Autor <span>Tlačová správa</span>

09. 12. 2021

Dohodu o darovaní bezpečnostnej demontovateľnej bariéry podpísal minister vnútra Roman Mikulec a jeho litovská rezortná partnerka Agné Bilotaité. Do Vilniusu delegácie oboch krajín odcestovali z Bruselu ihneď po skončení rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti vo štvrtok 9. decembra 2021.

Litovsko-bieloruská hranica je už od leta novou „východnou cestou” – nápor nelegálnych migrantov z Bieloruska sa zvýšil 18-násobne. Od začiatku roka Litva zachytila na svojom území 4282 migrantov a zaznamenala takmer 40-tisíc pokusov o nelegálne prekročenie hranice s Bieloruskom. Podľa zistení litovských a poľských bezpečnostných služieb sa v Bielorusku  nachádza možno až 15-tisíc nelegálnych migrantov, pričom len promile z nich sa podarilo vrátiť, prípadne sa rozhodli k dobrovoľnému návratu.

Litva preto požiadala o pomoc pri ochrane vonkajšej schengenskej hranice s Bieloruskom, ktorá je dlhá 678 km, ale len 38 percent z nej je pod kontrolou moderných technológií. V snahe obmedziť nelegálne prechody krajina začala so stavbou fyzickej bariéry, ktorá by mala byť ukončená na budúci rok.

Slovensko Litve v tomto úsilí pomôže darovaním demontovateľnej bariéry aktuálne uskladnenej v priestoroch Záchrannej brigády HaZZ v Malackách. Je uložená v 25 lodných kontajneroch a možno ňou zabezpečiť 6,6 km hranice. Miesto a čas odovzdania budú presne dohodnuté, pričom náklady s tým súvisiace uhradí litovská strana.

„Je neprijateľné, aby sa Bielorusko zahrávalo so životmi ľudí z politických dôvodov. Odovzdanie tejto bariéry potvrdzuje náš záväzok podieľať sa na boji proti hybridnému útoku, ktorý treba rázne potlačiť, “ konštatoval minister Roman Mikulec.

Litve, ako aj ostatným pobaltským krajinám, ktoré sú tlakom z Bieloruska rovnako zasiahnuté, vyjadril Roman Mikulec plnú podporu. „Naša krajina stojí pri svojich partneroch z EÚ a sme pripravení pohotovo reagovať a pomôcť v rámci našich možností a kapacít,“ vyhlásil.

09. 12. 2021

Boj proti hybridným hrozbám, migračné výzvy či spolupráca v oblasti boja proti terorizmu boli hlavnými témami stretnutia Rady ministrov vnútra a spravodlivosti v Bruseli vo štvrtok 9. decembra 2021, na ktorom sa zúčastnil minister vnútra Roman Mikulec.

Európska únia uvoľní viac ako 800 miliárd eur na podporu členských štátov EÚ pri riešení negatívnych ekonomických a sociálnych dôsledkov pandémie COVID-19. Väčšia časť týchto financií sa uvoľní vo forme pôžičiek a grantov na podporu investícií zameraných na ekologickejšie, udržateľnejšie a odolnejšie spoločnosti. „Je potrebné zabrániť infiltrácii organizovaného zločinu do tohto nástroja. Členské štáty musia preto v koordinácii s Európskou úniou definovať spoločné nástroje, dôležité je aj posilnenie výmeny informácií,” zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec.

Téma migrácie ako hybridného útočného nástroja je aktuálne veľmi dôležitá. V Bruseli k tejto téme opäť prebehla rozsiahla debata ministrov. Minister vnútra Roman Mikulec v tejto súvislosti ocenil úsilie Litvy, Lotyšska a Poľska o udržanie integrity našej spoločnej vonkajšej hranice, čo v tejto situácii nie je ľahké.

„Musíme však zostať naďalej ostražití. Ak bude potrebné, sme pripravení pomáhať aj naďalej,” zdôraznil  a zároveň dodal: „Popri situácii na východnej hranici nesmieme zabúdať na oblasť Stredomoria, kde narastá objem migračných tokov. Táto skutočnosť, spoločne so situáciou v Afganistane si vyžaduje stálu pozornosť a koordinovanú reakciu EÚ.”

09. 12. 2021

Ministerstvo vnútra navrhne vláde uhradiť výdavky miest a obcí v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou pandémiou v celkovej výške 2 498 340 eur. Vyplýva to z materiálu, ktorý rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

Z celkového počtu 2927 subjektov miestnej samosprávy v SR o refundáciu nákladov požiadalo 8 mestských častí Bratislavy, 21 mestských častí Košíc, 62 miest a 287 obcí v rámci územnej pôsobnosti 55 okresných úradov. Časť položiek nebola uznaná.

Opodstatnenosť, oprávnenosť, správnosť a primeranosť predložených žiadostí miestnych samospráv o poskytnutie finančnej náhrady boli posúdené na zasadnutiach verifikačných komisií

Refundácia nákladov sa týka obdobia mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá trvala od 12. marca 2020 do 31. mája 2021.

08. 12. 2021

Personálna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 na oddelení sa postupne stabilizuje. Stav zamestnancov však stále nie je v plnom počte, preto prosím verejnosť o trpezlivosť. Pripomíname, že niektoré úkony je možné vybaviť elektronicky.

08. 12. 2021

Minister vnútra Roman Mikulec predložil na rokovanie vlády SR v stredu 8. decembra 2021 návrh na poskytnutie jednorazovej finančnej výpomoci obyvateľom obce Rudno nad Hronom. V máji tohto roka výdatné zrážky spôsobili, že sa nad obcou pretrhla hrádza. Voda zaplavila celé Rudno a miestami dosahovala výšku viac ako meter. Živel si vyžiadal aj ľudský život.

Obec Rudno nad Hronom v súčinnosti s Okresným úradom Žarnovica a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica /pracovisko Žarnovica/ po dôslednom posúdení žiadostí rozhodli o poskytnutí finančnej výpomoci vo výške viac ako 250-tisíc eur. Tie budú vyplatené z kapitoly ministerstva vnútra.

„Ešte aj dnes mám pred očami beznádej miestnych obyvateľov, ktorí s hrôzou pozerali na svoje zničené príbytky. Zároveň spomínam na obrovskú obetu záchranných zložiek, či už profesionálnych alebo dobrovoľných hasičov, ktorí na mieste odviedli výbornú prácu. Verím, že tieto finančné prostriedky občanom pomôžu s vykrytím strát, ktoré im pri povodni vznikli,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

07. 12. 2021

Ministerstvo vnútra začalo 3. decembra 2021 zverejnením v Európskom vestníku obstarávania prípravné trhové konzultácie na predmet zákazky Telové kamery na odev a prilbu s príslušenstvom. Účelom prípravných trhových konzultácií je oslovenie hospodárskych subjektov pôsobiacich v tejto oblasti a  získanie informácií potrebných  pre nastavenie požiadaviek a podmienok pripravovaného verejného obstarávania.

Zámerom je dodržať princípy verejného obstarávania s ohľadom na potreby obstarávateľa a umožniť, aby sa na verejnom obstarávaní mohli zúčastniť všetci potenciálni dodávatelia.

Súčasťou podkladov k prípravným trhovým konzultáciám je aj návrh opisu predmetu zákazky. V rámci prípravných trhových konzultácií  môže dôjsť  k úprave požiadaviek a opisu predmetu zákazky, a to na základe informácií, ktoré sa verejný obstarávateľ počas nich dozvie.

Výsledkom prípravných trhových konzultácií teda nebude uzatvorenie zmluvy či  objednávky, ale detailnejšie a špecifickejšie podklady pre pripravované verejné obstarávanie, ktoré ministerstvo vnútra plánuje spustiť v marci 2022.

Kamery budú určené predovšetkým na monitorovanie a záznam služobných činností policajtov v kontakte s verejnosťou, najmä pri využívaní policajných oprávnení počas služobných zákrokov. Takáto forma dokumentovania činnosti policajtov má veľmi silný protikorupčný dopad. Je dôležitá aj pre ochranu policajtov.

Policajný zbor očakáva, že nasadenie kamier, podobne ako to vyplýva zo skúseností v zahraničí, prispeje k prehĺbeniu dôvery občanov v políciu.

Obstaranie tejto techniky vyhlásilo predchádzajúce vedenie ministerstva ešte v roku 2018, bolo však zrušené pre vážne deficity v transparentnosti a hospodárnosti. Pri vyhlásení nového verejného obstarávania budú kvantitatívne a cenové parametre zákazky výsledkom analýzy potrieb polície a možností trhu.

07. 12. 2021

Kampaň s názvom Protikorupčné desatoro – desať princípov v boji proti korupcii sa rozbieha pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii (9. december) na 72 okresných úradoch na celom Slovensku. Predstavenie kampane sa uskutočnilo v utorok 7. decembra 2021  v Klientskom centre v Bratislave za účasti riaditeľa odboru prevencie kriminality MV SR Jozefa Halcina a prednostu Okresného úradu Bratislava Branislava Borovského.

Nová kampaň je vyústením predchádzajúcich preventívnych aktivít rezortu vnútra SR vo vzťahu k zamestnancom a informuje o 10 základných princípoch, ktorých dodržiavanie prispeje k protikorupčnému prostrediu. „Dôvera obyvateľov v nestrannú a profesionálnu verejnú správu je dôležitým atribútom právneho štátu. Zneužívanie moci na osobné obohatenie alebo zneužitie postavenia je korupčným správaním, ktoré nemôžeme v dnešnej vyspelej spoločnosti tolerovať,” povedal minister vnútra SR Roman Mikulec.

Protikorupčné desatoro tvorí zodpovednosť, zákonnosť, etickosť, profesionálnosť, dôslednosť, otvorenosť, transparentnosť, nepodplatiteľnosť, nestrannosť, poctivosť. Cieľom kampane je predstaviť spomínaných 10 kľúčových protikorupčných princípov, ktorých rešpektovaním a dodržiavaním máme možnosť posilniť dôveru v právny štát, chrániť každého zodpovedného zamestnanca a klienta MV SR a zároveň informovať zamestnancov a klientov (občanov):

• o postupoch, ako ohlasovať protispoločenskú činnosť, ako aj
• o možnostiach ochrany oznamovateľov.

Kampaň spúšťame s odbornou podporou Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a Úradu inšpekčnej služby na pracoviskách s najväčšou návštevnosťou – 72 okresných úradochv SR. Zameraná je na zamestnancov a klientov MV SR.

Zamestnanec MV SR môže korupciu nahlasovať na Úrad inšpekčnej služby. Občania môžu korupciu nahlásiť na 4 pracoviská NAKA v rámci SK a na číslo 158. Každý klient/občan sa môže v tejto veci tiež poradiť na informačných kanceláriách pre obete trestných činov.

06. 12. 2021

Ide o prvú publikáciu Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz MV SR, ktorej ambíciou je na základe dát komplexne popísať súčasný stav verejnej správy na Slovensku. Rok 2020 bol aj vo verejnej správe špecifický a výrazne ovplyvnený pandémiou ochorenia Covid-19, čo vidieť aj na viacerých prezentovaných štatistikách. 

„Vypracovaním a zverejnením správy chceme zvýšiť povedomie o činnostiach, ktoré verejná správa zabezpečuje, a posilniť vnímanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako gestora politík v oblastí verejnej správy. Ponúkame zároveň súbor podkladov, ktoré sú k dispozícii orgánom štátnej správy pri prijímaní strategických rozhodnutí o politikách, zákonoch či investíciách,” povedal riaditeľ Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz MV SR Tomáš Černěnko.

Odborná aj široká verejnosť nájde v publikácii (PDF, 8 MB) informácie v zrozumiteľnej podobe, pričom mnohé z nich neboli doteraz takto prezentované. Inštitút plánuje vydávať správu každoročne.

Vyberáme z publikácie niekoľko zaujímavých faktov, viaceré potvrdzujú, že podobne ako iné sféry života aj verejnú správu vlani ovplyvnila pandémia.

• Aj keď sa v roku 2020 otvorili nové klientske centrá pre občanov pri okresných úradoch, zaznamenali sme výrazný prepad ich návštevnosti (o 20 %), pričom návštevnosť ani po uvoľnení protipandemických opatrení po skončení prvej vlny pandémie nedosahovala hodnoty z roku 2019.
• Veľmi výrazná zmena v roku 2020 oproti roku 2019 bola zaznamenaná najmä pri počte žiadostí o vydanie cestovného pasu (pokles o 60 %),  vydaných bolo najmenej cestovných pasov za posledných 10 rokov.
• Vydaných bolo v roku 2020 aj menej občianskych preukazov (o 11 percent) aj vodičských preukazov (o 17 percent). Takmer štvrtina OP vydaných vlani bola odoslaná občanom na adresu.
• O 75 % poklesol počet vybavených osôb na hraniciach.
• Vplyv pandémie vidieť aj na úseku matrík, a to na nižšom počte evidovaných sobášov a na vyššom počte evidovaných úmrtí.
• Niektorým útvarom v súvislosti s pandémiou pribudli aj nové činnosti – napríklad Hasičský a záchranný zbor realizoval odbery a prevážal vzorky či staval a dezinfikovali krízové stany.
• Oproti roku 2019 sa zvýšil počet evidovaných podnikateľských subjektov.
• Zaznamenali sme tiež nárast počtu evidovaných elektromobilov za rok (o 82 %).
• Pozitívne sa dá hodnotiť, že takmer 70 % obyvateľov využíva internet na komunikáciu s úradmi, pričom v tomto smere patrí Slovensko k lepším krajinám v Európe.
• Za minulý rok evidujeme menej priestupkov v pôsobnosti poriadkovej polície, dopravnej polície, ako ak v pôsobnosti Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.
• Rok 2020 v prípade vybraných evidencií nevybočil z niektorých dlhšie pozorovaných trendov. Evidentný je zvyšujúci sa celkový počet vodičov, zvyšujúci sa podiel starších vodičov, znižujúci sa podiel mladších vodičov a zvyšujúci sa počet evidovaných vozidiel na jedného obyvateľa, pričom ten narastá smerom z východu na západ krajiny.

Značná časť je venovaná téme spoločných obecných úradov, ktoré môžu vytvárať samosprávy na rôznych úsekoch. V súčasnosti má Slovensko jednu z najmenších priemerných veľkostí správnych jednotiek na lokálnej úrovni, pričom aj najmenšie samosprávne jednotky disponujú rovnakým súborom kompetencií a zodpovedností za miestny rozvoj ako väčšie mestá. Inštitút dobrovoľnosti zdieľania kompetencií pritom zatiaľ nevedie k tomu, že by podiel spolupracujúcich obcí narastal smerom k najmenším „mikro“ obciam.

„Z údajov prezentovaných v správe vyplýva zrejmá nevyhnutnosť zmien a ďalšieho zlepšenia v oblasti digitalizácie verejnej správy, ako aj v oblasti územno-správneho členenia,” zhodnotil riaditeľ Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz MV SR Tomáš Černěnko.