| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Slovensko potrebuje po 30. rokoch svojej existencie komplexnú reformu štátnej i verejnej správy – Aktuality

Bratislava  29. jún 2023 – Slovensko musí začať riadne uplatňovať programové rozpočtovanie a posunúť sa v informatizácii a digitalizácii verejnej správy. To sú dve základné oblasti, v ktorých je nevyhnutná zmena, ak chceme posunúť krajinu správnym smerom a ozdraviť verejné financie, zdôrazňuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti s Výročnou správou NKÚ za rok 2022. Správu kontrolóri v júni predložili do parlamentu, plénum ju už ale vzhľadom na rozhodnutie o ukončení poslednej riadnej parlamentnej schôdze v tomto volebnom období neprerokuje.

Programové rozpočtovanie na všetkých úrovniach fungovania štátu je jeden z dôležitých nástrojov fiškálnej politiky. Program má byť nielen informáciou o tom, do ktorých oblastí smerujú rozpočtové zdroje, ale tiež o tom, ako sa dosiahnu konkrétne ciele a zámery daného programu. „Na Slovensku ale chýba systematické monitorovanie plnenia cieľov, hodnotenie sa sústredí viac na to, či sa peniaze použili, a nie na to, aký úžitok či účel sa dosiahol. Chýba záväzný systém zúčtovania verejných politík. Toto je nevyhnutné zmeniť,“ upozorňuje predseda NKÚ SR. Programové rozpočtovanie by malo byť viac medzirezortné ako rezortné, a tým aj viac výkonnostné. To si vyžaduje koordinovanú aktivitu na úrovni vlády, ministerstva financií a ďalších správcov kapitol, pričom postavenie jednotlivých aktérov, ich práva a povinnosti, to všetko by malo zodpovedať cieľom konkrétnej verejnej politiky. „Bez osobnej zainteresovanosti a angažovanosti všetkých kompetentných aktérov zmenu k lepšiemu nedosiahneme,“ dodal predseda kontrolného úradu Ľ. Andrassy.

V súvislosti s informatizáciou a digitalizáciou verejnej správy NKÚ upozorňuje, že Slovensko obsadilo v roku 2022 až 23. priečku v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti a je piate najhoršie v EÚ. „Tento stav pretrváva napriek tomu, že doterajšia elektronizácia už pohltila viac ako dve miliardy eur a výsledok je alarmujúci,“ vyhlásil Ľ. Andrassy. Na zmenu neželaného stavu musíme preto prijať systémové zmeny. „V prvom rade, všetky verejné informačné systémy musí vlastniť štát. Štát si ich objednal, zaplatil ich vývoj zo štátnych alebo európskych prostriedkov. Nie je možné, aby vlastníctvo, zdrojové kódy k týmto informačným systémom, kontrolu nad dátami, mali súkromné spoločnosti. To je alfa a omega toho, aby štát garantoval presnosť dát, aby mal kontrolu nad informáciami v jednotlivých systémoch a aby každý, kto pracuje pre verejné inštitúcie, mohol bezbariérovo s týmito informáciami pracovať,“ konštatuje ďalej šéf slovenských kontrolórov. 

Ďalšia dôležitá téma, na ktorú kontrolóri vo výročnej správe upozorňujú, je vzťah štátnej správy a samosprávy  a prispôsobenie ich fungovania podmienkam súčasnej dynamickej doby. Obe súčasti verejnej správy – štátna správa i samospráva môžu efektívne fungovať len v jasne definovaných vzťahoch a kompetenciách. Tu je stále čo zlepšovať. Podľa predsedu slovenských národných kontrolórov po 30-tich rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky stojíme pred zásadnou výzvou, „ako rekonštruovať štát, aby sme dokázali lepšie, efektívnejšie a transparentnejšie spravovať veci verejné, aby verejné inštitúcie riadili v mene spoločnosti digitálne gramotní a tiež dobrí hospodári.“ Aktuálnou výzvou je reforma štátu na podmienky modernej a trvalo udržateľnej správy vecí verejných. No a to nielen v kontexte jasne zadefinovaných kompetencií a zodpovedností všetkých zainteresovaných inštitúcií, ale tiež jasných finančných tokov. Tento krok je o to významnejší, že v decentralizovaných spoločnostiach deväť z desiatich životných situácií rieši občan na úrovni obce či mesta, nie v kancelárii štátnej inštitúcie.

Rok 2022 v číslach

Výročnú správu za predchádzajúci rok predkladá Najvyšší kontrolný úrad SR poslancom ako odpočet svojej činnosti. V minulom roku NKÚ preveril 182 subjektov verejnej správy v rámci 39 kontrolných akcií. Identifikoval pri tom takmer 900 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, k čomu kontrolované subjekty prijali viac ako 600 opatrení. Najčastejšie zlyhania sa objavovali pri porušení finančnej disciplíny, zákona o verejnom obstarávaní alebo zákona o rozpočtových pravidlách. Závažné porušenia kontrolóri odstúpili na konanie Ministerstvu financií SR, Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie. V piatich prípadoch viedli kontroly k trestným oznámeniam, šesť netrestných bolo zaslaných príslušnej krajskej prokuratúre. Výsledky kontroly smerovali nielen k určitým formám represie, ale aj k sformulovaniu 370 opatrení, ktorými by bolo možné realizovať verejné politiky lepšie, výkonnejšie a účinnejšie.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , , ,

Na kompenzačné opatrenia šla bezmála jedna miliarda, pri eurofondoch je vysoké riziko ich nedočerpania – Aktuality

Bratislava 27. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. Za rok 2022 dosiahol deficit verejnej správy hodnotu 2,23 mld. eur, čo predstavuje 2,04 % HDP. Dlh verejnej správy bol 63,38 mld., t.j.  57,8% HDP, uvádza sa v stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktorý predloží dnes v pléne poslancom predseda Najvyššieho kontrolné úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu 2022 a potrebe jeho úpravy, plánovanie rozpočtu a jeho riadenie považuje NKÚ za nedostatočne kvalitné.

Národná autorita pre externú kontrolu chce upriamiť pozornosť poslancov aj na to, že na rôzne kompenzačné opatrenia pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sa použila bezmála jedna miliarda eur. Zároveň dodáva, že len na energetickú krízu sa plánuje vynaložiť 9,3 % HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. „Kontroly použitia kompenzačných prostriedkov pritom ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovaných zdrojov, ale aj na problém nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty. Najmä pri energetických kompenzáciách sa ako významné riziko javí nedostatočná pružnosť národného regulátora, ktorého činnosť by mala viesť k zmenám výšky kompenzácií v závislosti od podstatných zmien vo vývoji cien energetických komodít na trhu,“ zdôrazňuje predseda NKÚ.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa šéfa národných kontrolórov nedokážeme dlhodobo aktívne využívať európske zdroje. Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom programe Slovensko. Smutný obraz poskytujú aj informácie o využívaní zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Minulý rok bola výška rozpočtovanej pomoci 1,3 mld. Minuloročné čerpanie bolo na úrovni necelých 50 mil. eur, z ktorých ale rozhodujúca časť sú bežné výdavky. „Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto zdrojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradný, sú  signálom pre to, aby sa problematike manažmentu Plánu venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy. V opačnom prípade sa výrazne znižuje šanca obnoviť konkurencieschopnosť krajiny a jej odolnosť, čeliť dôležitým spoločensko-ekonomickým výzvam neustále rýchlejšie sa meniaceho sveta,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.

NKÚ vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách.

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Európa musí kráčať k energeticky a zároveň sociálne vyváženej budúcnosti – Aktuality

Bratislava  22. júna 2023 – Európske krajiny musia po období pandémie aktívne reagovať na novú výzvu, ktorou je energeticky a zároveň sociálne udržateľná Európa. V tejto výzve, zvýraznenej dopadmi vojnového konfliktu na Ukrajine, musia nájsť spoločné ciele nielen európske inštitúcie, ale aj národne vlády, pretože bez spoločnej stratégie nebude možne dosiahnuť lepšiu a udržateľnú budúcnosť. Vysoké ceny energií majú v súčasnosti výrazne negatívny dopad nielen na hospodársky rast v rámci celej Európy, ale sú významným rizikom pre šírenie energetickej chudoby jednotlivcov i celých regiónov. EÚ chce situáciu s narušeným globálnym trhom s energetickými komoditami riešiť pomocou plánu REPowerEU. Stáť by to malo takmer 300 mld. eur a prostriedky na to pôjdu aj z Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti sa počas zasadnutia Kontaktného výboru v Lisabone lídri najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ a Európskeho dvora audítorov dohodli na spoločných auditných aktivitách pri zúčtovávaní projektov a pri napĺňaní národných i spoločných energetických cieľov.

Každoročné zasadnutie Kontaktného výboru, pracovné stretnutie najvyšších predstaviteľov národných kontrolných úradov a európskych audítorov, sa koná v portugalskom Lisabone v dňoch 20.- 22. júna. Jednou z nosných tém plenárneho rokovania bola energetická kríza a možnosti kontrolórov prispieť k lepšej a odolnejšej implementácii cieľov zadefinovaných v európskej zelenej agende do roku 2030. „Kríza spojená s vysokou mierou inflácie a extrémne vysokými cenami energií hlavne v polovici minulého roka, nás núti aktívne hľadať riešenia, ktoré musia prekročiť hranice národných štátov. Nie je totiž možné, aby sa na európskej úrovni riešili inovatívne projekty, modelovali dlhodobé vízie a na úrovni členských štátov sa prijímali rozsiahle kompenzačné opatrenia na zmiernenie dopadov vysokých cien energii na občanov i podnikateľské subjekty. Každý kompenzačný mechanizmus totiž výrazne zaťažuje verejný rozpočet, oslabuje strategickú udržateľnosť národných verejných financií a vedie k novým formám chudoby v celom európskom priestore,” predstavil závery lisabonskej odbornej diskusie predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Zasadnutie Kontaktného výboru v Lisabone

Najvyšší kontrolný úrad SR sa aj preto zapojí do novovznikajúcej pracovnej skupiny špecializujúcej sa na audit rizík spojených s energetickou krízou v rámci krajín EÚ. Skupina má pomôcť národným vládam i bruselským inštitúciám hodnotiť dopady ich rozhodnutí na plnenie spoločných európskych energetických cieľov a porovnávať efektivitu či účelnosť kompenzačných, resp. regulačných opatrení. Slovenskí kontrolóri v nadchádzajúcich týždňoch budú preverovať konanie rezortu hospodárstva, ale aj včasnosť rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. „Verím, že verejnosť sa ešte v tomto roku dozvie odpoveď na otázku, či opatrenia štátu a konanie jeho zodpovedných inštitúcií prispeli k zmierneniu následkov energetickej krízy a zároveň, či proces poskytovania finančnej pomoci bol nielen transparentný, ale aj účelný. Či pomoc mala nastavené merateľné ukazovatele a systém vnútornej kontroly zabránil možnému zneužitiu pomoci,“ priblížil zameranie kontrolnej akcie v tejto oblasti šéf úradu L. Andrassy.

Predseda slovenskej národnej autority pre oblasť externej kontroly sa v rámci bilaterálnych rokovaní stretol v portugalskej metropole aj s Tonym Murphym, prezidentom Európskeho dvora audítorov (EDA) a informoval ho o výsledku verejného vypočutia kandidátov na člena dvora audítorov za Slovensku republiku. Verejné vypočutie sa uskutočnilo prvý krát v histórii členstva Slovenska v Únii a takýto prístup môže byt príkladom dobrej praxe aj pre ostatné členské štáty, ktoré každých šesť rokov nominujú svojho národného zástupcu do EDA. Najúspešnejšia vo verejnom výberovom konaní bola generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu Katarína Kaszasová, ktorej nomináciu už odsúhlasila aj vláda. Definitívne slovo, či sa K. Kaszasová stane členkou EDA, však budú mať inštitúcie EÚ. „Je to krok k posilneniu nestrannosti a aj profesionality jedinej nezávislej kontrolnej inštitúcie dohliadajúcej na dodržiavanie zákonnosti, hospodárnosti, ale aj efektívnosti používania verejných financií v rámci európskeho spoločenstva”, zhodli sa Ľ. Andrassy a prezident Európskeho dvora audítorov, ktorý je volený na obdobie troch rokov zo všetkých národných reprezentantov audítorského dvora.

Jednou z tém bilaterálneho rokovania medzi slovenskou delegáciou a vedením EDA bola tiež otázka auditu, ktorý by preveril dodržanie princípov hospodárneho a zákonného obstarania vakcín pre ochorenie COVID-19 zo strany zodpovedných zamestnancov Európskej komisie. „Nákup vakcín bol na úrovni členských štátov limitovaný pravidlami, ktoré dohodla s dodávateľom Európska komisia, pričom dodávku vakcín nie je možné napriek zásadnej zmene pandemickej situácie ukončiť. Milióny vakcín tak budú prichádzať nielen na Slovensko, ale aj do iných členských štátov v tomto i budúcom roku. Rezort zdravotníctva tak bude musieť vynakladať ďalšie verejne zdroje na ich skladovanie a jediný, kto má z takto nastavených zmluvných pravidiel benefit, je súkromná farmaceutická spoločnosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy na základe zistení slovenských kontrolórov. Riešenie tejto významne nevyváženej situácie je výlučne v rukách európskych inštitúcii. Predseda slovenských kontrolórov sa s touto témou pred časom obrátil listom na prezidenta EDA a teraz na bilaterálnom rokovaní ho opakovane požiadal o vykonanie nezávislého tematického auditu. Obaja predstavitelia skonštatovali, že ide o vysoko aktuálnu tému, pri ktorej boli identifikované významne riziká a riešením by mohol byť paralelný audit za účasti viacerých národných kontrolných inštitúcií a zástupcov EDA.

Ľubomír Andrassy v rozhovore s európskymi partnermi



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Slovensko po prvý raz vyberalo kandidáta na člena Európskeho dvora audítorov verejne, zvíťazila K. Kaszasová – Aktuality

Bratislava 19. júna 2023 – Po verejnom vypočutí kandidátov na pozíciu člena Európskeho dvora audítorov (EDA) v Luxemburgu je známy víťaz. Komisia na čele s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomírom Andrassym vybrala Katarínu Kaszasovú, ktorá dnes pôsobí ako generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. NKÚ SR prijal možnosť byť súčasťou výberového procesu aj z toho dôvodu, že prebiehal transparentne a na vysokej odbornej úrovni. Národná autorita pre externú kontrolu sa spolupodieľala na tvorbe kritérií a otázok pre kandidátov, ktoré súvisia nielen s ich profesionálnym životom a odbornými skúsenosťami, ale aj integritou a víziou, ako prepojiť EDA s národnými kontrolnými inštitúciami. Výberové konanie na túto pozíciu, ktoré inicioval aj NKÚ, sa uskutočnilo po prvý raz prostredníctvom verejného vypočutia.

Potešujúce je, že sa do súťaže prihlásilo osem kandidátov, ktorí svojou profesijnou erudovanosťou zvýšili úroveň výberového konania. O funkciu zabojovali Vladimír Cisar, Branislav Ďurajka, Katarína Kaszasová, Lucia Kašiarová, Milan Krištof, Andrej Minarovič a Ivan Štefanec, kandidát Igor Hirsch sa nezúčastnil verejného vypočutia. Osemčlenná komisia v rámci verejného vypočutia zohľadnila aj životopis, motivačný list a odpovede kandidátov na dotazník a zhodla sa na tom, že predsedovi vlády odporučí Katarínu Kaszasovú, ktorá získala 97,5 bodu zo 100. Druhý v poradí skončil Andrej Minarovič s 94,1 bodmi a tretí Ivan Štefanec s 92,1 bodmi. Kaszasová je aktuálne na čele Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. V minulosti pôsobila v štátnej a súkromnej sfére, ako aj vo viacerých európskych inštitúciách.

Pri posudzovaní kvalitatívnej úrovne kandidátov zavážili výberové kritériá z hľadiska odbornosti, integrity, profesionálnych skúseností, manažérskych a komunikačných zručností, poznania priestoru pre kontrolu a audit a aj pôsobenie v inštitúciách na národnej či európskej úrovni, ktoré sa venujú finančnému riadeniu a kontrole. Komisiu aj na základe požiadania predsedu vlády SR viedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy. „Som presvedčený, že kandidátka, ktorú komisia vláde odporúča na schválenie, bude úspešná aj v rámci európskeho schvaľovacieho procesu. Myslím si, že spĺňa nielen vysoké odborné, ale aj osobnostné kritériá. Som rád, že vo výbere bolo sedem veľmi fundovaných a vyrovnaných kandidátov a osobne sa teším na spoluprácu medzi naším úradom a Európskym dvorom audítorov, ktorých kľúčovým komunikátorom by mal byť práve náš zástupca v tejto európskej inštitúcii,“ uviedol Ľ. Andrassy. Komisia na výber kandidáta bola vytvorená rozhodnutím vlády. Členmi komisie boli okrem zástupcu NKÚ SR aj Michal Luciak z Úradu vlády SR, Juraj Košík z Ministerstva financií SR, Vladimír Bartovic z Kancelárie prezidenta SR, Ladislav Vulgan z Úradu vládneho auditu SR, Emília Rybárová zo Slovenskej komory audítorov, Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko a Miloš Tumpach z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Tento týždeň prebieha v Portugalskom Lisabone rokovanie Kontaktného výboru, ktorý je najvyššou medzinárodnou platformou národných kontrolných inštitúcií a EDA. Predseda NKÚ SR využije toto stretnutie aj na informovanie predsedu EDA Tonyho Murphyho o úspešnom ukončení výberového procesu kandidáta na slovenského zástupcu v EDA a zároveň ho požiada o podporu kandidátky Kaszasovej v rámci schvaľovacieho procesu na úrovni Európskeho parlamentu a Európskej komisie. EDA je od roku 1977 nezávislým externým audítorom Európskej únie (EÚ). Úlohou dvora audítorov je kontrolovať, či sú finančné prostriedky EÚ používané zákonným a hospodárnym spôsobom v súlade s pravidlami.

Verejné vypočutie kandidátov na slovenského zástupcu v EDA.

Verejné vypočutie kandidátov na slovenského zástupcu v EDA.

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | ,

Ministerská kvapka krvi: Zamestnanci ministerstva práce darovali 9,5 litra tej najvzácnejšej tekutiny

19.06.2023

Dnes kvapka, zajtra život. Pod týmto heslom sa zamestnanci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodli darovať najvzácnejšiu tekutinu pre ľudský život. Ministerskú kvapku krvi organizuje rezort práce v spolupráci s Národnou transfúznou službou už po jedenástykrát. Dnes tento účel prišlo podporiť spolu 21 darcov z radov zamestnancov ministerstva. Pracovníci mobilnej odberovej jednotky spoločne odobrali 9,5 litra krvi.

 

Ministerská kvapka krvi je symbolom solidarity a pomoci ľuďom v núdzi, čo sú témy, s ktorými sa spája práve rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Najmä v letných mesiacoch sa zásoby krvných prípravkov dostávajú na kritickú úroveň z dôvodu poklesu darcov. Táto skutočnosť ešte viac zdôrazňuje dôležitosť a význam iniciatív ako Ministerská kvapka krvi, ktorej cieľom je prispieť a pomôcť k zabezpečeniu dostatočných zásob krvi pre každého pacienta, ktorý ju potrebuje.

Zdravotníci Národnej transfúznej služby v priestoroch ministerstva práce počas troch hodín odobrali krv 21 dobrovoľným darcom, z toho väčšinu tvorili prvodarcovia. Celkový objem odobranej krvi dosiahol 9,5 litra.

„Tešíme sa, že narastá záujem o darovanie krvi, čo potvrdzuje aj dnešná veľká účasť prvodarcov. Vďaka týmto mobilným odberom dokážeme pokryť potreby nemocníc pre pacientov, ktorí sú závislí od krvi a ďalších zložiek transfúznych liekov. Pravidelné dopĺňanie zásob krvi je dôležité predovšetkým pre hematoonkologických pacientov, pacientov po transplantáciách a úrazoch, ale aj pre ženy po pôrode. Mobilné odbery sú menej časté zvlášť počas letných mesiacov, preto radi uvítame darcov aj v našich odberových centrách,“ uviedla lekárka Národnej transfúznej služby MUDr. Kristína Bindzárová.

„Rada by som sa poďakovala všetkým zamestnancom ministerstva, ktorí sa zapojili do tejto iniciatívy a darovali krv. Ich ochota a obetavosť sú prejavom našej oddanosti pomáhať ľuďom, a to aj takýmto spôsobom,“ uviedla ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková.

Ďalší záujemcovia, ktorí chcú darovať krv na transfúziologickom oddelení, sa môžu objednať telefonicky alebo prostredníctvom elektronického formulára na webovej stránke Národnej transfúznej služby SR: Národná Transfúzna Služba (ntssr.sk) .



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Doba prináša nové riziká a kontrola musí byť flexibilná, NKÚ preverí kompenzácie i výstavbu nemocníc – Aktuality

Bratislava 15. júna 2023 – Štátne kompenzácie v rámci energetickej krízy, efektívne využívanie eurofondov, projektové riadenie v rezorte zdravotníctva pri výstavbe nových nemocníc v Bratislave či v Martine, ako aj použitie verejných prostriedkov pri prezentácii Slovenska na medzinárodnej výstave Expo v Dubaji – to sú nové kontrolné akcie, ktoré aktuálne rozbieha Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Výkon a zaradenie týchto kontrol do ročného plánu schválila Plánovacia rada úradu. Národná autorita pre externú kontrolu zavádza do svojho fungovania prvok flexibilného plávajúceho plánovania, ktorý má kontrolórom pomôcť aktívne reagovať na nové riziká súvisiace s hospodárnym, efektívnym a aj účelným používaním národných či európskych financií. Odborné útvary úradu zároveň analyzujú riziká spojené s nastavením nových pravidiel podpory nájomného bývania alebo fungovaním novovytvorených štátnych či samosprávnych organizácií.

„Dnešná doba je poznačená fenoménom kríz, ktoré súvisia so šírením nebezpečných chorôb, vojnou na Ukrajine, ale aj energetickou krízou či vysokou mierou inflácie. Tieto mimoriadne udalosti zásadným spôsobom ovplyvňujú udržateľnosť rozvoja spoločnosti a s tým je spojené riziko nielen nezákonného, ale tiež nehospodárneho používania verejných financií i majetku. A tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku premietajú do plytvania a nebezpečného zadlžovania nielen súčasnej, ale hlavne budúcich generácií,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy a dodáva, že aj preto bolo nevyhnutné zmeniť klasické fungovanie úradu a vniesť do jeho života prvky flexibility, inovatívnosti a včasnosti. „Máme záväzok voči spoločnosti hodnotiť plnenie strategických dokumentov štátu, zúčtovávať rozhodnutia politikov v kontexte doby včas, aby mali spoločnosť, zodpovedné ministerstvá či verejné inštitúcie čas na prijímanie pozitívnych zmien,“ uzatvára predseda NKÚ.

Infografika Plávajúce plánovanie: Nové kontrolné akcie: Štátne kompenzácie v rámci energetickej krízy Efektívne využívanie eurofondov Projektové riadenie v rezorte zdravotníctva pri výstavbe nových nemocníc v Bratislave či v Martine Použitie verejných prostriedkov pri prezentácii Slovenska na medzinárodnej výstave Expo v Dubaji Ako sme zmenili plánovanie kontrol? 1. Plán kontrolnej činnosti pracuje s polovicou našich kapacít 2. Druhá časť je určená pre tzv. flexibilné plánovanie Plávajúci plán: 1. Umožňuje lepšie reagovať na aktuálne spoločenské dianie 2. Efektívnejšie využívame časový a personálny potenciál

Jedno z najvýznamnejších celospoločenských rizík doby je kríza v oblasti energetiky, na ktorú v ostatných dvoch rokoch reaguje vláda kompenzačnými opatreniami. „V tejto súvislosti chceme preveriť konanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, fungovanie MH Teplárenský holding a pozrieme sa tiež na opatrenia ministerstva hospodárstva. Zameriame sa pritom nielen na zákonnosť, ale aj účelnosť použitia národných a európskych financií pri riešení zmiernenia dopadov energetickej krízy,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Keďže energetická kríza je téma, ktorá sa netýka len Slovenska, ale celej Európy, slovenskí kontrolóri sú v kontakte s auditnými národnými inštitúciami členských krajín EÚ. „V záujme profesionality, odbornosti a vygenerovania príkladov dobrej praxe chceme porovnať opatrenia prijímané počas energetickej krízy na Slovensku a v iných členských krajinách Únie,“ dodal predseda NKÚ. O tejto téme bude s európskymi kontrolórskymi lídrami diskutovať budúci týždeň na zasadnutí Kontaktného výboru v metropole Portugalska, ktorý tvoria zástupcovia najvyšších kontrolných inštitúcií členských krajín EÚ a Európskeho dvora audítorov.

Kontrolu účasti Slovenska na Svetovej výstave Expo v Dubaji pripravoval úrad na základe rizikovej analýzy ešte pred májovým rozhodnutím parlamentu, výkon auditu však bolo potrebné spustiť až po zúčtovaní všetkých nákladov, oficiálnom ukončení administratívnych a finančných povinností. Poslanci parlamentu uznesením zaviazali národných kontrolórov k vykonaniu tejto kontroly, a to nielen v kontexte aktivít organizovaných rezortom hospodárstva, ale v širších súvislostiach priamej i nepriamej participácie iných verejných, resp. štátnych organizácií. V tomto prípade budú kontrolóri preverovať dodržanie zákonných pravidiel a taktiež naplnenie princípov efektívneho a hospodárneho využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Z predbežných analýz kontrolórov vyplynulo riziko súvisiace s tým, či aktivity, ktoré sa realizovali v Dubaji, boli rozpočtovo kryté, prešli procesom schvaľovania a kompetentné osoby dodržali povinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.

Kontrolný úrad sa chce pozrieť aj na fungovanie vyšších územných celkov (VÚC) v oblasti zdravia. „Budeme sa zaujímať, ako sa využívajú nehnuteľnosti určené na zdravotnícke účely, ako župy zhodnocujú tento majetok a ako k nemu pristupujú tí, čo ho majú v prenájme. Tiež chceme vedieť, ako sa VÚC pripravujú na to, že niektoré z týchto prenájmov sa budú končiť a bude potrebné robiť nové transparentné súťaže,“ poodhalil šéf kontrolórov. Zároveň sa pripravujú aj cielené, tzv. follow-up kontroly v Slovenskom pozemkovom fonde, Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v zdravotníctve, ktoré budú zamerané na to, či sa realizujú odporúčania úradu prijaté na základe predchádzajúcich kontrol. Ešte v druhej polovici roka plánuje NKÚ doplniť plávajúci plán kontrol pravdepodobne o témy súvisiace s vojnou na Ukrajine alebo realizáciou stratégie podpory nájomného bývania.

Časť kontrol na tento rok bola naplánovaná vopred a zostávajúca personálna kapacita úradu sa využije v priebehu roka na kontroly, ktoré je potrebné urobiť vzhľadom na ich aktuálnosť a závažnosť. NKÚ tak ustúpil od čisto klasického plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok pred samotným výkonom kontroly a výsledky boli k dispozícii niekedy až v ďalšom roku. Ročne NKÚ urobí 40 až 45 kontrol, pri ktorých preverí 350 až 450 subjektov. Na tento rok bolo po prvýkrát pripravených menej kontrol – 26, ktoré sa ale postupne rozšíria. Svoje aktivity úrad plánuje na základe rizikových analýz. Okrem samotných kontrolórov môže úrad využiť aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy

Výzva na podporu Európskych centier digitálnych inovácií (ECDI) je vyhlásená

Výzva na podporu Európskych centier digitálnych inovácií (ECDI) Výzva na podporu Európskych centier digitálnych inovácií (ECDI)

Dátum zverejnenia:

9.6.2023 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ako vykonávateľ Plánu obnovy a odolnosti SR vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadostí  o poskytnutie prostriedkov mechanizmu  za účelom vytvorenia siete Európskych centier digitálnych inovácií a ich podpory prostredníctvom poverenia na vykonávanie Schémy DM-16/2022 :  Výzva 17I03-04-V01

Cieľom Výzvy je podpora činnosti  ECDI prostredníctvom poverenia výkonom Schémy DM-16/2022 a vytvorenie siete  ECDI  na území Slovenskej republiky

ECDI sú samostatné organizácie alebo koordinované skupiny organizácií (konzorciá) s odbornými znalosťami, založené  na neziskovom princípe, ktorých cieľom je poskytovanie podpory mikro, malým a stredným podnikom, malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou a organizáciám verejného sektora pri budovaní konkurencieschopnosti a zavádzaní inovačných riešení v oblasti digitalizácie.

Mechanizmus zriadenia a prevádzky siete ECDI je súčasťou rámca programu Digitálna Európa. V rámci tohto programu bola realizovaná grantová výzva (DIGITAL-2021-EDIH-01), ktorá ponúkla žiadateľom možnosť uchádzať sa o financovanie zriadenia a prevádzky ECDI a poskytovaných služieb.

Oprávnenými žiadateľmi vo Výzve 17I03-04-V01 sú právnické osoby zriadené na území Slovenskej republiky, (resp. konzorcium právnických osôb), ktoré  – na základe kladného odborného posúdenia Projektu ECDI, predloženého v rámci výzvy DIGITAL-2021-EDIH-01 programu Digitálna Európa –  získali finančnú podporu  alebo „Pečať Excelentnosti“ („Seal od Excellence“)

Maximálna indikatívna výška prostriedkov mechanizmu určených na Výzvu: 16 870 000 EUR.

Trvanie výzvy

Vyhlásenie výzvy:  09.06.2023

Uzavretie výzvy:    30.06.2023

Miesto a spôsob podania Žiadosti o PPM

Pred samotným podaním Žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu (ŽoPPM) je žiadateľ povinný zaregistrovať sa do Informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy (ISPO) a stať sa tak jeho registrovaným používateľom.

Registrovaný používateľ ISPO vyplnením príslušného formuláru ŽoPPM a nahratím všetkých príloh k ŽoPPM zaeviduje svoju ŽoPPM na portáli ISPO.

Po zaevidovaní ŽoPPM v ISPO systém vygeneruje Sumár žiadosti a jedinečný KÓD projektu, ktorým je žiadateľ i budúci prijímateľ povinný označovať všetku dokumentáciu súvisiacu s implementáciou projektu, ktorého žiadosť bola predložená a posudzovaná, resp. projektu, na implementáciu ktorého boli poskytnuté prostriedky mechanizmu. Pravidlá používania kódového označovania dokumentácie sú obsiahnuté v Príručke ŽP-ECDI.

Sumár žiadosti predstavuje zjednodušenú verziu vyplneného formulára ŽoPPM vo formáte PDF, ktorá je vygenerovaná systémom ISPO na základe zaevidovania ŽoPPM.

Sumár žiadosti podpíše štatutárny orgán žiadateľa, alebo osoba oprávnená konať v mene žiadateľa na základe splnomocnenia, a doručí  ho Vykonávateľovi v súlade s pokynmi uvedenými v Príručke ŽP-ECDI najneskôr do 5 pracovných dní od zaevidovania úplnej žiadosti v ISPO.

ŽoPPM môže byť zaradená na posúdenie až po doručení podpísaného sumáru žiadosti.

V prípade nedoručenia Sumáru žiadosti, vygenerovaného ISPO, autorizovaného osobou/osobami oprávnenou/oprávnenými  konať v mene žiadateľa, predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote, prihliada sa na ŽoPPM, ako keby nebola prostredníctvom ISPO zaevidovaná.

Odporúčame potenciálnym žiadateľom priebežne sledovať webové sídlo www.mirri.gov.sk, kde budú zverejňované všetky aktuálne informácie súvisiace s výzvou, vrátane usmernení k danej výzve.

Link na výzvu – prihlasovanie cez ISPO: https://ispo.planobnovy.sk/app/vyzvy/438608241498173440  

Súbory na stiahnutie

  1. Výzva 17I03-04-V01 (PDF,  748 kB)
  2. Príloha č. 1 Výzvy: Príručka pre Žiadateľa o poskytnutie prostriedkov mechanizmu a pre Prijímateľa prostriedkov mechanizmu v rámci Výzvy 17I03-04-V01 (ZIP, 3.7 MB)
  3. Príloha č. 2 Výzvy: Schéma pomoci DM-16/2022 (PDF, 1.08 MB)
  4. Príloha č. 3 Výzvy: Návrh zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu, vrátane jej povinných príloh (ZIP, 1,58 MB)


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Verejné financie potiahli v roku 2022 občania vlastnou spotrebou a mestá investičným rozvojom – Aktuality

Bratislava 7. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. V porovnaní s rokom 2021, keď bolo na riešenie negatívnych vplyvov spôsobených pandémiou použitých viac ako 3,3 miliardy, sa v roku 2022 znížili výdavky zo strany štátu na úroveň 717 miliónov eur. Na druhej strane dôsledky energetickej krízy a taktiež vysoká inflácia, ktorá dosiahla v závere minulého roka úroveň 15,4 %, si vypýtali z verejného rozpočtu vo forme rôznych kompenzačných opatrení pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sumu bezmála jednej miliardy eur. Vyplýva to zo stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktoré do parlamentu predložil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.

Infografika Hospodárenie SR v číslach v roku 2022

V závere minulého roka Národná rada SR upravila príjmovú aj výdavkovú časť štátneho rozpočtu o sumu 1,5 miliardy, pričom najväčší balík peňazí z rozpočtu smeroval do rezortov hospodárstva, práce a zdravotníctva. Príjmy štátneho rozpočtu vzrástli v minulom roku na 19 mld. eur a výdavky sa medziročne znížili na 23,6 mld. eur. „Schodok verejných financií bol nižší o 2,5 miliardy eur ako v roku 2021 aj vďaka samotným občanom, ktorí udržali rast svojej spotreby a taktiež celoročne dvojciferná miera inflácie im výrazne ukrojila z rodinného rozpočtu na úkor pozitívnych čísel hospodárenia štátu,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy. Maastrichtský dlh klesol na úroveň 57,8 % HDP, ale stále je nad hranicou sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré vyžaduje od vlády predloženie vyrovnaného rozpočtu. „Občania pomohli vláde, aby dosiahla lepší hospodársky výsledok, ako sama na začiatku roka plánovala, na druhej strane štátne inštitúcie nepodporili ekonomický rast a niekoľkomiliardový modernizačný dlh sa neznížil,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že napriek rozpočtovaným kapitálovým výdavkom na hranici 2,6 miliardy reálne čerpanie bolo vo finále o miliardu nižšie.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Pred posledným rokom, kedy môže Slovensko využiť európsku finančnú pomoc z končiaceho sa programového obdobia, bolo vyčerpaných len necelých 65 % z celkovej alokácie. Pre rok 2023 teda zostalo na hospodárne a efektívne využitie viac ako 5 miliárd eur. V európskom porovnaní je naša krajina dlhodobo na posledných priečkach a nižšie čerpanie vykazuje už len Španielsko a Taliansko. Najvyššia miera čerpania za celé obdobie je v rámci Operačného programu Technická pomoc (93,3 %), ktorý súvisí s rozsiahlym administrovaním európskej finančnej pomoci. V roku 2022 bola vysoká miera čerpania pri projektoch cezhraničnej spolupráce a pri programe Efektívna verejná správa.

Negatívom je aj fakt, že doposiaľ prišla naša krajina o 391 miliónov eur za nezrovnalosti spôsobené zlým verejným obstarávaním prijímateľa alebo nedodržaním európskych pravidiel zo strany poskytovateľa. „Ešte vážnejšia situácia je v novom programovom období, kde v druhom roku jeho implementácie nebolo využité ani jedno euro, zo strany zodpovedných ministerstiev nebola vyhlásená žiadna výzva,“ hovorí predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly. „Kriticky hodnotíme aj realizáciu projektov v rámci Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého bola v predchádzajúcom roku rozpočtovaná finančná pomoc vo výške 1,3 miliardy a skutočné plnenie nepresiahlo 50 miliónov eur,“ dodáva Ľ. Andrassy. Najväčší objem z pôvodne rozpočtovanej sumy mal smerovať do oblasti školstva (334 mil.), zdravotníctva (184 mil.) a životného prostredia (181 mil.). Napríklad na dobudovanie kapacít materských škôl bol zo 72 mil. využitý len jeden milión, na modernizáciu vysokoškolského prostredia nebolo čerpané ani euro z alokovanej sumy 30 mil. eur, kritickú mieru ohrozenia čerpania vykazovali v minulom roku tiež projekty súvisiace s výstavbou nemocníc v Bratislave (rozpočtovaných 281 mil.) a Martine (rozpočtovaných 330 mil.).

Národná autorita pre externú kontrolu vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení (graf č. 1), ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách. Práve pre porušovanie pravidiel EÚ hrozí Slovenskej republike konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie, ktorého výsledkom môžu byť niekoľkomiliónové sankcie. Celkové záväzky fakultných a univerzitných nemocníc sa dostali nad úroveň miliardy eur, pričom jednotlivé oddlžovania v zdravotníctve nepriniesli systémové zmeny a ani v roku 2022 nebol spustený DRG systém, ktorý má nastaviť jasný a efektívny úhradový mechanizmus.

Graf č. 1: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)Graf č. 1: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Napriek výraznému ústupu ochorenia COVID-19 už na jar 2022, naďalej sú z rozpočtu zdravotníctva uhrádzané dodávky nových vakcín, pričom od decembra 2020 do februára 2023 bolo na Slovensko dodaných takmer 14,7 mil. dávok za 264 mil. eur (grafy č. 2 a 3). Na skladoch je tak dnes k dispozícii viac ako 6 miliónov vakcín, ktorých počet sa bude neustále zvyšovať a zo štátneho rozpočtu budú použité financie nielen na ich nákup, ale aj uskladnenie. Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s výrobcami v mene členských štátov vyrokovala Európska komisia. Riešenie tohto vážneho problému nie je v rukách národnej vlády, tá je bez priamej možnosti ukončenia zmlúv, ktoré výrazným spôsobom zaťažujú rozpočty určené na podporu zdravia občanov. Predseda slovenského najvyššieho kontrolného úradu sa preto obrátil na vedenie Európskeho dvora audítorov s podnetom na preverenie dodržiavania pravidiel zákonnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri použití verejných financií.

Graf č. 2: Objem rozpočtových opatrení kapitoly MZ SR na Covid výdavky v roku 2022 (v mil. eur)

Graf č. 3: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti COVID-19 (v mil. dávok)

Graf č. 2: Objem rozpočtových opatrení kapitoly MZ SR na covid výdavky v roku 2022 (v mil. eur) Graf č. 3: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti COVID-19 (v mil. dávok)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok