Kontrolórom ľudia dôverujú, obracajú sa na nich s najrôznejšími problémami – Aktuality

Bratislava 31. augusta 2023 – Viac ako 270 podnetov registruje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR za prvý polrok 2023. Najväčší počet úrad zaznamenal v máji a aj napriek čoraz častejšie využívanej elektronickej forme komunikácie ešte stále medzi občanmi dominuje posielanie listov. Za šesť mesiacov ich prišlo 140. Občania vo svojich podnetoch riešia nespokojnosť s nehospodárnym nakladaním s peniazmi a majetkom obcí, miest a samosprávnych krajov, upozorňujú na postup pri prideľovaní dotácií, ako aj na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní, neraz sa podávatelia obracajú na úrad opakovane. Až tretinu podaní tvoria žiadosti o kontrolu v oblastiach mimo zákonných možností NKÚ.

Infografika Podnety za prvý polrok 2023

Občania sa na národnú autoritu pre externú kontrolu obracajú s problémami v obciach či regiónoch, v ktorých žijú. Časté sú sťažnosti na starostov, upozorňujú na miestne prepojenia, klientelizmus a rodinkárstvo. Svoje podnety a žiadosti o kontrolu posielajú na nehospodárne nakladanie s financiami alebo majetkom samospráv. Viaceré z takýchto podaní NKÚ odstupuje na preverenie a riešenie hlavnému kontrolórovi obce či kraja. Pomoc národných kontrolórov vyhľadávajú aj samotní hlavní kontrolóri obcí a miest či poslanci miestnych zastupiteľstiev, ktorí sa na úrad obracajú so žiadosťou o kontrolu obce či s konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa hospodárenia alebo účtovníctva. Opakovaným problémom je aj čerpanie rezervného fondu obcí. Problémom je napríklad ignorovanie práce hlavného kontrolóra obce zo strany starostu alebo kontrolórmi spochybňované nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom obcí. Preveriť hospodárenie žiadajú občania aj v súvislosti so štátnymi a verejnými inštitúciami, často majú podozrenie z porušovania zákona o verejnom obstarávaní a nedodržiavania infozákona či zneužívania právomocí verejného činiteľa.

Mnohí občania vnímajú úrad ako poslednú inštanciu, na ktorú sa môžu obrátiť, keď ich žiadosti iné inštitúcie odmietnu riešiť. NKÚ tak eviduje aj podnety, ktoré nemá v zákonnej kompetencii preverovať. Viaceré takéto podania prišli podobne ako v minulých rokoch v súvislosti so Slovenským pozemkovým fondom v otázkach nájmov pozemkov a nevydania pozemkov, občania tiež žiadali preveriť katastrálne zápisy či stanovanie rôznych výšok poplatkov, ako je vodné a stočné či energie, ktoré spadajú do kompetencie iných inštitúcií. Za prvý polrok 2023 tvorilo takýto typ podaní mimo kompetencie úradu až 35 %.

Z kategórie neobvyklých podnetov prišlo podanie od občana, ktorý požadoval kontrolu všetkých svetiel v obytných domoch v meste kvôli úspore energií či žiadosť o zakázanie účasti niektorých politických strán vo voľbách, ako aj žiadosť o kontrolu herného plánu v lotérii. Iný občan chcel riešiť susedský spor kvôli postrekom v záhrade. Na národnú autoritu pre externú kontrolu sa ľudia obracajú aj so žiadosťami dotýkajúcimi sa súdnych rozhodnutí v rôznych občiansko-právnych sporoch, ako aj riešenia ťažkých osobných, rodinných situácií.

Ako podať podnet na NKÚ?

V prípade, že ste vyčerpali dostupné možnosti riešiť problém cez vnútornú kontrolu príslušného úradu či inštitúcie alebo hlavného kontrolóra samosprávy, kontaktujte nás:

1. cez formulár na www.nku.gov.sk,
2. emailom na info@nku.gov.sk,
3. cez portál slovensko.sk,
4. listom,
5. doručením do podateľne úradu.

Čo úrad nerieši?

Napríklad majetkové a dedičské spory, odtiahnutie áut a pokuty, platby za energie a telefón, pracovno-právnu agendu, správne konania iných úradov či správcovské spoločnosti bytov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Hľadáme subjekty, ktoré budú školiteľmi digitálnych zručností seniorov – zaregistrujte sa

MIRRI SR ponúka možnosť pre verejných obstarávateľov zaregistrovať sa do zjednodušeného a flexibilného spôsobu verejného obstarávania zriadeného pre obstarávanie školení digitálnych zručností v rámci Investície č.7 Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a distribúcia Senior – tabletov (ďalej len Investície č.7)  Plánu obnovy a odolnosti SR.

Projekt známy pod menom Digitálni seniori týmto spúšťa prípravu realizačnej fázy, v ktorej má cieľ vyškoliť v digitálnych zručnostiach približne 105 440 seniorov a znevýhodnené osoby do polovice roka 2026.

Predmetom zákazky je zabezpečenie školení pre cieľovú skupinu projektu prezenčnou formou za účelom zvyšovania digitálnych zručností cieľovej skupiny, podľa pokynov verejného obstarávateľa, a to v priestoroch úspešného uchádzača alebo v priestoroch, ktoré zabezpečí úspešný uchádzač a zabezpečenie distribúcie vybraných technických zariadení úspešným absolventom školení podľa pokynov verejného obstarávateľa. Školenia sú určené pre seniorov vo veku od 65 rokov a znevýhodnené osoby, na ktoré sa nevzťahuje vekové ohraničenie.

Verejné obstarávanie je realizované prostredníctvom dynamického nákupného systému (DNS) určené pre takzvanú pred-kvalifikáciu dodávateľov, ktorí sa neskôr budú môcť zúčastňovať čiastkových zákaziek vyhlásených v rámci DNS.

V praxi to znamená, že svoje reálne požiadavky na dodávateľov bude MIRRI SR konkretizovať až v čiastkových zákazkách, teda na základe aktuálnych potrieb Investície č 7.

Do DNS sa môžu zaregistrovať neziskové organizácie, školy a univerzity, vzdelávacie subjekty zo súkromnej sféry ako aj mestá a obce.

Komunikácia so záujemcami o zaradenie do DNS sa uskutoční na elektronickej platforme systému EVO, kde sa na linku https://evo.isepvo.sk/evoportal/vyhladavanie-zakaziek/detail/479191 dajú získať aj kompletné informácie o tomto obstarávaní.

Žiadosti o zaradenie do DNS sa musia zasielať cez elektronickú platformu EVO: https://evo.isepvo.sk/evoportal/vyhladavanie-zakaziek/detail/479191.

Lehota na predkladanie žiadostí o zaradenie je do 18.09.2023 12:00.

Podrobná špecifikácia predmetu zákazky, jeho presný rozsah ako aj ostatné doplňujúce informácie budú uvedené vo výzve na predkladanie ponúk konkrétnej čiastkovej zákazky.

Hľadáme subjekty, ktoré budú školiteľmi digitálnych zručností seniorov – zaregistrujte sa


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenské nebo je drahé, časť letov nás preto obchádza – Aktuality

Bratislava 25. augusta 2023 – Za prelet naším vzdušným priestorom platia dopravcovia najvyššiu sumu v porovnaní so susednými krajinami. Napríklad za prelet susedným Maďarskom platia tento rok o viac ako polovicu menej, na Slovensku je to 72,23 eur za traťovú jednotku, u našich južných susedov platia 33,68 eur (viď graf podľa údajov Eurocontrol). Jedným z dôvodov vysokých nákladov za traťové navigačné služby sú aj veľmi vysoké benefity pre zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tie totiž výrazne navyšujú osobné náklady na zamestnancov, ktoré sú súčasťou nákladov pri výpočte sadzieb za navigačné služby. Je to jeden zo záverov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v štátnom podniku Letové prevádzkové služby (LPS) SR, ktorá sa týkala rokov 2019 až 2022 a súvisiacich období.

Infografika Letové prevádzkové služby

„Osobné náklady tvorili v kontrolovanom období okolo 60 % celkových nákladov tohto štátneho podniku. Môže za to aj neštandardne štedrá kolektívna zmluva, ktorá napríklad priznáva aj možnosť dvojročného odchodného pre niektoré pozície, na čo ale podnik musí zarobiť. Vzdušný priestor Slovenska preto nie je využívaný tak, ako by mohol byť, výnosy štátneho podniku by mohli byť vyššie,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Šéf národných kontrolórov doplnil, že si uvedomuje, že leteckí dispečeri sú vysoko žiadaná, nedostatková a veľmi zodpovedná profesia a aj preto sa význam tohto povolania premieta do ceny práce. Sociálne benefity dohodnuté v kolektívnej zmluve treba ale podľa Ľ. Andrassyho v tomto podniku zreálniť. Priemerná hrubá mzda všetkých zamestnancov štátneho podniku LPS je zhruba 5 000 eur, benefity leteckých dispečerov sú ešte niekoľkonásobne vyššie. „Vzhľadom na európskymi pravidlami regulovanú cenu preletov, tieto osobné náklady môžu do budúcna ovplyvniť hospodárenie podniku. Treba mať na pamäti, že kolektívne zmluvy majú garantovať finančne udržateľné sociálne benefity, ktoré sú spoločnou zodpovednosťou vedenia štátneho podniku a zamestnaneckých odborových organizácií,“ dodal.

Na Slovensku pracujú zamestnanci LPS na letiskách v Bratislave, Košiciach, Poprade, Žiline a Piešťanoch. Existujú dva druhy poplatkov, za traťové a terminálne letecké navigačné služby. LPS SR poskytuje traťové služby prelietavajúcim lietadlám, terminálové služby sú zas poskytované lietadlám prilietavajúcim, odlietavajúcim, resp. pohybujúcim sa po prevádzkových plochách spomínaných piatich letísk. V rámci Európskej únie zodpovedá za bezpečné riadenie letovej prevádzky medzinárodná organizácia Eurocontrol. Od tohto roka v nej Slovensko zastupuje po prvý raz nominantka NKÚ – Hana Marcin Jakubíková, ktorá je členkou audítorskej rady. Činnosť LPS SR je upravená teda nielen domácou legislatívou, riadiť sa musia aj európskymi pravidlami.  

Graf: Jednotkové sadzby za traťové letecké služby vo vybraných krajinách pre roky 2019 až 2023 v eurách

Graf: Jednotkové sadzby za traťové letecké služby vo vybraných krajinách pre roky 2019 až 2023 v eurách Zdroj: EUROCONTROL (www.eurocontrol.int/ServiceUnits/Dashboard/EnRouteUnitRates.html)

Na základe zistení národní kontrolóri upozorňujú na chýbajúcu samostatnú aktuálnu koncepciu civilného letectva. „Treba jasne povedať ako ďalej s leteckou civilnou dopravou na Slovensku, určiť, ako poskytovať letecké služby aj na menších, stratových letiskách a taktiež vyriešiť financovanie modernizačného dlhu. Povinnosťou LPS SR je totiž poskytovať letové navigačné služby aj napriek ich stratovosti,“ upozornil Ľ. Andrassy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti, aby zaviazal Ministerstvo dopravy SR vypracovať koncepciu a stratégiu rozvoja civilného letectva, v ktorej by boli zadefinované požiadavky a rozsah služieb poskytovaných LPS SR na jednotlivých letiskách na Slovensku, spôsob riešenia nedostatočných výnosov na letiskách s nižšou letovou prevádzkou či zdroje na obnovu zastaraných zariadení, ktoré sú najmä na menších letiskách v Piešťanoch a Žiline. Napriek modernizačnému dlhu, bezpečnosť leteckej prevádzky na Slovensku nie je ohrozená.

Hospodárenie tohto štátneho podniku v kontrolovaných rokoch 2020 až 2022 výrazne ovplyvnila pandémia COVID-19, pretože výnosy tvoria najmä tržby za poskytnuté traťové a terminálne letecké navigačné služby. Letecká doprava bola v období pandémie výrazne obmedzená. LPS SR napriek tomu dosiahli lepšie výsledky hospodárenia, ako plánovali, a to najmä vďaka prijatiu významných úsporných opatrení, ktoré kontrolóri hodnotia pozitívne. Čerpali tiež financie z tzv. Prvej pomoci a zobrali si strednodobý komerčný úver. K zastabilizovaniu štátneho podniku prispela aj pomoc ministerstva dopravy, ktoré navýšilo kmeňové imanie podniku. Na základe opatrení boli celkové náklady štátneho podniku znížené oproti roku 2019 o 33,0 % v roku 2020, v roku 2021 o 37,8 % a v roku 2022 o 7,6 %. Počas pandémie podnik napríklad nevyplácal nenárokovateľné variabilné zložky mzdy (prémie, 13. a 14. plat, mimoriadne odmeny). Zároveň od 1. apríla 2020 vyplácali časti zamestnancov 60 % ich priemerného zárobku, keďže pre pandemické opatrenia nemohli vykonávať svoju prácu. Úspory dosiahli aj pri prevádzkových nákladoch, znížili aj náklady na cestovné, školenia či bežnú spotrebu tovarov a služieb.

Pre pandémiu a obmedzenia v leteckej doprave LPS SR odriadili v roku 2020 o 62,9 % menej traťových a terminálnych jednotiek ako v roku 2019. V roku 2021 zaznamenali pokles oproti roku 2019 o 52 %. Kým počet odriadených traťových jednotiek bol v roku 2022 ešte stále nižší oproti roku 2019 o 24,5 %, počet odriadených terminálnych jednotiek už presiahol úroveň z roku 2019. Nárast odriadených traťových jednotiek vyplynul najmä z uzatvorenia vzdušného priestoru nad Ukrajinou a Moldavskom po vypuknutí vojnového konfliktu. V tejto súvislosti ale treba upozorniť, že slovenská legislatíva nebola a stále nie je upravená na možné výrazné výpadky leteckých služieb.

Štátny podnik LPS SR bol založený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a do obchodného registra bol zapísaný 1. januára 2000. Podnik je štátom poverený poskytovať letové prevádzkové služby vo vzdušnom priestore SR. „Zákon o štátnom podniku pochádza ešte z roku 1990. Je to teda stará federálna legislatíva, ktorú už treba zmeniť a modelovať na súčasnú dobu. Treba zadefinovať nové poslanie štátnych podnikov, zvýšiť transparentnosť a aj kontrolu zo strany štátu,“ zdôraznil šéf kontrolórov Andrassy a dodal, že neaktuálnosť tejto normy sa ukázala aj pri kontrolách štátnych podnikov v rezorte pôdohospodárstva, životného prostredia a obrany. Aj aktuálna kontrola napríklad ukázala, že zakladateľ podniku, rezort dopravy, neskoro schvaľoval každoročnú koncepciu rozvoja. Celý proces sa javí ako formálny, keď koncepcie boli schvaľované až v druhom polroku roka, ktorého sa týkali. Dozorná rada zas viackrát oneskorene prerokovala niektoré dôležité materiály, keďže nedodržala vlastný rokovací poriadok a nezasadala minimálne v štvrťročnom intervale. Kontrolóri v podniku zistili aj nedodržanie niektorých zákonov – zákona o štátnom podniku, Občianskeho zákonníka, zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre podnikateľov.

Správa o výsledku kontroly “Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Výzva na Podporu budovania bezpečnostných dohľadových centier v prostredí verejnej správy

Výzva na Podporu budovania bezpečnostných dohľadových centier v prostredí verejnej správy Výzva na Podporu budovania bezpečnostných dohľadových centier v prostredí verejnej správy

Dátum zverejnenia výzvy: 25.08.2023

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ako vykonávateľ Plánu obnovy a odolnosti SR vyhlasuje Výzvu č. 17I06-04-V01 na predkladanie žiadostí  o poskytnutie prostriedkov mechanizmu na Podporu budovania bezpečnostných dohľadových centier v prostredí verejnej správy.

Účelom výzvy je zvýšiť počet subjektov verejnej správy so zriadeným bezpečnostným monitoringom a dohľadom nad ich kybernetickou bezpečnosťou a následne zlepšiť ich schopnosti včasnej identifikácie kybernetických incidentov vo verejnej správe.

Tieto dohľadové centrá budú tvoriť súčasť systému včasného varovania v prevádzke VJ CSIRT, ktorého nástroje budú integrované do systému riadenia kybernetických bezpečnostných incidentov.

Cieľom Výzvy je zvyšovanie úrovne zabezpečenia informačných systémov v prostredí verejnej správy prostredníctvom budovania a rozvoja bezpečnostných dohľadových centier, ktoré budú súčasťou systému včasného varovania. Cieľom je zabezpečiť skorú detekciu, prípravu protiopatrení a predchádzanie bezpečnostným incidentom.

 

Indikatívna výška prostriedkov mechanizmu určená na priame vyzvanie je  21 600 000,00 EUR s DPH.

Alokácia zo zdroja Plánu obnovy a odolnosti: 18 000 000,00  EUR

Alokácia zo zdroja Plánu obnovy a odolnosti – prostriedky na úhradu DPH: 3 600 000,00 EUR

Minimálna výška prostriedkov mechanizmu: 2 000 000,00 EUR s DPH

Maximálna výška prostriedkov mechanizmu: 7 200 000,00 EUR s DPH

 

Trvanie výzvy

Vyhlásenie výzvy:  25.08.2023

Uzavretie výzvy:    04.12.2023

 

Miesto a spôsob podania Žiadosti o PPM

Pred samotným podaním Žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu (ďalej ako „žiadosť o PPM“) je žiadateľ povinný zaregistrovať sa do Informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy (ďalej aj ako „ISPO“) a stať sa tak jeho registrovaným používateľom.

Registrovaný používateľ ISPO vyplnením príslušného formuláru žiadosti o PPM a nahratím všetkých príloh k žiadosti o PPM zaeviduje svoju žiadosť o PPM na portáli ISPO.

Po zaevidovaní žiadosti o PPM v ISPO systém vygeneruje sumár žiadosti. Sumár žiadosti predstavuje zjednodušenú verziu vyplneného formulára žiadosti o PPM vo formáte PDF, ktorá je vygenerovaná systémom ISPO na základe zaevidovania žiadosti o PPM. Súčasťou sumára žiadosti o PPM je tiež potvrdenie, že informácie a údaje uvedené v žiadosti o PPM zaevidovanej v ISPO sú pravdivé. Sumár žiadosti žiadateľ podpíše a odošle ho vykonávateľovi v súlade s pokynmi uvedenými vo výzve najneskôr do 5 pracovných dní od zaevidovania žiadosti o PPM vrátane príloh v ISPO.

Žiadosť o PPM môže byť zaradená na posúdenie až po doručení podpísaného sumáru žiadosti vykonávateľovi. Sumár žiadosti, podľa vyššie uvedeného, sa predkladá prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky MIRRI SR, v elektronickej podobe podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom  štatutárneho orgánu žiadateľa resp. oprávnenej osoby žiadateľa.

Upozorňujeme žiadateľov, že v prípade, ak za žiadateľa koná splnomocnená osoba, je žiadateľ povinný predložiť ako prílohu žiadosti o PPM úradne osvedčené plnomocenstvo, ktorým štatutárny orgán žiadateľa oprávňuje danú osobu/osoby na konanie za žiadateľa.

V prípade, že nebude možné podať Sumár žiadosti prostredníctvom elektronickej komunikácie, je žiadateľ oprávnený predložiť dokument v listinnej podobe, na adresu Vykonávateľa:

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Pribinova 25, 811 09 Bratislava

jedným z nasledovných spôsobov:

  • osobne na podateľni MIRRI SR (prízemie / 1 NP):

pondelok – štvrtok: 9:00 – 11:30 hod. a 12:30 – 14:30 hod.

piatok: 9:00 – 11:30 hod. a 12:30 – 14:00 hod.

  • doporučenou poštou,
  • kuriérskou službou.

Obálku je potrebné označiť: OIPOO + kód príslušnej výzvy (17I06-04-V01)

Odporúčame potenciálnym žiadateľom priebežne sledovať webové sídlo www.mirri.gov.sk, kde budú zverejňované všetky aktuálne informácie súvisiace s výzvou, vrátane usmernení k danej výzve.

Link na výzvu – prihlasovanie cez ISPO

 

Súbory na stiahnutie 

  1. Výzva 17I06-04-V01
  2. Príloha 1 Výzvy – Formulár žiadosti o PPM ISPO
  3. Príloha 2 Výzvy – Zmluva o PPM
  4. Príloha 3 Výzvy – Odporúčaný základný rámec architektúry
  5. Príloha 4a Výzvy – Podmienky overenia kvality projektu
  6. Príloha 4b Výzvy – Kritéria na vytvorenie poradia žiadosti o PPM
  7. Príloha 5 Výzvy – Údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z RT
  8. Príloha 6.1 Výzvy – Projektová dokumentácia
  9. Príloha 6 Výzvy – Vyhláška SR o riadení projektov


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Elektronický výkon moci mal uľahčiť komunikáciu úradov s ľuďmi, opak je realitou – Aktuality

Bratislava 18. augusta 2023 – Elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí, nepriniesla zrýchlenie procesov a pre obce zatiaľ znamená zvýšené finančné náklady. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá bola zameraná na celý proces správy elektronických dokumentov, vydaných v rokoch 2017 až 2022 vo vybraných 25 miestnych samosprávach. V týchto obciach a mestách žilo 650-tisíc, teda 12 % obyvateľov a v kontrolovanom období vyrubili mieste dane a poplatky vo výške viac ako 550 miliónov eur. Z nich bezmála 200 miliónov, teda viac ako tretina, nebolo vyrubených v súlade s legislatívou o e-Governmente. Žiaden z kontrolovaných subjektov nedodržal pravidlá o elektronickom vládnutí počas celého kontrolovaného obdobia a po šiestich rokoch od účinnosti zákona o e-Governmente je jeho dodržiavanie skôr výnimkou ako udržateľným pravidlom.

Vďaka digitalizácii a informatizácii procesov rozhodovania inštitúcií štátnej a aj verejnej  správy sa mala zlepšiť kvalita a rýchlosť poskytovania služieb pre občanov. Keďže 9 z 10 životných situácií rieši miestna samospráva, je reálnym obrazom digitalizácie slovenskej spoločnosti to, ako funguje práve na úrovni miest a obcí. Tragédiou systému je pritom fakt, že porušovanie zákona znamená pre samosprávu v konečnom dôsledku úsporu času a aj financií,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu zaviazať rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby komplexne vyhodnotil doterajší proces informatizácie samosprávy a navrhol systémové opatrenia na riešenie dlhodobo pretrvávajúcich problémov.

Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky má samospráva od záveru roka 2016. Celý proces elektronizácie bol však zo strany štátu nedostatočne nastavený a chýbala hlavne informačná podporná kampaň o možnostiach a výhodách elektronickej komunikácie so samosprávou, ale aj štátom. Elektronizácia je pritom jedným z dôležitých nástrojov transparentnosti a rozširovania možností pre lepšiu správu vecí verejných. „Na Slovensku sme za posledných 15 rokov investovali bezmála dve  miliardy na elektronizáciu a digitalizáciu spoločnosti. Jej aktuálny stav však odhaľuje, že európske i národné financie boli použité neefektívne a neúčelne. Nebola pritom lepšia príležitosť na to, aby štát začal s občanom viac komunikovať elektronicky, akú ponúkla pandémia spôsobená ochorením COVID-19. Žiadne ministerstvo, ale ani inštitúcie verejnej správy nevyužili pandemickú situáciu na to, aby ľudí presvedčili o výhodách bezbariérovej komunikácie prostredníctvom elektronickej schránky,“ približuje závery kontroly predseda Ľ. Andrassy. Väčšiu aktivitu a osvetu vo vzťahu k svojim členom odporúčajú kontrolóri aj záujmovým združeniam samospráv. Aktívnu elektronickú schránku má v súčasnosti len 5 % fyzických osôb, ale obce a mestá musia všetky úradné rozhodnutia spravovať elektronicky. V kontrolovaných samosprávach bola takmer polovica rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch ešte minulý rok doručená listom „po starom“, teda v rozpore so zákonom o e-Governmente. (viď tab.)

Nevyhnutnou podmienkou na vydávanie elektronických úradných dokumentov (EÚD) je funkčný systém ich správy. Ten by mal pokrývať všetky procesy – spracovanie podania, vyhotovenie rozhodnutia, jeho autorizáciu, doručenie a archiváciu. Samosprávy využívajú pre správu dokumentov rôzne systémy. Väčšie mestá ich mali vzájomne prepojené, resp. používali jeden komplexný IT systém. V malých obciach správa EÚD, pokiaľ nevyužívali špecializovaný informačný systém, nebola spravidla funkčná. Príkladom zlej praxe môže byť mesto Bytča, kde na správu EÚD využívali tri vzájomne neprepojené systémy. Údaje museli preto zamestnanci mesta medzi nimi ručne presúvať. Lopušné Pažite využívali systém od zaniknutého dodávateľa, samospráva nemala k dispozícii aktualizácie, aby bol systém v súlade so zákonom. V obci Malá Lodina neprešli na elektronický výkon verejnej moci, stále si uplatňujú výnimku zo zákona o e-Governmente. „Vo vzťahu k dodávateľom informačných systémov ťahajú miestne samosprávy za kratší koniec. Neexistuje totiž národná autorita, ktorá by nezávisle posúdila, napríklad formou certifikácie, či dodávaný produkt je v zhode s legislatívou definujúcou povinnosti pre elektronický výkon moci. Nedostatok dát, roztrieštenosť systémov, ktoré obce využívajú, sťažuje koncepčné riadenie informatizácie samosprávy,“ podčiarkol Ľ. Andrassy.

Povinná elektronizácia úradných rozhodnutí paradoxne priniesla tlačenie desiatok tisíc listov papiera navyše. Ak účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku, samosprávy majú povinnosť rozhodnutie vytlačiť vo forme listinného rovnopisu. Ten má okrem samotného rozhodnutia obsahovať aj ďalší papier – doložku o autorizácii. Štát vytváranie a doručovanie listinných rovnopisov preniesol na Slovenskú poštu v rámci tzv. centrálneho úradného doručovania. Tento systém ale nie je pre obce bezplatný a často sa preto posielajú rozhodnutia klasicky listinne bez doložky, čo samosprávam šetrí čas aj peniaze, aj keď to nie je v súlade so zákonom. Časť samospráv si v minulosti zabezpečila stroje na automatizované obálkovanie rozhodnutí, ktoré ale netlačia doložky o autorizácii. Národní kontrolóri preto odporúčajú ministerstvu investícií nahradiť doložku o autorizácii len informáciou, napríklad formou QR kódu, ktorý by bol súčasťou rozhodnutia. Alternatívou môže byť bezplatné sprístupnenie centrálneho úradného doručovania pre samosprávu.

Tabuľka Forma realizácie rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch v kontrolovanom období

Ďalším kontrolórskym dôkazom potvrdzujúcim nepochopenie celého systému elektronizácie je, že rozhodnutia nie sú vytvárané a ani autorizované ako elektronické úradné dokumenty. Mnoho štatutárov obcí stále považuje svoj vlastnoručný podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie dokumentov. Príkladom zlej praxe je mesto Zlaté Moravce, kde síce majú zabezpečený systém správy EÚD, vrátane ich elektronickej autorizácie, do elektronických schránok právnických osôb ale napríklad v roku 2018 zasielali naskenované rozhodnutia, ktoré boli fyzicky podpísané a opečiatkované štatutárom mesta. Problémom sú aj elektronické formuláre, ktoré umožňujú automatizované spracovanie dát a podľa zákona ich samosprávy majú mať k dispozícii. Nie sú ale vytvorené na všetky agendy, niektoré obce či mestá ich nemajú, resp. sa nevyužívajú vôbec. Len štvrtina dospelých fyzických osôb zaslala v roku 2021 orgánom verejnej moci podanie prostredníctvom vyplneného elektronického formulára. To je najmenej v porovnaní s krajinami V4 a Rakúska. Pre porovnanie v susednom Maďarsku to bolo takmer trikrát viac.

Kontrolóri sa pozreli aj na to, či materské školy bez právnej subjektivity, ktoré boli súčasťou organizácie obcí a miest, mali od januára 2021 zabezpečené podmienky pre legitímny elektronický výkon verejnej moci. Zmenou zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa riaditeľ materskej školy stal orgánom verejnej moci a bol povinný zabezpečovať správu EÚD. Ministerstvo školstva však dodatočne vydalo pre samosprávy usmernenie, že tieto subjekty nemusia uplatňovať legislatívu „z technických dôvodov“ a opakovane sa narušili pravidlá informatizácie slovenskej spoločnosti a rovnakého prístupu občanov k elektronickým službám. „Usmernenie vydané rezortom školstva nielenže vytvorilo predpoklad pre existenciu ďalšej výnimky, ktorá znamená nielen obchádzanie zákonných povinností pre elektronický výkon verejnej moci. Je to tiež ďalší negatívny krok poukazujúci na zaužívanú prax v procesoch informatizácie slovenskej spoločnosti, kde namiesto vecného riešenia výziev vychádzajúcich z projektov digitalizácie, respektíve zavádzania IT systémov, je jednoduchšie vydať usmernenie, ktoré problém nerieši, iba ho bez vecných a logických argumentov odsúva do budúcna,“ uzatvára výstupy auditu šéf národných kontrolórov.

Správa o výsledku kontroly “Rozhodnutia obcí a miest v elektronickej podobe”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zodpovedné štátne inštitúcie sa nedostatočne venujú strategickej komodite, akou je voda – Aktuality

Bratislava 11. augusta 2023 – Tempo pripájania domácností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu sa v roku 2021 oproti roku 2015 zvýšil len o päť percent a nedarí sa dosiahnuť ani rozvojový cieľ zásobovať pitnou vodou minimálne 90 percent občanov Slovenska. Preto po troch rokoch kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR opakovane upozorňujú vládu i poslancov parlamentu na hroziace riziko vyplývajúce z neplnenia dlhodobých národných cieľov, ku ktorým sa vláda prihlásila vstupom do Európskej únie (EÚ).

Infografika Pripájanie obyvateľov k verejnej kanalizácii je ešte stále pomalé

„Za dvadsať rokov sa v rámci Slovenska preinvestovali pri vybudovaní novej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd bezmála dve miliardy, pričom výrazná časť tejto sumy bola vygenerovaná vďaka európskej finančnej pomoci. Napriek tejto pomoci sa našej krajine nedarí výraznejšie priblížiť k záväzku pripojiť do konca roku 2015 všetky obce, kde žije viac ako dvetisíc ľudí, na verejnú kanalizačnú sieť, alebo zabezpečiť ich bezproblémový prístup k pitnej vode. Splnenie cieľov v tejto oblasti je spojené s novými investíciami a taktiež s hľadaním stimulácie občanov, aby sa čo najviac pripájali k vybudovaným verejným sieťam. Tieto výzvy prinášajú so sebou značnú finančnú zaťaž voči verejným rozpočtom a odkladanie či nerealizovanie stanovených cieľov môže mať negatívny dopad na kvalitu životného prostredia i zdravie obyvateľov,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Napojenie domácnosti či nehnuteľností na pitnú vodu či verejnú kanalizáciu je štandardom 21. storočia a pre každú modernú spoločnosť je to kľúčová rozvojová agenda. Kanalizačná infraštruktúra totiž chráni zdravie ľudí aj samotné životné prostredie pred jeho prípadným znečistením odpadovými vodami. Budovaním kanalizačných sietí a využívaním čistiarní odpadových vôd (ČOV) sa významne znižuje znečistenie prírody a zvyšuje sa kvalita vodných tokov i života občanov žijúcich v mestách či regiónoch. Počet ľudí napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 milióna z celkovej populácie krajiny, zo všetkých 2 890 obcí je však pripojených len 1 155. Najhoršia situácia je v južných regiónoch Slovenska, pričom najkritickejší stav je v okrese Trebišov, Krupina a Rimavská Sobota. Kontrolóri konštatujú, že zodpovedné štátne inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už začala voči Slovensku proces infringementu. V prípade, že štát nebude plniť medzinárodné záväzky, bude nasledovať zo strany bruselských inštitúcií uloženie finančných sankcií, ktoré bude musieť vláda uhradiť zo štátneho rozpočtu. Minimálna výška paušálnej pokuty predstavuje viac ako 600-tisíc eur a výška denného penále za neplnenie vlastných národných záväzkov je stanovená na 3-tisíc eur.

Graf Úroveň odkanalizovania obyvateľstva verejnou kanalizáciou

Kontrolný úrad preveroval situáciu a popisoval riziká v danej oblasti v rokoch 2016 – 2022. V správe o výsledku kontroly upozorňujú národní kontrolóri, že problémovým faktorom pomalého napredovania v tejto oblasti je nejasnosť a rozdrobenosť kompetencií veľkého počtu zainteresovaných inštitúcií, ako aj ich nedostatočná komunikácia a koordinácia, ktorú má vecne i odborne zastrešovať envirorezort. „Ministerstvo životného prostredia je rozhodujúcim ústredným orgánom štátu, ktorý má garantovať tvorbu a ochranu životného prostredia, a to aj z hľadiska zriaďovania a rozvoja verejných vodovodov a kanalizácie. A práve tu sme identifikovali slabý článok fungovania štátu a to v rozhodujúcom segmente kritickej infraštruktúry štátu, a zároveň pri napĺňaní jedného zo základných práv, ktoré občanom garantuje ústava. Viaceré výstupy z kontrolných akcií dokazujú, že predstavitelia rezortu životného prostredia zanedbávajú plnenie ich strategických kompetencií pri téme budovania či rozširovania existujúcej siete vodovodov, kanalizácií, pri kontrole plnenia povinnosti vodárenských spoločností pri ich prevádzkovej činnosti alebo pri zabezpečení spracovania odpadovej vody v čistiarňach,“ objasňuje postoj kontrolórov ich predseda Ľ. Andrassy a dodáva, že neriešenie popísaných rizík zo strany kompetentných ministerstiev môže vyústiť do ohrozenia dodávok pitnej vody v širších regiónoch Slovenska, alebo do straty verejnej kontroly nad kritickou vodárenskou infraštruktúrou.

Ako ukázala ostatná kontrola, v posledných piatich rokoch, odkedy NKÚ naposledy preveroval túto významnú oblasť, nedošlo k výraznejšiemu pokroku pri nastavení a ani pri používaní kontrolných mechanizmov zo strany štátnych inštitúcií. Častými sprievodnými faktormi sú neochota predstaviteľov miestnej samosprávy kontrolovať a postihovať vlastníkov problémových nehnuteľností, ale taktiež nedostatok odborných zamestnancov na úrovni obecných, mestských úradov či štátnej vodnej správy. To v konečnom dôsledku znemožňuje aktívny výkon kontroly a národní kontrolóri preto v ich správe informujú poslancov parlamentu, že systém kontroly plnenia zákonných povinností pri pripájaní nehnuteľností na vybudovanú verejnú kanalizáciu je nefunkčný. „Ide o systémový problém, ktorý sa týka viacerých subjektov verejnej správy a územnej samosprávy s rozdielnymi kompetenciami a povinnosťami. Tento negatívny stav je možné riešiť len úpravou legislatívy a jasným vymedzením povinností medzi štátnou správou a samosprávou. Zároveň je potrebné personálne posilniť kompetentné inštitúcie, aby vďaka aktívnej kontrole a využívaniu motivačných sankcií podporili záujem vlastníkov domov či budov pripájať sa na verejnú kanalizáciu a vodovod,“ konštatuje šéf slovenských kontrolórov. Dôležité je taktiež zaviesť komplexnú dátovú a informačnú základňu. Ministerstvo životného prostredia ako garant tejto verejnej politiky musí mať k dispozícií informačný systém, vďaka ktorému bude monitorovať kritické regióny a zároveň bude môcť prijímať krízové riešenia, či navrhovať zmenu legislatívy.

Z pohľadu národných kontrolórov je v súčasnosti nevyhnutné, aby envirorezort aktualizoval celkový investičný dlh v tejto oblasti a to hlavne v kontexte dopadov inflácie a energetickej krízy na reálnu cenu za stavebné materiály či na mzdu zamestnancov pracujúcich v stavebníctve a vodárenstve. Finančné prostriedky, ktoré sú v pláne rozvoja verejných kanalizácií a vodovodov na roky 2021 až 2027 odhadované na sumu viac ako 1,5 miliardy, vychádzali z cien, ktoré sú dnes nepoužiteľné a násobne vyššie. Na základe odborného poznania zamestnancov NKÚ je predpoklad, že suma nezabezpečených finančných prostriedkov pre realizáciu projektov smerujúcich k rozvoju existujúcej siete kanalizácií je vyššia o bezmála trištvrte miliardy eur a investičný dlh pri vodovodoch sa šplhá nad štyri miliardy. „Okrem peňazí, ktoré potrebujeme na rozšírenie existujúcej siete čistiarní, kanalizácií a vodovodov, na splnenie slovenských záväzkov voči európskemu spoločenstvu, nesmieme zabúdať na niekoľkomiliardový modernizačný dlh, ktorý sme identifikovali v rámci kontrol vodárenských spoločností. Dlh, ktorý je spojený s nerealizovanými opravami a údržbou existujúcej siete vodovodov a kanalizácií, sa dostáva až na úroveň piatich miliárd,“ konštatuje Ľ. Andrassy. „Preto o tejto závažnej téme informujeme nielen poslancov, ale aj predsedu vlády. Zdôrazňujeme, že okrem výrazného dopadu riešenia popísaných rizík na samotný verejný rozpočet je nevyhnutné, aby štát ako jediný garant ústavných práv občanov konal aktívne a strategicky riešil kľúčové problémy súvisiace s vodou,“ uzatvára predseda kontrolného úradu.

Správa o výsledku kontroly “Čistiarne odpadových vôd a odkanalizovanie SR”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Stojíme pri slovinských kontrolóroch, ponúkli sme im pomoc – Aktuality

Bratislava 7. augusta 2023 – Slovinsko v týchto dňoch postihli ničivé záplavy a krajina čelí najhoršej prírodnej katastrofe vo svojich dejinách. Slovenskí kontrolóri stoja v týchto ťažkých chvíľach pri slovinských kolegoch a sú pripravení v rámci možností pomôcť.

“Veríme, že následky katastrofy sa podarí odstrániť v čo najkratšom čase a život vo Vašej krajine sa vráti donormálnych koľají,” vyjadril sa šéf NKÚ Ľ. Andrassy v liste predsedníčke slovinského kontrolného úradu.

Foto: Ničivé záplavy v SlovinskuFoto: TASR



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Podpredseda Ivančo v Ekonomike :24 o poplatku za rozvoj obcí – Aktuality

Bratislava 7. augusta 2023 – Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR sa pozreli na miestny poplatok za rozvoj v samospráve, ktorý bol zavedený v roku 2017. O tom, či a ako poplatok obciam pomáha, diskutoval podpredseda úradu Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika :24 spolu s Jurajom Suchánkom z Inštitútu urbánneho rozvoja.

Pre spustenie videozáznamu z RTVS24 kliknite SEM.

Podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika 24

Podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika :24.

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Poplatok za rozvoj obciam pomáha, nevyužívajú ho ale ani všetky krajské mestá – Aktuality

Bratislava 4. augusta 2023 – Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Tento poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017, následne sú zákonom viazané využiť ho na úhradu kapitálových výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí, nie na bežnú údržbu a opravy obecného majetku. Podľa údajov Datacentra od zavedenia poplatku do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako 60 000 eur 80 obcí, kontrolóri sa hlbšie pozreli na využitie poplatku v deviatich z nich. „Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska. Ide v priemere približne o 14 % z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba,“ spresnil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo. Z krajských miest ho stále nemajú zavedený v Trenčíne a Prešove, v Žiline a Banskej Bystrici ho vyberajú od tohto roka.

Späť Infografika Poplatok za rozvoj v samospráve

Od roku 2017 sa každoročne výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 mil. eur, v minulom roku všetky obce na Slovensku cez poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 mil. eur (tabuľka 1). V deviatich kontrolovaných obciach za šesť rokov vybrali spolu viac ako 10 mil. eur (tabuľka 2). Z tejto sumy už bolo preinvestovaných na zákonom stanovené účely vyše 8,93 milióna eur. Tieto samosprávy najviac investovali do stavieb určených na vzdelávanie detí (36,5 %), miestne komunikácie, parkovacie plochy, verejné osvetlenie, technickú infraštruktúru (32,8 %) a na stavby poskytujúce sociálne, športové a kultúrne služby (28,2 %). Niektoré obce vybrané prostriedky spolu s ďalšími vlastnými financiami použili na jednu významnú investíciu, napríklad v kontrolovaných Gbeľanoch na vybudovanie zariadenia sociálnych služieb alebo v Budči na rozšírenie kanalizácie. V obciach s nižším ročným výnosom z poplatku za rozvoj zas boli finančné prostriedky použité aj ako zdroj na povinné spolufinancovanie projektov financovaných z nenávratných finančných príspevkov, napr. fondov Európskej únie.

„Pre rastúcu infláciu sa ale reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú a pravdepodobne bude potrebné upravovať jeho  maximálnu výšku, aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom,“ zdôraznil podpredseda NKÚ SR. Kontrolóri preto odporúčajú novelizáciu zákona o poplatku, a to nielen v časti výpočtu poplatku. Prax ukázala, že je potrebná aj úprava definícií niektorých základných pojmov. Príjmy z poplatku za rozvoj by malo byť možné podľa NKÚ použiť aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu. V kontrolovanej obci Miloslavov bola časť financií použitá na kúpu budovy pre materskú školu. To bolo síce podľa zákona v súlade s účelom využitia poplatku, ale nie podmienkami použitia. „Aj tento príklad ukazuje, že vylúčenie možnosti nadobudnúť stavbu jej kúpou obmedzuje obce rýchlejšie a jednoduchšie reagovať na meniace sa potreby obyvateľov, ale aj efektívne využiť dostupné a použiteľné možnosti existujúcich stavieb na území obce,“ dodal J. Ivančo.

Výška sadzby poplatku bola vo viacerých obciach stanovená na maximálnej možnej sume 35,00 eur/m2, ktorú umožňuje platný zákon o poplatku. Výšku poplatku obce diferencovali aj podľa druhu stavby a jej umiestnenia. Napríklad Malacky pre priemyselné stavby a stavby na skladovanie v priemyselnom parku uplatňovali zníženú sadzbu poplatku 15,00 eur/m2, na ostatnom území mesta bola sadzba pre takéto stavby 35,00 eur/m2. V prípade obce Kočovce sa sadzbami (3,00 eur/m2 pre stavby na bývanie, 20,00 eur/m2 za priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie, 10,00 eur/m2 za ostatné stavby) reguloval na území obce intenzívny rozvoj budovania skladovacích a logistických kapacít v okolí Nového Mesta nad Váhom.

Kontrola ďalej ukázala nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí so zákonmi a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve. Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov. To si vyžadovalo dodatočnú komunikáciu obce, ako správcu dane, s poplatníkom, resp. s príslušným stavebným úradom, ktorý pri menších obciach ale nesídli v danej obci. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že existuje riziko zhoršenia tohto stavu od 1. apríla 2024, keď vstúpi do účinnosti nová právna úprava stavebného konania. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča novelizovať zákon o územnom plánovaní tak, aby priamo zo zákona bola zabezpečená výmena potrebných údajov.

Nesúlad VZN so zákonom o poplatku bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor už voči nemu podal protest. Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly. Zlepšilo sa aj zverejňovanie údajov o poplatku za rozvoj, keďže zo strany Finančnej správy SR boli upravené informácie, ktorými sa obce riadili v tejto oblasti. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že zavedenie poplatkov za rozvoj plní účel, je ďalším zdrojom financovania stavieb pre občiansku vybavenosť a služby obcí a po navrhovaných úpravách legislatívy sa ešte zvýši pozitívny vplyv na príjmy rozpočtov obcí.

Tabuľka Príjem z poplatku za rozvoj za všetky obce SR

Správa o výsledku kontroly “Poplatok za rozvoj v samospráve”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pomohli sme ukrajinským kolegyniam, vojnu pocítili na vlastnej koži – Aktuality

Bratislava 1. augusta 2023 – Ostreľovanie, raketové útoky, poškodené či úplne zničené domovy, strach a aj nútená evakuácia – to všetko zažili a stále zažívajú ukrajinskí kolegovia z kyjevskej Účtovnej komory, ktorá je najvyšším kontrolným orgánom Ukrajiny. Spolupracovali sme s nimi už pred minuloročnou vojenskou inváziou Ruska. Okrem pokračujúcej spolupráce v odbornej rovine sme sa rozhodli usporiadať aj symbolickú zbierku pomoci medzi kontrolórmi NKÚ.

Jej výťažok v týchto dňoch odovzdal slovenský veľvyslanec na Ukrajine Marek Šafin trom ukrajinským kolegyniam, ktorých rodiny patria k tým, čo sa s následkami ruskej agresie vyrovnávajú doteraz. „Skutočného priateľa spoznáte v ťažkých chvíľach a ja som nesmierne rád, že moji kolegovia nezištne prispeli do finančného daru pre ukrajinských partnerov a aspoň takýmto, síce pre nás symbolickým darom, ale pre nich veľkým gestom sme vyjadrili našu solidaritu,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľ. Andrassy.

Ruské útoky na ukrajinské mestá.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok