Štátne banky nakladajú s pohľadávkami efektívne, riziká môže minimalizovať externá kontrola – Aktuality

Bratislava 16. decembra 2022 – Systém správy rizikových pohľadávok je v dvoch štátnych bankách, Eximbanke a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB), funkčný. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v týchto špecializovaných finančných inštitúciách. Kontrolóri sa pozreli na roky 2019 – 2021, na vybranej vzorke rizikových pohľadávok nezistili porušenie platnej legislatívy a ani vnútorných predpisov pri vymáhaní a postupovaní pohľadávok a odpisovaní tých nevymožiteľných. „Obe tieto banky majú funkčný systém monitorovania a riešenia rizikových pohľadávok, ktorý umožňuje včasné ozdravné procesy alebo ich vymáhanie,“ zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Ocenil aj funkčnú vnútornú kontrolu a vnútorné pravidlá týchto bánk. „Riešenie rizikových pohľadávok nikdy nie je subjektívnym rozhodnutím jedného zamestnanca, ale kolektívnym rozhodnutím pracovného orgánu s rozhodovacou právomocou,“ dodal podpredseda kontrolného úradu.

Ku koncu minulého roka tieto finančné inštitúcie štátu spravovali rizikové pohľadávky za viac ako 135 mil. eur. V prípade Eximbanky išlo o sumu 96,2 mil. eur, čo bolo 20,7 % z celkového objemu pohľadávok. V roku 2020 to bolo 42,7 mil. eur (9,3 % z pohľadávok) a v roku 2019 bola výška rizikových pohľadávok 32,8 mil. eur (8,2 % z pohľadávok). Nárast rizikových pohľadávok Eximbanky v minulom roku bol spôsobený preradením pohľadávky významného objemu medzi rizikové, a to pre oneskorené plnenie plánovaných splátok. SZRB evidovala k 31. 12. 2021 rizikové pohľadávky cez 39 mil. eur, išlo o 8,3 % z celkového objemu pohľadávok. V rokoch 2020 a 2019 to bolo 33,8 mil. eur  (7,1 % pohľadávok) a 39,9 mil. eur  (9,3 % pohľadávok). „Obe tieto inštitúcie boli založené na plnenie úloh vo verejnom záujme a súčasťou ich činnosti je aj správa rizikových pohľadávok. Je preto potrebné, aby postupovali pri výkone svojich činností zodpovedne a obozretne. V prípade zlyhania obchodov musia zabezpečiť, aby pohľadávky po splatnosti nezanikli bez uhradenia alebo sa nepremlčali,“ dodal na margo chodu a poslania oboch bánk J. Ivančo.

 

Graf 1 a 2  Prehľad rizikových pohľadávok z hlavnej činnosti bánk k 31. 12. (v eurách)

Späť Graf 1 a 2 Prehľad rizikových pohľadávok z hlavnej činnosti bánk k 31. 12. (v eurách)

Najvyšší kontrolný úrad napriek pozitívnym zisteniam vidí ešte priestor na ďalšie zlepšenie kontroly oboch inštitúcií. V prípade SZRB odporúča parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby požadoval od Ministerstva financií SR iniciovanie zmeny zákona o bankách. „Kontrolóri sú podľa zákona o NKÚ viazaní mlčanlivosťou pri bankovom tajomstve a teda majú mať k nemu prístup. Vzhľadom na súčasné znenie zákona o bankách však majú výkon kontroly k bankovým pohľadávkam v SZRB obmedzený,“ upozornil podpredseda kontrolného úradu. Bolo by vhodné tento legislatívny problém vyriešiť, lebo podľa NKÚ ide o posilnenie verejného záujmu ako aj širšieho rámca uistení pri výkone kontrol, dodal.

Vo vzťahu k Eximbanke národná autorita pre externú kontrolu odporúča prijať systémové opatrenie v oblasti regulácie činnosti banky a prispieť tak k ďalšiemu znižovaniu rizika uzatvorenia obchodov a činností ohrozujúcich jej finančnú stabilitu a výkon. NKÚ upozorňuje, že aj v súčasnosti platné pravidlá obozretného podnikania naďalej umožňujú prekročiť určený limit majetkovej angažovanosti len na základe rozhodnutia dozornej rady banky a predstavujú, v prípade zlyhania obchodov, vysoké riziko strát sanovaných z verejných financií.

Exportno-importná banka SR, skrátene Eximbanka, je špecializovaná finančná inštitúcia zriadená osobitným zákonom na plnenie úloh štátu v oblasti podpory slovenského exportu do rizikových teritórií a projektov. Nie je bankou v zmysle zákona o bankách. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., je banková inštitúcia založená štátom na podporu najmä malého a stredného podnikania. Jej jediným akcionárom je štát, ktorého práva a povinnosti vykonáva rezort financií.

Správa o výsledku kontroly “Rizikové pohľadávky štátnych finančných inštitúcií”

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

FINANČNÁ ZBIERKA – POMOC PRE MAREKA :: Ordinariát OS a OZ SR

????????Drahí kolegovia a kolegyne, dňa 22.10.2021 sa mne npor. Márii Rosíkovej a mojej 4 – ročnej dcérke Maríne obrátil život hore nohami. Môjmu druhovi Marekovi praskla aneuryzma v mozgu a našla som ho v bezvedomí. Marek prežil, ale po viacerých náročných operáciách, keď to už vyzeralo fatálne, no jeho chuť žiť zvíťazila ostal pripútaný na lôžko a upadol do bdelej kómy. (Vníma všetko, len dokáže komunikovať iba očami.) Teraz je umiestnený v hospici, lebo sa o neho s dcérou nedokážeme postarať, pretože potrebuje 24 hodinovú starostlivosť, no do hospicu ide človek iba dožiť. V dnešnej dobe už existuje niekoľko špeciálnych zariadení, kde dávajú takýmto pacientom šancu znova sa začleniť do života pomocou intenzívnych rehabilitácií. Takéto zariadenia sú však veľmi drahé a zdravotná poisťovňa neprispieva.

Preto Vás chcem poprosiť o pomoc formou finančnej zbierky.

Pomôžte prosím Marekovi vrátiť sa domov. Veľmi ho s dcérou potrebujeme.

č. účtu: SK29 8360 5207 0042 0789 6412 – názov účtu „Mária“????????


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Plán kontrol bude flexibilnejší, prijaté opatrenia budú kontrolóri priebežne vyhodnocovať – Aktuality

Bratislava  9. decembra 2022 – Súčasná zložitá situácia spôsobená v posledných troch rokoch súbehom viacerých kríz si vyžaduje zmeny v rámci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Jedna zo zásadných zmien v činnosti úradu sa týka plánovania kontrol. „Od budúceho roka prechádzame na systém plávajúceho plánovania. Kontroly už nebudú od začiatku roka naplánované na sto percent personálnych kapacít. Plán kontrol budeme v priebehu roka dopĺňať na základe významnosti, výsledkov rizikových analýz či podnetov od memorandových partnerov úradu alebo verejnosti,“ vysvetlil chystané úpravy vo fungovaní národnej autority pre externú kontrolu predseda Ľubomír Andrassy. Flexibilné plánovanie umožní rýchlejšie nastaviť zrkadlo nákladným opatreniam, ktoré v súčasnej dobe musí vláda v záujme zmierňovania dopadov kríz prijímať. „Ak sú opatrenia robené rýchlo a neštandardne, hrozí aj vysoké riziko chýb,“ upozornil predseda národných kontrolórov.

Infografika Stratégia rozvoja NKÚ na roky 2023 až 2025

Pandémia, následky vojny na Ukrajine či energetická kríza vyžadujú od národných vlád i parlamentov prijímanie operatívnych rozhodnutí. „Povinnosťou vyplývajúcou z nášho celospoločenského poslania je v tejto kritickej dobe modelovať projekty kontrolných akcií, ktoré poskytnú verejnosti objektívne hodnotenia procesov v rámci organizácií štátu alebo miestnej samosprávy, a ktoré budú podporovať minimalizovanie rizík spojených so zneužívaním verejných financií, netransparentným nakladaním s majetkom či korupčným konaním predstaviteľov verejnej moci,“ približuje predseda úradu. Podľa Andrassyho je  dôležité nastaviť v tejto agende nové tematické vzdelávanie za účasti národných i medzinárodných expertov, zadefinovať jasné metodické postupy a vytvoriť odborné pozície v rámci organizačnej štruktúry národnej kontrolnej inštitúcie. Slovenskí kontrolóri budú okrem iného iniciovať spoluprácu európskych kontrolných úradov s cieľom nastaviť spoločné paralelné audity tak, aby poslúžili na preverenie napríklad efektivity nastavených kompenzačných opatrení, alebo vzájomné porovnávanie a definovanie príkladov dobrej či zlej praxe.

Ďalšou dôležitou pripravovanou zmenou je zvýšenie dôrazu na analytickú činnosť a následné kontroly (tzv. follow-up audit) zamerané na preverenie dodržiavania opatrení zo strany kontrolovaných subjektov, ktoré boli prijaté na základe odporúčaní z predchádzajúcich kontrol NKÚ. „Chceme jasne ukázať, že sledujeme plnenie prijatých opatrení a ich reálny dopad na zlepšenie hospodárenia inštitúcií nakladajúcich s verejnými či európskymi financiami. Ak identifikujeme pretrvávanie nedostatkov, ale aj neúčinnosť prijatých opatrení, tak výstupy z týchto kontrol už nebudeme smerovať ku kontrolovaným subjektom, ale priamo k vláde,“ podčiarkol Ľ. Andrassy. Tento rok sa úrad opakovane pozrel na situáciu v Národnej diaľničnej spoločnosti a Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Kontrolóri sa do agentúry budú opakovane vracať aj v budúcom roku, keďže v rámci tohtoročnej follow-up kontroly nezískali potrebné uistenie, že procesy, súvisiace so systémom vnútornej kontroly či aktívnym využívaním informačných systémov v boji s korupciou, sú nastavené správne a účinne. Okrem toho sa budúci rok chcú národní kontrolóri komplexne pozrieť aj na plnenie odporúčaní v rezorte zdravotníctva, ale taktiež opatrení zo strany ústredných orgánov štátu v IT oblasti.

Slovenský kontrolný úrad reaguje na aktuálne výzvy schválením novej stratégie jeho rozvoja na roky 2023 – 2025. Kontroly už nebudú prioritne zamerané len na dodržiavanie rozpočtových pravidiel a zákonnosť pri nakladaní s verejným majetkom, ale tiež na preverovanie dlhodobej udržateľnosti strategických projektov a plnenie kľúčových cieľov verejných politík. Ide okrem iného o riziká v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, vzdelávania a sociálnej chudoby, ktorá ohrozuje nielen jednotlivcov, ale aj širšie regióny. „Kontrolný úrad je tímom angažovaných odborníkov, ktorý disponuje vysokou mierou dôvery verejnosti. Výstupy kontrol sú postavené na pravdivosti dôkazov a slúžia kontrolovaným subjektom k zlepšeniu ich činnosti. Zároveň majú byť nástrojom na vyvodzovanie osobnej zodpovednosti,“ konštatuje Ľ. Andrassy. To je z pohľadu vedenia kontrolného úradu jediná cesta k tomu, aby národná autorita pre externú kontrolu bola vzorovou organizáciou štátu.

NKÚ chce pokračovať aj v spolupráci s odborníkmi z externého prostredia, vrátane akademického sektora a mimovládnych organizácií. Považujeme ich za partnerov a ich skúsenosti chce úrad využívať aj pri vzdelávaní, zvyšovaní odbornej kvalifikácie kontrolórov. Neustále vzdelávanie kontrolórov je nevyhnutné pre to, aby výstupy úradu boli akceptované kontrolovanými subjektmi a aj v rámci širšej občianskej spoločnosti. Poslaním nezávislého kontrolného úradu je, aby objektívnymi a zrozumiteľnými výstupmi napomáhal slovenskému parlamentu, vláde, samosprávam, ale tiež ďalším zainteresovaným stranám plniť ich úlohy v spoločnosti najlepším možným spôsobom a prispieval tak k budovaniu dobre spravovanej spoločnosti a obnove dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie.

Stratégia rozvoja NKÚ na roky 2023 – 2025



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rada EÚ: Pomoc pre najzraniteľnejšie domácnosti aj sektor ekonomiky je nevyhnutná

08.12.2022

Ďalšie kroky Európskej komisie s ohľadom na energetickú krízu, aktívne opatrenia na trhu práce v súvislosti s prichádzajúcimi inováciami aj zlepšovanie pracovných či sociálnych podmienok pre obyvateľov členských štátov únie. Aj na tieto témy sa sústredili zástupcovia Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, ktorí sa stretli v Bruseli.

Slovensko na zasadnutí zastupoval štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer. Vo vystúpení zdôraznil najmä kroky Slovenska smerom k pomoci občanom s nárastom cien energií a tiež opatrenia na podporu rodiny či sociálnu pomoc v rámci pripravovaných reforiem z Plánu obnovy a odolnosti.

 

Zabezpečenie životných nákladov a kúpyschopnosť pre zraniteľné domácnosti aj adresné opatrenia pre ekonomiku v reakcii na vysokú mieru inflácie a cien energií je základným cieľom tzv. jesenného balíka európskeho semestra, teda akejsi výzvy Európskej komisie do najbližších mesiacov roka 2023.

Ako prezentoval štátny tajomník rezortu práce, v prípade Slovenska vláda zastabilizovala ceny elektriny pre domácnosti na rovnakej úrovni aj pre rok 2023, ceny tepla a plynu sa zvýšia o 15 percent. Štátna schéma pomoci ušetrí domácnostiam 6 miliárd eur, čo je v prepočte cca. 3-tisíc eur na jednu domácnosť. Slovensko zároveň alokovalo takmer 360 miliónov eur na kompenzáciu vysokých cien energií pre podniky, ktoré sú oprávnené na čerpanie takejto podpory.

Juraj Káčer, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny: „Hlavným bodom rokovania je smernica o platformovej práci. Zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem si u nás môžeme predstaviť ako taxi službu alebo donášku jedla, ktorú si objednávame prostredníctvom aplikácie. Ak pracujete pre tri platformy v rovnakom čase a náhodou sa vám stane pracovný úraz, kto bude mať z pohľadu zamestnávateľa zodpovednosť. Kedy ide o zamestnanecký vzťah a kedy o prácu SZČO a iné nejasnosti, ktoré toto rýchlo rastúce odvetvie prináša. Za Slovensko sme v diskusii vyjadrili podporu návrhu smernice na zlepšenie pracovných podmienok a sociálnych práv ľudí, ktorí pracujú prostredníctvom takýchto platforiem. Rovnako podporujeme z ávery Rady EÚ k integrácii osôb so zdravotným postihnutím na trh práce, pretože ich zamestnávanie na kvalitných pracovných miestach je kľúčové pre dobré fungovanie pracovného trhu. Miera nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v EÚ predstavuje cca 17% v porovnaní s cca 10 % osôb bez zdravotného postihnutia.“

V problematike zamestnanosti sa európski zástupcovia zhodli na zlepšení ochrany pracovníkov pred rizikami vystavenia účinkom azbestu pri práci. V celej EÚ pretrváva tento problém ešte ako dedičstvo z minulosti a azbest sa stále nachádza v mnohých starších budovách. Odhaduje sa, že v súčasnosti mu je v členských štátoch vystavených cca 4 až 7 miliónov pracovníkov.

Štátny tajomník Juraj Káčer vystúpil tiež k téme starostlivosti, kde zdôraznil podporu SR k návrhu Rady k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti. Túto oblasť už Slovensko zastrešuje prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti, Komponentu 13: Dlhodobá starostlivosť.

„Naším cieľom je pripraviť sa na starnutie obyvateľstva u nás a zabezpečiť tak kvalitnú, dostupnú a komplexnú podporu ľudí s potrebou dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Vďaka reformám a plánovaným investíciám sa zvýši prepojenie aj efektivita zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Riešenie sociálno-zdravotnej starostlivosti je aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády na roky 2021 – 2024,“ uviedol Juraj Káčer, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Juraj Káčer zdôraznil, že osobitnú pozornosť venujeme podpore rodiny a zosúlaďovania rodinného a pracovného života. Pre uplatnenie sa osamelých rodičov na trhu práce Slovensko navyšuje kapacity v predškolských zariadeniach (jasliach) a legislatívne nastavilo poskytovanie starostlivosti v detskej skupine od 0-5 rokov.

V súvislosti s iniciatívou, ktorou chce EK vyhlásiť rok 2023 za Európsky rok zručností, Slovensko vyjadrilo podporu pre rozvoj zručností všetkých dospelých v produktívnom veku ako kľúčový nástroj na podporu zamestnanosti, sociálneho začlenenia a konkurencieschopnosti. Zveľaďovanie vedomostí zvyšuje potenciál európskej pracovnej sily v kontexte nových ekonomických výziev aj spoločenských trendov. S tým súvisí aj prilákanie ľudí z tretích krajín so zručnosťami, ktoré v EÚ chýbajú.

Európski zástupcovia Rady EÚ si na stretnutí vymenili aj informácie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v súvislosti s pomocou pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Slovensko od vypuknutia konfliktu na Ukrajine prijalo viacero sociálnych a ekonomických opatrení s cieľom čo najefektívnejšie integrovať ukrajinských občanov do našej spoločnosti a umožniť im nájsť uplatnenie na našom trhu práce.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Verejné pripomienkovanie štúdie superpočítača | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Bratislava, 7.12.2022 – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR zverejňuje štúdiu uskutočniteľnosti zameranú na investičný projekt z Plánu obnovy a odolnosti Vybudovanie udržateľného HPC ekosystému a vyzýva verejnosť na jej odborné pripomienkovanie. Štúdia aj so sprievodnými dokumentmi sú zverejnené nižšie na konci tohto textu.

Téma bude podrobnejšie predstavená na online verejnej prezentácii 9. 12.2022 o 10:00 hod., kde predstavíme kľúčové zistenia štúdie aj ďalšie zámery MIRRI SR v oblasti HPC, ktoré sú uvedené v Akčnom pláne digitálnej transformácie SR na roky 2023 – 2026. Pripojenie na prezentáciu bude možné prostredníctvom platformy Webex na tomto linku, číslo udalosti 2365 915 8062, prístupový kód 4mtS8Mdrup3).

Následne 5.1.2023 o 10:00 hod. MIRRI SR organizuje verejné podujatie v priestoroch Centra spoločných činností SAV (Dúbravská cesta 9, Bratislava, s online prenosom), kde rámcovo vyhodnotíme pripomienkovací proces a dáme expertom priestor na diskusiu. Na toto podujatie budú pozvaní aj experti, ktorí sa venujú využitiu a rozvoju vysokovýkonných výpočtov na Slovensku a v EÚ. V prípade vašej osobnej účasti sa registrujte emailom na adresu hpc@mirri.gov.sk, prípadne sa budete môcť pripojiť online rovnakými pripájacími údajmi ako je uvedené vyššie pre prezentáciu 9.12.2023.

MIRRI SR sa podujalo v roku 2020 zaradiť do slovenského Plánu obnovy a odolnosti investíciu na vybudovanie superpočítača novej generácie. Cieľom investície je vybudovanie udržateľného ekosystému vysokovýkonných výpočtov a prevádzka energeticky efektívneho superpočítača, ktorý umožní výskumníkom aj iným používateľom naplno využívať možnosti spracovania veľkého objemu údajov. Využitie predpokladáme napríklad na trénovanie systémov umelej inteligencie, v zdravotníctve na hromadné spracovanie databáz zdravotníckych údajov, v materiálovom výskume na hľadanie nových supravodičov, či v klimatológii na modelovanie vplyvov zmeny klímy na rôzne zložky životného prostredia.

Ministerstvo v spolupráci so SAV založilo v roku 2020 Národné superpočítačové centrum na podporu používateľov HPC na Slovensku nielen medzi tradičnými výskumníkmi, ale aj v ďalších oblastiach, vrátane verejnej správy a podnikateľského sektora. Zároveň je problematika vysokovýkonných výpočtov zaradená v Akčnom pláne digitálnej transformácie SR na roky 2023 – 2026, kde je záväzok podporiť rozvoj prostredia HPC na Slovensku.

Uvedomujeme si, že na Slovensku máme tímy, ktoré sa týmto technológiám venujú. Náš rezort je presvedčený, že ich prácu je nevyhnutné podporiť manažérsky, finančne aj inštitucionálne. MIRRI SR si na rozvoj HPC na Slovensku objednalo podrobnú štúdiu uskutočniteľnosti investície do superpočítača, ktorú vypracovala konzultačná spoločnosť KPMG.

Samotná štúdia je dokončená a dnes ju MIRRI predkladá na verejné pripomienkovanie. Zámerom je, aby bolo možné vylepšiť a sprecizovať štúdiu uskutočniteľnosti vďaka relevantným pripomienkam odbornej verejnosti, ktoré sa budú zaoberať realizovateľnosťou samotnej investície ako aj jej udržateľnosťou v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na komplexnosť tohto projektu bude možné zvážiť zapracovanie pripomienok, ktoré budú mať doložené overiteľné referencie na zdrojové údaje. Pripomienky je potrebné uviesť v priloženom formulári na uplatnenie pripomienok a následne odoslať na emailovú adresu hpc@mirri.gov.sk, a to v termíne do 21.12.2022. Veríme, že vďaka tomuto participatívnemu procesu budeme schopní sprecizovať investičný zámer v oblasti rozvoja HPC ekosystému na Slovensku.

 

Prílohy

Štúdia uskutočniteľnosti

Formulár na pripomienky

Kalkulácia nákladov a prínosov investície (CBA)

Počítač Leonardo v Bologni, na ktorom sa malým dielom podieľa aj Slovensko


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Predstavitelia rezortu práce oslávili Mikuláša s deťmi v centrách pre deti a rodiny

07.12.2022

Najvyšší predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, minister, štátni tajomníci a generálna tajomníčka služobného úradu oslávili Mikuláša vo viacerých centrách pre deti a rodiny po celom Slovensku a v Rehabilitačnom stredisku pre zrakovo postihnutých v Levoči. Vyše 430 detí a dospelých tak potešili darčekmi, zahrali sa s nimi aj porozprávali o ich potrebách. Pri tej príležitosti s vedením centier a strediska hovorili o ich fungovaní. Práve praktické skúsenosti a osobné stretnutie pomáhajú správne uchopiť a pochopiť dennodenné problémy týchto zariadení. Cieľom návštev tak nebolo iba potešiť deti ale aj formovať ďalšie systémové kroky, ktoré by vytvárali stále lepšie podmienky pre deti v centrách pre deti a rodiny, ale i zrakovo postihnutých dospelých.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak navštívil Centrum pre deti a rodiny v Holíči, kde je aktuálne 43 detí. Štátny tajomník Juraj Káčer uskutočnil návštevu v Centre pre deti a rodiny Skalica, v ktorom sa nachádza 69 detí. Štátna tajomníčka Soňa Gaborčáková zavítala do centier v Spišskej Belej, Starej Ľubovni (73 detí) a Poprade – Veľkej, kde je umiestnených 60 detí. Generálna tajomníčka služobného úradu Soňa Filípková navštívila Centrá pre deti a rodiny v Liptovskom Hrádku (61 detí), Dobšinej (74 detí), Snine a Stakčíne (53 detí) aj Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých v Levoči.

6. december je spomienkou na dobrotivé činy a mimoriadnu zbožnosť svätého Mikuláša. O samotnom Mikulášovi sa zachovalo málo písomných zmienok ale veľa legiend o jeho pomoci ľudom v núdzi. Je patrónom detí a pri príležitosti dňa svätého Mikuláša chceli aj najvyšší predstavitelia rezortu práce pripomenúť dôležitosť ochrany a pomoci deťom.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa neustále usiluje zlepšovať podmienky pre deti. Aj tento rok urobilo viacero opatrení, aby pomohlo deťom umiesteným v centrách pre deti a rodiny. Rezort práce podporil zamestnancov a aj zariadenia, aby mohli naďalej poskytovať kvalitnú starostlivosť umiestneným deťom a mladým dospelým.

Na zlepšenie podmienok výkonu profesionálneho náhradného rodičovstva nadobudol od 1.12.2022 účinnosť zákon o profesionálnych náhradných rodičoch (č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) . Rieši pracovný čas, dovolenky či odmeňovanie profesionálnych náhradných rodičov. (Viac informácií nájdete v tlačovej správe TU .)

Novelizáciou zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa novelizoval zákonom č. 199/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v sociálnej oblasti v súvislosti so situáciou na Ukrajine) sa upravilo poskytovanie finančného príspevku pre neštátne-akreditované centrá pre deti a rodiny. Umožnilo sa tak, aby sa príspevok mohol zvýšiť aj v priebehu bežného rozpočtového roka za zákonom stanovených podmienok.

Rezort práce vytvoril súbor opatrení, ktoré boli zamerané na poskytnutie rôznych odmien pre zamestnancov centier pre deti a rodiny (napr. tzv. COVID odmeny). Toto odmenenie má byť nie len vďakou a ocenením náročnej práce zamestnancov počas pandémie COVID 19, ale má aj motivovať k ďalšej nepretržitej starostlivosti o deti za akýchkoľvek podmienok.

Opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa zamerali aj na kompenzáciu krytia zvýšených výdavkov spojených s energiami v centrách pre deti a rodiny. Účelom opatrení je zabezpečiť starostlivosť o deti umiestnené v centrách pre deti a rodiny počas krízovej energetickej situácie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytlo napríklad jednorazový príspevok na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine na kompenzáciu zvýšených nákladov na energie.

Ďalšie kroky rezortu sa zamerali na jednorazovú finančnú pomoc klientom po odchode z centier pre deti a rodiny. Bývalí klienti si tak môžu na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny za stanovených podmienok podať žiadosť na poskytnutie jednorazovej finančnej podpory.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny naďalej venuje pozornosť pomoci a podpore detí či už v biologických, náhradných rodinách alebo v ústavnej starostlivosti.

V centrách pre deti a rodiny je aktuálne umiestnených 5091 detí a mladých dospelých (z toho 46 detí je z Ukrajiny).

Viac informácií o navštívených Centrách pre deti a rodiny:
CDR Holíč založili už v roku 1949 a aktuálne opatruje 43 detí (z toho 14 detí z Ukrajiny). Centrum je výnimočné demokratickým smerovaním výchovy, ktoré deťom napomáha k školským a športovým úspechom, ale aj k štúdiu na vysokej škole.

CDR Skalica funguje od roku 1996 a v súčasnosti sa v ňom nachádza 69 detí (žiadne z Ukrajiny). Sú v ňom umiestnené veľmi nadané deti, ktoré sa venujú hudbe a športu. Deti navštevujú Základnú umeleckú školu v Skalici a vytvorili si vlastnú hudobnú skupinu. Vystupovali už na Vianočnom Koncerte v sprievode známej speváčky Márie Čírovej a hudobnej skupiny Spievankovo. V rámci spolupráce medzi zariadeniami vystúpia na Vianočnom koncerte Centra voľného času (CVČ) Beťárik Šaštín- Stráže i v resocializačnom zariadení CDR Adam. Práve v spolupráci s CDR Adam sa deti vzdelávajú v oblasti prevencie proti sociálno-patologickým javom. Centrum pre deti a rodiny Skalica pracuje na projekte Vytvorenie multisenzorickej miestnosti Snoezelen. Táto miestnosť mú slúžiť odborným pracovníkom a fyzioterapeutom ako forma terapie či podporný pedagogický prístup a na rehabilitáciu detí.

CDR Spišská Belá , ktorého súčasťou je aj skupina v Starej Ľubovni , založili v roku 1991. Aktuálne v nich poskytujú starostlivosť 73 deťom (jednému z Ukrajiny). CDR má vytvorenú skupinu na dobrovoľné pobyty detí, výkon opatrení formou dohody pre dieťa a rodiča. Tento rok získali OCENENIE MPSVR za predchádzanie umiestňovania detí do zariadení. Snažia sa zapájať do rôznych projektov. V Spišskej Belej spolupracujú v rámci projektu s názvom SpoluBližšie na podpore nadania, talentu detí a trávenia voľnočasových aktivít. V Starej Ľubovni spolupracujú s Komunitným centrom a mimovládnou organizáciou Divé maky. Ich dieťa sa tento rok zúčastnilo slávnostných raňajok s primátorom mesta Starej Ľubovne za dosahovanie dobrých výsledkov v škole. Každoročne sa zúčastňujú na Najmilšom koncerte roka Úsmev ako dar s prezentovaním detí.

CDR Poprad založili v roku 1952 a teraz v ňom žije 60 detí (žiadne z Ukrajiny). CDR Poprad sa snaží integrovať deti so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami v základných a stredných školách, aby sa začlenili do širšieho sociálneho prostredia. Učia sa hospodáriť, rozvíjajú svoje talenty v rámci krúžkov, základných umeleckých škôl, či futbalových klubov. CDR Poprad sa pýši výbornými futbalistami. V rámci majstrovstiev Slovenska CDR vo futbale sa umiestnil na 1. mieste spolu s CDR Snina. Dve dievčiny z Centra ocenila prezidentka za Detský čin roka. Deti tiež účinkujú na Najmilšom koncerte roka. V rámci súťaže Anjel Vianoc 2022 získal prvé miesto chlapček, ktorého dielo bude vystavené v Tatranskej galérii v Poprade. V behu v Herľanoch Domovácke kilometre uja Peťa získali zlaté medaile viaceré deti.

V CDR Liptovský Hrádok (rok založenia 1991) je aktuálne 61 detí (dve z Ukrajiny). Riaditeľ centra Mgr. Zdenko Michalides je predseda Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov a celoslovensky presadzuje záujmy všetkých centier pre deti a rodiny. Centrum má skupinu pre dobrovoľný pobyt detí i skupinu pre deti s rodičmi. Snaží sa tak eliminovať pobytové umiestnenie detí na základe rozhodnutie súdu.

CDR Dobšiná založili už v roku 1912 a momentálne opatruje 74 detí (žiadne z Ukrajiny). Centru sa rovnako darí v dobrovoľných pobytoch aj v sanácii rodinného prostredia. CDR sa aktívne zapája do rôznych projektov, vďaka čomu vyhralo pobyt v Štúrove pre deti s vychovávateľmi. V Regionálnom centre remesiel UĽUV Košice vyhrali deti prvé miesta v drôtovej technike. Prostredníctvom spoločnosti Voslkswagen Slovakia nadobudlo CDR Dobšiná osobné autá. Nedávno kúpili rodinný dom, do ktorého sa presťahuje samostatná skupina z kmeňovej budovy.

CDR Snina funguje od roku 1978 a aktuálna obsadenosť je 53 detí (žiadne z Ukrajiny). Centrum zastrešuje okrem dvoch samostatných skupín, tri špecializované samostatné skupiny pre deti s duševnými poruchami. Vďaka individuálnemu, trpezlivému a citlivému prístupu dosahujú veľmi dobré a viditeľné výsledky. A to nie len v práci s deťmi s duševnými poruchami, ale aj v športovej oblasti. Na Majstrovstvách Slovenska CDR vo futbale získali 1. miesto a na futbalovom turnaji Karola Poláka obsadili 2. miesto. Zapojili sa aj do projektu Nadácia Volkswagen (Grantový program-Aktívny priestor-viac aktivít do centier pre deti a rodiny), kde získali finančný príspevok 5000 € na vybavenie posilňovne pre deti.

Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých v Levoči vzniklo v roku 1977, jeho zriaďovateľom je rezort práce a je jedinou špecializovanou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne venuje vzdelávaniu a rekvalifikácii zrakovo postihnutých dospelých. Stredisko formou rehabilitácie a vzdelávania pripravuje dospelých občanov so zrakovým hendikepom na opätovné zaradenie sa na trh práce a na plnohodnotný rodinný a spoločenský život.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Podmienky pre profesionálnych náhradných rodičov sa zlepšia

02.12.2022

Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch nadobudol účinnosť včera 1. decembra 2022. Utvorením legislatívnych podmienok na výkon profesie profesionálneho náhradného rodiča tak skvalitní podmienky výkonu profesionálnej náhradnej starostlivosti. Zákon rieši problematické okruhy výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča ako sú miesto výkonu práce, pracovný čas (prestávky, doby odpočinku, služobné cesty, dovolenky) či odmeňovanie.

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhlo, aby sa určité otázky pracovnoprávnych vzťahov profesionálnych náhradných rodičov riešili osobitnou právnou úpravou odchylne od Zákonníka práce.

Doterajšie postavenie profesionálneho náhradného rodiča ako tzv. domáckeho zamestnanca podľa Zákonníka práce spôsobovalo problémy samotným zamestnancom, ale aj zamestnávateľom.

Nový zákon zohľadňuje špecifiká výkonu profesionálneho náhradného rodiča, osobitne fakt, že ide o prácu, ktorá sa vykonáva nepretržite a v domácom prostredí profesionálneho náhradného rodiča. Pri úprave podmienok bol neustále zohľadňovaný najdôležitejší aspekt a tým je najlepší záujem dieťaťa. Prvoradým pri navrhovaní podmienok výkonu povolania profesionálneho náhradného rodiča je zaistenie všetkých potrieb dieťaťa, ktorému poskytuje starostlivosť.

Zákon mení aj platové podmienky profesionálneho náhradného rodiča

Z ákladná zložka mzdy sa zvýši na 940€, čím sa zvýšia aj jednotlivé príplatky. Napríklad, paušálny príplatok pri starostlivosti o jedno dieťa sa zvýši zo 100 na 188€. Zvýši sa aj príplatok za počet detí a za zdravotne znevýhodnené dieťa/deti. Napríklad, príplatok za dve deti so zdravotným znevýhodnením bude 376€ (viď tabuľka).

Zákon zlepšuje podmienky pre zdravotne znevýhodnené deti

Zákon pomôže zlepšiť podmienky pre zdravotne znevýhodnené deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť v profesionálnych náhradných rodinách. Centrum pre deti a rodiny bude môcť v takomto prípade požiadať v mene dieťaťa so zdravotným znevýhodnením nielen o vyhotovenie parkovacieho preukazu a o priznanie príspevku na osobnú asistenciu ale napr. aj o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky.

Deti z centier pre deti a rodiny budú môcť tráviť prázdniny so svojimi profesionálnymi náhradnými rodičmi

Jednou z oblastí, na ktoré sa zákon zameral, je právna úprava čerpania dovolenky. Tá má zodpovedať osobitostiam povolania profesionálneho náhradného rodiča a zároveň vytvoriť podmienky na zlepšenie starostlivosti o deti. Profesionálni náhradní rodičia sa budú môcť dohodnúť s centrom pre deti a rodiny, či chcú svoju dovolenku tráviť s deťmi alebo bez detí. Centrum pre deti a rodiny poskytne aj finančnú podporu dieťaťu, ak bude profesionálny náhradný rodič tráviť dovolenku s dieťaťom. Chce tak zohľadniť najlepší záujem dieťaťa a zároveň právo profesionálneho náhradného rodiča na odpočinok. Ak profesionálny náhradný rodič bude tráviť dovolenku s dieťaťom, poskytne mu CDR finančné prostriedky na zvýšené výdavky dieťaťa vo výške 15 eur na deň (najviac v sume 400 eur a v prípade, že rodič vyčerpá v kalendárnom roku celú dovolenku, na ktorú má nárok, s dieťaťom v sume 600 eur) a tiež príspevok na stravovanie.

Ak nebude dieťa tráviť dovolenku s profesionálnym náhradným rodičom, starostlivosť o dieťa zabezpečí centrum pre deti a rodiny.

Počet profesionálnych náhradných rodičov narástol

Na Slovensku aktuálne evidujeme 751 profesionálnych náhradných rodín, ktoré poskytujú starostlivosť 1 383 deťom a mladým dospelým. Z toho v štátnych CDR je 600 úväzkov na profesionálnych náhradných rodičov, v rámci ktorých je umiestnených 1 078 detí a mladých dospelých. V neštátnych subjektoch je potom 151 profesionálnych náhradných rodín, v ktorých je umiestnených 305 detí a mladých dospelých.

Počet profesionálnych náhradných rodičov za ostatných 20 rokov narástol. Na porovnanie, v roku 1997 (teda v čase, keď do pôsobnosti ministerstva práce prešli detské domovy), bolo na Slovensku 7 takýchto rodín a zabezpečovali starostlivosť 13 deťom. Stále však nie je dostatočný, keďže v centrách pre deti a rodinu je aktuálne umiestnených 5020 detí a mladých dospelých (vrátane detí z Ukrajiny, ktorých je 45).

Cieľom zákona nebolo iba vytvoriť lepšie podmienky na výkon profesionálneho náhradného rodiča, ale aj motivovať k zotrvaniu v tejto práci a osloviť ďalších záujemcov. Toto povolanie je totiž mimoriadne náročné a zároveň nesmierne dôležité.

Podrobné informácie o zákone o profesionálnych náhradných rodičoch nájdete na



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kufor plný lásky – Aktuality

Do tohtoročnej zbierky darčekov pre seniorov v domovoch sociálnych služieb sa zapojili aj ľudia z NKÚ. Desiatky kolegov naplnili krabice rôznymi drobnosťami, sladkosťami, drogériou, vianočnými dekoráciami a detskými kresbami. Všetkých 35 krabíc putuje do jedného z domovov.

Kufor plný lásky

Kufor plný lásky



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V parlamente sa rokuje o zákone roka a my sme pri tom – Aktuality

Budúcoročný návrh štátneho rozpočtu má ambíciu riešiť aktuálne krízy, chýba ale plán návratu k udržateľným financiám a výdavkové limity, upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy poslancov pri predkladaní stanoviska úradu k návrhu štátneho rozpočtu v pléne NR SR.

Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Tieto čísla ukazujú, že Slovensko bude vykazovať jeden z najvyšších deficitov verejných financií.

NKÚ v stanovisku pozitívne hodnotí financie vyčlenené na riešenie inflácie a podporu ekonomického rastu. Zároveň ale upozorňuje na veľké riziko nedočerpania fondov EÚ a nedofinancovania viacerých segmentov – zdravotníctva, školstva či strategických cieľov v oblasti životného prostredia. Vo vzťahu k samosprávam poukazujú kontrolóri aj na fakt, že štát nemá vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. 

Celé stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu.

Vystúpenie v pléne NR SR: https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/78?id=276853

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kríza spôsobená pandémiou a vojnou na Ukrajine má výrazne negatívny dopad na rozpočet – Aktuality

Bratislava 24. novembra 2022 – Slovensko dnes vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie. Táto skutočnosť sama o sebe nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií. „Je potrebné, aby v čase výrazného ekonomického útlmu, ktorý je zapríčinený vonkajšími faktormi, dopadmi celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 i vojnovým konfliktom na Ukrajine, štát aktívne stimuloval podnikateľské prostredie, podporoval spotrebu i rast,“ konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Dodáva, že v návrhu budúcoročného rozpočtu sa nachádzajú zdroje na nevyhnutné hospodárske stimuly i nástroje na podporu boja s chudobou, ale na druhej strane sa v kľúčovom dokumente nenachádzajú jasné kroky smerujúce k ozdraveniu a postupnej stabilizácii slovenských verejných financií. Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Hlavným dôvodom nárastu výdavkov je energetická kríza (graf č. 1), na ktorú je vyčlenená suma 3,4 miliardy. Výdavkovú časť rozpočtu zaťažia tiež zdroje určené na valorizáciu starobných dôchodkov (1,5 mld. eur), platov zamestnancov štátnej a verejnej správy (960 mil. eur) či prostriedky určené na podporu rodiny (1,7 mld. eur).

Infografika Stanovisko NKÚ k štátnemu rozpočtu na rok 2023

Obdobie, v ktorom sa nachádza naša krajina ako súčasť európskeho i globálneho priestoru, je poznačené paralelným súbehom viacerých kríz, čo sa premieta do zvýšených nárokov na verejné financie v podobe kompenzačných opatrení, ako aj neočakávaných investícií. „Práve v tomto kontexte rastie význam systémového prístupu k tvorbe štátneho rozpočtu, pričom kľúčom k napĺňaniu tohto cieľa je dodržiavanie pravidiel programového rozpočtovania orientovaného na merateľné a jasne vyčísliteľné ciele jednotlivých verejných politík,“ približuje pohľad na tvorbu rozpočtu predseda národných kontrolórov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 na skutočnosť, že v ostatných rokoch sa oslabujú pravidlá pre tvorbu programového rozpočtu, čo sa prejavuje hlavne na náraste zdrojov v rámci Všeobecnej pokladničnej správy (7,7 mld. eur), ale aj prijímaním opatrení bez širšej odbornej diskusie či účasti sociálnych partnerov pri tvorbe strategických i legislatívnych dokumentov. V záujme vyššej transparentnosti pri použití finančnej rezervy vytvorenej v rámci štátneho rozpočtu, ktorá medziročne vzrastá o 1,2 miliardy a dostáva sa až na úroveň troch miliárd, odporúčajú kontrolóri jasnejšie zadefinovať pravidlá pre ich použitie zo strany rezortu financií i samotnej vlády.

Návrh budúcoročného rozpočtu verejnej správy počíta s deficitom na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 7,9 miliardy eur. V tejto súvislostí vidia kontrolóri riziko, ktoré súvisí s nevyužitím príležitosti zavedenia mimoriadnych dodatočných daňových opatrení, napr. zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností, ktoré by podľa vzoru viacerých európskych krajín, generovali dodatočné príjmy na potrebné kompenzačné opatrenia alebo znižovali mieru deficitu. „Ak sa pozrieme na susednú Českú republikou, u západných susedov vďaka mimoriadnemu zdaneniu (pozn. „Windfall tax“) vie vláda získať do rozpočtu dodatočné 4 miliardy, u nás je príjem z nadmerných ziskov rozpočtovaný na úrovni 313 miliónov eur,“ na konkrétnom príklade približuje možnosti zvyšovania príjmov štátu Ľ. Andrassy.

Kontrolný úrad upozorňuje parlament tiež na skutočnosť, že vláda doposiaľ nezrealizovala daňovo-odvodovú reformu, ku ktorej sa prihlásila programovým vyhlásením a nedôjde tak k vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku. NKÚ opakovane zdôrazňuje, že Slovensko výrazne zaostáva v čerpaní európskej finančnej pomoci. V roku 2023, poslednom roku čerpania fondov EÚ z Programového obdobia 2014 – 2020, existuje vysoké riziko ich nedočerpania a Slovensko tak príde o neopakovateľnú možnosť udržateľného rozvoja z európskych zdrojov (graf č. 2).

NKÚ v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu popisuje riziká, ktoré na základe kontrolnej činnosti identifikoval v segmente zdravotníctva, školstva, pri podpore športu či realizácii strategických cieľov v oblasti životného prostredia a pri výkone kompetencií na úrovni samosprávy. V oblasti zdravotníctva úrad indikuje riziká pre fungovanie ambulantného sektora, zahŕňajúceho všeobecných lekárov či pediatrov, ktorý je z pohľadu občana významným prvkom zabezpečenia kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti. Naplánované výdaje môžu tiež ohroziť rozvoj slovenskej vedy a výskumu, budú mať negatívny vplyv na bežný chod základných, stredných, ale aj vysokých škôl. Napriek deklarovaným opatreniam podpory samospráv pri znižovaní dôsledkov energetickej krízy existuje riziko výpadku jej príjmov. Deficit vo financovaní miest a obcí sa môže prejaviť v kvalite služieb alebo vo zvýšení poplatkov za nich. V roku 2023 dôjde k zvýšeniu priemerných platov pedagogických a odborných zamestnancov školstva, vysoká miera inflácie a rast miezd v národnom hospodárstve však povedú k zníženiu reálnych platov zamestnancov vzdelávacích inštitúcií.

Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)

Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)

Zdroj: IFP, EEX

Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)

Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)

Zdroj: MIRRI SR, čerpanie z celkovej alokácie

 Stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok