Hraniční splnomocnenci Čiech, Slovenska a Poľska hovorili o vývoji situácie v oblasti nelegálnej migrácie, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

02. 12. 2021

bielorusko-hranica-ilustr

V pondelok 29. novembra 2021 sa v českom Mikulove uskutočnilo pravidelné stretnutie hlavných hraničných splnomocnencov Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky. Poľská strana sa pripojila k stretnutiu online.

Hlavný hraničný splnomocnenec Českej republiky plk. Milan Majer poďakoval poľskej strane za ochranu hranice s Bieloruskom s tým, že preukazujú službu aj celej Európskej únii. Rovnako hlavný hraničný splnomocnenec Slovenskej republiky plk. Robert Gucký deklaroval  pripravenosť Slovenskej republiky poskytnúť pomoc poľskej strane, či už v podobe personálu alebo materiálne. Poľská strana informovala o aktuálnom stave na ich hranici s Bieloruskom. Násilné útoky a provokácie pokračujú. Poľské hranice stráži 15-tisíc príslušníkmi armády, hraničnej stráže a polície.

Hraniční splnomocnenci Robert Gucký a Milan Majer

Česká a slovenská strana si vymenili vzájomné informácie o situácii v oblasti nelegálnej migrácie a zaujímali sa o aktuálny vývoj, ako aj trendy na poľsko-bieloruskej hranici. Zaujímali  sa aj o to, ako  sa situácia na bieloruskej  hranici premietla do vzťahov s Nemeckom. Obe strany sa zaoberali aj možnosťou presunu trasy z Bieloruska cez Ukrajinu.

Zhodli sa, že napriek menšej medializácii je situácia náročná aj na hranici Litvy s Bieloruskom. Rovnako na hranici Maďarska so Srbskom, čo je hlavný smer sekundárnej migrácie cez balkánsku trasu, ktorá najviac ovplyvňuje  situáciu v Českej republike,  na Slovensku i  v Rakúsku. Slovenská strana v tejto súvislosti informovala o podpísaní bilaterálnej  dohody, na základe ktorej bude môcť naša krajina vyslať  policajtov na maďarsko-rumunskú a maďarsko-srbskú hranicu.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Poslanci rokujú o novele zákona o registri adries , Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

02. 12. 2021

suradnice-ilustracny

Do registra adries by malo byť povinné zapisovať čísla bytov. Názov budovy by sa mal zadávať dobrovoľne. Zlepšiť by sa mala aj povinnosť stavebníka pri zameraní geografickej osi ulice. Vyplýva to z novely zákona č. 125/2015 Z. z. o registri adries a novely zákona č. 369/1990  o obecnom zriadení, ktorý 2. decembra 2021 parlament posunul do druhého čítania. Návrh z dielne MV SR  7. októbra 2021 schválila vláda.
 

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie práce s registrom adries na základe poznatkov z aplikačnej praxe
 
Obciam by sa podľa návrhu malo umožniť umiestniť označenie ulice a iného verejného priestranstva a inú stavbu, ako je napríklad oplotenie či stĺp. Dôvodom je zabezpečenie lepšej viditeľnosti označenia ulice.

Obce by mohli v osobitných prípadoch upustiť od zmeny alebo zrušenia súpisného alebo orientačného čísla. Ide napríklad o situáciu, keď v budove, ktorá sa z dôvodu rekonštrukcie, počas ktorej bola pôvodná budova odstránená a na jej mieste postavená nová, sú evidované pobyty podľa zákona. Pri zrušení súpisného a orientačného čísla sa následne automaticky zneplatnia doklady totožnosti, čím vzniká právna neistota.

Medzinárodné skúsenosti preukázali potrebu zavedenia ďalšieho údaja do položkovej skladby údajov registra adries – názov budovy.

Novelou by sa mali doplniť aj sankcie pre fyzické osoby, keďže doteraz platili len pre právnické. Obce by mali mať možnosť po zvážení okolností priestupku neuložiť pokutu. 

Register adries je informačný systém o všetkých adresách a adresných bodoch bytových a nebytových budov na celom území Slovenska. V registri adries teda nenájdeme informácie o majiteľoch budov či pobytoch osôb, hoci pre účely komunikácie štátnych informačných systémov je register adries integrovaný s Registrom fyzických osôb. Register adries má od mája 2020 štatút referenčného registra, čo znamená, že údaje z neho sa pokladajú za všeobecne záväzné a nespochybniteľné.

Prvé e-služby registra adries ministerstvo vnútra sprístupnilo v júli 2016.

Prečítajte si:

Zdroj: MV SR, TASR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Parlament schválil novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva , Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

02. 12. 2021

Volebná schránka

Národná rada SR 2. decembra 2021 schválila novelu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. Ministerstvo vnútra návrh novely pripravilo na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021. 

Prioritným cieľom novely bolo  vytvoriť legislatívne podmienky na vykonanie týchto volieb tak, aby priebeh hlasovania, zisťovanie výsledkov volieb, ako aj vedenie volebnej kampane mohli prebehnúť úspešne, korektne a bez rušivých momentov.

Voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa v roku 2022 uskutočnia v rovnaký deň. Voliči tak nebudú musieť chodiť dvakrát k volebným urnám. Ďalším očakávaným prínosom je tiež  zvýšenie účasti voličov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov /žúp/, čím sa posilní mandát  ich volených zástupcov.

Zjednotenie odmien členov volebných komisií

Zjednotí sa nárok na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov tak, aby členovia každej volebnej komisie mali nárok na odmenu – doposiaľ  ho nemali členovia obvodných volebných komisií a členovia volebných komisií samosprávneho kraja pri voľbách do samosprávnych krajov, ani členovia okresných volebných komisií pri voľbách do orgánov samosprávy obcí. 

Volebné komisie  na všetkých stupňoch budú zasielať zápisnice o výsledku volieb elektronicky: písomné vyhotovenie podpísané členmi volebnej komisie  budú doručovať obci resp. úradu samosprávneho kraja v určenej lehote až po voľbách.

Obciam pribudla povinnosť povinnosť zabezpečiť  internetové pripojenie vo všetkých volebných miestnostiach.

Zjednotí sa trvanie volebného moratória

Skráti sa neprimerane dlhé obdobie zákazu uverejňovania prieskumov verejnej mienky. Obdobie tzv. volebného moratória sa v celom zákone zjednotí a to na obdobie 48 hodín predo dňom konania volieb.

Upresňuje sa pojem volebný prieskum a ustanovuje sa pojem volebná anketa, ako aj pojem nezávislý kandidát.

Volebný prieskum je prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý je uskutočnený na základe všeobecne uznávaných štatistických metód na reprezentatívnej vzorke voličov, v ktorej sú voliči proporčne zastúpení podľa pohlavia, veku, vzdelania či adresy trvalého pobytu.

Volebná anketa je prieskum verejnej mienky, ktorý nebol uskutočnený spôsobom volebného prieskumu, a ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov.

Do právneho poriadku sa zavádza dlhodobo zaužívané pomenovanie nezávislý kandidát namiesto pomenovania kandidát bez politickej príslušnosti.

Novela tiež ustanovuje postup, akým je možné v deň konania volieb vykonávať prieskumy verejnej mienky, tzv. „exit poll”.

Návrhy na základe poznatkov z doterajšej aplikačnej praxe

  • Kontrola transparentnosti vedenia volebnej kampane vo voľbách do orgánov územnej samosprávy sa z dôvodu hospodárnosti a zvýšenia efektívnosti presunula z ministerstva vnútra na okresné úrady.
  • Ustanovuje sa objektívna zodpovednosť tej politickej strany alebo koalície, na kandidátnej listine ktorej je  kandidát uvedený.
  • Banky budú mať  povinnosť zriadiť tzv. transparentný účet kandidujúcim subjektom na požiadanie.
  • Na zabezpečenie vykonávania kontroly dodržiavania pravidiel financovania volebnej kampane  sa umožňuje ministerstvu vnútra identifikovať darcu finančných prostriedkov.
  • Jednoročná subjektívna lehota na uloženie pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani na základe doterajších skúseností v niektorých prípadoch nepostačovala na riadne prešetrenie veci a vydanie právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní. Subjektívna lehota na uloženie sankcie sa predlžuje z 1 roka na 3 roky a objektívna lehota z 3 rokov na 5 rokov.

Novela nadobudne účinnosť od 1. januára 2022, okrem zavedenia pojmu “nezávislý kandidát”, ktoré vstúpi do platnosti od apríla 2022.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Prvý december je Národným dňom tiesňovej linky 112, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

01. 12. 2021

112logo-great

Za prvých 10 mesiacov roku 2021 operátori zaznamenali viac ako 825 tisíc volaní na tiesňovú linku, prijali takmer 16 tisíc SMS správ a 2,7-tisíc volaní prostredníctvom eCallNajčastejšie prichádzajú volania z Košického a najmenej z Trenčianskeho kraja. Najviac volaní na 112 je počas nočných hodín z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu.

Volať na tiesňové číslo sa dá bezplatne a nepretržite, 24 hodín denne. Tieseň je stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci.

„Operátori 112 sú prvým kontaktom medzi volajúcim a záchrannými zložkami a po prijatí hovoru musia okamžite vyhodnotiť situáciu, aby sa na miesto dostala včas správna pomoc. Okrem stresu z krízových situácií musia zvládať aj rôzne reakcie volajúcich. Často sú to práve operátori, ktorí svojimi radami zachraňujú životy,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Minister vnútra pri príležitosti Národného dňa 112 poďakoval všetkým operátorom linky 112,  rovnako operátorom ostatných tiesňových liniek záchranných zložiek, teda hasičom /150/, záchrannej zdravotnej službe/155/, polícii /158/ a horským záchranárom /18 300/.  „V čase pandémie je ich práca ešte viac náročnejšia. Nezahlcujme preto prosím operátorov neoprávnenými volaniami, napríklad keď si ľudia mýlia tiesňovú linku s taxislužbou alebo výjazdovou lekárňou, prípadne sa chcú spýtať na predpoveď počasia,” povedal Roman Mikulec.

Tiesňové číslo 112 sa dá vytočiť aj z telefónu bez SIM karty alebo z oblastí, kde volajúci nemá signál.

Na Slovensku možno linku 112 kontaktovať aj zaslaním SMS správy. Primárnou cieľovou skupinou tejto služby sú sluchovo a rečovo znevýhodnené osoby, ale aj obete domáceho násilia. Privolať pomoc sa dá aj tiesňovým tlačidlom eCall, ktoré je zabudované v palubnej jednotke motorového vozidla. To slúži na privolanie pomoci ľuďom pri havárii.

Koordinačné strediská integrovaného záchranného systému sa nachádzajú v každom krajskom meste. Operátori 112 sú spôsobilí vybavovať aj volania v  angličtine, maďarčine, poľštine, nemčine a ruštine. V každom koordinačnom stredisku sú denne k dispozícii štyria operátori, ktorí sa striedajú v 12-hodinových zmenách.

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Prvá etapa sanačných prác v areáli Chemko Strážske je ukončená, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

30. 11. 2021

sanacia-chemko-ilustr

Necelý mesiac od nástupu Záchrannej brigády HaZZ v Humennom a Kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany v Jasove boli sudy s obsahom PCB látok a vedľajších produktov tvorených destilačnými zvyškami z výroby PCB z lokality „ošipáreň” odstránené a uložené v certifikovaných ADR kontajneroch.

Nebezpečnými látkami v tuhom aj kvapalnom skupenstve bolo celkovo naplnených 15 kontajnerov, pričom každý z nich dokázal poňať až 10 ton tohto odpadu. Kontajnery boli následne bezpečne uložené na dočasnom úložisku, kým nebude ich obsah definitívne zlikvidovaný.

Vyčistené priestory

„Ukončením prvej etapy sanačných prác v Chemko Strážske sme výrazne znížili ohrozenie, ktoré nebezpečný odpad predstavoval pre obyvateľov východného Slovenska, rovnako ako záťaž na životné prostredie. Poďakovanie patrí najmä samotným vykonávateľom týchto mimoriadne náročných prác – príslušníkom Záchrannej brigády HaZZ v Humennom a pracovníkom Kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany v Jasove. Rezort vnútra opäť ukázal, že jeho zložky sú schopné perfektnej a efektívnej kooperácie. Všetkým, ktorí na tomto projekte pracovali od prípravných prác až doposiaľ, úprimne ďakujem,” uviedol minister vnútra Roman Mikulec.

Vyčistené priestory

Podľa slov veliteľa Záchrannej brigády HaZZ v Humennom plk. Mariána Pouchana je za rýchlym odstránením nebezpečných látok uložených v lokalite „ošipáreň” enormné pracovné nasadenie príslušníkov HaZZ: „Hasiči pracovali vo veľmi vysokom tempe, napriek tomu, že vykonávané práce boli nielen fyzicky vyčerpávajúce, ale aj nebezpečné. Pre neprehľadnosť v tom, aké látky sa v jednotlivých sudoch nachádzajú, boli príslušníci neraz vystavení vysokým koncentráciám kyseliny chlorovodíkovej a iným škodlivým a nebezpečným látkam.”

Počas celých sanačných prác zameraných na likvidáciu environmentálnej záťaže v lokalite “ošipáreň” boli pracovníci KCHL CO v Jasove odborným dozorom zameraným na správnu a bezpečnú manipuláciu s nebezpečnými látkami. Odber vzoriek s ich následnou analýzou prebiehal priamo v teréne, na základe toho bolo možné roztriediť a následne uskladniť nebezpečný odpad do jednotlivých ADR kontajnerov. Celkovo bolo odobraných 60 vzoriek, ktoré budú podrobené ďalším analýzam.

Vyčistené priestory

Hasiči v súčasnosti upravujú vonkajší terén – prístupovú cestu a okolie Ošipárne do pôvodného stavu. Nasledovať bude kompletné uzavretie celého objektu Ošipárne. Po ukončení sanačných prác čaká zasahujúcich príslušníkov Záchrannej brigády HaZZ v Humennom a pracovníkov KCHL CO v Jasove opätovná zdravotná prehliadka vzhľadom na to, že prichádzali do kontaktu s nebezpečnými látkami. 

Prečítajte si tiež:

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pokračovanie úspešnej výzvy zameranej na budovanie chodníkov, ciest a mostov pre lepšiu dostupnosť služieb pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

29. 11. 2021

ilustrácia - oznam - Operačný program ľudské zdroje

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Ľudské zdroje vyhlásilo v piatok  26. novembra 2021 výzvu s kódom OPLZ-PO6-SC611-2021-2 na podporu dobudovania základnej technickej infraštruktúry, ktorá je spolufinancovaná zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Nová výzva je zameraná na výstavbu a rekonštrukciu miestnych ciest, chodníkov pre peších a cyklistov, vrátane spevnených plôch a osvetlenia, ako aj mostov a lávok pre peších, s cieľom zlepšenia dostupnosti služieb pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít žijúcich v rómskych osídleniach. Oprávnenými žiadateľmi sú obce z Atlasu rómskych komunít 2013 alebo 2019 a oprávneným miestom realizácie projektu celé územie Slovenskej republiky, okrem Bratislavského  kraja.

Začínajúci výkop - ilustračné foto

Nová výzva prešla mnohými úpravami reagujúc na potreby miest a obcí a ponúka väčšie možnosti budovania základnej technickej infraštruktúry k  službám. Vo výzve sa cieľové služby rozšírili o potraviny, kostol, detské a športové ihriská, zberný dvor, cintorín, všetky úrady a inštitúcie verejnej a štátnej správy. Zmeny sa dotkli aj navýšenia limitov celkových oprávnených výdavkov podľa počtu MRK, ktorých sa projekt dotkne. Za osídlenie v zmysle tejto výzvy bude považované osídlenie, ktoré tvoria aspoň 3 obydlia, a v ktorom žije viac ako 80% Rómov. Z novej výzvy si obce budú môcť budovať osvetlenia aj mimo úsekov, ktoré sú predmetom projektu, pričom ale musí ísť o úsek vedúci k zadefinovaným oprávneným službám.

Na výzvu je zo zdrojov Európskej Únie vyčlenených 10 miliónov Eur, pričom výzva využíva inštitút zásobníka projektov, kedy sa poskytovateľ pomoci po navýšení alokácie na výzvu a na základe rozhodnutia štatutára môže rozhodnúť schváliť ďalšie projekty do výšky navýšenej alokácie.  Žiadatelia sa na projektoch budú podieľať s 5 percentnou spoluúčasťou.

Uzavretie 1. hodnotiaceho kola je naplánované na 14. januára 2022.

Podporené budú projekty, ktoré zabezpečia spojenie osídlenia MRK s inštitúciami a službami v oblasti vzdelávania, ambulantnej formy sociálnej služby, zdravia, dopravy, obecných služieb ako aj zamestnanosti. Inštitúcie respektíve služby, s ktorými budú osídlenia spojené, musia byť využívané aj obyvateľmi z MRK.

„Cieľom pokračovania úspešnej výzvy nie je riešiť rutinnú údržbu a opravu pozemných komunikácií v obci, ale vybudovať takú infraštruktúru, ktorá umožní zabezpečiť zlepšený prístup obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít z osídlení k službám,” doplnila Adela Danišková, generálna riaditeľka sekcie európskych programov ministerstva vnútra.

Bližšie informácie k výzve zabezpečí sprostredkovateľský orgán prostredníctvom online informačného seminára pre potenciálnych žiadateľov o NFP. Čas ich konania a detaily účasti budú zverejnené na webovom sídle.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ľudia v núdzi a chorí v krízou zasiahnutom Libanone dostanú materiálnu pomoc zo Slovenska, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

27. 11. 2021

humanitarna-aid-ilustr

Druhú humanitárnu pomoc SR pre Libanon v tomto roku v hodnote 220-tisíc eur v piatok 26. novembra 2021 vypravili z logistickej základne Ministerstva vnútra SR. Ide o spoločný projekt s Ministerstvom zahraničných veci a európskych záležitostí SR, Správou štátnych hmotných rezerv, spoločnosťou Ferno Slovakia, obchodným reťazcom Tesco a.s., mimovládnou organizáciou Adra a Vysokou školou Sv. Alžbety.

Pomoc pre najchudobnejších a chorých pozostáva z materiálu pre núdzové ubytovanie vrátane stanov, spacích vakov, ohrievačov, skladacích postelí, šatstva, zdravotníckeho materiálu a vybavenia a testov na COVID-19.

Libanon je krajinou, ktorú už dva roky sužuje hospodárska a finančná kríza. Okrem pandémie COVID-19 centrum hlavného mesta Bejrút  4. augusta 2020 zdevastoval výbuch v prístave. Hospodársky monitoring Svetovej banky z jari 2021 poukazuje na fakt, že libanonská hospodárska a finančná kríza sa pravdepodobne zaradí medzi desať, možno aj tri najvážnejšie globálne krízové ​​epizódy od polovice 19-teho storočia. V skutočnosti sa HDP Libanonu prepadol z približne 55 miliárd USD v roku 2018 na predpokladaných 20,5 miliardy USD v roku 2021, zatiaľ čo reálny HDP na obyvateľa klesol o 37,1 percenta. Takáto brutálna kontrakcia býva zvyčajne spojená s ozbrojenými konfliktmi alebo vojnami.

Humanitárna kríza v Libanone zasiahla všetky vrstvy obyvateľstva a slovenská pomoc poputuje k ľudom žijúcim na pokraji chudoby v oblasti El Choufe. Núdzovú materiálnu pomoc dostanú aj ľudia z chudobných štvrtí Bejrútu (zasiahnutých explóziou v prístave) vrátane zraniteľných libanonských obyvateľov a sýrskych utečencov vo West Beqaa a vo vidieckej oblasti Mount Libanon.

Humanitárna pomoc Slovenskej republiky bude doručená zdravotnej záchrannej službe Združenie ROZVOJ PRE ŽIVOT A MIER, ktorú založil a vedie rodák zo Starej Turej Walid El Hajj. Walid vyrástol a vyštudoval na Slovensku a potom sa aj s rodinou odsťahoval do otcovej vlasti. S jednou sanitkou on a jeho malý tím zachraňujú životy a poskytujú urgentnú zdravotnú pomoc 100-tisíc ľudom v horskej oblasti El Choufe. 

„Dar zo Slovenska pomôže všetkým v tomto ročnom období, lebo momentálne nie je dostatok elektriny a potravín, a lieky a oblečenia si nikto nedokáže kúpiť”, povedal Walid. „Ľudia prakticky nedokážu pokryť svoje základné životné potreby a rozpadol sa systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti,” spresnil.

Izolované rodiny, deti a starí ľudia sú odkázaní na pomoc ostatných a na Walidovu sanitku. Ich životy sú ohrozené, pretože niet  prostriedkov na poskytovanie rýchlej zdravotníckej pomoci.

Humanitárnu pomoc dopraví do Libanonu slovenská špedičná spoločnosť aj vďaka podpore libanonského riaditeľstva civilnej ochrany a finančnej podpore Európskej únie.

 

Prečítajte si: O živote v Libanone z prvej ruky od záchranára Walida el Hajj


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Sankcie za prekračovanie rýchlosti či telefonovanie za volantom by sa mali sprísniť, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

26. 11. 2021

volant-mobil

Za podstatné prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti, telefonovanie za volantom bez systému “voľné ruky” alebo používanie mobilného zariadenia by mohol po novom hroziť okrem pokuty aj zákaz činnosti. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cestnej premávke a s ňou súvisiaceho zákona o priestupkoch, ktorý ministerstvo vnútra predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

Tieto priestupky by mali byť po novom zaradené medzi porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Novelizácia zákona o priestupkoch by mala umožniť prejednávať ich aj v správnom konaní. Správny orgán by tak mohol ukladať aj sankciu zákazu činnosti a ďalšie opatrenia využívané pri recidíve závažných porušení pravidiel cestnej premávky – napríklad preskúšanie odbornej spôsobilosti či  zdravotnej a psychickej spôsobilosti.

Závažným porušením pravidiel má byť po novom prekročenie dovolenej rýchlosti v obci o 20 kilometrov za hodinu (km/h) a viac a mimo obce o 30 km/h a viac. Za takéto agresívne a život ohrozujúce konanie v súčasnosti vodiči uhradia pokutu, ktorá ich však neodradí od ďalšieho pokračovania v rýchlej jazde.

Prísnejšie sankcie by mohli policajti ukladať aj vtedy, ak vodič počas jazdy drží v ruke alebo iným spôsobom obsluhuje mobil či iné obdobné zariadenie bez použitia systému “voľné ruky”, prípadne vykonáva inú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla. Dôvodom je  množstvo vodičov telefonujúcich za volantom, nastavujúcich si cestu v navigácii, vodičov nákladných vozidiel sledujúcich notebooky. Porušenie tejto povinnosti je druhou najčastejšou príčinou ukladania pokuty v cestnej premávke.  

Návrhom novely sa tiež do nášho práva preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/645 z 18. apríla 2018, ktorou sa mení smernica 2003/59/ES o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy a smernica 2006/126/ES o vodičských preukazoch, to  v časti, ktorá sa týka zmien v smernici o vodičských preukazoch. Obsahom zmien je zosúladenie minimálneho veku na vedenie motorových vozidiel skupiny C, CE, D a DE so smernicou a rozšírenie vodičského oprávnenia skupiny B aj na nákladné vozidlá do 4 250 kg s alternatívnym pohonom.  

Zdroj: MV SR, TA SR

Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. mája 2022.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Obmedzenia vyplývajúce z núdzového stavu sa vzťahujú aj na cudzincov prichádzajúcich na Slovensko, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

25. 11. 2021

logo Policajného zboru SR

Určené obmedzenia a zákaz vychádzania ako súčasť vyhláseného núdzového stavu sa vzťahujú aj na tých, ktorí vstúpia na územie Slovenskej republiky zo zahraničia. Polícia na tzv. vonkajších hraniciach, teda na hraniciach s Ukrajinou a pri letoch z krajín mimo schengenského priestoru, preverí u každého cestujúceho, či účel jeho cesty spĺňa charakter povolenej výnimky zo zákazu pohybu.

Ak je preukázané porušenie obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania, príslušník Policajného zboru môže osobe uložiť pokutu na mieste v blokovom konaní do 1000 eur.

Policajný zbor vykonáva náhodné kontroly aj na vnútorných hraničných priechodoch. Policajti budú náhodne kontrolovať dodržiavanie karanténnych povinností osôb aj po vstupe na územie Slovenskej republiky cez vnútorné hranice s Rakúskou republikou, Maďarskom, Poľskou republikou a Českou republikou.

Tiež budú náhodne kontrolované cestné priechody tretej kategórie a všetky ostatné vstupy, ako sú turistické, cyklistické a riečne cesty.

Aktuálne informácie k vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky  počas mimoriadnej situácie  


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Dolnokubínski hasiči po rokoch dostali novú hasičskú stanicu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

25. 11. 2021

hasici-kubin6

Minister vnútra Roman Mikulec vo štvrtok 25. novembra 2021  slávnostne odovzdal príslušníkom Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Dolnom Kubíne zrekonštruovanú hasičskú stanicu. Hasiči sa tak po rokoch fungovania v prenájme z dôvodu havarijného stavu stanice vrátili na svoju domovskú adresu. V moderných priestoroch nájdu kvalitné zázemie pre svoju prácu, čo prispeje k zvýšeniu bezpečnosti a akcieschopnosti príslušníkov HaZZ.

 „Po všetkých peripetiách a nekonečnom čakaní sa miestni hasiči konečne dostali k moderným priestorom, na ktoré tak dlho čakali 12 rokov, nakoľko už v roku 2009 bolo vydané stavebné povolenie na prestavbu a dostavbu hasičskej stanice. Veľká vďaka patrí krajskému a okresnému riaditeľovi, ktorí nevzdali tento boj,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Slávnostné otvorenie

Pôvodný objekt hasičskej stanice bol postavený pred 65 rokmi. Pred rekonštrukciou bola budova v značne opotrebovanom stave a hasiči fungovali v nevyhovujúcich pracovných a hygienických podmienkach.

Nová hasičská stanica v Dolnom Kubíne

Hasičská stanica nemala priestory na vykonávanie fyzickej prípravy príslušníkov a mala nedostatok kancelárií. V roku 2017 sa z dôvodu rekonštrukčných prác museli hasiči presťahovať do náhradných prenajatých priestorov.

Slávnostné prestrihnutie pásky pred hasičskou stanicou

Pôvodná budova prešla kompletnou rekonštrukciou. „Cieľom projektu bolo predovšetkým stavebne obnoviť existujúce zastarané priestory budovy postavenej ešte v roku 1956. Vhodnou prístavbou sa zasa dobudovali chýbajúce priestory pre umiestnenie novej hasičskej techniky a na poschodí vznikli nové priestory pre denný a nočný výkon služby zmenových príslušníkov HaZZ,“ povedal riaditeľ Krajského riaditeľstva HaZZ Jaroslav Kapusniak.

Nová hasičská stanica v Dolnom Kubíne

V areáli hasičskej stanice pribudla tiež cvičná veža pre fyzickú prípravu príslušníkov. Pri rekonštrukcii sa kládol dôraz na úsporu energií zateplením pôvodného objektu a výmenou okien a garážových vrát.

Nová hasičská stanica v Dolnom Kubíne

Za uskutočnené stavebné práce MV SR doposiaľ uhradilo 1,422 milióna eur.

Foto: MV SR, Vladimír Benko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok