Autor Tlačová správa

12. 11. 2021

Zamestnanec by sa mohol pri vstupe do práce preukázať očkovaním proti ochoreniu COVID-19, potvrdením o prekonaní ochorenia alebo negatívnym výsledkom testu. Vyžadovať to bude možné aj v prevádzkach. Osobu, ktorá odmietne preukázať svoju totožnosť, nebudú musieť vpustiť do prevádzok či na hromadné podujatie.

Vyplýva to z noviel niektorých zákonov v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, ktoré parlament schválil v piatok 12. novembra 2021.

Legislatívne zmeny:

• Zamestnanec by si mal podľa legislatívy testovanie zabezpečiť sám alebo mu ho má bezplatne zabezpečiť zamestnávateľ.
• Ak zamestnanec odmietne bezplatné testovanie v práci, bude sa to môcť kvalifikovať ako prekážka v práci na strane zamestnanca, a to bez náhrady mzdy. „Nemožno však vylúčiť, že strany sa dohodnú na inom režime, napríklad náhrade mzdy, čerpaní dovolenky,“ uvádza sa v materiáloch k zákonom.
• Ak testovanie odmietne policajt, colník alebo vojak, automaticky môže dostať služobné voľno bez nároku na plat.
• Polícia bude môcť od ľudí vyžadovať potvrdenie o očkovaní, prekonaní alebo negatívnom teste na ochorenie COVID-19.
• Počas krízovej situácie bude možné z dôvodu ochorenia COVID-19 uzatvoriť prevádzku. Mala by tak urobiť osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor a o pomoc môže požiadať aj policajta. Okamžite uzatvoriť prevádzku, prípadne jej časť, z dôvodu porušenia nariadených opatrení, bude možné až na 30 dní.

Priestupky:

• Legislatívna zmena upravuje aj pokuty v prípade, ak niekto urazí zdravotníkov, sfalšuje COVID pass alebo ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Po novom bude možné udeliť sankciu za takéto konanie až do výšky 1000 eur.
• Za priestupky možno v blokovom alebo rozkaznom konaní pokutovať do 500 eur.
• Za priestupky spáchané počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu bude pokuta do 1500 eur, v blokovom konaní do 700 eur.
• Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková chce v najbližších dňoch predstaviť aj trestnoprávnu úpravu, ktorú má obsahovať avizovaná novela Trestného zákona: „Budú to dôsledné opatrenia aj s ohľadom na sankcie a ich vymáhanie. Upresnili sme aj oprávnenia smerom k Policajnému zboru, aby mohol účinne zisťovať stav porušenia a rovnako aj zavádzať sankcie, osobitne v blokovom konaní,“ povedala Mária Kolíková.

Podľa nových pravidiel sa tiež pandemická PN od 1. decembra dostane na úroveň štandardnej PN. Doteraz boli podmienky pandemickej PN výhodnejšie.

Poslanci odobrili aj viaceré pozmeňujúce návrhy:

• Upraví sa napríklad výška sumy úrazového príplatku zdravotníkov tak, aby zodpovedala právnemu stavu mimo krízovej situácie.
• Časovo sa ohraničí platnosť obmedzení zamestnancov na základe očkovania, potvrdenia o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo negatívneho testu. Platiť bude len do 1. mája 2022.
• Vláda má upraviť podmienky zabezpečenia bezplatného dodania testov.

 Zdroj: TASR

05. 11. 2021

Ministerstvo zdravotníctva  počas mimoriadneho zasadnutia ústredného krízového štábu v piatok 5. novembra 2021 večer  navrhlo zavedenie lokálneho núdzového stavu. Týkať by sa mal len regiónov s najvážnejšou epidemickou situáciou. 

„Lokálny núdzový stav by znamenal núdzový stav len pre niektoré regióny, kde je situácia naozaj vážna. Všetky detaily ešte precizujeme a budeme na budúci týždeň o tom komplexne informovať v prípade, že k takémuto kroku pristúpime,“ spresnila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.  

Núdzový stav v Slovenskej republike  skončil 14. mája 2021. Na Slovensku však stále pretrváva mimoriadna situácia a to od  12. marca 2020. 

Zdroj: TASR, MV SR

27. 10. 2021

Vláda uhradí samospráve výdavky vo výške 71 394 eur za záchranné práce vykonané počas 7 mimoriadnych situácií vyhlásených v súvislosti s piatimi druhmi mimoriadnych udalostí. Návrh na úhradu výdavkov schválila vláda na rokovaní v stredu 27. októbra 2021.

Z vyčlenenej sumy majú byť pokryté výdavky spojené s havarijným stavom mosta vo Svite vo výške 6775 eur. Za záchranné práce pri požiaroch v obciach Bardejov, Poprad a Žehra má štát zaplatiť spolu 42 220 eur. Snehová kalamita v Trebišove si vyžiadala náklady vo výške 15 472 eur.  Na záchranné práce po zosuvoch pôdy v obci Kvakovce v okrese Vranov nad Topľou má ísť 3571 eur. Za opatrenia prijaté v súvislosti s víchricou v Gemerskej Vsi v okrese Revúca má vláda uhradiť 3354 eur.

Opodstatnenosť požiadaviek obcí na úhrady verifikovali okresné úrady.  

27. 10. 2021

Z dôvodu karanténnych a hygienických opatrení na oddelení evidencie vozidiel inšpektorát neposkytoval služby niekoľko dní. Od 28. októbra bude verejnosti k dispozícii v obmedzenom režime.  Ministerstvo vnútra sa za vzniknutú situáciu ospravedlňuje a ďakuje za pochopenie.

26. 10. 2021

Minister vnútra Roman Mikulec a štátny tajomník rezortu vnútra Vendelín Leitner v utorok 26. októbra 2021 odcestovali na dvojdňovú zahraničnú cestu do Grécka. Ide o prvú návštevu ministra vnútra SR v Grécku po 27 rokoch, ktorá zároveň nadväzuje na oficiálnu návštevu predsedu vlády SR Eduarda Hegera v Aténach pred necelým mesiacom.

Agenda slovenského ministerstva vnútra je v Grécku v pôsobnosti piatich ministerstiev. Hlavnými témami utorkových rokovaní boli najmä pandémia koronavírusu a ochrana obyvateľstva pri mimoriadnych situáciách.

Minister vnútra sa stretol s gréckym ministrom pre klimatickú krízu a civilnú ochranu Christosom Stylianidisom.

Christos Stylianidis sa poďakoval za pomoc, ktorú Slovensko poskytlo pri hasení požiarov v auguste tohto roku. Poďakovanie odovzdal aj priamo veliteľovi modulu pozemného hasenia lesných požiarov Petrovi Kovalíkovi, ktorý ministra vnúta SR na ceste sprevádza.

„Slovensko chce posilniť spoluprácu s Gréckom v oblasti krízového manažmentu a civilnej ochrany a využiť grécke skúsenosti pri zvládaní prírodných katastrof,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Slovenská strana potvrdila záujem o spoločné cvičenia a výmenu skúseností s gréckymi kolegami, ktoré by do budúcnosti pomohli zvládať nepredvídané situácie. Vzájomnú spoluprácu hasičských zborov posilní aj memorandum o porozumení.

Ministri si vzájomne vymenili informácie a skúsenosti pri zvládaní pandémie Covid-19 ako aj aktuálne prijímané opatrenia v oboch krajinách. Obaja deklarovali, že očkovanie v súčasnosti predstavuje jediný účinný nástroj pri ochrane zdravia obyvateľstva.

Minister vnútra Roman Mikulec v rámci svojej zahraničnej cesty rokoval s ministrom pre námorníctvo a ostrovnú politiku Ioannisom Plakiotakisom a s vrcholnými predstaviteľmi Helénskej pobrežnej stráže v Aténach. Ocenil aktivitu Grécka pri ochrane vonkajšej hranice EÚ, ktorá je vzhľadom na jej členitosť a dĺžku mimoriadne náročná na monitorovanie. Minister Ioannis Plakiotakis poďakoval za podporu Slovenska pri zvládaní tejto úlohy.

Minister vnútra Roman Mikulec deklaroval záujem SR naďalej pomáhať pri ochrane 14-tisíckilometrovej morskej hranice Grécka. „Nebudeme pravdepodobne prví v objeme pomoci, ale určite nebudeme poslední,“ uviedol minister.

22. 10. 2021

V spolupráci s  Regionálnym osvetovým strediskom v Komárne pripravilo komárňanské pracovisko Štátneho archívu v Nitre ďalší, v poradí 7. ročník vedomostného kvízu. Rovnako  ako minulý rok, aj 7. októbra 2021 sa  toto podujatie konala dištančnou formou v on-line priestore.

Vedomostného kvízu  sa zúčastnili trojčlenné družstvá žiakov 9. ročníka základných škôl a študentov 1. ročníka stredných škôl v okrese Komárno.

Respondentom uporiadatelia v časovom predstihu doručili študijné materiály a aj odkazy na internetové stránky virtuálnych výstav Komárňanského archívu, ktoré obsahujú dobové dokumenty a fotografie so sprievodným textom. Spektrum študijných pomôcok bolo zamerané na viaceré zlomové udalosti z našich dejín a ich vplyvu na mesto Komárno. Tematické okruhy spracované pracovníkmi archívu sa dotýkali vzniku Československej republiky v roku 1918 a Slovenskej republiky v roku 1993, Pražskej jari v roku 1968, Nežnej revolúcie v roku 1989, ako aj osobnosti M. R. Štefánika a osudu jeho sochy situovanej v intraviláne mesta.

Svedomitou prípravou na vedomostný kvíz si žiaci a študenti rozšírili svoje poznatky z hodín dejepisu. Vyhodnotenie online kvízu prebehlo v sídle Regionálneho osvetového strediska v Komárne.

Na základe výsledkov možno skonštatovať, že súťažiacich študentov téma z novších dejín zaujala a okrem dôležitých dátumov z našich dejín dokázali identifikovať a priblížiť aj dejinné súvislosti a procesy, ktoré mali vplyv aj na život obyvateľstva Komárna v 20. storočí. Blahoželáme!

21. 10. 2021

V stredu 20. októbra 2021 sa na pôde ministerstva vnútra uskutočnilo úvodné zasadnutie predsedníctva komisie pre reformu verejnej správy, na ktorom jej členovia schválili základný obsahový rámec pre prípravu podkladov potrebných pre samotnú reformu.

Predsedníctvo komisie je zložené z príslušných zástupcov Národnej rady SR, štátnych tajomníkov ministerstiev a odborných garantov za jednotlivé oblasti reformy. Členovia komisie sa zhodli na tom, že s ohľadom na závažnosť takejto reformy a potrebnej celospoločenskej zhody musia byť všetky jej rozhodnutia odôvodniteľné a založené na relevantných údajoch a argumentoch.

Komisia prijala rozhodnutie, že prvými oblasťami, pre ktoré je potrebná príprava analytických podkladov, sú usporiadanie miestnej štátnej správy, problematika preneseného výkonu štátnej správy a rámce usporiadania samosprávnych kompetencií (regionálnej aj miestnej). Súčasne bolo prijaté rozhodnutie, že pri východiskách reformy budú okrem funkčne-priestorových a ekonomických aspektov zohľadnené aj aspekty sociálne, psychologické a kultúrno-historické.

Ako uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra Ján Lazar: „Pri reformných zámeroch sa budeme sústreďovať skôr na ich kvalitatívnu stránku, ako na rýchlosť zavedenia zmien v tejto oblasti. Považujem totiž za nevyhnutné získať pre pripravovanú reformu nielen politickú či odbornú, ale aj čo najširšiu celospoločenskú podporu. Preto čo najskôr prizveme k práci komisie aj zástupcov samosprávnych združení, profesných organizácií, ako aj súčasnú parlamentnú opozíciu.“

Analytické podklady vypracované komisiou pre reformu verejnej správy budú slúžiť na vypracovanie konkrétnych návrhov zmien, ktoré budú následne predložené k širokej verejnej diskusii.

Foto: MV SR, Gabriela Tuchyňová