Slovenskí kontrolóri inšpirujú európskych v otvorenosti voči verejnosti – Aktuality

Praha 24. mája 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Európy sa stretli v Prahe na prvom postcovidovom osobnom rokovaní. Česká metropola sa po dvoch rokoch, keď boli aj kontrolné inštitúcie do veľkej miery odkázané na spoluprácu len v online priestore, stala miestom, kde národní kontrolóri zo 48 štátov diskutovali o boji s korupciou v štátnom sektore či o audítorských skúsenostiach podstatných pre modelovanie príkladov podporujúcich lepšiu správu vecí verejných.

Slovenský najvyšší kontrolný úrad v rámci tematických prezentácií zaujal a inšpiroval mnohých európskych partnerov vlastnou aplikáciou “MuMAP”. Tá už od roku 2020 pomáha občanom kontrolovať ich obec, mesto, v ktorom bývajú. Vďaka užívateľsky prívetivej aplikácii, ktorú vyvinul na prvom medzinárodnom pražskom heckatone tím slovenských analytikov Najvyššieho kontrolného úradu SR, sa môže kontrolórom stať každý, kto sa zaujíma o využívanie verejných prostriedkov na úrovni miestnej samosprávy, o čerpanie európskej finančnej pomoci, ale aj o fungovanie vzdelávacích inštitúcií. „Teší ma, že sa nám podarilo vyvinúť aplikáciu, vďaka ktorej podporujeme občiansky aktivizmus, nepriamo rozširujeme nestrannú kontrolu o ľudí, ktorým nie je ľahostajné, ako funguje ich mesto. A som rád, že naša práca v oblasti digitalizácie inšpiruje iných kolegov v rámci európskej kontrolórskej komunity,” konštatuje predseda slovenského kontrolného úradu Karol Mitrík.

M. Kala, prezident NKÚ ČR a K. Mitrík, predseda NKÚ SR

Kontrolóri NKÚ zároveň patrili medzi troch kľúčových prezentátorov dobrej praxe v oblasti vizualizácie a prezentácie výstupov z kontrolných akcií. „Je dôležité, aby bola každá kontrola zrealizovaná na vysokej odbornej úrovni. Kontrolovanému subjektu musíme vyargumentovať, či nakladá s verejnými financiami hospodárne, či využíva majetok efektívne. Zároveň si uvedomujeme, že len toto samotné pre naplnenie celospoločenského poslania národnej autority pre oblasť externej kontroly nestačí,” povedal predseda slovenského kontrolného úradu. „Nevyhnutným partnerom našej kontrolnej práce sú pre nás bezpochyby poslanci parlamentu, ale i samotná verejnosť. Na výzvu modernej občianskej spoločnosti sme povinní reagovať aktívne. Aj preto tretí rok prezentujeme výsledky práce kolegov kontrolórov prostredníctvom pútavých a obsahovo profesionálne spracovaných správ a vizualizácií. Veríme, že aj vďaka tomu je naša práca pre ľudí zrozumiteľnejšia a pre poslancov zaujímavá – predovšetkým pre potenciálne legislatívne zmeny,” dopĺňa K. Mitrík.

Post-kongres EUROSAI (európske reprezentatívne združenie národných najvyšších kontrolných úradov) sa koná v Prahe od 22. do 24. mája 2022 a je prvým oficiálnym podujatím, ktoré opäť spojilo európskych kontrolórov. Na podujatí v susednej Českej republike sa zúčastňuje aj predseda ukrajinského kontrolného úradu Valeriy Patskan, ktorý sa K. Mitríkovi poďakoval za solidaritu a nezištnú pomoc Slovenska poskytovanú ukrajinskému národu v najťažších časoch ich novodobej histórie. Na druhej strane, z rokovania kongresu boli vylúčení zástupcovia ruského kontrolného úradu.

Konferencia EUROSAI v Prahe 23.5.2022

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

S Rakúskom sme si vymenili cenné skúsenosti pre riešenia ukrajinskej krízy

17.05.2022

Integrácia ukrajinských odídencov a najmä pomoc pri ich začlenení sa do života „v novom dočasnom domove“ boli hlavné témy návštevy rakúskej spolkovej ministerky pre ženy, rodinu, integráciu a médiá Susanne Raab. Pozvanie na Slovensko prijala od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka. V Bratislave spoločne navštívili veľkokapacitné asistenčné centrum pomoci, pričom si vzájomne vymenili skúsenosti aj možnosti riešenia integrácie Ukrajincov. Rakúska ministerka zvlášť ocenila vznik detských skupín, ktoré označila za múdre riešenie pri nedostatočných kapacitách v materských školách.

 

Na Slovensku doteraz našlo svoj dočasný domov vyše 76-tisíc ukrajinských odídencov. Rezort práce sa aj v spolupráci s ďalšími ministerstvami dnes sústreďuje na konkrétne riešenia tých problémov, ktoré by Ukrajincom bránili v ich socializácii či postupnom začlenení sa do spoločnosti. Obaja ministri sa zhodli, že Slovensko aj Rakúsko majú v tomto smere podobné problémy a ich riešenia.

S riešením ukrajinskej krízy sme zistili, že počty Ukrajincov, ktorí požiadali o pomoc na Slovensku a v Rakúsku sú veľmi podobné. Zároveň máme podobné problémy a aj riešenia, ktoré ponúkame, sa ukazujú ako veľmi podobné.

Keďže Rakúsko má dlhodobé skúsenosti s integráciou utečencov na svojom území už pri riešení utečeneckej krízy v roku 2015 – 2016, sme veľmi vďační, že sme s rakúskou ministerkou mohli konzultovať naše návrhy alebo problémy a uistiť sa, že vzhľadom na ich skúsenosti, vieme naše riešenia optimalizovať, poučiť sa a zároveň inšpirovať. Som naozaj veľmi vďačný rakúskej ministerke, že sme sa o tom mohli otvorene porozprávať,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Rakúska ministerka zároveň veľmi ocenila kroky rezortu práce pri riešení nedostatočných kapacít v materských školách umožnením vzniku detských skupín, kde sa o deti v domácom prostredí môže postarať jedna matka za odplatu.

Obe strany sa zároveň dohodli, že v kontakte naďalej zostávajú ich zástupcovia krízových odborov, ktorí problematiku integrácie Ukrajincov zastrešujú.

Rakúsko od vypuknutia vojenského konfliktu prijalo vyše 70-tisíc utečencov. Po registrácii získavajú status vojnového utečenca/ vysídlenca s dočasným právom na pobyt. Nárok majú na ubytovanie, zdravotné poistenie, prístup k školskej dochádzke a bezplatnú dopravu. Rovnako im patria určené dávky na ubytovanie a stravu po splnení stanovených podmienok.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štát má cielene podporovať talentovanú mládež i športové zväzy či kluby – Aktuality

Bratislava 17. mája 2022 – Peniaze na podporu mládeže a talentovaných športovcov sú zo strany štátu nedostatočné. Finančná pomoc v mnohých prípadoch pokrýva len to najnevyhnutnejšie na organizovanie výcvikových kempoch, na sústredenia či súťaže. Situáciu ilustruje kontrola, ktorú Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) realizoval v štyroch športových zväzoch v rámci rokov 2018 až 2020. Napríklad Slovenskej basketbalovej asociácii pripadla na jedno mládežnícke družstvo veľmi nízka, až existenčná suma 600 až 700 eur. Národní kontrolóri upozorňujú, že športové kluby by bez podpory zo súkromných zdrojov mali problém udržať mládežnícke družstvá v súťažiach.

Rozvoj talentov na Slovensku pri súčasnom nastavení pravidiel stagnuje, čoho dôsledkom je pokles úspechu mladých športovcov v medzinárodnom meraní síl. Kontrolný úrad preto nabáda štát prostredníctvom rezortu školstva, aby so zástupcami športovej obce stanovil jednotné pravidlá a merateľné kritériá, podľa ktorých sa budú poskytovať účelové finančné prostriedky na športové projekty. Zároveň by mal určiť mechanizmus transparentného prideľovania finančných príspevkov a to aj zavedením Centrálneho registra dotácií na šport zo všetkých zdrojov.

Infografika - športové zväzy

Podpora a rozvoj športu je vo verejnom záujme každej krajiny. V tejto oblasti plní rozhodujúcu úlohu štát, pričom bez jeho účasti a finančnej podpory by nebolo možné zabezpečiť výchovu či realizáciu športových aktivít a ďalší rozvoj športu. Aj z tohto dôvodu národná autorita pre externú kontrolu vykonala v priebehu rokov 2019 až 2021 päť kontrolných akcií zameraných na šport, či už v oblasti stratégií, financovania, ako aj účinnosti kontrolného systému. Nedávne audity NKÚ poukázali na to, že financovanie športu je dnes nekoordinované, čo neprispieva k transparentnosti využitia verejných prostriedkov. Absencia aktualizovanej ucelenej koncepcie rozvoja športu zároveň vedie k tomu, že peniaze na šport sú prideľované nesystémovo.

NKÚ v rámci najnovšej kontroly preveroval použitie príspevku uznanému športu z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Konkrétne v Slovenskom zväze ľadového hokeja, Slovenskej basketbalovej asociácii, Slovenskom atletickom zväze a v Slovenskom tenisovom zväze. Kontrolóri potvrdili, že uvedené zväzy rozdelili príspevky v súlade so zákonom o športe. Nedostatky však zistili pri prerozdelení samotných príspevkov, keďže v niektorých prípadoch boli prostriedky prideľované bez kritérií. Ilustrovať to možno na príklade Slovenskej basketbalovej asociácie. Príspevok bol taký nízky, že nemohol reálne prispieť k rozvoju športových talentov. Priemerné náklady vynaložené na športovca však nebolo možné porovnávať, pretože basketbalová asociácia finančne zabezpečovala len trénerov, expertov a v iných zväzoch neboli vedené položky, ktoré by preukázali účelnosť použitia poskytnutých príspevkov.

„Je otázne, či suma šesťsto eur na jedno mládežnícke družstvo za kalendárny rok predstavuje podporný faktor, ktorý by viedol k udržateľnému fungovaniu klubu, nehovoriac o cielenom rozvoji mládežníckeho basketbalu. Bez externej podpory, okrem štátnej, by všetky športové zväzy mali problémy udržať mládežnícke družstvá v regionálnych či národných súťažiach,“ priblížil súčasný stav v mládežníckom športe predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík. Pre porovnanie, v atletickom zväze bol príspevok na podporu mládeže prerozdeľovaný v roku 2020 medzi 145 klubov, pričom najvyššia pridelená suma predstavovala 25-tisíc eur a najnižšia 23 eur. Finančný príspevok na rozvoj talentovaných športovcov sa v prípade najlepších klubových a talentovaných tenisových športovcov pohyboval od 2-tisíc do 5-tisíc eur ročne.

V kontrolovanom období bolo za všetky štyri národné športové zväzy na účel výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry reálne vyčerpaných 880-tisíc eur (Slovenský atletický zväz – 420 000 eur, Slovenský zväz ľadového hokeja – 360 000 eur, Slovenská basketbalová asociácia – 100 000 eur a Slovenský tenisový zväz – 0 eur). Audit kontrolného úradu potvrdil riziko, že vnútorný kontrolný systém pokrivkáva, keďže si kontrolóri niektorých národných športových zväzov dlhodobo neplnili úlohy a povinnosti, ktoré im ukladá zákon o športe. Niektorí zväzoví kontrolóri nevypracovávali správy o výsledkoch svojich kontrol, obmedzili sa len na spracovanie hodnotiacej ročnej správy o ich činnosti. Zväzy sa tak dozvedali o vzniknutých nedostatkoch niekedy až s ročným oneskorením a bez popísania kontrolných zistení, resp. nedostatkov.

Národní kontrolóri odporučili parlamentnému výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zaviazať rezort školstva vypracovať koncepciu štátnej politiky v oblasti športu, ktorá by jasne definovala kompetencie zúčastnených strán, nastavila by transparentný a udržateľný systém financovania športu. Poslanci by ministerstvo tiež zaviazali, aby informovalo výbor o budovaní IT systému v oblasti športu. „Cieľavedomú podporu mládežníckeho športu ako aj výchovu talentov je možné robiť iba udržateľným a systémovým spôsobom. Súčasťou udržateľného modelu musí byť finančný mechanizmus, v ktorom je štátna podpora nosným finančným zdrojom, aj keď súkromné peniaze zostávajú jeho neoddeliteľnou súčasťou,“ dodáva šéf kontrolórov K. Mitrík.

 

* * * * *

Športové zväzy sú hlavným nástrojom toku finančných prostriedkov pre šport. Na Slovensku bolo podľa Registra právnických osôb v roku 2021 registrovaných 73 národných zväzov v uznanom športe. Národné športové zväzy boli povinné rozdeliť príspevok uznanému športu v súlade so zákonom o športe nasledovne: najmenej 15 % na šport mládeže pomerne medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch; najmenej 20 % na rozvoj talentovaných športovcov; najmenej 25 % na športovú reprezentáciu.

 

Náhľad správy

 

 

Správa o výsledku kontroly Kontroly v športe 2019-2021 (pdf, 1 MB)

 

 

 

Príloha

Graf: Vývoj alokovaných finančných prostriedkov pre všetky uznané športy v rokoch 2017 – 2021

graf - financovanie športu

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Video: O stratégiách v zdravotníctve a stavebných konaniach v RTVS – Aktuality

O význame kontrol pre spoločnosť aj o procese plánovania kontrolnej činnosti NKÚ diskutoval v RTVS podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Témou bola aj analýza o stratégiách v zdravotníctve. Zistili sme, že posledný strategický dokument zdravotníctva je z r. 2013 a ministerstvo sa vôbec nezaoberalo strategickým plánovaním. 

Pri porovnaní štátnych a súkromných nemocníc Andrassy zdôraznil, že súkromné nemocnice majú lepšie rozpočtové plánovanie a väčší poriadok vo financiách. Štátnym nemocniciam chýba hlavný koordinátor, ktorým by mal byť ministerstvo zdravotníctva, čím by sa zlepšilo aj finančné riadenia. K tomu chýba aj systém DRG, teda presné ohodnotenie lekárskych úkonov.

Diskutovalo sa aj o procese stavebných konaní, ktoré na Slovensku trvajú takmer najdlhšie v EÚ. Problémom je aj chýbajúci informačný systém stavebných konaní, ktorý sa buduje od r. 2009 a ešte stále nie je hotový.

Pre viac informácií si pozrite si záznam relácie Ranné správy z pondelka 16. mája 2022 po 42-tej minúte:

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14026/327781#2571

Náhľad videa - Ranné správy RTVS



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NKÚ hodnotí verejné politiky nielen cez peniaze, ale aj ich prínos pre spoločnosť – Aktuality

Bratislava 12. mája 2022 – Po ročnej prestávke spôsobenej pandémiou COVID-19 dnes (štvrtok, 12. 5. 2022) na Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) SR prebieha každoročný odborný seminár zástupcov úradu s predstaviteľmi 27 memorandových partnerov a zástupcov analytických jednotiek pôsobiacich v rámci štátnych a verejných inštitúcií. Národní kontrolóri na stretnutí prezentujú strategické dokumenty, ktoré definujú priority úradu na rok 2023. Seminár tiež slúži na predstavenie analytických správ z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní z dielne úradu.

V rámci objektívneho a transparentného hodnotenia jednotlivých segmentov verejných politík podstupujú analytické komentáre oponentúru zo strany minimálne dvoch nezávislých odborných inštitúcií. Toto pravidlo bolo zvolené tiež v prípade štúdie k zdravotníctvu či k stavebným konaniam. Materiály slúžia na popísanie rizík, ktoré v danej oblasti vznikajú, NKÚ ich však využíva aj na plánovanie projektov kontrolných akcií. Následne ich kontrolóri overujú priamo v teréne u zodpovedných inštitúcií. V rámci výkonu kontroly a záverov z kontrolnej akcie definujú nielen pohľad úradu, ale aj odporúčania na zlepšenie aktuálneho stavu. „Takáto otvorená prezentácia strategického zamerania kontrolnej činnosti a popísania rizík je krokom k ešte väčšej transparentnosti a otvorenosti fungovania národnej autority pre oblasť externej kontroly. Zároveň je to dôležitá spätná väzba pre uistenie sa, že zacielenie kontrolných akcií smeruje do významných oblastí spoločenského života,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík. Do prípravy strategického zamerania kontrolnej činnosti sú prostredníctvom dotazníkov zapájaní aj externí partneri, analytické jednotky fungujúce na úrovni štátu. Plán kontrol tak nevzniká len na základe vnímania rizikovej oblasti, prípadne témy pre kontrolu z pohľadu kontrolórov, ale aj podľa vyhodnotenia širších súvislostí a nahliadania z externého prostredia.

V rámci svojej pôsobnosti šéf najvyšších kontrolórov zdôraznil, že ročný plán kontrol vychádza z rizikových analýz, stanovenej významnosti či objemu použitých finančných prostriedkov. Na základe týchto argumentov K. Mitrík odmieta kritiku, ktorá zaznela počas vypočutia kandidátov na post predsedu úradu, že národní kontrolóri preverujú len nízke objemy verejných zdrojov, pretože prácu NKÚ nemožno posudzovať iba podľa objemu fyzicky skontrolovaných verejných zdrojov, ale tiež podľa toho, na koľko systémových problémov poukazuje kontrola a ktorých odstránením sa v budúcnosti ušetria značné finančné aj ľudské zdroje. „Objem ročne kontrolovaných zdrojov je oveľa vyšší. Už len stanoviskom k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je na úrovni viac ako 20 miliárd eur, sa úrad vyjadruje k účelnosti a efektívnosti celého balíka verejných financií a ich strednodobého výhľadu. A keďže robíme aj stanovisko k záverečnému účtu štátu, okrem klasických kontrol účtovníctva a výkazníctva sa výsledkom hospodárenia subjektov verejnej správy zaoberáme analytickou činnosťou, ktorá je súčasťou našej práce,“ približuje šéf kontrolórov s tým, že časť kontrol sa venuje aj nastaveniu politík, ktoré súvisia s otázkou systémového použitia zdrojov. „Je často dôležitejšie poukázať na riziká systému, akým sa vynakladajú zdroje, či poukázať na riziká poskytovania neúplných a nepresných informácií z účtovníctva, ako keby sme kontrolovali výšku zdrojov nejakého subjektu či projektu,“ zdôraznil predseda NKÚ.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcim odborným stretnutím analytici kontrolného úradu pripravili materiál o stavebnom konaní, kde identifikovali významné riziká v oblasti jasného zadefinovania kompetencií medzi štátom a samosprávou, ale aj v absentujúcom informačnom systéme pri digitalizácii stavebného konania, ktoré sú významným nástrojom transparentnosti a aj zrýchlenia správneho konania. Počtom dní potrebných na získanie stavebného povolenia patrí Slovensko k najhoršie hodnoteným krajinám spomedzi krajín EÚ (druhé najhoršie) a OECD (najhoršie). Podľa zistení Svetovej banky sú medzi slovenskými mestami významné časové rozdiely v čase potrebnom na získanie stavebného povolenia. Kontrolný úrad upozorňuje aj na nedostatočné personálne a odborné zabezpečenie stavebných úradov v mnohých obciach.

Infografika Stavebné konania

Pri téme zdravotníctva analytici úradu na základe vyhodnotenia dát zdôrazňujú, že výsledky slovenského zdravotníctva nie sú dlhodobo uspokojivé a nevidno ani pozitívny trend v približovaní sa k priemeru krajín EÚ27. Ministerstvo zdravotníctva nemá k dispozícii jasnú stratégiu rozvoja celého segmentu, a to nielen z hľadiska merateľných cieľov, ale aj finančného krytia, ktoré sa najvýraznejšie premieta do neustáleho zadlžovania nemocníc. Posledná stratégia zameraná na zdravotníctvo bola prijatá ešte v roku 2013. NKÚ vníma ako problém aj absenciu finančného riadenia zdravotníctva z pozície ústredného orgánu štátu, ktorým je rezort zdravotníctva. V nedávnej minulosti sa objavili zo strany ÚHP pripomienky, že najvyššia kontrolná inštitúcia sa nedostatočne venuje zdravotníctvu, čo Karol Mitrík nepovažuje za oprávnenú kritiku, ale za klamstvo. Zdravotníctvom sa zaoberáme dlhodobo a veľmi dôsledne. Za ostatných päť rokov sme preverili celý systém hospodárenia nemocníc štátu, samosprávy i súkromných nemocníc. Venovali sme sa vzdelávaniu lekárov i stredného zdravotníckeho personálu či plneniu kompetencií zo strany štátu a vyšších územných celkov. Kým rezort nevykoná podstatné zmeny, najmä vo finančnom riadení nemocníc a nenastaví dlhodobo udržateľné a merateľné ciele, tak problémy, na ktoré NKÚ poukazuje, budú pretrvávať,“ uzatvára šéf kontrolórov.

Analytické správy z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní sú k dispozícii na linku:

https://www.nku.gov.sk/analyzy

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Opatrenia rezortu práce delegácia MMF prijala pozitívne

11.05.2022

Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer dnes, 11. mája, privítal delegáciu Medzinárodného menového fondu (MMF) pod vedením vedúcej misie na Slovensku Petie Topalovej. Stretnutie venované aktuálnym témam a pripravovaným zmenám v súvislosti s rodinnou politikou, dôchodkovou reformou, inflačnou pomocou, ale aj vývoju pracovného trhu po pandémií COVID-19, bude podkladom pre hodnotiacu správu MMF. Ministerstvo práce je jedným z rezortov, ktoré komisia v priebehu tohto roka navštívila.

 

Odborníci ministerstva práce predstavili delegácii MMF zmeny v oblastiach dôchodkov. Ide najmä o zavedenie osobného dôchodkového produktu, ktorý je pre sporiteľa prenositeľný v rámci EÚ. Medzi najdôležitejšie plánovane zmeny patrí zavedenie rodičovského bonusu, zavedenie alternatívneho odchodu do dôchodku po 40 rokoch, korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ale aj zmeny v II. pilieri.

Medzinárodnú delegáciu MMF tiež zaujímali prognózy vývoja zamestnanosti a trhu práce v období po pandémii COVID-19. Pracovné miesta a zamestnanosť pomohli udržať opatreniam ministerstva práce, a to najmä projekty Prvej pomoci pre zamestnávateľov, zamestnancov a SZČO.

Trh práce patrí naďalej medzi tri najväčšie výzvy pre slovenskú ekonomiku. Odborníci v tejto téme ďalej venovali pozornosť hlavne platovým podmienkam a zamedzeniu diskriminácie pri platoch žien a mužov. Rovnako otvorili dôležitú tému zamestnávania cudzincov s dôrazom na prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a jeho dopadom na odídencov hľadajúcich si útočisko na Slovensku.

Od začiatku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, rezort práce podáva pomocnú ruku utečencom, a to v troch agendách, ktoré odborníci predstavili medzinárodnej delegácií. Prvá je pomoc deťom bez sprievodu, kedy je na hraniciach vykonávaná kontrola, či deti, ktoré prichádzajú na Slovensko majú legitímny sprievod. Druhou agendou je pomoc ľuďom, ktorí na Slovensku našli dočasné útočisko pred vojnou na Ukrajine v oblasti zamestnávania. Odídenci, ktorým sa ešte nepodarilo zamestnať sa a sú v nepriaznivej finančnej situácií, majú nárok na poberanie dávok v hmotnej núdzi. Treťou agendou je prvotná sociálna pomoc.

Naše opatrenia vždy reflektovali aktuálne potreby všetkých občanov. Pomohli sme a naďalej pomáhame odídencom z Ukrajiny, no nesmieme pritom zabúdať na našich občanov. Slováci potrebuj pomocnú ruku v čase vysokej inflácie, a preto sme pripravili opatrenia, ktoré im pomôžu túto situáciu zvládnuť,“ uviedol štátny tajomník Juraj Káčer na stretnutí s delegáciou MMF.

Dôležitou časťou diskusie boli práve plánované opatrenia na zmiernenie dopadov zvýšených cien komodít na domácnosti. V súvislosti s ich zmiernením rezort práce vyplatí jednorazovú pomoc nízkopríjmovým domácnostiam a seniorom bez dôchodku, a to vo výške 100 EUR. Do tejto skupiny pomoci patrí aj schválené vyplatenie predčasných 13. dôchodkov, ktoré majú zabezpečiť pomoc seniorom v čase vysokej inflácie. Jednorazové finančné prostriedky vo výške preukázaných zvýšených výdavkov na energie budú vyplatené aj centrám pre deti a rodiny a zariadenie sociálnych služieb.

Vedenie rezortu práce na čele so štátnym tajomníkom poskytlo komplexné informácie Komisii Medzinárodného menového fondu, ktorá ich v blízkej dobe spracuje vo forme hodnotiacej správy spolu s odporúčaniami na podporu ekonomického rastu Slovenska.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Prijatie osobitnej predstaviteľky generálnej tajomníčky Rady Európy pre migráciu a utečencov Leyly Kayacik

04.05.2022

Štátna tajomníčka ministerstva práce Soňa Gaborčáková prijala 4. mája na pôde ministerstva práce osobitnú predstaviteľku generálnej tajomníčky Rady Európy pre migráciu a utečencov Leylu Kayacik. Ústrednou témou stretnutia boli výzvy spojené s prílivom detí a rodín z Ukrajiny na Slovensko a potreba ich ochrany, a tiež ochrana detí pred násilím v postkovidovom období.

 

Na stretnutí s delegáciou rady Európy sa diskutovalo o rizikách rovesníckeho násilia, obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania a o poskytovaní psychotraumatologickej pomoci obetiam vojnového či sexuálneho násilia. Dôležitou súčasťou rozhovoru bola aj téma násilia páchanom na ženách a diskusia o potrebných opatreniach, ktoré je nevyhnutné vykonať v každej z oblastí.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Spoločná kontrola sociálneho poistenia v SR a ČR odhalila nedostatky v oboch systémoch – Aktuality

Bratislava 29. apríla 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Vyšehradskej štvorky, Rakúska a Slovinska sa na pozvanie predsedu slovenského úradu Karola Mitríka zišli na pravidelnom stretnutí. Na spoločnom rokovaní v Rajeckých Tepliciach porovnávali skúsenosti jednotlivých úradov s digitalizáciou a realizáciou kontrol počas dvojročného trvania pandémie COVID-19.

Príkladom spolupráce je koordinovaná kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike. Výsledky ukázali viaceré odlišnosti. Kým na Slovensku bola v roku 2015 do II. piliera zapojená polovica všetkých poistencov, v ČR len 2 %. Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie tak v SR ako aj ČR patrí v rámci Európy k najvyšším, naopak výdavky na sociálne zabezpečenie sú pod priemerom EÚ. Na mzdové výdavky pri správe poistného vynaložila česká strana v priemere o štvrtinu menej ako slovenská. Systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni bol naopak účinnejší. Napríklad objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku o 60 % vyšší ako u našich susedov.

Stretnutie predstaviteľov V4+2

„Aby sme boli schopní porovnávať porovnateľné inštitúcie, často je potrebné realizovať medzinárodné kontroly. Spoločná kontrola sociálnych poisťovní v Česku a na Slovensku je dôkazom toho, že vieme ponúknuť príklady dobrej praxe ako pre českých, tak aj slovenských kolegov. Ak by sme mali k dispozícii dáta len z jednej strany, bolo by informácií málo a zároveň by bolo veľmi ťažké posúdiť, či verejná inštitúcia koná správne alebo nie a či je tu niekto, kto to robí lepšie,“ vysvetlil zámer zrealizovať koordinovanú kontrolu predseda slovenských kontrolórov K. Mitrík.

Systémy sociálneho poistenia v oboch krajinách sú založené na podobných princípoch. Sociálna poisťovňa (SP) na Slovensku a Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ), ktorá spadá pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, však majú rozdielne právne postavenie, nastavenie systému, ako aj financovanie svojich činností. Zároveň majú medzi subjektmi verejnej správy unikátne postavenie. Tieto skutočnosti bránia porovnávať ich na národnej úrovni. Z tohto dôvodu sa národné kontrolné inštitúcie dohodli na koordinovanej kontrole, ktorá mala definovať slabé miesta v systéme na jednej strane a osvedčené postupy na strane druhej. Kontrolóri sa zamerali na správu poistného a s ňou súvisiace činnosti ako výber poistného, vymáhanie pohľadávok a tiež kontrolu platiteľov poistného v rokoch 2015 až 2018.

Zistenia kontrolórov ukázali, že systém starobného dôchodkového zabezpečenia je v rámci krajín nastavený odlišne, oba sú ale založené na viacpilierovom princípe. V Čechách bol druhý, tzv. kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 – 2015, projekt však neuspel. Najmä pre zákonnú povinnosť poistencov prispievať na svoje sporenie z vlastných zdrojov až do konca aktívneho života dodatočné 2 % z vymeriavacieho základu. Na Slovensku funguje II. pilier od roku 2005 až dodnes. Kým v roku 2015 doň bolo zapojených 50 % všetkých poistencov, v Českej republike to boli len 2 %.

Poistné sa v SR aj ČR ukazuje ako dôležitá zložka príspevkov na sociálne zabezpečenie. Podiel týchto príspevkov na celkovom zdanení patrí v oboch krajinách k najvyšším v Európe, v roku 2018 predstavoval asi 44 %. Naopak výdavky na sociálne zabezpečenie v prepočte na ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú pod priemerom krajín EÚ. Podiel výdavkov vynaložených len na správu poistného k celkovým výdavkom bol v roku 2018 v oboch krajinách porovnateľný (graf). „Kontrola ukázala, že principiálne sú systémy nastavené dobre, avšak mzdové náklady sú u nás stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1 000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 % menej ako tá slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení. Odlišné je aj riadenie a prevádzka organizácií spravujúcich poistné. Výdavky českej inštitúcie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tá slovenská hospodári s rozpočtom 2,4 % z vybraného poistného a jej rozpočet schvaľuje parlament,“ uviedol predseda NKÚ.

Rozsah kontrolných činností preverovaných inštitúcií u zamestnávateľov je podobný, avšak kontrolóri odhalili rozdiely pri spôsobe plánovania kontrol, ako aj pri zameraní na rizikové subjekty. Kontroly Sociálnej poisťovne boli účinnejšie, ich podiel s následnými zisteniami bol na Slovensku o 64 percentuálnych bodov vyšší ako u našich susedov. Taktiež objem nedoplatkov zistených kontrolami bol u nás takmer o 60 % vyšší ako v Českej republike. Úspešnosť vymáhania pohľadávok nebolo možné vzájomne porovnať kvôli rozdielnej evidencii a spôsobu vymáhania. ČSSZ na to využíva správnu exekúciu a externé vymáhanie, ktoré umožňuje využívať viac nástrojov. Sociálna poisťovňa vymáhala pohľadávky externe a od roku 2017 aj sama prostredníctvom správneho výkonu.

Ako príklad dobrej praxe by mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktorá sa ukázala byť na Slovensku na vyššej úrovni. V Českej republike bola elektronická komunikácia klientov s ČSSZ založená na princípe dobrovoľnosti a spôsob vedenia spisovej dokumentácie bol nastavený v papierovej podobe, čo zvyšovalo administratívnu náročnosť. Na Slovensku sú elektronizované prakticky všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Zamestnávatelia museli v kontrolovanom období komunikovať so SP výlučne elektronicky. Cenou za túto užívateľsky prívetivejšiu formu komunikácie a pre zamestnávateľov jednoduchšie dosiahnuteľnú spätnú väzbu k predloženým výkazom, boli vyššie náklady na informačné systémy.

 

Náhľad správy

 

 

Správa o koordinovanej kontrole Správa sociálneho poistenia v ČR a SR (pdf, 2,5 MB)

 

 

 

PRÍLOHY


Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

 

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

 

Tabuľka: Prehľad o príjmoch a výdavkoch systémov sociálneho zabezpečenia vybraných štátov EÚ za rok 2017

Štát

Ekonomicky

aktívne

obyvateľstvo

(EAO)

Príjmy na sociálne zabezpečenie

Výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia

Podiel príjmov na sociálne zabezpečenie a výdavkov na dávky sociálneho

zabezpečenia

v tis.

na 1 EAO, tis. €

na 1 EAO, tis. €

%

Bulharsko

3 278

2,93

2,61

111,88

Rumunsko

8 812

3,24

3,00

108,02

Lotyšsko

946

4,23

4,15

101,88

Litva

1 408

4,94

4,33

114,17

Maďarsko

4 565

4,95

4,97

99,74

Poľsko

16 919

5,62

5,41

103,91

Slovensko

2 726

5,99

5,49

109,18

Chorvátsko

1 807

6,11

5,57

109,75

Estónska republika

665

5,58

5,63

99,08

Česká republika

5 248

7,14

6,58

108,60

Malta

226

8,06

7,97

101,10

Cyprus

417

9,59

8,70

110,15

Portugalsko

4 972

10,39

9,29

111,84

Slovinsko

1 011

9,49

9,47

100,19

Grécko

4 701

10,18

9,55

106,65

Španielsko

22 558

11,56

11,85

97,54

240 637

18,78

17,22

109,07

Írsko

2 282

21,24

18,62

114,05

Veľká Británia

32 215

21,60

19,13

112,91

Taliansko

25 340

20,36

19,21

105,94

Nemecko

42 094

24,37

21,98

110,90

Holandské kráľovstvo

8 805

27,84

23,10

120,50

Rakúsko

4 433

24,22

23,90

101,32

Belgické kráľovstvo

4 940

26,56

24,54

108,25

Francúzsko

29 288

26,90

24,85

108,25

Fínska republika

2 635

26,73

25,77

103,73

Švédsko

5 190

28,44

26,10

108,97

Dánske kráľovstvo

2 870

36,56

31,37

116,54

Luxemburské veľkovojvodstvo

286

47,98

42,77

112,17

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vicepremiérka Remišová: Na ministerstve informatizácie pracuje v IT pozíciách dvakrát toľko žien ako je európsky priemer

MIRRI SR je aj tento rok partnerom prestížneho podujatia Girl´s Day 2022

Dnešný deň je Medzinárodným dňom dievčat a žien v IT. Oslavuje sa pravidelne každý štvrtý štvrtok štvrtého mesiaca v roku s cieľom dievčatám a mladým ženám ukázať možnosti kariéry vo svete informačných technológií. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR je aj tento rok partnerom podujatia Girl´s Day na Slovensku. 

Väčšie zapojenie žien do oblasti inovácií a informačno-komunikačných technológií je jednou z priorít nášho ministerstva. Už dávno neplatí, že technické odbory sú výsadou mužov, práve naopak, čoraz viac sa v nich presadzujú vzdelané a šikovné ženy, ktoré sú pre tieto oblasti veľkým prínosom. Preto podporujeme všetky aktivity, ktoré pomáhajú väčšiemu zapojeniu žien v IT a spolutvoríme európske politiky, ako je napríklad aj nedávno prijatá neverská deklarácia o podpore žien v inováciách a podnikaní. Na našom ministerstve na IT pozíciách zamestnávame 35 % žien, čo je vysoko nad slovenským a dokonca aj celoeurópskym priemerom. Postupne tiež zvyšujeme počet žien na riadiacich pozíciách,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.

Podujatie Girl´s Day sa koná online a zaregistrovalo sa naň viac ako 1 600 záujemkýň z celého Slovenska. Dievčatám od 15 do 19 rokov ponúkne bohatý program rozdelený do troch blokov.  Tohtoročný deviaty ročník sa zameria na jednotlivé pozície, v ktorých sa ženy v IT svete môžu uplatniť. Desať odborníčok rozpovie svoje úspešné príbehy a popritom sa účastníčky podujatia dozvedia mnoho zaujímavých informácií z pozadia IT firiem. IT sektor neponúka iba prácu kóderov, ženy sa vedia uplatniť napríklad tiež ako manažérky kvality, developerky, analytičky, produktové špecialistky, špecialistky informačnej bezpečnosti, projektové manažérky pre konkrétne softwarové produkty, IT líderky a mnohé ďalšie.

„Zvládnutie digitálnych zručností je v dnešnej dobe to, čo pred sto rokmi schopnosť čítať a písať. Digitálne zručnosti sú nevyhnutné pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce vo väčšine pozícií. Som rád, že naše ministerstvo je stálym partnerom podujatia Girl´s Day, ktoré rovnako ako iné aktivity prispieva k evanjelizácii myšlienky, aby sa čoraz viac dievčat a žien stalo súčasťou IT sveta. Sveta, ktorý už dávno nie je iba o kódovaní, ale ponúka najrôznejšie pozície. Príkladom je aj najúspešnejšia štátna aplikácia GreenPass, ktorú používa viac ako 2 milióny Slovákov a ktorú programovali v štátnej spoločnosti Slovensko IT. Za touto aplikáciou v pozícii produktovej manažérky stojí práve žena,“ povedal na otvorení podujatia Girl´s Day Ján Hargaš, štátny tajomník ministerstva informatizácie a Národný koordinátor pre digitálne vzdelávanie a zručnosti.

Podľa štatistík Európskej komisie až 52 % populácie EÚ tvoria ženy, ale v priemere predstavujú len 17 % zo všetkých špecialistov v oblasti informačno-komunikačných technológií. V roku 2020 sa podľa údajov EK počet žien – IT špecialistiek na Slovensku zvýšil z 13 % na 16 %.

Práve  osvetové aktivity, medzi ktoré patrí aj Girl´s Day, pomáhajú zvyšovať počet STEM študentiek (študentky prírodných a technických vied, inžinierstva a matematiky) a pozitívne ovplyvňovať vnímanie IT sektora a príležitostí, ktoré ponúka.

„Potenciál žien v IT, ale aj v technických odboroch je veľmi vysoký. Do týchto vied prinášajú nový, vlastný pohľad a pomáhajú svet IT rozvíjať. Práve osvetové podujatia a konkrétne príklady špičkových odborníčok sú vhodným spôsobom, ako žiačkam a študentkám základných a stredných škôl pozitívne predstaviť technické odbory, ich potenciál a možnosti vysokého kariérneho rastu po ukončení štúdia,“ doplnila vicepremiérka Remišová.

Podľa štatistických dát Európskej komisie z roku 2019 najvyšší počet STEM absolventiek na 1 000 obyvateľov Únie majú Íri (24 na 1 000) a Poliaci (17 na 1 000). Slovensko má 9 absolventiek z 1 000, a žiaľ, je stále v poslednej tretine a to aj napriek tomu, že viac ako 90 % Sloveniek má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Ministerstvo investícií a informatizácie sa aj preto aktívne zapája do popularizačných kampaní a tvorby politík na európskej aj svetovej pôde. V marci tohto roka sa pripojilo k európskej Deklarácii o podpore žien v inováciách a podnikaní, ktorú európske krajiny prijali vo francúzskom Nevers. V poradí ide už o tretiu deklaráciu, ktorá sa venuje podpore žien. Slovensko v roku 2019 pristúpilo k Deklarácii na podporu žien v digitálnej dobe, v roku 2021 štáty EÚ prijali Ľubľanskú deklaráciu o rodovej rovnosti vo vede a výskume.

Samotná Európska komisia má záujem zvyšovať podiel žien v riadiacich pozíciách. Predsedníčka EK Ursula von der Leyen vyhlásila: „Kto ženy skutočne hľadá, ten ich na rozhodovacie pozície nájde.“ Európska únia aj ďalšie medzinárodné organizácie si stanovili ciel dosiahnuť 40 %  zastúpenie žien v poradných orgánoch, radách a komisiách.

V apríli 2021 sa ministerstvo investícií a informatizácie zapojilo aj do prvej európskej kampane na ukotvenie Európskeho dňa dievčat a žien v informačno-komunikačných technológiách.

V roku 2020 ministerka Veronika Remišová zriadila Stálu komisiu pre etiku a reguláciu umelej inteligencie, ktorej predsedá odborníčka profesorka Mária Bieliková a jej členov tvorí 38 % žien. Rovnako tak má ministerstvo svoju expertku v skupine Group of Friends o etike umelej inteligencie zriadenú zo strany Kuwajtského veľvyslanca stálej delegácie UNESCO.

V Rade Európy bola zriadená skupina Committee for Artificial Intelligence, ktorú vytvorilo 46 členských štátov a v rámci jej úradu pôsobí deväť odborníkov, z toho 4 ženy. Čestnú pozíciu Spravodajcu pre rodovú rovnosť zastáva odborníčka ministerstva investícií a informatizácie.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zistenia NKÚ sa vďaka diskusii v parlamentných výboroch pretavujú do novej legislatívy – Aktuality

Bratislava 21. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík dnes (vo štvrtok) predloží do parlamentného výboru pre financie a rozpočet Výročnú správu o výsledkoch kontrol úradu za rok 2021. Kontrolóri v minulom roku ukončili 40 akcií s bezmála 800 zisteniami v takmer 120 kontrolovaných subjektoch. Audity sa okrem iného zamerali na nakladanie s majetkom štátu v Slovenskom pozemkovom fonde, hospodárenie vodárenských spoločností a samospráv, ako aj na najzraniteľnejšie časti dopravnej infraštruktúry, akými sú mosty a najrizikovejšie železničné priecestia. Predseda národnej autority pre externú kontrolu Karol Mitrík zároveň zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom súhrn výsledkov kontrol ukončených v prvých troch mesiacoch roka 2022. Správy z kontrol od minulého roka priebežne prerokúvajú aj parlamentné výbory, vďaka čomu dochádza aj k následnej úprave legislatívy.

Predseda úradu predkladá poslancom v poradí siedmu správu o výsledkoch kontrol v rámci jeho sedemročného mandátu, ktorý sa chýli ku koncu. Počas siedmich rokov jeho pôsobenia vykonal úrad spolu 250 kontrolných akcií v 2 100 kontrolovaných subjektoch verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa ušetrili desiatky miliónov eur. „Naše audity sa podobne ako vo svete čoraz viac sústreďujú na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov,“ priblížil predseda národných kontrolórov Mitrík. Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií.

Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. Ukazuje sa, že je okrem iného potrebné, aby Slovenský pozemkový fond štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za 7 rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii. Vážnou výzvou je aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Príkladom toho je fakt, že až takmer polovica z viac ako dvoch tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená. Chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory.

Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili alarmujúci stav mostov na cestách I., II. a III. triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém ich údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania, podobne ako je to v Čechách cez Štátny fond dopravnej infraštruktúry. Kontrola vodárenských spoločností odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

Rok 2021 bol prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre vecnú diskusiu zainteresovaných strán aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol. Popri kontrolovaných subjektoch sa tak aktívnymi kľúčovými adresátmi stali aj samotní poslanci. „Práve prostredníctvom poslancov možno zodpovedných ministrov a reprezentantov štátu konfrontovať so závermi z našich kontrol a uzneseniami ich zaväzovať, aby prijímali zásadné opatrenia na nápravu,“ uviedol Mitrík. NKÚ v predošlom roku parlamentným výborom odporučil, aby zaviazali jednotlivé kontrolované subjekty alebo ich zriaďovateľov prijať 67 opatrení, z ktorých 10 bolo zameraných na úpravu legislatívy. Spomedzi zrealizovaných zmien sú to napríklad prechod školstva pod jedného zriaďovateľa, čo umožní efektívnejší a prehľadnejší systém riadenia, takisto precizovanie rozsahu, podmienok a spôsobu poskytovania dotácií z príjmov a odvodov z hazardných hier. Prijaté opatrenia v podobe legislatívnych úprav smerujú aj k znižovaniu plastového odpadu či k príprave nového zákona o obaloch a neobalových výrobkoch s cieľom nastaviť nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

 

Výročná správa NKÚ za rok 2021 náhľad

 

Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2021 (pdf, 65 strán, 3,9 MB)

 

 

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok