Vicepremiérka Remišová: V Bratislave zakotvila historická replika rímskej veslice zo 4. storočia aj vďaka programu dunajskej spolupráce Interreg

Projekt Living Danube Limes spája 8 európskych štátov a pomáha objavovať rímske dedičstvo na Dunaji

Pomáhame spoznávať a chrániť európske kultúrne dedičstvo. Vďaka projektu Living Danube Limes (Živá dunajská hranica Rímskej ríše), ktorý je financovaný z programu Interreg – Dunajský nadnárodný program, zakotvila v Bratislave replika rímskej hliadkovacej lode zo 4. storočia. Loď s názvom Danuvina Alacris sa po dvoch rokoch náročnej výstavby prvýkrát plaví po Dunaji a prepláva až 8 krajín.

„Dunaj odnepamäti spájal ľudí rôznych národov a kultúr – je to ozajstná živá tepna Európy. A táto rímska loď je symbolom, ktorý nám pripomína, že ľudia netúžia po objavovaní, spolupráci, obchode, výmene poznatkov a zdieľaní kultúry iba dnes, ale bolo to tak vždy,“ uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. „Unikátny projekt Living Danube Limes, v rámci ktorého bola postavená aj verná replika rímskej veslice, spojil 16 projektových partnerov zo Slovenska, Rakúska, Nemecka, Rumunska, Bulharska, Maďarska, Česka a Chorvátska. Financovaný bol z dunajského programu Interreg. Na Slovensku má tento program na starosti práve naše Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a som hrdá, že môžeme podporovať projekty, ktoré pomáhajú ľuďom, spájajú ich, zvyšujú kvalitu života v regiónoch a zveľaďujú a odkrývajú európske kultúrne dedičstvo,“ uviedla vicepremiérka.

Celkový rozpočet projektu je takmer 3 milióny eur a sú doň zapojené univerzity a štátne a súkromné podniky z 10 krajín. Experti z Fakulty architektúry a dizajnu STU a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave dva roky skúmali rímsku históriu dunajského regiónu na našom území a všetky svoje poznatky pretavili do viacerých akcií pre odbornú aj širokú verejnosť. Vďaka ich práci vznikla napríklad aj aplikácia a modelovanie rekonštrukcií vo virtuálnej realite, čím sa podarilo oživiť aj rímsky vojenský kastel Kelemantia v Iži.

Historická loď sa na územie Slovenska doplavila z Rakúska v piatok popoludní a zakotvila pod hradom Devín. Počas víkendu bude kotviť v Karloveskej zátoke v Bratislave, v Rusovciach, Čunove a v Iži. V Karloveskej zátoke pri lodenici Tatran bude v sobotu rímska loď predstavená verejnosti. Záujemcovia budú mať tak príležitosť obzrieť si Danuvinu Alacris zblízka, spoznať jej príbeh a nazrieť do života Rimanov na našom území. Zo Slovenska si to loď namieri ďalej do Maďarska. Jeden z hlavných cieľov projektu Living Danube Limes je nominácia celého dunajského limesu (riečna hranica Rímskej ríše) ako miesta svetového dedičstva UNESCO.

„Som presvedčená, že práve takéto projekty majú veľký význam pre to, aby sme my, Európania, nehľadali to, v čom sa navzájom líšime, ale dívali sa na to, čo nás spája, čo máme spoločné,“ dodala vicepremiérka Remišová.

V rámci programov nadnárodnej spolupráce spravuje ministerstvo investícií dva programy Interreg – Program Stredná Európa a Dunajský nadnárodný program. Do týchto dvoch programov je zapojených 169 partnerov zo Slovenska – od univerzít a výskumných inštitúcií, cez samosprávy až po mimovládne organizácie. Pre nové programové obdobie 2021 – 2027 budú mať programy spolu rozpočet takmer 550 miliónov eur.

 

Zaujímavosti o rímskej veslici Danuvina Alacris

Je to verná replika rímskeho vojenského hliadkovacieho člna. Výstavba lode sa začala 25. apríla 2021.

Dĺžka: 18 m

Šírka: 2,8 m

Výška stožiaru: 7,2 m

Celková hmotnosť: 6 000 kg

Priemerná rýchlosť: 6-9 km/h

Veslovaciu posádku tvorí 20 ľudí.

Na výstavbu lode bol použitý dub (dosky, kormidlo), smrek (stožiar, dvor, veslá), topoľ (štíty). Stromy boli zoťaté v Nemecku v roku 2020.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Prvá pomoc ako efektívny nástroj ochrany pracovných miest

05.08.2022

Z dôvodu pandémie koronavírusu museli podnikatelia na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR zatvoriť svoje prevádzky alebo výrazne obmedziť svoju činnosť. Následne začali zamestnávatelia hromadne prepúšťať a mnohí živnostníci ukončili alebo prerušili svoju podnikateľskú činnosť. V tomto období neistoty a hroziacej krízy vysokej nezamestnanosti bola 31. marca 2020 na vláde schválená schéma pomoci na udržanie pracovných miest z dielne ministerstva práce. 6. apríla 2020 začali úrady práce prijímať prvé žiadosti o finančný príspevok. V tom čase ešte nikto netušil, že pôjde o tak masívnu finančnú pomoc, ktorá za 2 roky podporí 176-tisíc podnikateľských subjektov sumou takmer 2,5 miliardy eur. Rezort práce tak podporil zamestnávateľov a SZČO prostredníctvom vyplatenia 5,7 milióna mesačných výplat pre viac ako 770-tisíc zamestnancov. Prvá pomoc predstavuje historicky najväčšiu pomoc na ochranu zamestnanosti, ktorú osobne pocítil každý tretí občan SR.

 

Úrady práce uzavreli cez 222-tisíc dohôd o poskytovaní pomoci na ochranu pracovných miest. Prostredníctvom opatrení 1, 3A a 3B „Prvej pomoci“ bolo podporených takmer 55 tisíc jedinečných zamestnávateľov. Opatrenia 2, 4A a 4B pomohli viac ako 131 tisíc unikátnym samostatne zárobkovo činným osobám, resp. jednoosobovým spoločnostiam s ručením obmedzeným.

Efektívnosť Prvej pomoci a jej pozitívne dopady na trh práce dokazujú viaceré analýzy štátnych orgánov, vrátane analýzy od Inštitútu sociálnej politiky. Tie dokazujú, že Prvá pomoc znížila platobnú neschopnosť firiem, a tým pomáhala udržať pracovné miesta a hospodársku aktivitu počas pandémie. Ukázalo sa, že firmy, ktoré čerpali Prvú pomoc, boli v priemere produktívnejšie a menej zadlžené ako firmy, ktoré pomoc nezískali. Pozitívny efekt na zamestnanosť vypozorovali analytici najmä u malých firiem (do 50 zamestnancov). Malé firmy boli počas nepriaznivej epidemiologickej situácie menej náchylné prepúšťať zamestnancov ako nepodporené subjekty.“ Generálny riaditeľ Inštitútu sociálnej politiky Štefan Domonkos zdôrazňuje najmä dominanciu mikropodnikov v čerpaní finančnej pomoci: „Podiel mikropodnikov na celkovej vyplatenej Prvej pomoci sa približoval k jednej polovici, pričom ku koncu sledovaného obdobia sa čerpanie pomoci mikropodnikov zintenzívnilo až na úroveň dvoch tretín z celkovej sumy mesačných príspevkov.“

Minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak uviedol: „Analýza Inštitútu sociálnej politiky dokazuje, že ministerstvo práce bolo počas pandémie najúspešnejším orgánom v doručovaní štátnej pomoci pre zamestnávateľov, zamestnancov a SZČO. Udržali sme pracovné miesta, aby si slovenské rodiny mohli prácou zabezpečiť príjem pre svoju domácnosť. Ďakujem všetkým pracovníkom rezortu práce, že nepretržite vyplácali pomoc všetkým, ktorí ju na Slovensku v ťažkých časoch potrebovali. Sme pripravení pokračovať v ďalších účinných projektoch aktívnej politiky trhu práce, aby sme ochránili pracovné miesta a podporili vznik nových. Za veľký úspech rezortu považujem prijatie zákona o podpore v čase skrátenej práce, pretože zamestnávatelia a ich zamestnanci majú zákonom garantovanú pomoc v čase nepriaznivej situácie, ktorú nemohli ovplyvniť.“ Najúspešnejšia schéma pomoci bolo opatrenie 3A, tzv. kurzarbeit, ktoré bolo inšpiráciou pre trvalý nástroj ochrany pracovných miest v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce. Zamestnávatelia od marca 2022 čerpajú finančnú pomoc na základe tohto mechanizmu.

Analýza Inštitútu sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky zverejnil záverečnú správu o „Prvej pomoci“, cieľom ktorej je poskytnúť koherentný pohľad na celé obdobie fungovania tejto kompenzačnej schémy. V súlade s vývojom epidemickej situácie bola „Prvá pomoc“ niekoľkokrát legislatívne novelizovaná, s cieľom odbremeniť zamestnávateľov a SZČO a pokryť časť ich mzdových nákladov. K nahradeniu pôvodného rámca a navýšeniu priamej finančnej podpory došlo v období október 2020 – január 2021 v podobe „Prvej pomoci +“. Touto úpravou došlo súčasne k rozšíreniu kompenzácie z 80 % hrubej mzdy na 80 % celkovej ceny práce. Od februára 2021 do platnosti vstúpila atraktívnejšia „Prvá pomoc ++“. Výška príspevku bola zastropovaná na úrovni 100 % celkovej ceny práce. S upokojovaním pandemickej situácie a ekonomickým oživením sa nutnosť subvencovať udržanie pracovných miest znížila, čo odrážali aj parametre „Prvej pomoci“. V období júl až október 2021 sa uplatňoval základný rámec „Prvá pomoc“ bez možnosti využitia opatrenia 3B, pričom za august sa pomoc nevyplácala. Za november 2021 bola podpora vyplácaná cez rámec „Prvá pomoc +“ a v období december – február 2022 sa umožnilo mikro a malým podnikom využívať aj opatrenie 3B pri uplatňovaní rámca „Prvá pomoc +“.

Objem vyplatenej pomoci kulminoval v druhej vlne pandémie

Hneď v úvode, v apríli 2020, sa vyplatila pomoc vo výške takmer 177 miliónov eur. Následne sa čerpanie utlmovalo a do septembra mesačná suma pomoci klesla k 50 miliónom eur. Od októbra 2021 sa uplatňovala rozšírená „Prvá pomoc +“. Túto legislatívnu úpravu pozorujeme aj na čerpanej sume, ktorá sa viac ako zdvojnásobila oproti septembru na približne 107 miliónov eur. Zhoršenie epidemickej situácie a prechod na rámec „Prvá pomoc ++“ za február – jún 2021 sa pretavili do kulminácie mesačného objemu vyplatenej pomoci. Za február sa vyplatená pomoc priblížila 213 miliónom eur. Od tohto mesiaca dochádzalo k postupnému útlmu v čerpaní. Príchod tretej a štvrtej epidemickej vlny v závere roku 2021 sa pretavil do nárastu mesačného objemu vyplatenej pomoci, avšak vo výrazne nižšom rozsahu v porovnaní s druhou vlnou.

Dominancia mikropodnikov postupne narastala

V úvodných mesiacoch pandémie okolo 40 % mesačnej vyplatenej sumy smerovalo podnikom s najmenej 250 zamestnancami, tzv. veľkým podnikom. V priebehu času sa čerpanie preklápalo v prospech mikropodnikov. Dominancia podnikov s maximálne deviatimi zamestnancami sa ku koncu sledovaného obdobia zintenzívňovala a ich podiel na mesačnej sume pomoci sa blížil k dvom tretinám. Vývoj u malých podnikov bol počas celého obdobia poskytovania „Prvej pomoci“ najstabilnejší. Ich podiel sa udržiaval v blízkosti 20 % s výnimkou letných mesiacov roku 2021, počas ktorých malé podniky dostali menej ako 8 % z vyplatenej sumy. Kategórii stredných podnikov smerovala vo väčšine mesiacov najmenšia časť uhrádzanej „Prvej pomoci“. Podiel tejto kategórie sa pohyboval do apríla 2021 v okolí 15 % celkovej sumy, avšak následne sa aj kvôli úpravám v podmienkach poskytovania postupne znižoval. Zintenzívnenie čerpania u mikro a malých podnikov v posledných mesiacoch poskytovania „Prvej pomoci“ súvisí s opätovnou možnosťou využiť aj opatrenie 3B.

Firmy z priemyslu čerpali podstatnú časť počas celého obdobia poskytovania „Prvej pomoci“

Od zavedenia projektu „Prvá pomoc“ podstatná časť uhrádzanej pomoci smerovala do priemyselnej výroby (SK NACE sekcia C). Počas letných mesiacov roka 2020 sa podiel firiem z priemyslu blížil k polovici. Zhoršením epidemickej situácie a prechodom na rámec „Prvá pomoc +“, resp. „Prvá pomoc ++“ (za október 2020 a február 2021) sa intenzita čerpania zvýšila najmä vo veľkoobchode a maloobchode (SK NACE sekcia G). Firmám pôsobiacim v tomto odvetví v prvých troch mesiacoch roka 2021 smerovala najväčšia časť „Prvej pomoci“. Dominancia firiem z priemyselnej výroby sa od apríla obnovila a ich váha na uhrádzanej „Prvej pomoci“ postupne rástla. S príchodom tretej a následne štvrtej vlny pandémie došlo k zvýšeniu čerpania u firiem pôsobiacich v ubytovacích a stravovacích službách (SK NACE sekcia I). Práve toto odvetvie čerpalo najväčšiu časť pomoci za posledné dva mesiace roka 2021, pričom za december podiel ubytovania a stravovania presiahol 20 %. Intenzita čerpania pomoci stavebníckych subjektov (SK NACE sekcia F) sa postupne zvyšovala. Počas celého obdobia vyplácania „Prvej pomoci“ smerovalo do štyroch znázornených odvetví dokopy cez 65 % alokovanej pomoci za jednotlivé mesiace.

Priemerná výška pomoci sa ku koncu stabilizovala nad 500 eurovou hranicou

V období marec až september 2020, kedy sa uplatňoval základný rámec „Prvá pomoc“, priemerná mesačná výška príspevku na jedno podporené pracovné miesto dosiahla 301 eur. Prechodom na „Prvú pomoc +“, v období október 2020 – január 2021, došlo k skokovitému navýšeniu priemerného príspevku. Na jedno podporené pracovné miesto pripadalo v tomto období 472 eur. Ďalšia legislatívna úprava v podobe „Prvej pomoci ++“ spôsobila opätovné navýšeniu priemernej podpory na pracovné miesto. Za obdobie február – jún 2021 bol priemerný mesačný príspevok 591 eur. Následne bola pomoc vyplácaná cez základný rámec „Prvá pomoc“, čo sa odrazilo aj na výške príspevku. Za obdobie júl – október 2021 bolo jedno mesačné pracovné miesto podporené sumou 357 eur. V záverečných mesiacoch sa prešlo na „Prvú pomoc +“ a umožnilo sa čerpanie cez opatrenie 3B. Tieto zmeny sa odzrkadlili aj vo vývoji priemerného mesačného príspevku. Ten sa zastabilizoval ku koncu obdobia na úrovni 507 eur.

Z pohľadu jednotlivých veľkostných kategórii firiem, najštedrejšia podpora smerovala na pracovné miesto v mikropodnikoch. V tomto kontexte dlhodobo platilo, čím menší podnik, tým vyššia priemerná výška príspevku. Z pohľadu odvetví si najviac polepšili pracovníci v stavebníctve, a to najmä ku koncu sledovaného obdobia.

Mesačne podporilo v priemere takmer 250 tisíc pracovných miest

Za obdobie marec 2020 až február 2022 bolo podporených zhruba 5,7 milióna mesačných pracovných miest („človekomesiacov“, zamestnancov alebo SZČO). Maximum v mesačnom počte podporených pracovných miest bolo dosiahnuté za apríl 2020, a to viac ako 465 tisíc. K ďalšiemu lokálnemu vrcholu v počte podporených pracovných miest došlo v januári 2021, za ktorý smerovala pomoc na viac ako 361 tisíc pracovných miest. Tento vývoj dávame do súvisu s kulmináciou druhej vlny pandémie. Tretia a štvrtá vlna boli z pohľadu počtu podporených mesačných pracovných miest pokojnejšie; počas týchto pandemických vĺn ani v jednom z mesiacov neprekročil počet podporených miest 170 tisíc.

Rovnako ako pri vyplatenej sume dominovali v počte podporených pracovníkov spočiatku veľké podniky. Postupne sa však zvyšovalo zastúpenie mikropodnikov, ktoré si od októbra 2020 udržiavali najvýznamnejšie postavenie. Priemysel (NACE sekcia C) bol odvetvím s najvyšším počtom podporených pracovníkov. Len v úvodných dvoch mesiacoch roka 2021 bolo viac pracovníkov podporených vo veľko- a maloobchode (NACE sekcia G). Medzi odvetvia, v ktorých sa podporil významný počet pracovníkov, patria aj stavebníctvo (NACE sekcia F) a ubytovacie a stravovacie služby (NACE sekcia I).

Detaily o čerpaní „Prvej pomoci“ sa dočítate v sumárnom komentári Inštitútu sociálnej politiky TU

O Inštitúte sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Viac informácií nájdete na https://institutsocialnejpolitiky.sk/



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko môže prísť pre nezrovnalosti o milióny z európskej finančnej pomoci – Aktuality

Bratislava 29. júla 2022 – Nedostatočné čerpanie fondov Európskej únie nie je jediným vážnym problémom Slovenska. Štát sa borí aj s množstvom nezrovnalostí. Z predošlého programového obdobia eviduje nezrovnalosti za takmer 101 miliónov eur. V aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy, pri ktorých mohlo dôjsť k porušeniu európskych či národných pravidiel zo strany prijímateľov európskej pomoci, ako aj sprostredkovateľských orgánov štátu. Najvyšší kontrolný úrad SR upozorňuje zároveň na riziká pri evidencii a monitoringu nezrovnalostí. Ide okrem iného o nedodržiavanie lehôt pre začatie správnych konaní, alebo o chyby súvisiace so zadávaním neúplných dát do informačných systémov, čo má výrazný vplyv na úspešnosť vymáhania nesprávne použitých financií. Nezrovnalosti, ktoré štát nevymôže od prijímateľov tak musí v konečnom dôsledku uhradiť z vlastného rozpočtu. Národní kontrolóri upozorňujú tiež na riziko rozporov v stanoviskách Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré protichodne rozhodovali v rovnakej veci o porušení pravidiel hospodárskej súťaže. Parlament aj na základe výsledkov kontroly NKÚ podnikol prvé kroky na zjednodušenie procesu obstarávania. Úrad už v minulosti odporúčal, aby sa celý proces dostal pod jednu strechu zmenou legislatívy, podľa ktorej bude ÚVO kľúčovým orgánom kompetentným v tejto veci rozhodovať.

Nezrovnalosti 2014-2020

NKÚ sa v rámci kontroly zameral na evidenciu a monitorovanie nezrovnalostí v programovom období rokov 2014-2020, konkrétne na operačné programy Integrovaná infraštruktúra a Kvalita životného prostredia v rezortoch dopravy a životného prostredia. Tieto dva programy majú schválených najviac prostriedkov z európskych zdrojov (8,8 miliardy eur) a v čase prípravy kontroly evidovali najväčší objem nezrovnalostí vo výške dvoch miliárd eur, pričom slovenská strana doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za 1,9 milióna. Finančne najväčší dopad pritom majú nezrovnalosti na verejný rozpočet, keďže nevysporiadané nezrovnalosti uhrádza štát zo svojho rozpočtu a až následne ich môže vymáhať.

Kontrolóri potvrdili riziko nedostatočnej dokumentácie a monitorovania vývoja nezrovnalostí samotnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi. Taktiež chýba alebo mešká evidencia nezrovnalostí v IT systéme. Problémová je dostupnosť informácií od zainteresovaných strán, ktoré prichádzajú neskoro a kompetentným inštitúciám chýba ucelený prehľad o konaní napríklad policajtov či auditných orgánov. V rámci kontrolnej akcie sa potvrdili aj prípady neskorého začatia vymáhania nezrovnalosti s rizikom premlčania pohľadávky. V každom treťom náhodne vybranom prípade boli prekročené stanovené lehoty a do informačného systému zadávané nesprávne alebo neaktuálne údaje o nezrovnalostiach. K prekročeniu stanovených lehôt dochádzalo v rozmedzí od desiatich až do 123 pracovných dní.

Prekročenie stanovenej lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalosti a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných, nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému môže mať významný vplyv na včasné spustenie procesu riešenia nezrovnalosti a na následnú úspešnosť jej vymáhania, čo má priamy negatívny dopad na štátny rozpočet,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Správna evidencia a monitoring nezrovnalostí je pritom kľúčom k efektívnemu manažmentu vzniknutých nezrovnalostí. Hlavným nástrojom monitoringu a evidencie je existujúci IT systém monitorovania fondov, ktorý zastrešuje kompletnú administratívu k čerpaniu európskych fondov,“ dodal J. Ivančo.

Za závažné zistenie považuje NKÚ aj to, že Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) ako sprostredkovateľský orgán zanedbala svoje povinnosti pri správnych konaniach podľa zákona o EŠIF. Do septembra 2021 nebol na SAŽP určený odvolací orgán a agentúra ho ustanovila až ku koncu programového obdobia v septembri 2021. Dovtedy sa v rámci správneho konania prakticky nebolo možné odvolať. Kontrolované subjekty zároveň prijali opatrenia formou metodického usmernenia a začali správne konania až na základe zistení kontrolórov. Podľa výsledkov kontroly subjekty vôbec nezačali správne konanie pri 15 nezrovnalostiach v celkovej výške 1,8 milióna eur. Nezabezpečili tak bezodkladné prijatie nápravných opatrení, čím zvýšili riziko premlčania pohľadávky a porušili zákon. V ďalších troch prípadoch v hodnote takmer 700-tisíc eur síce podnet na začatie správneho konania dali, avšak po zákonnej lehote.

Užšia špecializácia na nezrovnalosti umožňuje profesionálnejší manažment, úsporu času a aj minimalizáciu chybovosti. NKÚ hodnotí ako dobrú prax, že ministerstvá a ich sprostredkovateľské orgány využívajú pri riešení agendy nezrovnalostí aj samostatné pozície manažérov pre nezrovnalosti, ktorí zabezpečujú ich spravovanie. Skúsenosti z predošlých programových období poukazujú na fakt, že ku koncu programového obdobia má počet a objem nezrovnalostí rastúcu tendenciu. Vymožiteľnosť takýchto nezrovnalostí sa časom výrazne znižuje a hrozí tak zaťaženie štátneho rozpočtu. „Aktuálne programové obdobie 2014-2020 bude ukončené 31.12.2023. Je preto potrebné vyvinúť vysoké úsilie na úspešné vysporiadanie nezrovnalostí s prijímateľmi, aby bolo uzatvorené programové obdobie bez negatívneho dopadu na štátny rozpočet,“ uzavrel podpredseda slovenských kontrolórov.

 Správa o výsledku kontroly “Nezrovnalosti programového obdobia 2014-2020” (pdf, 1,4 MB)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štátna tajomníčka rezortu práce vystúpi na konferencii ministrov EÚ pre integráciu

28.07.2022

Výmena skúseností z prijímania a integrácie ľudí s dočasnou ochranou a konkrétne príklady osvedčených postupov s osobitným zameraním na opatrenia pre ženy, integráciu na trhu práce, ako aj vzdelávanie. To sú hlavné témy dnešnej konferencii ministrov Európskej únie pre integráciu vo Viedni. Podujatie má zároveň poskytnúť fórum na riešenie budúcich výziev v integračnej politike. Skúsenosti a odporúčania Slovenska predstaví štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková.

 

Integrácia je nevyhnutná pre mierové sociálne spolužitie. Ovplyvňujú ju vonkajšie okolnosti, akými sú migračné pohyby, vojny a pandémia. V súčasnosti sú vojnou vedenou Ruskom ovplyvňované životy miliónov ľudí na Ukrajine aj mimo nej – viac ako 5,2 milióna ľudí bolo nútených opustiť Ukrajinu, pričom väčšina z nich utiekla do susedných európskych krajín. Pre tvorcov integračnej politiky táto situácia predstavuje nové výzvy, ktoré sa líšia od predchádzajúcich období vysokej migrácie.

Vyše polovicu odídencov z Ukrajiny na Slovensku tvoria podľa údajov, ktoré má k dispozícii rezort práce, deti. Deti potrebujú zvýšenú ochranu, keďže riziko, že sa stanú obeťou sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi alebo ďalších foriem násilia je omnoho vyššie. Štátna tajomníčka Soňa Gaborčáková preto zdôrazňuje, že popri zefektívňovaniu procesov integrácie v rámci celej Európskej únie musí aj naďalej zostať prioritou ich ochrana. „Aj pri vzniku nových, nepredvídateľných situácií musíme dbať na dodržiavanie zlatých štandardov európskych princípov a postupov, ktoré sme pri ochrane detí dlhodobo budovali. Preto oceňujem dnešnú príležitosť výmeny skúsenosti z prijímania a integrácie ľudí s dočasnou ochranou,“ uviedla v tejto súvislosti štátna tajomníčka .

Okrem praktického zamerania podujatia výmeny konkrétnych príkladov osvedčených postupov s osobitným zameraním na opatrenia pre ženy, integráciu na trhu práce, ako aj vzdelávanie má podujatie otvoriť diskusiu smerom k najväčším výzvam a témam, ktoré sú relevantné v integračnej politike do budúcnosti. Ide napríklad o odolnosť integračných systémov vo svetle súčasného prudkého nárastu celkovej úrovne migrácie.

Slovensko podľa štátnej tajomníčky plánuje taktiež otvoriť problematiku pomoci pre ukrajinské zariadenia náhradnej starostlivosti pre deti so zdravotným znevýhodneným, ktoré si vyžadujú špecifickú dlhodobú sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Treťou témou vystúpenia štátnej tajomníčky má byť systematická podpora rodín s deťmi a predchádzanie ich zlyhávaniu.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Mimoriadne situácie môžeme úspešne zvládnuť len vďaka jasne nastaveným postupom – Aktuality

Bratislava 22. júl 2022 – Viac ako dva roky trvajúca pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila viaceré riziká vo fungovaní krízových inštitúcií štátu. Ako pozitívny príklad na Slovensku môžu slúžiť epidemiológovia, zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí výrazným spôsobom prispeli k zvládnutiu mimoriadnej situácie. Na príklady dobrej praxe, ale aj rezervy pri ochrane obyvateľstva pred infekčnými ochoreniami upozornila národná autorita pre externú kontrolu na základe záverov auditu už v minulom roku. Aktuálne zverejňujeme správu z medzinárodnej kontroly, v rámci ktorej sú slovenské výsledky porovnané s výsledkami obdobných kontrol zo susedného Maďarska, Poľska či Bieloruska. Odborníci národných kontrolných inštitúcií na základe popísania rizík dospeli k záverom, že kľúčom na zvládanie takýchto mimoriadnych udalostí sú správne a jednoznačne nastavené postupy.

Pandémia COVID-19 odhalila na Slovensku kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Audítori konštatovali, že v krízových situáciách mali byť najskôr využité inštitúcie, štruktúry a postupy, opísané v plánoch krízového manažmentu. Tematické tímy, pracovné skupiny a poradné orgány môžu byť užitočné ako podporné prvky, avšak za dodržiavanie predpisov v mimoriadnych situáciách sú zodpovedné verejné orgány. V začiatkoch pandémie však Slovensko na takúto cestu nebolo legislatívne pripravené.

Porovnaním výsledkov zo štyroch stredoeurópskych krajín odborníci dospeli k záveru, že kľúčom na zvládanie mimoriadnych udalostí sú jednoznačne a správne nastavené postupy. Každá z krajín mala zriadené orgány s určenými právomocami a kompetenciami. Vo všetkých štyroch krajinách existoval pripravený systém krízového riadenia a stratégie, ktorý bol ďalej dopĺňaný akčnými plánmi. Úlohy na zvládanie pandémie definovali zodpovednosti najmä štátnym úradom. Každá z krajín reagovala na pandemickú situáciu spôsobenú COVID-19 inak. Poľsko napríklad zaviedlo iba stav epidémie a nevyužilo žiadny z krízových stavov podľa poľskej ústavy. Slovensko takmer okamžite vyhlásilo mimoriadnu situáciu a neskôr aj núdzový stav.

infografika - medzinárodné porovnanie - infekčné choroby

Naša krajina nemala v tom čase k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytovali dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, kedy analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami. Pozitívnu úlohu zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020. „Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu. Na druhej strane, zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií“, dokresľuje jedno zo zistení kontrolórov ich predseda Ľubomír Andrassy.

Vývoj pandemickej situácie donútil viaceré štáty meniť národné predpisy a nariadenia, v snahe eliminovať prenos nebezpečného ochorenia, ktoré boli následne predmetom spochybňovania a viaceré skončili na ústavných súdoch. Do konca januára 2021 bolo na Slovensku vydaných 105 opatrení, v Poľsku viac ako 250. Skúsenosti z okolitých krajín ukázali, že časté zmeny v nariadeniach môžu aj pri efektívnej informačnej politike viesť k  únave a apatii verejnosti a sťažiť tak dodržiavanie predpisov či pravidiel zo strany verejnosti. Pandémia zvýraznila aj rezervy v slovenskom systéme očkovania mladých ľudí, ktoré má chrániť obyvateľstvo pred infekčnými ochoreniami. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity spoločnosti pri povinnom očkovaní boli v ostatných rokoch identifikované predovšetkým v slovenskej metropole a jej širšom okolí. Bratislava sa tak dostala pod bezpečnú hranicu kolektívnej imunity pri očkovaní detí.

Infografika - infekčné choroby

Očkovanie proti širokej škále chorôb, napr. tetanus, detská obrna, záškrt či čierny kašeľ bolo podobne ako u nás povinné tiež v Maďarsku a Poľsku, iba v Bielorusku bolo odporúčané. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že dotknuté krajiny dosahovali dostatočnú úroveň kolektívnej imunity, ktorá je medzinárodnými štandardami OSN a WHO stanovená na 95 %. „Slovensko, ale aj ostatné krajiny v okolí, úspešne zvládajú očkovanie detí proti desiatim prenosným a vysoko nebezpečným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou kolektívnej imunity detskej populácie. V ostatných rokoch sa však hlavne z dôvodu realizácie plošných negatívnych kampaní na sociálnych sieťach, či šírením dezinformácií v mediánom priestore zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov, dostávame pod hranicu kolektívnej imunity“, konštatuje predseda slovenských národných kontrolórov.

Hodnoty len o málo nižšie ako 95 % boli zaznamenané pri zaočkovaní proti trom ochoreniam (mumps/rubeola/osýpky) a to v období rokov 2015 – 2017 na Slovensku a tiež v nasledujúcich dvoch rokoch v susednom Poľsku. U našich severných susedoch boli zaznamenané nižšie hodnoty v roku 2019 aj pri očkovaní proti pneumokokom, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilovým nákazám. Výsledky slovenskej kontroly ukázali, že rizikovým regiónom je hlavné mesto, kde sa miera zaočkovaných detí hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole dostala na úroveň 93 %. Ešte vážnejšie je to na Spiši, kde sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 %.

Obstarávanie očkovacích látok všetky krajiny okrem Slovenska zabezpečovali centrálne, čo sa ukázalo ako najefektívnejší spôsob. Na Slovensku sa od roku 2005 očkovacie vakcíny vrátane tých na povinné očkovanie obstarávajú rovnako ako iné lieky – cez lekárne na základe objednávok od lekárov. Pri niektorých očkovacích látkach však proces výroby trvá rok a pol, preto je dôležité včasné plánovanie. Kontrolou bolo zistené, že po zmene pravidiel na Slovensku opakovane dochádza k lokálnym, ale aj celoplošným výpadkom očkovacích látok. To následne vedie k narušeniu plynulého povinného očkovania, nedodržiavaniu očkovacích termínov a tak k zvyšovaniu rizika šírenia infekčných ochorení. „Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín. Je to jedna z ciest ako dostať kolektívnu imunitu pod kontrolu a ako garantovať každému občanovi dostupnosť nevyhnutných a bezpečných vakcín“, vysvetľuje Ľ. Andrassy.

Kontrolóri štyroch krajín sa zhodli na tom, že dôsledné plnenie očkovacieho programu okrem iného šetrí verejné prostriedky, pretože vďaka dobre nastavenému programu očkovania potrebuje populácia menej liekov a tiež menej hospitalizácií. Preto je aj naďalej nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, ale zároveň musíme aktívne podporovať zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ohrozených skupín populácie. Perspektívou je rozširovanie pravidelného povinného očkovania detskej populácie, resp. vybraných skupín osôb vo vysokom riziku nákazy proti ďalším vysoko nákazlivým infekciám v súlade s odporúčaniami WHO a v súlade s realizáciou očkovania v členských štátoch EÚ.

 

Náhľad správy

 

Správa o koordinovanej kontrole “Ochrana obyvateľstva pred infekčnými chorobami” (pdf, 500MB)

 

 

 

Tabuľka

Zaočkovanosť detskej populácie (dvojročné deti) v rámci pravidelného povinného očkovania v SR v %

Ochorenie / Rok

rok 2015

rok 2016

rok 2017

rok 2018

rok 2019

záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B, hemofilové nákazy, detská obrna

96,0

96,4

96,4

96,5

96,7

pneumokokové invazívne ochorenia

95,7

96,1

96,2

96,2

96,5

osýpky, mumps, rubeola

93,9

94,5

94,8

95,2

95,7

Zdroj: z podkladov UVZ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Občania dôverujú kontrolnému úradu, anonymných podnetov je menej ako desať percent – Aktuality

Bratislava 15. júla 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) registruje za prvý polrok už takmer 400 podnetov od občanov, pričom s prichádzajúcimi komunálnymi voľbami sa dá očakávať ich postupný nárast. Verejnosť preferuje jednoduchšiu elektronickú formu podaní pred zasielaním listov, polovicu podnetov dostáva úrad mailom. Podobne ako minulý rok, občania najčastejšie upozorňujú na nehospodárne nakladanie s peniazmi a majetkom v správe štátu, obcí a miest či samosprávnych krajov, na prevody a prenájmy majetku, na postup pri prideľovaní dotácií či zneužívanie právomocí verejných činiteľov, ako aj na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní a nedodržiavanie infozákona. Takéto podania tvoria až 80 % všetkých podnetov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v minulosti evidovala podnety od nespokojných občanov prevažne v listovej podobe. S rozvojom digitalizácie a IT zručností stále väčšej časti slovenskej spoločnosti sa ľudia odkláňajú od zasielania klasických listov a postupne využívajú viaceré možnosti elektronickej formy podaní. „Elektronizácia verejnej správy je nevyhnutnou súčasťou fungovania modernej krajiny. O to viac nás teší, že ľudia čoraz viac dôverujú systému elektronickej komunikácie a upúšťajú od tradičného papiera na to, aby vybavili podnet v rámci štátnej inštitúcie,“ vysvetľuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Pozitívnym trendom zároveň je, že úrad už druhý rok po sebe eviduje nízky počet anonymných podaní, ktoré sa pohybujú na úrovni ani nie 10 %. „To, že sa ľudia neboja ísť s kožou na trh, je prejavom ich dôvery v národnú autoritu,“ dodal šéf kontrolórov s tým, že úrad starostlivo chráni identitu oznamovateľov.

Vzhľadom na závažnosť informácií a problematiku časti podnetov, ktoré tematicky zapadli do aktuálne prebiehajúcich kontrol NKÚ, vedenie úradu rozhodlo o rozšírení plánu kontrol na rok 2022. Okrem vyše tridsiatky akcií boli tak do plánu zaradené audity obcí Pukanec, Lomnička, Žehra či Uhliská. Na základe podnetov kontrolóri preverujú aj Košický samosprávny kraj a Správu ciest tohto kraja, na ktorých činnosť upozornilo spolu 12 podnetov. Kontrolóri si tiež posvietia na hospodárenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Národnej diaľničnej spoločnosti a dvoch štátnych záchraniek.

V podnetoch od občanov sa objavujú sťažnosti na nečinnosť hlavných kontrolórov obcí a miest. Tí však majú byť podľa národnej kontrolnej inštitúcie prvou inštanciou kontroly nielen zákonnosti, ale aj hospodárnosti či efektívnosti využívania verejných financií a samosprávneho majetku. „Vnútorná kontrola musí byť schopná identifikovať riziká, popísať situácie, kedy sa verejní činitelia môžu dopúšťať trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, alebo zneužívania zákonných právomocí,“ vysvetľuje Ľ. Andrassy. Úrad už má  podnety od niektorých kontrolórov samospráv, ktorí upozorňujú na nekalé konanie starostov či primátorov, čo je oproti minulým rokom novinkou. NKÚ pripomína, že v prípade zistenia porušenia zákona či nehospodárneho nakladania s majetkom sa môžu kontrolóri či poslanci zastupiteľstva priamo obrátiť na príslušnú prokuratúru. Do úvahy pripadá aj podanie trestného oznámenia pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa, či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku starostom či primátorom.

Pisatelia sa obracali na NKÚ aj so žiadosťami o preverenie výberu koncesionárskych poplatkov RTVS. Požadovali kontrolu zrušených spojov v obciach či nečinnosti stavebných úradov, prieťahov pri stavebných konaniach a vydaní správnych rozhodnutí. Pozemkové spoločenstvá chceli skontrolovať výrub stromov. Takýchto podaní je približne pätina, sú však nad rámec zákonných kompetencií úradu. V prvom polroku 2022 takto verejnosť požadovala od NKÚ napríklad stanoviská k predaju pozemkov v správe štátu, alebo posudky k predajom majetku v obciach a mestách.

*****

Ako podať podnet na NKÚ?

V prípade, že ste vyčerpali dostupné možnosti riešiť problém cez vnútornú kontrolu príslušného úradu či inštitúcie alebo hlavného kontrolóra samosprávy, kontaktujte nás:

1. cez formulár na www.nku.gov.sk,
2. emailom na info@nku.gov.sk,
3. cez portál slovensko.sk,
4. listom,
5. doručením do podateľne úradu.

Ako podať podnet? Čo NKÚ nerieši? Čo NKÚ rieši? 

Čo úrad nerieši?

Napríklad majetkové a dedičské spory, odtiahnutie áut a pokuty, platby za energie a telefón, pracovno-právnu agendu, správne konania iných úradov či správcovské spoločnosti bytov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nový šéf NKÚ: Žijeme v legislatívnej džungli, je to najlepší priestor pre kamarátske dohody – Aktuality

O veľkých problémoch samospráv po celom Slovensku, stave vrcholovej politiky, kontrolách predražených IT systémov, ale aj pomyselnej bodke za kontrolou, hovoril predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v relácii Rozhovory ZKH. Read more “Nový šéf NKÚ: Žijeme v legislatívnej džungli, je to najlepší priestor pre kamarátske dohody – Aktuality”

Kontrolné úrady musia byť silným hlasom pri hodnotení zelených politík a ich cieľov – Aktuality

Ukulhas, Maldivy  6. júla 2022 – Národné kontrolné inštitúcie sa musia stať nositeľmi agendy súvisiacej s klimatickými zmenami. Pri podpore zelenej agendy a kontrole napĺňania jej cieľov majú byť nezávislí kontrolóri globálnym hlasom celej spoločnosti. Zhodli sa na tom účastníci 21. zasadnutia celosvetovej pracovnej skupiny pre environmentálne audity (WGEA), ktorá funguje už tri desaťročia pod hlavičkou organizácie INTOSAI (Medzinárodná organizácia kontrolných inštitúcií).

Slovenských kontrolórov na zhromaždení, ktoré organizuje Úrad generálneho audítora z Maldív, zastupuje ich predseda Ľubomír Andrassy. „Teší ma, že Slovensko na zasadnutí mohlo inšpirovať kolegov z celého sveta príkladmi dobrej aj zlej praxe, ktorú sme identifikovali pri kontrole pripravenosti našej krajiny na riešenie sucha, ale tiež pri hodnotení účinnosti protipovodňových opatrení,“ uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ). Zároveň dodal, že doterajšie skúsenosti slovenských kontrolórov ukazujú na skutočnosť, že naša krajina nie je pripravená úspešne odolávať významným dopadom klimatických zmien. „Rezervy máme nielen pri strategickom riadení zelenej agendy, chýbajú nám tiež dáta, vďaka ktorým by sme vedeli lepšie zacieliť akčné plány posilňujúce odolnosť spoločnosti voči negatívnym dopadom zmeny klímy. Úrad už dlhšie upozorňuje vládu aj parlament na to, že žiadna stratégia nemôže byť úspešná, ak nemá jasne zadefinované financovanie a personálne zabezpečenie,“ skonštatoval Ľ. Andrassy.

Generálny audítor Maldív Hussain Niyazy a predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.

Pracovná skupina zameraná na environmentálne audity okrem národných kontrolórov spája odborníkov z akademickej obce, zástupcov Organizácie spojených národov (OSN) či Svetovej banky, ale tiež nezávislých expertov – donorov. Program 21. zasadnutia WGEA (4. – 8. júla 2022) je zameraný na riziká, ktoré ovplyvňujú odolnosť krajín v dôsledku klimatických zmien, ako aj na plnenie národných záväzkov voči trvalo udržateľnej agende OSN (SDG 2030) či podpore zelenej, cirkulárnej ekonomiky zo strany národných vlád či medzinárodných organizácií. Generálny audítor maldivského úradu Hussain Niyazy v rámci bilaterálneho rokovania so slovenskými kontrolórmi podotkol, že národné kontrolné inštitúcie musia pri svojich zelených ekologických auditoch pracovať nielen s vlastnými dátami. Každý úrad je podľa neho odkázaný na bezbariérové zdieľanie a využívanie štatistických údajov z iných krajín, pretože sucho, povodne, znečistené ovzdušie i nedostatok potravín, nie sú problémom len jednej krajiny, ale týkajú sa každého z nás. „Klimatické zmeny a ich negatívne dopady sú problémom celého sveta bez výnimky. Preto ich dôsledky vieme a môžeme riešiť len v úzkej súčinnosti a férovou spoluprácou,“ uviedol H. Niyazy.

Predseda NKÚ SR Ľ. Andrassy diskutuje so šéfom parlamentu, ministerkou pre ekológiu a generálnym audítorom Maldív.

Slovenská národná autorita pre oblasť externej kontroly v ostatných troch rokoch zrealizovala sedem kontrol, ktoré vychádzali z analyzovaných rizík v oblasti ochrany životného prostredia a dopadov klimatických zmien. Výsledky auditov ukázali, že naša krajina nie je pripravená na riešenie sucha natoľko, aby dokázala eliminovať jeho hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť. „Na základe výkonnostnej kontroly sme dospeli k záveru, že je nevyhnutné zmeniť prístup od krízového riadenia dôsledkov sucha k aktívnemu riadeniu príčin vzniku sucha. Na základe medzinárodných skúsenosti je dôležité posilniť kompetencie envirorezortu ako kľúčového hráča pre prierezové riešenie výziev prichádzajúcich so suchom,“ pripomína jedno z odporúčaní pre poslancov parlamentu predseda úradu Ľ. Andrassy. Slovenská republika nie je ohrozovaná iba suchom, ale patrí k regiónom, v ktorých existuje vysoké riziko povodní. Ohrozenie obyvateľov a majetku je 2. najvyššie v Európe. Pri prepočte na občana je pred nami len Maďarsko. V období dvadsiatich rokov (1996 – 2016) spôsobili povodne rozsiahle škody a slovenská spoločnosť musela investovať do odstraňovania následkov bezmála 1,4 miliardy eur. Jednou z ciest, ktorá účinne pomáha chrániť obyvateľov a majetok pred vysokou vodou, je výstavba protipovodňových stavieb a aktívna realizácia preventívnych opatrení.

*****

WGEA je pracovná skupina, ktorá združuje 89 národných kontrolných úradov z celého sveta a pracuje pod záštitou Medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií (INTOSAI). Je jednou z najvýznamnejších odborných, resp. diskusných platforiem v rámci kontrolórskej komunity. Vytvára slobodný priestor pre zdieľanie príkladov dobrej praxe, pre nastavenie metodických postupov či porovnateľných pravidiel pre výkon environmentálnych auditov na národnej či medzinárodnej úrovni. Aktívne podporuje edukáciu kontrolórov za účasti odborníkov z univerzitného prostredia či expertov z občianskeho nevládneho sektora. 21. zasadnutie WGEA prebieha na „zelenom“ ostrove Ukulhas v hybridnom formáte. Vďaka tomu sa ho zúčastňuje viac ako 300 kontrolórov z 52 krajín sveta.

Dôsledky klimatických zmien pociťujú aj obyvatelia ostrova Ukulhas.

Ľ. Andrassy počas zasadnutia INTOSAI WGEA.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenská ekonomika rástla pomaly, potrápi nás dočerpanie aj naštartovanie nových eurofondov – Aktuality

Bratislava 1. júla 2022 – Hospodárenie Slovenska sa po prepade z roku 2020 spôsobenom pandémiou COVID-19 čiastočne zotavilo. Hrubý domáci produkt v roku 2021 vzrástol o 3 %. Ide však o druhý najpomalší rast spomedzi krajín Únie, horšie na tom bolo len Nemecko. V rámci projektu Prvá pomoc sa v minulom roku vyčerpalo 1,3 mld. eur, najviac na zamestnancov mikropodnikov. Investičné výdavky smerovali primárne do oblasti dopravy a obrany. Kritická situácia pretrváva pri čerpaní fondov Európskej únie. Rizikom je fakt, že v súčasnosti sa prelínajú aktivity súvisiace s dočerpaním takmer polovice z vyše 14 mld. eur už končiaceho programového obdobia s naštartovaním nového programového obdobia či projektmi naviazanými na Plán obnovy a odolnosti. Slovensko môže v nadchádzajúcich rokoch využiť takmer 20 miliárd.  

infografika - záverečný účet za rok 2021

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) zhodnotil hospodárenie Slovenska v stanovisku k Návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2021, ktoré v pléne Národnej rady SR prezentoval predseda úradu Ľubomír Andrassy. „Podľa predbežných výsledkov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % HDP. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal na takmer 61,3 mld. eur, čo predstavuje viac ako 63 % HDP. Dôvodom vyššieho dlhu bola aj potreba financovať vysoký očakávaný schodok štátneho rozpočtu, čo vyvolalo tlak na navýšenie likvidných aktív. Negatívom je doposiaľ neschválené sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby bola zabezpečená konzistentnosť pravidiel výdavkových limitov a dlhovej brzdy,“ uviedol šéf kontrolórov Ľ. Andrassy.

Výdavky na pandémiu boli predbežne vyčíslené na 3,4 mld. eur, pričom takmer polovica išla na finančnú podporu pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na udržanie zamestnanosti a viac ako štvrtina smerovala do zdravotníctva. Výdavky na prvú pomoc medziročne vzrástli takmer o tretinu, keďže v minulom roku došlo k zvýšeniu finančných príspevkov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aktuálne realizuje viaceré kontroly zamerané na koronadotácie, pri ktorých zhodnotí aj včasnosť a transparentnosť jednotlivých opatrení. V roku 2021 smerovalo až 60 % investičných výdavkov do oblastí dopravy a obrany. Naopak rezorty hospodárstva a životného prostredia nedokázali počas roka vyčerpať naplánované prostriedky na projekty z fondov EÚ. Kapitálové výdavky sa znížili, NKÚ preto konštatuje, že ich výška dlhodobo neprispieva k znižovaniu modernizačného dlhu. Rekonštrukcie, modernizácie a nákupy objektov sa preto opäť odsunú na ďalšie roky.

Novinkou rozpočtu roku 2021 bolo zaradenie časti investičných výdavkov do kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), nie do rozpočtov jednotlivých rezortov. Ide o tzv. nulový štartovací rozpočet, ktorého zmyslom je financovať iba najlepšie projekty z pohľadu hodnoty za peniaze. „V tejto súvislosti považujeme zaradenie niektorých investičných výdavkov rezortu dopravy, obrany či zdravotníctva do VPS za neopodstatnené. Napríklad v rezorte dopravy boli financie na už rozostavané úseky diaľnic a železníc presunuté do VPS zbytočne a predstavovali zvýšenú byrokratickú záťaž na rozpočtové opatrenia,“ povedal Ľ. Andrassy.

Analytici NKÚ identifikovali nedostatky aj pri programovom rozpočtovaní, keďže programová štruktúra v kapitole ministerstva práce nebola prispôsobená mimoriadnym okolnostiam počas pandémie. Pri kontrole programového rozpočtovania kapitoly rezortu zdravotníctva bolo zistené, že štát za svojich poistencov poslal do systému o takmer 141 mil. eur menej než plánoval, čo vzhľadom na významné podfinancovanie rezortu nemožno hodnotiť pozitívne. Nový spôsob financovania verejného zdravotného poistenia by mal reagovať na reálne potreby rezortu a znížiť prepojenie na ekonomický cyklus, čo sa vzhľadom na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení nedarí zrealizovať. Podľa dostupných medzinárodných ukazovateľov dosiahlo slovenské zdravotníctvo v roku 2021 veľmi slabé výsledky. „Ich nízku úroveň nemožno ospravedlniť pandémiou alebo inými externými vplyvmi, keďže tieto boli prítomné aj v iných krajinách. Jedným z problémov je aj chronické zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré je ovplyvnené nedostatočným pokrokom pri optimalizácii siete nemocníc, zavedení úhradového mechanizmu DRG a zefektívnení prevádzky nemocníc,“ objasnil šéf štátnych kontrolórov.

V rezorte školstva bolo rozpočtovaných 100 mil. eur na zvýšenie motivácie pedagogických zamestnancov a zvýšenie záujmu budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve. Z toho len 31 % išlo na zvýšenie motivácie pedagogických zamestnancov. Na podporu záujmu budúcich učiteľov o prácu v regiónoch nešli dokonca žiadne prostriedky. Presmerovanie 69,1 mil. eur, ktoré boli určené na zvýšenie záujmu o učiteľskú profesiu, na iné účely, považujú analytici NKÚ za krok, ktorým sa štát vzďaľuje od cieľa zvýšiť kvalitu regionálneho školstva.

Čerpanie európskych fondov vnímajú národní kontrolóri ako problematické, keďže v programovom období 2014 až 2020 Slovensko vyčerpalo 49,7 %. Zostáva tak dočerpať polovicu zo 14,4 mld. eur. „Obzvlášť komplikovaná situácia je v rámci Operačný program Integrovaná infraštruktúra, kde bolo vyčerpaných len necelých 45 %. Za ostatný rok stúpla aj výška finančných opráv z titulu nezrovnalostí o takmer 100 mil. eur,“ priblížil predseda úradu s tým, že najvyššie nezrovnalosti dosahuje práve OP Integrovaná infraštruktúra a Integrovaný regionálny OP. „Vážnosť situácie umocňuje fakt, že v tomto roku stojíme pred naštartovaním Plánu obnovy a odolnosti. Zároveň sa spúšťa nové programové obdobie 2021 – 2027 s alokovanými takmer 13 mld. eur a 6,6 mld. eur z plánu obnovy. Slovensko tak dostáva ďalšiu neopakovateľnú príležitosť, využiť v nadchádzajúcich siedmich rokoch bezmála 20 miliárd z európskej kasy na udržateľný a strategický rozvoj spoločností i samotných regiónov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.  

NKÚ chce však aktívne napomáhať čerpaniu eurofondov, a preto s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Úradom pre verejné obstarávanie podpísal memorandum pre lepšie a transparentnejšie eurofondy, ktoré by malo zlepšiť hospodárnosť čerpania európskych peňazí. Podrobnejšie dáta k čerpaniu eurofondov ako aj odporúčania pre zrýchlenie tohto procesu uvedie národná autorita pre oblasť externej kontroly po analýze pri príprave stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu na roky 2023 až 2025.

 

náhľad - stanovisko

 

Stanovisko k Návrhu záverečného účtu SR za rok 2021 (pdf, 2,48 MB)

 

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Video: vyraďovanie blokov jadrovej elektrárne na RTVS – Aktuality

Zložité procesy súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky budú na Slovensku trvať desaťročia a štát na ne zatiaľ nie je dostatočne pripravený. O dôvodoch meškania vyraďovania boku V1 jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice hovoril v Ranných správach RTVS predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Upozornil aj na nereálne cenové kalkulácie a náročnosť procesov verejného obstarávania či meškajúce rozhodnutie Rady ÚVO.

Vysvetlil tiež, že využívanie jadrovej energie pomáha Slovensku k energetickej sebestačnosti, zároveň však krajinu do budúcna zaťažuje procesmi spojenými s ukladaním jadrového odpadu a vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky. „Jadrová bezpečnosť je mimoriadne dôležitá. Keďže ide o projekty za niekoľko miliárd eur na najbližších niekoľko desaťročí, štát musí začať efektívne plánovať ich postupné finančné krytie,“ povedal šéf NKÚ.

 

Ľubomír Andrassy v štúdiu RTVS



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok