Školáci a študenti v Komárne veľmi dobre poznajú dejiny svojho mesta i Slovenska, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

22. 10. 2021

archiv-komarno-ilustr

V spolupráci s  Regionálnym osvetovým strediskom v Komárne pripravilo komárňanské pracovisko Štátneho archívu v Nitre ďalší, v poradí 7. ročník vedomostného kvízu. Rovnako  ako minulý rok, aj 7. októbra 2021 sa  toto podujatie konala dištančnou formou v on-line priestore.

Vedomostného kvízu  sa zúčastnili trojčlenné družstvá žiakov 9. ročníka základných škôl a študentov 1. ročníka stredných škôl v okrese Komárno.

Účastníci vedomostného kvízu

Respondentom uporiadatelia v časovom predstihu doručili študijné materiály a aj odkazy na internetové stránky virtuálnych výstav Komárňanského archívu, ktoré obsahujú dobové dokumenty a fotografie so sprievodným textom. Spektrum študijných pomôcok bolo zamerané na viaceré zlomové udalosti z našich dejín a ich vplyvu na mesto Komárno. Tematické okruhy spracované pracovníkmi archívu sa dotýkali vzniku Československej republiky v roku 1918 a Slovenskej republiky v roku 1993, Pražskej jari v roku 1968, Nežnej revolúcie v roku 1989, ako aj osobnosti M. R. Štefánika a osudu jeho sochy situovanej v intraviláne mesta.

Účastníci vedomostného kvízu

Svedomitou prípravou na vedomostný kvíz si žiaci a študenti rozšírili svoje poznatky z hodín dejepisu. Vyhodnotenie online kvízu prebehlo v sídle Regionálneho osvetového strediska v Komárne.

Diplomy účastníkov

Na základe výsledkov možno skonštatovať, že súťažiacich študentov téma z novších dejín zaujala a okrem dôležitých dátumov z našich dejín dokázali identifikovať a priblížiť aj dejinné súvislosti a procesy, ktoré mali vplyv aj na život obyvateľstva Komárna v 20. storočí. Blahoželáme!

  


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

K príprave reformy verejnej správy prizveme aj zástupcov samosprávnych združení a profesných organizácií, ako aj súčasnú parlamentnú opozíciu a verejnosť, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

21. 10. 2021

lazar-cernenko

V stredu 20. októbra 2021 sa na pôde ministerstva vnútra uskutočnilo úvodné zasadnutie predsedníctva komisie pre reformu verejnej správy, na ktorom jej členovia schválili základný obsahový rámec pre prípravu podkladov potrebných pre samotnú reformu.

Predsedníctvo komisie je zložené z príslušných zástupcov Národnej rady SR, štátnych tajomníkov ministerstiev a odborných garantov za jednotlivé oblasti reformy. Členovia komisie sa zhodli na tom, že s ohľadom na závažnosť takejto reformy a potrebnej celospoločenskej zhody musia byť všetky jej rozhodnutia odôvodniteľné a založené na relevantných údajoch a argumentoch.

Štátny tajomník Ján Lazar, po jeho ľavici šéf analytikov MV SR  Tomáš Černěnko

Komisia prijala rozhodnutie, že prvými oblasťami, pre ktoré je potrebná príprava analytických podkladov, sú usporiadanie miestnej štátnej správy, problematika preneseného výkonu štátnej správy a rámce usporiadania samosprávnych kompetencií (regionálnej aj miestnej). Súčasne bolo prijaté rozhodnutie, že pri východiskách reformy budú okrem funkčne-priestorových a ekonomických aspektov zohľadnené aj aspekty sociálne, psychologické a kultúrno-historické.

Zasadnutie predsedníctva komisie pre reformu verejnej správy

Ako uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra Ján Lazar: „Pri reformných zámeroch sa budeme sústreďovať skôr na ich kvalitatívnu stránku, ako na rýchlosť zavedenia zmien v tejto oblasti. Považujem totiž za nevyhnutné získať pre pripravovanú reformu nielen politickú či odbornú, ale aj čo najširšiu celospoločenskú podporu. Preto čo najskôr prizveme k práci komisie aj zástupcov samosprávnych združení, profesných organizácií, ako aj súčasnú parlamentnú opozíciu.”

Analytické podklady vypracované komisiou pre reformu verejnej správy budú slúžiť na vypracovanie konkrétnych návrhov zmien, ktoré budú následne predložené k širokej verejnej diskusii.

Foto: MV SR, Gabriela Tuchyňová


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Prednostkou OÚ v Banskej Bystrici je Martina Mészáros Bariaková, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

20. 10. 2021

paragraf

Martina Mészáros Bariaková dosiaľ zastávala post prednostky OÚ vo Zvolene. V novej funkcii na úrade v sídle kraja začne pôsobiť od 21. októbra 2021.  Jej menovanie do vedenia banskobystrického okresného úradu vo štvrtok 20. októbra 2021 schválil kabinet.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy prednostu okresného úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra vnútra.

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministerstvo vnútra pripravilo návrh novely azylového zákona, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

19. 10. 2021

paragraf

Návrh novely zákona  č. 480/2002 Z. z. o azyle bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR so zámerom  systémovo upraviť prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, ako aj iné ustanovenia zákona o azyle vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe a zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie.

Návrh zákona nanovo upravuje prvotnú integráciu, v rámci čoho dochádza k zúženiu predmetu zákona vo vzťahu k integrácii, zvýšeniu jednorazového príspevku pre azylantov, ktorý bude poskytovaný aj cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, a zavedeniu integračného príspevku.

V rámci prvotnej integrácie bude poskytované sociálne poradenstvo, psychologické poradenstvo, kurz kultúrnej orientácie a integračné stredisko bude môcť poskytnúť ubytovanie okrem azylantov aj cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Novelou sa navrhuje zmeniť hierarchiu statusov. V zmysle práva Európskej únie má medzinárodná ochrana, teda azyl  a doplnková ochrana prednosť pred národnými statusmi. Preto sa v prípade nesplnenia podmienok na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania najskôr posúdi splnenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia. Až následne sa môže rozhodovať o udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny.

Cieľom návrhu zákona je taktiež umožniť skorší prístup žiadateľov na trh práce, zaviesť maximálnu dĺžku povolenia na pobyt mimo pobytového tábora a  upraviť niektoré ustanovenia z dôvodu vhodnejšej implementácie práva EÚ.

Ministerstvo vnútra navrhuje účinnosť novelizovaného predpisu od 1. júna 2022.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministerstvo vnútra vyhlásilo výberové konanie na funkciu prezidenta PZ, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

18. 10. 2021

logo Policajného zboru SR

Od uchádzačov sa okrem iného vyžaduje najmenej 10-ročná prax v Policajnom zbore, vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a špecializované policajné vzdelanie. Spolu so životopisom je potrebné doručiť aj  koncepciu rozvoja a riadenia Policajného zboru.

Písomné žiadosti o zaradenie do výberového konania ministerstvo prijíma do 30. novembra 2021. 

Podrobné informácie nájdu uchádzači na webovom sídle MV SR www.minv.sk.

Výberové konanie MV SR vyhlásilo 15. októbra 2021 podľa §33b zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Národnú kriminálnu agentúru od 15. októbra 2021 vedie Branko Kišš, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

15. 10. 2021

znak PZ SR

K 15. októbru 2021 dočasný prezident PZ Štefan Hamran vymenoval do funkcie riaditeľa NAKA pplk. Mgr. Branka Kišša.

 „Branka Kišša poznám ako profesionálneho a zdatného policajta. Máme rovnaký pohľad na chod NAKA a je plne v jeho rukách personálna otázka príslušníkov NAKA. Chcem, aby naďalej bojovali s organizovaným zločinom a korupciou a ich výsledky boli dôkazom toho,  že polícia je na strane spravodlivosti,” povedal Štefan Hamran.

Branko Kišš nastúpil do Policajného zboru v roku 1995. Je absolventom Akadémie Policajného zboru. Ako vyšetrovateľ pracoval na závažných, organizovaných násilných a drogových trestných činoch. Pôsobil na Úrade boja proti organizovanému zločinu, prešiel rôznymi stupňami riadenia. Jeho posledné pôsobisko bolo na NAKA –  odbor Bratislava, vedúci 1. oddelenia vyšetrovania. Má skúsenosti vedúceho rôznych vyšetrovacích tímov. Viedol pracovnú skupinu, ktorá vyšetrovala najrozsiahlejšie drogové organizované činy v histórii Slovenska, ide o akciu VENAL.

Počas policajnej kariéry bol členom viacerých medzinárodných vyšetrovacích tímov, kde pôsobil ako národný expert na spoločné vyšetrovacie tímy. Bol tiež kontaktným zástupcom pre projekt Western Balcan Organize Crime /koordinácia činnosti v rámci policajných zložiek v SR so zahraničnými policajnými zložkami pri vyšetrovaní organizovanej trestnej činnosti osôb pochádzajúcich z krajín bývalej Juhoslávie s cezhraničným presahom/.

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V pripomienkovom konaní je návrh novely zákona o občianskych preukazoch, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

14. 10. 2021

občiansky preukaz s čipom

Návrh novely zákona  č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch MV SR vypracovalo  najmä v súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1157 z 20. júna 2019 o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb. 

V zmysle tohto európskeho nariadenia sa v zákone o občianskych preukazoch dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa odtlačkov prstov a podoby tváre. Tieto údaje budú do elektronického čipu zapisované v podobe biometrických údajov, teda nie v podobe odtlačkov prstov alebo fotografie tváre. Povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov sa bude vzťahovať na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov.

Biometrické údaje teda nebudú viditeľné na doklade, budú uložené a zakódované v bezkontaktnom elektronickom čipe občianskeho preukazu. Z databázy MV SR budú odtlačky prstov vymazané v momente, keď bude doklad vydaný držiteľovi, keďže európske nariadenie o posilnení bezpečnosti dokladov vytváranie databázy odtlačkov neumožňuje.

Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov pri podaní žiadosti už nebude možné požiadať  o vydanie občianskeho preukazu elektronicky.

Nový občiansky preukaz bude obsahovať elektronický čip s duálnym rozhraním a kód pre odblokovanie bezpečnostného osobného kódu.
Na doklade bude tiež uvedené prístupové číslo karty – CAN (Card Access Number). Toto číslo bude priamo vyobrazené na prednej strane občianskeho preukazu, bude slúžiť pre prístup k údajom v čipe občianskeho preukazu.

Návrhom sa zároveň upravuje aj  zákon o cestovných dokladoch, dôvodom je nutnosť jednoznačne upraviť niektoré ustanovenia tak, aby reagovali na potrebu aplikačnej praxe pri vydávaní cestovných dokladov.

Zmeny sa navrhujú aj  v zákone o správnych poplatkoch. Pre občanov starších ako 15 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je občiansky preukaz povinným dokladom, u ostatných občanov je to dobrovoľný doklad. Vzhľadom na uvedené je preto vhodné upraviť aj oslobodenie občanov s povinnosťou držby občianskeho preukazu od niektorých poplatkov.

Vzhľadom na prebiehajúci proces certifikácie softvérového riešenia elektronického čipu, v súčasnosti prebiehajúci proces verejného obstarávania na dodávku čistopisov dokladov Slovenskej republiky a predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť zákona navrhuje ustanoviť na 1. máj 2022.

  


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Od piatka 15. októbra sa menia podmienky vstupu na územie SR, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

14. 10. 2021

červený text COVID-19

V piatok 15. októbra 2021 nadobúda účinnosť nová vyhláška Úradu verejného SR č. 255, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky (PDF, 1 MB).

 

Zmeny:

  • Registrácia cez eHranicu bude pri vstupe na SR povinná pre osoby nad 12 rokov a 2 mesiacov veku lehota bola stanovená tak, aby osobe vo veku 12 rokov po očkovaní uplynula potrebná doba, pri ktorej je predpoklad, že sa v organizme stihne vytvoriť dostatočná hladina ochranných protilátok.
  • Dĺžka karantény po vstupe do SR sa zjednocuje s vnútroštátnou dĺžkou izolácie – pri bezpríznakovom priebehu karantény po vstupe na Slovensko sa končí uplynutím desiateho dňa. Dĺžka karantény sa končí aj obdržaním negatívneho výsledku PCR testu vykonaného najskôr v piaty deň.
  • Status plne zaočkovanej osoby je po novom pri vstupe na územie SR potrebné preukazovať buď COVID preukazom EÚ alebo iným národným certifikátom tretej krajiny, ktorý musí obsahovať:
    • údaje o mene a priezvisku,
    • dátum narodenia,
    • názov vakcíny a jej výrobcu,
    • údaje o poradí očkovania a celkovom počte očkovaní danou látkou,
    • dátum posledného očkovania.

Národný certifikát musí mať pečiatku povereného orgánu danej krajiny alebo musí byť elektronicky overiteľný a musí byť vyhotovený aj v anglickom jazyku.
Osoba, ktorá nie je schopná takto sa preukázať, sa nebude považovať za plne zaočkovanú osobu.  

  • Na zoznam krajín, pri ktorých sa pasažieri (vrátane zaočkovaných) s príletom na Slovensko nemusia preukazovať PCR testom, pribudli Spojené arabské emiráty.

     

  • Na základe rokovaní s Ministerstvom dopravy SR sa povinná karanténa po novom nebude vzťahovať na osoby, ktoré vstupujú na územie SR za účelom nevyhnutných úkonov potrebných na získanie pracovného povolenia a dokladov s tým súvisiacich pre povolanie vodiča hromadnej a kamiónovej dopravy v SR a sú schopné preukázať sa pri vstupe na územie SR potvrdením o tejto skutočnosti. Tieto osoby musia zároveň disponovať negatívnym výsledkom PCR testu nie starším ako 72 hodín.

 

Zdroj: ÚVZ SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministerstvo vnútra sa zapája do boja s extrémizmom aj na európskej úrovni, aktuálnou témou je radikalizácia a nárast dezinformácií najmä v online priestore, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

13. 10. 2021

RAN-logo

Sieť EÚ na zvýšenie povedomia o radikalizácii (RAN) si v roku 2021 pripomína 10. výročie svojho pôsobenia. Táto sieť dokázala počas svojej existencie pomocou pracovníkov v teréne premieňať prejavy nenávisti a agresívne správanie na porozumenie a spoluprácu.


Pri tejto príležitosti sa v utorok 12. októbra 2021 uskutočnila výročná videokonferencia, na ktorej sa zúčastnil aj štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner.

Vyše 6 000 pracovníkov Siete EÚ zvyšuje povedomie o radikalizácií, pomáha ľuďom, ktorí sa stali ich obeťami prívržencov extrémizmu a radikalizácia alebo patria do skupín, ktoré sú v európskom priestore najviac ohrozené.

Za úspechom tejto siete sa skrýva široká spolupráca medzi terénnymi pracovníkmi, policajtmi, sociálnymi pracovníkmi, učiteľmi, pracovníkmi prevencie kriminality, či politickými lídrami a mimovládnymi organizáciami. Rýchla výmena informácií umožňuje oveľa pružnejšie reagovať na aktuálne dianie a zamerať svoje prevenčné úsilie na tie oblasti, kde je to najviac potrebné.

RAN poskytuje odborné znalosti na viacerých úrovniach v mnohých tematických pracovných skupinách, v rámci ktorých sa Ministerstvo vnútra SR dlhoročne podieľa na výmene poznatkov a presadzuje stredoeurópsky náhľad na uvedené problematiky.

Pandémia COVID –19 priniesla pre RAN nové výzvy. Kým vo svojich začiatkoch bola prevencia zameraná na prejavy islamského extrémizmu a terorizmu, dnes sú to čoraz viac krajne pravicoví prívrženci a v kontexte pandémie aj konšpiračné teórie a dezinformácie v online priestore.

Účelová manipulácia pandémie, snaha o rozvrat demokratických hodnôt a polarizácie spoločnosti prostredníctvom konšpiračných naratívov prítomných predovšetkým v online prostredí, podnecovanie k nenávisti k náboženským či etnickým menšinám, to je len zlomok prejavov, ktoré počas pandémie vyeskalovali. Okrem toho pandémia urýchlila šírenie nenávistných prejavov a extrémistickej propagandy od džihádistov po pravicových a ľavicových extrémistov. Konšpiračné prejavy a teórie podnecujúce násilie boli uznané za jednu z najvýraznejších hrozieb, ktorým v súčasnosti čelíme.

Téma je aktuálna aj v kontexte napadnutí mobilných očkovacích jednotiek a zdravotníkov na Slovensku. V tomto duchu sa niesla aj správa, ktorú predniesol štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner. “Vo výsledku je našou najväčšou výzvou obnova dôvery spoločnosti voči štátnym inštitúciám a zníženie polarizácie medzi obyvateľmi Slovenskej republiky. Na dosiahnutie tejto méty budeme pokračovať v našom úsilí vytvoriť prostredie, v ktorom nebude pre extrémizmus a nenávistné prejavy miesto. Prvým krokom bolo prijatie Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024 začiatkom tohto roka,” skonštatoval Vendelín Leitner.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministri vnútra rokovali v Luxemburgu o situácii na hraniciach v súvislosti s migračnými krízami, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

08. 10. 2021

mikulec-jha-oktober2021-ilustr

Hrozba migračnej vlny v súvislosti s vývojom v Afganistane a nové pandemické výzvy EÚ pri preverovaní a zaisťovaní osôb na hraniciach boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov vnútra v Luxemburgu v piatok 8. októbra 2021.

Európska komisia v rámci Paktu o migrácii a azyle navrhla, aby v rámci eliminácie  zdravotných a  možných bezpečnostných rizík osoby vstupujúce do EÚ absolvovali skríning zdravotného stavu. Najnovšie by sa však zdravotný skríning mal vykonávať aj pri migrantoch či žiadateľoch o azyl, ktorí budú zaistení vo vnútri Únie.  Podľa ministra vnútra Romana Mikulca Slovensko nie je v zásade proti tomuto návrhu, chýba nám však v prvom rade potrebná legislatíva úprava preverovania a zaisťovania na hraniciach, rovnako dohody aj pri iných otázkach, čo spôsobuje v praxi množstvo problémov, napríklad pri návratovej politike. „Dohodnime sa na základných otázkach zodpovednosti a solidarity, potom sa môžeme pohnúť dopredu,“ konštatoval Roman Mikulec.

Rokovanie Rady ministrov vnútra v Luxemburgu

Afganistanu čeliacemu humanitárnej katastrofe EÚ zastavila rozvojovú pomoc. Na druhej strane však štvornásobne zvýšila humanitárnu pomoc distribuovanú cez kanály OSN, v rámci čoho Slovensko poskytlo pol milióna eur na riešenie humanitárnej krízy. Návraty a readmisie do Kábulu sú momentálne pozastavené, prioritou EÚ sú teraz evakuácie spolupracovníkov afganského pôvodu, žien, detí, ľudskoprávnych aktivistov, novinárov, sudcov či právnikov z Afganistanu.

Ďalšou prioritou je minimalizácia teroristickej hrozby. EÚ navrhla 22 odporúčaní rozdelených do 4 oblastí:

  • bezpečnostné kontroly na zabránenie prenikaniu teroristov do EÚ;
  • strategické spravodajstvo a predvídavosť, s cieľom zabrániť, aby sa  Afganistan stal útočiskom pre teroristické organizácie;
  • monitorovanie a boj proti propagande a mobilizácii;
  • boj proti organizovanému zločinu ako zdroju financovania terorizmu.

Kľúčovým faktorom v tomto smere je intenzívna spolupráca s partnermi v regióne, ako  aj výmena spravodajských informácií, a to predovšetkým s USA.

Rokovanie Rady ministrov vnútra v Luxemburgu

„Na základe doterajších skúseností a aj  zo štatistického hľadiska existuje obava, že medzi afganskými migrantmi sa môžu nachádzať členovia, alebo spolupracovníci Talibanu . Je preto potrebná dôsledná kontrola a preverovanie migrantov z Afganistanu, ktorých prílev do EÚ sa už mierne zvýšil,“ konštatoval minister vnútra Roman Mikulec.

Ministri rokovali aj o akčných plánoch pre Tunis, Niger, Nigériu, Irak a Bosnu a Hercegovinu, ktoré EÚ chápe ako nástroj pre posilnenie migračného partnerstva s týmito štátmi. Cieľom je podporiť ich snahy riadiť migráciu a  prijímať azylovú legislatívu, ako aj vytvárať právne a politické rámce pre migráciu a nútené presídlenie, čo sa týka najmä afrických krajín. „Aj keď je našou úlohou v prvom rade ochrana vonkajších hraníc EÚ, dôležitá je aj ostražitosť na všetkých migračných trasách a operatívny zásah tam, kde si to situácia vyžiada,“ povedal Roman Mikulec.

 V súvislosti s vývojom situácie na hranici s Bieloruskom hovorili ministri aj o organizácii návratových letov pre zaistených nelegálnych migrantov.

Európske databázy a výmena informácií

Počas rokovania zástupcovia EK a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti /eu-LISA/ informovali o aktuálnom stave implementácie interoperabilných informačných systémov, diskutovalo sa aj o revízii nariadenia o biometrickej databáze EURODAC, ktorá obsahuje odtlačky prstov žiadateľov o azyl. Slovenská republika intenzívne pracuje napríklad na  implementácii Európskeho systému cestovných informácií a povolení /ETIAS/. Plánujeme tiež aktivity pre systém vstup/výstup /EES/ tak, aby sa do produkčnej prevádzky dostal v máji 2022.

Zneužívanie detí v digitálnom priestore

Záverečnou témou stretnutia ministrov bol digitálny rozmer sexuálneho zneužívania detí, ktorý v čase pandémie v elektronickom prostredí eskaloval. Na úrovni EÚ panuje zhoda, že najdôležitejší je proaktívny prístup sociálnych mediálnych platforiem a poskytovateľov elektronických služieb.  Problémom však naďalej zostáva uchovávanie počítačových údajov ako dôsledok zrušenia smernice upravujúcej túto tému, keďže podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z roku 2014 bola v rozpore s chartou základných práv EÚ. Orgány činné v trestnom konaní sú tak dnes odkázané na stanoviská providerov, ktorí si lehoty uchovávania stanovujú podľa vlastného uváženia.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok