Kontrola poľovných revírov poukazuje na netransparentnosť procesov a klientelizmus – Aktuality

Bratislava 5. mája 2023 – Pravidlá výkonu poľovníctva v štátnych revíroch je potrebné upraviť a spresniť. Súčasná legislatíva je totiž nejednoznačná a existuje priestor na jej obchádzanie a netransparentné konanie, čo v minulosti umožnilo vybraným ľuďom ľahšie a bez verejných súťaží dostať sa do poľovných revírov, vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na systém prenájmu poľovných revírov v rokoch 2018 až 2021. „Kontrola potvrdila nedostatky v správe štátnych pozemkov pri výkone poľovníctva ako aj zneužívanie odpredaja odstrelu zveri v štátnych revíroch na obchádzanie transparentného procesu výberu užívateľa poľovného revíru, pričom samotný odpredaj mal v konečnom dôsledku charakter dlhodobého prenájmu, resp. využívania revíru,“  zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Odpredaj odstrelu v štátnych revíroch na dobu aj viac ako 10 rokov a neskoršie dodatky k zmluvám potvrdzovali, že cieľom bolo vlastne užívanie revíru. Odpredaj odstrelu a poľovný hosť sa tak stával hosťom dlhodobým,“ vysvetlil ďalej podpredseda kontrolórov.

Infografika Ako sa na Slovensku dalo dostať k užívaniu poľovného revíru?

Kontrola ďalej ukázala, že Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných revírov a odpredaj odstrelu zveri.  Hodnotiace kritéria revírov a výšky náhrady za ich užívanie alebo odstrel zveri neboli primerané, členovia výberových komisií pridelené body nezdôvodňovali. NKÚ kontroloval vzorku 20-tich revírov, v ktorých bol zadaný odpredaj odstrelu zveri. Nedostatky celého systému dokumentuje aj to, že v jednom z revírov bola zmluva o predaji práva na odstrel zveri podpísaná až na viac ako 30 rokov, v dvoch prípadoch bol odstrel predaný aj bez rozhodnutia hodnotiacej komisie. Odpredaj odstrelu zveri ako formy poľovníctva sa začal vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať po schválení Koncepcie rozvoja poľovníctva z novembra 2017, argumentom bola jeho ekonomická výhodnosť. Od marca 2020 bol odpredaj odstrelu zveri práve pre jeho netransparentnosť pozastavený samotným správcom štátnych pozemkov.

V súlade so zisteniami kontrolný úrad odporúča novelizovať zákon o poľovníctve a detailnejšie upraviť otázky týkajúce sa zhromaždení vlastníkov poľovných revírov a zastupovanie záujmov štátu. Ak je záujem využívať inštitút odpredaja odstrelu, je potrebné legislatívne alebo interne nastaviť podmienky tak, aby bolo zabezpečené transparentné prostredie zohľadňujúce na jednej strane ekonomické parametre, na druhej strane treba brať do úvahy aj zmysel tohto inštitútu vo vzťahu k starostlivosti o poľovný revír. „Jasné pravidlá a kritériá pri nakladaní s poľovnými revírmi a štátnymi poľovnými pozemkami a ich dôsledná kontrola, znížia riziko možného netransparentného konania,“ podčiarkol podpredseda J. Ivančo. V legislatíve je ďalej potrebné upraviť aj povinné pozývanie zástupcov štátu na zhromaždenie vlastníkov, podmienky preukazovania podielov vlastníkov, ich aktuálnosť a kontrolu správnosti údajov na zhromaždeniach vlastníkov či evidovanie zmlúv okresnými úradmi.

Na Slovensku bolo ku koncu roka 2021 evidovaných 1 884 poľovných revírov s výmerou bezmála 4,5 milióna hektárov. Pre porovnanie v Čechách ich bolo 5 745 s výmerou takmer 6,6 milióna hektárov. Priemerná výmera jedného poľovného revíru na Slovenku je dvakrát väčšia ako u našich západných susedov. Štátny podnik Lesy SR a Slovenský pozemkový fond (SPF) patria k dominantným správcom poľovných revírov na Slovensku. Obe inštitúcie postupovali podľa zistení NKÚ na zhromaždenia vlastníkov v zhode, no neexistuje oficiálny písomný dokument upravujúci ich spoluprácu pre dosiahnutie hospodárnosti a transparentnosti pri nakladaní so štátnym majetkom. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto odporúča iniciovať zavedenie pravidiel ich spoločného postupu pri presadzovaní záujmov štátu pri prenájmoch štátnych poľovných pozemkov.

Kontrola zároveň ukázala, že chýba národný register poľovných revírov s aktuálnou vlastníckou štruktúrou poľovných pozemkov a hlavne ich výmerou. Podľa kontrolórov v spolupráci s Národným lesníckym centrom (NLC) a okresnými úradmi by mala vzniknúť presná, priebežne aktualizovaná elektronická evidencia poľovných revírov, vrátane aktuálnych vlastníckych podielov poľovných pozemkov. „Práve takáto evidencia je dôležitá ako podklad pre rozhodovanie na zhromaždeniach vlastníkov pozemkov. Veď práve výška vlastníckych podielov určuje rozhodovacie právomoci vlastníkov, resp. správcov. Len relevantné údaje umožnia skutočne objektívny prenájom poľovných údajov, pričom dôležité je určiť aj minimálnu výšku sumy za užívanie poľovných revírov a vysvetliť, na základe akých kritérií bola stanovená,“ zdôraznil podpredseda slovenských kontrolórov J. Ivančo.

NKÚ SR pri kontrole porovnal štatistické údaje z NLC o počte poľovných revírov s vlastníckym podielom poľovných pozemkov Lesov SR s evidenciou tohto štátneho podniku. Porovnanie preukázalo, že až v 133 revíroch nemali Lesy SR zaznamenané podiely na poľovných pozemkoch vo svojej evidencii. Neaktuálne boli aj výmery revírov. Dôvodom je najmä používanie starých údajov. Nedostatky zaznamenal úrad aj pri interných predpisoch Lesov SR a SPF. V prípade Lesov SR dokonca došlo k tomu, že od mája 2020 do septembra 2022 sa lesy riadili neúčinným poľovným poriadkom. Dôsledkom zlých interných predpisov bolo napríklad, že ten istý revír bol v rovnakom čase prenajatý rôznym subjektom. Negatívom, ktoré významným spôsobom vplýva na fungovanie štátneho podniku, je tiež personálna nestabilita v Lesoch SR, keď počas štyroch rokov došlo až k ôsmim zmenám na pozícii generálneho riaditeľa.

Správa o výsledku kontroly “Systém prenájmu poľovných pozemkov”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko na EPSCO v Štokholme predstavilo priority v zamestnanosti a sociálnych veciach do roku 2030

04.05.2023

Strategické riadenie nadobúdania zručností a celoživotné vzdelávanie podľa potrieb trhu práce. To sú podľa štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraja Káčera priority rezortu, ktoré predstavil na neformálnom zasadnutí Rady ministrov pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľov (EPSCO) vo štvrtok v Štokholme. Členské štáty na ňom hovorili o viacerých oblastiach zamestnaneckej a sociálnej politiky.

 

Trh práce sa v posledných rokoch dynamicky mení. Používanie nových technológií sa stalo kľúčovým faktorom pre zvýšenie konkurencieschopnosti. Tento prístup vyžaduje kvalifikovanú pracovnú silu a získavanie zručností s podporovaním vzdelávania pre potreby trhu práce. Z tohto dôvodu zorganizovalo švédske predsedníctvo neformálne zasadnutie Rady ministrov pre zamestnanosť a sociálne veci.

Štátny tajomník Juraj Káčer vo svojom vystúpení ocenil cielené a koordinované iniciatívy Európskeho roka zručností 2023, ktoré zohrajú v tomto procese významnú úlohu. Podľa štátneho tajomníka, táto problematika úzko súvisí aj s národnými cieľmi Slovenska významne zvýšiť úroveň vzdelávania, s účasťou 50 percent dospelých na odbornej príprave. „ Podpora vzdelávania a nadobúdanie nových zručností u zamestnancov považujeme za kľúčové pri efektívnej podpore zamestnanosti, ale aj pre zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov a ekonomiky štátu. Na Slovensku sme pre tento účel sme zriadili Alianciu sektorových rád. Jej úlohou bude zabezpečiť, aby vzdelávací systém zodpovedal požiadavkám trhu práce budúcnosti, uviedol štátny tajomník ministerstva práce.

Za týmto účelom rezort práce pripravil tiež niekoľko projektov financovaných z fondov Európskej únie. Dobrým príkladom je projekt Rozvoj zručností na podporu trhu práce a Nestrať prácu, vzdelávaj sa, ktorý zdokonalí zručnosti 40 000 ľudí. Ďalšie opatrenia sú pripravované v súlade s implementáciou Programu Slovensko 2021 – 2027, najmä v rámci Priority Adaptabilný a prístupný trh práce a Priority Zručnosti pre lepšiu adaptabilitu a inklúziu. Taktiež, ministerstvo práce v spolupráci s ministerstvom pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu pripravilo Národnú stratégiu digitálnych zručností SR a Akčný plán na roky 2023 – 2026.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri nastavujú verejným inštitúciám zrkadlo úspešnosti – Aktuality

Brno 3. mája 2023 – Národné kontrolné inštitúcie majú povinnosť nahlas hovoriť o systémových zlyhaniach v riadení štátu, majú byť nositeľmi zmeny, ktorá vyplýva z ich nezávislého postavenia a odborného poznania. Aby bolo poslanie nestrannej externej kontroly naplnené, samotní kontrolóri musia byť schopní reagovať včas a na základe prierezových rizikových analýz. Zhodli sa na tom počas dnešného pracovného rokovania v Brne predsedovia a pracovné skupiny kontrolných úradov z krajín V4 a susedného Rakúska a Slovinska.

Na túto výzvu reaguje slovenský NKÚ novým prístupom k plánovaniu, ročný plán kontrol je otvorený dokument a je priebežne dopĺňaný. Slovenskí národní kontrolóri chcú zároveň aktívne prispievať k úprave legislatívy, aby ich zistenia neostávali len na papieri, ale boli vďaka vláde i poslancom premietané do nových pravidiel rešpektujúcich princípy zákonného, hospodárneho, efektívneho a účelného používania verejných zdrojov.

“Kontrolóri musia byť schopní v reálnom čase reflektovať rozhodnutia tých, ktorí rozhodujú o použití finančných prostriedkov alebo o využití spoločného majetku. Je to veľká výzva, ale dnes sme povinní na ňu aktívne a profesionálne reagovať,” konštatuje šéf slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Foto. Šéfka odboru Stratégie a analýz Jana Juriová prezentuje na stretnutí aplikáciu MuMAP.

Foto: Rokovania sa zúčastnili aj podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová a generálny riaditeľ sekcie kontroly Marián Miškanin.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce ocenil osobnosti z rezortu za ich výnimočnú prácu

03.05.2023

Vyznamenanie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za mimoriadne zásluhy a výnimočné činy v pôsobnosti rezortu. Toto významné ocenenie odovzdal minister Milan Krajniak laureátom počas slávnostného galavečera 27. apríla 2023. Z rúk ministra si ich prevzalo celkom 42 ocenených pracovníkov. Tradičné udeľovanie rezortných vyznamenaní vyzdvihuje spoločensky dôležitú prácu zamestnancov v oblasti sociálnej spravodlivosti a podieľanie sa na rozvoji sociálnej politiky.

 

Vyznamenania sa zamestnancom udeľovali v troch stupňoch: zlatá, strieborná a bronzová medaila. Okrem toho minister udeľoval aj ďakovný list za pracovné úspechy pri príležitosti životného alebo pracovného jubilea. Ocenení boli nielen zamestnanci ministerstva, ale aj pracovníci z ústredia práce, jednotlivých úradov práce, Sociálnej poisťovne, Inšpektorátu práce, Implementačnej agentúry, Technickej inšpekcie a Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch.

Okrem jednotlivcov boli ocenené aj dva kolektívy zo Sociálnej poisťovne. Zlatú medailu získal projektový tím, ktorý zaviedol elektronickú PN. Ide o službu, ktorá odbremeňuje predovšetkým občana a zrýchľuje proces evidencie za účelom rozhodovania o nároku na dávku. Minister odovzdal striebornú medailu kolektívu zamestnancov, ktorí pracovali na príprave a zavedení Elektronického účtu poistenca, ktorý je kľúčovým informačným a komunikačným kanálom pre poistencov.

Najpočetnejšiu kategóriu tvorili individuálne ocenenia pre zamestnancov, ktorí na rezorte odpracovali takmer celý svoj kariérny život. Rovnako tým, ktorí svojim mimoriadnym úsilím prispeli k rozvoju politík, ako aj k riešeniu zložitých životných situácií občanov. K takto oceneným patrí zamestnankyňa úradu práce v Revúcej, ktorá počas Štedrého dňa iniciatívne riešila prípad maloletej v medzinárodnom pátraní. Vďaka jej úsiliu ešte v ten deň okresný súd rozhodol o umiestnení maloletej v CDR. Vyznamenanie si odniesla aj riaditeľka jedného z úradov práce, ktorá zorganizovala zbierku pre sirotu na palivové drevo a tiež štúdium na vysokej škole. Mnohí zamestnanci rezortu sa podieľali na pomoci pre utečencov z Ukrajiny, a to aj aktívnym prístupom pri umiestňovaní maloletých detí do CDR a vyhľadávaní ich blízkych príbuzných. Ocenení boli aj pracovníci za ich nadštandardné úsilie pri projektoch na podporu zamestnávania, ktoré pomáhali občanom získať pracovné príležitosti. Všetky tieto významné činy sú príkladom toho, že mnohí zamestnanci rezortu vnímajú svoju prácu ako poslanie.

„Počas pandémie zamestnanci v rezorte práce opäť ukázali naším občanom, že štát je tu na to, aby im pomohol. Veľmi si vážim, že pracujú s ľudskosťou a srdcom aj nad rámec pracovných povinností. Som presvedčený, že je našou povinnosťou vyjadriť im vďaku a uznanie aj týmto spôsobom,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Tradícia udeľovania Rezortných vyznamenaní je spojená s pripomenutím si Svetového dňa sociálnej spravodlivosti. Všetkých 42 tohtoročných ocenení je dôkazom nadštandardnej a zaslúžilej práce rezortných zamestnancov. Toto prestížne morálne ocenenie prezentuje a vyzdvihuje prácu v sociálnej sfére a poukazuje na jej neustále väčšiu dôležitosť v spoločnosti.

ZOZNAM OCENENÝCH

Zlatá medaila:
Miriam Hlinková (ÚPSVaR – Nitra)
Miroslav Mikoláš (Technická inšpekcia)
Ružena Rybovičová (Sociálna poisťovňa)
Projektový tím Sociálnej poisťovne , ktorý pripravil a zaviedol do praxe elektronickú PN-ku: Štátny tajomník MPSVR SR Juraj Káčer, Danica Bognárová, Zuzana Dvoráková, Milan Kučo, Vladimíra Majerová, Veronika Majtánová, Radovan Matajs, Mária Mesárošová, Zuzana Schwarzová, Monika Siváčková

Strieborná medaila:
Anna Aftanasová (ÚPSVaR)
Viera Blahová (Sociálna poisťovňa – Galanta)
Martina Bošeľová (ÚPSVaR)
Pavel Bryndzák (ÚPSVaR)
Milena Ficzová (Sociálna poisťovňa)
Helena Furindová (ÚPSVaR)
Monika Horváthová (Implementačná agentúra MPSVR)
Radoslav Huľa (ÚPSVaR – Prešov)
Darina Košutová (ÚPSVaR)
Helena Kovaľová (MPSVR)
Ľuboslava Minková (MPSVR)
Projektový tím Sociálnej poisťovne , ktorý pripravil a zaviedol do praxe Elektronický účet poistenca: Silvia Bartková, Miroslav Dudík , Martin Hloušek, Radovan Matajs, Lucia Plaiová, Marián Škotka, Alexander Šproch, Miroslav Uhrín, Tomáš Vavro, Jozef Vrana, Peter Zajíček

Bronzová medaila:
Elena Belošičová (Sociálna poisťovňa – ústredie)
Vladimír Čokina (ÚPSVaR – Stará Ľubovňa)
Zuzana Fabryová Ďurková (ÚPSVaR)
Milan Gergel (ÚPSVaR – Zvolen)
Alena Halgašová (Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže)
Mária Hrehová (ÚPSVaR)
Michal Hudák (Sociálna poisťovňa – Galanta)
Patrícia Králiková (ÚPSVaR – Nové Mesto nad Váhom)
Ingrid Martinková (ÚPSVaR – Rožňava)
Peter Mészáros (Implementačná agentúra MPSVR SR)
Božena Michaličová (ÚPSVaR – Svidník)
Jolana Sčerbová (ÚPSVaR – Vranov nad Topľou)
Alexander Sládeček (Technická inšpekcia)
Marietta Sopková (MPSVR)
Renáta Strachotová (Inšpektorát práce – Žilina)
Irena Vranecová (ÚPSVaR – Revúca)

Ďakovné listy:
Viera Artimová (ÚPSVaR – Bardejov)
Monika Babejová (ÚPSVaR – Bardejov)
Erika Bajcerová (Sociálna poisťovňa – Rimavská Sobota)
Slavomír Danko (ÚPSVaR – Michalovce)
Ema Farkašová (Sociálna poisťovňa – Rimavská Sobota)
Blanka Jašková (Inšpektorát práce – Košice)
Eva Kiššová (Sociálna poisťovňa – ústredie)
Emília Lalinská (Sociálna poisťovňa – ústredie)
Judita Richterová (Národný inšpektorát práce)
Miroslav Žákovič (Inšpektorát práce – Nitra)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok