Mimosúdne riešenie sporov a poradenstvo

Pon - Pia: 9:00 - 17:00

office@mediacnecentrum.eu

Autor <span>Tlačová správa</span>

Nová dočasná ochrana podnikateľov

Podnikatelia by pred ekonomickými dopadmi koronakrízy mohli byť chránení aj po 1. januári 2021. Pomoc podnikateľom zabezpečuje návrh zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktorý na dnešné rokovanie vlády predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Predložený návrh získal podporu členov vlády. Konečné slovo bude mať parlament.

Aktuálne môžu podnikatelia na Slovensku zasiahnutí ekonomickými dopadmi koronakrízy využívať mimoriadny inštitút dočasnej ochrany podnikateľa, ktorý ministerstvo spravodlivosti pripravilo a presadilo s účinnosťou od mája tohto roku. Túto jednoducho dostupnú dočasnú ochranu pre podnikateľov však možno využiť len do konca roka 2020.

Zámerom ministerstva spravodlivosti je pomôcť podnikateľom štandardným inštitútom dočasnej ochrany obdobne ako je to v zahraničí aj následne, po 1. januári 2021. Navrhujeme preto nový zákon, vďaka ktorému bude dočasná ochrana podnikateľov od 1.1.2021 pôsobiť ako trvalejší nástroj, pričom nová právna úprava sa oproti pôvodnej významne líši. O dočasnú ochranu budú môcť po novom totiž požiadať už len podnikatelia, u ktorých existuje predpoklad životaschopnosti ich podniku a s dočasnou ochranou súhlasia aj rozhodujúci veritelia podnikateľa.


Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany

O dočasnú ochranu podľa nových pravidiel budú môcť žiadať podnikatelia, ktorí prevádzkujú podnik, majú sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a spĺňajú zákonom stanovené podmienky pre udelenie dočasnej ochrany. Takouto podmienkou je napríklad aj to, že voči nim nie je vedená exekúcia alebo nemajú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Musia tiež presvedčiť aspoň 50% tzv. nespriaznených veriteľov, že majú plán na riešenie svojej situácie, keďže takáto väčšina veriteľov bude potrebná na odsúhlasenie vstupu do dočasnej ochrany.

Ministerstvo spravodlivosti pôvodne zvažovalo alternatívu, že na poskytnutie dočasnej ochrany bude potrebná aj nezávislá finančná analýza reštrukturalizačného poradcu. Od tejto požiadavky sme po konštruktívnej diskusii so všetkými pripomienkujúcimi subjektmi upustili. Na druhej strane však došlo k sprísneniu požiadaviek na kvórum veriteľov, ktorí musia súhlasiť s predĺžením dočasnej ochrany z troch na 6 mesiacov. K žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany musí byť pripojený písomný súhlas dvojtretinovej väčšiny tzv. nespriaznených veriteľov. Súčasne 50% nespriaznených veriteľov vždy môže požiadať o zrušenie dočasnej ochrany. Okrem toho sa sprísnili požiadavky na žiadosť o dočasnú ochranu, aby súd mohol reálne kontrolovať, či súhlas s dočasnou ochranou dáva skutočne zákonom požadované kvórum nespriaznených veriteľov. Je dôležité, aby skutočne išlo o nespriaznených veriteľov, čo vo veľmi veľkej miere znemožní prípadné pokusy o zneužívanie tohto inštitútu. Žiadateľ ako aj veritelia s pohľadávkami nad 100.000 eur, ktorí súhlasia s dočasnou ochranou, musia byť zároveň zapísaní v Registri partnerov verejného sektora a identifikovať tak svojho konečného užívateľa výhod.

Trvanie dočasnej ochrany a jej predĺženie

Dočasná ochrana bude trvať východiskovo 3 mesiace a so súhlasom 2/3 veriteľov ju možno predĺžiť o ďalšie tri mesiace. O dočasnú ochranu môže podnikateľ žiadať opätovne až po štyroch rokoch.

Účinky dočasnej ochrany a povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou

Zákonom spresňujeme účinky dočasnej ochrany ako aj povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou. Najdôležitejšie z nich sú:

  1. Pasívna konkurzná imunita

Počas dočasnej ochrany nemožno rozhodnúť o začatí konkurzného konania voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou.

  1. Aktívna konkurzná imunita

Podnikateľ pod dočasnou ochranou nie je po dobu trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok.

  1. Relatívna imunita proti výkonu nárokov voči podniku

Počas dočasnej ochrany nemožno exekvovať podnik, veci, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace k podniku podnikateľa pod dočasnou ochranou. To platí rovnako aj pre výkon záložného (zabezpečovacieho) práva.

  1. Obmedzenie započítania spriaznených pohľadávok

Za účelom ochrany podniku sa počas dočasnej ochrany obmedzuje započítanie spriaznených pohľadávok, a to jednostranné ako aj zmluvné. Uvedené opatrenie zamedzuje účelovému zmenšovaniu majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou.

  1. Obmedzenie ukončovania zmluvných vzťahov

Ak podnikateľ pred poskytnutím dočasnej ochrany meškal s úhradou starších záväzkov, samotná dočasná ochrana a tiež omeškanie s úhradou nemôžu byť dôvodom pre ukončenie zmluvných vzťahov. Ide o dôležité opatrenie s ohľadom na udržanie prevádzkovania podniku aj počas dočasnej ochrany. Zákon však definuje aj niektoré výnimky, pri ktorých účinok tohto opatrenia neplatí. Napríklad, ak by v súvislosti s týmto účinkom druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Alebo ak by druhá strana mala plniť niečo, čo nesúvisí s bežnou podnikateľskou činnosťou podnikateľa pod dočasnou ochranou (napr. firemné motorové vozidlo, ktoré by používala manželka člena štatutárneho orgánu). Podnikateľ pod dočasnou ochranou musí zároveň platiť za dodaný tovar alebo suroviny po poskytnutí dočasnej ochrany riadne a včas. Ak tak nerobí, účinok spomínaného opatrenia rovnako neplatí.

  1. Povinnosť uprednostňovať záujem veriteľov a povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom v rozsahu presahujúcom bežnú podnikateľskú činnosť

Počas dočasnej ochrany by bolo neadekvátne, ak by došlo k použitiu vlastných zdrojov podnikateľa pod dočasnou ochranou na rozdelenie medzi akcionárov. Rovnako je potrebné presadzovať zákaz vrátenia úverov spriazneným osobám.

Úverové financovanie

Zákon definuje nový inštitút úverového financovania. Zabezpečení veritelia podnikateľa pod dočasnou ochranou majú právo, aby úverové financovanie bolo poskytnuté prednostne nimi a pre prípad, že sa záchrana podniku nepodarí, budú mať v prípadnom konkurze istú výhodu pre možnosť uspokojenia tejto pohľadávky.

Právna istota veriteľov

Po skončení dočasnej ochrany je podnikateľ, ktorý je právnickou osobou, povinný uložiť do zbierky listín vyhlásenie o tom, že nie je v úpadku.

Kontinuita s Dočasnou ochranou 1

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje predĺžiť dočasnú ochranu podnikateľa poskytnutú podľa aktuálne platnej úpravy do konca januára 2021. Časový priestor počas januára 2021 môžu podnikatelia pod dočasnou ochranou využiť na splnenie podmienok pre získanie „Dočasnej ochrany 2“ (najmä pokiaľ ide o zabezpečenie potrebného súhlasu veriteľov).


Malý konkurz

Vládou schválený návrh zákona zároveň prináša novinku, a síce nízkonákladový, rýchly, malý konkurz. Opatrenie je určené pre malé firmy, podnikateľov (povedzme reštaurácie, či malé s.r.o.-čky), ktorým ich zámer – možno aj v dôsledku koronakrízy – nevyšiel, aby mohli odísť z trhu pomerne rýchlo a nebola to pre nich „trauma“ na ďalších 5 rokov v rámci procesu riadneho konkurzu. Návrh podstatne zjednodušuje pravidlá pre vedenie konkurzu a pri splnení podmienok súd vyhlási malý konkurz na majetok dlžníka do 15 dní od doručenia návrhu. Na to, aby súd vyhlásil malý konkurz, musí dlžník spĺňať isté predpoklady, medzi ktoré patrí najmä:

  1. návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,
  2. dlžník má ustanovený štatutárny orgán, pričom členmi tohto štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo jeho členovia vo viac ako desiatich právnických osobách,
  3. bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,
  4. dlžník vedie riadne účtovníctvo,
  5. podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1 000 000 eur, ani majetok v takejto hodnote.

Ministerstvo pre uľahčenie procesu pripraví formulár návrhu na takýto malý konkurz pre dlžníkov. Inštitút malého konkurzu má byť v zmysle návrhu trvalý.

Pri príprave návrhu zákona sme komunikovali a absolvovali viacero stretnutí so Slovenskou bankovou asociáciou, Národnou bankou Slovenska, s niektorými advokátmi, správcami. Ide o dôležité zmeny v rámci podnikateľského prostredia, a preto sme sa usilovali aj počas pripomienkového konania vypočuť a diskutovať so všetkými zainteresovanými, ktorí kládli na stôl relevantné podnety. Aj touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým pripomienkujúcim za veľmi dobrú a konštruktívnu diskusiu.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2930

Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi. Na Slovensku má tento fenomén stúpajúcu tendenciu.

Keďže obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie sa radia medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie sa rozmáhajúce druhy organizovanej trestnej činnosti, už viac ako 20 rokov si 23. septembra pripomíname Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi, ktorý bol vyhlásený v januári 1999 na Svetovej konferencii koalície proti obchodovaniu so ženami v Dháke. Sexuálne násilie na ženách a deťoch je pretrvávajúcim fenoménom aj na Slovensku. Dôkazom toho je fakt, že sexuálne vykorisťovanie bolo v SR vlani druhým najčastejším účelom obchodovania s ľuďmi. K 31. 7. 2020 bolo zistených temer 300 trestných činov sexuálneho zneužívania osoby mladšej ako 15 rokov.

Obchodované ženy a deti bývajú bežne sexuálne zneužívané a zažívajú násilie. Na Slovensku sa sexuálne vykorisťovanie drží už druhý rok na druhej najvyššej priečke najčastejších účelov obchodovania s ľuďmi. Alarmujúcim ukazovateľom je, že až polovica z týchto obetí boli deti.


Počet zneužívaných detí stúpa

Zneužívaných detí na Slovensku pribúda
Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Za posledné roky stúpa na Slovensku aj počet sexuálneho zneužívania detí v on-line prostredí, kedy sa deti sexuálnych aktivít zúčastňujú virtuálne, napríklad prostredníctvom live chatu či live video prenosu. Medzi najčastejšie využívané elektronické nástroje patrí sociálna sieť Facebook a jej komunikačná platforma Messenger, slovenské platformy Azet či Pokec, v menšej miere sociálne siete Instagram, Snapchat, Chatstep a TikTok. 3-násobný nárast oproti roku 2015 je totiž evidovaný pri trestnom čine, ktorý opisuje §201a Trestného zákona (…kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom…). Vo väčšine prípadov sú maloletými poškodenými dievčatá s priemerným vekom 13 rokov.

Je neprijateľné, aby boli ženy, dievčatá i malé deti vystavené sexuálnemu vydieraniu, zneužívaniu, obchodovaniu a neľudskému zaobchádzaniu, ktoré je v rozpore so základnými ľudskými právami. Tento deň je príležitosťou pre nás všetkých, aby sme sa hlbšie zamysleli nad spôsobmi, akými môžeme obetiam pomôcť,“ zdôraznil minister vnútra SR Roman Mikulec.

V tomto roku (k 31. 7. 2020) bolo zistených 41 trestných činov sexuálneho násilia (§200 Trestného zákona), a až 284 trestných činov sexuálneho zneužívania podľa §201 Trestného zákona, ktorý hovorí o súloži a inom sexuálnom zneužití osoby mladšej ako 15 rokov, pričom najvyšší nárast evidujeme v marci (celkovo 44 prípadov).

V prípade obetí obchodovania s ľuďmi bolo tento rok na Slovensku osem prípadov sexuálneho vykorisťovania, kde sa obeťami stali ženy, z toho v dvoch prípadoch išlo o dievčatá vo veku 16 rokov (viď. tabuľka). Základné informácie o znakoch obchodovania s ľuďmi, ako aj mnohé ďalšie užitočné informácie môžete nájsť TU.

Ochrana detí pred dôsledkami trestnej činnosti na nich páchanej si vyžaduje pozornosť všetkých osôb, ktoré s dieťaťom prichádzajú do kontaktu. Obetiam sexuálneho zneužívania môžeme  pomôcť tým, že si budeme všímať možné varovné signály. Viac sa dozviete na webovej stránke Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie Zastavme násilie.


Užitočné kontakty:


Tabuľka

2015 – 16 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 3 prípadoch dievčatá vo veku 14 – 17 rokov
2016 – 16 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 3 prípadoch dievčatá vo veku 11 – 13 rokov
2017 – 38 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 9 prípadoch dievčatá vo veku 14 – 17 rokov
2018 – 19 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 7 prípadoch dievčatá vo veku 11 – 16 rokov
2019 – 11 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 6 prípadoch dievčatá vo veku 12 – 16 rokov
2020 – 8 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 2 prípadoch dievčatá vo veku 16 rokov

Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Prezídia Policajného zboru


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva –http://www.minv.sk/?tlacove-spravy

 

Zlepšenie právnej pomoci pre obete trestných činov

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo právnu úpravu, zameranú na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu. Na stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou ju 18. septembra 2020 predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí štát garantovať a pripravenou úpravou chceme úroveň tejto ochrany podstatne zvýšiť.

Obete trestných činov majú v trestnej politike štátu osobitné miesto. Musia „prekonať“ celé trestné konanie a následne sú často „nútené“ sa osobitne domáhať náhrady ujmy, ktorá im bola trestnou činnosťou spôsobená. Pri obetiach domáceho násilia je, žiaľ, stále nezriedkavým javom, že obeť nie je pochopená políciou ani prokuratúrou, a teda nemá možnosť, ako sa efektívne brániť.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vyhodnotí doterajšiu úpravu pomoci obetiam trestných činov so zameraním sa na reálnu a včasnú dostupnosť právnej a psychologickej pomoci. Rovnako že prehodnotí doterajšiu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov.

  1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania
  2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí a zjednodušenie prístupu k odškodneniu
  3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia
  4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh novely zákona o obetiach trestných činov, ktorej cieľom je zlepšovať prístup k spravodlivosti pre jednu z najzraniteľnejších skupín ľudí, ktorou sú obete trestných činov. Pripravovaná novela sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou v nasledujúcich oblastiach:

1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania

V zmysle platnej úpravy je právna pomoc obetiam poskytovaná v trestných konaniach a v civilných konaniach pri vymáhaní nároku na náhradu škody. V praxi sa však ukázalo, že obete pre komplexné riešenie životnej situácie vzniknutej trestným činom potrebujú právnu pomoc aj v iných civilných konaniach. Ide najmä o konania týkajúce sa návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré chránia obeť pred ďalším kontaktom a viktimizáciou zo strany páchateľa. Preto navrhujeme rozšíriť poskytovanie pomoci pre obete aj na tieto civilné konania.


2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí  a zjednodušenie prístupu k odškodneniu

Pre účely poskytnutia odškodnenia navrhujeme rozšíriť okruh obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola násilným trestným činom spôsobená smrť a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.

Za účelom zjednodušenia prístupu obetí k odškodneniu a minimalizácie rizika viktimizácie spôsobenej konaním pri vymáhaní odškodnenia od páchateľa, budú obete môcť požiadať o odškodnenie od štátu už po začatí trestného stíhania (a nie až po právoplatnom skončení trestného konania ako je tomu teraz). Ministerstvo spravodlivosti SR následne posúdi, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví a rozhodne o priznaní/nepriznaní odškodnenia. Po poskytnutí odškodnenia obeti, prechádza nárok na odškodnenie voči páchateľovi na štát, ktorý ho bude vymáhať od páchateľa.

Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, že obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom (vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého.


3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia

Jedným z práv obetí je právo na poskytnutie odbornej pomoci, ktorá je poskytovaná zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Od roku 2018 udelilo ministerstvo spravodlivosti akreditáciu 11 subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Mimo akreditovaných subjektov pôsobia aj subjekty poskytujúce odbornú pomoc, najmä vo forme sociálnych služieb a poradenstva. Tieto subjekty poskytujú pomoc tým obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prax ukázala, že v prípade obetí domáceho násilia je veľmi dôležitá práve koordinácia činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a  orgánmi činnými v trestnom konaní. Zmyslom a cieľom koordinovaného postupu je zabezpečiť komplexnú ochranu obete, prevenciu ďalšieho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou. 

Pre zabezpečenie prístupu obetí domáceho násilia ku komplexnej odbornej pomoci garantovanej zákonom o obetiach preto navrhujeme vytvorenie siete tzv. intervenčných centier. Tento model je založený na koordinácii činností a previazaní policajnej intervencie s krízovou intervenciou a odbornou pomocou poskytnutou obeti alebo osobe ohrozenej domácim násilím bezprostredne po výskyte domáceho násilia. Účelom koordinovaného postupu je zabezpečenie komplexnej ochrany obete, prevencia ďalšieho domáceho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou.

Previazanie policajnej a krízovej intervencie je založené na výmene informácií, kedy polícia do 24 hodín po vykázaní informuje intervenčné centrum, a to následne do 72 hodín proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia a ponúkne jej služby krízovej intervencie.

Medzi úlohy intervenčného centra patrí vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu. Toto vyhodnotenie zhodnotí efektivitu vykázania a umožňuje stanovenie ďalšieho postupu, napr. presun obete zo spoločného obydlia, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odborne spôsobilé osoby (v odboroch psychológia, sociálna práca a právo) pôsobiace v intervenčnom centre zabezpečujú odbornú pomoc, sprevádzanie obete v trestnom konaní ako aj jej právne zastupovanie. Zároveň intervenčné centrum pomáha obeti kontaktovať iné inštitúcie a riešiť osobnú situáciu aj vďaka psychosociálnej podpore a poradenstvu. Rozhodnutie využiť alebo nevyužiť tieto služby je v plnej miere ponechané na obeti.


4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť

Súčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 EUR v priebehu jedného roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania kontinuálnej odbornej pomoci, zvyšovanie jej kvality a dostupnosti. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme upraviť financovanie a zabezpečiť ho prostredníctvom zmlúv uzatváraných na dlhšie obdobie, napr. 3 roky. Uvedené opatrenie umožní vytvorenie siete subjektov poskytujúcich odbornú pomoc, zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci.



Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2920

Sexuálni predátori na internete

Sexuálni predátori predstavujú v prostredí internetu veľkú hrozbu pre deti a tínedžerov. Na sociálnej sieti si vytvoria profil, v rámci ktorého komunikujú s maloletými. Tí sa tešia záujmu zo strany opačného pohlavia či nových kamarátov, v komunikácii pokračujú a postupne odhaľujú súkromný život. Tu sa však konanie predátorov nekončí. Pre dosiahnutie cieľov vyvíjajú nátlak a pýtajú si intímne fotografie či videá. Páchateľmi (sexuálnymi predátormi) môžu byť dospelí, ale aj maloletí.

Vplyvy digitálnych technológií na každodenný život sú neodškriepiteľné – v pozitívnom aj negatívnom zmysle slova. Pravidelný prístup na internet má viac ako 4,5 miliardy obyvateľov na celom svete, preto je dôležité poznať jeho nástrahy. Tým čelia predovšetkým deti. Virtuálny svet sa stal mimoriadne príťažlivým fenoménom a mladí ho využívajú nielen vo vzdelávacom procese, ale najmä vo voľnom čase.

Je preto namieste uvedomiť si, že okrem chatovania s priateľmi na internete môžu deti naraziť aj na nevhodný obsah alebo správanie iných, často neznámych osôb, ktoré môžu prejavovať predátorské správanie voči maloletým. Sexuálni predátori majú totiž vopred premyslenú taktiku a spôsob manipulácie, na ktorú sa deti či mladí ľudia dajú často nalákať a posielajú neznámym virtuálnym priateľom intímne videá a fotografie.


Následné vydieranie

Zaslaním fotografie či videa však príbeh nekončí. Osoba na druhej strane väčšinou takto získaný materiál použije na vydieranie – či už s finančným, šikanujúcim alebo obťažujúcim motívom. V najhorších prípadoch dochádza k osobnému stretnutiu, ktoré môže končiť sexuálnym obťažovaním alebo zneužitím.

O tomto novodobom fenoméne musíme hovoriť otvorene. Je dôležité, aby boli mladí ľudia informovaní. V komunikácii na sociálnych sieťach nesmú byť prehnane dôverčiví, opatrnosť je na mieste najmä, ak komunikujú s neznámymi ľuďmi. Som rád, že sa tejto problematike venujú naši odborníci, ktorí robia preventívne kampane aj cez sociálne siete,“ zdôrazňuje minister vnútra SR Roman Mikulec.

Podľa európskeho priemeru (EU Kids Online 2020), v uplynulom roku dostalo 22 % detí aspoň jednu správu so sexuálnym obsahom, 21 % detí  bolo  vystavených  sebapoškodzujúcemu a 10 % detí samovražednému obsahu. Ďalej 54 % slovenských detí má tendenciu zveriť sa s takouto skúsenosťou kamarátovi, 31 %  detí  sa  zverí  rodičovi a 22 % by o svojej skúsenosti radšej nepovedalo nikomu.

Ak ste sa stali obeťou sexuálnych predátorov alebo s tým súvisiacej činnosti a chcete získať viac informácií o možnostiach pomoci, obráťte sa na políciu alebo pracovníkov informačných kancelárií pre obete trestných činov v každom krajskom meste osobne, telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom online formulára. Téme sexuálnych predátorov sa v kampani SAY NO! venuje aj Europol, ktorý vytvoril zaujímavé video:


Článok bol pôvodne publikovaný na webe PrevenciaKriminality.sk v spolupráci s  Ministerstvom vnútra Slovenskej republikyhttps://prevenciakriminality.sk/clanok/4-bezpecna-komunita/225-nastrahy-virtualneho-sveta-sexualni-predatori-na-internete

Dodávka el. energie – MSSR

Dodávka el. energie – MSSR
Preskoč na obsah

 

 

 

Pre správne fungovanie stránky povoľte Javascript vo Vašom prehliadači.



Všeobecné údaje

Evidenčné číslo FA 122/2016-Zv
Prináleží k Spr. 352/2016
Popis fakturovaného plnenia (tovary, služby a práce) Dodávka el. energie
Hodnota fakturovaného plnenia 226,67 EUR s DPH
Dátum zaplatenia faktúry 18. 5. 2016
Forma zaplatenia Bezhotovostne

Vystavovateľ faktúry/Dodávateľ/Povinná osoba:

Obchodné meno/Názov (Meno a priezvisko FO) ZSE Energia, a.s.
Sídlo právnickej osoby/Miesto podnikania fyzickej osoby (Adresa trvalého pobytu FO) Čulenova 6, Bratislava
Právna forma akciová spoločnosť –
Súd registrácie/Registrový orgán — vyberte —
IČO 36677281
DIČ/DRČ
Číslo účtu
Doplň. informácia


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok