Strategický podnik, ktorý má ľudí chrániť pred povodňami, bojuje o prežitie kvôli prístupu štátu – Aktuality

Bratislava 28. septembra 2023 – Stav vodných stavieb na našich riekach sa zhoršuje a riziko nedostatočnej ochrany ľudí a ich majetkov pred povodňami je každým dňom vyššie. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v rámci tzv. follow-up kontroly zmonitorovali, ako Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) plní opatrenia z kontrol v rokoch 2018 a 2019. Strategický štátny podnik, ktorý spravuje a chráni kvalitu a množstvo povrchových a podzemných vôd, stará sa o toky riek aj o protipovodňovú ochranu, je dlhodobo v strate a jeho financovanie je poddimenzované.

„Predvídateľnosť finančných tokov, ktoré smerujú do vodohospodárskeho podniku zo strany štátu, je priam katastrofálna. Štát má od roku 2010 voči nemu podlžnosť viac ako 330 miliónov eur, ktorými by mal štátny podnik zabezpečovať modernizáciu vodných nádrží, starostlivosť o vodné toky, ale aj protipovodňové opatrenia na ochranu ľudí a ich majetkov,“ vyhlásil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v podcaste Ctrl+A. Vzhľadom na zistené nedostatky národní kontrolóri zaradia do svojho plánu na najbližšie obdobie ďalšiu kontrolu so zameraním na tieto rizikové oblasti. Okrem toho, že výsledky úrad odstúpi parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Ministerstvu financií SR a Ministerstvu životného prostredia SR, NKÚ správu predloží aj na rokovanie Vlády SR.

Cieľom Slovenského vodohospodárskeho podniku je zabezpečiť ochranu prírody a krajiny pred extrémnymi hydrologickými situácia­mi a následkami povodní v dôsledku klimatických zmien. Národná autorita pre externú kontrolu však poukazuje na fakt, že tento strategický podnik dlhodobo dosahuje stratu, ktorá negatívne ovplyvňuje plnenie úloh vo verejnom záujme. Dôvodom pre tento stav je nedostatočné, nestabilné a nepredvídateľné financovanie zo štátneho rozpočtu. Od roku 2010 štát nepreplatil približne 334 miliónov eur preukázaných nákladov na neregulované služby a každoročne sa tento schodok zvyšuje. Historicky najvyššiu hodnotu dosiahla strata v roku 2022, a to 33,1 milióna eur. Najmä v rokoch 2021 a 2022 došlo k výraznému poklesu pridelených finančných prostriedkov na neregulované platby zo štátneho rozpočtu oproti predchádzajúcim rokom (graf). V roku 2021 poskytol štát SVP len 13 % a v roku 2022 len 5 % zo sumy, ktorú požadoval.

Nedostatočné financovanie strategického podniku zároveň negatívne vplýva na zanedbávanie opráv a údržby vodohospodárskeho majetku, čo smeruje k zhoršovaniu technického stavu vodných stavieb. Celkový technický dlh za obdobie rokov 2005 až 2020 predstavoval sumu 921,5 milióna eur. Spolu 24 vodných stavieb, na ktoré boli vydané rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy, nebolo udržiavaných v dobrom stave, čo nebolo v súlade so zákonom o vodách.

SVP cez odštepné závody prevádzkuje 311 vodných nádrží a 73 čerpacích staníc, vrátane prislúchajúcich prevádzkových objektov a technologických zariadení. „Väčšina existujúcich vodných stavieb je v prevádzke viac ako 40 až 60 rokov. Mnohé z nich kvôli veku, opotrebovaniu a morálnej zastaranosti technologického vybavenia vyžadujú rekonštrukciu a modernizáciu, keďže sa na nich intenzívnejšie ako v minulosti prejavuje starnutie priehradných telies a ich podloží,“ vysvetľuje šéf kontrolórov. Napríklad na stavbách Vážskej kaskády z roku 1936 je kumulatívne vyčíslený investičný dlh v dôsledku podfinancovania štátneho podniku vo výške takmer 170 miliónov eur.

Takisto hrozí riziko vzniku havárií na vodných stavbách a povodňových situácií na vodných tokoch. Na vodných stavbách čoraz častejšie vznikajú problémy spôsobené ich vekom, tie sa však dlhodobo riešia len nevyhnutnými opravami. Klimatické zmeny, kde sa striedajú obdobia extrémneho sucha a vysokého objemu zrážok, majú čoraz významnejší vplyv na eróziu a riziko havárií. Ak by napríklad v dôsledku poškodenia bolo nevyhnutné vypustiť najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe vodárenskú nádrž Starina, bez pitnej vody by ostalo približne 327-tisíc ľudí.

Kontrolóri NKÚ preto upozorňujú, že takáto situácia je dlhodobo neudržateľná a je nevyhnutné okamžité riešenie zlého technického stavu vodných stavieb, kde do budúcnosti vzniká riziko havárií. Ak rezort životného prostredia spolu s manažmentom štátneho podniku nezabojujú o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, hrozí, že Slovensko nebude schopné chrániť majetok a životy občanov pred povodňami a nebude vedieť realizovať nevyhnutné opravy vodných diel, ktoré sú už aj dnes v kritickom stave. Zároveň môžeme čeliť žalobám a sankciám zo strany Európskej komisie, keďže v tejto oblasti máme záväzky, ktoré vyplývajú z nášho členstva v EÚ,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Projekt „Hodnotenie a manažment povodňového rizika – aktualizácia“ sa zavádzal pomocou nenávratného finančného príspevku. NKÚ poukazuje na riziko, že ak nebude dodržaný konečný termín splnenia zmluvy do konca roka 2023, hrozí spochybnenie oprávnenosti výdavkov, ktoré by Slovensko muselo vrátiť. Ide pritom o celkovú sumu takmer 11,9 milióna eur.

Kontrola tiež na základe podnetu od orgánov činných v trestnom konaní poukázala na neštandardné zmluvné vzťahy SVP s právnou kanceláriou, kde NKÚ identifikoval vážne riziko porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Advokátke, ktorá vodohospodársky podnik právne zastupovala v súdnom spore, vznikol neoprávnený nárok na podielovú odmenu takmer 1,9 milióna eur. Zistenia úrad odstúpil polícii aj Slovenskej advokátskej komore.

Graf: Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom MŽP SR v rokoch 2018 až 2022

Graf Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom MŽP SR v rokoch 2018 až 2022

Zdroj údajov: SVP, š. p.

Správa o výsledku z kontroly “Ochrana pred povodňami v SR – kontrola opatrení”

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister Peter Balík: Skvelá správa – pre Slovensko sme z eurofondov zachránili 700 miliónov eur

Podarilo sa skoro nemožné. Vďaka systémovým opatreniam úradníckej vlády sa čerpanie eurofondov výrazne zdynamizovalo a podarilo sa tak odvrátiť hrozbu prepadnutia stoviek miliónov eur z dobiehajúceho programového obdobia. Dnes o tom informoval minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Peter Balík.

„Pri našom nástupe do vlády v máji sme si povedali, že v prípade dočerpania starých eurofondov musíme byť realisti a aj verejnosť budeme objektívne informovať, že Slovensku reálne hrozí prepad určitej časti prostriedkov z dobiehajúceho obdobia. Túto sumu sme vyčíslili na 800 miliónov eur. Súčasne sme si však dali záväzok, že urobíme všetko pre to, aby sme čo najviac z tejto ohrozenej sumy zachránili,“ vyhlásil minister Peter Balík.

„Dnes už môžeme s istotou konštatovať, že máme pre Slovensko dobré správy. Hrozbu prepadu 800 miliónov eur sa nám podarilo zažehnať a vďaka úsiliu celej vlády a systému účinných opatrení je dnes v ohrození len zhruba 100 miliónov eur,“ dodal minister investícií. Táto suma predstavuje menej ako 1 % z celkovej eurofondovej alokácie, ktoré Slovensko dostalo na obdobie 2014 – 2020.

Na porovnanie, na konci predchádzajúceho programového obdobia 2007 – 2013 bolo nedočerpaných 2,4 % z celkovej alokácie. Toto percento nedočerpania sa pri uzatváraní operačných programov a z titulu nezrovnalostí vyšplhalo ku koncu roka 2022 na  6 % alokácie.

Minister Balík ďalej zdôraznil, že tento optimistický scenár sa podarí naplniť len za predpokladu, že aj nová vláda bude pokračovať v nastavených opatreniach, ktoré zaviedol úradnícky kabinet, vrátane špeciálnych eurofondových vlád.

Kým v máji malo Slovensko vyčerpaných 10,16 miliardy eur a čerpanie na úrovni 70,02 %, k 15. septembru bolo vyčerpaných už 11,31 miliardy eur (78,02 %). Nárast čerpania od 15. mája 2023 do 15. septembra 2023 predstavuje 1,16 mld. eur, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s nárastom čerpania pred nástupom úradníckej vlády – na porovnanie, za prvých necelých päť mesiacov tohto roka čerpanie narástlo o 550,14 mil. eur.

Dočerpanie starých eurofondov si dala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora ako jednu z hlavných priorít do svojho programového vyhlásenia. Od júna sa každé dva týždne uskutočňujú špeciálne eurofondové vlády, kde sa vyhodnocuje stav čerpania. Zároveň ministri všetkých rezortov zodpovedných za čerpanie dostávajú konkrétne úlohy, ktoré sa plnia.

Minister Balík dnes zároveň informoval, že ministerstvo investícií navyšuje alokáciu, o ktorej rozhodujú priamo regióny prostredníctvom integrovaných územných investícií. K pôvodnej sume 2,16 miliardy eur MIRRI SR pridá ďalších takmer 214 miliónov.

„Úspech Slovenska stojí a padá na úspešnosti jednotlivých regiónov, aby všade mali ľudia kvalitný život, dobrú prácu a moderné služby. Preto sme z nových eurofondov z Programu Slovensko vyčlenili extra 2,16 miliardy eur, o ktorých si rozhodnú priamo regióny a použijú ich na svoje strategické investície. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Preto sme sa rozhodli, že obálku pre regióny navýšime z alokácie nášho ministerstva o viac ako 200 miliónov eur,“ zdôraznil minister investícií. „Verím, že náš príklad si osvoja aj iné rezorty a tiež posilnia alokáciu pre regióny a spoločne sa nám ju podarí zaokrúhliť aspoň na 2,5 miliardy eur,“ dodal minister Balík.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Budúcnosť závisí od zelených a udržateľných klimatických riešení – Aktuality

Bratislava 25. septembra 2023 – Európske, ale aj svetové spoločenstvo musí aktívne reagovať na výrazné klimatické zmeny sprevádzané v ostatných rokoch vysokými teplotami, nebezpečnými povodňami či veternými smršťami. Budúcnosť civilizácie ide ruka v ruke s realizáciou zelených projektov a presadzovaním klimaticky udržateľných riešení. Zhodli sa na tom účastníci európskej pracovnej skupiny najvyšších kontrolných inštitúcií zameranej na environmentálne audity. V českej metropole Praha diskutujú za účasti medzinárodných expertov o výzvach, ktoré stoja pred národnými kontrolnými inštitúciami v oblasti zúčtovania vládnych projektov zameraných na plnenie strategických cieľov súvisiacich so zmierňovaním klimatických zmien.

Európske spoločenstvo chce do roku 2030 znížiť emisie CO2 o takmer 55 % v porovnaní s rokom 1990, pričom dnes je Európa v plnení cieľa na pol ceste a pri súčasnom tempe sa ho nepodarí splniť. Výraznejšie zaostávanie v plnení záväzkov zaznamenávajú stredo a východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, a to pri znižovaní emisií ako aj úsporách energií. Z pohľadu slovenských kontrolórov je na národnej úrovni problémom nielen nedostatočné financovanie zelených projektov, ale tiež značná kompetenčná roztrieštenosť medzi viacerými kľúčovými nositeľmi tejto agendy. „Do budúcna musí slovenská vláda jasne zadefinovať jedného prierezového nositeľa agendy súvisiacej s klimatickými zmenami, ktorá je významná nielen pre plnenie národných cieľov, ale taktiež vyhodnocovanie medzinárodných záväzkov v oblasti odpadového hospodárstva, dekarbonizácie priemyslu či ekologizácie dopravy. Ukazuje sa, že súčasné aktivity sú nedostatočné a bude preto potrebné buď prehodnotiť národne i európske ciele, alebo každý členský štát únie bude musieť vyvinúť výrazne väčšie úsilie na ich dosiahnutie,” uviedol Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý európskym kolegom okrem iného predstavil závery z kontroly zameranej na znižovanie energetickej náročnosti slovenských verejných budov. 

Európska únia ma ambiciózny cieľ  dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Sektor budov je v súčasnosti jedným z najväčších spotrebiteľov energie. Podľa európskej iniciatívy „Vlna obnovy“ je cieľom v oblasti budov znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, znížiť ich energetickú náročnosť o 14 % a zredukovať spotrebu energie na vykurovanie a chladenie objektov o 18 %. „Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia nášho národného záväzku voči ostatným európskym partnerom, v oblasti klimatickej neutrality nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia projektov a zároveň databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ približuje šéf národných kontrolórov. V rokoch 2014 až 2021 bolo na Slovensku obnovených viac ako 2 600 verejných budov. Pri zachovaní tohto tempa by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných objektov trvala bezmála tri desiatky rokov. Ako potvrdzujú dáta z Plánu obnovy a odolnosti, niektoré sú čiastočne obnovené, avšak hĺbkovú obnovu si vyžaduje až 75 % z približne 15-tisic budov vo vlastníctve štátu či verejných inštitúcií.

Slovenskí kontrolóri sú v téme klimatických zmien a ich dopadov na každodenný život občanov v ostatných rokoch aktívni aj na medzinárodnej kontrolórskej scéne. Od minulého roka sú súčasťou celosvetovej pracovnej skupiny vedenej audítormi z brazílskeho účtovného dvora, ktorá chce do roku 2024 spracovať štandardizovanú metodiku pre kontrolu a hodnotenie stavu krajiny v oblasti klimatických zmien. Medzinárodne akceptovaná metodika nazývaná “ClimateScanner” ponúkne porovnateľný postup pre hodnotenie vládnych opatrení či udržateľnosť financovania zelených projektov. „Vďaka tomu budeme môcť nielen na národnej úrovni, ale tiež v medzinárodnom kontexte hodnotiť úspešnosť pri dosahovaní cieľov v takom dôležitom segmente verejnej politiky, akým je zápas s klimatickými zmenami. Je to cesta k ochrane a zachovaniu zelenej i modrej planéty pre budúce generácie,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že medzinárodná metodika pomôže kontrolórom okrem iného pri nastavovaní merateľných kritérií podporujúcich zúčtovanie financií, ktoré boli z rôznych zdrojov použité alebo plánované pre aktivity zamerané na riešenie klimatických výziev. 

Rokovanie európskej pracovnej skupiny najvyšších kontrolných inštitúcií zameranej na environmentálne audity



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Súčasný systém zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov je netransparentný – Aktuality

Bratislava 22. septembra 2023 – Súčasný model núdzových zásob ropy a ropných výrobkov zabezpečuje zásoby týchto komodít v požadovanom množstve. Nastavený je ale veľmi zložito, netransparentne a bez aktívneho vstupu súkromného sektora by bol nefunkčný. To sú závery follow-up kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR), ktorá je orgánom dozoru štátu tejto verejnej politiky a spoluzodpovedá za Spoločnosť pre skladovanie (SpS), ktorá zabezpečuje skladovanie núdzových zásob ropy. Skladovanie núdzových zásob ropných výrobkov (benzín, nafta, letecké palivo) zabezpečuje súkromný sektor. Národná autorita pre externú kontrolu sa opakovane pozrela na to, ako sú na Slovensku zabezpečované núdzové zásoby týchto strategických komodít a keďže po kontrole z roku 2020 neboli prijaté dostatočné opatrenia, zistenia z aktuálnej kontroly zašlú kontrolóri priamo vláde. „Viac ako rok a pol trvajúci vojnový konflikt na Ukrajine zdôraznil význam funkčného nastavenia núdzových zásob ropy a výrobkov z nej pre fungovanie štátu. Odporúčame preto vláde, aby komplexne zanalyzovala efektívnosť existujúceho systému a následne rozhodla o potrebných zmenách, pretože naše zistenia odhalili významné riziká spojené nielen s netransparentnosťou fungovania spoločnosti, ale i ekonomicky nevyváženým postavením štátu a súkromného partnera,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. „Slovensko musí byť pripravené na úplné zastavenie dodávok ruskej ropy, čo si vyžaduje legislatívne zmeny v udržateľnom riadení núdzových zásob. Existujúca infraštruktúra totiž neumožňuje iné dopĺňanie zásob ako ropou dopravovanou z Ruska,“ dodal Ľ. Andrassy. O záveroch kontroly, ako i o ďalších zisteniach úradu z predchádzajúcich kontrol, informoval predseda pravidelnou správou určenou najvyšším ústavným činiteľom – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu NR SR Borisa Kollára a povereného premiéra Ľudovíta Ódora.

Infografika Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

Existujúci tzv. agentúrny systém zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov vznikol pred desiatimi rokmi (2013), keď bez odbornej analýzy bola založená SpS ako dcérska spoločnosť štátneho podniku Transpetrol a SŠHR, ktoré dovtedy spoločne zabezpečovali túto strategickú oblasť. Transpetrol poskytuje na základe zmluvy za približne 19 miliónov ročne SpS služby, ktoré robil predtým vo vlastnej réžii. Založená bola aj Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA), v ktorej 70 % vlastní štát a 30 % má súkromný sektor. Tá sa stará o udržanie núdzových zásob ropy a ropných produktov, vrátane ich financovania. „Kontrola ukázala, že Spoločnosť pre skladovanie sa javí v systéme krízového riadenia štátu pri zabezpečení núdzových zásob ako nadbytočná a komplikuje jeden z kľúčových systémov krízového riadenia. Väčšinu služieb poskytovaných v agentúrnom modeli pritom zabezpečuje prostredníctvom tretích strán a je len vlastníkom skladovacích zariadení na ropu a ropné výrobky s nevysporiadanými majetkovými vzťahmi,“ priblížil šéf kontrolného úradu. Spresnil, že skladovacie zariadenia na ropu a ropné výrobky, ktoré sú vo vlastníctve SpS, neposkytujú potrebnú minimálnu kapacitu. Nehovoriac o tom, že spoločnosť ich prenajíma za 1,4 milióna eur súkromnému Zväzu pre skladovanie (dcérska spoločnosť Slovnaftu, a. s.), ktorý následne zabezpečuje skladovanie zásob ropných výrobkov pre Agentúru. Štátna spoločnosť nevlastní ani príslušenstvo k nádržiam na ropné výrobky, pretože tie patria spoločnosti Slovnaft. Zároveň nevlastní pozemky pod skladovacími zariadeniami, ani prístupové komunikácie k nim. Všetky skladovacie zariadenia sa nachádzajú v areáloch súkromnej spoločnosti.

Kontrolóri NKÚ vo svojej správe zároveň upozorňujú na skutočnosť, že Spoločnosť pre skladovanie nevstupuje do cenotvorby za skladovanie ropných výrobkov, tú určuje skladovateľ, teda súkromný sektor. Už pri kontrole v roku 2020 boli národnými kontrolórmi identifikované nehospodárne výdavky vo výške viac ako 190 miliónov eur, súvisiace so vznikom a prevádzkou Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a reštrukturalizáciou jej úveru, ktoré by nevznikli, ak by nedošlo k zmene správy núdzových zásob ropy. Tentoraz kontrolóri poukazujú na navýšenie nákladov v rokoch 2020 až 2022 o 22 miliónov eur, keďže SpS musí platiť materskej spoločnosti Transpetrol za služby, ktoré predtým poskytovala priamo. „Toto nehospodárne riadenie spoločností, kde má dôležité postavenie štát, sa v konečnom dôsledku premieta do výstupnej ceny ropných produktov, ktoré platí zákazník, teda každý občan v cenách ropných produktov,“ upozornil Ľ. Andrassy. V existujúcom systéme je aj riziko presúvania nákladov z materskej spoločnosti Transpetrol na dcérsku spoločnosť SpS. Kontrolóri tiež identifikovali závažné nedostatky v hospodárnosti, napríklad pri vynakladaní financií na propagáciu a reklamu a pri poskytovaní rôznych hodnotných darov. Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň na margo záverov z auditu upozorňuje poslancov parlamentu i členov vlády, že spoločnosť si neplní strategické ciele podľa akcionárskej zmluvy a manažérske riadenie v nej je nekoncepčné a nekoordinované pri zabezpečovaní dostatočných skladovacích kapacít do budúcna, resp. ich obnovy a modernizácie.

Kontrolný úrad troch najvyšších ústavných činiteľov informoval aj o záveroch ďalších svojich kontrol. NKÚ sa dlhodobo venujú štátnemu manažmentu nakladania so strategickými surovinami. Okrem ropy poskytli informácie, týkajúce sa aj politiky štátu vo vzťahu k vode a pripájaniu slovenských domácností na verejnú kanalizačnú sieť. Tempo pripájania vlastníkov nehnuteľností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Hoci napojenie domácností a nehnuteľností na pitnú vodu či verejnú kanalizáciu je štandardom 21. storočia, v kontrolovanom roku 2021 bolo na ňu napojených len 70 % obyvateľov. Zodpovedné štátne inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už preto začala voči Slovensku proces infringementu, upozornil ústavných činiteľov predseda úradu.

Príkladom absolútneho plytvania a vážneho zlyhania vnútornej kontroly je projekt elektronického monitoringu väznených osôb (ESMO), ktorý realizovalo ministerstvo spravodlivosti. Ide o projekt za viac ako 50 miliónov eur, no počas kontrolovaných šiestich rokov bol využitý v priemere len na 10 percent. Tento projekt sprevádzali zásadné pochybenia od počiatočného nastavovania merateľných parametrov, cez fázu jeho praktickej realizácie až po udržateľnosť. Výsledky kontroly odstúpil úrad orgánom činným v trestnom konaní. Národná autorita pre externú kontrolu pravidelne kontroluje aj fungovanie štátnych podnikov. Aktuálne sme kontrolovali Letové prevádzkové služby a štátne lesy. Potvrdzuje sa, že legislatíva z roku 1990, na základe ktorej fungujú štátne podniky, je stará a je potrebné ju zásadne zmeniť. Opakovane sa kontrolóri pozreli aj na kvalitu ubytovania vysokoškolákov na slovenských internátoch. Úrad v roku 2018 upozornil na kritickú situáciu ubytovacích zariadení, následne vláda vyčlenila 50 mil. eur na ich obnovu. Kontrolóri preto preverovali, ako sa to premietlo do kvality ponúkaných ubytovacích služieb. Pohľad na činnosť samospráv priniesli tri kontroly. Kontrola správy elektronických dokumentov ukázala, že elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí a ani nepriniesla zrýchlenie procesov. Kontrolóri sa pozreli aj na to, či zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce prínosné a ako sa samosprávy vysporiadali s agendou poskytovania ubytovania vojnovým utečencom z Ukrajiny. Analytici NKÚ zverejnili dve svoje odborné analýzy, týkali sa covidovej pomoci a odbornosti vzdelávania na základných školách.

Správa o výsledku z kontroly “Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zverejnenie výzvy (číslo výzvy 17I05-04-V02) – Hackathony 2023

Zverejnenie výzvy (číslo výzvy 17I05-04-V02) – Hackathony 2023Zverejnenie výzvy (číslo výzvy 17I05-04-V02) – Hackathony 2023Dátum zverejnenia výzvy: 21.09.2023 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ako vykonávateľ Plánu obnovy a odolnosti SR vyhlasuje Výzvu č. 17I05-04-V02 na predkladanie žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Investícia 5: Granty so zjednodušenou administratívou („Fast grants“) – Hackathony.

Na základe výzvy na témy hackathonov budú vybraní piati (5) prijímatelia, ktorým budú poskytnuté prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na vývoj digitálnych riešení (napr. IT aplikácií), ktoré vznikli počas hackathonov.

Pre každého vybraného prijímateľa bude organizovaný jeden hackathon. Celkovo bude zorganizovaných 5 hackathonov v roku 2024. Na jednom hackathone sa bude vždy riešiť len jedna téma s jedným prijímateľom.

Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti identifikuje problém, napr. z oblasti zefektívnenia procesov, zlepšenia kvality digitálnych služieb pre občanov, ktorý bude témou hackathonu a výsledkom hackathonu budú návrhy jeho riešenia s využitím digitálnych nástrojov.

Indikatívna výška Prostriedkov mechanizmu určených na Výzvu je 600 000 EUR s DPH

Z toho:

Plán obnovy a odolnosti: 500 000,00 EUR

Plán obnovy a odolnosti – prostriedky na úhradu DPH: 100 000,00 EUR  

Maximálna výška prostriedkov mechanizmu určených na jednu Žiadosť o PPM je 100 000 EUR bez DPH.

MIRRI SR v súčinnosti s prijímateľom na základe zmluvy o spolupráci zorganizuje hackathon, ktorý prinesie nápady a návrhy na riešenie témy hackathonu, na ktorých implementáciu môžu prijímatelia získať prostriedky mechanizmu maximálne do výšky 100 000 EUR bez DPH. Na hackathone budú porotou spomedzi účastníkov hackathonu vybraní traja s najlepšími riešeniami.

 

Trvanie výzvy

Vyhlásenie výzvy:  21.9.2022

Uzavretie výzvy:    6.11.2022

 

Miesto a spôsob podania Žiadosti o PPM Pred samotným podaním Žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu je žiadateľ povinný zaregistrovať sa do informačného systému plánu obnovy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ISPO“) dostupnom na webovom sídle https://ispo.planobnovy.sk  a stať sa tak jeho registrovaným používateľom.

Registrovaný používateľ ISPO vyplnením príslušného formuláru žiadosti o PPM a nahratím všetkých príloh k žiadosti o PPM zaeviduje svoju žiadosť o PPM na portáli ISPO.

Po zaevidovaní žiadosti o PPM v ISPO systém vygeneruje sumár žiadosti. Sumár žiadosti predstavuje zjednodušenú verziu vyplneného formulára žiadosti o PPM vo formáte PDF, ktorá je vygenerovaná systémom ISPO na základe zaevidovania žiadosti o PPM.  Súčasťou sumára žiadosti o PPM je tiež potvrdenie, že informácie a údaje uvedené v žiadosti o PPM zaevidovanej v ISPO sú pravdivé.  Sumár žiadosti žiadateľ podpíše a odošle ho vykonávateľovi v súlade s pokynmi uvedenými vo výzve najneskôr do 5 pracovných dní od zaevidovania žiadosti o PPM vrátane príloh v ISPO, čo predstavuje úplnú žiadosť o PPM.

V prípade nedoručenia Sumáru žiadosti, vygenerovaného ISPO, autorizovaného osobou/osobami  oprávnenou/oprávnenými  konať v mene žiadateľa, predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote, prihliada sa na žiadosť o PPM, ako keby nebola prostredníctvom ISPO zaevidovaná.

Žiadosť o PPM môže byť zaradená na posúdenie až po doručení podpísaného sumáru žiadosti.

Sumár žiadosti, podľa vyššie uvedeného, sa predkladá prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky MIRRI SR, v elektronickej podobe podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom štatutárneho orgánu žiadateľa resp. oprávnenej osoby žiadateľa.

Upozorňujeme žiadateľov, že v prípade, ak za žiadateľa koná splnomocnená osoba, je žiadateľ povinný predložiť ako prílohu ŽoPPM úradne osvedčené plnomocenstvo, ktorým štatutárny orgán žiadateľa oprávňuje danú osobu/osoby na konanie za žiadateľa.

V prípade príloh žiadosti o PPM, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe, resp. ich zaručená konverzia vykonaná postupom podľa § 36 zákona č. 305/2013 Z. z. („zákon o e-Governmente“) do elektronickej podoby by neúmerne zaťažila žiadateľa, alebo v prípadoch, kedy z objektívnych, zdokumentovaných dôvodov nebude možné podať ani Sumár žiadosti prostredníctvom elektronickej komunikácie, je žiadateľ oprávnený predložiť povinné dokumenty v listinnej podobe, na adresu Vykonávateľa:

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 25, 811 09 Bratislava  

 

jedným z nasledovných spôsobov:

  • osobne na podateľni MIRRI SR :

pondelok – štvrtok: 9:00 – 11:30 hod. a 12:30 – 14:30 hod. piatok: 9:00 – 11:30 hod. a 12:30 – 14:00 hod.

  • doporučenou poštou,
  • kuriérskou službou.

 

Obálku je potrebné označiť: OIPOO + kód príslušnej výzvy (17I05-04-V02) Odporúčame potenciálnym žiadateľom priebežne sledovať webové sídlo www.mirri.gov.sk, kde budú zverejňované všetky aktuálne informácie súvisiace s výzvou, vrátane usmernení k danej výzve. Link na výzvu – prihlasovanie cez ISPO

 

Súbory na stiahnutie:

Výzva 17I05-04-V02

Príloha k Výzve č. 1_Žiadosť o PPM

Príloha k Výzve č. 1a_Priloha_k_Ziadosti_c_1A_Opis_navrhu_na_temu_hackathonu

Príloha k Výzve č. 1b_Príloha k Žiadosti č. 1B_Rozpočet na Prípravnú fázu Projektu

Príloha k Výzve č. 1c_Príloha k Žiadosti č. 1C_VZOR Rozpočet na Hlavnú aktivitu Projektu

Príloha k Výzve č. 2_Kritéria na vytvorenie poradia

Príloha k Výzve č. 3_Zoznam oprávnených výdavkov

Príloha k Výzve č. 4_Zmluva o spolupráci

Príloha k Výzve č. 5_Zmluva o PPM Príloha k Výzve č_5a_Priloha_k_zmluve_o_PPM_c1_VZP

Príloha k Výzve č_5b_Priloha_k_zmluve_o_PPM_c2_Opis projektu

Príloha k Výzve č_5c_Priloha_k_zmluve_o_PPM_c3_Protikorupcna dolozka

Príloha k Výzve č. 6_Údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ocenili sme osobnosti v oblasti sociálnej pomoci a starostlivosti o deti

21.09.2023

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opäť ocenilo osobnosti, ktoré sa angažujú v oblasti sociálnej pomoci. Laureáti si zo slávnostného galavečera odniesli ocenenie za sociálny čin roka a za významnú pomoc rodinám v roku 2022. Ocenenie Sociálny čin roka je symbolom jednej z najkrajších a najdôležitejších hodnôt našej spoločnosti – solidarita a sociálna zodpovednosť.

 

Ministerka Soňa Gaborčáková za rok 2022 ocenila spolu 18 osobností.

Laureáti získali ocenenia v rámci troch rôznych kategórií. Prvú kategóriu tvorili zamestnanci oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uznanie získali za svoje mimoriadne úsilie pri ochrane a starostlivosti o deti v núdzi. Títo pracovníci pomáhajú udržať rodiny pohromade a snažia sa zabrániť odobratiu detí do náhradnej starostlivosti.

V druhej kategórií boli ocenení zamestnanci centier pre deti a rodiny, ktorí svojou neoceniteľnou prácou pomáhajú rodinám a deťom v ťažkých životných situáciách.

V samostatnej kategórii Sociálny čin roka si odnieslo ocenenie 5 osobností za svoje výnimočné úsilie v pomoci sociálne slabým.

„Roky sa venujem sociálnej práci a toto prostredie dôverne poznám. Všetky jeho prekážky, radosti aj strasti. O to viac si vážim, že sme ocenili výnimočnú prácu a obrovské úsilie ľudí, pre ktorých je pomoc slabším súčasťou ich každodennej práce. Sociálna zodpovednosť nie je len povinnosťou organizácií alebo vlád, ale je to záležitosť nás všetkých,“ uviedla počas slávnostného odovzdávania ocenení ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková.

Zoznam a príbehy ocenených:

1. Kategória: ZAMESTNANCI ODDELENÍ SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY DETÍ A SOCIÁLNEJ KURATELY

Jana Čechová

Jana Čechová je najstaršou sociálnou pracovníčkou na oddelení Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Michalovciach s 35-ročnou praxou. Jej špecializáciou sú “nespokojní rodičia”. Okrem toho sa venuje tzv. návratovým konaniam, pri ktorých zastupuje úrad pred druhostupňovým súdom. Vďaka svojim znalostiam a skúsenostiam je prirodzenou autoritou a vždy ochotná pomáhať iným.

Gabriela Glovňová

Gabriela Glovňovás 19-ročnou skúsenosťou na oddelení Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Bardejove, sa aktuálne venuje agende ohrozených rodín, ústavnej starostlivosti, náhradnej osobnej starostlivosti a osvojenia. Jej oddanosť a spolupráca s inštitúciami zlepšila ťažkú rodinnú situáciu a dala týmto deťom príležitosť rásť v bezpečnom a harmonickom prostredí, pričom boli vrátené do osobnej starostlivosti matky.

Petra Kislíková

Vedúca oddelenia Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Humennom s 24-ročnou praxou je vynikajúcou odborníčkou, ktorá excelentne aplikuje svoje vedomosti s výkonom agendy kolízneho opatrovníctva. Je dôležitým členom pracovných tímov. Súčasne sa podieľa na legislatívnych úpravách spolu s kolegami z rezortu práce a komisárom pre deti, čím prispieva k zlepšeniu podmienok v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Vladimíra Labudová

Sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele na bratislavských úradoch sa venuje už 30 rokov a obetavo chráni záujmy maloletých detí. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť bezpečné prostredie pre každé dieťa a aktívne riešiť ich konflikty, aj keď ide o náročné prípady, ako sú zanedbávanie a medzinárodné únosy. S osobným nasadením a odborným prístupom mení životy mnohých detí a rodín, čím si získala rešpekt nielen klientov, ale aj kolegov, vďaka svojmu morálnemu kreditu, zodpovednosti, empatii a zmyslu pre spravodlivosť.

Patrícia Maráková

Patrícia Maráková pôsobí na oddelení Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Novom Meste nad Váhom od roku 2013. Jej práca s deťmi je zároveň poslaním, čo ilustruje prípad, kde aktívne pomohla dvom súrodencov v ťažkej situácii. Zabezpečila im náhradnú osobnú starostlivosť, psychologickú podporu, bývanie a inú potrebnú pomoc.

Lenka Mikušová

Lenka Mikušová z oddelenia Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Liptovskom Mikuláši sa venuje terénnej sociálnej práci. Jej systematický prístup a spolupráca s občianskym združením JEKH DROM viedli k zlepšeniu života detí v osade Važec. Je inšpiráciou pre kolegov a pozitívnou silou pre ľudí v núdzi.

2. Kategória: ZAMESTNANCI CENTIER PRE DETI A RODINY

Anna Filipiaková

Anna Filipiaková pôsobí 36 rokov ako vychovávateľka v Centre pre deti a rodiny v Hriňovej a je koordinátorkou skupiny 17 rokov. S láskou a individuálnym prístupom vychováva deti, podporuje ich vzdelávanie, umelecké a športové talenty a pripravuje ich na rôzne kultúrne vystúpenia. Je aktívnou členkou Fóra riaditeľov a zamestnancov CDR a jej primárnym cieľom je zlepšiť kvalitu života detí, ich úspech a radosť zo života. Je vzorom v rozvíjaní osobností detí, motivácii a učení ich hodnotám.

Janka Hrdlovičová

Vedúca ekonomického úseku CDR Sereď je neodmysliteľnou súčasťou tímu, ktorá počas svojho 38-ročného pôsobenia stála pri všetkých systémových zmenách v sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Jej odborné a ľudské kvality boli kľúčové pri transformácii z internátneho na rodinný typ a rozšírení starostlivosti o deti s duševnými poruchami. Svojou energiou, charitatívnou činnosťou a starostlivosťou o mladých dospelých je srdcom a dušou celého tímu.

Iveta Lumtzerová

Riaditeľka CDR Košická Nová Ves pracuje v centre 40 rokov. Pôsobí aj ako predsedníčka sekcie riaditeľov Košického kraja vo Fóre riaditeľov a zamestnancov detských domovov. Dôraz kladie na výmenu informácií a neustáleho vzdelávania ľudí. Organizuje domáce i zahraničné konferencie zamerané na zvyšovanie odbornosti a efektívnosti pri práci s dieťaťom a jeho rodinou v podmienkach detských domovov. Za svoje úsilie získalo toto centrum ocenenie Mesta Košice, a tiež sa stala držiteľkou ocenenia “Z detského domova do rodiny”. Je nielen výbornou manažérkou, ale aj úžasným človekom.

Adriana Petrušková

Vedúca úseku starostlivosti z CDR Liptovský Hrádok sa už takmer 20 rokov venuje jedinému cieľu – vrátiť deti do pôvodnej biologickej rodiny, prípadne do ich prirodzeného sociálneho prostredia. Je predsedníčkou sekcie sociálnych pracovníkov pri Fóre riaditeľov a zamestnancov domovov a aktívne sa podieľa na tvorbe legislatívnych predpisov. Detský úsmev je jej hnacím motorom a vždy pomôže pri organizácii podujatí pre deti.

Edita Riháriová

Je asistentkou sociálnej práce v organizácii Úsmev ako dar. Zameriava sa prácu s rómskou komunitou v teréne, pre ktorých je veľkou inšpiráciou. Okrem sociálnej pracovníčky je detskou spisovateľkou a maliarkou. Pre mladých klientov často zastupuje rolu neprítomnej matky. Rovnako venuje svoj čas a energiu rozmanitým dobrovoľníckym aktivitám, najmä práci s rómskymi deťmi.

Jaroslav Szabó

Riaditeľ CDR Dedina Mládežesa v roku 2018, ako prvý na Slovensku, rozhodol ísť cestou transformácie centra. Je príkladom pravého bojovníka za práva detí so zdravotným postihnutím v ústavnej starostlivosti, presadzuje a implementuje inklúziu detí. Je členom Rady vlády pre duševné zdravie ministerstva zdravotníctva, odborným garantom pre ošetrovateľskú starostlivosť a súčasne podpredsedom Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov. Vie, že tie správne riešenia prichádzajú vtedy, keď na sebe neustále pracujeme. Svojou životnou filozofiou a činmi je pre svojich kolegov príkladom a motiváciou.

3. Kategória: SOCIÁLNY ČIN ROKA

Blanka Faltýnková

V CDR Kremnica pôsobí od roku 2006. Najprv ako pomocná vychovávateľka, dnes sa venuje ekonomike centra, avšak svoju náruč má pre deti i mladých dospelých otvorenú neustále. Je pravidelnou darkyňou krvi a svoju ochotu pomáhať preukázala aj pri záchrane života. Ako okoloidúca poskytla masáž srdca mužovi, ktorý ostal v bezvedomí. Svojim činom dokázala, že je úžasným človekom s obrovským srdcom.

Jana Filipová

V roku 2013 zriadila a vybudovala krajské centrum Asociácie nepočujúcich Slovenska v Žiline, ktoré vedie aj v súčasnosti. Vlastné sluchové znevýhodnenie ju motivovalo, aby sa už od 13-tich rokov angažovala v komunite nepočujúcich. Je nápomocná ostatným organizačným jednotkám vo všetkých kútoch Slovenska. Obdiv a uznanie svojho okolia si získala vďaka odhodlaniu vždy urobiť správnu vec, nájsť riešenie a uprednostniť druhých pred sebou.

Juraj Janček

Pôsobí ako koordinátor ochrany detí pred násilím na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Zaoberá sa ochranou detí a žien pred násilím, pomoci jednotlivcom i rodinám, ale aj napríklad pátraniu po nezvestných osobách, rovnako osvetovej činnosti v rámci Integrovaného záchranného systému SR. Od začiatku pandémie, aj v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, pôsobil ako aktívny dobrovoľník na viacerých miestach.

Renáta Marietta Nagyová

Je sociálnou pracovníčkou v sociálnom centre Mary Ward v Užhorode. Už do roku 2014 pomáha ženám, ktorých muži bojovali na východe Ukrajiny. Od februára 2022 centrum, v ktorom pôsobí, zohráva kľúčovú úlohu v riadenej migrácii rodín s deťmi. Každý deň s láskou a entuziazmom pracuje na vytváraní optimálnych podmienok pre presídlenie rodín z východnej časti Ukrajiny do bezpečného Zakarpatska.

Peter Obranec a Roman Vrška

Obaja rodení dobrovoľníci sú zamestnanci vysokej školy sv. Alžbety. Dlhodobo sa zameriavajú na humanitárnu a misijnú sociálnu prácu na Slovensku i v tretích krajinách. Stáli pri zrode mnohých projektov. Pravidelne sa zúčastňujú misijnej sociálnej práce v Albánsku. Počas pandémie na Slovensku roznášali potravinové balíčky rodinám, ktorých rodičia stratili prácu. Pomáhajú aj ľuďom bez domova v našom hlavnom meste.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Šéf NKÚ v Ekonomike :24 hovoril o stave vysokoškolských internátov – Aktuality

Bratislava 14. septembra 2023 – O stave vysokoškolských internátov, problémoch s financovaním ich rekonštrukcie, odlive študentov do zahraničia a o možných riešeniach súčasnej situácie rozprával v utorok 12. septembra 2023 šéf NKÚ Ľubomír Andrassy v relácii Ekonomika :24 na RTVS :24.

Pozrite si celý záznam z relácie: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/19167/424295#270

Ľubomír Andrassy v relácii Ekonomika 24 k stavu vysokoškolských internátov



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministerstvo práce naďalej pracuje na opatreniach v boji proti bezdomovstvu

14.09.2023

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková sa svojim podpisom pridala k spoločnému vyhláseniu ministrov členských štátov Európskej únie k otázke boja proti bezdomovstvu. Jeho cieľom je podporiť Európsku komisiu v úsilí zabezpečiť, aby členské štáty rázne zakročili pri riešení problému bezdomovstva. Rezort práce naďalej prijíma opatrenia na elimináciu ľudí bez domova a podpory znevýhodnených skupín obyvateľstva. Prostredníctvom Programu Slovensko aktuálne realizuje projekt Spolu pre komunity. Ten podporuje aj poskytovanie terénnej sociálnej práce a nízkoprahových denných centier.

 

Pod záštitou španielskeho predsedníctva v Rade EÚ sa zástupcovia členských štátov stretli k otázke boja proti bezdomovstvu 13. septembra 2023 v španielskom Avilés, aby spoločne diskutovali k téme: „Dva roky po Lisabone: Európska a štátna politika boja proti bezdomovstvu“. Slovenská republika prijatím vyhlásenia podporuje úsilie vytvárať strategický rámec a zavádzať riešenia, ktoré plne rešpektujú práva ľudí. Tie majú byť zamerané na boj proti sociálnemu vylúčeniu a podpore prístupu k cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých.

Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v týchto týždňoch zazmluvňuje prvé subjekty participujúce na projekte Spolu pre komunity . Projekt v rámci Programu Slovensko podporuje aj poskytovanie terénnej sociálnej práce a nízkoprahových denných centier. Práve zabezpečením poradenstva a poskytnutím bezpečného priestoru, rovnako práca s ľuďmi bez domova priamo v teréne sú dôležitými reakciami na núdzové situácie a zabezpečenie nevyhnutnej prvotnej pomoci.

„Pri eliminácií ľudí bez domova sú dôležité opatrenia zamerané na prevenciu a pomoc v prvotných štádiách, kedy hrozí strata prístrešia. Práve činnosť sociálnych pracovníkov v teréne sa zameriava na aktívne vyhľadávanie a kontaktovanie osôb a rodín so sociálnymi problémami, mapovanie ich potrieb, prvotnú intervenciu aj komplexné poradenstvo,“ približuje ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková.

Projekt Spolu pre komunity v nasledujúcom období podporí vyše tisíc terénnych pracovníkov v 330 obciach, ktorí pracujú s ľuďmi v zložitých sociálnych podmienkach, vrátane tých bez domova. Z projektu sú podporené aj činnosti nízkoprahových denných centier, ktoré vytvárajú priestor pre ľudí v náročných životných situáciách a pomáhajú im stráviť časť dňa v bezpečnom prostredí. Vďaka týmto sociálnym službám môžu klienti získať základné poradenstvo, nájsť pomoc pri riešení ich životnej situácií alebo vykonať základnú osobnú hygienu.

Bezdomovstvo a vylúčenie z bývania sú spoločenským problémom, ktorý negatívne vplýva na fyzické i duševné zdravie ľudí, ktorí ho zažívajú. Táto najextrémnejšia forma vylúčenia ovplyvňuje kvalitu života a znižuje prístup k ekonomickým aj sociálnym zdrojom a službám. Dôležitou súčasťou riešení je prevencia a odstraňovanie príčin bezdomovstva, rýchly prístup k bývaniu či ďalšie podporné služby.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už prijalo v prvej polovici roka 2023 Národnú koncepciu prevencie a ukončovania bezdomovstva, na ktorú bude nadväzovať pripravovaný akčný plán s pomenovaním cieľov a konkrétnych opatrení v tejto oblasti.

Národná koncepcia prevencie a ukončovania bezdomovstva: https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/prevencia-ukoncovanie-bezdomovstva/narodna-koncepcia-prevencie-ukoncovania-bezdomovstva.pdf



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Konferencia “Rodinné poradne pre všetkých“ otvorila tému dostupného poradenstva s dôrazom na prevenciu v oblasti duševného zdravia

13.09.2023

Päť rodinných poradní je už druhý rok bezplatnou oporou pre ľudí s rôznymi vzťahovými, osobnými a výchovnými problémami. V Nových Zámkoch, Trnave, Žiline, Košiciach a v Humennom poskytujú odbornú pomoc psychológ, sociálny pracovník a ďalší špecialisti vrátane právnika a pedagóga. Svoje skúsenosti z pilotného poskytovania poradensko-psychologických služieb dnes predstavili na konferencii Inštitútu pre výskum práce a rodiny “Rodinné poradne pre všetkých“ v Bratislave. Konferenciu otvorila príhovorom Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková. Horúcou témou stretnutia odborníkov bolo zabezpečenie kvalitného a dostupného poradenstva s dôrazom na prevenciu v oblasti duševného zdravia.

 

Cieľom rodinných poradní je podľa ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Soni Gaborčákovej vytvorenie podmienok pre poskytovanie odborného, najmä psychologického poradenstva pre jednotlivcov, páry a rodiny pri riešení problémov v rodine, manželstve, ako aj pri riešení medzigeneračných problémov a problémov v širších medziľudských vzťahoch. „Spoločne sme vytvorili základ pre silnú a dôveryhodnú sieť, ktorá nám umožní realizovať systémové a adresné kroky na podporu rodín na Slovensku. Štát dnes v podobe rodinných poradní garantuje kvalitnú odbornú pomoc, ktorá je bezplatná, čím otvára dvere pre všetkých, ktorí by inak k týmto službám nemali prístup,“ uviedla ministerka práce v úvodnom príhovore.

V rodinných poradniach sú okrem psychológov k dispozícii i sociálni pracovníci a ďalší odborníci z radov právnikov a pedagógov. Ich služby sú žiadané a to sa odzrkadľuje i v počte návštev. Od roku 2022, kedy rodinné poradne začali fungovať, pomohli až 1 290 jednotlivcom a poskytli viac ako 4 740 osobných konzultácií. Okrem spontánnych klientov evidujú rodinné poradne aj klientov na odporúčanie. Taktiež získali pozitívnu odozvu aj na možnosť poskytovať poradenstvo na diaľku. Táto forma sa ukázala ako účinná, najmä ak klienti majú zdravotné problémy alebo bývajú ďaleko od poradne. Rodinné poradne môže navštíviť každý, kto cíti, že potrebuje pomôcť, o pomoc sa uchádza z vlastného rozhodnutia a odborná pomoc mu je nedostupná okrem iného aj z finančných dôvodov.

Do Rodinných poradní privádzajú klientov rôzne náročné životné situácie, stresujúce udalosti, ťažkosti s rozhodovaním, problémy v komunikácii, čo ovplyvňuje ich život vo viacerých úrovniach – prežívaní, v správaní a vo vzťahu k sebe aj iným. Garant národného projektu psychológ Michal Oláh vidí ako jednu z najväčších výziev pre odborníkov skutočnosť, že “napriek tomu, že rozvodovosť v posledných rokoch na Slovensku relatívne klesá, narastá problém skrytej chudoby viacdetných rodín, jednorodičov vrátane skupiny vdovcov a vdov. Rodinné poradne podávajú ruku všetkým rodinám nielen psychologickým, ale aj poradenstvom v rôznych právnych problémoch a sociálnym poradenstvom, ale aj preventívnymi programami, ktoré im pomôžu predísť psychosociálnym a ekonomickým krízam.”

Rodinné poradne vytvárajú bezpečný priestor pre vyjadrenie emócií, podporu a hľadanie zdrojov pre zvládanie náročných životných situácií a na postupné budovanie zdravého konceptu seba. Ambíciou poradní je stať sa efektívnym prvkom systému prevencie duševných porúch.

Národný projekt Rodinné poradne – poradensko-psychologické služby pre jednotlivcov, páry a rodiny je realizovaný vďaka podpore z ESF v rámci OP Ľudské zdroje. Realizáciu projektu zabezpečuje Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s partnerom, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

Viac informácií nájdete aj na www.rodinnaporadna.sk alebo https://ivpr.gov.sk/narodny-projekt-rodinne-poradne-poradensko-psychologicke-sluzby-pre-jednotlivcov-pary-a-rodiny/



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kompetentní prehliadajú kritickú situáciu pri vzdelávaní detí, kontrolóri preveria riziká detailnejšie – Aktuality

Bratislava 13. septembra 2023 – Na slovenských základných školách chýbajú učitelia, časť predmetov odučia vyučujúci bez príslušného vzdelania a situácia s nedostatkom učiteľov sa každým rokom zhoršuje. Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorou úrad nadviazal na svoje zistenia z roku 2019. Problém sa týka predovšetkým 2. stupňa základných škôl, kde je priemerne neodborne odučených až 12 % vyučovacích hodín. Na 1. stupni je bez príslušného vzdelania odučených priemerne 5 % hodín (graf 1). „Jedným z vážnych problémov, ktorému sa dnes zodpovední aktéri, hlavne rezort školstva, ale aj zástupcovia miestnej samosprávy systémovo nevenujú, je nedostatok učiteľov informatiky či technických predmetov. Séria kontrolných akcií ukázala, že Slovensko výrazne zaostáva v informatizácii a digitalizácii spoločnosti. Tento problém sa začína už na základných školách, kde majú deti získať prvé digitálne zručnosti, no odborné predmety vedú nekvalifikovaní učitelia,“ približuje predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy. V tejto situácii šéf kontrolórov upozorňuje, že minulý rok túto aprobáciu ukončila len tridsiatka absolventov učiteľského smeru. „Bez krokov, ktoré prispejú k zvýšeniu počtu kvalifikovaných učiteľov informatiky, bez digitalizácie vzdelávania i učebníc, či bez funkčného vysokorýchlostného internetu vo všetkých školách, nedokážeme zvyšovať konkurencieschopnosť našej krajiny a budeme vychovávať mladú generáciu, ktorá nedokáže pracovať vo vysoko sofistikovanom digitálnom prostredí,“ dodal Ľ. Andrassy.

Infografika Kompetentní prehliadajú kritickú situáciu pri vzdelávaní detí, kontrolóri preveria riziká detailnejšie

K predmetom, ktoré najviac trpia nedostatkom odborných pedagógov patria okrem informatiky aj technika, občianska náuka a etická výchova. V prípade týchto štyroch predmetov ide vo všetkých krajoch o štvrtinu a viac hodín vyučovaných neodborne, výnimkou je iba občianska náuka v slovenskej metropole. „Nedostatok učiteľov je dlhodobý problém Slovenska, na ktorý okrem kontrolného úradu upozorňujú viaceré národné inštitúcie. Tento problém sa bude v nadchádzajúcich rokoch prehlbovať v dôsledku vysokého veku dnes aktívnych učiteľov, pričom výrazne sa to môže prejaviť v premetoch, ako je fyzika, matematika i chémia,“ konštatuje predseda NKÚ. Významným rizikom pri hľadaní udržateľných riešení v tejto oblasti je absencia dát. Ministerstvo školstva síce zbieralo údaje v roku 2021, ale tieto údaje boli zverejnené a čiastočne vyhodnotené až po takmer dvoch rokoch a neumožňujú analýzu vývoja odbornosti v čase. Bez validných dát a bez konkrétnych opatrení, ktoré zatraktívnia učiteľské povolanie, nie je možné tento problém efektívne riešiť. Súčasný stav považuje národná autorita pre externú kontrolu za natoľko alarmujúci, že pripraví celoslovenskú kontrolu, ktorá by mala zmapovať situáciu ohľadom učiteľov v jednotlivých regiónoch, ale aj prípadné motivačné kroky, ktoré boli doteraz urobené na ich udržanie, resp. prilákanie do škôl.

Graf 1: Podiel neodborne vyučovaných hodín na ZŠ v školskom roku 2021/2022 (v %)

Graf 1: Podiel neodborne vyučovaných hodín na ZŠ v školskom roku 2021 a 2022 (v percentách)

Zdroj: CVTI SR; spracovanie NKÚ SR

Keďže počet absolventov väčšiny učiteľských študijných programov klesá, je zároveň nevyhnutné riešiť otázku, ako pritiahnuť viac absolventov stredných škôl na pedagogické fakulty. Aktuálny nezáujem o štúdium pedagogických smerov sa odráža okrem iného aj v tom, že veľká časť prijatých študentov naň nakoniec nenastúpi (graf 2). Potvrdzujú to aj dáta z Univerzity Komenského v Bratislave, keď sa minulý rok na učiteľské študijné programy zapísalo nakoniec v priemere iba 37 % z predpokladaného počtu uchádzačov o štúdium, v prípade informatiky to bolo iba 14 %. „Analýza nášho úradu ukazuje, že nedostatok učiteľov ide ruka v ruke s nedostatočnou odbornosťou výučby na základných školách, a to môže byť jedným z dôvodov, prečo žiaci slovenských základných škôl dosahujú v medzinárodnom porovnaní dlhodobo podpriemerné výsledky,“ približuje šéf kontrolórov.

Graf 2: Prijímacie konanie na učiteľské študijné programy – zapísaní z prijatých v roku 2022 (1. stupeň, denné štúdium)
Graf 2: Prijímacie konanie na učiteľské študijné programy – zapísaní z prijatých v roku 2022 (1. stupeň, denné štúdium)

Zdroj: CVTI SR; výpočty a spracovanie NKÚ SR.

Poznámka: V prípade väčšiny učiteľských študijných programov ide o kombináciu dvoch predmetov. Napríklad dvadsiati prijatí a deviati zapísaní uchádzači na učiteľstvo biológie a geografie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského sú preto zahrnutí do výpočtu tretieho aj deviateho stĺpca.

Na základe dobrej praxe zo zahraničia či záverov odborných štúdií analytici NKÚ odporúčajú rezortu školstva, ktorý zodpovedá za vzdelávaciu politiku, vyčleniť v štátnom rozpočte financie na nábor, udržanie a rozvoj učiteľov v školách a v najrizikovejších regiónoch, kde je ich najväčší nedostatok. Pre vybrané, najviac nedostatkové učiteľské odbory, je zároveň možné zaviesť špeciálne štipendiá. Motivujúca môže byť dostupná vysokokvalitná príprava a podpora pre začínajúcich učiteľov a tiež podpora pre ďalšie odborné vzdelávanie a spoluprácu. Benefity môžu byť aj vo forme príspevku na dopravu, zabezpečenie nájomného bývania či výhodných pôžičiek pre učiteľov. Nehovoriac o tom, že učitelia musia byť odmeňovaní porovnateľne s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami. Prínosné môže byť aj vytvorenie IT systémov na sledovanie a predvídanie dopytu po pedagógoch, pričom dnes v systéme základných škôl pôsobí približne 40-tisíc pedagogických zamestnancov.

Ak nedôjde k výrazným zmenám, nedostatok učiteľov sa bude prehlbovať. Najhoršia situácia je už teraz v Bratislavskom kraji. Kontrolný úrad už vo svojom analytickom komentári v roku 2019 zameranom na odmeňovanie pedagogických zamestnancov na základných školách upozorňoval na nedostatok učiteľov v Bratislavskom kraji a známa bola aj skutočnosť, že do roku 2024 v ňom bude potrebné obsadiť vyše tisíc dodatočných pracovných miest pedagogických a odborných pracovníkov základných škôl. Údaje poskytnuté spoločnosťou Profesia navyše naznačujú ďalšie prehĺbenie rozdielov medzi Bratislavským krajom a zvyšnými regiónmi. Tohtoročná prognóza počtu žiakov a učiteľov, vypracovaná Inštitútom vzdelávacej politiky a Slovenskou akadémiou vied ukazuje, že problém s nedostatkom učiteľov bude do roku 2025 pokračovať. Ak sa z úrovne zodpovedných inštitúcií, hlavne rezortu školstva neprijmú systémové opatrenia, tento problém sa z hľadiska udržateľného rozvoja spoločnosti ešte viac prehĺbi. „Prognózy ukazujú, že v nadchádzajúcich rokoch bude na trhu práce voľných viac ako 1500 miest pre kvalifikovaných pedagogických pracovníkov. Pri zvyšovaní počtu žiakov a prirodzenom odchode učiteľov do dôchodku sa môže toto číslo dostať až nad 2 000,“ dodal Ľ. Andrassy.

Analytický komentár “Nedostatok učiteľov a odbornosť výučby na základných školách”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok