| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Projekt ESMO je príkladom plytvania a vážneho zlyhania vnútornej kontroly – Aktuality

Bratislava 26. mája 2023 – Elektronický monitoring väznených osôb za viac ako 50 miliónov eur bol počas šiestich rokov využitý v priemere na 10 percent. Zásadné pochybenia sprevádzali projekt od počiatočného nastavovania merateľných parametrov, cez fázu jeho praktickej realizácie až po udržateľnosť. Deň monitorovania obvinenej či odsúdenej osoby stal štát viac ako 150 eur. Keby Slovensko postupovalo ako Belgicko a Španielsko, náklady na monitoring by boli niekoľkonásobne nižšie. Tieto krajiny využívajú monitoring ako komplexnú službu za mesačný poplatok namiesto toho, aby verejné financie vynakladali na kúpu, rozvoj a tiež prevádzku celého systému. V roku 2022 boli denné náklady na monitoring jednej osoby v belgickom regióne Flámsko na úrovni necelých 5 eur.

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) konštatujú, že úspory verejných financií Slovensko nedosiahlo a plánované alternatívne tresty vo forme domáceho väzenia pre dve tisícky súbežne monitorovaných osôb ročne boli počas šiestich rokov využívané minimálne. Dnes je možné hovoriť o plytvaní s verejnými i európskymi zdrojmi a vážnom zlyhaní vnútorných kontrolných mechanizmov rezortu spravodlivosti. Nedostatky zaznamenala kontrola aj v procese verejného obstarávania, ako aj pri dodržiavaní rozpočtových pravidiel. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odstupuje zistenia v súvislosti s porušením finančnej disciplíny Úradu vládneho auditu a podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku posúva orgánom činným v trestnom konaní.

Infografika ESMO

Slovenskí kontrolóri preverovali projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ESMO) po šiestich rokoch od jeho sprevádzkovania druhýkrát. V minulom roku skontrolovali prijaté opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo na základe kontrolných zistení z roku 2017. Zároveň posudzovali úspešnosť naplnenia cieľov projektu, ktorý bol spolufinancovaný z európskych zdrojov. Jeho primárnym cieľom bolo dosiahnutie úspory vo verejných financiách, znížením počtu odsúdených osôb vo väzniciach, pričom s návratnosťou finančných prostriedkov vložených do projektu sa rátalo po šiestich rokoch od spustenia do prevádzky (2021). „Zásadným problémom však boli zle nastavené základné parametre národného projektu už v rámci štúdie uskutočniteľnosti. Tá nezohľadnila všetky technické špecifiká a nevhodne boli nastavené merateľné ukazovatele,“ vysvetlil predseda úradu Ľubomír Andrassy. Štúdia uskutočniteľnosti v jednotlivých oblastiach obsahovala neúplné a nedostatočne zrozumiteľné informácie. Okrem toho zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá počas šiestich rokov nemala byť zásadne menená, sa po ukončení verejnej súťaže dodatkami zmenila až štyri razy. V jednom prípade sa počet dodaných monitorovacích jednotiek na alkohol znížil z 500 na 50 kusov, no výška výdavkov na projekt ESMO zostala rovnaká. Takisto technologická podpora niektorých zakúpených zariadení pre monitorovanie osôb skončila už počas povinnej udržateľnosti projektu.

Národná autorita pre externú kontrolu poukazuje na fakt, že technické zariadenia určené na monitoring obvinených či odsúdených osôb boli vo všeobecnosti využívané len v minimálnej miere a značne neefektívne. Počas kontrolovaných šiestich rokov sa ich využiteľnosť pohybovala od 0,71 % do necelých 22 %. Z celkového počtu 3,3 milióna osobodní, kedy mohli byť súbežne monitorované osoby v priebehu rokov 2016 až 2021, bol reálny monitorovací čas len na úrovni 300-tisíc osobodní. Technické zariadenia sa tak využívali v priemere len na 10 percent z celkovej možnej kapacity (tabuľka). Nevhodný výber niektorých zakúpených monitorovacích zariadení a celkovo ich nízke využívanie bolo hlavným dôvodom, že ekonomická návratnosť projektu nebola vôbec dosiahnutá. Výdavky na investície, prevádzku a riadenie elektronického monitoringu boli po šiestich rokoch fungovania o 35,6 mil. eur vyššie ako výdavky na odsúdených, ak by nebol elektronický monitoring osôb vôbec implementovaný do reálnej praxe.

Ministerstvo spravodlivosti SR sa zaviazalo, že v období piatich rokov od riadneho ukončenia projektu v roku 2016 nedôjde k podstatnej zmene projektu. Ako však ukázala kontrola, už v priebehu prvých piatich rokov boli zakúpené a uhradené zo štátneho rozpočtu ďalšie technické zariadenia na monitoring osôb vo výške viac ako 2 mil. eur. „Tieto dva milióny museli byť preinvestované nad rámec vyčlenených prostriedkov, aby projekt ESMO neskolaboval a zostal aspoň v minimálnej miere funkčný,“ priblížil šéf národných kontrolórov. Rezort spravodlivosti investoval v roku 2014 na nákup elektronických monitorovacích zariadení osôb, prístrojov na technickú obsluhu monitoringu vrátane licencií a ďalších komponentov asi 27 miliónov. V priebehu rokov 2015 až 2021 v rámci produkčnej fázy vynaložilo ministerstvo na servisné služby a rozvoj systému ESMO ďalších asi 23 miliónov. Do projektu tak išlo viac ako 50 mil. eur.

Napriek tomu, že systém mal podľa zmluvných podmienok poskytovať rôzne funkcionality na generovanie štatistík, dodnes nie je možné z neho získať ani jednoduché prehľady o využívaní monitorovacích zariadení a dodávateľ softvéru si za ich vytvorenie vyžiadal dodatočných 30-tisíc eur. „Rezort spravodlivosti v decembri 2021 uzatvoril s výhradným dodávateľom ďalší dodatok na údržbu a prevádzku informačného systému na roky 2022 až 2024 za sumu 11 miliónov eur. Ministerstvo tak ani po uplynutí piatich rokov od riadneho finančného ukončenia projektu nehľadalo ekonomické možnosti, ako znížiť výdavky na prevádzku monitorovacieho systému, ktorý má primárne odľahčiť kapacity väzníc a zároveň taktiež šetriť verejné financie spojené s ich prevádzkou,“ konštatuje Ľ. Andrassy a zároveň dopĺňa, že tento projekt je príkladom veľmi zlej praxe pri riadení IT projektu, pri porušovaní princípov transparentnej hospodárskej súťaže a je ukážkou plytvania s verejnými zdrojmi. „Za takéto konanie by mala byť vyvodená voči zodpovedným zamestnancom rezortu spravodlivosti nielen pracovno-právna, ale následne aj možná trestnoprávna zodpovednosť, o ktorej však môže rozhodnúť len nezávislý súd,“ uzatvára šéf slovenských kontrolórov. 

Správa o výsledku kontroly Využívanie Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , , , , , ,

Kontroly potvrdzujú, že reforma štátnej a verejnej správy je po 30 rokoch nevyhnutná – Aktuality

Bratislava 19. mája 2023 – Každá piata kontrola, ktorú Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zrealizoval v minulom roku, bola zameraná na fungovanie miestnej samosprávy a jej nakladanie s verejnými financiami či majetkom. Kontrolóri preverovali 131 subjektov v 99 samosprávach a 32 organizáciách zriadených obcami, mestami, samosprávnymi krajmi. Časť kontrol vychádzala z vyhodnotenia podnetov od občanov. Podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej kontrolnými akciami pravidelne poukazujeme na fakt, že vnútorný kontrolný systém samospráv je často povrchný a nezameriava sa na systematické monitorovanie plnenia cieľov, účelnosti a hospodárnosti využívania prostriedkov samospráv. Mnohé kompetencie, hlavne v prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu, nie sú vymedzené dostatočne, čo má často negatívny vplyv na strategické plánovanie zámerov samospráv a ich financovanie. NKÚ apeluje na potrebu reformy miestnej samosprávy a zvýšenie jej celkovej efektívnosti. Potvrdili to aj nedávne kontroly zamerané na vymáhanie nedoplatkov obcami, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a na príjmy obcí počas pandémie.

Infografika NKÚ: Kontroly: Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi Vymáhanie nedoplatkov v samospráve Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie S akými problémami sa stretáva samospráva? podľa NKÚ nemá dostatočne vymedzené kompetencie vnútorná kontrola je často identifikovaná ako povrchná mestám a obciam počas pandémie klesli výnosy z daní z príjmu fyzických osôb refundácie výdavkov na záchranné práce prichádzali od štátu oneskorene objem daňových nedoplatkov sa napriek vymáhaniu medziročne zvyšuje obce zasielajú výzvy na zaplatenie, chýbajú im postupy pre vymáhanie nedoplatkov systém preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňoval neoprávnené vyplácanie verejných prostriedkov

Príjmy obcí v pandémii

Mimoriadna situácia spôsobená vypuknutím pandémie Covid-19 výrazne zasiahla do života spoločnosti. Mestá a obce mali pri riešení situácie nezastupiteľnú úlohu. Kontrolóri preto vo vybraných 21 mestách a obciach preverovali účinnosť nimi prijatých opatrení na poskytovanie služieb občanov a následný vývoj príjmov obecných rozpočtov v roku 2020. Najväčší dopad na rozpočty miest a obcí sa prejavil na výnose z dane z príjmu fyzických osôb, ktorý medziročne klesol. Tento výpadok dokázali niektoré samosprávy nahradiť ostatnými príjmami. Viaceré zvyšovali sadzby miestnych daní a poplatkov, napríklad výber dane z majetku vzrástol v kontrolovaných subjektoch spolu o vyše 12 % a poplatok za komunálny odpad o porovnateľnú výšku.

Štát poskytol samosprávam bezúročnú návratnú pomoc, ktorá sa vypočítala z výšky výpadku podielovej dane odhadnutého v prognóze, no nakoniec sa ukázala ako nadhodnotená. S problémami sa obce a mestá stretávali pri vynakladaných výdavkoch na záchranné práce v súvislosti s pandémiou, keďže o ich oprávnenosti sa dozvedeli až po ich čiastočnej realizácii a ich refundácia prichádzala oneskorene. Obce vplyvom prijatých opatrení niektoré svoje služby obmedzovali, napriek tomu boli poskytované vo všetkých kritických oblastiach. „Samosprávy počas pandémie preukázali schopnosť prijímať operatívne riešenia zohľadňujúc miestne pomery aj v čase, keď orgány krízového riadenia či ostatné relevantné štátne inštitúcie len diskutovali o možných opatreniach. Bez zodpovedného a aktívneho prístupu miest a obcí by bolo zvládnutie pandémie nemožné,“ priblížila podpredsedníčka slovenských kontrolórov H. Crkoňová.

Pandémia podľa národnej autority pre externú kontrolu odhalila dlhodobo neriešené systémové problémy súvisiace s krízovým riadením a civilnou ochranou, ktoré súvisia s rozdelením kompetencií medzi štátom a samosprávami. Materiál civilnej ochrany bol v skladoch často exspirovaný, nebol priebežne dopĺňaný a bol k dispozícii v nedostatočnom počte. Tretina z kontrolovaných miest a obcí sklad civilnej ochrany ani nemala. Viaceré boli zrušené kvôli zastaranému materiálu a nevyhovujúcim priestorom. Kontrolóri ako problematickú identifikovali koordináciu a plnenie úloh v civilnej ochrane, ale aj nejednoznačnosť a roztrieštenosť v kompetenčných oprávneniach. Informácie o pandemických opatreniach neboli podľa kontrolovaných subjektov poskytované včas, opatrenia boli nejednoznačné a často menené, čo samosprávam komplikovalo ich realizáciu. Novú koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027 schválila vláda v marci 2022.

Správa o výsledku kontroly Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Touto kontrolou chcel kontrolný úrad poukázať na zložitosť nastavenia systému poskytovania pomoci, ktorý bráni efektívnemu a adresnému prerozdeľovaniu pomoci štátu. Takmer 20-ročný model pomoci často nereflektuje vývoj spoločnosti. „Neustále dokladovanie, prehodnocovanie a prepočítavanie nárokov a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima, je administratívne náročné a neefektívne. Existuje významné riziko, že správa celého systému je finančne nákladnejšia, ako samotná vyplácaná pomoc,“ priblížila podpredsedníčka úradu. Kontrolóri, ktorí sa zamerali na obdobie rokov 2019 a 2021 ďalej zistili, že údaje zverejňované vo výročných správach ústredia práce nekorešpondovali s dátami v informačných systémoch. Tieto mali prevažne evidenčný charakter a nesledovali všetky dostupné údaje, aj keď v spisoch poberateľov tieto informácie boli. Kontrola preukázala, že existovali domácnosti, ktoré boli reálne v hmotnej núdzi, na poskytnutie finančnej pomoci však nespĺňali podmienky. Nesledovali sa dôvody, pre ktoré nedostali domácnosti pomoc alebo vypadli zo systému pomoci v hmotnej núdzi.

Administratívny proces, umožňujúci vyplácanie finančných prostriedkov na základe nesprávnych informácií, nie je účinným a transparentným nástrojom pre adresné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Negatívnym príkladom je tiež príspevok na bývanie, keď kontrolóri identifikovali prípady potvrdení, vydaných obcou, o splnení podmienok nároku na príspevok na bývanie, ktoré v skutočnosti neboli žiadateľom splnené. Súčasné nastavenie systému preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňuje neoprávnené vyplácať verejné prostriedky, na druhej strane kritériá definujúce splnenie nároku na jeho získanie nebola schopná splniť viac ako polovica poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Nastavenie systému právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vytváralo priestor pre neefektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Proces evidencie dochádzky občanov na získanie aktivačného príspevku za menšie obecné služby bol väčšinou veľmi formálny. NKÚ preto odporúča zabezpečiť jeho adekvátne nastavenie v jednoduchej a jasnej forme s cieľom prispieť k transparentnosti systému. Vzhľadom na už uzavretú rámcovú dohodu odporúča zabezpečiť prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne pre zamestnancov úradov práce posudzujúcich nároky na pomoc v hmotnej núdzi tak, aby mali všetky potrebné údaje v čase posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Správa o výsledku kontroly Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Vymáhanie nedoplatkov v samospráve

Národní kontrolóri sa zamerali na vymáhanie daňových nedoplatkov z dane z nehnuteľností, poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad v rokoch 2019 až 2021. Preverovali tiež vymáhanie nedaňových pohľadávok z prenájmu, najmä nebytových priestorov. Pohľadávky vo forme daňových nedoplatkov, resp. nedaňových pohľadávok z prenájmu tvoria významný podiel na celkovom príjme samospráv. Obciam chýbajú v rámci interných predpisov postupy pre vymáhanie daňových nedoplatkov, uplatňujú najmä zasielanie výziev na zaplatenie. Napriek snahe obcí vymáhať ich zaplatenie sa objem daňových nedoplatkov medziročne zvyšuje. Prípady poklesu súvisia najmä s odpísaním nedoplatkov, ktoré sa stali nevymožiteľnými.

Štrnásť preverených obcí vykázalo ku koncu roka 2021 vyše 4,6 milióna eur daňových nedoplatok a viac ako 800-tisíc eur na nedaňových pohľadávkach z prenájmu. Takmer polovicu nedoplatkov predstavovali nedoplatky pri dani z nehnuteľnosti v sume do 20 eur, pričom ich hodnota tvorila len bezmála 16 % z celkovej hodnoty nedoplatkov. Pri nízkej sume nedoplatku sú niektoré postupy vymáhania neuplatniteľné, prípadne náklady na konanie sú vyššie ako očakávaný prínos. Príkladom toho sú náklady obcí na zastavenie starých exekúcií. Povinnosť evidovať daňové nedoplatky 20 rokov, najmä ak nie je reálne ich vymôcť, kumuluje veľký počet dlžníkov s relatívne nízkou sumou nedoplatkov, ktoré musia obce a mestá evidovať a inventarizovať. „Početnosť malých pohľadávok a komplikovanosť procesu spôsobuje, že vplyv na rozpočet nie je zanedbateľný a v súvislosti s ekonomickým vývojom sa môže riziko negatívneho vývoja ešte zvyšovať,“ uzatvára H. Crkoňová.

Správa z kontroly Vymáhanie nedoplatkov v samospráve



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy |

Novou štátnou tajomníčkou ministerstva práce je Anna Aftanasová

17.05.2023

Nová vláda pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora dnes na svojom prvom zasadnutí vymenovala do funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Annu Aftanasovú. Dlhoročná odborníčka v oblasti sociálnych vecí prichádza z ústredia práce, kde pôsobila ako námestníčka sekcie sociálnych vecí.

 

Anna Aftanasová pôsobí v oblasti sociálnych vecí viac ako 30 rokov. V roku 1989 začala svoju kariéru v Starej Ľubovni, kde zastávala pozíciu riaditeľky úradu a pôsobila až do roku 2016. Následne pokračovala vo svojej práci na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny.

Od septembra 2021 bola námestníčkou sekcie sociálnych vecí na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Zodpovedala za oblasti ako pomoc v hmotnej núdzi, bezplatné dlhové poradne, štátne sociálne dávky a peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Počas štyroch volebných období pôsobila aj ako nezávislá poslankyňa regionálnej samosprávy a zastávala post členky a predsedníčky sociálnej komisie. Jej prioritou bola podpora a pomoc v oblasti sociálnych služieb.

V tomto roku 2023 získala Anna Aftanasová striebornú medailu v rámci rezortného vyznamenania – Vyznamenanie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za mimoriadne zásluhy a výnimočné činy. Promptne, spoľahlivo a kvalitne sa chopila úloh, ktoré súviseli s príchodom utečencov z Ukrajiny na Slovensko po vypuknutí vojnového konfliktu. Expresne nastavila vyplácanie pomoci v hmotnej núdzi odídencom, s rovnakým pracovným nasadením a vysokou profesionalitou sa postarala o odovzdanie tejto agendy medzinárodným inštitúciám. Zároveň, opätovne zabezpečila aj plynulý prechod tejto agendy späť do kompetencie ústredia práce. Rovnako dokázala efektívne pomáhať aj v prípade inflačnej krízy, a to predovšetkým nastavením bezproblémového vyplácania inflačnej pomoci najzraniteľnejším skupinám obyvateľov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Expo máme v hľadáčiku už od minulého roka – Aktuality

Bratislava 16. mája 2023 – Bez ohľadu na dnešné rozhodnutie parlamentu, NKÚ už od záveru minulého roka pripravuje kontrolnú akciu zameranú na účasť Slovenska na Svetovej výstave Expo v Dubaji a na to, aké benefity priniesla. Národná autorita pre externú kontrolu chce tiež preveriť zákonnosť a hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Z predbežných analýz NKÚ vyplynulo, že existuje riziko, či aktivity, ktoré sa realizovali v Dubaji, boli rozpočtovo kryté a či kompetentné osoby dodržali všetky povinnosti. Podľa závažnosti zistení, môže úrad už počas kontroly konzultovať prípadné zistenia s orgánmi činnými v trestnom konaní a inými štátnymi správnymi inštitúciami.

Rokovacia sála NR SR počas vystúpenia predsedu NKÚ

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy |

Soňa Gaborčáková chce na poste ministerky zúročiť svoje doterajšie skúsenosti z oblasti sociálnej práce

16.05.2023

Novou ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny sa stala Soňa Gaborčáková, ktorá doteraz pôsobila na rezorte ako štátna tajomníčka. Bohaté osobné skúsenosti v oblasti sociálnej práce a podpory chce zúročiť pri doručovaní pomoci najzraniteľnejším, plnení míľnikov pre čerpanie fondov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti, aj konštruktívnou spoluprácou s profesijnými organizáciami a združeniami. Soňu Gaborčákovú ako členku novej úradníckej vlády menovala do funkcie prezidentka SR. Na poste vystrieda Milana Krajniaka, ktorý viedol rezort od roku 2020.

 

Soňa Gaborčáková posledné 3 roky pracovala na poste štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Doterajší profesijný život zasvätila predovšetkým agende rodinnej a sociálnej politiky. V rokoch 2006 až 2020 pôsobila ako členka výboru NR SR pre sociálne veci, zároveň dôverne pozná aj prostredie komunálnej politiky.

Vďaka neustálemu prehlbovaniu svojich vedomostí sa stala odbornou garantkou pre implementáciu projektu Švajčiarskeho finančného mechanizmu „Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa“.

Od roku 1999 pôsobila ako riaditeľka a odborná garantka v Dome svätej Anny v Starej Ľubovni, kde vybudovala komplexný systém starostlivosti pre najzraniteľnejších.

5-ročné pôsobenie v rokoch 2004 až 2009 vo funkcii odborného asistenta na Katolíckej univerzite v Ružomberku ju utvrdilo v tom, že budovať adresnú pomoc v sociálnej a rodinnej oblasti je to, čomu sa chce profesijne naďalej venovať.

„Celý svoj život zasväcujem pomoci iným. Vo funkcii ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny chcem zúročiť svoje celoživotné skúsenosti a znalosti z odboru sociálna práca. Mojimi prioritami na čele rezortu je jeho plynulý chod a doručovanie pomoci všetkým, ktorí ju potrebujú. Rovnako budem pokračovať v krokoch pre plnenie Plánu obnovy a plynulého čerpania eurofondov. V neposlednom rade je mojou úlohou plnenie zákonných povinností rezortu, pričom za dôležité považujem rozhodnutie o zvýšení príspevku pre sociálne služby a tiež stanovenie minimálnej mzdy na budúci rok,“ uviedla novovymenovaná ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Digitalizácia je cestou k väčšej transparentnosti a tiež k udržateľnému rozvoju spoločnosti – Aktuality

Bratislava 15. mája 2023 – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR patrí k najlepšie digitalizovaným slovenským inštitúciám. „Na základe národnej koncepcie informatizácie verejnej správy sa začal proces digitalizácie kontrolnej inštitúcie ešte v roku 2008. Dnes je úrad plne digitalizovaný a Kontrolórsky informačný systém je inšpiráciou pre viacerých zahraničných partnerov. Napríklad kolegovia z Poľska ho už začínajú aktívne využívať a kontrolóri v Rumunsku oň prejavili záujem,“ uviedol dnes predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy na 25. ročníku prestížnej medzinárodnej konferencie Internet ve státní správě a samosprávě (ISSS 2023) organizovanej v českom Hradci Králové. Za štvrťstoročie svojej existencie sa toto podujatie stalo platformou, kde sa stretávajú predstavitelia vlád, poslanci, zástupcovia samospráv, vládnych inštitúcií, odborníci či podnikatelia a rokujú o ďalšom smerovaní informatizácie i digitalizácie vo verejnom sektore. Konferencia má tento rok približne 2 000 účastníkov a uskutoční sa počas nej takmer 200 seminárov. Prvýkrát bol súčasťou hlavného panelu zástupca slovenskej národnej autority pre oblasť kontroly, pričom Ľ. Andrassy vystúpil aj v odbornej časti konferencie na tému Digitálna cesta NKÚ.

Národný projekt Kontrolórsky informačný systém – Elektronické služby NKÚ SR vznikol vďaka európskej finančnej podpore z Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Priniesol predovšetkým digitalizovanie celého procesu prípravy, výkonu a vyhodnocovania kontrolných akcií. Umožnil sprístupnenie elektronických služieb kontrolného úradu pre občanov a uskutočňujú sa v ňom všetky administratívno-technické a rozpočtové procesy. „Vďaka informáciám, ku ktorým je zdieľaný prístup, všetci zamestnanci úradu v reálnom čase vedia lepšie nastavovať procesy. Kontrolórsky systém považujem za kľúčový nástroj riadenia moderného a otvoreného úradu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. „Prešli sme 15-ročnú cestu informatizácie a digitalizácie úradu, no vieme, že ide o nikdy sa nekončiaci proces. Rýchlosť vývoja nás núti byť aktívnym hráčom a musíme byť schopní permanentne reagovať na výzvy súvisiace s jeho modernizáciu,“ podčiarkol šéf národných kontrolórov.

Ďalším dôležitým míľnikom bola migrácia celého kontrolórskeho systému do vládneho cloudu, ktorý je z pohľadu vládnej inštitúcie zárukou všeobecnej a kybernetickej bezpečnosti. Šéf slovenských kontrolórov prezentoval na medzinárodnej pôde aj bezplatnú aplikáciu kontrolného úradu Municipalities on Map (MuMAP), ktorá je určená nielen odbornej, ale aj širokej verejnosti a poskytuje aktuálne informácie o jednotlivých samosprávach. Ide o dáta nielen z kontrol, ale aj o informácie o čerpaní fondov Európskej únie či prostriedkov z projektov Prvej pomoci počas pandémie COVID-19. Túto aplikáciu považuje Ľ. Andrassy za pozitívny príklad toho, ako vďaka bezbariérovej platforme vedia národní kontrolóri zdieľať dáta, informácie z iných verejných informačných systémov pre podporu transparentnosti a zákonnosti na úrovni miestnej samosprávy. „Je to zároveň krok k tomu, aby sa aktívny občan stal dobrým kontrolórom svojej obce či mesta,“ priblížil predseda národnej autority pre externú kontrolu.  

Ľ. Andrassy prezentoval aj závery z kontrol, ktoré úrad tematicky zameral na zavádzanie národných informačných systémov v podmienkach Slovenskej republiky. Išlo napríklad o kontrolu zdravotníckeho informačného systému e-zdravie, ústredného portálu verejnej správy, katastrálneho portálu, digitalizácie vzdelávania mladej generácie a posledným takýmto kontrolovaným systémom bol monitoring odsúdených osôb. Najzásadnejším problémom, s ktorým sa úrad pri tomto type kontrol stretáva, je vlastníctvo dát, zdrojových kódov a komplexný prístup k vybudovaným informačným systémom. „Za verejné a tiež európske zdroje boli vybudované informačné systémy, no vďaka zlým rozhodnutiam štátnych manažérov či politikov sa dostal štát do situácie, že nie je ich vlastníkom,“ upozorňuje predseda NKÚ. Ide o problém, ktorý je známy ako vendor lock–in alebo uzamknutie systému pred férovou hospodárskou súťažou, keď sa verejná inštitúcia cez absenciu zdrojových kódov a vlastníctva dát stáva plne závislou na jednom dodávateľovi a môže využívať výlučne jeho služby.

Predseda slovenských kontrolórov v tejto súvislosti upozornil aj na riziko z hľadiska ochrany dôverných informácií a taktiež na otázky súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou. Ďalšie problémy, ktoré identifikoval NKÚ pri kontrolách informačných systémov, sú hlavne fatálne zlyhania manažérov, ktoré sa premietajú do nedodržiavania termínov, fiktívneho preberania čiastočných výstupov až neodôvodneného predražovania projektov. Šéf kontrolného úradu si uvedomuje, že digitalizácia spoločnosti nie je primárne o šetrení verejných zdrojov z hľadiska zúčtovania nákladov na ich prevádzku, ale o transparentnosti, otvorenosti a lepšom nastavení procesov pre efektívne využívanie verejných zdrojov, ako aj o predchádzaní plytvaniu. Tento cieľ sa dá dosiahnuť len v partnerstve medzi verejným a privátnym sektorom, bez ktorého nie je možné aktívne a zároveň správne reagovať na výzvy digitálnej doby. „Informačné systémy je potrebné modernizovať. To si síce vyžaduje nové výdaje zo štátneho rozpočtu, nové partnerstva s privátnym sektorom. Je to však jediná cesta, ktorá pomáha znižovať riziko korupcie v štáte a zároveň vedie každú inštitúciu k hospodárnejšiemu, efektívnejšiemu a účelnejšiemu používaniu verejných zdrojov,“ uzatvára predseda NKÚ.

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy na konferencii ISSS v Hradci Králové

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy na konferencii ISSS v Hradci Králové



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | ,

Závery z kontrol sa musia premietať do zmien v prospech štátu, zhodli sa prezidentka a predseda NKÚ – Aktuality

Bratislava 9. mája 2023 – Závery a odporúčania kontrolných autorít štátu by nemali ostávať len na papieri. Zhodli sa na tom dnes na rokovaní prezidentka SR Zuzana Čaputová a predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Zdôraznili potrebu premietať tieto závery do zmien legislatívy a definovania jasnej zodpovednosti za realizáciu verejných politík a strategických projektov. Prezidentka vyjadrila výraznú podporu kontrolnému úradu, ktorý považuje za jeden z pilierov zdravého a efektívneho fungovania štátnej a verejnej správy. Prezidentka sa zaujímala o aktivity NKÚ a prijala aj pozvanie na návštevu úradu.

Foto: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu NKÚ SR Ľubomíra Andrassyho

„Aktuálne stoja pred vládou a parlamentom tri výzvy – zabezpečiť udržateľnosť verejných financií, spustiť aktivity súvisiace s novým programovým obdobím európskeho finančného mechanizmu a zaviesť strategické plánovanie vychádzajúce z merateľných ukazovateľov a verifikovaných dát pochádzajúcich z informačných systémov štátu,“ povedal predseda NKÚ Ľ. Andrassy po rokovaní s hlavou štátu. Šéf národnej autority pre externú kontrolu na stretnutí zdôraznil potrebu posilniť vnútorné kontrolné mechanizmy vo verejných inštitúciách a nevyhnutnosť vyvodzovať osobnú zodpovednosť za zlyhania pri manažovaní a riadení.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov, ktorým Najvyšší kontrolný úrad SR zasiela pravidelné súhrnné informácie o výsledkoch kontrolnej činnosti. Úrad ich začal zasielať najvyšším ústavným činiteľom v roku 2016. Prezidentka v marci prevzala záštitu nad Národnou konferenciou NKÚ – Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia vzniku. V tejto súvislosti zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. Ubezpečuje občanov, že ak nie priamo, tak v zastúpení NKÚ, môžu mať verejné záležitosti pod kontrolou.

Foto: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu NKÚ SR Ľubomíra Andrassyho



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy |

Sociálna poisťovňa v máji vypláca rodičovský dôchodok takmer 852 tisíc poberateľom

05.05.2023

Najväčšia skupina dôchodcov už v týchto dňoch dostáva rodičovský dôchodok za svoje pracujúce deti. Sociálna poisťovňa hromadne spracovala a vypláca takmer 852 tisíc dávok. Poberatelia, ktorým na rodičovský dôchodok vznikol nárok, ho dostanú vo svojom výplatnom termíne v máji v jednej platbe za celý rok 2023. Zároveň poštou dostanú písomnú informáciu – Rozhodnutie o priznaní rodičovského dôchodku.

 

Viac ako 637 tisíc poberateľov dostane rodičovský dôchodok na bankový účet, takmer 214 tisíc poštou v hotovosti. Priemerná výška rodičovského dôchodku za rok 2023 je 306,20 eur pre jedného rodiča.

Najviac poberateľov dostane rodičovský dôchodok v máji, ďalší budú nasledovať

Sociálna poisťovňa vyplatí rodičovský dôchodok takmer 852 tisíc poberateľom v májovom výplatnom termíne automaticky, bez žiadosti. Týka sa to tých, ktorí už boli k 28. februáru 2023 poberateľmi tzv. riadneho dôchodku – teda starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

„Po prvý raz dostane svoj dôchodok, prilepšený už o rodičovský bonus, vyše 850-tisíc slovenských starobných dôchodcov. K dôchodku si prilepšia v priemere o 300 eur. Peniaze dostanú vyplatené za tento rok v jednej dávke. Ten nasledujúci bude rodičovský bonus súčasťou ich mesačného dôchodku, a teda sa rozpočíta na 12 mesačných súm. Zároveň chcem zdôrazniť, že ide o ďalší z úspešných automatizovaných riešení Sociálnej poisťovne na pomoc ľuďom, ktoré dokázala uviesť do praxe, za čo celému tímu Sociálnej poisťovne ďakujem,“ uviedol Milan Krajniak, predseda dozornej rady Sociálnej poisťovne a minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

„Najväčšiu skupinu poberateľov rodičovských dôchodkov sme posúdili automatickým hromadným spracovaním. Podľa legislatívy je podkladom pre určenie rodinných vzťahov pre Sociálnu poisťovňu Register fyzických osôb Slovenskej republiky,“ spresnil Michal Ilko, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.

Poberateľom dôchodkov, u ktorých Sociálna poisťovňa nemá ešte k dispozícii všetky údaje potrebné na posúdenie nároku, bude rodičovský dôchodok vyplatený neskôr, v najbližšom období. Týka sa to približne 60 tisíc poberateľov. Zákonná lehota na posúdenie nároku na rodičovský dôchodok v roku 2023 je do 30. septembra 2023. Nárok na rodičovský dôchodok nevznikol 240 tisíc poberateľom, najčastejšie z dôvodu, že dieťa v roku 2021 nebolo poistené na dôchodkové poistenie.

Rodičovský a riadny dôchodok doručíme v ten istý deň

Poberateľovi dôchodku Sociálna poisťovňa doručí riadny aj rodičovský dôchodok v štandardnom termíne výplaty jeho dôchodku . „Ak si poberateľ necháva dôchodok zasielať na bankový účet, v jeden deň dostane zo Sociálnej poisťovne dve platby: riadny dôchodok a rodičovský dôchodok. Pre jednoduchšiu identifikáciu má platba rodičovského dôchodok v tzv. správe pre prijímateľa uvedené ROD.DOCH 012023-31.12.2023,“ vysvetlil Martin Hloušek, riaditeľ sekcie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne. Ak si poberateľ necháva dôchodok zasielať v hotovosti poštou, dostane v obvyklom výplatnom termíne riadny dôchodok aj rodičovský dôchodok. Viac ako 637 tisíc poberateľom doručíme ich rodičovský dôchodok na bankový účet, takmer 214 tisíc poštou v hotovosti. Na výplatu rodičovského dôchodku v hromadnom spracovaní v máji 2023 je určená suma 260 miliónov eur.

Sociálna poisťovňa zašle poberateľovi dôchodku Rozhodnutie o priznaní rodičovského dôchodku a informačný list predsedu dozornej rady Sociálnej poisťovne a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o význame rodičovského dôchodku. V rozhodnutí nebude uvedené dieťa, ktoré malo za kalendárny rok 2021 nulový vymeriavací základ (teda napríklad nepracovalo, resp. z jeho príjmu nebolo odvedené na dôchodkové poistenie) .

Maximálna suma rodičovského dôchodku v roku 2023 pre jedného rodiča za jedno dieťa je 21,80 eur mesačne. Úhrnná splátka rodičovského dôchodku pri maximálnej sume rodičovského dôchodku za rok 2023 je v tomto prípade 261,60 eur. Sociálna poisťovňa v roku 2023 vyplatí rodičovský dôchodok v jednej úhrnnej splátke, od roku 2024 ho bude vyplácať mesačne v rovnakom termíne ako dôchodok.

Rodičovský dôchodok 2023 v číslach

Nárok na rodičovský dôchodok v tzv. hromadnom spracovaní vznikol takmer 852 tisíc poberateľom dôchodkov. Je to výsledok posúdenia takmer 1,15 milióna potenciálnych poberateľov rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok nevznikol 240 tisíc poberateľom , najčastejšie z dôvodu, že dieťa v roku 2021 nebolo poistené na dôchodkové poistenie.

  • Najvyšší rodičovský dôchodok: 2 304 eur (192 eur/mes.) od 11 detí

  • Od najvyššieho počtu detí: 1 680 eur (140 eur/mes.) od 13 detí

  • Priemerný rodičovský dôchodok: 306,20 eur (25,50 eur/mes.) jeden rodič spolu od všetkých detí

  • Max. výšku rodičovského dôchodku 261,60 eur (21,80 eur/mes.) dostane 335 tisíc rodičov

  • Najnižší rodičovský dôchodok: 1,20 eur (0,10 eur/mes.)

  • Najväčšia skupina rodičov (238 tis.) bude poberať 283,20 eur (23,60 eur/mes.) – jeden rodič spolu od všetkých detí

Sociálna poisťovňa pripravila a pravidelne na svojej webstránke aktualizuje zoznam odpovedí na najčastejšie otázky k rodičovskému dôchodku:
Rodičovský dôchodok – Najčastejšie otázky a odpovede (všeobecné): Sociálna poisťovňa (socpoist.sk)
Rodičovský dôchodok – podcast : Rodičovský dôchodok – podcast – Najčastejšie otázky a odpovede – YouTube

Sociálna poisťovňa odporúča poistencom prihlásiť sa na odber Noviniek Sociálnej poisťovne na adrese novinky.socpoist.sk . Všetky podstatné zmeny tak dostanú z prvej ruky priamo do emailovej schránky.

Na stiahnutie:



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Kontrola poľovných revírov poukazuje na netransparentnosť procesov a klientelizmus – Aktuality

Bratislava 5. mája 2023 – Pravidlá výkonu poľovníctva v štátnych revíroch je potrebné upraviť a spresniť. Súčasná legislatíva je totiž nejednoznačná a existuje priestor na jej obchádzanie a netransparentné konanie, čo v minulosti umožnilo vybraným ľuďom ľahšie a bez verejných súťaží dostať sa do poľovných revírov, vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na systém prenájmu poľovných revírov v rokoch 2018 až 2021. „Kontrola potvrdila nedostatky v správe štátnych pozemkov pri výkone poľovníctva ako aj zneužívanie odpredaja odstrelu zveri v štátnych revíroch na obchádzanie transparentného procesu výberu užívateľa poľovného revíru, pričom samotný odpredaj mal v konečnom dôsledku charakter dlhodobého prenájmu, resp. využívania revíru,“  zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Odpredaj odstrelu v štátnych revíroch na dobu aj viac ako 10 rokov a neskoršie dodatky k zmluvám potvrdzovali, že cieľom bolo vlastne užívanie revíru. Odpredaj odstrelu a poľovný hosť sa tak stával hosťom dlhodobým,“ vysvetlil ďalej podpredseda kontrolórov.

Infografika Ako sa na Slovensku dalo dostať k užívaniu poľovného revíru?

Kontrola ďalej ukázala, že Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných revírov a odpredaj odstrelu zveri.  Hodnotiace kritéria revírov a výšky náhrady za ich užívanie alebo odstrel zveri neboli primerané, členovia výberových komisií pridelené body nezdôvodňovali. NKÚ kontroloval vzorku 20-tich revírov, v ktorých bol zadaný odpredaj odstrelu zveri. Nedostatky celého systému dokumentuje aj to, že v jednom z revírov bola zmluva o predaji práva na odstrel zveri podpísaná až na viac ako 30 rokov, v dvoch prípadoch bol odstrel predaný aj bez rozhodnutia hodnotiacej komisie. Odpredaj odstrelu zveri ako formy poľovníctva sa začal vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať po schválení Koncepcie rozvoja poľovníctva z novembra 2017, argumentom bola jeho ekonomická výhodnosť. Od marca 2020 bol odpredaj odstrelu zveri práve pre jeho netransparentnosť pozastavený samotným správcom štátnych pozemkov.

V súlade so zisteniami kontrolný úrad odporúča novelizovať zákon o poľovníctve a detailnejšie upraviť otázky týkajúce sa zhromaždení vlastníkov poľovných revírov a zastupovanie záujmov štátu. Ak je záujem využívať inštitút odpredaja odstrelu, je potrebné legislatívne alebo interne nastaviť podmienky tak, aby bolo zabezpečené transparentné prostredie zohľadňujúce na jednej strane ekonomické parametre, na druhej strane treba brať do úvahy aj zmysel tohto inštitútu vo vzťahu k starostlivosti o poľovný revír. „Jasné pravidlá a kritériá pri nakladaní s poľovnými revírmi a štátnymi poľovnými pozemkami a ich dôsledná kontrola, znížia riziko možného netransparentného konania,“ podčiarkol podpredseda J. Ivančo. V legislatíve je ďalej potrebné upraviť aj povinné pozývanie zástupcov štátu na zhromaždenie vlastníkov, podmienky preukazovania podielov vlastníkov, ich aktuálnosť a kontrolu správnosti údajov na zhromaždeniach vlastníkov či evidovanie zmlúv okresnými úradmi.

Na Slovensku bolo ku koncu roka 2021 evidovaných 1 884 poľovných revírov s výmerou bezmála 4,5 milióna hektárov. Pre porovnanie v Čechách ich bolo 5 745 s výmerou takmer 6,6 milióna hektárov. Priemerná výmera jedného poľovného revíru na Slovenku je dvakrát väčšia ako u našich západných susedov. Štátny podnik Lesy SR a Slovenský pozemkový fond (SPF) patria k dominantným správcom poľovných revírov na Slovensku. Obe inštitúcie postupovali podľa zistení NKÚ na zhromaždenia vlastníkov v zhode, no neexistuje oficiálny písomný dokument upravujúci ich spoluprácu pre dosiahnutie hospodárnosti a transparentnosti pri nakladaní so štátnym majetkom. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto odporúča iniciovať zavedenie pravidiel ich spoločného postupu pri presadzovaní záujmov štátu pri prenájmoch štátnych poľovných pozemkov.

Kontrola zároveň ukázala, že chýba národný register poľovných revírov s aktuálnou vlastníckou štruktúrou poľovných pozemkov a hlavne ich výmerou. Podľa kontrolórov v spolupráci s Národným lesníckym centrom (NLC) a okresnými úradmi by mala vzniknúť presná, priebežne aktualizovaná elektronická evidencia poľovných revírov, vrátane aktuálnych vlastníckych podielov poľovných pozemkov. „Práve takáto evidencia je dôležitá ako podklad pre rozhodovanie na zhromaždeniach vlastníkov pozemkov. Veď práve výška vlastníckych podielov určuje rozhodovacie právomoci vlastníkov, resp. správcov. Len relevantné údaje umožnia skutočne objektívny prenájom poľovných údajov, pričom dôležité je určiť aj minimálnu výšku sumy za užívanie poľovných revírov a vysvetliť, na základe akých kritérií bola stanovená,“ zdôraznil podpredseda slovenských kontrolórov J. Ivančo.

NKÚ SR pri kontrole porovnal štatistické údaje z NLC o počte poľovných revírov s vlastníckym podielom poľovných pozemkov Lesov SR s evidenciou tohto štátneho podniku. Porovnanie preukázalo, že až v 133 revíroch nemali Lesy SR zaznamenané podiely na poľovných pozemkoch vo svojej evidencii. Neaktuálne boli aj výmery revírov. Dôvodom je najmä používanie starých údajov. Nedostatky zaznamenal úrad aj pri interných predpisoch Lesov SR a SPF. V prípade Lesov SR dokonca došlo k tomu, že od mája 2020 do septembra 2022 sa lesy riadili neúčinným poľovným poriadkom. Dôsledkom zlých interných predpisov bolo napríklad, že ten istý revír bol v rovnakom čase prenajatý rôznym subjektom. Negatívom, ktoré významným spôsobom vplýva na fungovanie štátneho podniku, je tiež personálna nestabilita v Lesoch SR, keď počas štyroch rokov došlo až k ôsmim zmenám na pozícii generálneho riaditeľa.

Správa o výsledku kontroly “Systém prenájmu poľovných pozemkov”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy |

Slovensko na EPSCO v Štokholme predstavilo priority v zamestnanosti a sociálnych veciach do roku 2030

04.05.2023

Strategické riadenie nadobúdania zručností a celoživotné vzdelávanie podľa potrieb trhu práce. To sú podľa štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraja Káčera priority rezortu, ktoré predstavil na neformálnom zasadnutí Rady ministrov pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľov (EPSCO) vo štvrtok v Štokholme. Členské štáty na ňom hovorili o viacerých oblastiach zamestnaneckej a sociálnej politiky.

 

Trh práce sa v posledných rokoch dynamicky mení. Používanie nových technológií sa stalo kľúčovým faktorom pre zvýšenie konkurencieschopnosti. Tento prístup vyžaduje kvalifikovanú pracovnú silu a získavanie zručností s podporovaním vzdelávania pre potreby trhu práce. Z tohto dôvodu zorganizovalo švédske predsedníctvo neformálne zasadnutie Rady ministrov pre zamestnanosť a sociálne veci.

Štátny tajomník Juraj Káčer vo svojom vystúpení ocenil cielené a koordinované iniciatívy Európskeho roka zručností 2023, ktoré zohrajú v tomto procese významnú úlohu. Podľa štátneho tajomníka, táto problematika úzko súvisí aj s národnými cieľmi Slovenska významne zvýšiť úroveň vzdelávania, s účasťou 50 percent dospelých na odbornej príprave. „ Podpora vzdelávania a nadobúdanie nových zručností u zamestnancov považujeme za kľúčové pri efektívnej podpore zamestnanosti, ale aj pre zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov a ekonomiky štátu. Na Slovensku sme pre tento účel sme zriadili Alianciu sektorových rád. Jej úlohou bude zabezpečiť, aby vzdelávací systém zodpovedal požiadavkám trhu práce budúcnosti, “ uviedol štátny tajomník ministerstva práce.

Za týmto účelom rezort práce pripravil tiež niekoľko projektov financovaných z fondov Európskej únie. Dobrým príkladom je projekt Rozvoj zručností na podporu trhu práce a Nestrať prácu, vzdelávaj sa, ktorý zdokonalí zručnosti 40 000 ľudí. Ďalšie opatrenia sú pripravované v súlade s implementáciou Programu Slovensko 2021 – 2027, najmä v rámci Priority Adaptabilný a prístupný trh práce a Priority Zručnosti pre lepšiu adaptabilitu a inklúziu. Taktiež, ministerstvo práce v spolupráci s ministerstvom pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu pripravilo Národnú stratégiu digitálnych zručností SR a Akčný plán na roky 2023 – 2026.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok