Prepojenie zručností a trhu práce, a s tým súvisiace politiky štátu, boli hlavnými témami stretnutia štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Juraja Káčera a riaditeľky Centra OECD pre podnikanie, malé a stredné podniky, regióny a mestá Lamie Kamal-Chaoui. Diskusia sa sústredila aj na prehĺbenie spolupráce medzi Slovenskom a Centrom OECD v programe lokálneho hospodárskeho a sociálneho rozvoja (LEED).
Zástupcovia rezortu práce a OECD spoločne diskutovali o prepojení zručností a trhu práce na pozadí zelenej a digitálnej transformácie. Štátny tajomník Juraj Káčer vyjadril podporu pre rozvoj zručností ako kľúčového nástroja na podporu zamestnanosti, sociálneho začlenenia a konkurencieschopnosti. „Prehlbovanie kvalifikácie a rozvoj zručností podstatne zvyšuje šance ľudí zvládnuť a využiť ekonomické výzvy a spoločenské trendy vo svoj prospech. Popri priamej podpore vzdelávania sa v tomto smere na Slovensku snažíme podporovať aj vytváranie pracovných miest, ktoré sú dôležité pre ekologický a digitálny prechod,“ uviedol štátny tajomník.
Témou stretnutia bola aj spolupráca a možnosti jej prehĺbenia v programe LEED (Local Employment and Economic Development – program lokálneho hospodárskeho a sociálneho rozvoja). V tomto kontexte si riaditeľka Centra OECD Lamia Kamal-Chaoui a štátny tajomník ministerstva práce vymenili aktuálne informácie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v súvislosti s pomocou pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny.
Slovensko od vypuknutia konfliktu na Ukrajine prijalo viacero sociálnych a ekonomických opatrení s cieľom čo najefektívnejšie integrovať ukrajinských občanov do našej spoločnosti a umožniť im nájsť uplatnenie na našom trhu práce.
V súčasnosti na Slovensku pracuje vyše 17 000 odídencov z Ukrajiny. Uplatnenie si našli najmä v administratívnych službách (28,84 %), priemyselnej výrobe (22,99 %), ubytovacích a stravovacích službách (7,23 %), vo veľkoobchode a maloobchode (6,94 %), odborných, vedeckých a technických činnostiach (5,75 %).
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 22. marca 2023 – O úrovni digitalizácie a informatizácie na Slovensku, zisteniach z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu SR v tejto oblasti, ako aj o tom, kam chceme túto oblasť posunúť, sa diskutovalo na pôde kontrolného úradu v Bratislave na e-Konferencii „Najvyšší kontrolný úrad SR – kontrola vo svete IT“. Podujatie organizoval NKÚ v spolupráci s občianskym združením Partnerstvá pre prosperitu.
Prinášame Vám prezentácie, ktoré boli prednesené na konferencie:
Bratislava 21. marca 2023 – Ako je na tom Slovensko s obnovou verejných budov? Čo by pomohlo proces zrýchliť a zefektívniť? Máme dostatok dát o energetickej náročnosti verejných budov?
Na tieto aj ďalšie otázky odpovedal podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo v diskusii Zelená vízia pre Slovensko: Nenaplnený potenciál obnovy verejných budov, ktorú organizovala Slovenská klimatická iniciatíva spolu so SME Konferencie.
Bratislava 21. marca 2023 – Železničná osobná doprava má do roku 2030 tvoriť nosnú časť verejnej osobnej dopravy na Slovensku a prispieť tak k jej ekologizácii. O stave vozového parku železníc a ďalších možnostiach zlepšenia súčasného stavu hovoril predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy v rozhovore pre Trend. Čo sa v rozhovore dozviete?
Ako sme na tom s modernizáciou vozového parku železníc?
Čo chýba pri plánovaní stratégií a definovaní ďalších cieľov v železničnej doprave?
Ako môže pomôcť viaczdrojové financovanie?
Je vôbec reálne, aby sa železničná doprava stala do roku 2030 nosnou časťou verejnej dopravy?
Bratislava 17. marca 2023 – Ochrana práv spotrebiteľov na Slovensku v uplynulom období stagnovala, aj keď existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý sa pozrel na problematiku ochrany spotrebiteľských práv v rokoch 2017 až 2021. Gestorom tejto problematiky je ministerstvo hospodárstva, do ktorého pôsobnosti patrí aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Jedným zo zásadných problémov je, že SOI výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. K najvyššiemu nárastu agendy došlo v súvislosti s prebratím európskych pravidiel medzi rokmi 2016 – 2017, keď počet kontrolovanej legislatívy stúpol až o 130 percent. Na konci roku 2021 spadalo do pôsobnosti inšpekcie až 487 národných i európskych právnych predpisov, takéto množstvo spôsobuje okrem iného neprehľadnosť celej agendy. Zodpovedným inštitúciám sa nedarí presvedčiť občanov, aby využívali tzv. alternatívne riešenie sporov, ktoré môžu byť rýchlejšou a lacnejšou cestou na riešenie problémov s predajcami. Rezortu i inšpekcii chýba strategický dokument v oblasti spotrebiteľskej politiky, ktorý by reagoval na aktuálne zmeny v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov.
„Ochrana práv spotrebiteľov je významnou oblasťou, ktorá sa týka každého občana, keďže všetci sme bežní spotrebitelia. Dnes žijeme v dobe, v ktorej dochádza k rýchlym zmenám v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov. Nie bezvýznamný vplyv má na to lepšia orientácia ľudí v online priestore. Tejto skutočnosti je potrebné prispôsobiť smerovanie zodpovedných inštitúcií,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Jasnú a merateľnú stratégiu rozvoja nemá ani SOI, ani jej nadriadený orgán – ministerstvo hospodárstva. Rezort dokonca v roku 2020 nevyhodnotil plnenie úloh z predchádzajúcej stratégie pre oblasť spotrebiteľskej politiky. „Kontrolóri zistili, že viaceré ciele a vecné opatrenia z nej neboli splnené a ochrana spotrebiteľov zo strany štátu sa tak dostala na vedľajšiu koľaj,“ dodal šéf NKÚ. Kontrola zároveň poukázala na potrebu výraznejšieho využívania informačno-komunikačných technológií v podmienkach SOI, ktoré by pomohli aj pri hodnotení rizík a selekcii odbornej agendy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre hospodárstvo, aby zaviazal ministra hospodárstva predložiť poslancom novú stratégiu spotrebiteľskej politiky, vrátane nevyhnutných opatrení na zabezpečenie funkčného systému. Rezort hospodárstva by mal tiež pravidelne predkladať na rokovanie uvedeného výboru podrobné správy o realizácii opatrení prijatej stratégie a o stave ochrany spotrebiteľských práv na národnej úrovni.
Graf: Vývoj počtu právnych predpisov, zamestnancov a inšpektorov SOI:
Zdroj: Spracované NKÚ SR
Pri aktualizácii a prispôsobení slovenského právneho rámca európskym pravidlám a štandardom v oblasti ochrany spotrebiteľa nedošlo k sprehľadneniu právnej úpravy a k odstráneniu roztrieštenosti. Spotrebitelia a podnikatelia sa preto v týchto právnych predpisoch ťažko orientujú. „V konečnom dôsledku na to doplácajú nielen spotrebitelia, ale aj samotní predajcovia. Toto riziko sa premieta do nesprávnej interpretácie niektorých inštitútov, ako je napríklad prehliadanie spotrebiteľských práv a v konečnom dôsledku to vedie k oslabeniu právnej istoty každého radového občana i podnikateľov,“ upozorňuje slovenských poslancov predseda národných kontrolórov Ľ. Andrassy.
Na základe kontrolných zistení klesol v rokoch 2017 až 2021 počet vykonaných kontrol. Pokiaľ v rokoch 2017 – 2019 robila SOI v priemere 17-tisíc akcií ročne, v rokoch 2020 – 2021 to bolo cez 10-tisíc. Pokles v počte vykonaných kontrol bol podľa inšpektorov spôsobený pandemickou situáciou. Výraznejšie sa znížil tiež počet vydaných prvostupňových rozhodnutí. Slovenskí inšpektori ich v roku 2017 vydali 3 745, pričom o štyri roky neskôr ich bolo už len 1 150 (viď tabuľka). Rovnako sa znížila celková výška pokút, keď v roku 2017 bolo vybraných na pokutách bezmála 2,5 mil., v roku 2021 to bolo milión eur. V „covidovom“ roku 2020 sa na pokutách vybralo najmenej z kontrolovaného obdobia, a to necelých 670-tisíc. Tento pokles okrem iných faktorov súvisel aj s preventívnym opatrením, so zavedením inštitútu tzv. druhej šance pre podnikateľské subjekty. Na základe zmeny v legislatíve pri menej závažných porušeniach inšpekcia vyzývala podnikateľov na nápravu a ak ju urobili, pokutu nedostali.
V ostatných rokoch je možné sledovať taktiež trend znižovania počtu podnetov, oznámení, žiadostí o radu zo strany samotných občanov. Počet podnetov klesol pod desaťtisíc ročne. V kontrolovanom období sa zároveň znížil počet prešetrených podnetov, čo môže byť zapríčinené zvýšením počtu odbornej agendy, za ktorú SOI zodpovedá a zároveň znižovaním počtu zamestnancov obchodnej inšpekcie. V roku 2021 sa dostal pomer prešetrených podnetov na ich celkovom počte (9 145 podnetov) len na úroveň necelých 19 % (1 706 podnetov). V tom istom roku však boli bezmála 2/3 z vecne a odborne posúdených podnetov vyhodnotené ako neopodstatnené, alebo boli postúpené na priame vybavenie iným štátnym či verejným inštitúciám.
Tabuľka: Prehľad o počte kontrol, počte prvostupňových rozhodnutí a výške pokút
ROK
2017
2018
2019
2020
2021
Počet kontrol celkom
16 846
17 636
16 720
10 287
10 668
Počet kontrol so zisteniami
5 864
5 791
5 214
1 983
2 240
Počet vydaných prvostupňových rozhodnutí
3 745
4 269
3 570
816
1 150
Percentuálny pomer vydaných prvostupňových rozhodnutí na celkový počet kontrol
22,23 %
24,21 %
21,35 %
7,93 %
10,78 %
Celková výška pokút
2 488 738
3 210 090
2 665 982
668 271
1 080 748
Zdroj: SOI a výročné správy
Spotrebitelia do roku 2015 na riešenie sporov mohli využívať mediáciu a rozhodcovské konanie. V snahe zlepšiť podmienky na presadzovanie práv spotrebiteľov sa zaviedol mechanizmus tzv. alternatívneho riešenia sporov (ARS). Spotrebitelia sa v prípade sporov s predávajúcim môžu obracať na registrované subjekty poskytujúce túto službu. Využívanie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov mimosúdnou cestou ale nenašlo výraznejšie uplatnenie. Počet prijatých návrhov na riešenie prostredníctvom ARS mal v kontrolovanom období klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2018 ich bolo 584, v roku 2021 chcelo svoj spor prostredníctvom ARS riešiť 494 spotrebiteľov, teda o 15 % menej. Išlo najmä o spory, ktoré sa týkali spotrebného tovaru (45 až 53 % z celkového počtu návrhov) a finančných služieb (37 až 46 % zo všetkých návrhov). Počet späť vzatých návrhov zo strany spotrebiteľov sa v roku 2021 oproti roku 2018 zdvojnásobil.
Od 1. apríla začne platiť v oblasti aktivačných prác zásadná legislatívna zmena. Cieľom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je zlepšiť efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť motiváciu ľudí bez práce nájsť si zamestnanie.
Od apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa poskytuje príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby, alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.
Aktivačné prace boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok. Okrem spomínaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje vyplácanie príspevkov aj zákon o službách zamestnanosti.
„Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom,“ vysvetľuje dôvody legislatívnej zmeny minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Dodáva, že rezort práce už má pripravenú náhradu za končiaci spôsob vyplácania aktivačných príspevkov.
Alternatíva 1: projekt Podpora udržania pracovných návykov
Už od prvého apríla sa rozbehne projekt Podpora udržania pracovných návykov , pomocou ktorého bude nezamestnaný poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. K dávke v hmotnej núdzi mu bude vyplatený aktivačný príspevok vo výške 75,70 €. Organizátori práce budú mať aj v tomto prípade nárok na príspevok na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním aktivácie a na poskytovanie príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca – koordinátora.
Alternatíva 2: národný projekt Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie
Na organizovanie aktivačných prác môžu obce, mestá a nimi zriadené organizácie už teraz využívať národný projekt Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Je zameraný na aktiváciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, vrátane dlhodobo nezamestnaných ľudí. Je zameraný na vykonávanie kvalifikovanejších pracovných činností akými sú napríklad pomoc v školských, zdravotníckych zariadeniach, administratívna činnosť, pomoc v domovoch sociálnych služieb a podobne. Finančný príspevok sa bude poskytovať nezamestnanému tri až päť mesiacov vo výške životného minima pre rok 2023, momentálne vo výške 234,42 € mesačne.
Okrem toho bude mať nárok na príspevok aj samotný organizátor prác, teda mesto, obec alebo nimi zriadené organizácie. Ten slúži na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním aktivácie a na poskytovanie príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca – koordinátora.
Podľa Milana Krajniaka budú mať mnohí nezamestnaní v porovnaní s dneškom lepšie podmienky pri výkone aktivačných prác, budú pre nich motivujúcejšie a vďaka zmene sa podstatne zlepšia ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.
Výber z viac ako 90-tisíc voľných pracovných miest
Ak sa nezamestnaný nechce spoliehať na podporu zo strany štátu, môže využiť ponuku na trhu práce. Počet voľných pracovných miest na Slovensku sa v posledných mesiacoch pohybuje na mimoriadne vysokých úrovniach. Aktuálne si nezamestnaní môžu vyberať z ponuky obsahujúcej viac ako 90-tisíc voľných pozícií. Takmer 9-tisíc z nich je určených pre osoby s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie.
„Ekonomika napriek inflácii a energetickej kríze neustále vytvára nové pracovné miesta, čo je skvelá správa. Som presvedčený, že do veľkej miery je to vďaka adresne, vecne a efektívne poskytnutej pomoci zo strany štátu a dobrých nástrojoch politiky zamestnanosti, ako aj v podobe projektu Prvá pomoc alebo podpory v čase skrátenej práce,“ uzatvára štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer.
Na stiahnutie:
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na marcovej schôdzi parlamentu majú poslanci prerokovať 138 poslaneckých návrhov zákonov, spolu s vládnymi ich bude viac ako 170.
Predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak dnes rokoval so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov na predsedníctve tripartity. Sociálni partneri identifikovali 28 poslaneckých návrhov zákonov, o ktorých by chceli bližšie diskutovať alebo ich považovali za sporné. Predsedníctvo tripartity prerokovalo aj poslanecké návrhy zákonov, ktorým sociálni partneri vyjadrujú podporu.
Pripomienky sociálnych partnerov budú doručené predkladateľom dotknutých návrhov zákonov. Aby sociálni partneri mali spolu s predkladateľmi poslaneckých návrhov zákonov dostatok času na prerokovanie pripomienok, predseda tripartity požiada predsedu NR SR o posunutie predmetných návrhov zákonov v programe schôdze parlamentu.
„Som rád, že môžem opäť oceniť konštruktívny prístup zo strany sociálnych partnerov pri rokovaní o návrhoch zákonov, ktoré na rokovanie parlamentu predkladajú poslanci. Mojím cieľom je využiť kompetencie a možnosti, ktoré mám, a vytvoriť priestor pre dialóg medzi predkladateľmi poslaneckých návrhov zákonov a sociálnymi partnermi. Zároveň chcem poďakovať tým poslancom, ktorí pri príprave návrhov zákonov spolupracujú s odborníkmi z môjho rezortu. Verím, že väčšinu zákonov v kompetencii rezortu práce sa podarí upraviť do takej podoby, aby pomohli ľuďom v praxi a mohli prejsť parlamentom s podporou ministerstva práce a ministerstva financií,“ uviedol predseda tripartity a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.
Minister Krajniak sa so sociálnymi partnermi dohodli na ďalšom stretnutí, ktoré sa uskutoční v priebehu budúceho týždňa. Zároveň jednotne prejavili záujem o pokračovanie sociálneho dialógu v rámci riadneho plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady SR. Na termíne plenárneho zasadnutia tripartity sa sociálni partneri ešte dohodnú.
ZÚČASTNENÍ ČLENOVIA PREDSEDNÍCTVA TRIPARTITY
Zástupcovia vlády SR
Milan K R A J N I A K, predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Tomáš O P A R T Y, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR
Členovia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky
Monika U H L E R O V Á, prezidentka KOZ SR
Členovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR
Roman K A R L U B Í K, 1. viceprezident AZZZ SR
Rastislav M A C H U N K A, viceprezident AZZZ SR
Daniel Š I R H A L, výkonný riaditeľ AZZZ SR
Členovia Republikovej únie zamestnávateľov
Miroslav K I R A Ľ V A R G A, prezident RÚZ
Mário L E L O V S K Ý, 1. viceprezident RÚZ
Členovia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy
Andrej L A S Z, generálny sekretár APZD
Paulína P O K O R N Á
Členovia Spoločných odborov Slovenska
Dušan CH A L U P A
28 NÁVRHOV ZÁKONOV, KTORÉ CHCÚ SOCIÁLNI PARTNERI PREDISKUTOVAŤ
Zákon zo 6. decembra 2022, ktorým sa dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1345) – druhé a tretie čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Martina Čepčeka, Kataríny Hatrákovej a Jozefa Lukáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce znení neskorších predpisov (tlač 1437) – prvé čítanie – azzz,
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1440) – prvé čítanie
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 1444) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1477) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kaveckej, Mareka Šefčíka a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1485) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Kuriaka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1487) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov (tlač 1489) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča vydanie zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1500) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1502) – prvé čítanie
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1504) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Čepčeka a Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1158) – prvé čítanie
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Čepčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1341) – prvé čítanie
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1174) – prvé čítanie
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (tlač 1406) – prvé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1372) – prvé čítanie
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patricka Linharta na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1343) – prvé čítanie
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patricka Linharta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1344) – prvé čítanie
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1398) – druhé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Petra Libu, Petra Vonsa a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1377) – druhé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1378) – druhé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Nemca, Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1385) – druhé čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186) – druhé čítanie
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (tlač 1151) – druhé čítanie
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183) – tretie čítanie
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny ANDREJUVOVEJ a Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1178) – tretie čítanie
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 8. marca 2023 – Kontroly NKÚ v oblasti elektronizácie zdravotníctva a financovania štátnych záchraniek sa v stredu dostali na prerokovanie vlády. Situácia okolo zdravotníctva je natoľko vážna, že je potrebné, aby o tom rokovala vláda a na svojej úrovni prijímala záväzky a rozhodnutia, ktorými zaviaže Ministerstvo zdravotníctva SR konať v súlade s odporúčaniami kontrolórov.
„Problém súvisí aj s tým, že za ostatných 30 rokov mal rezort zdravotníctva takmer 20 ministrov. Ak máte ministra, ktorý nie je vo svojej funkcii ani rok a pol, tak nemôže riešiť nejakú zmysluplnú stratégiu a potom sa robia len udržiavacie kroky. Tie nemajú nič spoločné so strategickým riadením,” skonštatoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Bratislava 7. marca 2023 – Železničná koľajová doprava je v kritickom stave a je dlhodobo zanedbávaná. Len každé deviate koľajové vozidlo je nové alebo zmodernizované. Vozový park Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky (ZSSK) v ostatných rokoch starol rýchlejšie, ako spoločnosť stíhala zabezpečiť nové vozidlá. Za obdobie rokov 2014 až 2021 použila ZSSK na modernizáciu vozového parku bezmála 818 miliónov eur, pričom až 83 % financií tvorili európske zdroje. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, modernizácia osobných vlakových súprav neprebiehala plynulo a v súlade s dlhodobo udržateľnou stratégiou. Kontrola tiež potvrdila, že existujúci systém modernizácie vlakov je bez predvídateľného a dostatočného finančného krytia. K rizikám finančného riadenia prispieva skutočnosť, že spoločnosť v dôsledku legislatívnych zmien bez adekvátneho dofinancovania zabezpečuje bezplatný prevoz až jednej tretiny cestujúcich (dôchodcovia, študenti).
Národní kontrolóri preto parlamentnému výboru pre hospodárske záležitosti odporúčajú zaviazať Ministerstvo dopravy (MD) SR vytvoriť finančne udržateľnú stratégiu rozvoja železničnej osobnej dopravy na Slovensku, vrátane stratégie modernizácie koľajových vozidiel, a to v spolupráci so všetkými dotknutými subjektmi. NKÚ v minulom roku odporučil začať s budovaním viaczdrojového financovania, napríklad vo forme štátneho účelového fondu, keďže v budúcnosti nebude možné v tejto oblasti čerpať európske zdroje a modernizačné projekty budú odkázané na národné zdroje.
Železničná osobná doprava má do roku 2030 tvoriť nosnú časť verejnej osobnej dopravy na Slovensku a prispieť tak k jej ekologizácii. Dôležitým predpokladom, ako naplniť tento zámer, sú okrem kvalitnej železničnej infraštruktúry aj moderné vlakové súpravy. Práve ich modernizácia mala byť nástrojom na zvyšovanie kvality dopravy a komfortu pre cestujúcich. Napriek tomu, že ZSSK od roku 2010 použila na obnovu vozového parku viac ako jednu miliardu eur, jej výsledky vníma tak odborná ako aj laická verejnosť veľmi kriticky. Zo 14 modernizačných projektov z rokov 2017 až 2021 spolu za viac ako 653 miliónov bolo zrealizovaných iba šesť, ďalších osem projektov je stále vo fáze realizácie. Dodaných nových alebo zmodernizovaných bolo v tomto období 174 vlakových súprav a vozňov za bezmála 379 miliónov eur. Plánovaných je ďalších 80 vozidiel a to do konca roku 2023 za 274 miliónov. Ku koncu roka 2021 využívala železničná spoločnosť 1 541 koľajových vozidiel.
Kontrola potvrdila neudržateľnosť súčasného systému, ktorý neprispieva k priebežnej a cielenej modernizácii vlakov. Výsledkom je, že sa modernizuje pomaly a bez dostatočného finančného krytia. Vážnym zistením je fakt, že bez európskych fondov by k žiadnej modernizácii nedošlo, resp. len v minimálnom rozsahu. Z európskej finančnej pomoci pritom mohli byť obnovené vlaky regionálnej dopravy, nie však diaľkové na vnútroštátnych či medzinárodných trasách. Celkový modernizačný dlh sa v tomto segmente verejnej dopravy vyšplhal nad miliardu eur. „Účinnejšiemu systému modernizácie koľajových vozidiel a celkovému rozvoju železničnej osobnej dopravy by v tomto smere určite prospela väčšia angažovanosť rezortu dopravy. Ak má byť osobná železničná doprava skutočnou prioritnou, nestačia papierové deklarácie, musí sa tento cieľ prejaviť v konkrétnych projektoch s jasne predvídateľným finančným zabezpečením,“ povedal predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy s tým, že vytvárať zdroje je potrebné nielen na nákup nových vozidiel, ale aj na ich pravidelnú údržbu a servis existujúcich. Tie sú nevyhnutné pre ich čo najdlhšiu spoľahlivú a bezpečnú prevádzkyschopnosť.
bola modernizácia úspešná?
Podľa národných kontrolórov modernizácia koľajových vozidiel nebola riadená strategicky. Za osemročné kontrolované obdobie nemala ZSSK platnú, zodpovednou autoritou schválenú stratégiu obnovy a modernizácie svojho vozového parku. Železničnej spoločnosti chýbalo koncepčné a strategické riadenie zo strany rezortu dopravy. Metodická podpora nebola žiadna, koordinácia projektov medzi ZSSK a Železnicami SR bola slabá. Modernizácia vlakov je pritom závislá od stavu železničnej infraštruktúry, aby sa naplno mohli prejaviť jej pozitíva, najmä zrýchlenie dopravy. Vážnym systémovým zistením NKÚ sú aj nedostatočné merateľné ukazovatele deklarovaných cieľov modernizácie vlakových súprav. „Pre úspech každého projektu je nevyhnutné, aby už na začiatku boli určené jeho jasné ciele, čo má byť jeho výsledkom, ako aj merateľné ukazovatele, pomocou ktorých sa bude plnenie týchto strategických aktivít hodnotiť. Bez jednoznačných, záväzných a vhodných cieľov hrozí riziko spochybnenia zmysluplnosti modernizácie a hospodárneho použitia finančných zdrojov,“ priblížil predseda NKÚ. ZSSK aj vďaka identifikovaným nedostatkom nevie verejnosti zodpovedne preukázať, či financie vyčlenené na modernizáciu koľajových vozidiel boli použité účinne a či modernizácia prispela k zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich a zlepšeniu kultúry cestovania.
Poruchovosť modernizovaných vozidiel je vysoká
Národná autorita pre oblasť kontroly poukazuje aj na fakt, že sa nedarí plniť cieľ – znížiť priemerný vek vlakových súprav. Vozidlá zastarávali rýchlejšie, ako postupovala ich modernizácia. Ku koncu roka 2021 bol priemerný vek lokomotív 29 rokov a osobných vozňov takmer 22 rokov, čo je viac ako východisková hodnota z roku 2017, keď bol priemerný vek vozidiel 21 rokov. Najvyšší podiel mali 30-ročné vozidlá, v priemere 32 %. Poruchovosť vozidiel mala v kontrolovaných rokoch 2014 až 2021 kolísavý trend. Pri lokomotívach sa postupne znižovala, pričom najnižšia bola v roku 2020. Najvyššia poruchovosť osobných vozňov bola v roku 2017, najnižšia tiež v roku 2020. Nepriaznivo sa však vyvíjala situácia pri nových a modernizovaných vlakových súpravách, podiel ich porúch na celkovom počte porúch vozového parku ZSSK rástol. V rokoch 2019 až 2021 bolo ZSSK dodaných 46 nových vozidiel. Kým v roku 2019 bola ich poruchovosť už na úrovni 26 % z celkového počtu porúch, v roku 2021 sa zvýšila na 40 %. „Takto nepriaznivé čísla technickej poruchovosti nových a modernizovaných vozidiel poukazujú na ich záťažovú kvalitu a zároveň na nedostatočne účinný systém vnútornej kontroly kvality v rámci železničnej spoločnosti,“ vysvetlil Ľ. Andrassy s tým, že kvôli nedostatku financií musela ZSSK údržbu odkladať alebo ju vykonávať len v obmedzenom rozsahu.
Podľa výsledkov kontroly železničnej spoločnosti chýbal systém monitorovania, hodnotenia výsledkov modernizácie a jej vplyvu na rozvoj osobnej železničnej dopravy. Pri EÚ projektoch sa monitorovali len dva ukazovatele. Počet nových a modernizovaných koľajových vozidiel a počet cestujúcich. Nevyhodnocovalo sa však, aký vplyv na prepravný výkon mali nové vozidlá, či sa vďaka nim zvýšil počet cestujúcich, znížila poruchovosť a zvýšila kvalita poskytovaných služieb, kultúra cestovania. Modernizácia ako celok sa hodnotila len z pohľadu vyčerpaných finančných prostriedkov, absentovali kvalitatívne merateľné ukazovatele. Celková vyťaženosť koľajových vozidiel v rokoch 2014 až 2021 bola pri maximálnej kapacite v regionálnej doprave na úrovni 73 % a v diaľkovej 87 %. Diaľková doprava bola vo všeobecnosti za celé kontrolované obdobie vyťaženejšia ako regionálna.
Vývoj vekovej štruktúry ŽKV a nákladov na modernizáciu ŽKV 2014 – 2021
Bratislava 2. marca 2023 – Ústava hovorí o tom, že samosprávy vykonávajú okrem originálnych aj prenesené kompetencie, na ktoré im štát má poskytnúť dostatok financií. To sa ale v súčasnosti nedeje a naopak samosprávy majú zo svojich rozpočtov financovať dôsledky legislatívnych zmien prijímaných v parlamente.
Zástupcovia NKÚ a ZMOS sa zhodli, že je potrebné do konca volebného obdobia zastaviť legislatívnu smršť, ktorá prináša zvýšené výdaje bez krytia v rozpočte, čo Slovensko posúva na grécku cestu. Štát sa k samosprávam správa direktívne a ak sa hľadajú riešenia, tak je to ex post.
„Zároveň nabádame, aby sa začala diskusia o tom, či netreba otvoriť štátny rozpočet a nastaviť v ňom pomoc pre tých, čo ju najviac potrebujú, teda pre samosprávy,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy a pripomenul, že občania počas života až 85 % životných situácii riešia práve na úrovní obcí a miest.
Podľa predsedu ZMOS Branislava Trégera budú mať niektoré samosprávy ešte do konca tohto roka kardinálny problém zabezpečiť výkon niektorých kompetencií, napríklad v oblasti školstva, sociálnych vecí či pri odpadovom hospodárstve.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
