Rezort práce rozdelil ďalšie dotácie na podporu rodiny

[ad_1]

20.04.2023

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny podporí v roku 2023 výstavbu ďalších 113 rodinných inkluzívnych areálov. Prostredníctvom dotácie na podporu plnenia funkcií rodiny rozdelil ďalších takmer 5 miliónov eur. Za posledné tri roky rezort práce poskytol na tento účel spolu 14 a pol milióna eur. Po celom Slovensku tak postupne pribudne 331 bezbariérových ihrísk, ktoré sú priestorom pre všetky generácie. Balík ďalších pridelených dotácií na podporu rodiny predstavil na detskom ihrisku vo Štvrtku na Ostrove v okrese Dunajská Streda minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

 

V roku 2023 podporí výstavbu 113 nových rodinných areálov

Ministerstvo práce poskytlo dotáciu na výstavbu 331 inkluzívnych ihrísk po celom Slovensku. Vyhovelo žiadateľom z neziskových organizácií, občianskych združení, obcí, združení obcí a registrovaných cirkevných alebo náboženských spoločností. Mnohé z nich už dnes slúžia deťom a rodinám, ďalšie sú vo výstavbe a postupne pribúdajú.

Hlavným zámerom inkluzívnych ihrísk „RODINKA“ je vytvoriť priestor, kde sa môžu stretávať všetky generácie. RODINKA umožňuje deťom so zdravotným znevýhodnením tráviť čas pri hre s rovesníkmi a zdieľať s nimi zážitky. Ide o viacgeneračný priestor s prvkami pre deti vo veku 3 – 14 rokov a tiež oddychovou zónou pre dospelých.

„Z rezortu práce sme výrazne navýšili finančnú podporu, ktorú poskytujeme rodinám s malými aj školopovinnými deťmi. Spolu s Poľskom a Maďarskom tvoríme trojicu najprorodinnejších štátov v Európe. Na ministerstve sa snažíme vyhovieť každému žiadateľovi o dotáciu na podporu rodiny. A teraz nehovorím len o ihriskách, ale aj aktivitách, ktoré pomáhajú napríklad upevňovať vzťahy medzi členmi rodiny alebo pomáhajú so starostlivosťou o deti so zdravotným znevýhodnením,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Začiatok formulára

Ministerstvo práce poskytuje dotácie zo schémy na podporu plnenia funkcií rodiny na ďalšie aktivity, pričom pre jedného žiadateľa môže poskytnúť dotáciu až do výšky 10 000 eur. Tieto prostriedky poskytuje aj na:

  • Preventívne programy, tréningy a osvetové aktivity s cieľom posilniť rodinné vzťahy, rozvíjať rodičovské kompetencie, predchádzať negatívnym javom v rodine, zvyšovať citlivosť verejnosti k rodinným hodnotám a pozitívnemu rodičovstvu, upevňovať medzigeneračné rodinné vzťahy a vzťahy v rodine so starším členom rodiny odkázaným na pomoc inej osoby.
  • Aktivity zamerané na rodinu s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo s členom rodiny s ťažkým zdravotným postihnutím, vrátane výchovy k manželstvu a rodičovstvu, podpore rodín k samostatnosti a nezávislosti.

Aktivity sa môžu realizovať formou kurzov, workshopov, intervencie, koučových stretnutí, tréningov, osvetových aktivít (napr. poradenstvo pre seniorov ako zvládať nové technické zariadenia, ako odolávať podvodníkom), prednášok, odborného poradenstva, sprostredkovania a doručovania materiálnej pomoci sociálne odkázaným a pod.

O dotáciu na podporu plnenia funkcií rodiny možno tento rok žiadať od 1. novembra do 31. decembra 2023.

Žiadosť a podrobné informácie nájdete tu: Detail výzvy – (§ 9b) – 2023 – Dotácia na podporu plnenia funkcií rodiny | Dotácie MPSVaR (mpsvr.sk)

https://ihriskorodinka.sk/

Na stiahnutie:

POSKYTNEME ĎALŠIE DOTÁCIE NA PODPORU RODINY


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

K ochrane strategických objektov sa v minulosti dostali pochybné bezpečnostné služby – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 14. apríla 2023 –  Štát by mal zvážiť ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre  ochranu, samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov. Na Slovensku sa v minulosti tento segment výrazne komercionalizoval a ochranu objektov významných štátnych inštitúcií začali zabezpečovať súkromné bezpečnostné služby. „Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím,“ upozornil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly zameranej na túto problematiku. O jej výsledku, ako aj o výsledku ďalších ôsmich kontrolných akcií ukončených v prvom kvartáli tohto roka, informoval šéf národných kontrolórov najvyšších ústavných činiteľov – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Borisa Kollára a povereného premiéra Eduarda Hegera.

Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Na Slovensku nie je autorita, ktorá by mala oprávnenie zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb. Nie je ani jednotný postup, ktorý by usmerňoval organizácie verejnej správy pri obstarávaní tohto typu služieb. „Celý systém je neprehľadný, verejné obstarávania boli v minulosti netransparentné, existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie,“ upozornil na ďalšie problémy predseda kontrolného úradu. Náklady na jednu osobohodinu zamestnanca SBS, ktoré boli zmluvne dohodnuté, nedosahovali totiž ani normované hodnoty vyčíslené Slovenskou komorou súkromných bezpečnostných služieb pre daný kalendárny rok.

NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou pracovníkov SBS s vlastnými zamestnancami, alebo vlastnými zamestnancami a s využitím rôznych technických prostriedkov. Vo vlastnej réžii zabezpečuje ochranu z kontrolovaných subjektov Letisko M. R. Štefánika  a Sociálna poisťovňa. V oboch prípadoch pristúpili inštitúcie k takémuto rozhodnutiu na základe analýz, ktoré preukázali, že náklady na vlastnú ochranu sú finančne výhodnejšie ako náklady na externú strážnu službu. „Je dôležité urobiť finančné i bezpečnostné analýzy, ktoré dajú odpoveď na základné otázky ohľadom ochrany verejných budov – kto, čo a za akých podmienok má strážiť. Analýza hospodárnosti využívania externých SBS by mala byť prvotným podkladom pre prípadné verejné obstarávanie,“ zdôraznil šéf národnej autority pre externú kontrolu. „Dnes sa ukazuje, že otázka bezpečnosti nielen objektov, ale aj dokumentov či informačných systémov, ktoré štátne či verejné inštitúcie spravujú, je bezpochyby kľúčová,“ dodal Ľ. Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v prvom kvartáli opäť priniesla závery aj z kontroly, ktorá bola zameraná na životné prostredie. Teda z oblasti, ktorú kontrolóri dlhodobo považujú za dôležitú a pravidelne sa na ňu zameriavajú. Po kontrolách zameraných na riešenie problémov sucha, nedostatok pitnej vody či skládky odpadu, sa tentoraz pozreli na odstraňovaniev starých envirozáťaží. Pomalé, desiatky rokov trvajúce hľadanie riešení, má pritom výrazný negatívny dopad na kvalitu života a zdravie ľudí. Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej, systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným znečisteným územiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Kontrolný úrad upozornil ústavných činiteľov, že na riešenie envirozáťaží na Slovensku treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov.

Infografika Envirozáťaže

Kontrolný úrad informoval troch najvyšších ústavných činiteľov aj o záveroch z akcií zameraných na hlavné dopravné projekty – mýtny systém, výstavbu diaľničných úsekov Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ako aj na stav modernizácie železničných koľajových vozidiel. Transparentnosť a otvorenosť pri súťaži na mýtny tender, vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za chybné rozhodnutia z minulostí, sú výzvami, pred ktorými aktuálne stojí Národná diaľničná spoločnosť. „Mýtny systém, ale aj realizácia strategických dopravných projektov ukazuje na fakt, že ak sa v minulosti urobili chybné rozhodnutia, ak sa nastavili pravidlá, ktoré dostali diaľničnú spoločnosť do výrazne nevýhodnej pozície, len veľmi ťažko sa dajú zlé rozhodnutia korigovať či opraviť súčasným vedením spoločnosti i rezortu dopravy. A aj preto sme predchádzajúce kontrolné zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Dospeli sme totiž k názoru, že došlo minimálne k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku zo strany bývalého vedenia NDS, ale aj ministerstva,“ pripomína v tejto súvislosti Ľ. Andrassy. Dnes hrozí, že Slovensko pre nekvalifikované projektové riadenie príde o viac ako 19 miliónov eur z európskych fondov určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová. Zlé manažérske rozhodnutia a nedostatočná vnútorná kontrola významným spôsobom prispeli k omeškaniu tohto dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur. V tomto prípade bude musieť NDS navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k už štyrom preplateným žiadostiam.

Infografika NDS

V oblasti informatizácie sa národná inštitúcia pre externú kontrolu pozrela na prevádzku Registra právnických osôb. Dáta z neho pre chybovosť stále nemôžu byť používané na právne účely. Kontrolóri sa pozreli aj na uplatňovanie programového rozpočtovania. Na Slovensku, aj po 20-tich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s jeho princípmi, chýba spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov, čo mal byť jeden z jeho hlavných benefitov. Rozpočet bol aj témou kontroly v SND. Národné divadlo má rezervy vo finančnom riadení, schválené rozpočty sú poddimenzované. Dôležité zistenia priniesla tiež kontrola ochrany práv spotrebiteľov na Slovensku, ktorá v uplynulom období stagnovala a existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. V tomto prípade NKÚ upozornil na to, že Slovenskej obchodnej inšpekcii výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. V kontrolovanom období v rokoch 2017 až 2021 klesol počet vykonaných kontrol, znížil sa aj počet podnetov, oznámení a žiadostí o radu zo strany samotných občanov.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Policajný zbor je pre NKÚ kľúčovým partnerom – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 13. apríla 2023 – Pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti je pre kontrolný úrad najbližším partnerom policajný zbor, zdôraznil dnes na rokovaní s jeho vedením šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Je totiž nevyhnutné, aby sa závažné zistenia z kontrol premietli do vyvodenia trestnoprávnej či osobnej zodpovednosti. 

Spoluprácu s kontrolórmi národnej autority pre externú kontrolu víta aj prezident policajného zboru Štefan Hamran. Dodal, že vzájomná súčinnosť môže byť pre policajný zbor výraznou pomocou. 

NKÚ pri podozreniach z trestného činu komunikuje s policajtmi už počas kontrolných akcií, zistené nedostatky odstupuje orgánom činným v trestnom konaní. Najviac problémov kontrolóri identifikujú pri správe cudzieho majetku a pri zneužívania právomocí verejného činiteľa. Opakovane sa pri kontrolách potvrdzuje potreba funkčného kontrolného systému na úrovni samospráv, ale tiež v rámci ústredných orgánov štátnej správy, kde sú v súčasnosti výrazné rezervy v základnej finančnej i administratívnej kontrole.

Foto Stretnutie vedenia NKÚ s predstaviteľmi Policajného zboru Slovenskej republiky.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko na odstraňovanie envirozáťaží, ktoré ohrozujú ľudí aj prírodu, potrebuje miliardu eur – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 5. apríla 2023 – Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej ani systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov (graf). Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi postupujú značne pomaly. Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie envirozáťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva, aby táto problematika bola upravená špeciálnym režimom a štát mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania, pri vecnom riešení obzvlášť závažných ekologických ohrození.

Zásadným nedostatkom je fakt, že okresné úrady nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia, resp. povinné osoby (26 %). Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát, ktorý však na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite. NKÚ v nedávnej minulosti upozornil vládu i Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na významné riziko, ktoré je spojené s udelením finančných sankcií za nedostatočné konanie pri uzatváraní a rekultivácií skládok odpadu. Dnes Slovensko čelí v tejto oblasti miliónovej žalobe zo strany Európskej komisie za nečinnosť a neplnenie si záväzkov.

Banner podcastu ctrl+A Envirozáťaže

Národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Ich neriešenie má totiž významný negatívny dosah na štátny rozpočet, ale predovšetkým na zdravie a kvalitu života ľudí. „Na pozadí prebiehajúcich klimatických zmien existuje vysoké riziko znečistenia najväčších zdrojov pitnej vody, ktoré sa nachádzajú napríklad na Žitnom ostrove, čím sú ohrozené nielen životy a zdravie obyvateľstva celej Podunajskej nížiny, ale aj strategické zásobovanie ľudí pitnou vodou,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží. Zo 60 lokalít, určených uznesením vlády na sanáciu, bola do konca roka 2021 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizovalo. V rokoch 2016 až 2021 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť 10 projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 miliónov eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie. Napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania.

Projekty sanácie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia sa začali realizovať v rokoch 2018 až 2020, výzva pritom bola vyhlásená už v roku 2015. Časový posun vzniká aj pri nových projektoch financovaných z Programu Slovensko v rámci štátneho programu 2022 – 2027. „Opäť tak hrozí vysoké riziko, že peniaze nestihneme v rámci národných priorít vyčerpať. Ako problém sa zároveň ukazuje jednozdrojové financovanie zelených, ekologických projektov z fondov Európskej únie, ktoré môže ohroziť udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti envirozáťaží. A to ide ruka v ruke s rezignáciou zodpovedných štátnych inštitúcií na kľúčovú celonárodnú výzvu, ktorou je bezpochyby ochrana prírody a zdravého životného prostredia pre budúce generácie,“ hovorí šéf národných kontrolórov.

Infografika Dôsledkom neriešenia envirozáťaží je ohrozenie zdravia až životov občanov

Sanáciu skládky vo Vrakuni stopli kvôli prieťahom vlastníkov pozemkov

Kontrola tiež ukázala, že procesy súvisiace s odstraňovaním envirozáťaží sú zdĺhavé a nastavenie verejného obstarávania neefektívne. Tým, že envirorezort zrušil obstarávanie na 14 lokalitách s vysokou prioritou, nebolo využitých až takmer 61,5 milióna eur z operačného programu. Nové verejné obstarávanie nebolo vyhlásené a obstarávanie na sanáciu pri troch ďalších lokalitách za 18 miliónov eur trvá takmer tri roky. Odstraňovanie skládky vo Vrakuni vo výške 28,5 mil. eur museli zastaviť pre zrušenie dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí kvôli prieťahom zo strany vlastníkov pozemkov a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia. Bez doriešenia vzťahov k daným pozemkom nie je možné v projekte sanácie pokračovať, čo bude mať za následok nevyčerpanie eurofondov. Majetkovo-právne vzťahy bývajú častým problémom pri odstraňovaní envirozáťaží. „Na skládky, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú životy a zdravie ľudí, kvalitu podzemnej vody a zdravé životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu a začať s odstraňovaním bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého, technicky takmer nerealizovateľného verejného obstarávania. Kde inde, ak nie tu musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti,“ približuje Ľ. Andrassy.

V rámci projektu odstraňovania skládky v obci Predajná mali byť sanované dve lokality v predpokladanej hodnote 39,4 milióna eur. Firma Petrochema, ako pôvodca znečistenia, zrealizovala v roku 1997 prieskumné práce a v roku 2007 monitoring podzemných vôd. Na skládkach neboli vykonávané práce až do roku 2012. Keďže spoločnosť Petrochema už neexistuje, v roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie skládky na envirorezort. Plány prác predložilo ministerstvo okresnému úradu na schválenie až po dvoch rokoch. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanácie prebiehalo do polovice roka 2021, keď ho MŽP zrušilo. Dôvodom bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti, nové obstarávanie vyhlásené nebolo.

Projekt sanácie na troch lokalitách Bratislava-Ružinov – Čierny les, Žiar nad Hronom – stará skládka PO ZSNP, Rimavská Sobota – areál po SA – priemyselný park v predpokladanej hodnote 18 miliónov eur nebol realizovaný. Zdĺhavosť procesov verejného obstarávania potvrdzuje fakt, že ani po takmer troch rokoch nebola vybraná spoločnosť, ktorá sanáciu vykoná. Zabezpečený nie je ani geologický dohľad, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu. Finančná podpora z fondov EÚ, z operačného programu tak nebude využitá. Lokality v rámci projektu boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe 2022 – 2027.

Princíp „znečisťovateľ platí“ nefunguje

Spomaľovanie procesov ovplyvňuje aj skutočnosť, že envirorezort nemá plnú manažérsku kontrolu nad fungovaním okresných úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. Okresné úrady pritom zodpovedajú za určenie pôvodcu envirozáťaží, tzv. povinnej osoby, schvaľovanie a kontrolu plánov prác vrátane rozhodnutí o ich ukončení. Z 328 lokalít s potvrdenou záťažou bola určená povinná osoba na 85 lokalitách. Na určenie povinnej osoby čaká 222 lokalít. Personálne kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru neboli posilnené od roku 2012, čo sa odrazilo na jej nedostatočnej kontrolnej činnosti. Vývoj personálnych kapacít organizačných zložiek organizácií envirorezortu na úseku envirozáťaží vyhodnotili kontrolóri ako stagnujúci.

Čo odporúčame?

NKÚ parlamentnému výboru pre životné prostredie odporúča požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním envirozáťaží. Dôležité je komplexné manažovanie znečistených území, ktoré by zastrešila špecializovaná štátna inštitúcia zodpovedná za túto problematiku. Kontrolóri tiež odporučili envirorezortu vyčleňovať finančné prostriedky priamo určené na sanovanie envirozáťaží v rámci samostatného programu, ako aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.

 

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Zdroj: štátny program 2022 – 2027

 

Správa o výsledku kontroly „Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)“


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Sociálny dialóg pokračuje v efektívnej komunikácií

[ad_1]

03.04.2023

Na plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR dnes sociálni partneri rokovali o viacerých vládnych a poslaneckých návrhoch zákonov. Predseda tripartity a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak prepojil predkladateľov návrhov zákonov so sociálnymi partnermi, čím vytvoril priestor pre otvorený dialóg všetkých relevantných strán.

 

Sociálni partneri ocenili možnosť komunikovať svoje pripomienky k návrhom zákonov, pretože tak majú možnosť vyjadrovať sa k vplyvom návrhov zákonov na zamestnávateľov a zamestnancov. Sociálni partneri našli zhodu v 8-mich bodoch. Zásadné pripomienky mali najmä k návrhom zákonov z dielne ministerstva životného prostredia.

Stavebná legislatíva

Reforma stavebnej legislatívy je mimoriadne dôležitá téma pre územný rozvoj miest a obcí. Združenie miest a obcí Slovenska preto ocenilo intenzívnu a transparentnú komunikáciu s podpredsedom vlády Štefanom Holým a možnosti vyjadriť sa k predkladaným návrhom v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Naďalej budú pokračovať rokovania predkladateľov so sociálnymi partnermi, ktorí majú záujem participovať na tvorbe stavebnej legislatívy.

Zdravotníctvo

Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady predniesli sociálni partneri svoje pripomienky aj k návrhom zákonov z dielne rezortu zdravotníctva. Zástupcovia odborových organizácií vzniesli pripomienku ponechať vnútorný predpis k ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Minister práce inicioval vytvorenie priestoru pre dialóg medzi ministerstvom zdravotníctva a zástupcami odborových organizácií.

Keďže návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je už predložený na rokovaní v NR SR, sociálni partneri sa dohodli, že spolu s ministerstvom zdravotníctva napíšu spoločný list predsedovi zdravotníckeho výboru. Zámerom listu je, aby poslanci zvážili pripomienky zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov v záujme čo najširšieho konsenzusu na znení návrhu zákona.

Životné prostredie

Viacerí členovia tripartity komunikovali nesúhlasné stanoviská a zásadné pripomienky najmä pri návrhu zákona o zmene klímy a návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Neodporúčajú ich na ďalšie legislatívne konanie. Sociálni partneri požadujú od ministerstva životného prostredia vyčíslenie dopadov na podnikateľské prostredie.

Mimoriadna situácia

V súčasnosti sú v platnosti dve mimoriadne situácie, a to v súvislosti s pandémiou covid-19 a v súvislosti s prílevom utečencov v dôsledku vojny na Ukrajine. Platnosť mimoriadnych opatrení má ešte svoju relevanciu z dôvodu dodávok liekov, zabezpečenia ochranných opatrení v zariadeniach sociálnych služieb a integrácie ukrajinských utečencov. Sociálni partneri sa dohodli na identifikovaní dopadov na pracovno-právne vzťahy a postupné vypínanie opatrení v súvislosti s mimoriadnou situáciou. Ohľadom harmonogramu vypínania sa uskutočnia odborné rokovania medzi MPSVR SR A KOZ.

ZÚČASTNENÍ ČLENOVIA PREDSEDNÍCTVA TRIPARTITY

Zástupcovia vlády SR

Milan K R A J N I A K

minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR

predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR

Štefan H O L Ý

podpredseda vlády SR

Ján B U D A J

minister životného prostredia SR

Marcel K L I M E K

štátny tajomník Ministerstva financií SR

Dušan V E L I Č

štátny tajomník Ministerstva investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Peter Š V E C

štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR

Martin K O V Á Č

štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Michal K I Č A

štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR

Ingrid B R O C K O V Á

štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Michal P A L K O V I Č

štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR

Slavomír P A R T I L A

štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR

Edita P F U N D T N E R

štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR

Členovia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky

Monika U H L E R O V Á

prezidentka KOZ SR

František G A J D O Š

viceprezident KOZ SR

Marta B R O D Z I A N S K A

KOZ SR

Vlasta S Z A B O V Á

KOZ SR

František Z A P A R A N I K

KOZ SR

Milena R Á C O V Á

KOZ SR

Pavol P A R A Č K A

KOZ SR

Andrej B U C H

KOZ SR

Členovia Spoločných odborov Slovenska

Martin M I K U L A

Spoločné odbory Slovenska

Členovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR

Roman K A R L U B Í K

1. viceprezident AZZZ SR

Rastislav M A C H U N K A

viceprezident AZZZ SR

Rastislav P O Č U B A Y

AZZZ SR

Členovia Republikovej únie zamestnávateľov

Mário L E L O V S KÝ

1.viceprezident RÚZ

Martin H O Š T Á K

výkonný sekretár RÚZ .

Členovia Združenia miest a obcí Slovenska

Jozef B O Ž Í K

podpredseda ZMOS

Členovia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

Milan V E S E L Ý

viceprezident APZD

Pavol P R E P I A K

člen výkonného výboru APZD


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok