Výška Prvej pomoci rastie, o podporu je možné žiadať do konca apríla

20.04.2022

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo na udržanie zamestnanosti k 31. marcu 2022 zamestnávateľom a SZČO už zhruba 2,44 miliardy eur. Úrady práce k rovnakému dátumu uzavreli cez 218 tisíc dohôd o poskytovaní pomoci. Február je posledným mesiacom, za ktorý je možné požiadať o finančnú podporu cez nástroje „Prvej pomoci“, a to do konca apríla 2022. Uplatňuje sa rozšírený rámec „Prvá pomoc +“ a zároveň aj možnosť využiť opatrenie 3B. Od marca platí zákon o podpore v čase skrátenej práce, tzv. Kurzarbeit. Ministerstvo práce taktiež pripravilo projekt na udržanie pracovných miest aj pre SZČO, na ktorých sa Kurzarbeit nevzťahuje. Pilotný projekt sa uplatní zatiaľ za marec. Viac sa dočítate v 23. aktualizácii komentára o sociálnej pomoci rodinám a pracujúcim v čase pandémie z dielne Inštitútu sociálnej politiky.

 

Najčerstvejšia aktualizácia prezentuje zatiaľ čiastkový pohľad na čerpanie za február 2022, súčasne poskytuje upresnené dáta o čerpaní za predchádzajúce mesiace. Maximum v uhrádzanej sume počas tretej vlny pandémie sa dosiahlo v decembri. Údaje za január a február signalizujú postupný útlm v čerpaní. Od novembra sa dynamicky upravuje odvetvová štruktúra vyplácanej „Prvej pomoci“. Za január čerpali najviac „Prvej pomoci“ firmy z odvetvia priemyselnej výroby a stavebníctva. Pomoc na jedného zamestnanca pokračuje v opatrnom raste, čo signalizujú aj februárové údaje. Až viac ako štvrtina januárovej „Prvej pomoci“ smerovala zasiahnutým subjektom prostredníctvom opatrenia 3B pre podniky s najviac 49 zamestnancami a s poklesom tržieb najmenej 40 %.

Finančná pomoc na zamestnanca rastie od októbra

Ešte za október pripadala na jedno pracovné miesto finančná pomoc vo výške zhruba 351 eur. „ Prechod na atraktívnejší rámec „Prvá pomoc +“ za november a nasledujúce mesiace má pozitívny vplyv na výšku príspevku. Aktualizovaný decembrový údaj presiahol 516 eur a za január sa dostal na hranicu 543 eur. Predbežné februárové čísla sú z tohto pohľadu taktiež pozitívne, a to 550 eur, pričom očakávame ďalšiu korekciu tohto ukazovateľa,“ uvádza v tejto súvislosti analytik Matúš Baliak z Inštitútu sociálnej politiky.

Odvetvová štruktúra sa dynamicky mení



Odvetvie priemyselnej výroby dominovalo z pohľadu čerpanej sumy v období apríl až október 2021, s podielom mesačne od 21 po 39 %. Zmena nastala za november, keď sa k priemyselnej výrobe pridalo odvetvie ubytovacích a stravovacích služieb s rovnakým relatívnym zastúpením (18 %). Za december sa do pozície najväčšieho beneficienta dostali podniky pôsobiace v ubytovacích a stravovacích službách nasledované veľko- a maloobchodom s podielom na úrovni zhruba 21 %, resp. 18%. Za január sa situácia opäť zmenila. Dostupné údaje naznačujú návrat podnikov z priemyselnej výroby spolu so stavebníctvom, kam smeruje takmer 18 % pomoci. Predbežne za február sú najintenzívnejšie čerpajúcim odvetvím podniky pôsobiace v stavebníctve, avšak očakávame dodatočné korekcie.

Za január sa vyplatila viac ako štvrtina „Prvej pomoci“ cez opatrenie 3B

Znovuzavedenie možnosti čerpania cez opatrenia 3B pre mikro a malé podniky za december a nasledujúce mesiace mení intenzitu využívania zvyšných opatrení, stále však dominuje opatrenie 2. Hneď za december sa podľa aktualizovaných údajov vyplatilo cez 3B zhruba 22 % „Prvej pomoci“. Cez opatrenie 2 a 3A sa vyplatilo takmer 40, resp. 30 %. Intenzita čerpania cez 3B za január ešte vzrástla a presiahla štvrtinu, kým cez 3A sa vyplatila menej ako štvrtina. Cez opatrenie 2 smerovalo ďalších približne 46 %. Februárové čísla signalizujú mierny útlm čerpania cez opatrenie 3B, avšak očakávame dodatočné posuny vo využívaní jednotlivých opatrení.

Viac sa o čerpaní „Prvej pomoci“ dočítate v aktualizovanom komentári Inštitútu sociálnej politiky TU

O Inštitúte sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Viac informácií nájdete na https://institutsocialnejpolitiky.sk/



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Európska prokuratúra: Za prvých 7 mesiacov svojej činnosti Európska prokuratúra vyšetrovala prípady, kde hodnota celkovej odhadovanej škody na rozpočte EÚ predstavuje 5,4 miliardy EUR – Aktuality

Európska prokuratúra (EPPO) zverejnila dňa 24. 03. 2022 svoju prvú správu o činnosti od začiatku svojej činnosti v júni 2021. Vo výročnej správe EPPO informuje o jeho organizácii a fungovaní (o činnosti kolégia, stálej komory, jednotky na podporu Kolégia, o systéme pre správu prípadov a IT, o ľudských zdrojoch, o finančných zdrojoch a ich riadení, o transparentnosti a vzťahoch so širokou verejnosťou a tlačou, o činnosti právnej služby a pod.) a o operáciách EPPO podľa zúčastnených členských štátov, trestných činov, zaistení, počtu obvinení a iných kľúčových údajov.

V správe sa uvádzajú napríklad tieto kľúčové údaje platné k 31. decembru 2021:

  • 2832 spracovaných správ o trestnej činnosti;
  • 576 začatých vyšetrovaní od 1. júna 2021;
  • 515 aktívnych vyšetrovaní k 31. decembru 2021;
  • 5,4 miliardy EUR celkovej odhadovanej škody v rámci aktívnych vyšetrovaní;
  • 147,3 milióna EUR v zaisteniach, čo je trojnásobok rozpočtu Európskej prokuratúry na rok 2021;
  • 95 vymenovaných európskych delegovaných prokurátorov, ktorí pracujú v 35 úradoch EPPO v 22 zúčastnených členských štátoch;
  • 122 zamestnancov v centrále v Luxemburgu.
Z 576 vyšetrovaní začatých v roku 2021 bolo 298 nových prípadov, ktoré začalo EPPO, a 278 bolo tzv. „nevybavených prípadov“, ktoré nahlásili vnútroštátne orgány a ktoré prevzalo EPPO.

Údaje za Slovenskú republiku sa nachádzajú tu (pdf, 821 kb, v angličtine).

 

Informácie o činnosti Európskej prokuratúry v r. 2021 za Slovensko (anglicky)

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zjednotenie platieb daní, cla a poistného zvýši transparentnosť a príjmy štátu – Aktuality

Bratislava 14. apríla 2022 – Ďalšie zmenšovanie daňovej medzery, zvýšenie transparentnosti a zníženie nákladov na finančnú správu mal priniesť program zjednotenia výberu daní, poistného a cla. Narazil však na nedostatočnú politickú podporu a problémom boli aj vzájomná komunikácia zúčastnených strán či spôsoby rozpočtovania a plánovania.  Potvrdil to Najvyšší kontrolný úrad SR po preverení aktuálneho stavu viac ako desaťročného programu UNITAS. Napriek deklaráciám vo všetkých vládnych programových vyhláseniach od roku 2006, zainteresovaní po preinvestovaní 184 mil. eur splnili len štvrtinu zo stanovených cieľov. Strategické dokumenty tohto programu sú zastarané a nereflektujú aktuálne smerovanie eGovernmentu. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD (graf 1). Na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

 

Zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov v oblasti daňovej a colnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších orgánov verejnej správy sa malo realizovať v dvoch základných fázach programu UNITAS I. a UNITAS II. (obr. 1).  Aj keď sa jednotlivé zámery a ciele v priebehu času menili, hlavný cieľ – zjednotenie výberu – sa nezmenil, avšak dodnes nebol dosiahnutý. K zjednoteniu a zjednodušeniu výberu daní, cla a poistných odvodov zatiaľ nedošlo. Implementáciu programu UNITAS vníma NKÚ v troch základných krokoch: príprava (od r. 2005), implementácia (od 2012) a hibernácia (od 2015). Vláda dostala za celé obdobie fungovania programu len dve situačné správy, napriek tomu, že mali byť predkladané každý polrok.

Aktuálny stav

Nadväzne na dve predchádzajúce kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly, s odstupom 5 rokov kontroloval úrad v minulom roku reálny stav UNITAS-u za roky 2015 až 2020 na rezorte financií, ktorý program riadi. Kontrolóri zistili, že pôvodné zámery a ciele sa podarilo naplniť na necelých 25 %. Nefunguje jednotná registrácia, zjednotenie výberu, ani jedno kontaktné miesto pre komunikáciu, ktorým malo byť Finančné riaditeľstvo. Nebolo spustené spoločné ročné zúčtovanie dane a poistného. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení síce bolo legislatívne zadefinované, ale nedostalo sa do praktickej realizácie a následne bolo v marci 2022 novelou zákona zrušené.

Pri hodnotení stavu zavádzania programu UNITAS, kontrolný úrad uplatnil princípy Svetovej banky. Systémom semaforu (tabuľka 1) poukázal na oneskorené plnenie cieľov, nedodržiavanie harmonogramu, predčasné prijímanie legislatívnych zmien (napr. nerealizované ročné zúčtovanie v sociálnom poistení) či nedostatočné riadenie výkonnosti. Za príklad, keď strategické plánovanie programu UNITAS narazilo na ambiciózne ciele, možno považovať pád informačného systému v roku 2012.

Problematické bolo aj rozpočtovanie UNITAS-u, ktorého rozpočet bol samostatnou položkou programového rozpočtovania. Napriek tomu došlo v návrhoch štátneho rozpočtu k dlhodobému podhodnocovaniu plánovaných výdavkov. Financovanie bolo riešené najmä mimoriadnymi presunmi, zvlášť v obdobiach tzv. nulového rozpočtu v rokoch 2013 – 2019. Celkovo bolo na program schválených 41 miliónov eur, pričom zvyšných 77 % výdavkov bolo krytých vďaka rozpočtovým opatreniam. Spolu s nedostatočnou komunikáciou preto patrí finančné zabezpečenie jeho implementácie k najslabším stránkam celého programu.

Medzinárodné porovnanie záťaže a prínosov

Náklady na správu príjmov na Slovensku klesli z 2,41 % výberu v roku 2007 na 2,15 % v roku 2019. Pri porovnaní podielu nákladov finančnej správy k celkovému výberu daní v rámci OECD patrí Slovensku prvé miesto (graf č. 1) ako krajine s najvyššími nákladmi na správu štátnych príjmov na svete. Obdobnú štruktúru agendy ako Slovensko majú finančné správy v Belgicku, Portugalsku, ktoré sú zaradené v prvej päťke, ale aj v Rakúsku či Španielsku, ktoré patria k najlacnejším správcom.

Prínos realizovaných krokov programu UNITAS možno potvrdiť aj zlepšením pozície Slovenska v rámci celosvetového Indexu Paying taxes. Ako súčasť indexu Svetovej banky Doing Business hodnotí 175 krajín. Kým v roku 2007 bolo Slovensko na 113. mieste, keď na splnenie daňových povinností bolo potrebných 344 hodín ročne a 30 platieb, v roku 2019 sa s ôsmimi platbami a 192 hodinami ročne posunulo na 48. miesto. Popri znížení byrokracie, úsporách času a zlepšení podnikateľského prostredia, má táto reforma potenciál priniesť rádovo niekoľko stoviek miliónov eur.

 

Prílohy

Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007

Zdroj: OECD, spracovanie NKÚ

 

Obrázok č. 1:

Schéma UNITAS

Zdroj: Modifikovaný postup implementácie v programe UNITAS, schválený RV UNITAS II. na MF SR dňa 19. 8. 2014

 

História

Možnosť využitia jedinej inštitúcie na výber daní aj sociálneho poistenia bola otvorená na rokovaní vlády pri dôchodkovej reforme už v roku 2005. Po období príprav analýz návrhov a strategických materiálov, vrátane Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému z roku 2011, vzniklo Finančné riaditeľstvo SR ako spoločná inštitúcia pre dane a clá. Organizačné zmeny boli sprevádzané kolapsom novozavedeného informačného systému a návratom k pôvodnému, čomu sa venovala pri prvej kontrole aj najvyššia kontrolná autorita Slovenska. V roku 2013 vykonala Kontrolu zabezpečenia efektívnosti a účinnosti stavu realizácie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS k 31.12.2012. Druhú kontrolu realizoval úrad v roku 2015, keď vo finančnej správe prebiehali procesno-organizačné zmeny a zavádzanie Informačného systému finančnej správy. Ten pozostával zo Správy daní (ISFS-SD) za 76 miliónov eur a Centrálneho elektronického priečinka za 55 mil. eur (CEP), financovaných z eurofondového programu OPIS. Súbežne s implementáciou prvej fázy – UNITAS I, zameranej na daňovú a colnú správu, vtedy začala aj príprava pripojenia sociálnych odvodov v rámci fázy UNITAS II.

 

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 – 2015 a 2016 – 2020

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 - 2015 a 2016 - 2020

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zodpovednosť za každé euro bude v nadchádzajúcom období vyššia ako kedykoľvek predtým – Aktuality

Bratislava 8. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík predložil poslancom Národnej rady SR v závere svojho končiaceho mandátu siedmu výročnú správu. Šéf národných kontrolórov v nej sumarizuje svoju sedemročnú misiu, počas ktorej na úrade popri zmenách stratégií, organizačnej štruktúry i manažmentu vytvoril priestor pre zásadnú reformu tvorby kontrol. Už piaty rok predchádza procesu kontroly dôsledné plánovanie a vyhodnocovanie rizík definovaných analytickou jednotkou úradu, ako aj prizvanými subjektmi z akademickej obce či odborných neziskových organizácií. Výsledkami z kontrolných akcií sa zároveň zaoberajú príslušné parlamentné výbory, ktoré majú možnosť využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu zaväzovať uzneseniami ministrov či predstaviteľov štátu k náprave na základe odporúčaní kontrolným úradom.

Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň povzbudzuje poslancov, aby im spolupráca a viera v dobro pomohli previesť Slovensko nadchádzajúcim ťažkým obdobím poznačeným pandémiou a odsúdeniahodnou vojnou na Ukrajine, ktorá má už dnes vážne dopady nielen na samotných Ukrajincov, ale aj na obyvateľov Európy.

Infografika Rok 2021 v číslach

Výročná správa NKÚ ponúka pohľad na to, ako sa zmenilo zameranie kontrolnej činnosti úradu za ostatné roky. Kontrolóri prešli z klasických finančno-súladových kontrol, orientovaných na nakladanie s verejnými prostriedkami, majetkom alebo dodržiavaním zákonov na komplexnejšie hodnotenie verejných politík. Audity sa čoraz viac sústreďujú aj na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov. Ukážkovým príkladom sú napríklad nedávne kontroly Slovenského pozemkového fondu, vodárenských spoločností, ale aj problematika sucha či nastavenia vnútorných kontrolných systémov ústredných orgánov štátu. „Našimi kontrolami sme subjektom počas 7 rokov adresovali viac ako 3 120 odporúčaní, ako byť lepšími. Často sa to dá dosiahnuť novou organizáciou práce, reálnejšie nastavenými cieľmi či ich dôsledným monitoringom. Aj keď kontrola NKÚ ukazuje, že dodržiavanie pravidiel a predpisov nie je v každej organizácii úplnou samozrejmosťou – a najmä mnohé malé a menšie obce sa objektívne strácajú v mori zákonov a predpisov – som presvedčený, že orientácia na odporúčania, ktoré umožnia organizáciám byť lepšími, bude postupne tvoriť jadro našej kontrolnej činnosti,“ myslí si šéf národných kontrolórov K. Mitrík.

Oproti minulosti sa okrem iného pozitívne zmenila situácia v tom, že výsledky auditov dostávajú priestor pre vecnú diskusiu so zainteresovanými stranami v rámci parlamentných výborov. Kľúčovým adresátom správ NKÚ totiž nie je len kontrolovaný subjekt, ale aj poslanci a verejnosť. Práve poslanci majú využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu a uzneseniami zaväzovať ministrov, reprezentantov štátu k prijímaniu opatrení. Táto zmena je zároveň pre úrad výzvou skvalitňovať a cieliť kontroly aj na oblasti, ktoré boli v minulosti mimo hľadáčika kontrolných inštitúcií. Kontrolóri sa v rámci výkonnostných kontrol môžu zamerať na verejné politiky aj vďaka tomu, že na úrade už piaty rok pôsobí analytický útvar. Na prípravu plánu kontrolnej činnosti tak kontrolóri využívajú poznatky nielen z predošlých kontrol, ale aj z odborných analýz kľúčových verejných politík. Cez analytickú jednotku sa do rizikových analýz zároveň zapája externé prostredie, akým je akademická obec, odborné neziskové organizácie alebo aj samotné kontrolované subjekty či ďalšie analytické útvary pôsobiace na ministerstvách.

Šéf kontrolórov K. Mitrík hodnotí prínos kontrol počas ostatných siedmich rokov ako určitý druh svedectva o štáte, jeho inštitúciách a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia. Zároveň pripomína, že boli roky, keď tempo hospodárskeho rastu umožňovalo realizovať viaceré významné opatrenia v sociálnej a hospodárskej oblasti, a tiež výrazne znižovať štátny dlh a blížiť sa k vyrovnanému rozpočtu. „Viackrát som na pôde parlamentu zdôrazňoval, že by sme mali dobré časy ešte viac využiť nielen na zvyšovanie spotreby, ale najmä na zabezpečenie rozvoja tých oblastí, v ktorých zaostávame, a ktorých je stále veľa. Zároveň sa nemá zabúdať aj na tvorbu rezerv, ktoré poslúžia v horších časoch. Pandémia a aktuálna vojna na Ukrajine si vyžiada zásadné zmeny v oblasti verejných financií, keď rozhodovanie o prioritách jednotlivých verejných politík bude veľmi zložité a citlivé. Zodpovednosť za každé jedno použité euro bude oveľa vyššia ako kedykoľvek predtým,“ dodáva predseda NKÚ.

Národní kontrolóri zrealizovali v roku 2021 celkom 36 plánovaných kontrol, ktoré priniesli 789 zistení, 245 odporúčaní, na základe ktorých 119 skontrolovaných subjektov prijalo 464 opatrení. Počas siedmich rokov mandátu Karola Mitríka vykonal úrad 250 kontrolných akcií v rámci 2 100 kontrolovaných subjektov verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa podarilo ušetriť desiatky miliónov eur a zároveň nastaviť nové legislatívne pravidlá, ktoré prispievajú k hospodárnemu a efektívnemu používaniu národných či európskych zdrojov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri preveria hospodárenie záchraniek, košického kraja a pôdohospodárskej agentúry – Aktuality

Bratislava 1. apríla 2022 – Dôveryhodnosť Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR stúpa. Stratégiu otvorenej a modernej štátnej inštitúcie potvrdil aj nedávny reprezentatívny prieskum, z ktorého vyplýva, že kontrolnému úradu dôveruje až 54 % ľudí. Ďalším dôkazom rastúceho kreditu je aj zvyšujúci sa počet podnetov, s ktorými sa na kontrolnú inštitúciu obracajú občania. V predošlom roku úrad prijal 762 podnetov, čo predstavuje až 65-percentný medziročný nárast počtu podaní od občanov, vrátane žiadostí o súčinnosť štátnych inštitúcií.

Na základe analýzy podnetov od občanov predseda NKÚ Karol Mitrík zaradil viaceré z nich do plánu kontrolnej činnosti na rok 2022. Ide napríklad o kontrolu záchranných služieb v Bratislave a Košiciach či audit vnútorného kontrolného systému a prijatých opatrení v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ako aj o hospodárenie a nakladanie s majetkom v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Kontrolóri sa pozrú aj na fungovanie obce Uhliská či na transparentnosť pri vyplácaní podpôr v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Infografika: Rozšírený plán kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2022

NKÚ v januári informoval o pláne kontrol na rok 2022, v rámci ktorého sú pripravené projekty na 31 akcií vo viac ako stovke subjektov. Úrad sa cielene zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Na základe vlastných rizikových analýz a vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci v rámci štyroch ministerstiev, ako aj proces obstarávania bezpečnostných služieb v štátnej a verejnej správe.

Predseda národných kontrolórov K. Mitrík následne v marci rozhodol o rozšírení plánu o ďalších 6 kontrol vychádzajúcich z podaní od občanov. Kontrolóri vyhodnotia systém vnútornej kontroly a zavedenie opatrení do rozhodovacích procesov v PPA, ktorých kľúčovým cieľom má byť zvýšenie transparentnosti procesov a postupov agentúry pri poskytovaní projektových finančných podpôr z európskych či národných zdrojov. Hospodárenie skontrolujú tiež v dvoch záchranných službách, a to
v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a v Záchrannej službe Košice. Z finančnej oblasti si kontrolóri posvietia na systém programového rozpočtovania v štátnej správe, kde preveria jeho účinnosť aj súlad s metodickým pokynom na usmernenie programového rozpočtovania. Na základe doručených podnetov sa NKÚ pozrie aj na nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami v KSK, ako aj v Správe ciest KSK či v obci Uhliská.

Zapájanie podnetov do kontrolnej činnosti bezpochyby prispieva k dôveryhodnosti národnej autority pre oblasť externej kontroly. Rast dôvery v kontrolný úrad potvrdzuje aj fakt, že len desatina podaní prijatých poštou alebo elektronicky bola v minulom roku anonymná. Zároveň klesol počet podnetov, ktoré kompetenčne nespadali do pôsobnosti NKÚ. Veľká časť z nich najčastejšie spochybňuje hospodárnosť a transparentnosť fungovania miestnych samospráv. V takýchto prípadoch však majú ako prvé zasiahnuť kontrolné útvary fungujúce na úrovni miest a obcí. „V prvom rade je loptička na strane zástupcov občanov, poslancov miestnych parlamentov. Komunálni politici majú povinnosť využívať všetky dostupné možnosti a svoje právomoci na riešenie problémov. Až v prípade, že zistia významné nezrovnalosti so zákonom či princípmi dobrého hospodára, sa majú obrátiť na kompetentné štátne inštitúcie. Či už v prípade trestných činov na orgány činné v trestnom konaní, pri finančných rizikách na daňové úrady či miestnych kontrolórov. Ak je vnútorný kontrolný systém samosprávy nefunkčný, prípadne zlyháva kontrola
zo strany obecného kontrolóra, v takýchto prípadoch do kontrolného procesu aktívne vstupuje NKÚ,“
približuje pôsobnosť kontrolného úradu jeho podpredseda Ľubomír Andrassy. Takýto postup zvolili národní kontrolóri v prípade obcí Žehra, Lomnička či Pukanec, pri ktorých už v týchto dňoch NKÚ pripravuje vlastné projekty kontrolných akcií, ktoré zrealizuje ešte v tomto roku.

V snahe zvyšovať povedomie verejnosti o pôsobností kontrolného úradu, ale aj o výstupoch práce kontrolórov, rozširuje národná kontrolná inštitúcia svoje komunikačné aktivity, pri ktorých aktívne využíva moderné informačné kanály či digitálne technológie. Okrem štvrťročných zhrnujúcich správ adresovaných trom najvyšším ústavným činiteľom a pravidelných tlačových správach o kontrolných zisteniach úradu prezentovaných verejnosti prostredníctvom médií, úrad otvorene prezentuje svoju prácu aj na sociálnych sieťach. Druhý rok zároveň predkladá výsledky kontrol do príslušných parlamentných výborov. „Je pre nás výzvou, aby dôvera slovenskej spoločnosti voči kontrolným inštitúciám rástla, pretože aj vďaka tomu stúpa dôvera ľudí v samotný štát. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je profesionálna a objektívna kontrolná činnosť, ale bezpochyby ruka v ruke s tým ide aj transparentná prezentácia výsledkov kontrol v príslušných parlamentných výboroch či pred verejnosťou. A sú to práve poslanci, ktorí môžu aktívne nabádať vládu, ministrov, aby naše odporúčania premietli do úpravy procesov riadenia, definovania strategických cieľov či do prípravy legislatívnych zmien, ktoré zabránia opakovaniu nedostatkov,“ dodáva Ľ. Andrassy.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nácviky požiarnych poplachov v zariadeniach sociálnych služieb majú zmysel

30.03.2022

Mimoriadne nácviky požiarneho poplachu a evakuácie osôb v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré iniciovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v januári tohto roka, ukázali svoju opodstatnenosť a preventívny charakter. Rozsiahly požiar strechy v Domove dôchodcov v Spišskej Novej Vsi, ktorý vypukol v utorok popoludní, si nevyžiadal úmrtia ani zranené osoby. Všetkých, spolu vyše 200 klientov a zamestnancov, sa podarilo rýchlo a včas evakuovať do bezpečia. Evakuované osoby dostali potrebnú pomoc a zdravotnú starostlivosť.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak ďakuje zamestnancom zariadenia za príkladné zvládnutie evakuácie, vďaka ktorej ochránili životy všetkých prítomnách klientov: „Psychológovia z úradu práce v Spišskej Novej Vsi pomáhajú všetkým dotknutým klientom a zamestnancom, ktorí prejavia záujem o psychologickú pomoc. Zvládnutie tejto nešťastnej udalosti je ďalším hmatateľným výsledkom výnimočnej spolupráce samotného zariadenia a odborníkov na bezpečnosť z nášho rezortu pri nastavení protipožiarnych plánov a nácviku evakuácie osôb.“

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny začiatkom roka 2022 vydalo usmernenie pre poskytovateľov sociálnych služieb s povinnosťou aktualizovať plány požiarnej ochrany (v zmysle Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii), aby ochránili zdravie a životy prijímateľov a zamestnancov sociálnych služieb. Spolu 720 zariadení tak vykonalo povinné nácviky požiarnych poplachov a evakuácie. Tie preverili pripravenosť jednotlivých zariadení v krízovej situácii, ich personálne kapacity, materiálne zabezpečenie a odhalili aj možné technické prekážky.

Ministerstvo práce je v tomto smere naďalej nápomocné, aby sa zistené nedostatky v zariadeniach sociálnych služieb podarilo postupne odstrániť v prospech maximálnej ochrany zdravia a životov najzraniteľnejších skupín.

Domov dôchodcov v Spišskej Novej Vsi vykonal mimoriadny nácvik cvičného poplachu a evakuácie osôb na základe usmernenia rezortu práce 20. januára 2022 podľa požiarneho evakuačného plánu organizácie pod dohľadom autorizovaného technika požiarnej ochrany.

Príčinu požiaru, ktorý zachvátil a značne poškodil strechu a celé podkrovie zariadenia, už vyšetrujú kompetentné orgány.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister obrany J. Naď hodnotil uplynulý rok: Neľahké obdobie, neľahké podmienky, ale vynikajúce výsledky :: Ministerstvo obrany SR

Uplynulý rok rezortu obrany hodnotia jeho predstavitelia ako úspešné plnenie záväzkov voči bezpečnosti SR, vojakom a tiež spojencom. V nasledujúcom období sa rezort plánuje zamerať na zvýšenie obranyschopnosti SR vrátane znižovania závislosti od Ruskej federácie v oblasti vojenskej techniky.

„Dva roky pôsobenia súčasnej vlády, ktoré sme si pred pár dňami pripomenuli, boli dva roky riešenia zásadných kríz. Nastúpili sme do obdobia, kedy prepukla pandémia COVID-19, s ktorou bojujeme dodnes, zároveň sme mali obdobie, kedy sme pomáhali, aj vojensky, pri evakuácii z Afganistanu. Aktuálne už niekoľko mesiacov intenzívne realizujeme kroky, aby sme ochránili bezpečnosť SR v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Úprimná vďaka všetkým v rezorte obrany. Neľahké obdobie, neľahké podmienky, ale vynikajúce výsledky,“ zhrnul minister obrany SR Jaroslav Naď, pričom ocenil tiež medzirezortnú spoluprácu.

Medzinárodná spolupráca MO SR je intenzívna ako nikdy predtým. Takto nadviazané vzťahy majú tiež nadrezortný presah, vrátane ekonomických a ďalších výhod. Slovensko je zároveň aktívnym spojencom, ktorý si plní svoje záväzky. „Keď som nastupoval ako minister obrany, bol pre rok 2020 plánovaný rozpočet vo výške 1,63 %. Dosiahli sme 2% v roku 2020 a výrazné navýšenie aj v roku 2021,“ uviedol minister s tým, že vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu rezort predpokladá navýšenie rozpočtu pre obranu.

Na modernizáciu techniky OS SR vynaložil rezort obrany v roku 2021 32,6% zo svojho rozpočtu, čo predstavuje 564 mil. eur, pričom aktuálne má otvorených viac ako 100 modernizačných projektov vrátane zásadných projektov pre pozemné sily – pásových a kolesových obrnených vozidiel. „Zavádzame moderné technológie a zbavujeme sa závislosti od Ruska. Dva najväčšie oriešky, ktoré máme pred sebou, sú lietadlá MiG-29 a systém S-300,” povedal minister. Viac prostriedkov investovalo MO SR aj do údržby a opravy infraštruktúry – navýšenie predstavovalo 170%, čo oceňujú aj samotní vojaci. Okrem toho boli realizované projekty na zníženie nákladov, teda zvýšenie energetickej efektivity budov a zavádzanie zelených riešení.

Oproti minulosti si výrazne zlepšila aj dostupnosť výstrojných súčiastok pre profesionálnych vojakov – dva roky po sebe rezort vynaložil na výstroj viac ako 17,5 mil. eur. Minister v tejto súvislosti avizoval tiež spustenie projektu nových uniforiem. Historicky najviac finančných prostriedkov putovalo takisto do vojenského výskumu a vývoja, ale tiež do podpory vojenskej histórie a tradícií.

Úsilie OS SR v uplynulom roku zhrnul náčelník Generálneho štábu OS SR gen. Daniel Zmeko. Vyzdvihol spracovanie Vojenskej stratégie, a to na základe veľmi zásadných štábnych nácvikov a hodnotenia reálnej bezpečnostnej situácie. Na vojenskú stratégiu nadviažu ďalšie strategické dokumenty OS SR. V nadväznosti na nové dokumenty bola realizovaná aj reorganizácia ozbrojených síl. „Minulý rok bolo veľmi podstatné dosiahnutie počiatočnej  operačnej pripravenosti Spoločného operačného veliteľstva, ktoré sa dnes už plnohodnotne podieľa na plnení všetkých zásadných aktivít ozbrojených síl vrátane vypracovania ostrých plánov na obranu SR,“ priblížil gen. Zmeko.

Zároveň vyzdvihol rozvoj špeciálnych síl, vznik Základne výcviku špeciálnych síl, rozvoj spôsobilostí pre informačné operácie, vznik ženijného a prípravu vzniku delostreleckého pluku. Náčelník Generálneho štábu OS SR gen. D. Zmeko informoval tiež o plnení úloh v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou. „Ozbrojené sily SR sú už viac ako mesiac v stave plnej bojovej pohotovosti, ktorý bol vyhlásený dva dni pred samotnou ruskou agresiou na Ukrajinu, čo hovorí aj o predikcii vojskového spravodajstva. Okrem toho máme denne nasadených približne 700 vojakov priamo na štátnej hranici a ďalšie stovky na asistenčné úlohy. Našou úlohou je v prvom rade zabezpečovať tzv. zelenú hranicu, aby sme eliminovali akúkoľvek hrozbu, ale nevyhýbame sa ani plneniam humanitárnych úloh, ako je pôsobenie na hraniciach, výstavba stanového mestečka pre utečencov, či transporty materiálu pre Ukrajinu,“ povedal.

Dôležitým úspechom bola aj stabilizácia personálu OS SR. Počet prijatých vojakov takmer dvojnásobne prevýšil počet prepustených. Zvýšili sa tiež celkové reálne stavy OS SR. Aktuálna naplnenosť sa pohybuje na úrovni 77%, cieľom pre najbližšie dva roky bude dosiahnuť naplnenosť viac ako 80%.

Minister obrany dnes počas tlačovej konferencie vyzdvihol tiež ďalší dôležitý fakt, a to, že všetky rezortné podniky obranného priemyslu dosiahli v roku 2021 zisk. Ako príklad uviedol LOTN, a.s., ktoré zo straty 7 mil. eur dosiahla zisk 76 tis. eur. Ziskové boli aj Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a tiež Horezza, a.s. Významnú podporu pocítilo aj Múzeum SNP, ktoré získalo pod rezortom obrany o 50% vyšší rozpočet. Šéf rezortu obrany ocenil tiež prácu vedenia a personálu ÚVN SNP-FN v Ružomberku, ktorá sa umiestnila na prvých priečkach v hodnotení pacientov a jednoznačne patrí medzi špičku zdravotníckych zariadení na Slovensku a tiež Vojenské športové centrum Dukla, ktoré aj vďaka najvyššiemu rozpočtu vo svojej histórii a výraznej podpore zo strany MO SR získalo až 57 medailí z vrcholných športových podujatí.

Ďalší rok v rezorte obrany si môžete pozrieť v priloženom PDF súbore.    Otvoriť PDF dokument


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na obnovu a rozvoj vodovodov a kanalizácií potrebuje Slovensko viac ako 4,6 miliardy eur – Aktuality

Bratislava 25. marca 2022 – Investičný dlh vodárenských spoločností dosahuje miliardy eur. Dve desaťročia od schválenia transformácie vodárenstva na Slovensku ako kľúčovej kritickej infraštruktúry zo strany štátu na samosprávy sa ukazuje, že existuje stále veľké množstvo obcí bez verejného vodovodu a kanalizácie. A to aj napriek tomu, že všetky obce sú akcionármi vodárenských spoločností. Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR v 9 vodárenských spoločnostiach odhalili viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Za problém úrad považuje aj nízku mieru transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám a nedostatočnú kontrolu a dozor štátnych orgánov, čo sťažuje ich verejnú kontrolu.

Mnohé nedostatky vyplývajú z nejednoznačnej legislatívy, ale aj z jej rôznej interpretácie manažmentom spoločností i akcionárov či štátnych orgánov dozoru. Aj preto kontrolóri odporúčajú prehodnotiť kompetencie ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam, aby sa jasne oddelili povinnosti obce ako akcionára a orgánu verejnej správy a aby sa agenda netrieštila medzi rôzne úrady. Taktiež je dôležité vytvoriť účinnejší systém kontroly vodárenských spoločností či zmeniť spôsob regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

Infografika Vodárenské spoločnosti

Voda je strategickou surovinou potrebnou pre existenciu človeka a všetkého živého. Na Slovensku ju chráni Ústava SR, ktorá zaručuje, že podzemné vody a vodné toky sú v jej vlastníctve a majú byť využívané v prospech všetkých občanov aj nasledujúcich generácií. „Keďže voda je nevyhnutnou podmienkou života a zdravia, ústavné právo na ochranu zdravia možno interpretovať aj tak, že v sebe obsahuje nárok občanov na zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Vodárenské spoločnosti a ich akcionári však nie sú schopní zabezpečiť takéto ústavné právo v plnej miere bez výrazného zásahu štátu v oblasti rozvoja infraštruktúry, ale aj kontroly a dozoru nad ich činnosťou,“ uviedol podpredseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Kontroly NKÚ zamerané na vodárenské spoločnosti sa uskutočnili v roku 2019 v dvoch a následne v roku 2021 v ďalších siedmich vybraných vodárenských spoločnostiach (zoznam nižšie). Ich cieľom bolo poukázať na problémy a riziká vyplývajúce z nedostatočnej a nejednoznačnej legislatívy. Zároveň posúdiť spôsob ich hospodárenia, vrátane nakladania s majetkom pri zabezpečení verejného záujmu, a to pitnej vody pre obyvateľov a odvádzania a čistenia odpadových vôd.

V rozvoji vodovodov a kanalizácií sú veľké regionálne rozdiely

Úroveň zásobovania pitnou vodou z verejných vodovodov bola v roku 2019 na Slovensku vo výške 89,55 %, čo predstavuje oproti roku 2005 nárast o 4,2 %. Vodou z vodovodov je u nás aktuálne zásobovaných 2 416 obcí, čo je 83,6 % z celkového počtu obcí. Veľkou výzvou zostáva 477 obcí, ktoré sú ešte stále bez verejného vodovodu. Oveľa vážnejšia situácia je v súčasnosti s napojením obyvateľov na verejnú kanalizáciu. V roku 2019 dosiahol ich počet 3,77 mil., čo sú viac ako dve tretiny z celkového počtu obyvateľov Slovenska, pričom v porovnaní s rokom 2005 došlo k nárastu o 12,4 %. Avšak spomedzi 2 890 obcí malo v roku 2019 vybudovanú kanalizačnú sieť len 1 136 obcí, čo je niečo viac ako tretina (39,31 %).

V rozvoji verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Najpriaznivejšia situácia je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. „Napriek nárastu pripojených obyvateľov na verejnú kanalizáciu, úroveň odkanalizovania naďalej zaostáva za rozvojom vodovodnej siete a potrebami životného prostredia. Naráža na problém modernizácie, rozširovania existujúcej vodárenskej infraštruktúry, s ktorým súvisí enormne vysoký investičný dlh, ktorého zníženie nemajú možnosť samosprávy vyriešiť bez pomoci štátu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. Podpora rozširovania vodovodov a kanalizácií je jedným zo strategických cieľov z hľadiska udržateľného a zdravého fungovania spoločnosti. Plán obnovy a udržateľnosti ako ani priority pre nové programové obdobie 2021-2027 však s finančnými prostriedkami na ich obnovu a rozvoj nepočítajú.

Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh. Aj keď dochádza ku každoročnej obnove vodárenských sietí, kontrolóri ku koncu roku 2020 odhadli výšku investičného dlhu na obnovu kritických sietí na viac ako 3,84 miliardy eur, na čo využívajú len vlastné finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že úlohou vodárenských spoločností je aj zabezpečenie rozvoja sietí, čiže budovanie nových verejných vodovodov a kanalizácií, budú podľa NKÚ v najbližších troch rokoch na ich rozvoj potrebovať viac než 816 miliónov eur. Celkovo tak odhad investičného dlhu na obnovu ako aj rozvoj kontrolovanej vzorky vodárenských spoločností predstavuje viac než 4,66 miliardy eur. Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry potvrdzujú aj dáta, z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým priemer je 81,50 eur na obyvateľa, na Slovensku je to len 50 eur (graf). NKÚ odporúča Vláde SR podporiť zníženie investičného dlhu zavedením nového dotačného systému na podporu financovania obnovy vodovodov a kanalizácií.

Na vysoký investičný dlh vodárenstva sa snaží reflektovať schválený vládny návrh zákona z dielne envirorezortu. Vlastník verejného vodovodu a kanalizácie je povinný vytvárať finančnú rezervu vo výške ročných odpisov. NKÚ však upozorňuje na to, že táto rezerva nezohľadňuje prípady, keď sú súčasti sietí už úplne odpísané alebo prípady, keď boli obstarané do majetku vodárenských spoločností za 1 euro. Kontrolný úrad zároveň upozornil, že schválená novela zákona so sebou prináša aj ďalšie riziko v podobe masívneho zadlžovania vodárenských spoločností, ak spolu s tým nedôjde k zmene regulácie cien. Tá sa schvaľuje na 5 rokov a zosúladenie novely zákona s reguláciou si vyžaduje spoluprácu troch ministerstiev – životného prostredia, hospodárstva a vnútra. „Predstavitelia týchto rezortov by mali myslieť na to, že s možnou vysokou mierou zadlženosti vodárenských spoločností hrozí riziko privatizácie a jej možné negatívne dôsledky na napĺňanie ústavného práva občanov, čiže prístupu k cenovo dostupnej pitnej vode,“ dodáva podpredseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Mnohé obce a mestá sa poučili z nepriaznivých dôsledkov odovzdania správy vodární a kanalizácií nadnárodným súkromným spoločnostiam, čoho následkom bol len nárast cien, bez adekvátnej starostlivosti o infraštruktúru, čo by mohlo viesť až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva.

Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje aj na nedostatočný dozor orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. V niektorých prípadoch bol zistený aj neúčinný systém vnútornej kontroly. Viaceré zistené nedostatky indikujú absenciu účinnej kontroly vodárenských spoločností, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry, zo strany štátu. Významným rizikom je napríklad personálna poddimenzovanosť orgánov dohľadu envirorezortu či miestnej štátnej správy, nedostatočná odbornosť orgánov vykonávajúcich dozor či slabé finančné a technické zabezpečenie kontroly.
 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie vybraných vodárenských spoločností (16 strán, pdf 1,91 MB)

 

 

 

Zoznam kontrolovaných spoločností:



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ruskí kontrolóri dostali pre vojnu na Ukrajine stopku v medzinárodných štruktúrach – Aktuality

Bratislava 24. marca 2022 – Medzinárodnú organizáciu kontrolných inštitúcií INTOSAI mimoriadne povedie brazílsky kontrolný úrad. Ide o reakciu celosvetovej organizácie, ktorá sa rozhodla odobrať ruským kontrolórom štatút predsedajúcej krajiny po tom, ako Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík počas stretnutia s Augustom Nardesom, členom vedenia brazílskej kontrolnej inštitúcie, konštatoval, že tento krok znamená tvrdé odsúdenie vojenského konfliktu. Je to zároveň  jasný signál, že predsedať jednej z najvýznamnejších nezávislých organizácií participujúcich na mierových agendách Organizácie spojených národov nemôže zástupca krajiny, ktorá zaútočila na zvrchovaný štát. Šéf slovenských kontrolórov spolu so svojím brazílskym partnerom a tiež prezidentom kontrolného úradu Spojených arabských emirátov Haribom Al Alaminim vyjadrili podporu a solidaritu s ukrajinským národom a symbolicky navštívili ich národný stánok v rámci celosvetovej výstavy EXPO v Dubaji.

Karol MItrík a Harib Al Alamini

Zástupcovia troch národných autorít pre oblasť externej kontroly rokovali v slovenskom pavilóne na dubajskej výstave o prístupe k výzvam, ktoré priniesla kontrolným inštitúciám pandémia ochorenia COVID-19. Nemenej dôležitou agendou, na ktorú sú povinné reagovať aj najvyššie kontrolné inštitúcie, je rovnako aj ochrana životného prostredia a reakcia národných štátov na klimatické zmeny. Slovenskí kontrolóri ponúkli svojim medzinárodným partnerom aj pohľad na to, ako má fungovať inteligentná verejná organizácia v digitálnej dobe a otvorenej spoločnosti.

K. Mitrík v ukrajinskom pavilóne EXPO

 

Oficiálny trojdňový pracovný program predsedu K. Mitríka v Dubaji na pozvanie prezidenta kontrolného úradu Spojených arabských emirátov sa končí v piatok, pričom odborný program prebieha v rámci výstavného areálu EXPO v priestoroch slovenského pavilónu. „Využili sme otvorenosť nášho národného stánku a pozvali sme na slovenskú pôdu zahraničných partnerov. Verím, že aj keď ide z našej strany o menšie podujatie, podarilo sa nám prispieť do mozaiky, vďaka ktorej predávame naše malé veľké Slovensko. Priamo na mieste ukazujeme na fantastické technické a inovatívne projekty, za ktorými stoja slovenskí vedci a podnikatelia,“ poznamenáva k prezentácii Slovenska na svetovej výstave K. Mitrík.

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

O podporu z „Prvej pomoci+“ za február možno žiadať až do konca apríla

17.03.2022

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny k 1. marcu 2022 uzavreli so zamestnávateľmi a SZČO už viac ako 215 tisíc dohôd o poskytovaní pomoci. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo na udržanie zamestnanosti takmer 2,35 miliardy eur. Pomoc za február sa rozšírila aj o odklad splatnosti odvodov za zamestnávateľa.

 

Objem pomoci za december prekonal novembrovú alokáciu a aj priemerná výška príspevku pokračovala v medzimesačnom raste. Podstatná časť finančnej podpory naďalej smerovala mikropodnikom. Malé podniky čerpali viac ako polovicu „Prvej pomoci“. Dve tretiny pomoci plynulo do priemyselnej výroby, stavebníctva, ubytovacích a stravovacích služieb a veľko- a maloobchodu. V počte podporených zamestnancov naďalej dominuje priemyselná výroba. Uvedené vyplýva z aktuálnej správy o „Prvej pomoci“ od Inštitútu sociálnej politiky (ISP) s čerstvými údajmi za január 2022 a s aktualizovanými údajmi za predošlé mesiace.

Výška podpory na jedno pracovné miesto rástla aj v decembri, najmä pre podniky s maximálne 49 zamestnancami

Rástla absolútna výška vyplácanej pomoci, ako aj priemerná výška príspevku na zamestnanca, resp. SZČO. Za november sa vyplatilo takmer 61 miliónov eur a priemerná výška príspevku sa ustálila blízko 451 eur. Uhrádzaná suma „Prvej pomoci“ za december prekonala 77 miliónov, na jedno pracovné miesto išlo v takmer 526 eur. Januárové čerpanie predbežne dosiahlo takmer 52 miliónov a podpora na pracovníka sa zvýšila na zhruba 560 eur. „Z pohľadu veľkosti podniku naďalej platí, čím väčší podnik, tým nižšia podpora. Za december sa pomoc pohybovala od zhruba 209 eur u veľkých podnikov, pričom u mikropodnikov podpora na pracovníka predstavovala až 623 eur,“ uvádza v tejto súvislosti Štefan Domonkos z ISP.

Vyplácaná „Prvá pomoc“ sa ku koncu roka mení v prospech služieb

Ku koncu roka sa odvetvová štruktúra nakláňala v prospech služieb, k čomu prispeli dva faktory. Vyhlásenie núdzového stavu a s tým spojené utlmenie ekonomického života vyžadovalo kompenzácie najmä pre sektor služieb, a preto sa od novembra obnovila „Prvá pomoc +“. Súčasne sa od decembra zaviedla možnosť využiť opatrenie 3B pre podniky s maximálne 49 zamestnancami. Tým sa objem pomoci pre ubytovacie a stravovacie služby zvýšil na takmer 21 % za december, kým ešte v októbri podiel dosahoval necelých 11 %. Rástlo aj relatívne zastúpenie stavebníctva a veľko- a maloobchodu. Badateľný je tiež útlm relatívnej váhy priemyselnej výroby, ktorý za rovnaké obdobie klesol z viac ako 35 % pod 14 %. Priemyselná výroba v počte podporených pracovníkov naďalej dominuje, hoci dochádza k znižovaniu podielu.

Viac sa o čerpaní „Prvej pomoci“ dočítate v aktualizovanom komentári Inštitútu sociálnej politiky TU .

O Inštitúte sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok