok a úradov v týchto okresoch od 3. februára?

• osoba, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku testu na COVID-19 vykonaného od 27. januára,
• osoba, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 a má o tom doklad nie starší ako tri mesiace,
• osoba, ktorá sa preukáže, že jej bolo diagnostikované ochorenie COVID-19 v období od 7. novembra do 26. januára,
• osoba zaočkovaná proti COVID-19 aj druhou dávkou a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní,
• seniori nad 65 rokov,
• dieťa do 10 rokov,
• osoba, ktorej zdravotný stav alebo kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu,
• osoba so stredne ťažkým alebo ťažkým mentálnym postihnutím,
• osoba so závažnou poruchou autistického spektra,
• osoba s ťažkým, vrodeným alebo získaným imunodeficitom,
• onkologickí pacienti,
• osoba, ktorá bola počas dní 18. januára až 26. januára v karanténe a nemusela sa podrobiť testu na ochorenie COVID-19,
• príslušník záchranných a bezpečnostných zborov alebo ozbrojených zborov pri plnení ich úloh,
• vodiči nákladnej a autobusovej dopravy, piloti, členovia posádky lietadla a letecký personál, posádka v lodnej doprave, rušňovodiči, vozmajstri, vlakové čaty a obslužní pracovníci v železničnej doprave vstupujúci na Slovensko, ak územie SR  opustia do 48 hodín od vstupu.

29. 01. 2021

Okresy Bratislava a Nitra s výsledkom 1,3 a 1,1 percenta pozitívnych patria po celoplošnom skríningu napokon k horším okresom. Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí  to na tlačovej konferencii v piatok 29. januára 2021 oznámil na základe verifikovania a preverenia všetkých dát zo skríningového testovania. Povinné testovanie ich síce nečaká, no minister výrazne odporúča obyvateľom opäť sa otestovať.

Podľa definitívnych výsledkov ostala miera pozitivity na úrovni 1,24 percenta. “Z celkovo realizovaných 297.323 testov bolo pozitívnych 36.978,” povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Oznámil tiež, že aj keď by sa malo v okresoch Bratislava a Nitra povinne testovať, vzhľadom na čas oznámenia informácie sa dohodol s predsedom vlády SR, aby sa zmenilo uznesenie vlády tak, že po 3. februári v týchto okresoch nebude vyžadované potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19. Minister však ľudí vyzval, aby sa testovali.

Poukázal pritom na situáciu v nemocniciach. “Najmä v Bratislavskom kraji rastie počet hospitalizovaných, miera rastu je okolo 4 percent, ak sa situácia nezmení, Bratislava sa dostane do rovnakej situácie, v akej bola Nitra,” upozornil  Marek Krajčí. “Naozaj odporúčam, aby sa ľudia v Bratislave i Nitre otestovali v najbližších dňoch,” uviedol minister.

Poukázal v tejto súvislosti i na to, že ak pri vývoji epidemiologickej situácie ostane Slovensko v rámci COVID automatu v najhoršom štvrtom stupni, teda “v čiernej farbe”, ľudia budú potrebovať pri ceste do zamestnania po 8. februári negatívny test. Odporučil testovať sa aj v okresoch Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš, ktoré po posune Bratislavy a Nitry medzi horšie okresy sa, naopak, dostali do skupiny s lepšími výsledkami.

Pri tejto príležitosti dodal, že každý okres, ktorý sa rozhodne testovať, dostane od štátu testy a päť eur za vykonaný test.

Zároveň oznámil, že vláda od 8. februára zrejme obnoví núdzový stav a zavedie ďalší zákaz vychádzania, z ktorého budú platiť v niektorých prípadoch výnimky pre tých, ktorí budú mať negatívny test na ochorenie COVID-19.

Zdroj: TASR, Ministerstvo zdravotníctva SR

29. 01. 2021

Rok 2020 bol náročný pre záchranné zložky a celkovo orgány krízového riadenia štátu a samosprávy nielen pre pandémiu koronavírusu. Minulý rok riešili 536 mimoriadnych udalostí, čo je oproti roku 2019 viac o 117 prípadov. Zhruba tri štvrtiny týchto udalostí boli povodne (389). Najviac zasiahnutý bol Prešovský kraj, v ktorom sa stalo 170 mimoriadnych udalostí, čo je približne tretina.

Štatistiku (PDF, 2 MB) zverejnilo Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR.

Počas povodní bol druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásený 388-krát a tretí stupeň povodňovej aktivity 250-krát.

Nasledujú mimoriadne udalosti ako únik nebezpečnej látky (28 prípadov), poplašná správa (26 prípadov), požiar (25 prípadov), nález neznámej látky (24 prípadov), zosuv pôdy (20 prípadov), havarijný stav mosta – cesty (7 prípadov), dopravná nehoda (5 prípadov), veterná smršť (3 prípady) a nedostatok pitnej vody (1 prípad).

V štatistike sú zahrnuté dopravné nehody väčšieho rozsahu alebo spojené s únikom nebezpečných látok. Podobne sú tu zaznamenané požiare väčšieho rozsahu, pri ktorých bolo potrebné varovanie obyvateľstva či evakuácia. 

„Pandémia koronavírusu je najväčšou krízou v našich moderných dejinách, na ktorú sa už takmer rok upriamuje naša pozornosť. Zverejnené čísla však ukazujú, že hasiči, policajti, zdravotníci a ďalšie zložky integrovaného záchranného systému minulý rok popri boji s pandémiou plnili aj svoje štandardné úlohy a zasahovali pri stovkách mimoriadnych udalostí. Ďakujem všetkým, ktorí chránia životy, zdravie a majetok ľudí v týchto náročných časoch, a sú v kritických chvíľach tam, kde ich najviac potrebujú,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Druhý najvyšší počet mimoriadnych udalostí evidujeme v Trenčianskom a Žilinskom kraji (zhodne po 70 prípadov). Nasledujú Košický (64), Banskobystrický (59), Trnavský (45), Nitriansky (33) a Bratislavský kraj (14). Najviac mimoriadnych udalostí vzniklo v okrese Prešov (30), potom Bardejov (29)  a Humenné (23).

Obce, mestá alebo okresné úrady vyhlásili minulý rok 89 mimoriadnych situácií, čo je menej v porovnaní s rokom 2019, kedy ich bolo vyhlásených 139. Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Nie pri každej mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje aj mimoriadna situácia.

Najčastejší dôvod vyhlásenia mimoriadnej situácie boli povodne (49) a zosuv pôdy (19). Najviac mimoriadnych situácií bolo vyhlásených v Žilinskom kraji (22), nasleduje Prešovský (15), Nitriansky (14), Košický (12), Banskobystrický, Trnavský (po 10) a Trenčiansky kraj (5). V Bratislavskom kraji nebola vyhlásená ani jedna mimoriadna situácia.

Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany (v Nitre, Slovenskej Ľupči a Jasove) mali v minulom roku spolu 74 výjazdov na miesto vzniku mimoriadnej udalosti, k cvičeniam alebo prezentačným aktivitám.

28. 01. 2021

Minister vnútra Roman Mikulec vymenoval vo štvrtok 28. januára 2021 za prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka. Minister to oznámil vo štvrtok večer na tlačovej konferencii na ministerstve vnútra.

Roman Mikulec deklaroval, že si za svojím rozhodnutím stojí a nezmení ho žiadna správa na sociálnej sieti. “Verím, že toto rozhodnutie bude postupom času vnímané ako správne rozhodnutie, ktoré prispeje k tomu, že sa zvýši dôveryhodnosť občanov v políciu,” vyhlásil. Rovnako verí, že policajti dostanú všetko to, čo k svojmu výkonu práce majú mať. Funkcia šéfa polície je podľa ministra najmä o zodpovednosti.

Minister poukázal aj na prípravu reformy Policajného zboru, chcel by tiež v krátkom čase predstaviť nový spôsob voľby policajného prezidenta. Petra Kovaříka považuje za profesionála, neprekáža mu, že pôsobil na Úrade vlády SR počas predchádzajúcej vlády. “Ja vnímam kariéru Petra Kovaříka ako profesionálneho príslušníka Policajného zboru. On nie je politik. Nie je nič iné než profesionál,” skonštatoval minister Roman Mikulec. Hlasov i dôvodov, ktoré mu hovorili, aby sa rozhodol pre Kovaříka, bolo podľa ministra viacero.

“Budem trvať na tom, aby sme pracovali, posúvali sa dopredu, aby sme dosiahli ciele, ktoré sme si stanovili. Som pripravený bojovať ďalej,” povedal policajný prezident Peter Kovařík, ktorý chce riešiť aj nízku dôveryhodnosť polície. Nový šéf polície tvrdí, že aj za jeho pôsobenia na Úrade vlády SR za neho hovorila robota. Policajný zbor musí byť podľa jeho slov apolitický. “Budem to presadzovať vo svojej funkcii,” vyhlásil. Národná kriminálna agentúra funguje a bude fungovať. Svojich podriadených chce hodnotiť podľa výkonu práce a nie podľa akýchsi obvinení na sociálnych sieťach.

Petra Kovaříka odporučila na vymenovanie výberová komisia a 25. januára 2021 Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Dosiaľ pôsobil vo funkcii dočasne po odstúpení Milana Lučanského.

O post policajného prezidenta sa uchádzal aj Štefan Hamran, ktorý je veliteľom útvaru osobitného určenia Prezídia PZ. Pred komisiou uspel, parlamentný výbor ho však nepodporil.
Funkčné obdobie prezidenta PZ je podľa aktuálnej legislatívy štvorročné. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie policajného prezidenta najviac na dve funkčné obdobia.

Zdroj a foto: MV SR, TASR