Autor <span>Tlačová správa</span>

02. 12. 2021

Národná rada SR 2. decembra 2021 schválila novelu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. Ministerstvo vnútra návrh novely pripravilo na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021. 

Prioritným cieľom novely bolo  vytvoriť legislatívne podmienky na vykonanie týchto volieb tak, aby priebeh hlasovania, zisťovanie výsledkov volieb, ako aj vedenie volebnej kampane mohli prebehnúť úspešne, korektne a bez rušivých momentov.

Voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa v roku 2022 uskutočnia v rovnaký deň. Voliči tak nebudú musieť chodiť dvakrát k volebným urnám. Ďalším očakávaným prínosom je tiež  zvýšenie účasti voličov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov /žúp/, čím sa posilní mandát  ich volených zástupcov.

Zjednotenie odmien členov volebných komisií

Zjednotí sa nárok na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov tak, aby členovia každej volebnej komisie mali nárok na odmenu – doposiaľ  ho nemali členovia obvodných volebných komisií a členovia volebných komisií samosprávneho kraja pri voľbách do samosprávnych krajov, ani členovia okresných volebných komisií pri voľbách do orgánov samosprávy obcí. 

Volebné komisie  na všetkých stupňoch budú zasielať zápisnice o výsledku volieb elektronicky: písomné vyhotovenie podpísané členmi volebnej komisie  budú doručovať obci resp. úradu samosprávneho kraja v určenej lehote až po voľbách.

Obciam pribudla povinnosť povinnosť zabezpečiť  internetové pripojenie vo všetkých volebných miestnostiach.

Zjednotí sa trvanie volebného moratória

Skráti sa neprimerane dlhé obdobie zákazu uverejňovania prieskumov verejnej mienky. Obdobie tzv. volebného moratória sa v celom zákone zjednotí a to na obdobie 48 hodín predo dňom konania volieb.

Upresňuje sa pojem volebný prieskum a ustanovuje sa pojem volebná anketa, ako aj pojem nezávislý kandidát.

Volebný prieskum je prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý je uskutočnený na základe všeobecne uznávaných štatistických metód na reprezentatívnej vzorke voličov, v ktorej sú voliči proporčne zastúpení podľa pohlavia, veku, vzdelania či adresy trvalého pobytu.

Volebná anketa je prieskum verejnej mienky, ktorý nebol uskutočnený spôsobom volebného prieskumu, a ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov.

Do právneho poriadku sa zavádza dlhodobo zaužívané pomenovanie nezávislý kandidát namiesto pomenovania kandidát bez politickej príslušnosti.

Novela tiež ustanovuje postup, akým je možné v deň konania volieb vykonávať prieskumy verejnej mienky, tzv. „exit poll”.

Návrhy na základe poznatkov z doterajšej aplikačnej praxe

• Kontrola transparentnosti vedenia volebnej kampane vo voľbách do orgánov územnej samosprávy sa z dôvodu hospodárnosti a zvýšenia efektívnosti presunula z ministerstva vnútra na okresné úrady.
• Ustanovuje sa objektívna zodpovednosť tej politickej strany alebo koalície, na kandidátnej listine ktorej je  kandidát uvedený.
• Banky budú mať  povinnosť zriadiť tzv. transparentný účet kandidujúcim subjektom na požiadanie.
• Na zabezpečenie vykonávania kontroly dodržiavania pravidiel financovania volebnej kampane  sa umožňuje ministerstvu vnútra identifikovať darcu finančných prostriedkov.
• Jednoročná subjektívna lehota na uloženie pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani na základe doterajších skúseností v niektorých prípadoch nepostačovala na riadne prešetrenie veci a vydanie právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní. Subjektívna lehota na uloženie sankcie sa predlžuje z 1 roka na 3 roky a objektívna lehota z 3 rokov na 5 rokov.

Novela nadobudne účinnosť od 1. januára 2022, okrem zavedenia pojmu “nezávislý kandidát”, ktoré vstúpi do platnosti od apríla 2022.

01. 12. 2021

Za prvých 10 mesiacov roku 2021 operátori zaznamenali viac ako 825 tisíc volaní na tiesňovú linku, prijali takmer 16 tisíc SMS správ a 2,7-tisíc volaní prostredníctvom eCall. Najčastejšie prichádzajú volania z Košického a najmenej z Trenčianskeho kraja. Najviac volaní na 112 je počas nočných hodín z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu.

Volať na tiesňové číslo sa dá bezplatne a nepretržite, 24 hodín denne. Tieseň je stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci.

„Operátori 112 sú prvým kontaktom medzi volajúcim a záchrannými zložkami a po prijatí hovoru musia okamžite vyhodnotiť situáciu, aby sa na miesto dostala včas správna pomoc. Okrem stresu z krízových situácií musia zvládať aj rôzne reakcie volajúcich. Často sú to práve operátori, ktorí svojimi radami zachraňujú životy,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Minister vnútra pri príležitosti Národného dňa 112 poďakoval všetkým operátorom linky 112,  rovnako operátorom ostatných tiesňových liniek záchranných zložiek, teda hasičom /150/, záchrannej zdravotnej službe/155/, polícii /158/ a horským záchranárom /18 300/.  „V čase pandémie je ich práca ešte viac náročnejšia. Nezahlcujme preto prosím operátorov neoprávnenými volaniami, napríklad keď si ľudia mýlia tiesňovú linku s taxislužbou alebo výjazdovou lekárňou, prípadne sa chcú spýtať na predpoveď počasia,” povedal Roman Mikulec.

Tiesňové číslo 112 sa dá vytočiť aj z telefónu bez SIM karty alebo z oblastí, kde volajúci nemá signál.

Na Slovensku možno linku 112 kontaktovať aj zaslaním SMS správy. Primárnou cieľovou skupinou tejto služby sú sluchovo a rečovo znevýhodnené osoby, ale aj obete domáceho násilia. Privolať pomoc sa dá aj tiesňovým tlačidlom eCall, ktoré je zabudované v palubnej jednotke motorového vozidla. To slúži na privolanie pomoci ľuďom pri havárii.

Koordinačné strediská integrovaného záchranného systému sa nachádzajú v každom krajskom meste. Operátori 112 sú spôsobilí vybavovať aj volania v  angličtine, maďarčine, poľštine, nemčine a ruštine. V každom koordinačnom stredisku sú denne k dispozícii štyria operátori, ktorí sa striedajú v 12-hodinových zmenách.

 

29. 11. 2021

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Ľudské zdroje vyhlásilo v piatok  26. novembra 2021 výzvu s kódom OPLZ-PO6-SC611-2021-2 na podporu dobudovania základnej technickej infraštruktúry, ktorá je spolufinancovaná zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Nová výzva je zameraná na výstavbu a rekonštrukciu miestnych ciest, chodníkov pre peších a cyklistov, vrátane spevnených plôch a osvetlenia, ako aj mostov a lávok pre peších, s cieľom zlepšenia dostupnosti služieb pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít žijúcich v rómskych osídleniach. Oprávnenými žiadateľmi sú obce z Atlasu rómskych komunít 2013 alebo 2019 a oprávneným miestom realizácie projektu celé územie Slovenskej republiky, okrem Bratislavského  kraja.

Nová výzva prešla mnohými úpravami reagujúc na potreby miest a obcí a ponúka väčšie možnosti budovania základnej technickej infraštruktúry k  službám. Vo výzve sa cieľové služby rozšírili o potraviny, kostol, detské a športové ihriská, zberný dvor, cintorín, všetky úrady a inštitúcie verejnej a štátnej správy. Zmeny sa dotkli aj navýšenia limitov celkových oprávnených výdavkov podľa počtu MRK, ktorých sa projekt dotkne. Za osídlenie v zmysle tejto výzvy bude považované osídlenie, ktoré tvoria aspoň 3 obydlia, a v ktorom žije viac ako 80% Rómov. Z novej výzvy si obce budú môcť budovať osvetlenia aj mimo úsekov, ktoré sú predmetom projektu, pričom ale musí ísť o úsek vedúci k zadefinovaným oprávneným službám.

Na výzvu je zo zdrojov Európskej Únie vyčlenených 10 miliónov Eur, pričom výzva využíva inštitút zásobníka projektov, kedy sa poskytovateľ pomoci po navýšení alokácie na výzvu a na základe rozhodnutia štatutára môže rozhodnúť schváliť ďalšie projekty do výšky navýšenej alokácie.  Žiadatelia sa na projektoch budú podieľať s 5 percentnou spoluúčasťou.

Uzavretie 1. hodnotiaceho kola je naplánované na 14. januára 2022.

Podporené budú projekty, ktoré zabezpečia spojenie osídlenia MRK s inštitúciami a službami v oblasti vzdelávania, ambulantnej formy sociálnej služby, zdravia, dopravy, obecných služieb ako aj zamestnanosti. Inštitúcie respektíve služby, s ktorými budú osídlenia spojené, musia byť využívané aj obyvateľmi z MRK.

„Cieľom pokračovania úspešnej výzvy nie je riešiť rutinnú údržbu a opravu pozemných komunikácií v obci, ale vybudovať takú infraštruktúru, ktorá umožní zabezpečiť zlepšený prístup obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít z osídlení k službám,” doplnila Adela Danišková, generálna riaditeľka sekcie európskych programov ministerstva vnútra.

Bližšie informácie k výzve zabezpečí sprostredkovateľský orgán prostredníctvom online informačného seminára pre potenciálnych žiadateľov o NFP. Čas ich konania a detaily účasti budú zverejnené na webovom sídle.

27. 11. 2021

Druhú humanitárnu pomoc SR pre Libanon v tomto roku v hodnote 220-tisíc eur v piatok 26. novembra 2021 vypravili z logistickej základne Ministerstva vnútra SR. Ide o spoločný projekt s Ministerstvom zahraničných veci a európskych záležitostí SR, Správou štátnych hmotných rezerv, spoločnosťou Ferno Slovakia, obchodným reťazcom Tesco a.s., mimovládnou organizáciou Adra a Vysokou školou Sv. Alžbety.

Pomoc pre najchudobnejších a chorých pozostáva z materiálu pre núdzové ubytovanie vrátane stanov, spacích vakov, ohrievačov, skladacích postelí, šatstva, zdravotníckeho materiálu a vybavenia a testov na COVID-19.

Libanon je krajinou, ktorú už dva roky sužuje hospodárska a finančná kríza. Okrem pandémie COVID-19 centrum hlavného mesta Bejrút  4. augusta 2020 zdevastoval výbuch v prístave. Hospodársky monitoring Svetovej banky z jari 2021 poukazuje na fakt, že libanonská hospodárska a finančná kríza sa pravdepodobne zaradí medzi desať, možno aj tri najvážnejšie globálne krízové ​​epizódy od polovice 19-teho storočia. V skutočnosti sa HDP Libanonu prepadol z približne 55 miliárd USD v roku 2018 na predpokladaných 20,5 miliardy USD v roku 2021, zatiaľ čo reálny HDP na obyvateľa klesol o 37,1 percenta. Takáto brutálna kontrakcia býva zvyčajne spojená s ozbrojenými konfliktmi alebo vojnami.

Humanitárna kríza v Libanone zasiahla všetky vrstvy obyvateľstva a slovenská pomoc poputuje k ľudom žijúcim na pokraji chudoby v oblasti El Choufe. Núdzovú materiálnu pomoc dostanú aj ľudia z chudobných štvrtí Bejrútu (zasiahnutých explóziou v prístave) vrátane zraniteľných libanonských obyvateľov a sýrskych utečencov vo West Beqaa a vo vidieckej oblasti Mount Libanon.

Humanitárna pomoc Slovenskej republiky bude doručená zdravotnej záchrannej službe Združenie ROZVOJ PRE ŽIVOT A MIER, ktorú založil a vedie rodák zo Starej Turej Walid El Hajj. Walid vyrástol a vyštudoval na Slovensku a potom sa aj s rodinou odsťahoval do otcovej vlasti. S jednou sanitkou on a jeho malý tím zachraňujú životy a poskytujú urgentnú zdravotnú pomoc 100-tisíc ľudom v horskej oblasti El Choufe. 

„Dar zo Slovenska pomôže všetkým v tomto ročnom období, lebo momentálne nie je dostatok elektriny a potravín, a lieky a oblečenia si nikto nedokáže kúpiť”, povedal Walid. „Ľudia prakticky nedokážu pokryť svoje základné životné potreby a rozpadol sa systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti,” spresnil.

Izolované rodiny, deti a starí ľudia sú odkázaní na pomoc ostatných a na Walidovu sanitku. Ich životy sú ohrozené, pretože niet  prostriedkov na poskytovanie rýchlej zdravotníckej pomoci.

Humanitárnu pomoc dopraví do Libanonu slovenská špedičná spoločnosť aj vďaka podpore libanonského riaditeľstva civilnej ochrany a finančnej podpore Európskej únie.

 

Prečítajte si: O živote v Libanone z prvej ruky od záchranára Walida el Hajj