Zmení sa zákonná definícia znásilnenia?

Súhlas, jeho význam pri postihovaní znásilnenia a sexuálneho násilia a posilňovanie ochrany obetí sexuálneho násilia a znásilnenia. O týchto citlivých a dôležitých témach dnes diskutovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková s riaditeľom Amnesty International Slovensko, Radom Slobodom.
Amnesty International Slovensko začiatkom roka spustilo kampaň s názvom Hovorme o súhlase, ktorej cieľom je rozšírenie povedomia a posilnenie ochrany obetí sexuálneho násilia a znásilnenia. Amnesty International vníma ako jednu z priorít v tejto oblasti nutnosť zmeny zákonnej definície znásilnenia. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sa v trestnoprávnej definícii zameriavajú na prítomnosť násilia či hrozby násilia. Pozornosť by sa však podľa Amnesty International mala presunúť na prítomnosť alebo neprítomnosť súhlasu. Z pohľadu ľudských práv je súhlas nepochybne hranicou medzi dobrovoľnými sexuálnymi aktivitami a znásilnením, pretože práve súhlas zaručuje právo na osobnú autonómiu a telesnú integritu. Napriek tomu Slovensko patrí k tým krajinám v Európe, ktoré neuznávajú v trestnoprávnej definícii, že sex bez súhlasu je znásilnením.

„Amnesty International presadzuje, aby znásilnenie bolo definované na základe toho, či bol alebo nebol udelený súhlas, a teda aby sa zmenili zastarané definície, ktoré v súčasnej legislatíve na Slovensku máme. O tom sme dnes spolu hovorili a ja sa veľmi teším, že pri tejto úvodnej debate na ministerstve spravodlivosti sme našli viacero prienikov a verím, že takáto zmena by sa mohla pretaviť aj do reality a okrem toho, že by sme sa tak zaradili ku krajinám, ktoré sa snažia chrániť ľudské práva obetí sexuálneho násilia a znásilnenia, tak zároveň by sme, a to v prvom rade, pomohli najmä preživším znásilnenia na Slovensku, pretože dnes vieme, že aj keď tu je obrovský počet ľudí, ktorí prežijú znásilnenie, alebo sexuálne násilie, tak nemajú odvahu a boja sa vôbec ísť na políciu vyhľadať pomoc. A práve v tomto by im tá zmena zákonnej definície mohla byť nápomocná“, vysvetľuje Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International.

Lucia Berdisová, poradkyňa ministerky pre oblasť ústavného práva dodáva, že: „Tematika znásilnenia a sexuálneho násilia má veľké ľudskoprávne presahy. Myslím, že tá súčasná definícia nie úplne reflektuje kľúčové ústavné hodnoty ako sú dôstojnosť a autonómia ľudskej vôle, preto je dôležité autonómiu a autentickú schopnosť slobodného rozhodovania sa a reflexie vôľového prvku do tej definície podľa môjho názoru dostať.“

Ministerka spravodlivosti, Mária Kolíková, uvažuje nad zmenou právnej úpravy v tejto oblasti. „Osobitne kľúčové je rozprávať sa o tom, či definícia v Trestnom zákone, ktorá sa orientuje na otázku násilia, je dostatočná. Určite by sme sa mali rozprávať o tom, že ak tu nie je vôľa, tak je to čin, ktorý by mal byť odsúdeniahodný a mal by mať jasné opodstatnenie aj v Trestnom zákone a mali by sme to chápať jednoznačne ako trestný čin. O tom sme sa rozprávali a táto iniciatíva má jednoznačne našu podporu“, uzatvorila ministerka M. Kolíková.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3411

Spustili sme Podcast MV SR “Zvnútra o vnútre”, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

10. 06. 2021

podcast-sluchadla-ilustr

Ministerstvo vnútra SR je najväčšie ministerstvo na Slovensku, a preto sme sa rozhodli priblížiť širokej verejnosti samotný rezort a prácu ľudí v ňom. O fungovaní jednotlivých zložiek – silových zborov, záchranárov, športovcov a úradníkov sa budete môcť dozvedieť v podcaste Zvnútra o vnútre

Zverejňovať ho budeme dvakrát do mesiaca, každý druhý štvrtok v audio podobe na Facebooku ministerstva vnútra, na LinkedIn, Anchor aj Spotify. Prvý podcast s horským záchranárom – kynológom Jánom Žiškom vyšiel vo štvrtok 10. júna 2021. Okrem priblíženia našej práce, veríme, že inšpirujeme tých, ktorí by sa k nám chceli pridať.  

Podcast MV SR

Policajti, hasiči, športovci, záchranári, dopravné inšpektoráty, doklady, krízové riadenie, archívy, vojnové hroby, ale aj nemocnice a verejná správa patria pod Ministerstvo vnútra SR, ktoré je najväčším zamestnávateľom na Slovensku. Ľudia z nášho rezortu nosia uniformy aj obleky, máme úradníkov aj ľudí, ktorí zasahujú pri záchrane životov a ochrane verejného poriadku. 

  • V agende ministerstva vnútra je aj živnostenské podnikanie, udeľovanie azylov, štátne symboly, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, povoľovanie verejných zbierok, zhromažďovanie, registrácia občianskych združení, voľby, koordinácia výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy. 
  • Pracujú u nás aj piloti či letušky. Sú súčasťou Leteckého útvaru MV SR. 
  • Pod rezortom vnútra pôsobí aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
  • Spravujeme operačný program Efektívna verejná správa a časť operačného programu Ľudské zdroje a Kvalita životného prostredia.
  • Úradné veci so štátom vybavia občania v klientskych centrách, ktoré sme zriadili na okresných úradoch. 
  • Máme aj hudobné teleso: Hudba MV SR je veľký dychový orchester s bohatým a rôznorodým programom.
  • Môžete sa s nami vybrať aj do múzea, do toho policajného. 
  • Medaily z olympiád nosia na Slovensko športovci zo strediska vrcholového športu, ktorým je Športové centrum polície.
  • Dvojrezortná Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a. s. sa môže pýšiť tým, že patrí medzi najlepšie nemocnice na Slovensku.  O vozový park sa nám starajú Automobilové opravovne MV SR. 

 

 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister vnútra sa v Luxemburgu zúčastnil na rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 06. 2021

jha-ilustr

 Pandémia a jej dôsledky pre kriminalitu, vyhliadky vnútornej bezpečnosti krajín v súvislosti s nástupom umelej inteligencie, schengenská stratégia, boj proti terorizmu, či riadenie migračných tokov so susednými krajinami boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov spravodlivosti a vnútra v utorok 8. júna 2021 v  Luxemburgu.

Páchatelia trestnej činnosti sa rýchlo prispôsobili novému prostrediu, čo si vyžiadalo cielenú operatívnu reakciu, aby sa zabránilo zneužívaniu pandémie teroristickými skupinami a na páchanie závažnej a organizovanej trestnej činnosti.

„Na základe poznatkov o vplyve pandémie COVID-19 na vnútornú bezpečnosť sa dnes, o rok neskôr, musíme sústrediť na to, aby sa súčasná kríza nestala bezpečnostnou krízou, aby sme zlepšili odolnosť a pripravenosť na budúce krízy,“ zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec.

Minister vnútra Roman Mikulec na rokovaní

Krajiny preto potrebujú spoločne budovať lepšiu odolnosť a pripravenosť. Ako kľúčové sa javia problémy extrémistickej propagandy v online prostredí a sociálny dopad na obyvateľstvo v dôsledku nestabilnej ekonomickej situácie, s ktorou súvisí nárast kriminality, domáceho násilia a taktiež radikalizácie. V boji proti nim sa v praxi osvedčuje najmä preventívne informovanie verejnosti o opatreniach, dostupných liečivách a ich overených zdrojoch.

Migračné toky

Ministri hovorili aj o tom, ako čeliť výzvam zvýšených migračných tokov do EÚ v čase diskusií o novom potrebnom pakte o migrácii o azyle. Minister vnútra Roman Mikulec konštatoval, že na spoločnú hranicu prichádzajú ľudia, ktorí v absolútnej väčšine neutekajú pred prenasledovaním, ani pred vojnou, veľa z nich dokonca ani nežiada o azyl.4

Minister vnútra Roman Mikulec na rokovaní

V súvislosti s tým sa rokovalo aj o tzv. Schengenskej stratégii, ktorej cieľom je plne funkčný a odolný Schengenský priestor a takisto revízia hodnotiacich a monitorovacích mechanizmov. Vzhľadom na pretrvávajúce kontroly na vnútorných hraniciach Komisia avizuje spustenie politického a technického dialógu s dotknutými členskými štátmi.

Minister vnútra Roman Mikulec pripomenul, že Schengenský priestor bez vnútorných kontrol nie je len výdobytok integrácie, ale samotný účel, pre ktorý EÚ existuje. „Akékoľvek vnútorné kontroly vníma aj slovenská spoločnosť veľmi citlivo a rozvíjanie toho, čo v hodnotiacom systéme funguje, pokladáme za správny prístup. Nemali by sme však pritom zabúdať na čo najskoršie rozšírenie Schengenského priestoru o ďalších členov spĺňajúcich podmienky vstupu, čiže o Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko,“ spresnil.

Umelá inteligencia

Ďalšou z tém diskusie ministrov boli aplikácie umelej inteligencie z hľadiska vnútornej bezpečnosti v kontexte navrhovaných harmonizovaných pravidiel umelej inteligencie /Artificial Intelligence Act – AIA/.

„Som rád, že jedným z cieľov návrhu nariadenia je kontrolovať riziká a zaručiť spoľahlivé využívanie umelej inteligencie. Aplikácie umelej inteligencie ponúkajú aj úplne nové možnosti pre výkon bezpečnostných zložiek, ktoré doposiaľ neexistovali,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec.

AIA uvádza niekoľko senzitívnych oblastí použitia umelej inteligencie, z ktorých tri sú relevantné pre vnútornú bezpečnosť, a to

  • biometrická identifikácia a kategorizácia fyzických osôb,
  • presadzovanie práva,
  • migrácia, azyl, riadenie hraničných kontrol.

Ako jedno z kritérií na posúdenie možnej škody môže poslúžiť miera zásahu do základných práv. Minister Roman Mikulec doplnil, že zatiaľ sa len analyzujú dopady nasadenia umelej inteligencie, „pričom by vyslovene pomohlo sektorové hodnotenie, špeciálne zamerané na vnútornú bezpečnosť“.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontroly na hraniciach budú od 8. júna miernejšie, hygienické opatrenia však treba naďalej dôsledne dodržiavať, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

07. 06. 2021

letisko-cudzinecka-ilustr

Na základe vývoja bezpečnostnej a epidemickej situácie na území Slovenskej republiky a v susedných štátoch polícia zmierňuje náhodné kontroly dodržiavania  karanténnych povinností po vstupe na územie Slovenskej republiky cez vnútorné hranice. Napriek tomu treba na  hraničných priechodoch rátať s cielenými kontrolami dodržiavania protipandemických opatrení. 

Policajný zbor od utorka 8. júna 2021 zmierni intenzitu vykonávania preventívno-bezpečnostných kontrolna zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 vyplývajúcich z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR po vstupe na územie Slovenskej republiky (PDF, 326 kB) a cestovného semaforu na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky s Maďarskom, Rakúskou republikou, Českou republikou a Poľskou republikou.

Rovnako to platí aj na medzinárodných letiskách.

Zároveň upozorňujeme, že aj napriek tomu sú osoby povinné dodržiavať platné opatrenia ustanovené vyhláškou ÚVZ SR.

Slovenská republika taktiež ukončí obmedzenia pri vstupe osôb cez malé cestné priechody a iné turistické cesty z Poľskej republiky a Českej republiky.

Obmedzenia ostávajú na hraniciach s Maďarskom, keďže maďarská strana oproti predchádzajúcemu obdobiu otvorila iba hraničných priechod Tachty – Cered /od 7.  9. hod. a od 16. – 18. hod/. 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Stanovisko ministra vnútra Romana Mikulca k zadržaniu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Adriána Szabóa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

03. 06. 2021

paragraf

Vymenovanie policajta, ako aj jeho odvolanie z funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby je z hľadiska plnenia všetkých zákonných podmienok na vykonávanie tejto funkcie upravené v zákone č. 73/1998  Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a plne v kompetencii vlády Slovenskej republiky.

Ako som deklaroval v minulosti, nemám o rozpracovaných prípadoch žiadnu vedomosť a neprislúcha mi komentovať  prácu orgánov činných v trestnom konaní. Všetky dôležité kroky v personálnej oblasti podnikám na základe relevantných informácii a podkladov. Požiadam špeciálneho prokurátora, ktorý si vyhradil komunikáciu celého prípadu, o informácie, ktoré budú dostatočné na rozhodnutie k spracovaniu a predloženiu odôvodneného návrhu vláde.

 

Ak špeciálny prokurátor potvrdí informácie, ktoré budú závažného charakteru, spracujem a predložím vláde návrh na odvolanie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby plk. JUDr. Adriána Szabóa.

V prípade, že sa s návrhom stotožní, postúpi ho výboru pre obranu a bezpečnosť na posúdenie.

Ak návrh prejde výborom, ktorý odporučí jeho odvolanie aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru, vláda riaditeľa Úradu inšpekčnej služby z funkcie odvolá. 

 Roman Mikulec, minister vnútra


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Bilaterálne rokovanie o prioritách slovinského Predsedníctva v Rade EÚ, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

02. 06. 2021

eu-vlajka-jun2021

Minister vnútra Roman Mikulec v stredu 2. júna 2021 v Bratislave absolvoval bilaterálne rokovanie  so svojím slovinským partnerom Alešom Hojsom. Hlavnou témou stretnutia bolo predstavenie priorít slovinského Predsedníctva v Rade EÚ.

Ministri sa intenzívne venovali aj otázke migrácie a azylu. V Slovinsku bolo za rok 2020 podaných približne 3 500 žiadostí o azyl, zatiaľ čo u nás iba 282. V tomto roku evidujeme 31 žiadostí o azyl, kým Slovinsko 257.

Roman Mikulec a Aleš Hojs

„Slovenská republika podporuje silnejšiu prevenciu migrácie, teda riešenie problémov už v krajinách pôvodu. Za najúčinnejší nástroj považujeme skutočne efektívne návraty. Ochrana vonkajšej hranice a zabránenie nelegálnym vstupom sú podstatné pre dobre fungujúci systém. Tieto postupy, ale musia byť reálne vykonateľné. SR uplatňuje k návrhom balíkový prístup, teda kým nebude dohodnuté všetko, nemôže byť dohodnuté nič,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Rokovanie delegácií

Slovinský minister vnútra vyhlásil, že takýto balíkový prístup riešenia problematiky spočiatku preferovalo aj Slovinsko, vzhľadom na zdĺhavosť celého procesu je však krajina čoraz viac v oblasti riešenia problému migrácie naklonená čiastkovým, postupným krokom. Šéf rezortu vnútra zároveň zdôraznil, že aj Slovinsko odmieta povinné kvóty. Práve tie sa stali predmetom negatívnych reakcií a obáv časti slovinskej populácie. Solidarita je však podľa Aleša Hojsu absolútne kľúčová.

Roman Mikulec a Aleš Hojs

Ministri sa zaoberali aj otázkou vzájomnej spolupráce medzi našimi krajinami. Pochválili veľmi dobrú spoluprácu na úrovni Úradu špeciálnych služieb a operácií PPZ. Útvary intenzívne a dlhoročne spolupracujú vo výmene praktických skúseností ako aj pri konkrétnych prípadoch. Rovnako dobre je nastavaná aj spolupráca na úrovni kriminálnej polície PPZ v oblasti environmentálnej trestnej činnosti.

Slovinská republika prevezme predsedníctvo v rade EÚ po Portugalsku, ktoré v máji 2021 vydalo dokument o pokroku PT PRES v otázke Nového paktu o migrácii a azyle. Stále však pretrvávajú názorové rozdiely medzi členskými štátmi, napríklad v otázke balíkového prístupu k Paktu, či otázke solidarity.

Minister vnútra Roman Mikulec na záver stretnutia poprial svojmu partnerovi veľa zdaru pri hľadaní kompromisných riešení v tejto náročnej problematike.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vláda prerokovala správu o prevencii kriminality v roku 2020, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

02. 06. 2021

hybrid-mobil-ilustr

V stredu 2. júna 2021 vláda schválila hodnotiacu správa o plnení úloh v oblasti prevencie kriminality za rok 2020 , ktorú na rokovanie  predložil minister vnútra SR Roman Mikulec. Dokument sumarizuje preventívne aktivity jednotlivých ministerstiev, ako aj návrhy opatrení do budúcnosti. Prioritnými oblasťami preventívnych aktivít zostávajú kriminalita v online priestore, online bezpečnosť, trestné činy páchané na deťoch a mládeži či domáce násilie.

V spomínaných oblastiach bol v roku 2020 aj z dôvodu epidemiologickej situácie  zaznamenaný značný nárast kriminality. Obetiam boli prostredníctvom informačných kancelárií pre obete trestných činov  poskytované základné informácie a sprostredkovaná odborná pomoc v oblasti psychologického a sociálneho poradenstva, právnej podpory a usmernenia.

V správe sa do budúcnosti odporúča venovať zvýšenú pozornosť budovaniu odolnosti voči hybridným hrozbám, prevencii dezinformačných vplyvov, vzdelávaniu zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy v oblasti boja proti korupcii, ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním.

Taktiež intenzívne pracovať v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti so zameraním na predchádzanie agresívneho a násilného správania či prevencii požívania alkoholických nápojov a užívania omamných a psychotropných látok. Je potrebné zvyšovať povedomie detí a mladých ľudí v oblasti bezpečného používania informačno-komunikačných technológií a  budovania bezpečných návykov pri nadväzovaní virtuálnych známostí, informovať o nástrahách v online priestore či eliminovať prejavy extrémizmu a rasizmu.

Vláda zároveň zaviazala Radu vlády SR pre prevenciu kriminality spracovať opatrenia a navrhnúť odporúčania v jednotlivých oblastiach. Predseda Rady, ktorým je minister vnútra, do 30. septembra 2021 navrhne konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty.

 

 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister vnútra hovoril s japonským veľvyslancom aj o vzájomnej policajnej spolupráci , Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

01. 06. 2021

japonsko-vlajka

Témou stretnutia ministra vnútra Romana Mikulca s veľvyslancom Japonska Makotom Nakagawom v utorok 1. júna 2021 boli aktuálne otázky uvoľňovania pandemických opatrení, a to aj v kontexte vrcholiacich príprav Letných olympijských hier v Tokiu, na ktorých budú mať zastúpenie aj športovci zo Športového centra polície.

Veľvyslanec Makoto Nakagawa informoval, že Japonsko sa na najväčší športový sviatok v ére pandémie kooronavírusu pripravuje s maximálnou precíznosťou s cieľom zabezpečiť ochranu a bezpečnosť návštevníkov i súťažiacich. Do krajiny už pricestovala prvá športová výprava z Austrálie. V Japonsku sú v súčasnosti v platnosti sprísnené protipandemické opatrenia s účinnosťou do polovice júna.

Makoto Nakagawa a Roman Mikulec

Minister vnútra Roman Mikulec na stretnutí s veľvyslancom hovoril aj o možnosti posilnenia vzájomnej policajnej spolupráce.

Rokovanie na MV SR

Aktuálne je v príprave návrh memoranda o spolupráci medzi Finančnou spravodajskou jednotkou Prezídia PZ a japonským finančným spravodajským strediskom. Dôraz by malo klásť predovšetkým na oblasť výmeny informácií pri podozreniach z prania špinavých peňazí či financovania terorizmu.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nový režim na hraniciach od pondelka 31. mája, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

30. 05. 2021

cudzinecka-letisko-ilustr

Nová vyhláška úradu verejného zdravotníctva č. 212/2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky (PDF, 326 kB), upravuje aj režim na hraniciach v súlade s podmienkami cestovného semaforu (PDF, 377 kB)od 6. hodiny pondelka  31. mája 2021.

Policajný zbor preto bude aj naďalej vykonávať kontrolu plnenia povinností osôb vyplývajúcich z novej  vyhlášky  na hraniciach Slovenskej republiky s Maďarskom, Rakúskou republikou, Českou republikou a Poľskou republikou, ako aj na medzinárodných letiskách.

Čas výkonu kontrol sa bude líšiť od veľkosti a intenzity premávky na jednotlivých hraničných priechodoch.  

Počet otvorených hraničných priechodov s Maďarskom, Rakúskou republikou, Českou republikou a Poľskou republikou zostáva zatiaľ nezmenený. Na najbližšom stretnutí konzília epidemiológov sa bude rokovať o možnosti otvorenia ďalších hraničných priechodov v závislosti od vývoja epidemiologickej situácie v susedných krajinách.

Nové pravidlá v skratke:

Všeobecne platí pre osoby, ktoré počas predchádzajúcich 14 dní navštívili výlučne štáty zaradené do zoznamu zelených štátov vstupujúce na územie SR povinnosť podrobenia sa izolácii v domácom prostredí alebo karanténnom ubytovacom zariadení a povinnosť registrácie na webe http://korona.gov.sk/ehranica

Izolácia sa skončí pri bezpríznakovom priebehu izolácie dovŕšením jej 14. dňa alebo obdržaním negatívneho RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 alebo negatívneho výsledku antigénového testu. Laboratórnu diagnostiku na ochorenie COVID-19 je možné vykonať už v prvý deň izolácie. Povinnosť podrobiť sa izolácii a testovaniu sa na ochorenie COVID-19 sa nevzťahuje na zaočkované osoby, osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID – 19 v období pred nie viac ako 180 dňami a na osoby mladšie ako 18 rokov.

Osoby vstupujúce na územie SR zo štátu zaradeného do zoznamu červených štátov musia povinne absolvovať izoláciu v domácom prostredí alebo karanténnom ubytovacom zariadení pričom sa izolácia končí pri bezpríznakovom priebehu dovŕšením jej 14. dňa alebo obdržaním negatívneho RT-PCR testu na ochorenie COVID-19. Laboratórnu diagnostiku na ochorenie COVID-19 je možné vykonať najskôr na ôsmy deň izolácie.

Povinnosť podrobiť sa izolácii a laboratórnej diagnostike RT-PCR testom na ochorenie COVID-19 najskôr na ôsmy deň izolácie sa vzťahuje všeobecne na osoby vstupujúce na územie SR, ktoré počas 14. dní pred vstupom navštívili štát zaradený do zoznamu čiernych štátov.

Naďalej zostali zachované všeobecné výnimky napr. pre pendlerov zo susedných štátov, študentov a posádky nákladnej dopravy.

V prípade povinnosti preukázania sa pri vstupe negatívnym výsledkom antigénového testu pri niektorej so všeobecných výnimiek ustanovených priamo vo vyhláške ÚVZ SR sa môžu osoby preukázať potvrdením o očkovaní alebo aj  potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19.

Bestätigung über Überwindung der COVID-19-Krankheit

Confirmation of recovery from COVID-19 disease


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V Častej Papierničke sa uskutočnilo stretnutie prednostov okresných úradov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

28. 05. 2021

prenostovia-porada-maj2021-ilustr

Pandemická situácia, povodne, reforma krízového riadenia, boj proti korupcii či aktuálne otázky okresných úradov na úsekoch všeobecnej vnútornej správy boli témami porady prednostov okresných úradov, ktorá sa konala 27.  – 28. mája 2021 v Častej Papierničke. Na úvod stretnutia prišli prednostov OÚ privítať a pozdraviť predseda Eduard Heger, minister vnútra Roman Mikulec a štátny tajomník MV SR Ján Lazar.

Na stretnutí tiež prebehli debaty týkajúce sa posilnenie riadenia a kontroly odborov katastra zo strany UGKK, financovania OÚ, centier podpory, či problematiky personálnych a sociálnych činností vo vzťahu k OÚ. Hovorilo sa aj o právnom postavení  prednostov a o aktuálnej situácii na klientskych centrách, o riadení  katastrálnych odborov, o témach reštitúcií  a pozemkových úprav.

Porada prednostov

Prítomní tiež dostali informácie o príprave aplikácie na sledovanie štatistickej regulácie a riadenia procesu (SPC graf), počtov podaní, časového rozhrania, dĺžky vybavovania, vybraných správnych poplatkov a iné (Dashboard).

Porada prednostov

„Posledný rok bol maximálne vyčerpávajúci pre nás všetkých. Pandémia COVID 19 spôsobila obrovskú záťaž na fungovanie štátu, ale aj jednotlivých okresných úradov, ktoré sa museli vysporiadať s rozdeľovaním ochranných pomôcok a distribúciou antigénových testov. Vážim si to, ako dokázali zmobilizovať svoje sily a pomôcť nám v mnohých oblastiach boja s pandémiou,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec na stretnutí.

Porada prednostov

Na dvojdňovom stretnutí prednostov sa zúčastnili manažéri ministerstva vnútra:

  • Adrian Jenčo, generálny riaditeľ sekcie verejnej správy MV SR
  • Tomáš Oparty, generálny riaditeľ sekcie ekonomiky MV SR
  • Marián Dritomský, generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia MV SR
  • Jozef Halcin, riaditeľ odboru prevencie kriminality KMV SR
  • Jana Vallová, riaditeľka odboru všeobecnej vnútornej správy SVS MV SR
  • Naďa Kurilová, riaditeľka odboru miestnej štátnej správy, samosprávy a zahraničných vzťahov SVS MV SR
  • Michal Marko, riaditeľ osobného úradu MV SR
  • Jozef Maxin, vedúci oddelenia podpory a rozvoja klientskych centier SVS MV SR
  • Jozef Valocký, riaditeľ odboru akvizícií a inovácií Prezídia PZ.

Pozvanie prijali aj  Ján Mrva, predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR,  a generálny riaditeľ sekcie pozemkových úprav rezortu pôdohospodárstva Róbert Čalfa.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok