Od piatka 15. októbra sa menia podmienky vstupu na územie SR, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

14. 10. 2021

červený text COVID-19

V piatok 15. októbra 2021 nadobúda účinnosť nová vyhláška Úradu verejného SR č. 255, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky (PDF, 1 MB).

 

Zmeny:

  • Registrácia cez eHranicu bude pri vstupe na SR povinná pre osoby nad 12 rokov a 2 mesiacov veku lehota bola stanovená tak, aby osobe vo veku 12 rokov po očkovaní uplynula potrebná doba, pri ktorej je predpoklad, že sa v organizme stihne vytvoriť dostatočná hladina ochranných protilátok.
  • Dĺžka karantény po vstupe do SR sa zjednocuje s vnútroštátnou dĺžkou izolácie – pri bezpríznakovom priebehu karantény po vstupe na Slovensko sa končí uplynutím desiateho dňa. Dĺžka karantény sa končí aj obdržaním negatívneho výsledku PCR testu vykonaného najskôr v piaty deň.
  • Status plne zaočkovanej osoby je po novom pri vstupe na územie SR potrebné preukazovať buď COVID preukazom EÚ alebo iným národným certifikátom tretej krajiny, ktorý musí obsahovať:
    • údaje o mene a priezvisku,
    • dátum narodenia,
    • názov vakcíny a jej výrobcu,
    • údaje o poradí očkovania a celkovom počte očkovaní danou látkou,
    • dátum posledného očkovania.

Národný certifikát musí mať pečiatku povereného orgánu danej krajiny alebo musí byť elektronicky overiteľný a musí byť vyhotovený aj v anglickom jazyku.
Osoba, ktorá nie je schopná takto sa preukázať, sa nebude považovať za plne zaočkovanú osobu.  

  • Na zoznam krajín, pri ktorých sa pasažieri (vrátane zaočkovaných) s príletom na Slovensko nemusia preukazovať PCR testom, pribudli Spojené arabské emiráty.

     

  • Na základe rokovaní s Ministerstvom dopravy SR sa povinná karanténa po novom nebude vzťahovať na osoby, ktoré vstupujú na územie SR za účelom nevyhnutných úkonov potrebných na získanie pracovného povolenia a dokladov s tým súvisiacich pre povolanie vodiča hromadnej a kamiónovej dopravy v SR a sú schopné preukázať sa pri vstupe na územie SR potvrdením o tejto skutočnosti. Tieto osoby musia zároveň disponovať negatívnym výsledkom PCR testu nie starším ako 72 hodín.

 

Zdroj: ÚVZ SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V pripomienkovom konaní je návrh novely zákona o občianskych preukazoch, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

14. 10. 2021

občiansky preukaz s čipom

Návrh novely zákona  č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch MV SR vypracovalo  najmä v súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1157 z 20. júna 2019 o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb. 

V zmysle tohto európskeho nariadenia sa v zákone o občianskych preukazoch dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa odtlačkov prstov a podoby tváre. Tieto údaje budú do elektronického čipu zapisované v podobe biometrických údajov, teda nie v podobe odtlačkov prstov alebo fotografie tváre. Povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov sa bude vzťahovať na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov.

Biometrické údaje teda nebudú viditeľné na doklade, budú uložené a zakódované v bezkontaktnom elektronickom čipe občianskeho preukazu. Z databázy MV SR budú odtlačky prstov vymazané v momente, keď bude doklad vydaný držiteľovi, keďže európske nariadenie o posilnení bezpečnosti dokladov vytváranie databázy odtlačkov neumožňuje.

Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov pri podaní žiadosti už nebude možné požiadať  o vydanie občianskeho preukazu elektronicky.

Nový občiansky preukaz bude obsahovať elektronický čip s duálnym rozhraním a kód pre odblokovanie bezpečnostného osobného kódu.
Na doklade bude tiež uvedené prístupové číslo karty – CAN (Card Access Number). Toto číslo bude priamo vyobrazené na prednej strane občianskeho preukazu, bude slúžiť pre prístup k údajom v čipe občianskeho preukazu.

Návrhom sa zároveň upravuje aj  zákon o cestovných dokladoch, dôvodom je nutnosť jednoznačne upraviť niektoré ustanovenia tak, aby reagovali na potrebu aplikačnej praxe pri vydávaní cestovných dokladov.

Zmeny sa navrhujú aj  v zákone o správnych poplatkoch. Pre občanov starších ako 15 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je občiansky preukaz povinným dokladom, u ostatných občanov je to dobrovoľný doklad. Vzhľadom na uvedené je preto vhodné upraviť aj oslobodenie občanov s povinnosťou držby občianskeho preukazu od niektorých poplatkov.

Vzhľadom na prebiehajúci proces certifikácie softvérového riešenia elektronického čipu, v súčasnosti prebiehajúci proces verejného obstarávania na dodávku čistopisov dokladov Slovenskej republiky a predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť zákona navrhuje ustanoviť na 1. máj 2022.

  


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministerstvo vnútra sa zapája do boja s extrémizmom aj na európskej úrovni, aktuálnou témou je radikalizácia a nárast dezinformácií najmä v online priestore, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

13. 10. 2021

RAN-logo

Sieť EÚ na zvýšenie povedomia o radikalizácii (RAN) si v roku 2021 pripomína 10. výročie svojho pôsobenia. Táto sieť dokázala počas svojej existencie pomocou pracovníkov v teréne premieňať prejavy nenávisti a agresívne správanie na porozumenie a spoluprácu.


Pri tejto príležitosti sa v utorok 12. októbra 2021 uskutočnila výročná videokonferencia, na ktorej sa zúčastnil aj štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner.

Vyše 6 000 pracovníkov Siete EÚ zvyšuje povedomie o radikalizácií, pomáha ľuďom, ktorí sa stali ich obeťami prívržencov extrémizmu a radikalizácia alebo patria do skupín, ktoré sú v európskom priestore najviac ohrozené.

Za úspechom tejto siete sa skrýva široká spolupráca medzi terénnymi pracovníkmi, policajtmi, sociálnymi pracovníkmi, učiteľmi, pracovníkmi prevencie kriminality, či politickými lídrami a mimovládnymi organizáciami. Rýchla výmena informácií umožňuje oveľa pružnejšie reagovať na aktuálne dianie a zamerať svoje prevenčné úsilie na tie oblasti, kde je to najviac potrebné.

RAN poskytuje odborné znalosti na viacerých úrovniach v mnohých tematických pracovných skupinách, v rámci ktorých sa Ministerstvo vnútra SR dlhoročne podieľa na výmene poznatkov a presadzuje stredoeurópsky náhľad na uvedené problematiky.

Pandémia COVID –19 priniesla pre RAN nové výzvy. Kým vo svojich začiatkoch bola prevencia zameraná na prejavy islamského extrémizmu a terorizmu, dnes sú to čoraz viac krajne pravicoví prívrženci a v kontexte pandémie aj konšpiračné teórie a dezinformácie v online priestore.

Účelová manipulácia pandémie, snaha o rozvrat demokratických hodnôt a polarizácie spoločnosti prostredníctvom konšpiračných naratívov prítomných predovšetkým v online prostredí, podnecovanie k nenávisti k náboženským či etnickým menšinám, to je len zlomok prejavov, ktoré počas pandémie vyeskalovali. Okrem toho pandémia urýchlila šírenie nenávistných prejavov a extrémistickej propagandy od džihádistov po pravicových a ľavicových extrémistov. Konšpiračné prejavy a teórie podnecujúce násilie boli uznané za jednu z najvýraznejších hrozieb, ktorým v súčasnosti čelíme.

Téma je aktuálna aj v kontexte napadnutí mobilných očkovacích jednotiek a zdravotníkov na Slovensku. V tomto duchu sa niesla aj správa, ktorú predniesol štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner. “Vo výsledku je našou najväčšou výzvou obnova dôvery spoločnosti voči štátnym inštitúciám a zníženie polarizácie medzi obyvateľmi Slovenskej republiky. Na dosiahnutie tejto méty budeme pokračovať v našom úsilí vytvoriť prostredie, v ktorom nebude pre extrémizmus a nenávistné prejavy miesto. Prvým krokom bolo prijatie Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024 začiatkom tohto roka,” skonštatoval Vendelín Leitner.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministri vnútra rokovali v Luxemburgu o situácii na hraniciach v súvislosti s migračnými krízami, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 10. 2021

mikulec-jha-oktober2021-ilustr

Hrozba migračnej vlny v súvislosti s vývojom v Afganistane a nové pandemické výzvy EÚ pri preverovaní a zaisťovaní osôb na hraniciach boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov vnútra v Luxemburgu v piatok 8. októbra 2021.

Európska komisia v rámci Paktu o migrácii a azyle navrhla, aby v rámci eliminácie  zdravotných a  možných bezpečnostných rizík osoby vstupujúce do EÚ absolvovali skríning zdravotného stavu. Najnovšie by sa však zdravotný skríning mal vykonávať aj pri migrantoch či žiadateľoch o azyl, ktorí budú zaistení vo vnútri Únie.  Podľa ministra vnútra Romana Mikulca Slovensko nie je v zásade proti tomuto návrhu, chýba nám však v prvom rade potrebná legislatíva úprava preverovania a zaisťovania na hraniciach, rovnako dohody aj pri iných otázkach, čo spôsobuje v praxi množstvo problémov, napríklad pri návratovej politike. „Dohodnime sa na základných otázkach zodpovednosti a solidarity, potom sa môžeme pohnúť dopredu,“ konštatoval Roman Mikulec.

Rokovanie Rady ministrov vnútra v Luxemburgu

Afganistanu čeliacemu humanitárnej katastrofe EÚ zastavila rozvojovú pomoc. Na druhej strane však štvornásobne zvýšila humanitárnu pomoc distribuovanú cez kanály OSN, v rámci čoho Slovensko poskytlo pol milióna eur na riešenie humanitárnej krízy. Návraty a readmisie do Kábulu sú momentálne pozastavené, prioritou EÚ sú teraz evakuácie spolupracovníkov afganského pôvodu, žien, detí, ľudskoprávnych aktivistov, novinárov, sudcov či právnikov z Afganistanu.

Ďalšou prioritou je minimalizácia teroristickej hrozby. EÚ navrhla 22 odporúčaní rozdelených do 4 oblastí:

  • bezpečnostné kontroly na zabránenie prenikaniu teroristov do EÚ;
  • strategické spravodajstvo a predvídavosť, s cieľom zabrániť, aby sa  Afganistan stal útočiskom pre teroristické organizácie;
  • monitorovanie a boj proti propagande a mobilizácii;
  • boj proti organizovanému zločinu ako zdroju financovania terorizmu.

Kľúčovým faktorom v tomto smere je intenzívna spolupráca s partnermi v regióne, ako  aj výmena spravodajských informácií, a to predovšetkým s USA.

Rokovanie Rady ministrov vnútra v Luxemburgu

„Na základe doterajších skúseností a aj  zo štatistického hľadiska existuje obava, že medzi afganskými migrantmi sa môžu nachádzať členovia, alebo spolupracovníci Talibanu . Je preto potrebná dôsledná kontrola a preverovanie migrantov z Afganistanu, ktorých prílev do EÚ sa už mierne zvýšil,“ konštatoval minister vnútra Roman Mikulec.

Ministri rokovali aj o akčných plánoch pre Tunis, Niger, Nigériu, Irak a Bosnu a Hercegovinu, ktoré EÚ chápe ako nástroj pre posilnenie migračného partnerstva s týmito štátmi. Cieľom je podporiť ich snahy riadiť migráciu a  prijímať azylovú legislatívu, ako aj vytvárať právne a politické rámce pre migráciu a nútené presídlenie, čo sa týka najmä afrických krajín. „Aj keď je našou úlohou v prvom rade ochrana vonkajších hraníc EÚ, dôležitá je aj ostražitosť na všetkých migračných trasách a operatívny zásah tam, kde si to situácia vyžiada,“ povedal Roman Mikulec.

 V súvislosti s vývojom situácie na hranici s Bieloruskom hovorili ministri aj o organizácii návratových letov pre zaistených nelegálnych migrantov.

Európske databázy a výmena informácií

Počas rokovania zástupcovia EK a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti /eu-LISA/ informovali o aktuálnom stave implementácie interoperabilných informačných systémov, diskutovalo sa aj o revízii nariadenia o biometrickej databáze EURODAC, ktorá obsahuje odtlačky prstov žiadateľov o azyl. Slovenská republika intenzívne pracuje napríklad na  implementácii Európskeho systému cestovných informácií a povolení /ETIAS/. Plánujeme tiež aktivity pre systém vstup/výstup /EES/ tak, aby sa do produkčnej prevádzky dostal v máji 2022.

Zneužívanie detí v digitálnom priestore

Záverečnou témou stretnutia ministrov bol digitálny rozmer sexuálneho zneužívania detí, ktorý v čase pandémie v elektronickom prostredí eskaloval. Na úrovni EÚ panuje zhoda, že najdôležitejší je proaktívny prístup sociálnych mediálnych platforiem a poskytovateľov elektronických služieb.  Problémom však naďalej zostáva uchovávanie počítačových údajov ako dôsledok zrušenia smernice upravujúcej túto tému, keďže podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z roku 2014 bola v rozpore s chartou základných práv EÚ. Orgány činné v trestnom konaní sú tak dnes odkázané na stanoviská providerov, ktorí si lehoty uchovávania stanovujú podľa vlastného uváženia.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Dočasný policajný prezident Štefan Hamran informoval o personálnych zmenách v manažmente polície, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 10. 2021

logo Policajného zboru SR

Riaditeľka Národnej kriminálnej agentúry Eva Kurrayová vo funkcii končí k 15. októbru. Na jej miesto nastúpi Branislav Kišš. Koncom roka skončia aj viceprezidenti Policajného zboru Jana Maškarová a Róbert Bozalka. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na  tlačovej konferencii v piatok 8. októbra 2021. Avizoval aj ďalšie personálne zmeny.

Pre zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru sú podľa Štefana Hamrana potrebné nielen systémové, ale aj personálne zmeny. Zdôrazňuje potrebu profesionálnej polície bez politických väzieb. “Policajný zbor sa čistí zhora dole. Je to bolestivé, lebo tam máme najviac politických nominantov,” skonštatoval dočasný šéf polície.

Štefan Hamran postupne rokuje so všetkými funkcionármi. Zmeny plánuje aj na krajských riaditeľstvách. Dvaja krajskí riaditelia majú podľa neho vzhľadom na svoju doterajšiu prácu miesto isté. “Poznám ich dlhé roky a dokázali si zachovať tvár aj v ťažkých časoch, keď sa ostatní ohýbali,” povedal.

Prvá oficiálna tlačová konferencia dočasného prezidenta PZ Štefana Hamrana

Riaditeľ odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru skončí na poste pravdepodobne okamžite, podľa Hamrana získa iný post. Riaditeľ odboru akvizícií a inovácií skončí koncom roka.


Súčasná šéfka NAKA bude preradená na inú funkciu. Jej nástupcu Kišša predstavil Hamran ako dlhoročného vyšetrovateľa. Konzultoval jeho meno s jeho kolegami z NAKA, ale aj prokuratúrou a sudcami. Vyzdvihol jeho „morálny kompas“.

Štefan Hamran je pripravený pokračovať vo funkcii, ak ho minister vnútra osloví, no iba v prípade pokračovania dobrej spolupráce s ministrom a zhody na ďalšom smerovaní Policajného zboru vrátane reforiem.

V prípade definitívneho zvolenia za policajného prezidenta by sa Štefan Hamran vzdal postu veliteľa Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru /Lynx Commando/. Rád by však zostal predsedom organizácie Atlas, ktorá združuje protiteroristické zásahové jednotky európskych krajín.

Zdroj: TA SR
Foto: MV SR, Vladimír Benko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Parlament schválil novely zákonov upravujúcich štátnu službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

07. 10. 2021

paragraf

Právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom sa posilnia. Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok 7. októbra 2021 schválili novelu zákona č. 55/2017 Z.z.  o štátnej službe. Zároveň sa posilnia aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného. Pozmeňujúcim návrhom totiž poslanci zmenili aj zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.

Po novom teda bude môcť generálny tajomník odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, a to aj bez uvedenia dôvodu, so súhlasom štatutárneho orgánu, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. Z funkcie bude môcť obdobne odvolať aj vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán. Podobne bude môcť postupovať aj pri zamestnancovi vo funkcii vedúceho, ktorého priamo riadi štátny zamestnanec vo verejnej funkcii.
 “Typickým služobným úradom, na ktorý sa táto úprava bude vzťahovať, je ústredný orgán štátnej správy. Generálny tajomník bude môcť odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej riadiacej pôsobnosti bez uvedenia dôvodu iba so súhlasom príslušného ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy,” vysvetlili autori zmien. Odvolanie z funkcie v bežnom prípade bude možné realizovať bezodkladne. Lehota desiatich dní by sa mala aplikovať na vykonanie právneho úkonu, nie na jeho účinnosti ani na jeho doručenie.

Pozmeňujúcim návrhom k tejto novele poslanci upravili aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných zložiek. Po novom sa má v zákone uvádzať, že “ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu”.

Poslanci schválili aj viacero ďalších pozmeňujúcich návrhov k pôvodnej novele. Rozšíria sa tak napríklad aj kompetencie vedúceho zamestnanca v štátnej službe na vyššom stupni riadenia, napríklad vo vzťahu riaditeľ odboru – referent oddelenia organizačne začleneného do odboru.

Upraví sa tiež oblasť hmotných výhod a paušálnych náhrad, aby mal aj štátny tajomník podpredsedu vlády paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v rovnakej sume, ako majú štátni tajomníci ministerstiev.

Odsúhlasením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu sa upravili aj podmienky prijatia do štátnej služby. Kvalifikačným predpokladom bude po novom aj odborná prax.

Posunula sa i účinnosť niektorých ustanovení v zákone o štátnej službe súvisiacich s centrálnym informačným systémom štátnej služby. Ten je podľa autorov zmeny aktuálne funkčný len čiastočne. Dátum spustenia niektorých jeho častí sa posunie.

Zdroj: TASR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Krajiny V4 spolu so Slovinskom a Rakúskom v Budapešti riešili spoločný postup pri migračných vlnách, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

05. 10. 2021

mikulec-v4-budapest3

 Hraničné kontroly a migrácia v súvislosti s aktuálnou situáciou na schengenskej hranici s Bieloruskom, v Afganistane a na západobalkánskej migračnej trase boli hlavnými témami konferencie zástupcov krajín V4 vrátane Slovinska a Rakúska 5. októbra 2021 v Budapešti.

Stretnutie zorganizovalo Maďarsko, ktoré Vyšehradskej skupine v súčasnosti predsedá. Počas rokovaní sa potvrdilo, že členské štáty EÚ sa zhodujú na väčšine otázok týkajúcich sa riadenia kríz. Zastávajú aj  predtým nepodporovaný postoj V4, teda  zastaviť nelegálnu migráciu mimo EÚ.

Minister vnútra Roman Mikulec konštatoval, že je potrebné pomôcť krajinám susediacim s Afganistanom pri zlepšovaní podmienok afgánskych utečencov nachádzajúcich sa na ich území. „Pokiaľ ide o návrat migrantov, ktorí nemajú právo na azyl, je potrebné spolupracovať aj tranzitnými krajinami, aby boli ochotné prevziať naspäť tieto osoby minimálne do času, kým Afganistan nenadobudne status bezpečnej krajiny,“ povedal Roman Mikulec. Doplnil, že Slovenská republika je pripravená pomôcť krajinám, ktoré zasiahne migračná vlna, aby sa nezopakovala situácia z roku 2015. Vyšehradská skupina, Slovinsko a Rakúsko by sa podľa neho mali dohodnúť, že v prípade nárastu migrantov zo západného Balkánu dajú k dispozícii ľudí a techniku na vonkajšie hranice. V opačnom prípade migranti budú prúdiť ďalej na Západ, čo bude mať za následok znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach.

Rokovanie V4 v Budapešti

Voľný pohyb osôb, tovaru a služieb je totiž kľúčom k oživeniu Európy po koronakríze, ktorá zanechala následky aj na integrite Schengenu. Slovenská republika plne podporuje odporúčania Rady EÚ dočasne obmedziť cesty do EÚ, ktoré nie sú nevhynutné. „Je však  potrebné hovoriť aj  o mechanizme jednotnej kontroly tranzitujúcich cestujúcich na vonkajšej hranici, keďže príslušníci tretích krajín si vyberú na tranzit tú krajinu, ktorá má protiepidemiologické opatrenia najnižšie,“ upozornil minister Roman Mikulec.

Roman Mikulec povedal, že zvýšený migračný tlak zatiaľ nebol zaznamenaný na vonkajšej  hranici s Ukrajinou. Konštatoval, že nelegálna migrácia na vonkajšej hranici s Bieloruskom je nástrojom hybridnej vojny.

Rokovanie V4 v Budapešti

Na litovsko-bieloruskej hranici len za prvý polrok 2021 zadržali 18-krát viac nelegálnych migrantov ako za celý minulý rok. Obdobnej situácii čelí Poľsko, kde v septembri zaznamenali vyše 4-tisíc nelegálnych prekročení hranice. Situácia však stále nie je stabilná. „Je potrebné zintezívniť kontroly najmä na úsekoch, ktoré nie sú chránené technickými prostriedkami,” odporúčal Roman Mikulec a zároveň ocenil reakciu členských štátov EÚ, ktoré pobaltským krajinám poskytli pomoc a podporu.

V otázke rozširovania Schengenského priestoru o Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko zostáva postoj Slovenska nemenný: naďalej podporujeme ich vstup, keďže splnili technické parametre.

Ministri sa na záver dotkli aj témy koronakrízy a pokračovania spolupráce krajín V4, Rakúska a Slovinska.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V Komárne sa konalo cvičenie protiteroristických policajných útvarov z 19 krajín Európy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

03. 10. 2021

atlas2021-ilustr

V dňoch 27. septembra až 1. októbra 2021 sa v meste Komárno a pod vedením slovenského útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru –  známeho aj pod názvom Lynx Commando – už po piatykrát uskutočnilo protiteroristické cvičenie špeciálnych protiteroristických jednotiek združených v organizácii Atlas zastrešenej v rámci agentúry Europol.

Na cvičení sa zúčastnilo viac ako 200 účastníkov, z ktorých bolo 104 príslušníkov zo zahraničných protiteroristických jednotiek (Lotyšsko, Dánsko, Portugalsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Írsko, Chorvátsko, Česká republika, Fínsko, Grécko, Malta, Holandsko, Belgicko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko).

Cvičenie protiteroristických jednotiek

Príslušníci špeciálnych jednotiek nacvičovali štandardné operačné postupy pri oslobodzovaní rukojemníkov v rámci Expertnej skupiny Building (Budovy) a to v rôznych situáciách – v tme, pomocou zásahových plošín, vrtuľníkov, s využitím služobných psov, odstreľovačov a ďalších.

Cvičenie protiteroristických jednotiek

Nacvičované bolo taktiež poskytovanie prvej pomoci zranenému a aj ostrá streľba. Pri organizácii cvičenia vypomáhali aj skúsení inštruktori z Českej republiky, Chorvátska a Írska.

Cvičenie protiteroristických jednotiek

Pozorovatelia a hodnotitelia pricestovali z partnerských jednotiek nášho Lynxu z krajín ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Portugalsko, Dánsko a Lotyšsko.

Cvičenie protiteroristických jednotiek

Foto: MV SR, Vladimír Benko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V parlamente je poslanecký návrh novely zákona o štátnej službe policajtov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

01. 10. 2021

logo Policajného zboru SR

Kompetencie ministra vnútra pri vymenovaní a odvolávaní prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby by sa mohli posilniť. Verejné vypočutia pred výborom pre obranu a bezpečnosť  by mali mať po novom iba konzultačný charakter. Odvolať šéfa polície, ale aj inšpekcie by mohlo byť možné aj bez udania dôvodu.

Skupina poslancov to navrhuje v novele zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorú predložili do parlamentu.  

Predkladaná právna úprava v súlade s programovým vyhlásením podľa autorov posilňuje vplyv ministra vnútra pri vymenúvaní, ako aj odvolávaní prezidenta Policajného zboru.

Zrušiť sa má do určitej miery záväzné odporúčanie výsledku verejného vypočutia Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR pre vymenovanie kandidáta ministrom vnútra na funkciu prezidenta Policajného zboru, ako aj záväzné odporúčanie pri odvolaní policajného prezidenta na základe aspoň trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých členov výboru. Minister vnútra by tak nebol pri výbere viazaný závermi výboru. Týkať sa to má aj výberu riaditeľa inšpekcie.   

Cieľom verejného vypočutia má byť prezentácia kandidátov odporúčaných  ministrom vnútra pred poslancami NR SR a verejnosťou.  Kandidát na policajného prezidenta, ale aj kandidát na riaditeľa inšpekcie,  ho absolvujú ešte pred vymenovaním ministrom, respektíve vládou SR.   

Kandidátom na funkciu prezidenta Policajného zboru či riaditeľa inšpekcie podľa navrhovanej úpravy by mohol byť aj bývalý príslušník Policajného zboru, ak spĺňa návrhom zákona stanovené podmienky.  

Podľa súčasného zákona vymenúva policajného prezidenta minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Rovnaký postup je aj pri riaditeľovi inšpekcie, ktorého však vymenúva na návrh ministra vnútra vláda.

Zdroj: TASR, NR SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pakt o migrácii a azyle

24. 09. 2021

jha-mikulec-081023020-ilustr

Pred rokom 23. septembra 2020 predstavila  predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen Nový pakt o migrácii a azyle.  Ide o rámcový strategický nelegislatívny dokument, ktorý načrtáva  reformy v oblasti migrácie a azylu s cieľom nahradiť ad hoc riešenia pri riadení zmiešaných migračných tokov komplexným prístupom.

Čo sa za ten rok udialo? Pandémia SARS-CoV-2 mala výrazný dopad aj na migráciu: počet žiadostí o medzinárodnú ochranu v EÚ sa dočasne prepadol a ocitol sa na úrovni z roku 2013 /Správa úradu EASO o azyle 2021/. Migračnú „pohodu” narušili až letné udalosti na hraniciach EÚ s Bieloruskom a odchod spojencov spojený s pádom vlády v Afganistane. Váhanie členských štátov nad spoločnou dohodou s veľkou pravdepodobnosťou vystrieda svižnejšie tempo v implementácii  krokov uvedených v tzv. cestovnej mape, ktorá je prílohou paktu.

Čo sa teda udialo v EÚ za ostatný rok v oblasti migrácie?  

  • Vystriedali sa tri predsedníctva v Rade EÚ: po Nemecku a Portugalsku rok 2021 ukončí Slovinsko. 
  • Uskutočnilo sa viac ako 30 videokonferencií  odborných pracovných skupín, 9 zasadnutí ministrov vnútra v rámci Rady JHA, kde sa aspoň okrajovo diskutovalo aj o pokroku pri napĺňaní cieľov paktu.
  • Experti ministerstva vnútra, migračného úradu a úradu hraničnej a cudzineckej polície sa podieľali na článkovom čítaní legislatívnych návrhov nových nariadení predložených spolu s paktom; konkrétne:
    • k tzv. procedurálnemu nariadeniu, kde sa uskutočnili  2 článkové čítania;
    • k nariadeniu EURODAC, pri ktorom sa aktuálne ukončili práce na treťom kompromisnom znení,  a ktoré by mohlo byť pri politickej vôli skoro prijaté;
    • nariadenie o preverovaní prichádzajúcich migrantov (skríning) prešlo tiež viacerými expertnými čítaniami a aj vzhľadom na situáciu v Afganistane je snaha o jeho skoré prijatie, ako aj na
    • asi najkomplexnejšom nariadení o riadení migrácie a azylu, kde stále prebiehajú diskusie k prvému kompromisnému textu.

Hoci pakt o migrácii a azyle pozostáva z 9 kapitol a pokrýva rôzne aspekty migrácie /legálnu migráciu, ochranu hraníc, boj proti prevádzačom, medzinárodnú ochranu, integráciu cudzincov a tiež návraty tých, ktorí pre pobyt v EÚ nespĺňajú podmienky/, pozornosť verejnosti sa upriamuje spravidla len na jediný aspekt solidarity, navyše často zúžený na tzv. kvóty.

Ide o politicky veľmi citlivú tému,  pri ktorej panuje zhoda členských štátov o potrebe pomáhať krajinám na vonkajšej  Schengenskej hranici. Chýba však kompromis, ako túto solidaritu prejaviť. Návrh nariadenia o riadení azylu a migrácie má viac ako 100 strán a v článku 45 uvádza viacero možností – relokácie, návratové sponzorstvo, opatrenia na budovanie kapacít v oblasti azylu, príjmu a návratu či v oblasti spolupráce s tretími krajinami. K nariadeniu sa len v roku 2021 konalo takmer 20 online rokovaní na rôznej úrovni, dosiaľ bez úspechu pri nájdení kompromisu.

Situáciu v otázkach solidarity  sa preto EÚ snaží riešiť úsilím o prijatie aspoň tých  legislatívnych návrhov, ktoré majú skôr technický charakter. Patrí k nim nariadenie o zriadení Agentúry EÚ o azyle /terajšie EASO/,   nariadenie EURODAC, ktoré okrem iného umožní lepšiu evidenciu migrantov a mať tak presnejšie údaje o ich pohybe,  alebo tzv. nariadenie k skríningu, teda na  preverovanie prichádzajúcich migrantov na vonkajších hraniciach.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok