Kríza spôsobená pandémiou a vojnou na Ukrajine má výrazne negatívny dopad na rozpočet – Aktuality

Bratislava 24. novembra 2022 – Slovensko dnes vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie. Táto skutočnosť sama o sebe nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií. „Je potrebné, aby v čase výrazného ekonomického útlmu, ktorý je zapríčinený vonkajšími faktormi, dopadmi celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 i vojnovým konfliktom na Ukrajine, štát aktívne stimuloval podnikateľské prostredie, podporoval spotrebu i rast,“ konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Dodáva, že v návrhu budúcoročného rozpočtu sa nachádzajú zdroje na nevyhnutné hospodárske stimuly i nástroje na podporu boja s chudobou, ale na druhej strane sa v kľúčovom dokumente nenachádzajú jasné kroky smerujúce k ozdraveniu a postupnej stabilizácii slovenských verejných financií. Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Hlavným dôvodom nárastu výdavkov je energetická kríza (graf č. 1), na ktorú je vyčlenená suma 3,4 miliardy. Výdavkovú časť rozpočtu zaťažia tiež zdroje určené na valorizáciu starobných dôchodkov (1,5 mld. eur), platov zamestnancov štátnej a verejnej správy (960 mil. eur) či prostriedky určené na podporu rodiny (1,7 mld. eur).

Infografika Stanovisko NKÚ k štátnemu rozpočtu na rok 2023

Obdobie, v ktorom sa nachádza naša krajina ako súčasť európskeho i globálneho priestoru, je poznačené paralelným súbehom viacerých kríz, čo sa premieta do zvýšených nárokov na verejné financie v podobe kompenzačných opatrení, ako aj neočakávaných investícií. „Práve v tomto kontexte rastie význam systémového prístupu k tvorbe štátneho rozpočtu, pričom kľúčom k napĺňaniu tohto cieľa je dodržiavanie pravidiel programového rozpočtovania orientovaného na merateľné a jasne vyčísliteľné ciele jednotlivých verejných politík,“ približuje pohľad na tvorbu rozpočtu predseda národných kontrolórov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 na skutočnosť, že v ostatných rokoch sa oslabujú pravidlá pre tvorbu programového rozpočtu, čo sa prejavuje hlavne na náraste zdrojov v rámci Všeobecnej pokladničnej správy (7,7 mld. eur), ale aj prijímaním opatrení bez širšej odbornej diskusie či účasti sociálnych partnerov pri tvorbe strategických i legislatívnych dokumentov. V záujme vyššej transparentnosti pri použití finančnej rezervy vytvorenej v rámci štátneho rozpočtu, ktorá medziročne vzrastá o 1,2 miliardy a dostáva sa až na úroveň troch miliárd, odporúčajú kontrolóri jasnejšie zadefinovať pravidlá pre ich použitie zo strany rezortu financií i samotnej vlády.

Návrh budúcoročného rozpočtu verejnej správy počíta s deficitom na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 7,9 miliardy eur. V tejto súvislostí vidia kontrolóri riziko, ktoré súvisí s nevyužitím príležitosti zavedenia mimoriadnych dodatočných daňových opatrení, napr. zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností, ktoré by podľa vzoru viacerých európskych krajín, generovali dodatočné príjmy na potrebné kompenzačné opatrenia alebo znižovali mieru deficitu. „Ak sa pozrieme na susednú Českú republikou, u západných susedov vďaka mimoriadnemu zdaneniu (pozn. „Windfall tax“) vie vláda získať do rozpočtu dodatočné 4 miliardy, u nás je príjem z nadmerných ziskov rozpočtovaný na úrovni 313 miliónov eur,“ na konkrétnom príklade približuje možnosti zvyšovania príjmov štátu Ľ. Andrassy.

Kontrolný úrad upozorňuje parlament tiež na skutočnosť, že vláda doposiaľ nezrealizovala daňovo-odvodovú reformu, ku ktorej sa prihlásila programovým vyhlásením a nedôjde tak k vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku. NKÚ opakovane zdôrazňuje, že Slovensko výrazne zaostáva v čerpaní európskej finančnej pomoci. V roku 2023, poslednom roku čerpania fondov EÚ z Programového obdobia 2014 – 2020, existuje vysoké riziko ich nedočerpania a Slovensko tak príde o neopakovateľnú možnosť udržateľného rozvoja z európskych zdrojov (graf č. 2).

NKÚ v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu popisuje riziká, ktoré na základe kontrolnej činnosti identifikoval v segmente zdravotníctva, školstva, pri podpore športu či realizácii strategických cieľov v oblasti životného prostredia a pri výkone kompetencií na úrovni samosprávy. V oblasti zdravotníctva úrad indikuje riziká pre fungovanie ambulantného sektora, zahŕňajúceho všeobecných lekárov či pediatrov, ktorý je z pohľadu občana významným prvkom zabezpečenia kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti. Naplánované výdaje môžu tiež ohroziť rozvoj slovenskej vedy a výskumu, budú mať negatívny vplyv na bežný chod základných, stredných, ale aj vysokých škôl. Napriek deklarovaným opatreniam podpory samospráv pri znižovaní dôsledkov energetickej krízy existuje riziko výpadku jej príjmov. Deficit vo financovaní miest a obcí sa môže prejaviť v kvalite služieb alebo vo zvýšení poplatkov za nich. V roku 2023 dôjde k zvýšeniu priemerných platov pedagogických a odborných zamestnancov školstva, vysoká miera inflácie a rast miezd v národnom hospodárstve však povedú k zníženiu reálnych platov zamestnancov vzdelávacích inštitúcií.

Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)

Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)

Zdroj: IFP, EEX

Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)

Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)

Zdroj: MIRRI SR, čerpanie z celkovej alokácie

 Stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce otvoril ihrisko RODINKA v Pezinku

22.11.2022

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak dnes otvoril ďalšie detské ihrisko RODINKA v Pezinku. Je to už siedmy inkluzívny areál, na ktorého otvorení sa osobne zúčastnil. Celkovo na Slovensku vyrastie 223 takýchto rodinných areálov. Postupne pribudnú vo všetkých slovenských krajoch. Rezort práce na výstavbu detských ihrísk RODINKA poskytol dotácie v celkovej sume vyše 9,5 milióna eur. Medzi nimi 59 mestám, 148 obciam, 4 bratislavským a 2 košickým mestským častiam, rovnako tiež 3 neziskovým a 7 cirkevným organizáciám.

 

Vôbec prvý inkluzívny areál RODINKA otvoril minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak 5.6.2022 vo Vígľaši v okrese Detva. Nasledoval detský areál v Nižnom Hrabovci v okrese Vranov nad Topľou (12.8.2022), deň na to spolu s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom otvorili ihrisko RODINKA v Košeci (v okrese Ilava). Nasledovali ihriská v Nitrianskom kraji v Golianove (9.6.2022), Nitre – Klokočine (ihrisko vybudovala s pomocou dotácie od ministerstva práce Farnosť sv. Gorazda, Rímskokatolícka cirkev) a Lehote (obe 17.11.2022).

Detské inkluzívne ihriská pribudnú vo všetkých slovenských krajoch, celkovo v počte: Bratislavský kraj 13 ihrísk, Banskobystrický kraj 27 ihrísk, Košický kraj 25 ihrísk, Nitriansky kraj 31 ihrísk, Prešovský kraj 32 ihrísk, Trenčiansky kraj 25 ihrísk, Trnavský kraj 24 ihrísk a Žilinský kraj 46 ihrísk.

Hlavným zámerom bolo vytvoriť priestor, kde sa na jednom mieste môžu stretávať všetky generácie a hrať všetky deti spolu, zdravé aj deti so zdravotným znevýhodnením.

„RODINKA“ predstavuje viacgeneračný priestor s prvkami pre deti od 3 do 14 rokov a oddychovou zónou pre dospelých. Hlavný projekt ihriska tvorí 11 prvkov, z toho 3 povinné prvky (pieskovisko, kolotoč a hojdačka – hniezdo) sú inkluzívne. To znamená, že ponúkajú možnosť tráviť čas pri hre s rovesníkmi aj deťom so znevýhodnením. Súčasťou areálu sú tiež altánok, lavičky či hrací priestor v tvare lode.

Jednotlivé komponenty bezbariérového ihriska sú z prírodných materiálov, kombinovateľné a adaptovateľné na rôzne plochy. Jednoducho sa tak prispôsobia priestoru, ktorý má na vytvorenie ihriska k dispozícii prijímateľ dotácie. Komponenty sú navrhnuté tak, aby detské ihrisko bolo skutočne pre všetkých členov komunity, vytvorilo príjemný a bezpečný priestor pre rozvoj zručností detí, zábavu, oddych či zdieľanie zážitkov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pre rozvoj vedy a výskumu sú dôležité zdieľané dáta, naše vedecké portály musíme zlepšiť – Aktuality

Bratislava 18. novembra 2022 – Vedecká komunita potrebuje pri práci prístup k aktuálnym informáciám a aj ich zdieľanie. Vďaka vzájomnému informovaniu sa o nových poznatkoch môže veda a výskum napredovať a prinášať pozitíva pre spoločnosť. Na Slovensku sú na šírenie takýchto informácií a ich zdieľanie vytvorené viaceré portály. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR sa pozrel na činnosť troch z nich – Centrálneho informačného portálu pre výskum, vývoj a inovácie (CIPP VVI), Informačného systému pre oblasť vedy a výskumu (SK CRIS) a Integrovaného systému služieb CVTI (ISS CVTI). Tie spadajú do pôsobnosti Centra vedecko-technických informácií (CVTI) patriaceho pod rezort školstva. Národná autorita pre externú kontrolu zistila pri ich prevádzke v rokoch 2014 – 2020 viaceré nedostatky, vrátane neaktuálnych a neúplných informácií. „Ak chceme mať informačné systémy, ktoré budú efektívne fungovať a poskytovať aktuálne údaje v požadovanej forme, predovšetkým pre vedeckú komunitu, je potrebné vypracovať a dodržiavať komunikačnú stratégiu. Tá v súčasnosti úplne absentuje a potrebná bude aj zmena legislatívy upravujúcej túto oblasť,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Dôležitosť zdieľania vedeckých informácií sa v praxi naplno ukázala počas pandémie koronavírusu pri aktivitách rôznych vedeckých tímov. Spolupracovať, inšpirovať sa a mať informácie včas, môže pomôcť zachraňovať životy, a preto by sme mali v tomto smere urobiť na Slovensku potrebné zmeny,“ dodal J. Ivančo.

Infografika CVTI

Kontrola okrem iného ukázala, že portály CIP VVI a SK CRIS boli obsahovo nesprávne a neúplné. Napríklad CIP VVI nebol upgradovaný od roku 2008 a SK CRIS od roku 2014. Tiež nespĺňali požiadavky na bezpečnostné štandardy informačných systémov, nebolo možné vyčísliť objem sťahovaných dát, nefungoval helpdesk a mailová komunikácia s používateľmi nebola archivovaná. Využívanie služieb ISS CVTI bolo v kontrolovanom období nízke, sťahovaný objem dát nemerali. NKÚ SR preto odporúča parlamentnému školskému výboru, aby zaviazal CVTI iniciovať úpravu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja tak, aby prevádzkovanie portálov zodpovedalo súčasným požiadavkám na takýto typ informačných portálov. V tomto smere je dôležitá aj dohoda medzi CVTI a rezortom školstva. „Vytvorením informačného systému sa pre jeho tvorcu aktivity s ním nekončia, práve naopak. Presné a včasné informácie, promptná spolupráca užívateľa s prevádzkovateľom, dôsledná kontrola napĺňania databáz, užívateľsky priateľská práca pri jeho používaní či upgrade systému, sú nevyhnutnými predpokladmi ich fungovania,“ upozorňujú kontrolóri. Podľa podpredsedu kontrolórov si treba uvedomiť, že portály nie sú vytvorené samoúčelne, ale pre prácu najmä vedeckej komunity. „Pre ich maximálne využitie a funkčnosť je intenzívna komunikácia s užívateľmi nevyhnutnosťou,“ dodal.

NKÚ zisťoval používanie týchto portálov priamo u subjektov na Slovensku, pre ktoré sú primárne určené. Dotazníkom kontrolóri oslovili 95 používateľov registrovaných v CVTI z vybraných skupín – verejné vysoké školy, ústavy SAV, rezortné výskumné ústavy a zdravotnícke zariadenia. Na dotazník reagovalo 58 z nich. Najčastejšie sa o portáloch dozvedeli na webe ministerstva školstva alebo CVTI, 45 % používateľov ich využíva ako primárny zdroj informácií a pomoci. Pri otázke, či v CIP VVI a SK CRIS našli informácie, ktoré potrebovali získať, 54 % respondentov odpovedalo veľmi často/často a 46 % respondentov uviedlo niekedy/zriedka/nikdy. Prioritne v CIP VVI a SK CRIS vyhľadávali údaje o projektoch a ich výsledkoch, ako aj o výzvach na projekty, najmenej o implementácii európskych nariadení. Ak požadované informácie respondenti našli, až 71 % z nich bolo s ich kvalitou spokojných. K používaniu ISS CVTI sa v dotazníku prihlásilo 31 respondentov (53 % z celkového počtu odpovedajúcich respondentov), pre 27 z nich boli ponúkané služby dostačujúce. Respondenti pri možnosti uviesť problémy a navrhnúť zlepšenia uviedli, že údaje na portáloch CIP VVI, SK CRIS a ISS CVTI boli neaktuálne, pri hľadaní informácií využívali iné vyhovujúcejšie zdroje. Chýbali im taktiež informácie o problémoch a úspechoch domáceho výskumu.

 Správa o výsledku kontroly “Portály a systémy v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky” 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NKÚ a ÚHP budú spolupracovať užšie – Aktuality

Bratislava 16. novembra – Vedenie NKÚ prijalo na úrade nového šéfa Útvar hodnoty za peniaze Martina Haluša. V rámci partnerstva považujeme ÚHP za nášho kľúčového partnera najmä vo vzťahu k zúčtovaniu verejných politík. Aj preto je dôležité, aby spolupráca neprebiehala len na formálnej, ale aj na vysoko odbornej úrovni.

Z tohto dôvodu pripravujeme spoločné stretnutie zástupcov kontrolórov a ÚHP, aby sme diskutovali o role analytikov rezortu financií pri posudzovaní strategických projektov financovaných z verejného rozpočtu, ale aj ich úlohe pri preverovaní a následnom preklápaní projektov do verejného obstarávania až po podpísanie zmluvy.

Podľa šéfa národných kontrolórov Ľubomíra Andrassyho je toto uzatvorený kruh, ktorý ponúka pohľad nielen na stratégiu, ale posudzuje aj hodnotu za peniaze. Následne po zrealizovaní projektu môže kontrolný úrad vystaviť vysvedčenie v podobe zúčtovania a zhodnotenia projektu, ktorý bol financovaný z národných či európskych zdrojov.

Vedenie NKÚ rokovalo s novým šéfom ÚHP Martinom Halušom



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vedenie NKÚ je kompletné, novou podpredsedníčkou H. Crkoňová – Aktuality

Predseda Ľubomír Andrassy privítal dnes na pôde kontrolného úradu novú podpredsedníčku Henrietu Crkoňovú, ktorú minulý týždeň zvolili do funkcie poslanci NR SR. Nová podpredsedníčka v minulosti založila audítorskú firmu a bola kvestorkou Univerzity Palackého v Olomouci. Zastávala aj pozíciu generálnej riaditeľky Metodicko-pedagogického centra v Bratislave a bola tiež vedúcou služobného úradu rezortu školstva.

„Nestačí len pomenovať problémy, odhaľovať riziká. Treba pomôcť štátnym inštitúciám modelovať lepšiu správu vecí verejných – v tom vidím pridanú hodnotu NKÚ SR,“ uviedla nová podpredsedníčka.

Po májovom zvolení nového predsedu úradu Ľubomíra Andrassyho a podpredsedu Jaroslava Ivanča je vedenie národnej autority pre externú kontrolu kompletné. Funkčné obdobie vedenia NKÚ je sedemročné.

Predseda Ľubomír Andrassy privítal na úrade novú podpredsedníčku NKÚ Henrietu Crkoňovú



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolné inštitúcie sa musia prispôsobiť novým výzvam a prinášať odborné riešenia – Aktuality

Bratislava  8. novembra 2022 –  Kontrolné inštitúcie na celom svete musia byť súčasťou silného globálneho hlasu a mať významný vplyv na udržateľné smerovanie spoločnosti. Na tejto dôležitej priorite sa zhodli najvyšší predstavitelia z viac ako 150 národných kontrolných úradov, ktorí tento týždeň (7.11. – 11.11.2022) rokujú v brazílskom Rio de Janeiro na XXIV. celosvetovom kongrese kontrolných inštitúcií. Na prestížnom medzinárodnom podujatí je aj delegácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorú vedie predseda Ľubomír Andrassy. „Aktuálne čelíme novým celosvetovým výzvam, ktoré so sebou priniesla nielen pandémia spôsobená ochorením COVID-19, vojnový konflikt na Ukrajine, ale aj výrazné ekologické zmeny. Na tieto mimoriadne situácie sú povinné reagovať aj národné autority pre oblasť externej kontroly,“ zdôraznil šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Nové okolnosti si vyžadujú aj flexibilnejší systém plánovania kontrol, rozšírenie moderných foriem vzdelávania pri profesionálnom rozvoji kontrolórov a taktiež zintenzívnenie analytickej činnosti kontrolných inštitúcií vo významných oblastiach verejného života. „Všetky tieto kroky plánujeme zaviesť aj do fungovania nášho kontrolného úradu, aby sme dokázali rýchlejšie dať potrebné, odborne podložené odpovede, ktoré pomôžu pri nastavovaní dôležitých politík v štáte či samospráve a v konečnom dôsledku budú prínosom pre občanov. Práve ich by sme mali mať všetci na mysli pri našej práci a rozhodovaní,“ dodal predseda Ľ. Andrassy. 

V rámci medzinárodného spoločenstva slovenský kontrolný úrad aktívne pôsobí vo Výbore pre budovanie kapacít a zároveň predsedá podvýboru pre podporu kontroly kvality s využitím metodiky Peer Review. „Som presvedčený, že ani najvyššie národné autority pre oblasť kontroly nemôžu ostať bez kvalifikovaného hodnotenia ich odborných aktivít. Jednou z účinných ciest smerujúcich k nezávislému posúdeniu kvality činnosti kontrolných úradov je ich pravidelné hodnotenie porovnateľnými organizáciami,” priblížil Ľ. Andrassy. Slovenský kontrolný úrad podstúpil takéto odborné hodnotenie v roku 2020, pričom vysvedčenie mu vystavili kontrolóri zo Spojených štátov amerických, Poľska, Maďarska a Fínska. Pozitívne hodnotenie získal NKÚ SR v oblasti otvorenosti, transparentnosti a prezentácie výsledkov svojej práce. Na druhej strane, medzinárodný tím expertov identifikoval rezervy v nastavení merateľných ukazovateľov a nestrannom hodnotení kvality kontrolnej činnosti slovenského úradu. „Teší ma, že okrem pozitív nám naši partneri popísali riziká, ktorých riešenie môže posilniť naše odborné zázemie a nepriamo tak prispeje k zvýšeniu akceptácie našich audítorských výstupov zo strany kontrolovaných subjektov,” konštatuje predseda NKÚ SR a zároveň dodáva, že je to jedna z ciest, ako posilniť dôveryhodnosť úradu v očiach odbornej, ale aj laickej verejnosti.

NKÚ SR predsedá podvýboru pre Peer Review v rámci medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcii (INTOSAI) už viac ako jedno desaťročie. Slovenskí kontrolóri sa aj vďaka týmto aktivitám stali uznávanými odborníkmi na tvorbu metodických pravidiel a definovania kritérií hodnotenia kvality činnosti kontrolných inštitúcií v rámci celého sveta. Metodika Peer Review je dnes medzinárodne akceptovaným dokumentom, ktorý pomáha národným inštitúciám identifikovať silné, ale aj slabé stránky. Je to tiež jedna z ciest, ako môžu kontrolné úrady medzi sebou navzájom zdieľať príklady dobrej praxe pri napĺňaní ich základného poslania. „Je úplne jasné, že aj najvyššie kontrolné inštitúcie musia podliehať kontrole. Aby však nebolo narušené ich nezávislé postavenie v rámci demokratickej hierarchie moci, musia byť pre takúto činnosť zadefinované jasné pravidlá. A tie nám dnes okrem iného definuje metodika Peer Review,“ dodal šéf slovenských kontrolórov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Národná stratégia dopravy zostala na papieri, z projektov sa zrealizovala necelá pätina – Aktuality

Bratislava 4. novembra 2022 – Strategický rozvoj dopravy zostal do veľkej miery len na papieri. Dokumenty, ktoré od roku 2005 vypracovali vlády, síce na seba logicky nadväzovali, ich ambiciózne ciele boli splnené len čiastočne. Z 231 projektov spracovaných v Stratégii rozvoja dopravy na Slovensku z roku 2014 (fáza I do roku 2020, fáza II do roku 2030), v ktorých dominuje cestná doprava, sa podarilo zrealizovať zatiaľ 38, čo predstavuje necelých 17 percent. Projekty zamerané na ekologickejšiu železničnú dopravu tiež zaostávajú. K zlepšeniu plnenia stratégie došlo až v posledných rokoch prijatím metodiky priorizácie cestnej a železničnej dopravy.

Hlavným problémom rozvoja dopravy je nedostatok financií a spôsob, ako sú projekty riadené. Kľúčové národné dopravné aktivity sú vo veľkej miere financované z európskych fondov, ktoré sú limitované rokom 2023. Európska únia totiž v novom období neplánuje podporovať rozvoj cestnej infraštruktúry. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý sa pri kontrole zameral na obdobie rokov 2014 až 2021, zistil, že na dobudovanie nezrealizovaných projektov chýba 47 miliárd eur. Kontrolóri upozorňujú, že kľúčom k lepšiemu financovaniu v sektore dopravy je práve viaczdrojové financovanie projektov. „Vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov je jedinou cestou smerujúcou k reálnemu napĺňaniu záväzkov, ktoré má Slovensko voči svojim občanom i európskemu spoločenstvu. Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur,“ konštatuje Ľubomír Andrassy, predseda slovenských kontrolórov. 

Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov: 23,1 mld. eur cestná doprava; 22,6 mld. eur železničná doprava; 1,7 mld. eur vodná doprava

Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov

Doprava je oblasťou, ktorá má významný dosah na každého občana. Prispieva k zvyšovaniu kvality života, mobilite obyvateľov a preprave tovarov a služieb nielen na národnej, ale aj európskej úrovni. Začlenením Slovenska do európskych štruktúr sme získali možnosť čerpať finančné prostriedky na túto oblasť zo zdrojov Európskej únie. Prierezovou kontrolou bolo overené spracovanie a predovšetkým napĺňanie nastavených strategických cieľov pre oblasť cestnej, železničnej a vodnej dopravy. Riziká čerpania európskych peňazí však pretrvávajú, keďže čerpanie z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je limitované rokom 2023 a Únia v budúcnosti neplánuje financovať túto oblasť verejných politík.

Cestná infraštruktúra voči ostatným druhom dopravy v minulosti dominovala. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentmi. Realizačné termíny boli opakovane nedodržané. Celkový počet projektov v období rokov 2014 – 2023 bol zadefinovaný na 133, pričom doposiaľ bolo zrealizovaných iba 24 projektov. Z plánovaných takmer 1 500 kilometrov nových ciest bolo postavených len 213. Železničná doprava je oproti cestnej environmentálne prijateľnejšia. Jej hlavnými nedostatkami sú však nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. „Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý a jeden z kľúčových segmentov verenej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd. Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že samotná národná stratégia počítala len s praktickou realizáciou 76 projektov, z ktorých až 70 nebolo doteraz zrealizovaných.

Prehľad počtu zrealizovaných a nezrealizovaných projektov v rámci rokov 2014 – 2030

Vodná infraštruktúra má na Slovensku okrajové postavenie. Tvoria ju vodné toky v dĺžke asi 260 kilometrov, ktoré však neumožňujú celoročné využitie a ich splavnosť je nízka. Prístavy, ktorých stav je nevyhovujúci, sú situované na Dunaji a v dôsledku neštandardných majetkovo-právnych vzťahov je obmedzená ich modernizácia či údržba. Zo štátneho rozpočtu do rozvoja vodnej infraštruktúry plynulo minimum zdrojov, aj to spravidla len do havarijných opráv. K čiastočnej zmene došlo financovaním vodnej dopravy zo zdrojov EÚ. Stav prípravy projektov tejto dopravy bol najslabší zo všetkých odvetví, keďže do programového obdobia 2014 – 2020 vstupoval prakticky bez pripravených projektov. Z celkového počtu 22 projektov bolo zrealizovaných osem. Vodná doprava má pritom potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, potrebné je však investovať do infraštruktúry vodných ciest, prístavov a nových typov plavidiel.

Kľúčové pre napĺňanie strategických cieľov dopravnej infraštruktúry je jej financovanie, ktoré je v súčasnosti do veľkej miery závislé od využívania fondov EÚ. Toto riziko podľa kontrolórov vážne ovplyvňuje realizáciu cieľov modelovaných do roku 2030. Za posledných viac ako pätnásť rokov sa riešili zásadné projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych zdrojov, čo je nesystémové a dlhodobo neudržateľné. Finančné prostriedky z európskeho rozpočtu by mali byť využívané ako doplnkové a nemali by tvoriť hlavný zdroj financovania,“ opakovane upozorňuje predseda národných kontrolórov. NKÚ poukazuje na to, že jednozdrojový systém financovania dopravných projektov je neudržateľný. Zásadnou zmenou a cestou k realizácii strategických projektov je financovanie formou viaczdrojového zabezpečenia, napríklad podľa vzoru zo susednej Českej republike (Štátny fond dopravnej infraštruktúry).  

 Správa o výsledku z kontroly “Stratégia rozvoja dopravy v SR so zameraním na dopravnú infraštruktúru”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Bezplatné dlhové poradne sú oddnes dostupné v 46 mestách na Slovensku

31.10.2022

Výmena skúseností medzi odborníkmi skvalitní poradenstvo.

Na Slovensku funguje už všetkých 46 pobočiek Bezplatných dlhových poradní. Pomoc ľuďom so zvládaním dlhov je dostupnejšia. Od začiatku roka pomohli poradne vyše 2 500 klientom a ich rodinám. V snahe skvalitniť právne, ekonomické a psychologické poradenstvo sa minulý týždeň konalo 1. celoslovenské stretnutie odborníkov Bezplatných dlhových poradní na Štrbskom Plese. Poradcovia workshope zdieľali konkrétne skúsenosti ako aj osvedčené postupy pri riešení rozmanitých situácií klientov, ktorým sa dlhy vymkli z rúk.

 

Na Slovensku je už otvorených všetkých 46 pobočiek Bezplatných dlhových poradní v mestách, kde pôsobia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Od začiatku roka poskytli ekonomické, právne, ale aj psychologické poradenstvo už vyše 2500 klientom a ich rodinám. Na workshope v Štrbskom Plese minulý týždeň si poradcovia vymenili osvedčené postupy pri riešení rozmanitých situácií klientov. „ Každý klient je individuálny a potrebuje pri riešení svojej dlhovej situácie špecifický prístup. Zároveň však existujú overené postupy ako riešiť tie-ktoré situácie a preto som rád, že sme mali príležitosť osobne si odovzdať informácie, vedomosti a skúsenosti na prakticky orientovanom workshope,“ uvádza manažér Národného projektu Bezplatné dlhové poradne Ladislav Šutý a dodáva „vďaka tejto vzájomnej výmene skúseností bude bezplatné poradenstvo pre ľudí s dlhmi ešte efektívnejšie“.

Odborníci z radov právnikov, ekonómov a psychológov pokrývajú všetky aspekty problémov dlžníkov, čo je kľúčovým predpokladom pre efektívne a komplexné riešenie dlhovej situácie. Psychologické poradenstvo v súvislosti so zvládaním ťažkej finančnej situácie často absentuje v dlhovom poradenstve, ktoré poskytuje tretí sektor. Pod vplyvom psychickej záťaže spôsobenej ťažkou finančnou situáciou sa mení správanie dlžníka a hrozí mu sociálne vylúčenie. Na tento problém štátne bezplatné dlhové poradne kladú veľký dôraz.

Okrem prevencie pred opätovným upadnutím do dlhovej špirály, poradne majú za cieľ posilňovanie finančnej gramotnosti ako aj právneho povedomia zadlžených ľudí.

Ide o Národný projekt, ktorý sa realizuje prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Viac tu https://www.upsvr.gov.sk/social-affairs-and-family/socialne-veci/bezplatne-dlhove-poradenstvo.html?page_id=1121420

Kontakty na všetky pobočky v SR a ďalšie informácie nájdete na: www.pomahamedlznikom.sk ako aj na Facebooku https://www.facebook.com/BezplatneDlhovePoradne



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Inšpekcia v sociálnych veciach bude dozorovať nad kvalitou poskytovaných služieb

28.10.2022

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predstavilo vedenie novej Inšpekcie v sociálnych veciach, povedie ju súčasný riaditeľ odboru krízového manažmentu a bezpečnosti ministerstva Ján Hudák. Inšpekcia bude od novembra pôsobiť nie len ako efektívny dozor v sociálnych veciach, ale bude aj adresne vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie povinností v tejto oblasti. Do roku 2024 by mala zamestnávať 180 zamestnancov vo všetkých regiónoch. Vytvorenie inšpekcie je jedným z míľnikov Komponentu 13 Plánu obnovy a odolnosti. Reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou bude o to nevyhnutnejšia keďže vďaka finančnej podpore z Plánu obnovy dôjde k rozšíreniu kapacity komunitnej starostlivosti, a to budovaním nových či rekonštrukciou vybraných druhov zariadení sociálnych služieb. Na tento účel je v Pláne obnovy vyčlenených viac ako 192 miliónov eur.

 

Zmenou organizačnej štruktúry vzniká na Ministerstve, práce, sociálnych vecí a rodiny SR od novembra sekcia Inšpekcie v sociálnych veciach. Zároveň dôjde k zrušeniu odboru hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby a oddelenia dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje verejnú výzvu na predkladanie ponúk na kúpu kancelárskych priestorov, v ktorých bude Inšpekcia pôsobiť v Bratislave a v regiónoch. Inšpekcia v sociálnych veciach bude zamestnávať celkovo 180 zamestnancov na 8 regionálnych pracoviskách. Vybudovaná a plne obsadená bude do prvého štvrťroku 2024.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom novej inšpekcie zabezpečí vyššiu kvalitu poskytovanej sociálnej pomoci a zlepšovanie jej úrovne či bezpečnosti pre klientov odkázaných na pomoc.

Inšpekcia v sociálnych veciach zaistí dohľad nad výkonom a kvalitou poskytovania sociálnych služieb a nad kvalitou aj rozsahom pomoci, na ktorej zabezpečenie sa poskytuje osobný rozpočet. V súčinnosti s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude Inšpekcia v sociálnych službách vykonávať aj dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti v sociálnych službách. V kompetencii Inšpekcie bude tiež kontrola účelnosti využívania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Inšpekcia v sociálnych veciach bude pracovať na základe nestrannosti, objektivity, samostatnosti, transparentnosti a nezávislosti s cieľom zefektívnenia výkonu dozoru a skvalitnenia poskytovanej pomoci. Dozorovať bude inštitúcie, ktoré poskytujú sociálne služby, vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj osoby, ktorým sa poskytujú finančné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to bez ohľadu na ich povahu, t.j. verejní a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb či neštátne centrá pre deti a rodiny.

Kompletný Zákon o inšpekcii v sociálnych veciach nájdete na stránke :

https://www.zakonypreludi.sk/zz/2022-345/znenie-20221026



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Akademici z Ekonomickej univerzity budú vzdelávať našich kontrolórov – Aktuality

Zvyšovanie odborných zručností a vedomostí kontrolórov, spolupráca pri vzdelávaní zamestnancov štátnej a verejnej správy pôsobiacich v rámci ich kontrolných útvarov, ako aj podpora záujmu mladých ľudí o kontrolórsku profesiu. To boli témy pracovného stretnutia Ľubomíra Andrassyho, predsedu národnej autority pre oblasť externej kontroly s Ferdinandom Daňom, rektorom Ekonomická univerzita v Bratislave.

Obaja sa zhodli na vzájomnej spolupráci a potrebe celoživotného vzdelávania ľudí, ktorí pôsobia v rámci nezávislých kontrolných inštitúcií nielen na národnej, ale aj regionálnej či samosprávnej úrovni.

Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľ. Andrassy je presvedčený, že povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť vzdelávanie pre svojich zamestnancov. Dôveryhodnosť a kompetentnosť NKÚ sa dá budovať len prostredníctvom odborne zdatných kontrolórov, ktorí cielene rozširujú svoje vedomosti, zvyšujú svoju kvalifikáciu a keď má úrad nastavený systém, vďaka ktorému vie overovať ich profesionalitu a odbornosť.

Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo diskutoval spolu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym a Ľubicou Gazdovou o vzdelávaní kontrolórov akademikmi.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok