Pomohli sme ukrajinským kolegyniam, vojnu pocítili na vlastnej koži – Aktuality

Bratislava 1. augusta 2023 – Ostreľovanie, raketové útoky, poškodené či úplne zničené domovy, strach a aj nútená evakuácia – to všetko zažili a stále zažívajú ukrajinskí kolegovia z kyjevskej Účtovnej komory, ktorá je najvyšším kontrolným orgánom Ukrajiny. Spolupracovali sme s nimi už pred minuloročnou vojenskou inváziou Ruska. Okrem pokračujúcej spolupráce v odbornej rovine sme sa rozhodli usporiadať aj symbolickú zbierku pomoci medzi kontrolórmi NKÚ.

Jej výťažok v týchto dňoch odovzdal slovenský veľvyslanec na Ukrajine Marek Šafin trom ukrajinským kolegyniam, ktorých rodiny patria k tým, čo sa s následkami ruskej agresie vyrovnávajú doteraz. „Skutočného priateľa spoznáte v ťažkých chvíľach a ja som nesmierne rád, že moji kolegovia nezištne prispeli do finančného daru pre ukrajinských partnerov a aspoň takýmto, síce pre nás symbolickým darom, ale pre nich veľkým gestom sme vyjadrili našu solidaritu,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľ. Andrassy.

Ruské útoky na ukrajinské mestá.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Výzvy na výber odborných hodnotiteľov žiadostí

Výzva č. POO-K17-01/2023/OH2 na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako Vykonávateľ pre Komponent 17 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky za účelom odborného posúdenia investícií a reforiem v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vyhlasuje Výzvu č. POO-K17-01/2023/OH2 na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu.

Žiadatelia o zaradenie do zoznamu odborných hodnotiteľov musia spĺňať požiadavky, ktoré sú bližšie špecifikované v dokumente výzvy.

Typ výzvy: otvorená


Dátum zverejnenia: 27.07.2023

Dátum uzavretia 1. kola: 18.08.2023

Dátum uzavretia 2. kola: 18.09.2023


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Výzvy na výber odborných hodnotiteľov žiadostí

Výzva č. POO-K17-01/2023/OH2 na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako Vykonávateľ pre Komponent 17 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky za účelom odborného posúdenia investícií a reforiem v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vyhlasuje Výzvu č. POO-K17-01/2023/OH2 na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu.

Žiadatelia o zaradenie do zoznamu odborných hodnotiteľov musia spĺňať požiadavky, ktoré sú bližšie špecifikované v dokumente výzvy.

Typ výzvy: otvorená


Dátum zverejnenia: 27.07.2023

Dátum uzavretia 1. kola: 18.08.2023

Dátum uzavretia 2. kola: 18.09.2023


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Sociálne podniky dávajú prácu 3 500 znevýhodneným osobám

27.07.2023

Sociálne podniky na Slovensku už 5 rokov prispievajú k sociálnej inklúzii, podpore zamestnanosti a regionálnemu či miestnemu rozvoju. Ich činnosť nie je primárne orientovaná na tvorbu zisku, ale na napĺňanie rôznych spoločenských potrieb. Sociálne podniky tiež zamestnávajú zdravotne či sociálne znevýhodnené a zraniteľné osoby s problematickým uplatnením na trhu práce. Momentálne existuje viac ako 530 registrovaných sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú vyše 6 300 ľudí, z toho 3 495 sú zraniteľné a znevýhodnené osoby. Mnohé z týchto spoločností pritom realizujú inovatívne podnikateľské zámery. Informácie o ich službách a produktoch sú zverejnené v online katalógu sociálnych podnikov www.katalogsp.sk.

 

Od mája 2018, kedy vstúpil do platnosti nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, získalo štatút registrovaného sociálneho podniku na Slovensku viac ako 530 firiem. Ich činnosť nie je primárne zameraná na dosahovanie zisku, ale na napĺňanie rôznych spoločenských potrieb všeobecného záujmu, ktoré pre bežný podnikateľský sektor nemusia byť zaujímavé. Ide o rôzne spoločensky prospešné služby – od zdravotnej starostlivosti, cez sociálnu pomoc, vzdelávanie a výchovu, po rozvoj telesnej kultúry, či ochranu životného prostredia. Sociálne podniky tiež zamestnávajú zdravotne či sociálne znevýhodnené a zraniteľné osoby s problematickým uplatnením na trhu práce. Mnohé z nich pritom realizujú veľmi zaujímavé a inovatívne podnikateľské zámery.

Lídri na Slovensku aj v Európe

Manželia Lucia a Juraj Baľákovci vedú sociálny podnik Živá záhrada s.r.o. v Leopoldove. Ich cieľom je obnovovať život v pôde a integrovať zdravotne znevýhodnených a zraniteľných zamestnancov. Je to prvá iniciatíva zameraná na obnovu mikrobiómu a biodiverzity v pôde v strednej Európe. Podnik sa tiež venuje výskumu pôdneho mikrobiómu a pre poľnohospodárov organizuje workshopy na výrobu kvalitného kompostu, ktorý pomáha obnovovať degradovanú pôdu.

V Bratislave pôsobí jedinečná spoločnosť Law & Political Science Agency , založená Petrom Štaffenom, ktorý má zdravotné znevýhodnenie. Poskytujú široké portfólio služieb pre fyzické aj právnické osoby s dôrazom na integráciu znevýhodnených a zraniteľných osôb do pracovného života. Ich služby zahŕňajú podporu pri uplatnení sa na trhu práce, poradenstvo a informácie o kompenzáciách a pomôckach, ako sú , invalidné vozíky, počítače či osobná asistencia a ďalšie. Pomáhajú zlepšovať kvalitu života znevýhodnených a prispievajú k inkluzívnej spoločnosti.

AfB Slovakia s.r.o. so sídlom v Trnave je najväčším neziskovým IT podnikom v Európe. Okrem Slovenska podnik pôsobí aj na trhu v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a vo Francúzsku. Špecializuje sa na preberanie vyradeného hardvéru od spoločností a verejných inštitúcií, jeho odborným repasovaním a opätovným uvedením na trh. Dokážu tak skĺbiť ekologický prínos a podporu zamestnanosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Aktuálne zamestnáva 12 zdravotne znevýhodnených ľudí.

Vzniku nových sociálnych podnikov pomáhajú Regionálne centrá sociálnej ekonomiky, zriadené v každom krajskom meste, vrátane Bratislavy. Bezplatne poskytujú informácie o možnostiach podpory pre subjekty sociálnej ekonomiky, ako aj nevyhnutnú pomoc a podporu pri žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Katalóg sociálnych podnikov: riešenie pre verejných obstarávateľov a zamestnávateľov

Prehľad registrovaných sociálnych podnikov a ucelenú databázu ich tovarov a služieb je možné nájsť na www.katalogsp.sk . Vďaka tomuto online nástroju môžu organizácie, firmy, ale aj bežní ľudia získať viacero výhod. Ocenia ho najmä verejní obstarávatelia, inštitúcie a samosprávy, ktorí realizujú najmenej desať verejných obstarávaní ročne. Tieto subjekty majú zo zákona povinnosť použiť tzv. sociálne hľadisko najmenej v 6 % z týchto obstarávaní. Registrované sociálne podniky majú výhodu pri uplatňovaní sociálneho aspektu a môžu získať zákazky jednoduchšie.

Ďalšou veľkou skupinou potenciálnych zákazníkov sociálnych podnikov sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami. V zmysle zákona o službách zamestnanosti majú povinnosť zamestnávať z celkového počtu zamestnancov aspoň 3,2 % osôb so zdravotným znevýhodnením. Povinnosť si môžu jednoducho splniť napríklad nákupom služby alebo tovaru od podniku, v ktorom najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným znevýhodnením (aj integračné sociálne podniky). Takmer polovica registrovaných sociálnych podnikov aktuálne v katalógu sociálnych podnikov túto možnosť ponúka.

Katalóg sociálnych podnikov je vhodným miestom aj pre bežných ľudí, ktorým záleží od koho nakupujú a kúpou tovaru alebo objednaním služby chcú podporiť zodpovedné podnikanie.

Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky realizuje Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Efektívne čerpanie eurofondov je pre vládu priorita. Vďaka podpisu memoranda bude Slovensko bližšie spolupracovať s Poľskom, jednou z najúspešnejších krajín v EÚ

Prichádzame s riešeniami ako zlepšiť nastavenie a fungovanie eurofondov na Slovensku. Minister Peter Balík dnes vo Varšave v mene Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) podpísal memorandum o spolupráci s partnerským Ministerstvom rozvojových fondov a regionálnej politiky Poľska. Cieľom je vzájomná podpora a výmena skúseností, aby Slovensko zásadne zlepšilo svoju schopnosť využívať financie z prostriedkov Európskej únie. Na rokovaniach o eurofondoch, ktoré v Poľsku inicioval minister Balík, sa zúčastnila tiež podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti SR a využívanie eurofondov Lívia Vašáková. Experti MIRRI SR a ďalších rezortov rokovali vo Varšave s poľskými partnermi o systéme eurofondov v rámci viacerých odborných panelov, ktoré zorganizovala poľská strana.

„Slovensko má, žiaľ, dlhodobé problémy s čerpaním eurofondov a stále sa motáme niekde na konci európskeho rebríčka čerpania, zatiaľ čo Poľsko patrí v tejto oblasti k najúspešnejším štátom v EÚ. Preto vítam príležitosť, ktorú nám ponúka dnes podpísané memorandum a som presvedčený, že bude tým správnym impulzom, aby sme systém riadenia a využívania eurofondov na Slovensku zásadne zmenili k lepšiemu,“ povedal po podpise memoranda minister investícií Peter Balík. Upozornil, že zatiaľ čo Slovensko je v európskom rebríčku čerpania na 21. mieste a v dobiehajúcom programovom období má vyčerpaných len 75 % z celkovej eurofondovej obálky, Poľsko je v čerpaní v EÚ druhé a vyčerpaných má už 91 % eurofondov.

„S Poľskom sme si blízki v mnohých smeroch – spája nás geografia, medziľudské kontakty, skúsenosti z histórie a podobné výzvy, ktorým musíme čeliť. Dnes sme tu, aby sme vzájomne zdieľali skúsenosti v oblasti efektívneho využívania európskych prostriedkov. Sme vláda odborníkov, ktorá si túto oblasť určila ako jednu z priorít v rámci svojho mandátu. Na Slovensku máme, žiaľ, v čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov dlhodobo medzery. Naopak, naši severní susedia sú nielen najväčší, ale aj jedni z najefektívnejších beneficientov kohéznej politiky v Európskej únii. Som si preto istá, že nám poľská strana môže byť v tejto oblasti inšpiráciou,” uviedla vicepremiérka Lívia Vašáková.

„Memorandum, ktoré sme podpísali, dodáva našej spolupráci oveľa praktickejší rozmer. Zatiaľ čo na Slovensku sme sa uplynulé dve desaťročia sústredili najmä na procesy a eurofondová byrokracia nám prerástla do obrovských rozmerov, Poliaci išli po výsledkoch a čo najviac zjednodušovali cestu k peniazom pre žiadateľov. Poľsko môže byť pre nás inšpiráciou najmä v troch oblastiach. V prvom rade sú to veľké infraštruktúrne projekty. V Poľsku nie je problém vybudovať z eurofondov moderné výskumné centrá, múzeá, postaviť pre Varšavu novú železničnú stanicu či vybudovať úplne nové moderné nemocnice. Druhým poľským špecifikom je silný regionálny prístup. Veľká časť eurofondov ide priamo do konkrétnych regiónov cez regionálne programy,“ uviedol minister Balík. V Poľsku je 16 programov, ktoré sú priamo viazané na investície v konkrétnych regiónoch a v programovom období 2021-2027 regióny rozhodnú o viac ako 44 % z celkovej eurofondovej obálky vo výške 76 miliárd eur. Aj v Poľsku však išlo o postupný proces a regionálnu politiku zobralo ministerstvo pod krídla až v roku 2019. Na Slovensku budú v tomto programovom období rozhodovať priamo regióny vôbec po prvý raz, a to o využití zdrojov v hodnote vyše 2 miliárd, čo je asi 17 % z alokácie Programu Slovensko. „Regionálny princíp pri implementácii eurofondov chceme naďalej posilňovať. Že je to správna cesta, potvrdzuje práve Poľsko. Ako dokážu investície z európskych zdrojov meniť život ľudí v regiónoch k lepšiemu tam vidno na každom kroku. Z eurofondov majú Poliaci nové nemocnice, veľké železničné stanice, výskumné centrá a tento typ veľkých strategických investícií sa musíme naučiť robiť aj my, na Slovensku,” doplnila štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová.

Podľa ministra Balíka je jedným z veľkých prínosov memoranda možnosť výmeny expertov a konzultácie medzi poľskou a slovenskou stranou. „Treťou výzvou je zmena myslenia slovenských expertov, ktorí majú eurofondy na starosti. Popri jednoduchých, ale transparentných pravidlách na Slovensku akútne potrebujeme v čerpaní eurofondov viac odvahy, dravosti a ťahu na bránu. V tomto môžu byť pre nás poľské skúsenosti veľkou inšpiráciou.“

Spolupráca a výmena skúseností expertov však bude obojstranná. „Som presvedčený, že aj viaceré slovenské úspešné príbehy pomôžu poľským kolegom. Jedným z príkladov je príprava investícií z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý podporí tranzíciu regiónov k zelenšej ekonomike a pomôže im prekonať dopady uzatvorenia uhoľných baní a dekarbonizácie priemyslu. Na pláne spravodlivej transformácie sme úzko spolupracovali s partnermi v regiónoch a vďaka tomu sa doňho premietli práve ich pohľady na dlhodobú víziu územia,” dodal minister investícií Balík.

Podľa ministra investícií sú veľkou šancou pre Slovensko nové eurofondy a Program Slovensko. „V snahe predísť problémom, aké poznačili dobiehajúce eurofondové obdobie, sme z Programu Slovensko vyhlásili v priebehu jediného mesiaca už štyri veľké výzvy a do konca leta pribudnú ďalšie. Robíme všetko pre to, aby bol rozbeh nových eurofondov razantný a v závere programového obdobia nemusela naša krajina riešiť rovnaké problémy s čerpaním ako my teraz. Som presvedčený, že nám k tomu pomôže aj spolupráca s našimi poľskými partnermi,“ dodal minister investícií Balík.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Efektívne čerpanie eurofondov je pre vládu priorita. Vďaka podpisu memoranda bude Slovensko bližšie spolupracovať s Poľskom, jednou z najúspešnejších krajín v EÚ

Prichádzame s riešeniami ako zlepšiť nastavenie a fungovanie eurofondov na Slovensku. Minister Peter Balík dnes vo Varšave v mene Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) podpísal memorandum o spolupráci s partnerským Ministerstvom rozvojových fondov a regionálnej politiky Poľska. Cieľom je vzájomná podpora a výmena skúseností, aby Slovensko zásadne zlepšilo svoju schopnosť využívať financie z prostriedkov Európskej únie. Na rokovaniach o eurofondoch, ktoré v Poľsku inicioval minister Balík, sa zúčastnila tiež podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti SR a využívanie eurofondov Lívia Vašáková. Experti MIRRI SR a ďalších rezortov rokovali vo Varšave s poľskými partnermi o systéme eurofondov v rámci viacerých odborných panelov, ktoré zorganizovala poľská strana.

„Slovensko má, žiaľ, dlhodobé problémy s čerpaním eurofondov a stále sa motáme niekde na konci európskeho rebríčka čerpania, zatiaľ čo Poľsko patrí v tejto oblasti k najúspešnejším štátom v EÚ. Preto vítam príležitosť, ktorú nám ponúka dnes podpísané memorandum a som presvedčený, že bude tým správnym impulzom, aby sme systém riadenia a využívania eurofondov na Slovensku zásadne zmenili k lepšiemu,“ povedal po podpise memoranda minister investícií Peter Balík. Upozornil, že zatiaľ čo Slovensko je v európskom rebríčku čerpania na 21. mieste a v dobiehajúcom programovom období má vyčerpaných len 75 % z celkovej eurofondovej obálky, Poľsko je v čerpaní v EÚ druhé a vyčerpaných má už 91 % eurofondov.

„S Poľskom sme si blízki v mnohých smeroch – spája nás geografia, medziľudské kontakty, skúsenosti z histórie a podobné výzvy, ktorým musíme čeliť. Dnes sme tu, aby sme vzájomne zdieľali skúsenosti v oblasti efektívneho využívania európskych prostriedkov. Sme vláda odborníkov, ktorá si túto oblasť určila ako jednu z priorít v rámci svojho mandátu. Na Slovensku máme, žiaľ, v čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov dlhodobo medzery. Naopak, naši severní susedia sú nielen najväčší, ale aj jedni z najefektívnejších beneficientov kohéznej politiky v Európskej únii. Som si preto istá, že nám poľská strana môže byť v tejto oblasti inšpiráciou,” uviedla vicepremiérka Lívia Vašáková.

„Memorandum, ktoré sme podpísali, dodáva našej spolupráci oveľa praktickejší rozmer. Zatiaľ čo na Slovensku sme sa uplynulé dve desaťročia sústredili najmä na procesy a eurofondová byrokracia nám prerástla do obrovských rozmerov, Poliaci išli po výsledkoch a čo najviac zjednodušovali cestu k peniazom pre žiadateľov. Poľsko môže byť pre nás inšpiráciou najmä v troch oblastiach. V prvom rade sú to veľké infraštruktúrne projekty. V Poľsku nie je problém vybudovať z eurofondov moderné výskumné centrá, múzeá, postaviť pre Varšavu novú železničnú stanicu či vybudovať úplne nové moderné nemocnice. Druhým poľským špecifikom je silný regionálny prístup. Veľká časť eurofondov ide priamo do konkrétnych regiónov cez regionálne programy,“ uviedol minister Balík. V Poľsku je 16 programov, ktoré sú priamo viazané na investície v konkrétnych regiónoch a v programovom období 2021-2027 regióny rozhodnú o viac ako 44 % z celkovej eurofondovej obálky vo výške 76 miliárd eur. Aj v Poľsku však išlo o postupný proces a regionálnu politiku zobralo ministerstvo pod krídla až v roku 2019. Na Slovensku budú v tomto programovom období rozhodovať priamo regióny vôbec po prvý raz, a to o využití zdrojov v hodnote vyše 2 miliárd, čo je asi 17 % z alokácie Programu Slovensko. „Regionálny princíp pri implementácii eurofondov chceme naďalej posilňovať. Že je to správna cesta, potvrdzuje práve Poľsko. Ako dokážu investície z európskych zdrojov meniť život ľudí v regiónoch k lepšiemu tam vidno na každom kroku. Z eurofondov majú Poliaci nové nemocnice, veľké železničné stanice, výskumné centrá a tento typ veľkých strategických investícií sa musíme naučiť robiť aj my, na Slovensku,” doplnila štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová.

Podľa ministra Balíka je jedným z veľkých prínosov memoranda možnosť výmeny expertov a konzultácie medzi poľskou a slovenskou stranou. „Treťou výzvou je zmena myslenia slovenských expertov, ktorí majú eurofondy na starosti. Popri jednoduchých, ale transparentných pravidlách na Slovensku akútne potrebujeme v čerpaní eurofondov viac odvahy, dravosti a ťahu na bránu. V tomto môžu byť pre nás poľské skúsenosti veľkou inšpiráciou.“

Spolupráca a výmena skúseností expertov však bude obojstranná. „Som presvedčený, že aj viaceré slovenské úspešné príbehy pomôžu poľským kolegom. Jedným z príkladov je príprava investícií z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý podporí tranzíciu regiónov k zelenšej ekonomike a pomôže im prekonať dopady uzatvorenia uhoľných baní a dekarbonizácie priemyslu. Na pláne spravodlivej transformácie sme úzko spolupracovali s partnermi v regiónoch a vďaka tomu sa doňho premietli práve ich pohľady na dlhodobú víziu územia,” dodal minister investícií Balík.

Podľa ministra investícií sú veľkou šancou pre Slovensko nové eurofondy a Program Slovensko. „V snahe predísť problémom, aké poznačili dobiehajúce eurofondové obdobie, sme z Programu Slovensko vyhlásili v priebehu jediného mesiaca už štyri veľké výzvy a do konca leta pribudnú ďalšie. Robíme všetko pre to, aby bol rozbeh nových eurofondov razantný a v závere programového obdobia nemusela naša krajina riešiť rovnaké problémy s čerpaním ako my teraz. Som presvedčený, že nám k tomu pomôže aj spolupráca s našimi poľskými partnermi,“ dodal minister investícií Balík.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri spúšťajú kontrolu plánu obnovy a preveria hospodárenie úradu pre územné plánovanie – Aktuality

Bratislava 27. júla 2023 – Národní kontrolóri vďaka flexibilnému plánovaniu svojej činnosti už počas tohtoročných letných mesiacov preveria dodržiavanie princípov hospodárnosti, efektívnosti a zákonnosti v rámci štátnych  inštitúcií. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pružne reaguje na závažné riziká v spoločnosti a na základe analýz začína kontrolovať významné dotačné schémy pre znižovanie dopadov energetickej krízy, ale taktiež projekty financovania výstavby nemocníc v Bratislave a Martine z európskeho mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti. Kontrolóri opätovne preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako jeden z najrizikovejších subjektov verejnej správy, ktorý má na starosti čerpanie európskej finančnej pomoci v segmente pôdohospodárstva. Po zrealizovaní predchádzajúcich kontrol bola agentúra povinná prijať opatrenia, a preto bude predmetom auditu preverenie funkčnosti vnútorného kontrolného systému a uplatňovanie protikorupčných nástrojov v rámci celého systému fungovania PPA. Národná autorita pre oblasť externej kontroly vďaka zavedeniu plávajúceho plánovania vie pružne reagovať na celospoločensky významné, rizikové témy, pričom o týchto nových skutočnostiach vo fungovaní NKÚ informoval jeho predseda Ľubomír Andrassy premiéra SR Ľudovíta Ódora.

Predseda vlády SR sa na pracovnom stretnutí zaujímal o to, ako kontrolný úrad reaguje na zásadné zmeny, ktoré sa dotkli fungovania celej spoločnosti po covidovej pandémii a po vypuknutí vojny na Ukrajine. Predseda národných kontrolórov ho informoval, že rovnako ako štátne či verejné inštitúcie, aj kontrolný úrad bol nútený aktívne reagovať na dianie doma, ale i v Európe. „Preto sme napríklad už v závere minulého roka zaviedli pravidlo – plávajúce plánovanie. V rámci plánu kontrolnej činnosti sme vytvorili legitímny priestor na to, aby sme nielen na základe dlhodobých rizikových analýz, ale aj na základe kritérií včasnosti a významnosti identifikovaných rizík dokázali do ročného plánu zaradiť kontroly, ktoré majú byť nielen o fungovaní tejto krajiny, ale aj o príkladoch dobrej či zlej praxe, o edukácii, ktorú majú kontrolóri poskytovať štátnym inštitúciám vychádzajúcim z poznatkov ich vysoko odbornej práce,“ vysvetlil Ľ. Andrassy.

Ľubomír Andrassy a Ľudovít Ódor

Predseda slovenských kontrolórov informoval premiéra Ľ. Ódora aj o ďalších kontrolách, ktoré úrad doplnil po vyhodnotení vlastných rizikových analýz, ale taktiež po odbornom posúdení informácií od verejnosti či poslancov parlamentu. V nadchádzajúcich dňoch bude otvorená kontrolná akcia, ktorá je zameraná na manažment Plánu obnovy a odolnosti v kontexte jeho najrizikovejšieho segmentu, ktorým je verejné zdravotníctvo. Z tohto dôvodu si kontrolóri posvietia nielen na proces zaradenia, ale i manažovania projektov výstavby dvoch kľúčových koncových štátnych nemocníc v Bratislave a Martine. „Tiež sa pozrieme na to, ako sa v rámci ústredných orgánov štátu využívajú takzvané dohodárske pracovné miesta pre plnenie kľúčového poslania ministerstva alebo ústredného orgánu štátu. Riziká spojené s týmto procesom odkontrolujeme v rámci Slovenského pozemkového fondu, ale moji kolegovia, kontrolóri navštívia tiež Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a zároveň najrizikovejšiu inštitúciu, kde evidujeme najvyšší podiel dohodárov na počet kmeňových zamestnancov, a tou je problematický rezort zdravotníctva,“ dopĺňa predseda Andrassy.

Ľubomír Andrassy a Ľudovít Ódor

Ten na stretnutí okrem iného upozornil predsedu vlády na veľmi vážny problém vyplývajúci z predošlých kontrolných akcií  NKÚ, ktoré boli zamerané na fungovanie vodárenských spoločností a ich postavenie v rámci systému kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá zodpovedá za dodávku pitnej vody pre viac ako milión obyvateľov, bolo identifikované riziko, ktoré môže vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie. „V prípade, že sa naplnia naše zistenia, východoslovenské obce a mestá, ako jediní nositelia ústavnej povinnosti voči svojim obyvateľom v oblasti zabezpečenia pitnej vody, stratia potrebnú kontrolu nad spoločnosťou, ktorej bol bezplatne odovzdaný majetok štátnych vodárenských spoločností práve preto, aby obce ako akcionári mohli svoje povinnosti aj plniť. Bez uplatňovania akcionárskych práv samospráva stratí reálne možnosti ovplyvňovať využívanie tohto majetku a obyvatelia regiónu sa stanú rukojemníkmi rôznych biznisových hier. Úlohou vodárenstva nie je produkcia dividend či iných foriem výnosu pre akcionárov, ale rozvoj vodárenskej siete, jej modernizácia, k čomu majú slúžiť aj výsledky hospodárenia spoločností. Riešiť modernizačný dlh vo výške okolo 5 mld. eur, ktorý sme zistili pri kontrole vodárenských spoločností, nemôže byť iba záležitosťou štátneho rozpočtu alebo eurofondov. Opakovane preto upozorňujeme vládu a jej predsedu, že je potrebné analyzovať tento kritických stav a zodpovedné ministerstvá musia pripraviť zmenu legislatívy, aby nedošlo k zásadnej zmene fungovania vodárenských spoločností a tým k nabúraniu jedného z pilierov kritickej infraštruktúry krajiny, ktorej úlohou je zabezpečovanie pitnej vody pre všetkých,“ priblížil predseda NKÚ.

Premiér Ódor sa zaujímal o ambíciu slovenských kontrolórov uchádzať sa o predsedníctvo v rámci európskej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií EUROSAI. NKÚ má záujem prezentovať prácu slovenských kontrolórov, ale tiež ponúknuť európskym partnerom nové témy, ktoré majú kontrolné inštitúcie posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň. To súvisí najmä s otázkou povinného vzdelávania a overovania odborných vedomostí zamestnancov národných kontrolných inštitúcií, ale aj s témou, ako posilňovať dopad výstupov ich činnosti na pozitívnu zmenu fungovania celej spoločnosti, či už z hľadiska legislatívy, systému a riadenia od najvyššej až po najnižšiu úroveň fungovania štátu alebo samosprávy. Predseda vlády v tejto oblasti vyjadril slovenským kontrolórom podporu a verí, že je to cesta k posilneniu nezávislej národnej kontrolnej inštitúcie, posilneniu odborného zázemia úradu, ale aj krok k reprezentovaniu Slovenska ako modernej, vzdelanej a inšpiratívnej krajiny v rámci celého európskeho spoločenstva.  



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Obciam pri poskytovaní ubytovania Ukrajincom chýbali jednotné postupy, absentovala kontrola použitých peňazí – Aktuality

Bratislava 21. júla 2023 – Nejednotné pravidlá evidencie odídencov z Ukrajiny spôsobovali obciam problémy hodnoverne preukázať, či boli splnené podmienky na vyplatenie príspevku poskytovateľom ich ubytovania. V praxi vznikali situácie, keď zamestnanci miestnych úradov podpisovali formuláre za samotných odídencov, inokedy sa zase odídenci podpisovali navzájom. Niekde chýbali dátumy v oznámeniach, inde zase podpisy. Keďže Slovensko nedisponuje potrebným množstvom ubytovacích kapacít pre ľudí, ktorí odišli z Ukrajiny kvôli vojnovému konfliktu s Ruskom, štát finančne podporuje svojich občanov, ktorí odídencom poskytujú bývanie vo vlastných zariadeniach a nehnuteľnostiach. V roku 2022 tak štát vyplatil poskytovateľom ubytovania pre viac ako 74-tisíc odídencov vyše 70 miliónov eur. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, neexistuje verejne dostupná databáza vyplatených verejných zdrojov poskytovateľom ubytovania, ktorá by posilnila princíp transparentnosti a verejnej kontroly. Kontrolóri preto odporúčajú vytvoriť bezpečnú verejnú platformu, ktorá by poskytovala dáta o ubytovacích kapacitách aj o výške poskytnutých prostriedkov zo strany štátu.

Infografika

„Najväčší problém predstavovala evidencia odídencov, keďže neexistoval jednotný vzor evidencie o oznámení poskytovania ubytovania odídencov, ktorý by platil pre celé Slovensko a v ktorom by bolo presne popísané, aké náležitosti má obsahovať,“ priblížila závery kontroly podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Zamestnanci obcí tak postupovali podľa vlastného uváženia. Napriek veľkému počtu ubytovaných odídencov, časovej náročnosti s evidenciou a preverovaním údajov od odídencov a poskytovateľov ubytovania, niektoré samosprávy dokázali vlastnou vynaliezavosťou zefektívniť celý proces evidencie. Kontrolovaný Prešov napríklad zamestnal troch pracovníkov na čiastočný úväzok a dvoch Ukrajincov na dohodu, ktorí sa plnohodnotne venovali iba tejto problematike. Podobne pozitívne možno hodnotiť aj bratislavskú mestskú časť Ružinov, ktorá vytvorila elektronický evidenčný systém „Odídenci“, ako aj špeciálne pracovisko s novou pracovnou pozíciou pre túto oblasť, vďaka čomu zvládol Ružinov vybavovať agendu v požadovaných termínoch.

Kontrolou bolo zistené, že napriek zložitej mimoriadnej situácii sa podarilo poskytnúť adresnú pomoc odídencom z Ukrajiny formou príspevku za ubytovanie odídenca. Prispela k tomu spolupráca Ministerstva vnútra SR s Ministerstvom dopravy SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR pri overovaní údajov o odídencoch a poskytovateľoch ubytovania prostredníctvom informačného systému. Zabránilo sa tak neoprávnenému vyplácaniu finančných prostriedkov štátu a systém prispel aj k zrýchleniu overovacích procesov. NKÚ kontrolou zistil, že zo strany ministerstiev nebol vyplatený príspevok duplicitne. Nedostatky sa však objavili pri realizácii platobných príkazov, kde rezort vnútra v niektorých prípadoch porušil zákon o finančnej kontrole a audite a nedodržal zákonné lehoty pri zasielaní peňazí na úhradu príspevku obciam. Rezort dopravy nedodržal zákonné lehoty na vyplatenie príspevku poskytovateľom ubytovania pri tretine prípadov.

NKÚ poukazuje na to, že v mimoriadnej situácii absentuje systém kontroly hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami. Podľa kontrolórov by mali ministerstvá ako poskytovatelia finančných prostriedkov náhodným výberom kontrolovať oprávnenosť vyplatených príspevkov u poskytovateľov ubytovania. Slovensku zároveň chýba centrálny evidenčný online systém ubytovacích kapacít, či už tých komerčných alebo kapacít verejnej správy. Národní kontrolóri preto navrhujú opatrenie, ktoré by prispelo k zvýšeniu transparentnosti a sprehľadneniu procesov poskytovania ubytovania. „Bolo by vhodné vytvoriť bezpečnú verejnú informačnú platformu alebo aplikáciu, ktorá by v reálnom čase poskytovala údaje o ubytovacích kapacitách vlastníkov nehnuteľností. A tiež údaje o výške poskytnutých peňazí zo strany štátu poskytovateľom ubytovania pre odídencov,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ. Kontrolóri tiež odporúčajú vypracovať jednotný formulár pre oznamovaciu povinnosť odídenca, popísať komplexný postup poskytovania a vyplácania príspevku a takisto zmeniť v zákone o azyle povinnosť odídenca osobne obci oznamovať nie raz, ale dva razy mesačne, že mu oprávnená osoba poskytla ubytovanie.

Za rok 2022 eviduje Ministerstvo vnútra SR takmer 52-tisíc individuálnych odídencov, ktorým oprávnené osoby poskytli ubytovanie a požiadali o príspevok. Za rovnaké obdobie vyplatilo Ministerstvo dopravy SR poskytovateľom ubytovania príspevok za ubytovanie takmer 23-tisíc odídencov. V súčasnosti vláda určila termín poskytovania dočasného útočiska do 4. marca 2024 a doba poskytovania príspevku je stanovená do konca roka 2023. „Pozitívnym aspektom poskytovania príspevku je finančná pomoc slovenským vlastníkom nehnuteľností, pre ktorých bolo v niektorých prípadoch problematické prenajať svoje nehnuteľnosti,“ doplnila H. Crkoňová. Za kontrolované obdobie roka 2022 išlo na príspevok pre poskytovateľov ubytovania pre odídencov najviac peňazí v Bratislavskom a najmenej v Banskobystrickom kraji (graf). Suma vyplateného príspevku pre fyzické osoby presahovala 46 miliónov eur a pre právnické osoby 8 miliónov eur.

Graf: Celková výška finančných prostriedkov na príspevok s rozdelením podľa krajov (v mil. eur)

Graf Celková výška finančných prostriedkov na príspevok s rozdelením podľa krajov (v mil. eur)

Správa o výsledku kontroly “Systém poskytovania a uhrádzania finančných prostriedkov za ubytovanie odídencov z Ukrajiny”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministerka práce Soňa Gaborčáková a maltský minister pre aktívne starnutie diskutovali o budúcnosti sociálnych služieb

19.07.2023

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková v Bratislave prijala maltského ministra pre aktívne starnutie Jo Etienne Abela, aby spoločne zdieľali pohľady v oblasti rozvoja sociálnych služieb. Na stretnutí diskutovali o budúcnosti poskytovania sociálnych služieb s ohľadom na demografický vývoj, rovnako o problematike opatrovateľov v tejto oblasti. Maltská delegácia iniciovala stretnutie s cieľom oboznámiť sa na Slovensku so skúsenosťami s poskytovaním sociálnych služieb pomocou signalizačných náramkov pre seniorov.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková na stretnutí s maltským ministrom Jo Etienne Abelom informovala o pripravovanej Koncepcii reformy financovania sociálnych služieb. Koncepcia je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, Komponentu 13 – Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť. Cieľom je rozvoj sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti a zmena systému financovania všetkých druhov sociálnych služieb s dôrazom na udržateľnosť a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov. Rovnako kladie dôraz na zlepšenie pracovných podmienok pre opatrovateľov a opatrovateľky.

Súčasný systém financovania sociálnych služieb dostatočne nereflektuje na demografický vývoj a starnutie populácie. S tým súvisí zvyšujúci sa dopyt po sociálnych službách a rastúce náklady na zabezpečovanie pomoci odkázaným osobám.

Jednou z foriem, ako sa vysporiadať s novými výzvami a zároveň podporiť starostlivosť o seniorov v domácom prostredí, predstavujú sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. Tieto služby, nazývané aj “telecare”, umožňujú nepretržitú diaľkovú pomoc pre osoby, ktoré potrebujú podporu. Signalizačný náramok sleduje stav osoby v domácom prostredí a je napojený na dispečing. Poskytuje monitorovanie a signalizáciu potreby pomoci, ako aj privolanie rýchlej pomoci.

Maltskú delegáciu v tejto súvislosti zaujímali plány ministerstva práce zriadiť samostatný systém dištančného poradenstva cez linky pomoci na základe nového zákona o poradenstve. Cieľom je zabezpečiť samostatný proces registrácie týchto liniek a stanoviť štandardy služby, ktoré poskytovatelia musia dodržiavať pre získanie finančnej podpory z verejných zdrojov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Covidová pomoc pomohla podnikateľom a živnostníkom, obišla však miestnu samosprávu – Aktuality

Bratislava 7. júla 2023 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo počas pandémie za obdobie od marca 2020 do júna 2022 v rámci projektu Prvá pomoc takmer 2,5 miliardy eur. Z tejto sumy viac ako dve tretiny využili na udržanie pracovných miest zamestnávatelia a zvyšnú pomoc čerpali živnostníci. Štátnu prvú pomoc aktívne využil každý štvrtý zaregistrovaný podnikateľský subjekt. Vyplýva to z odbornej analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Jej cieľom bolo ponúknuť kompetentným štátnym inštitúciám i verejnosti odpoveď na otázky, ktoré okrem iného súvisia s transparentnosťou rozhodovacieho procesu o poskytnutí pomoci, s efektívnym nastavením vnútornej kontroly, ktorá má zabrániť zneužívaniu pomoci a taktiež s naplnením účelu tohto krízového projektu.

„Analytici úradu získali dostatočné uistenie o tom, že vďaka intervencii rezortu práce sa podarilo na Slovensku udržať pracovné miesta, štátna pomoc pomohla podnikateľom prežiť ťažké obdobie spôsobené ochorením COVID-19. Zároveň však musíme upozorniť na skutočnosť, že v mimoriadnych situáciách je potrebné aktivovať všetky stupne vnútornej kontroly, aby sa predišlo zneužitiu verejných zdrojov či finančným podvodom,“ konštatuje šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy. Úrad zároveň upozorňuje vládu na potrebu dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania. „Pomoc má smerovať a podporovať každý subjekt bez ohľadu na to, či ide o privátneho vlastníka, alebo jeho zakladateľom je verejná inštitúcia. Z nášho pohľadu nebolo správne vylúčiť zo schémy aktívnej pomoci podnikateľské subjekty, ktorých zakladateľom bola miestna samospráva, ako sú napríklad dopravné podniky či podniky verejnoprospešných služieb,“ dokresľuje zistenia analytikov NKÚ predseda úradu.

Infografika Covidová Prvá pomoc

V kontrolovaných žiadostiach zo schémy Prvej pomoci analytici NKÚ identifikovali vyše 22 % chýbajúcich údajov, za čo niesli zodpovednosť žiadatelia alebo úrady práce. Väčšinou chýbali údaje o počte zamestnancov, sídle či dátum vzniku firmy. Keďže pri vyplácaní pomoci ministerstvo práce nečerpalo údaje o počte zamestnancov zo žiadostí, ale z vlastných výkazov, ktoré sa aktualizujú každý mesiac, časť nezrovnalostí odstraňoval rezort práce priebežne. K odstráneniu ďalších chýb prispeli aj analytici NKÚ. K júnu minulého roka bolo potrebné vrátiť finančný príspevok v 5,8 % prípadov pre nepresnosť údajov, keďže počet zamestnancov v čase podania žiadosti bol nižší ako počet zamestnancov, na ktorých bola podpora žiadaná. Za povšimnutie podľa analytikov NKÚ stojí aj fakt, že z celkového počtu bezmála 172-tisíc prijímateľov mala až štvrtina sídlo na adrese, ktorá sa vyskytovala v zozname adries dva a viackrát. „Táto skutočnosť, ale napríklad aj nesplnenie podmienky registračnej povinnosti platiteľa dane z príjmov, by mohli znamenať aj neoprávnené poskytnutie pomoci, resp. zneužitie štátnej finančnej pomoci zo strany žiadateľa,“ upozornil predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly s tým, že všetky takéto podozrenia musí ministerstvo práce ako poskytovateľ pomoci prekontrolovať. K obdobným záverom ako slovenskí analytici došli v súvislosti s covid pomocou aj kolegovia v susednej Českej republike. Podľa záverov českých kontrolórov, kompenzačný bonus vo výške viac ako 48 miliárd korún splnil účel a zmiernil dopady krízy. Aj český úrad upozorňuje vládu na to, že časť príjemcov pomoc zneužila.

Najväčší objem finančnej pomoci smeroval na západ Slovenska, do okresov Bratislava I a II (253,9 mil.), okresov Nitra (95,2 mil.), Žilina (92,7 mil.), Bratislava IV (89,9 mil.) a Prešov (76,3 mil.). Na západnom Slovensku sú najväčší prijímatelia pomoci. Najmenej Prvú pomoc využili v troch okresoch východného Slovenska – Medzilaborce (2,4 mil.), Sobrance (3,4 mil.) a Gelnica (4,5 mil.), a v jednom okrese stredného Slovenska – Poltár (2,8 mil.). Z hľadiska počtu prijímateľov – registrovaných podnikateľov – bola situácia v regiónoch odlišná. Najviac prijímateľov bolo z okresov Stará Ľubovňa, Kežmarok a Námestovo. Najnižší počet registrovaných podnikateľov využívajúcich Prvú pomoc bol z okresov Bratislavy a z Krupiny. Prijímatelia štátnej pomoci mohli čerpať financie súbežne z iných ministerstiev. Viacnásobných prijímateľov bolo najviac v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. Okrem Prvej pomoci bolo najviac žiadostí o dotáciu aj z Ministerstva hospodárstva SR (cca 15 tis. prijímateľov) a z Ministerstva dopravy a výstavby SR (cca 7 tis. prijímateľov).

„Aj napriek viacerým, hlavne administratívnym problémom na začiatku spustenia Prvej pomoci, táto schéma prispela k udržaniu pracovných miest na Slovensku a pomohla podnikateľom či živnostníkom. Postupné zníženie administratívnej náročnosti a elektronické spracovanie žiadostí prispelo k zrýchleniu prístupu žiadateľov k finančnej podpore,“ uzatvára zistenia analytikov úradu Ľ. Andrassy. Keďže sa v prvom kroku uprednostnila včasnosť podpory pred dôslednou kontrolou splnenia podmienok zo strany žiadateľov, kontrolóri odporúčajú rezortu práce urobiť dodatočnú reprezentatívnu kontrolu poskytnutej finančnej pomoci a v prípade neoprávnene vyplatenej pomoci z dôvodu uvádzania nesprávnych či zavádzajúcich informácií, žiadať o jej vrátenie.

Na základe zistených nedostatkov kontrolóri odporúčajú prepojiť elektronické spracovanie žiadostí s ministerským Informačným systémom služieb zamestnanosti (ISSZ) a zabezpečiť tak aktuálnosť databáz. Zároveň je nevyhnutné robiť pravidelné, napr. mesačné aktualizácie dát v rezortných informačných systémoch. Systém by mal byť nastavený tak, aby sám kontroloval nosné dáta na základe logických podmienok, ktoré vyplynú z príslušnej schémy pomoci. Napríklad počet podporených zamestnancov by nemal byť väčší ako počet zamestnancov v čase podávania žiadosti, výška uhradenej sumy podpory by mala byť rovnaká alebo nižšia ako suma, ktorú požadoval subjekt v žiadosti a pod. Tiež je nevyhnutné rozšíriť elektronické podávanie žiadostí prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na všetky kategórie štátnej podpory a pomoci, pričom samozrejmosťou by malo byť online prepojenie verejných informačných systémov bez ohľadu na to, ktoré ministerstvo je ich správcom.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok