Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života, pre obce je problémová ich udržateľnosť – Aktuality

Bratislava  27. októbra  2023 – Podiel verejnej zelene v mestách a obciach sa podarilo zvýšiť, ale stále jej máme málo. Kým odhad na rok 2023 hovoril o náraste na 3,1 %, kontrolované obce sa dostali na úroveň len jedného percenta. Prispel k tomu aj zdĺhavý proces od podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) na zelené projekty až po uzavretie zmluvy. Priemerná dĺžka posudzovania žiadostí bola 168 dní. Ku koncu júna 2023 sa podarilo ukončiť viac ako dve tretiny projektov z celkovo 126 uzavretých zmlúv, čerpanie NFP presahovalo 70 %. Ukázala to najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. V rámci nej bolo preverených 13 vybraných miest a obcí, ktoré čerpali peniaze na zlepšenie kvality života s dôrazom na životné prostredie. Kontrolované boli roky 2017 až 2022.  

Problém pre obce predstavuje aj nedostatok vlastných finančných zdrojov na realizáciu a udržanie projektov zelenej infraštruktúry, ktorá je však v čase klimatickej zmeny a zhoršujúceho sa stavu životného prostredia viac než žiaduca. „Napriek nedostatkom v rámci projektov práve budovanie prvkov zelenej infraštruktúry prispelo v kontrolovaných obciach a mestách k vytvoreniu priestorov na oddych a trávenie voľného času, k zlepšeniu mikroklímy, vytvoreniu izolácie proti hluku a prašnosti, čím sa zlepšila celková kvalita života obyvateľov,“ povedal podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.

Infografika Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života

Podľa Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 je budovanie zelenej infraštruktúry jedným z nástrojov, ako predchádzať zmene klímy a zmierňovať jej dosahy. Práve zelené riešenia majú priniesť prírodné prvky do zastavaných oblastí a skvalitniť tak životné prostredie v mestách a obciach. K tomuto rozvoju mal napomôcť Integrovaný regionálny operačný program (IROP) na roky 2014 až 2020. Vo výzve na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry bolo celkovo rozdelených 40,78 miliónov eur z európskych zdrojov, do konca júna 2023 sa z nich vyčerpalo viac ako 29 miliónov. Kontrolóri NKÚ sa pozreli na 13 vybraných samospráv, ktorým bol poskytnutý NFP na základe tejto výzvy.

Pozitívne možno zhodnotiť, že okrem ojedinelých prípadov boli preverované projekty zrealizované a slúžia svojmu účelu. Treba však uviesť, že v rozpočtoch obcí je na realizáciu zelených projektov nedostatok finančných prostriedkov. Len z vlastných rozpočtov realizovali obce a mestá tento typ projektov iba zriedka. Vo väčšine prípadov išli na projekty zelenej infraštruktúry len prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu, prípadne iné dotácie. V kontrolovanej Čadci, Drienovskej Novej Vsi, Myjave a Vyšnej Hutke sa ako problematická ukázala udržateľnosť realizovaných projektov zo živých rastlín a drevín počas celej doby ich udržateľnosti. Na financovanie by mestá a obce mohli použiť poplatok za rozvoj ako kapitálové výdavky na výstavbu parkov a úpravu verejnej zelene, finančnú náhradu za výrub drevín zase na budovanie zelených striech, ekoduktov a zelených parkov.

Kontrolóri tiež poukazujú na nedostatočné monitorovanie udržateľnosti projektov zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR, neskôr Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) a vyšších územných celkov ako poskytovateľov NFP, keďže fyzické kontroly na mieste nerealizovali a monitorovanie prebehlo len prostredníctvom následných monitorovacích správ. „Tieto správy neobsahovali presné a úplné informácie o stave projektov. Zasielanie monitorovacích správ bez reálneho zistenia stavu je neúčinný formálny nástroj kontroly, ktorý nezabezpečuje udržateľnosť takýchto projektov,“ uviedol J. Ivančo. Z tohto dôvodu NKÚ odporučil parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI vydať metodické postupy a usmernenia pre nositeľov agendy s tým, že dôraz by sa mal klásť na vykonávanie vnútornej kontroly a kontroly na mieste v rámci vybranej vzorky projektov.

Kontrolný úrad poukazuje aj na nedostatok na strane poskytovateľa NFP pri nastavení merateľných ukazovateľov v rámci projektov. Merateľné ukazovatele boli totiž vyberané kvantitatívne, zamerali sa na počet vybudovaných prvkov zelenej infraštruktúry alebo dokumentov. Chýbal však kvalitatívny aspekt, nebolo tak možné vyhodnotiť, na akej úrovni sa zlepšilo životné prostredie a znížilo znečistenie ovzdušia v dotknutých oblastiach. Priestor na zlepšenie vidí národná autorita pre externú kontrolu aj pri zdĺhavých procesoch hodnotenia žiadostí o poskytnutie financií, ako aj pri procesoch kontroly dokumentácie verejného obstarávania. Zjednodušenie by prospelo aj v prípade administratívnej záťaže pre prijímateľov prostriedkov.

Národní kontrolóri zároveň v obciach identifikovali výrazné cenové rozdiely pri nákupe podobných položiek. Napríklad odpadkový kôš dokázalo mesto Bardejov kúpiť za 60 eur, Senica za 799 eur. Parková lavička vyšla Prievidzu na 183 eur, Čadca a Cinobaňa lavičky nakúpili za 600 eur. Detská pružinová hojdačka bola súčasťou rozpočtu v siedmich kontrolovaných projektoch a jej cena sa pohybovala od 192 eur v Bardejove do 917 eur v Detve. „Cenové rozdiely v prvkoch zelenej infraštruktúry mohli byť spôsobené neupravením cenových limitov pre jednotlivé položky rozpočtu zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku. Práve chýbajúce cenové rozpätie malo nepriamy vplyv na hospodárne a efektívne použitie verejných prostriedkov,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ.

Adaptácia na dôsledky zmeny klímy sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni. Do tvorby strategických dokumentov obcí a miest je preto potrebné premietnuť aj nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zelená infraštruktúra, ktorá patrí medzi tzv. zelené adaptačné opatrenia, by sa mala stať štandardnou súčasťou priestorového a územného plánovania na lokálnej úrovni. Týka sa to najmä územných plánov a programov rozvoja obcí a miest.

Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022
Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022

Zdroj: kontrolované subjekty

Správa z kontrolnej akcie “Zelená infraštruktúra v mestách a obciach”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP v rámci Fondu malých projektov v rámci Programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021-2027

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) ako Národný orgán v mene Riadiaceho orgánu – Ministerstva fondov a regionálnej politiky Poľskej republiky pre program cezhraničnej spolupráce Interreg Poľsko – Slovensko oznamuje, že správcovia Fondu malých projektov (FMP) vyhlásili výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci FMP.

Vyhlásené výzvy zahŕňajú 2 priority:

Priorita č. 3: Tvorivé a turisticky atraktívne pohraničie

Priorita č. 4 : Spolupráca medzi inštitúciami a obyvateľmi pohraničia

V rámci priorít je vyhlásených 5 výziev na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Správcami FMP v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021-2027 sú Združenie Karpatského euroregiónu Poľsko, Združenie „Región Beskydy“, EZÚS „TATRY“, Žilinský samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj.

Výzvy FMP sú rozdelené nasledovne:

Priorita č. 3: Tvorivé a turisticky atraktívne pohraničie

Združenie Karpatský euroregión Poľsko

Názov projektu: „Tvorivé pohraničie. Fond malých projektov v Karpatskom euroregióne“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 12.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájdete na webovej stránke.

Európske zoskupenie územnej spolupráce TATRY s.r.o.

Názov projektu: „Malé projekty – veľké efekty pod Tatrami“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 19.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájde na webovej stránke.

Združenie „Región Beskydy“

Názov projektu: „INTERREG Beskydy PL-SK“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 12.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájdete na webovej stránke.

Priorita č. 4 : Spolupráca medzi inštitúciami a obyvateľmi pohraničia

Žilinský samosprávny kraj

Názov projektu: „Spolupráca naprieč hranicami“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 12.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájdete na webovej stránke.

Prešovský samosprávny kraj.

Názov projektu: „Spoločne v pohraničí“

Žiadosť je potrebné predložiť do: 19.01.2024

Výzvu a bližšie informácie nájdete na webovej stránke.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Dynamický trh práce prináša potrebu rozvoja zručností

20.10.2023

Štátny tajomník Juraj Káčer sa spoločne s ďalšími zástupcami rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny zúčastnili na konferencii pod záštitou španielskeho predsedníctva v Rade EÚ. Účastníci stretnutia v Barcelone diskutovali o meniacom sa trhu práce a jeho vplyve na získavanie či rozvoj pracovných zručností. S tým súvisí potreba prijímania opatrení zo strany zamestnávateľov, sociálnych partnerov a verejných služieb, ktoré dokážu zvýšiť zamestnateľnosť pracovníkov aj uchádzačov o zamestnanie. Rovnako tak to platí aj v kontexte digitalizácie a prechode na zelenú ekonomiku.

 

Štátny tajomník Juraj Káčer so svojimi rezortnými kolegami z členských štátov EÚ diskutovali o dôležitosti posilnenia nástrojov na zisťovanie potrieb zamestnanosti. To znamená, že relevantní aktéri by mali mať informácie o tom, aké zručnosti a odborná príprava sú potrebné na zosúladenie ponuky a dopytu na trhu práce. Potreby trhu práce sa neustále menia, čo si vyžaduje prispôsobenie zručností a vzdelávania novým požiadavkám vyplývajúcim zo zeleného a digitálneho hospodárstva. Zároveň je nevyhnutné brať do úvahy špecifické potreby zraniteľných skupín a starnúceho obyvateľstva naprieč Európou.

Konferencia všetkým zúčastneným ponúkla priestor pre výmenu a prezentáciu osvedčených postupov jednotlivých krajín v problematike zamestnanosti v súčasnom meniacom sa globálnom svete.

Rezort práce aktívne podporuje rozvoj a zlepšovanie digitálnych zručností aktívnych účastníkov trhu práce. Táto podpora je aj súčasťou strategických dokumentov SR súvisiacich s oblasťou zamestnanosti, napr. Národnej stratégie digitálnych zručností SR. Hlavným zámerom je rozvoj digitálnych kompetencií na všetkých úrovniach vzdelávania a pre všetky skupiny obyvateľstva, vrátane tých najzraniteľnejších.

„V dôsledku rýchlych zmien na trhu práce sa časť pracovnej sily stáva ohrozenou, pretože nie je schopná svojimi zručnosťami reagovať na meniacu sa situáciu na trhu práce. Ak sa tejto skupine neposkytne dostatočná včasná podpora, hrozí, že sa zaradí do skupiny uchádzačov o zamestnanie. V blízkej budúcnosti bude mať výrazný vplyv na štruktúru trhu práce umelá inteligencia. Preto považujem za kľúčové investovať do vzdelávania a rozvoja zručností, ako aj podporovať vzdelávanie zamerané na umelú inteligenciu,“ uviedol na konferencii štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer.

Súčasťou Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030 je efektívnejšie prepojiť vzdelávanie a trh práce s dôrazom na očakávané zmeny v štruktúre pracovných miest, posilniť motiváciu zamestnancov, ale aj zamestnávateľov zapájať sa do vzdelávania.

Za účelom prepájania potrieb trhu práce so systémom vzdelávania vznikla v tomto roku Aliancia sektorových rád ako záujmové združenie právnických osôb na tripartitnom princípe. Jej hlavným poslaním je zosúlaďovanie systému vzdelávania s požiadavkami zamestnávateľov na kvalifikovanú pracovnú silu. Cieľom je zlepšiť prípravu súčasnej aj budúcej pracovnej sily v súlade s vývojovými trendmi a inováciami na trhu práce.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko kraľuje rebríčku fiktívnych živnostníkov, bude to mať výrazne negatívny dopad na ich dôchodky – Aktuality

Bratislava 20. októbra 2023 – Slovensko vykazuje na trhu práce vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov, čo dokazujú údaje nielen z Eurostatu či OECD, ale aj Sociálnej poisťovne. Podľa štatistických údajov sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc na bezmála 110-tisíc. Keďže živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti, rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významné zdroje príjmov. Tento fakt potvrdzuje analýza Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR – (Ne)samostatne zárobkovo činné osoby. Počet fiktívnych živností narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov a táto legislatívna zmena roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi (graf č. 1). Podľa údajov Sociálnej poisťovne rastie každý rok podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 % na viac ako 81 % v 2021 (v priemere 148 tisíc živnostníkov). Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší.

Infografika Živnostníci

Na fenomén fiktívnych živnostníkov kontrolný úrad upozornil už v minulosti. Inšpekcia práce v roku 2017 v súvislosti s touto témou uviedla, že fiktívna živnosť alebo absencia pracovnej zmluvy je druhý najvýznamnejší dôvod únikov na odvodoch na sociálnom poistení. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy v tejto súvislosti upozorňuje, že „dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec“. Šéf slovenských kontrolórov zároveň dodáva, že daňové výpadky sa premietajú do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samospráve na plnenie základných povinností voči jej občanom. Napriek identifikovaným rizikám doposiaľ neboli zo strany štátu prijaté opatrenia na zastavenie fenoménu fiktívnych živnostníkov. „Po štrnástich rokoch od finančnej krízy sú verejné rozpočty pre pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu či vysokú infláciu opäť v napätom stave. Vlády európskych krajín by sa preto mali zamerať na hľadanie riešení a viaceré národné kontrolné inštitúcie vidia kroky smerujúce k ozdraveniu verejných financií v prijatí pravidiel na obmedzenie fiktívnych živností,“ konštatuje Ľ. Andrassy.  

Slovensko v štatistikách Eurostatu a OECD

Pre fiktívnych živnostníkov je charakteristické to, že vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce. Podľa definície Eurostatu z roku 2017 sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) bez zamestnancov pracujúce iba pre jedného klienta alebo jedného dominantného klienta, ktorý im určuje pracovný čas, označované ako fiktívne. Slovensko malo podľa údajov Eurostatu z roku 2018 z celkového počtu SZČO najvyšší podiel takých, ktorí mali jedného klienta (SR – 23 %, priemer EÚ – 8,4 %) a druhý najvyšší podiel SZČO, ktorí mali jedného klienta a jedného dominantného klienta (SR – 31,4 %, priemer EÚ – 16,2 %). Podrobné informácie sú znázornené v grafe č. 2. Vysoký podiel SZČO s jedným klientom na Slovensku potvrdzujú aj dáta OECD za rok 2019.

Vyslaní živnostníci

Existencia fiktívnych živnostníkov vytvára nekalú konkurenciu, keďže spoločnosti s nižšími nákladmi na fiktívnych živnostníkov môžu poskytovať lacnejšie služby. Tento fenomén je však zaujímavý aj z celoeurópskeho hľadiska, uvádza sa v analýze NKÚ SR. SZČO totiž môžu slobodne poskytovať svoje služby vo všetkých členských štátoch EÚ. Zároveň si môžu za stanovených podmienok vybrať, či budú platiť dane a odvody v domovskej krajine alebo v krajine, kde vykonávajú svoju činnosť. V prípade občanov Slovenska si mnohí živnostníci pôsobiaci v zahraničí vyberú možnosť platiť nižšie daňovo-odvodové zaťaženie v SR. V rokoch 2015 až 2020 malo Slovensko najvyšší počet vyslaných živnostníkov z krajín EÚ. V uvedenom období vyslalo do zahraničia v priemere deväťkrát vyšší počet živnostníkov, ako je priemer krajín EÚ. Po zmene legislatívy v januári 2017 začal rásť podiel SZČO na celkovom počte vyslaných osôb. Analytici národnej autority pre externú kontrolu upozorňujú, že ak predpokladáme, že štruktúra vyslaných pracovníkov pred zmenou legislatívy bola prirodzená, tak v roku 2021 bolo v stavebníctve približne 2 000 fiktívnych živnostníkov navyše. To by za rok 2021 predstavovalo v tomto prípade potenciálny únik na daňových a odvodových príjmoch približne 9,8 – 14,3 mil. eur.

Odporúčania

Súčasný daňovo-odvodový systém je nastavený v neprospech pracovných pomerov. Analytici kontrolného úradu preto zdôrazňujú, že je nutné uvažovať o možnom zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia, avšak s ohľadom na osobitosti nákladov živnostníka. V zahraničí je dobrou praxou posilnenie kapacít a kompetencií zodpovedných inštitúcií, ako aj prenesenie ťarchy dokazovania na stranu zamestnávateľa. Analytici tiež pripomínajú, že na Slovensku vie k odhaľovaniu fiktívnych živností prispieť Národný inšpektorát práce a k odhaľovaniu fiktívnych živností by mohli dopomôcť aj digitálne nástroje. Podľa šéfa národných kontrolórov budúca vláda aj parlament by mali zvážiť úpravu Zákonníka práce, ktorá bude reflektovať na vývoj pracovného trhu. „Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu ´neštandardne´ zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce, ale svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkov v ich dôchodkovom veku, ale taktiež znižujú ich práva z hľadiska pracovného i sociálneho zabezpečenia,“ dodal Ľ. Andrassy.

Analýza (Ne)samostatne zárobkovo činné osoby
 

Graf č. 1: Zmena legislatívy roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi

Graf 1: Zmena legislatívy roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi

Zdroj: Výpočty a spracovanie NKÚ SR.

Poznámky: Graf znázorňuje priemerné ročné daňovo-odvodové zaťaženie po zmene a bez zmeny legislatívy. Zvislá os je uvedená v eurách

 

Graf č. 2: Podiel SZČO s jedným klientom v roku 2018 bol na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ najvyšší
Graf č. 2: Podiel SZČO s jedným klientom v roku 2018 bol na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ najvyšší

Zdroj: Eurostat; Výpočty a spracovanie NKÚ SR



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Najvyšší kontrolný úrad uspel s aplikáciou MuMap na samite Iniciatívy pre otvorené vládnutie – NKU

„Interaktívna mapa MuMap dáva občanom možnosť stať sa kontrolórom vlastnej samosprávy,” zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Aplikáciu naprogramovala a aktualizuje od roku 2020 pracovná skupina kontrolného úradu vo vlastnej réžii. Zároveň sa pracuje na postupnom dopĺňaní údajov, minulý rok sa napríklad doplnila o informácie o príjemcoch prostriedkov z projektov Prvej pomoci počas pandémie COVID-19. „Chápanie občana ako partnera kontrolnej inštitúcie je zaujímavou inováciou, ktorou sa môžu inšpirovať aj ďalšie úrady a celá verejná správa,“ dodáva splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač.

Foto: Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy preberá ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa VagačaFoto: Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy preberá ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača

Čestné uznanie bolo udelené pri príležitosti ôsmeho globálneho samitu Iniciatívy pre otvorené vládnutie, ktorý sa konal 6. – 7. septembra 2023 v estónskom Tallinne. Aplikácia MuMap dostala čestné uznanie spomedzi 47 projektov a bola ocenená ako jediný slovenský projekt. Medzinárodná Iniciatíva pre otvorené vládnutie vyzdvihla možnosť jednoducho replikovať a šíriť aplikáciu aj do iných krajín, obzvlášť tam, kde majú podobné inštitúcie mandát kontrolovať samosprávne obce a vyššie územné celky.

Iniciatíva pre otvorené vládnutie, z angl. Open Government Partnership je medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je presadzovať väčšiu transparentnosť, participáciu a zúčtovateľnosť vlád voči svojim občanom. Slovenská republika je členom Iniciatívy pre otvorené vládnutie od roku 2011. Koordinátorom členstva je poverený Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím úradom.
 

Užitočné odkazy:

Foto: Členovia MuMAP tímu, ktorý aplikáciu vyvíja s predsedom NKÚ a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím tímomFoto: Členovia MuMAP tímu, ktorý aplikáciu vyvíja s predsedom NKÚ a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím tímom


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Najvyšší kontrolný úrad uspel s aplikáciou MuMap na samite Iniciatívy pre otvorené vládnutie – Aktuality

Bratislava 17. novembra 2023 – Národní kontrolóri získali čestné uznanie medzinárodnej Iniciatívy pre otvorené vládnutie za prínos v boji proti korupcii a využitie digitálnych nástrojov pre budovanie otvoreného vládnutia. Osobne ho dnes predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomírovi Andrassymu odovzdal splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač za bezplatnú webovú aplikáciu NKÚ o hospodárení miest a obcí MuMap (Municipalities on Map), ktorá je k dispozícii na webe úradu http://mumap.nkusr.sk/. V interaktívnej mape môžu občania nájsť výsledky kontrol NKÚ v jednotlivých obciach od roku 2012, poskytnuté a čerpané eurofondy, ale aj informácie o ich hospodárení.

Foto: Predseda NKÚ SR Ľ. Andrassy preberá ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa VagačaFoto: Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy preberá ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača

„Interaktívna mapa MuMap dáva občanom možnosť stať sa kontrolórom vlastnej samosprávy,” zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Aplikáciu naprogramovala a aktualizuje od roku 2020 pracovná skupina kontrolného úradu vo vlastnej réžii. Zároveň sa pracuje na postupnom dopĺňaní údajov, minulý rok sa napríklad doplnila o informácie o príjemcoch prostriedkov z projektov Prvej pomoci počas pandémie COVID-19. „Chápanie občana ako partnera kontrolnej inštitúcie je zaujímavou inováciou, ktorou sa môžu inšpirovať aj ďalšie úrady a celá verejná správa,“ dodáva splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač.

Čestné uznanie bolo udelené pri príležitosti ôsmeho globálneho samitu Iniciatívy pre otvorené vládnutie, ktorý sa konal 6. – 7. septembra 2023 v estónskom Tallinne. Aplikácia MuMap dostala čestné uznanie spomedzi 47 projektov a bola ocenená ako jediný slovenský projekt. Medzinárodná Iniciatíva pre otvorené vládnutie vyzdvihla možnosť jednoducho replikovať a šíriť aplikáciu aj do iných krajín, obzvlášť tam, kde majú podobné inštitúcie mandát kontrolovať samosprávne obce a vyššie územné celky.

Iniciatíva pre otvorené vládnutie, z angl. Open Government Partnership je medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je presadzovať väčšiu transparentnosť, participáciu a zúčtovateľnosť vlád voči svojim občanom. Slovenská republika je členom Iniciatívy pre otvorené vládnutie od roku 2011. Koordinátorom členstva je poverený Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím úradom.
 

Užitočné odkazy:

Foto: Členovia MuMAP tímu, ktorý aplikáciu vyvíja s predsedom NKÚ Ľ. Andrassym a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač so svojím tímom.Foto: Členovia MuMAP tímu, ktorý aplikáciu vyvíja s predsedom NKÚ a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím tímom



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

EPSCO: Konsenzus na ceste k spravodlivej digitálnej transformácii

10.10.2023

Vplyv nových technológií na pracovný trh s ohľadom na zamestnanosť a sociálne politiky boli hlavnou témou pondelkového zasadnutia ministrov Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľov (EPSCO) v Luxemburgu. Slovensko na zasadnutí reprezentoval štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer. Európski zástupcovia sa zhodli na potrebe spravodlivej digitálnej transformácie, ktorá má byť založená na rovnosti a právach pracovníkov, aby odstránila priepasti v oblasti digitálnych zručností.

 

Zástupcovia členských krajín sa zaviazali k podpore spravodlivej digitálnej transformácie prostredníctvom spolupráce medzi členskými štátmi, sociálnymi partnermi a inštitúciami EÚ tak, aby prispela k prosperite a kvalite života všetkých občanov EÚ. Podľa štátneho tajomníka ministerstva práce Juraja Káčera je pre Slovensko, ako aj pre celú EÚ aktuálnou výzvou tzv. “technologická nezamestnanosť” spôsobená demografickým poklesom a nedostatkom pracovníkov.

„Preto potrebujeme nové politiky trhu práce, ktoré budú široké, flexibilné a menej byrokratické, a ktoré zabezpečia individuálny prístup k vzdelávaniu. Sú dôležité predovšetkým pre ohrozenú kategóriu starších a nízko-kvalifikovaných ľudí, ktorých motivácia prispôsobovať sa novým pracovným procesom môže byť vo všeobecnosti nízka,“ spresnil štátny tajomník Juraj Káčer.

V rámci diskusie o konsolidácii a posilnení európskych systémov sociálnej ochrany štátny tajomník rezortu práce zdôraznil potrebu hlbšieho integrovania digitálnych procesov v administratíve. Aby zjednodušili prístup občanov k verejným službám a umožnili inštitúciám efektívne zdieľať kvalitné informácie. Ako dodal, „zároveň je potrebné, aby išla digitalizácia a elektronizácia ruka v ruke so zvyšovaním digitálnej gramotnosti, aby sme predišli vytváraniu nových nerovností podmienených nedostatkom užívateľských zručností.“

V diskusii o vytvorení rámcových podmienok pre sociálne hospodárstvo Juraj Káčer zdôraznil, že sociálna ekonomika je dlhodobou prioritou rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike. Mnohé z odporúčaní Rady sú dnes realitou. Sociálna ekonomika nie je len prostriedkom pre dlhodobo nezamestnaných alebo nástrojom na začleňovanie znevýhodnených skupín prostredníctvom registrovaných sociálnych podnikov, ale má tiež „veľký potenciál v prístupe k udržateľným energiám či bývaniu“ .

Zástupcovia členských krajín na stretnutí Rady EPSCO boli informovaní o navrhovanej smernici o európskom preukaze osoby so zdravotným postihnutím a európskom parkovacom preukaze rovnako pre tieto osoby, zároveň boli informovaní aj o súčasnom stave návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nový parlament bude musieť prioritne riešiť otázku udržateľnosti verejných financií – NKU

Negatívny vývoj vo verejných financiách je podľa analytikov kontrolného úradu zároveň zapríčinený tým, že poslanci Národnej rady SR dodatočne schválili legislatívne zmeny, ktoré neboli finančne kryté v už schválenom rozpočte pre rok 2023. „Parlament schválil rezervu vlády, ktorú môže kabinet použiť na krytie nových zákonných záväzkov štátu voči občanom či inštitúciám v sume 858 miliónov eur. Ostatné zmeny v sociálnej a dôchodkovej politike však so sebou priniesli mimoriadne výdavky a to až na úrovni jednej miliardy eur,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Podľa analytikov národnej autority pre externú kontrolu zahŕňali prijaté zmeny napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, ktorá so sebou prináša navýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne o 524 miliónov, rodičovský dôchodok, ktorý si vyžiada sumu 260 miliónov a zvýšenie daňového bonusu na dieťa zaťaží verejný rozpočet ďalšími 254 miliónmi eur. Pozitívom tohtoročnej finančnej bilancie je vyšší výber dane z pridanej hodnoty (+ 365 mil. eur za prvý polrok) a aj výrazne vyššie čerpanie európskej finančnej pomoci, keďže rok 2023 je posledným rokom, keď môže Slovensko aktívne využiť fondy z Programového obdobia 2014 – 2020. Úroveň čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov sa koncom leta dostala už na úroveň 77 %, avšak ešte stále ostáva dočerpať a následne aj transparentne zúčtovať 3,3 miliardy.

Negatívny vývoj vo verejných financiách je podľa analytikov kontrolného úradu zároveň zapríčinený tým, že poslanci Národnej rady SR dodatočne schválili legislatívne zmeny, ktoré neboli finančne kryté v už schválenom rozpočte pre rok 2023. „Parlament schválil rezervu vlády, ktorú môže kabinet použiť na krytie nových zákonných záväzkov štátu voči občanom či inštitúciám v sume 858 miliónov eur. Ostatné zmeny v sociálnej a dôchodkovej politike však so sebou priniesli mimoriadne výdavky a to až na úrovni jednej miliardy eur,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Podľa analytikov národnej autority pre externú kontrolu zahŕňali prijaté zmeny napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, ktorá so sebou prináša navýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne o 524 miliónov, rodičovský dôchodok, ktorý si vyžiada sumu 260 miliónov a zvýšenie daňového bonusu na dieťa zaťaží verejný rozpočet ďalšími 254 miliónmi eur. Pozitívom tohtoročnej finančnej bilancie je vyšší výber dane z pridanej hodnoty (+ 365 mil. eur za prvý polrok) a aj výrazne vyššie čerpanie európskej finančnej pomoci, keďže rok 2023 je posledným rokom, keď môže Slovensko aktívne využiť fondy z Programového obdobia 2014 – 2020. Úroveň čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov sa koncom leta dostala už na úroveň 77 %, avšak ešte stále ostáva dočerpať a následne aj transparentne zúčtovať 3,3 miliardy.

 

Rizikom pre udržateľné verejné financie je v tomto roku tiež horší výber sociálnych a zdravotných odvodov. Deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne je dlhodobo vykazované v starobnom poistení, ale tiež v nemocenskom poistení. Na výplatu dôchodkov potrebuje poisťovňa viac ako 4,4 miliardy a nemocenské dávky zaťažujú jej rozpočet viac ako pol miliardou eur. Len za prvých šesť mesiacov roka 2023 chýbalo v starobnom poistení 1,7 miliardy eur, pričom tento negatívny trend v rozpočte Sociálnej poisťovne riešila vláda transferom zo štátneho rozpočtu na úrovni 360 miliónov. Negatívny vývoj zaznamenali slovenskí kontrolóri aj u všetkých troch zdravotných poisťovní. „Vývoj rozpočtu nám ukazuje, že v prvom polroku sa dostala do negatívnych čísel každá zdravotná poisťovňa, pričom najväčšie riziká indikujeme pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde sa strata vyšplhala nad 100 miliónov,“ hovorí predseda NKÚ. Národní kontrolóri v rámci analytickej činnosti vyhodnocujú riziká, spojené s fungovaním zdravotných poisťovní a na základe nich pripravujú pre rok 2024 rozsiahlu kontrolu hospodárenia a nakladania s verejnými financiami v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V tejto súvislosti kontrolný úrad upozorňuje parlament na fakt, že je potrebné upraviť legislatívu tak, aby kontrolné inštitúcie mohli kedykoľvek auditovať efektívnosť a transparentnosť použitia verejných zdrojov, povinných odvodov, tečúcich do súkromných poisťovni alebo privátnych zdravotníckych zariadení.

Analytici NKÚ vo svojej správe o vývoji rozpočtového hospodárenia za prvých šesť mesiacov roka upriamujú pozornosť odbornej aj laickej verejnosti taktiež na stúpajúcu výšku hrubého dlhu, ktorý v závere roka môže prekročiť sumu 70 miliárd eur a dostane sa tak na úroveň necelých 58 % HDP. Tento negatívny trend aktivoval v máji t. r. dlhovú brzdu v najprísnejšom pásme s povinnosťou predložiť do zákonodarného zboru vyrovnaný rozpočet pre rok 2024. Túto povinnosť z krátkodobého hľadiska negujú parlamentné voľby, ale z dlhodobého hľadiska, v záujme konsolidácie verejných financií, bude nevyhnutné vykonať komplexnú analýzu opatrení pre nastavenie zdravého, udržateľného rozvoja slovenskej spoločnosti. „Ochrana dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zapísaná nielen v ústave, ale je to krok, ktorým musí každá vláda garantovať občanom zodpovedný a udržateľný prístup k nakladaniu s verejnými zdrojmi, ktoré generujú samotní občania či podnikateľské subjekty. Dnes bez rozumnej konsolidácie zaťažujeme a ohrozujeme finančne rozvojové či sociálne spravodlivé fungovanie budúcich generácií,“ uzatvára Ľ. Andrassy.

Správa o vývoji rozpočtového hospodárenia SR za I. polrok 2023

 

 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Strategický podnik, ktorý má ľudí chrániť pred povodňami, bojuje o prežitie kvôli prístupu štátu – NKU

Bratislava 28. septembra 2023 – Stav vodných stavieb na našich riekach sa zhoršuje a riziko nedostatočnej ochrany ľudí a ich majetkov pred povodňami je každým dňom vyššie. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v rámci tzv. follow-up kontroly zmonitorovali, ako Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) plní opatrenia z kontrol v rokoch 2018 a 2019. Strategický štátny podnik, ktorý spravuje a chráni kvalitu a množstvo povrchových a podzemných vôd, stará sa o toky riek aj o protipovodňovú ochranu, je dlhodobo v strate a jeho financovanie je poddimenzované.

„Predvídateľnosť finančných tokov, ktoré smerujú do vodohospodárskeho podniku zo strany štátu, je priam katastrofálna. Štát má od roku 2010 voči nemu podlžnosť viac ako 330 miliónov eur, ktorými by mal štátny podnik zabezpečovať modernizáciu vodných nádrží, starostlivosť o vodné toky, ale aj protipovodňové opatrenia na ochranu ľudí a ich majetkov,“ vyhlásil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v podcaste Ctrl+A. Vzhľadom na zistené nedostatky národní kontrolóri zaradia do svojho plánu na najbližšie obdobie ďalšiu kontrolu so zameraním na tieto rizikové oblasti. Okrem toho, že výsledky úrad odstúpi parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Ministerstvu financií SR a Ministerstvu životného prostredia SR, NKÚ správu predloží aj na rokovanie Vlády SR.

Cieľom Slovenského vodohospodárskeho podniku je zabezpečiť ochranu prírody a krajiny pred extrémnymi hydrologickými situácia­mi a následkami povodní v dôsledku klimatických zmien. Národná autorita pre externú kontrolu však poukazuje na fakt, že tento strategický podnik dlhodobo dosahuje stratu, ktorá negatívne ovplyvňuje plnenie úloh vo verejnom záujme. Dôvodom pre tento stav je nedostatočné, nestabilné a nepredvídateľné financovanie zo štátneho rozpočtu. Od roku 2010 štát nepreplatil približne 334 miliónov eur preukázaných nákladov na neregulované služby a každoročne sa tento schodok zvyšuje. Historicky najvyššiu hodnotu dosiahla strata v roku 2022, a to 33,1 milióna eur. Najmä v rokoch 2021 a 2022 došlo k výraznému poklesu pridelených finančných prostriedkov na neregulované platby zo štátneho rozpočtu oproti predchádzajúcim rokom (graf). V roku 2021 poskytol štát SVP len 13 % a v roku 2022 len 5 % zo sumy, ktorú požadoval.

Nedostatočné financovanie strategického podniku zároveň negatívne vplýva na zanedbávanie opráv a údržby vodohospodárskeho majetku, čo smeruje k zhoršovaniu technického stavu vodných stavieb. Celkový technický dlh za obdobie rokov 2005 až 2020 predstavoval sumu 921,5 milióna eur. Spolu 24 vodných stavieb, na ktoré boli vydané rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy, nebolo udržiavaných v dobrom stave, čo nebolo v súlade so zákonom o vodách.

SVP cez odštepné závody prevádzkuje 311 vodných nádrží a 73 čerpacích staníc, vrátane prislúchajúcich prevádzkových objektov a technologických zariadení. „Väčšina existujúcich vodných stavieb je v prevádzke viac ako 40 až 60 rokov. Mnohé z nich kvôli veku, opotrebovaniu a morálnej zastaranosti technologického vybavenia vyžadujú rekonštrukciu a modernizáciu, keďže sa na nich intenzívnejšie ako v minulosti prejavuje starnutie priehradných telies a ich podloží,“ vysvetľuje šéf kontrolórov. Napríklad na stavbách Vážskej kaskády z roku 1936 je kumulatívne vyčíslený investičný dlh v dôsledku podfinancovania štátneho podniku vo výške takmer 170 miliónov eur.

Takisto hrozí riziko vzniku havárií na vodných stavbách a povodňových situácií na vodných tokoch. Na vodných stavbách čoraz častejšie vznikajú problémy spôsobené ich vekom, tie sa však dlhodobo riešia len nevyhnutnými opravami. Klimatické zmeny, kde sa striedajú obdobia extrémneho sucha a vysokého objemu zrážok, majú čoraz významnejší vplyv na eróziu a riziko havárií. Ak by napríklad v dôsledku poškodenia bolo nevyhnutné vypustiť najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe vodárenskú nádrž Starina, bez pitnej vody by ostalo približne 327-tisíc ľudí.

Kontrolóri NKÚ preto upozorňujú, že takáto situácia je dlhodobo neudržateľná a je nevyhnutné okamžité riešenie zlého technického stavu vodných stavieb, kde do budúcnosti vzniká riziko havárií. „Ak rezort životného prostredia spolu s manažmentom štátneho podniku nezabojujú o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, hrozí, že Slovensko nebude schopné chrániť majetok a životy občanov pred povodňami a nebude vedieť realizovať nevyhnutné opravy vodných diel, ktoré sú už aj dnes v kritickom stave. Zároveň môžeme čeliť žalobám a sankciám zo strany Európskej komisie, keďže v tejto oblasti máme záväzky, ktoré vyplývajú z nášho členstva v EÚ,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Projekt „Hodnotenie a manažment povodňového rizika – aktualizácia“ sa zavádzal pomocou nenávratného finančného príspevku. NKÚ poukazuje na riziko, že ak nebude dodržaný konečný termín splnenia zmluvy do konca roka 2023, hrozí spochybnenie oprávnenosti výdavkov, ktoré by Slovensko muselo vrátiť. Ide pritom o celkovú sumu takmer 11,9 milióna eur.

Kontrola tiež na základe podnetu od orgánov činných v trestnom konaní poukázala na neštandardné zmluvné vzťahy SVP s právnou kanceláriou, kde NKÚ identifikoval vážne riziko porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Advokátke, ktorá vodohospodársky podnik právne zastupovala v súdnom spore, vznikol neoprávnený nárok na podielovú odmenu takmer 1,9 milióna eur. Zistenia úrad odstúpil polícii aj Slovenskej advokátskej komore.

Graf: Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom MŽP SR v rokoch 2018 až 2022

 

Zdroj údajov: SVP, š. p.

Správa o výsledku z kontroly “Ochrana pred povodňami v SR – kontrola opatrení”


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Budúcnosť závisí od zelených a udržateľných klimatických riešení – NKU

Európske spoločenstvo chce do roku 2030 znížiť emisie CO2 o takmer 55 % v porovnaní s rokom 1990, pričom dnes je Európa v plnení cieľa na pol ceste a pri súčasnom tempe sa ho nepodarí splniť. Výraznejšie zaostávanie v plnení záväzkov zaznamenávajú stredo a východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, a to pri znižovaní emisií ako aj úsporách energií. Z pohľadu slovenských kontrolórov je na národnej úrovni problémom nielen nedostatočné financovanie zelených projektov, ale tiež značná kompetenčná roztrieštenosť medzi viacerými kľúčovými nositeľmi tejto agendy. „Do budúcna musí slovenská vláda jasne zadefinovať jedného prierezového nositeľa agendy súvisiacej s klimatickými zmenami, ktorá je významná nielen pre plnenie národných cieľov, ale taktiež vyhodnocovanie medzinárodných záväzkov v oblasti odpadového hospodárstva, dekarbonizácie priemyslu či ekologizácie dopravy. Ukazuje sa, že súčasné aktivity sú nedostatočné a bude preto potrebné buď prehodnotiť národne i európske ciele, alebo každý členský štát únie bude musieť vyvinúť výrazne väčšie úsilie na ich dosiahnutie,” uviedol Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý európskym kolegom okrem iného predstavil závery z kontroly zameranej na znižovanie energetickej náročnosti slovenských verejných budov. 

Európska únia ma ambiciózny cieľ  dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Sektor budov je v súčasnosti jedným z najväčších spotrebiteľov energie. Podľa európskej iniciatívy „Vlna obnovy“ je cieľom v oblasti budov znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, znížiť ich energetickú náročnosť o 14 % a zredukovať spotrebu energie na vykurovanie a chladenie objektov o 18 %. „Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia nášho národného záväzku voči ostatným európskym partnerom, v oblasti klimatickej neutrality nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia projektov a zároveň databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ približuje šéf národných kontrolórov. V rokoch 2014 až 2021 bolo na Slovensku obnovených viac ako 2 600 verejných budov. Pri zachovaní tohto tempa by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných objektov trvala bezmála tri desiatky rokov. Ako potvrdzujú dáta z Plánu obnovy a odolnosti, niektoré sú čiastočne obnovené, avšak hĺbkovú obnovu si vyžaduje až 75 % z približne 15-tisic budov vo vlastníctve štátu či verejných inštitúcií.

Slovenskí kontrolóri sú v téme klimatických zmien a ich dopadov na každodenný život občanov v ostatných rokoch aktívni aj na medzinárodnej kontrolórskej scéne. Od minulého roka sú súčasťou celosvetovej pracovnej skupiny vedenej audítormi z brazílskeho účtovného dvora, ktorá chce do roku 2024 spracovať štandardizovanú metodiku pre kontrolu a hodnotenie stavu krajiny v oblasti klimatických zmien. Medzinárodne akceptovaná metodika nazývaná “ClimateScanner” ponúkne porovnateľný postup pre hodnotenie vládnych opatrení či udržateľnosť financovania zelených projektov. „Vďaka tomu budeme môcť nielen na národnej úrovni, ale tiež v medzinárodnom kontexte hodnotiť úspešnosť pri dosahovaní cieľov v takom dôležitom segmente verejnej politiky, akým je zápas s klimatickými zmenami. Je to cesta k ochrane a zachovaniu zelenej i modrej planéty pre budúce generácie,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že medzinárodná metodika pomôže kontrolórom okrem iného pri nastavovaní merateľných kritérií podporujúcich zúčtovanie financií, ktoré boli z rôznych zdrojov použité alebo plánované pre aktivity zamerané na riešenie klimatických výziev. 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok