Dočasným policajným prezidentom bude Štefan Hamran. Do funkcie nastúpi 16. septembra. Na tlačovej konferencii vo štvrtok 9. septembra 2021 tom informoval minister vnútra Roman Mikulec. „Pre mňa je dôležité, aby bola jeho nástupom zachovaná kontinuita,” vyhlásil Roman Mikulec.
Poukázal na pripravovanú reformu polície, tiež úlohy v súvislosti s materiálno-technickým zabezpečením Policajného zboru. Priblížil, že pri výbere sa rozhodoval z piatich mien. Štefan Hamran poďakoval ministrovi za prejavenú dôveru. „Budem sa snažiť do bodky naplniť všetky jeho očakávania vo vzťahu k tejto funkcii,” zdôraznil.
Štefan Hamran je veliteľom útvaru osobitného určenia. V minulosti sa už uchádzal o funkciu prezidenta PZ.
Riadne výberové konanie na nového policajného prezidenta má byť vyhlásené do 30 dní od zániku funkcie. Minister Roman Mikulec zdôraznil, že sa budú snažiť nové pravidlá voľby policajného prezidenta čo najskôr dostať do legislatívneho procesu. „Tak, aby sme podľa toho mohli fungovať,” dodal.
Policajného prezidenta podľa platného zákona č. 73/1998 o štátnej službe vymenúva minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie trvá štyri roky.
Minister vnútra Roman Mikulec sa dnes zúčastnil na 31. sneme, ktorý organizovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a ktorý bol zároveň oslavou 30 rokov Združenia miest a obcí Slovenska. Na stretnutí v Senci boli prítomné všetky regionálne združenia ZMOSu, ústavní činitelia, zástupcovia parlamentných strán ako aj predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy.
Obdobie posledného roka a pol sa nieslo v znamení boja s pandémiou COVID – 19, v súvislosti s ktorou sa ministerstvu vnútra podarilo pripraviť novelu zákona o obecnom zriadení. Bola to reakcia na niektoré naliehavé otázky v oblasti fungovania samospráv počas mimoriadnej situácie, ktoré sa týka predovšetkým rokovaní obecných zastupiteľstiev, či prerušení plynutia niektorých lehôt.
V tejto súvislosti minister vnútra Roman Mikulec poďakoval zástupcom samospráv ako aj Združeniu miest a obcí Slovenska za ich pomoc pri zvládaní pandémie: „Samosprávy nám ukázali dôležitosť svojej role nielen preto, že majú lepšie predpoklady porozumieť problémom a potrebám komunít, ale ukázali nám aj svoju flexibilitu, kompetentnosť a schopnosť rýchlo reagovať vo veľmi krátkom časovom rámci na úlohy, ktoré im pridelila vláda.“
Na stretnutí hovoril minister vnútra aj o jednej z priorít vlády, a to úspešnej implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj investícia zameraná na zefektívnenie a posilnenie administratívnych kapacít územnej samosprávy. „Uvedený cieľ chceme dosiahnuť prostredníctvom vybudovania centier zdieľaných služieb vo vybraných samosprávach a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov prostredníctvom vzdelávacej platformy. Pevne verím, že v prípade oboch spomínaných aktivít bude Združenie miest a obcí Slovenska aktívnym a prínosným partnerom, aby boli prostriedky z Plánu obnovy vynaložené zmysluplne, efektívne a pre najdôležitejšie potreby obcí a miest Slovenska,“ uviedol.
V súvislosti so zlepšovaním fungovania územnej samosprávy na Slovensku úzko súvisí aj „Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných na Slovensku“, ktorý je realizovaný pod záštitou Ministerstva vnútra SR v spolupráci s Radou Európy a jej Centrom expertízy pre dobrú správu vecí verejných a súčasťou jeho koordinačného výboru je aj zástupca Združenia miest a obcí Slovenska.
Uvedený projekt obsahuje odporúčania týkajúce sa vypracovania stratégie pre posilnenie samosprávy v Slovenskej republike prostredníctvom analýzy územného a správneho členenia, rozdelenia kompetencií, auditu príslušnej legislatívy a prípravy partnerských posudkov. Tento projekt sa zameriava aj na odbornú prípravu štátnych zamestnancov a volených úradníkov s cieľom posilniť inštitucionálne vedenie na miestnej úrovni a zlepšiť poskytovanie služieb občanom.
Vláda na rokovaní 8. septembra 2021 schválila návrh Migračnej politiky Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2025. Ide o základný východiskový dokument Slovenskej republiky pre budovanie modernej, komplexnej a účinnej politiky vlády Slovenskej republiky vo všetkých oblastiach migrácie.
Materiál pripravilo ministerstvo vnútra na základe úloh z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 vychádzajúc z podkladov, ktoré predložili dotknuté subjekty štátnej správy a medzinárodné organizácie.
Migrácia vyžaduje komplexný, systémový, flexibilný a dlhodobo udržateľný prístup a kvalifikované riadenie. Keďže migrácia objektívne ovplyvňuje súčasnosť a bude ovplyvňovať aj budúcnosť EÚ, vrátane SR, musíme k nej pristupovať s primeranou vážnosťou a zodpovednosťou, a to tak voči domácemu obyvateľstvu, cudzincom, ako aj voči partnerom v rámci EÚ a medzinárodného spoločenstva. V Európe bez vnútorných hraníc nie je prakticky možné, aby členské štáty EÚ realizovali migračnú politiku izolovane. Čoraz viac sa zdôrazňuje posilňovanie súčinnosti a prepojenia politiky migrácie s ostatnými politikami, najmä bezpečnostnou politikou a obrannou politikou, rozvojovou politikou (podporou udržateľného rozvoja), populačnou politikou a politikou zamestnanosti a presadzuje sa trvalá inkorporácia migrácie aj do vonkajšej politiky EÚ.
Ciele migračnej politiky sa preto zameriavajú na:
vytváranie priaznivých podmienok pre pracovnú mobilitu, ako jedno z riešení nepriaznivého demografického vývoja na Slovensku legálnou a riadenou formou,
zabezpečenie súladu potrieb hospodárstva Slovenskej republiky s požiadavkami spoločenskej kohézie,
vytváranie nových foriem a nástrojov návratovej politiky pre reintegráciu občanov Slovenskej republiky prichádzajúcich zo zahraničia,
zabezpečenie podmienok pre úspešnú integráciu cudzincov do slovenskej spoločnosti,
efektívne riadenie a zvládanie migračných tokov,
prevenciu vzniku nelegálnej migrácie v krajinách pôvodu prostredníctvom efektívnych foriem a nástrojov humanitárnej a rozvojovej pomoci,
dôraz na zabezpečenie udeľovania medzinárodnej ochrany v súlade s právnym poriadkom.
Ako strategický dokument migračná politika stanovuje základné ciele, smery a princípy vývoja v oblasti migrácie. Konkretizáciu jednotlivých úloh a opatrení v časovom a vecnom vyjadrení zabezpečia príslušné zainteresované subjekty vo svojich akčných plánoch, ktoré predpokladajú priebežnú aktualizáciu. Akčné plány budú rešpektovať zásady úspornosti a efektívnosti.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Minister vnútra Roman Mikulec sa v stredu 8. septembra 2021 zúčastnil na 31. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorý bol zároveň oslavou 30 rokov pôsobenia inštitúcie zastrešujúcej samosprávy. Na stretnutí v Senci boli prítomné všetky regionálne združenia ZMOS, ústavní činitelia, zástupcovia parlamentných strán ako aj predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy.
Obdobie posledného roka a pol sa nieslo v znamení boja s pandémiou COVID – 19, v súvislosti s ktorou sa ministerstvu vnútra podarilo pripraviť novelu zákona o obecnom zriadení. Bola to reakcia na niektoré naliehavé otázky v oblasti fungovania samospráv počas mimoriadnej situácie, ktoré sa týka predovšetkým rokovaní obecných zastupiteľstiev, či prerušení plynutia niektorých lehôt.
V tejto súvislosti minister vnútra Roman Mikulec poďakoval zástupcom samospráv ako aj Združeniu miest a obcí Slovenska za ich pomoc pri zvládaní pandémie: „Samosprávy nám ukázali dôležitosť svojej role nielen preto, že majú lepšie predpoklady porozumieť problémom a potrebám komunít, ale ukázali nám aj svoju flexibilitu, kompetentnosť a schopnosť rýchlo reagovať vo veľmi krátkom časovom rámci na úlohy, ktoré im pridelila vláda.”
Na stretnutí hovoril minister vnútra aj o jednej z priorít vlády, a to úspešnej implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj investícia zameraná na zefektívnenie a posilnenie administratívnych kapacít územnej samosprávy. „Uvedený cieľ chceme dosiahnuť prostredníctvom vybudovania centier zdieľaných služieb vo vybraných samosprávach a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov prostredníctvom vzdelávacej platformy. Pevne verím, že v prípade oboch spomínaných aktivít bude Združenie miest a obcí Slovenska aktívnym a prínosným partnerom, aby boli prostriedky z Plánu obnovy vynaložené zmysluplne, efektívne a pre najdôležitejšie potreby obcí a miest Slovenska,” uviedol.
V súvislosti so zlepšovaním fungovania územnej samosprávy na Slovensku úzko súvisí aj projekt Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných na Slovensku, ktorý je realizovaný pod záštitou Ministerstva vnútra SR v spolupráci s Radou Európy a jej Centrom expertízy pre dobrú správu vecí verejných a súčasťou jeho koordinačného výboru je aj zástupca Združenia miest a obcí Slovenska.
Projekt obsahuje odporúčania týkajúce sa vypracovania stratégie pre posilnenie samosprávy v Slovenskej republike prostredníctvom analýzy územného a správneho členenia, rozdelenia kompetencií, auditu príslušnej legislatívy a prípravy partnerských posudkov. Tento projekt sa zameriava aj na odbornú prípravu štátnych zamestnancov a volených úradníkov s cieľom posilniť inštitucionálne vedenie na miestnej úrovni a zlepšiť poskytovanie služieb občanom.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Medzi zamestnancami ministerstva vnútra i ministerstva obrany je množstvo pravidelných darcov krvi, či už ide o príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru alebo ozbrojených síl. Darovanie krvi, ktoré v utorok 7. septembra 2021 hodinách zorganizovala Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala v spolupráci s Národnou transfúznou jednotkou, bolo skvelou príležitosťou nielen pre pravidelných darcov, ale aj pre zamestnancov, ktorí chceli krv darovať prvýkrát.
„Mám úprimnú radosť z toho, že sa nám podarilo zorganizovať akciu, ktorá je skvelou príležitosťou ako prejaviť solidárnosť a spolupatričnosť a prispieť tak k uzdraveniu pacientov, v niektorých prípadoch dokonca aj zachrániť ľudský život,” zhodnotil generálny riaditeľ Nemocnice sv. Michala Branislav Delej.
Darovať krv prišli aj minister vnútra Roman Mikulec a minister obrany Jaroslav Naď, celú akciu na mieste podporili aj olympijskí víťazi Športového centra polície či reprezentanti Dukly – Vojenského športového centra.
,,Vážim si, že dnes prišli na odberné miesto v Nemocnici svätého Michala zamestnanci silových a bezpečnostných zložiek v takomto veľkom počte. Týmto činom ukázali, že zachraňovať zdravie a ľudské životy nie je len ich náplňou práce, ale osobným odhodlaním venovať pozornosť pomoci iným. Za tento profesionálny a ľudský prístup všetkým zúčastneným ďakujem,” uviedol minister vnútra Roman Mikulec, ktorý v ten deň daroval krv už po niekoľkýkrát.
Počas 5 hodín trvajúceho podujatia zdravotnícky personál zrealizoval 78 odberov, v rámci ktorých bolo 20 prvodarcov.
„Ďakujem všetkým zamestnancom a príbuzným oboch rezortov vrátane top športovcov Dukly, ktorí dnes darovaním krvi prejavili svoju solidaritu. Krv bude distribuovaná po celom Slovensku tam, kde to je potrebné, preto sa veľmi teším tomuto celospoločenskému rozmeru,” zdôraznil po odbere minister obrany Jaroslav Naď.
Foto: MV SR, Vladimír Benko
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Doplňujúce voľby do orgánov samosprávy obcí sa budú 23. októbra konať v 25 obciach. Pôvodne sa mali konať v 34 obciach, no v deviatich z nich neboli podané kandidátne listiny. Vo voľbách si budú voliči vyberať nového primátora, starostov i poslancov obecného či mestského zastupiteľstva.
Z dôvodu nepodania kandidátky pre voľby poslanca sa voľby nebudú konať v obciach Hradište pod Vrátnom, Pavlice, Malá Čausa, Bielovce, Žikava, Pribylina a Píla. V obci Moškovec sa neprihlásil žiaden kandidát na starostu obce. V obci Starina nepodal nikto kandidátku na starostu ani na poslanca obecného zastupiteľstva. Starostu i poslanca obecného zastupiteľstva si predposlednú októbrovú sobotu budú voliť v obci Zemiansky Vrbovok. Primátora majú voliť v Sečovciach. Nových starostov majú zvoliť v obciach Jelenec a Vlkanová, v Marianke, Hurbanovej Vsi, Selciach, Ratkovej, Gemerčeku a Hontianskych Nemciach, rovnako v Strihovciach a Kračúnovciach. Voľby poslancov obecného, respektíve mestského zastupiteľstva sa uskutočnia v Novej Bani, Polianke, takisto v obciach Kovarce, Brezov, Ďurďoš, Veľké Držkovce, Adamovské Kochanovce, Abramová, Ivančiná, Muránska Huta, Budča, Pavľany a Veľká Lodina.
Doplňujúce voľby do orgánov samosprávy obcí sa vyhlasujú v prípade, ak sa v niektorej obci nekonali alebo ak zanikol mandát poslanca či starostu bez náhradníka. Zákon tiež stanovuje, že voľby sa zopakujú, ak ich vyhlásil Ústavný súd SR za neplatné.
Dňa 9. septembra 2021 uplynie 80 rokov od vydania Nariadenia č. 198 o právnom postavení Židov, ktoré je známe ako tzv. Židovský kódex. Toto okrúhle výročie predstavuje jedinečnú príležitosť dôstojne odprezentovať archívne dokumenty viažuce sa k tejto etape dejín Slovenska, ktoré sú uložené v slovenských štátnych archívoch.
Odbor archívov a registratúr ministerstva vnútra pozýva všetkých na výstavu Židovský kódex – temný príbeh histórie s podtitulom 80 rokov od prijatia protižidovských opatrení v archívnych dokumentoch, ktorá sa uskutoční v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Zámerom usporiadateľov je ilustrovať stránku jedného z najtragickejších období histórie Slovenska prostredníctvom zachovaných archívnych dokumentov a zároveň upozorniť na bádateľský potenciál, ktorý v sebe obsahujú.
Výstava ilustruje rôzne typy legislatívnych predpisov – od ústavného zákona, cez zákony, vládne nariadenia a vyhlášky až po predpisy na regionálnej úrovni, ich realizovanie v praxi. Poukazuje na rozdiely v ich plnení v závislosti od regionálneho členenia krajiny. Dokumentuje ich zásah do každodenného života židovského obyvateľstva a v neposlednom rade informuje o vzniku nových inštitúcií, ktorých úlohou bolo vylúčiť Židov zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života, ale aj zabezpečiť likvidáciu ich podnikov. Ďalej prezentuje najdôležitejšie momenty v živote židovského obyvateľstva, ktoré sa týkali obmedzenia ich občianskych, náboženských, spoločenských a osobných práv, ako aj rozdielneho napĺňania jednotlivých ustanovení nariadenia v okresoch a ich reálny vplyv na život ľudí.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 8. septembra 2021 o 17.00 hodine.
Výstava bude sprístupnená verejnosti od 9. septembra do 8. októbra 2021 vo výstavnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Minister vnútra SR Roman Mikulec sa v utorok 31. augusta 2021 zúčastnil na mimoriadnom zasadnutií Rady EÚ v Bruseli. V súvislosti s aktuálnou situáciou v Afganistane, aj na základe apelov viacerých členských štátov, zvolalo slovinské predsedníctvo v Rade EÚ mimoriadne zasadnutie Rady JHA (Justice and Home Affairs) v zložení ministrov vnútra s cieľom zadefinovať spoločnú pozíciu Rady EÚ k situácii v Afganistane.
Prítomní ministri vnútra krajín EÚ okrem iného rokovali aj opokračovaní koordinácie s medzinárodnými partnermi (najmä OSN), s cieľom stabilizovať región a zaistiť poskytovanie humanitárnej pomoci zraniteľnému obyvateľstvu v Afganistane a susedných krajinách, predovšetkým ženám a deťom.
Zhodli sa na tom, že podpora a poskytovanie adekvátnej ochrany tým, ktorí to potrebujú, v súlade s právom EÚ a našimi medzinárodnými záväzkami je dôležitá. Európsky podporný úrad pre azyl by mal tiež zintenzívniť svoje externé operácie v oblasti budovania azylových kapacít.
„Afganistan generuje všetky bezpečnostné riziká, ktoré si vôbec vieme predstaviť. Kľúčové z môjho pohľadu je, že nechceme opakovať skúsenosť z roku 2015. Nesmieme stratiť kontrolu nad migráciou z Afganistanu a jeho okolia a nesmieme byť vystavení príchodu veľkého počtu migrantov. Chcem ubezpečiť občanov Slovenska, že našou prioritou je dôsledné preverovanie všetkých, ktorí prídu na naše hranice,” zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Prezident Policajného zboru Peter Kovařík sa vzdáva svojej funkcie. Na ministerstvo vnútra už doručil žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, ktorú podpísal 30. augusta 2021. Odísť chce k 15. septembru, po návšteve pápeža Františka na Slovensku. Odchádza do civilu. Oznámil to v utorok 31. augusta 2021.
“Rozhodol som sa tak preto, lebo som celú svoju profesionálnu kariéru a najmä posledný rok bojoval za to, aby som dvíhal dôveryhodnosť Policajného zboru,” skonštatoval. Nevie si ďalej predstaviť svoju činnosť ako policajného prezidenta, ktorý je trestne stíhaný. “Bez ohľadu na to, aký mám na to trestné stíhanie názor, musím rešpektovať stav, ktorý aktuálne je, a ten je, že som obvinený,” uviedol Peter Kovařík.
Ako poznamenal, nevie si ani predstaviť, aký príklad by dával svojim kolegom, ak by pokračoval vo funkcii. Myslí si, že musí platiť jeden meter pre všetkých, a ak by rovnako rozhodoval o svojich podriadených, tak ten istý záver musí urobiť aj voči sebe. Odchod z funkcie navrhol dohodou k 15. septembru. “Musíme ešte zvládnuť návštevu pápeža na Slovensku. Bude to priestor aj na doriešenie technicko-administratívnych záležitostí,” spresnil. Túto dohodu musí podľa Kovaříka ešte podpisom potvrdiť druhá strana.
“Som si vedomý zodpovednosti za svoje rozhodnutie, ktoré som urobil v čase, keď prebiehal zásah, a som pripravený brániť sa, a to aj na súde. Tak, ako je popísaný skutok, podľa mňa to nie je trestný čin,” vyhlásil.
Vedením polície by podľa Kovaříka po jeho odchode mala byť dočasne poverená súčasná prvá viceprezidentka Jana Maškarová.
Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila 26. augusta Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania, ako aj vykonanie trestnoprocesných úkonov s obvinenými osobami Matejom Z. a Petrom P. Kovařík obvinenie odmieta a podal voči nemu sťažnosť.
Minister vnútra Roman Mikulec si váži rozhodnutie Petra Kovaříka odísť z funkcie policajného prezidenta. Vníma to ako štátnické gesto. Minister je presvedčený, že obvinenie Kovaříka bolo účelové a že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Dodal, že Kovařík má jeho dôveru. O ďalšom postupe bude informovať v najbližších dňoch. “Vážim si to, že pristúpil k takémuto kroku napriek tomu, že som, rovnako ako on, presvedčený, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Moju dôveru má a vždy mal. Skutočnosť, že sa rozhodol z funkcie odísť preto, aby chránil česť a dôveryhodnosť Policajného zboru, svedčí o jeho vysokom morálnom kredite, snahe chrániť Policajný zbor a ísť príkladom pre jeho príslušníkov,” povedal Roman Mikulec. “Vážim si jeho rozhodnutie o to viac, že mám zásadné pochybnosti o obvinení, ktoré mu bolo vznesené. Som presvedčený, že toto obvinenie bolo účelové,” pripomenul.
Zdroj: MV SR, TASR Foto: TASR /1/MV SR /2/ – Vladimír Benko
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Pendleri (definovaní v paragrafe 7), ktorí nespĺňajú definíciu plne zaočkovanej osoby,môžu aj naďalej vstupovať na územie Slovenskej republiky bez povinnosti domácej karantény, ak sa preukážu negatívnym výsledkom RT-PCR testu, ktorý nie je starší ako 7 dní /ustanovenie o platnosti tohto režimu pre pendlerov len do 1. septembra bolo po dohode na medzirezortnej úrovni zrušené/.
Po novom sú pendleri povinní registrovať sa na portáli eHranicaraz do mesiaca.
Zaočkovaní
Za zaočkovanú sa považuje osoba:
najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky dvojdávkovej vakcíny,
najmenej 21 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii jednodávkovej vakcíny,
najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky vakcíny, ak bola podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19.
Postup zaočkovaných pri príchode zo zahraničia
Osoba je povinná registrovať sa cez formulár eHranica, prvá registrácia platí nasledujúcich 6 mesiacov.
Zaočkované osoby po vstupe na SR nemajú nariadenú karanténu. Okrem COVID-preukazu EÚ alebo potvrdenia o absolvovaní očkovania na Slovensku je pri vstupe na SR možné preukazovať sa aj potvrdeniami z iných krajín. Podmienkou je, aby toto potvrdenie bolo v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku.
Vstup zaočkovanej osoby na územie SR letecky
Ak na územie SR osoba vstupuje letecky, musí pred vstupom vyplniť formulár na www.mindop.sk/covid
Pri prílete z krajiny mimo nižšie uvedeného zoznamu je potrebné preukázať sa negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším než 72 hodín.
Zoznam krajín, z ktorých pri návrate nie je potrebný test: Albánsko, Andorra, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bielorusko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Čína, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Hongkong, Írsko, Island, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kanada, Južná Kórea, Kosovo, Kuba, Libanon, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macau, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Severné Macedónsko, Singapur, Slovinsko, Španielsko, USA, Mexiko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taiwan, Taliansko, Turecko, Ukrajina, Vatikán.
Nezaočkovaní
Nezaočkovaná osoba:
Je povinná registrovať sa cez formulár eHranica pri každom návrate zo zahraničia.
Po príchode je povinná zostať v karanténe, ktorá sa pri bezpríznakovom priebehu končí dovŕšením 14. dňa.
Karanténa platí aj pre všetkých členov spoločnej domácnosti, ktorí nie sú zaočkovaní alebo nemajú inú výnimku z karantény.
Karanténu je možné ukončiť negatívnym výsledkom RT-PCR testu, ktorý je možné vykonať najskôr na 5. deň. Test je v tomto prípade hradený štátom. Na PCR vyšetrenie bude osoba objednaná automaticky po registrácii v eHranici.
Vstup nezaočkovanej osoby na územie SR letecky
Ak na územie SR osoba vstupuje letecky, musí mať v čase príletu platnú registráciu na eHranica a zároveň vyplnený formulár na www.mindop.sk/covid.
Pri prílete z krajiny mimo vyššie uvedeného zoznamu je potrebné preukázať sa negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším než 72 hod.
Nezaočkované osoby majú výnimku z karantény ak:
nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov, predložia o tom lekárske potvrdenie od špecialistu (vzor je prílohou č. 4 vyhlášky) a zároveň majú negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 72 hod.
majú trvalý alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 100 km od otvoreného hraničného priechodu na územie SR a sú občanmi SR – musia predložiť negatívny výsledok RTPCR testu nie starší ako 7 dní.
prekračujú hranicu SR výhradne za účelom výkonu práce z/do krajín EÚ, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska alebo Ukrajiny, majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku, resp. v uvedených krajinách, a majú potvrdenie od zamestnávateľa alebo potvrdenie o výkone práce podľa prílohy č. 3 vyhlášky – musia predložiť negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 7 dní. .
poskytujú neodkladnú starostlivosť o blízkych rodinných príslušníkov na území susedného štátu (resp. za týmto účelom vstupujú na Slovensko zo susedného štátu) – musia mať potvrdenie o neodkladnej starostlivosti od ošetrujúceho lekára blízkeho rodinného príslušníka, čestné prehlásenie o rodinnom vzťahu (oboje v slovenčine) a negatívny RT-PCR test nie starší ako 7 dní.
preukázateľne prekračujú hranicu z/do okolitých štátov z dôvodu obhospodarovania pozemkov, ktoré sa nachádzajú do 10 km od hranice SR a majú negatívny RT-PCR test nie starší ako 7 dní.
sa na nich v rámci výkonu povolania vzťahuje výnimka z karantény – ide napríklad o posádky lietadiel, vlakov, vodičov nákladných vozidiel, pracovníkov pohrebnej služby pri prevoze ostatkov (podrobnosti v § 6 vyhlášky). Tieto osoby sa nemusia preukazovať negatívnym výsledkom testu na COVID-19, ani sa registrovať na eHranici.
patria medzi vybrané profesijné skupiny (napr. delegácie zastupujúce SR, poslanci Európskeho parlamentu či zamestnanci medzinárodných organizácií, umelci pri cezhraničnej produkcii, vyslaní redaktori, športová reprezentácia a iné; podrobne v § 8 vyhlášky) – pri vstupe na Slovensko povinnosť preukázať sa dokladom o danej skutočnosti a povinný negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako 72 hodín.
ide o krátkodobý vstup za účelom účasti na pohrebe blízkej osoby, pričom nezaočkovaná osoba sa preukáže negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín.
Osoby po prvej dávke vakcíny
Sú povinné nastúpiť domácej karantény, pričom test proti COVID-19 je možné podstúpiť najskôr na piaty deň. Ak je výsledok testu negatívny, karanténa sa končí.
Pendleri
Deti
eHranica
Deti do 12 rokov sa nemusia registrovať.
Deťom vo veku 12 až 18 rokov platí prvá registrácia do 9. augusta 2021.
Karanténa
Dieťa do 12 rokov sa nemusí testovať, karanténa mu končí, keď ostatným nezaočkovaným členom domácnosti (napr. po 5 dňoch po negatívnom PCR teste).
Osoby od 12 do 18 rokov veku nemusia ísť do karantény, ak nikto iný v spoločnej domácnosti nemá povinnú karanténu (napr. ak sú obaja rodičia zaočkovaní) – prechodne do 9. augusta 2021, po tomto termíne bude rozhodovať, či je osoba nad 12 rokov zaočkovaná.
Vstup na územie SR letecky
Ak deti do 12 rokov prichádzajú na územie SR letecky z krajín, ktoré nie sú uvedené vo vyhláške, na rozdiel od starších spolucestujúcich sa nemusia preukazovať negatívnym výsledkom PCR testu.
Študenti
Deti, žiaci a študenti ktorí aktívne navštevujú materskú, základnú, strednú alebo vysokú školu v susedných štátoch (alebo naopak, majú pobyt v týchto krajinách a navštevujú školu na Slovensku) nemusia podstúpiť karanténu, ak majú potvrdenie o prezenčnom štúdiu.
Ak majú do 26 rokov, trvalý pobyt v SR, štatút žiaka základnej/strednej školy či študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a zúčastňujú sa tréningového procesu ako riadni členovia športového klubu v Českej republike, Poľskej republike, Maďarsku alebo Rakúskej republike a majú o tom potvrdenie od príslušnej inštitúcie, nemusia po prekročení hraníc podstúpiť karanténu.
Žiaci a študenti od 12 rokov musia mať zároveň negatívny výsledok RT-PCR alebo antigénového testu nie starší ako 7 dní.
Tieto podmienky sa vzťahujú aj na jednu sprevádzajúcu osobu, tá sa okrem negatívneho testu (PCR nie starší ako 7 dní) musí vedieť preukázať potvrdením o statuse sprevádzajúcej osoby.
POZOR: Študenti musia prekračovať hranice z dôvodu aktívneho štúdia (to znamená, že musí prebiehať prezenčná výučba, režim si študenti nemôžu uplatniť v období, kedy je výučba prerušená, ako napr. počas letných prázdnin).
Osoby prichádzajúce kvôli liečbe či diagnostike
Osoby s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, ktoré vstupujú alebo opúšťajú Slovensko pre diagnostiku a liečbu, ako aj ich blízke osoby majú výnimku z karantény.
Ak ich pobyt nepresiahne 12 hodín, nemusia žiadať výnimku, musia však vedieť preukázať účel cesty (pozvanie/potvrdenie od lekára).
Ak ich pobyt presiahne 12 hodín, musia požiadať o posúdenie žiadosti na webstránke https://cestujem.standardnepostupy.sk
Registrácia na eHranici je platná jeden týždeň.
Preprava blízkych osôb na letisko
Osoby, ktoré prepravujú svojich blízkych z/na medzinárodné letiská na území Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska, sa najneskôr pri odchode zo Slovenska musia zaregistrovať na https://naletisko.mzv.sk/.
Pri kontrole sa musia preukázať vytlačeným potvrdením tejto registrácie a letenkou prepravovanej osoby alebo jej elektronickou kópiou.
Najneskôr pri návrate a územie SR sa musia zaregistrovať cez formulár eHranica (ak nemajú už platnú registráciu).
Cestu sú povinné vykonať výhradne cez územie členských štátov EÚ, bez zastavenia (s výnimkou zastavenia na nevyhnutné tankovanie pohonných látok a nástup či výstup prepravovanej osoby).
Pri dodržaní týchto pravidiel je možné vstúpiť na územie Slovenska aj bez platného negatívneho testu a bez karantény.
Tranzit
Povinnosť karantény sa po vstupe na Slovensko nevzťahuje na vykonanie tranzitu osôb a ich rodinných príslušníkov do krajiny, v ktorej majú udelený pobyt alebo ktorej sú občanmi, a na vykonanie tranzitu občanov členských štátov EÚ a ich rodinných príslušníkov územím Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ.
Pre prejazd územím SR naďalej platí:
treba prejsť bez zastavenia s výnimkou tankovania pohonných látok.
Tranzit treba vykonať do 8 hodín od vstupu na územie SR.
Pre tranzit sa netreba vopred registrovať.
Pre tranzit sú určené koridory (príloha 2 vyhlášky), ktorými je možné prechádzať.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
