Ministerstvo obrany získalo z eurofondov ďalšie peniaze na sanáciu environmentálnych záťaží :: Ministerstvo obrany SR

[ad_1]

Ministerstvo obrany SR získalo z Operačného programu Kvalita životného prostredia  nenávratné príspevky vo výške viac ako 2,7 milióna eur na sanáciu environmentálnych záťaží v kasárňach Sliač a Jamník – Mokraď. Všetky potrebné sanačné práce, ako aj odborný geologický dohľad a čiastočne tiež mzdy zamestnancov projektov, tak budú financované z eurofondov. 

„Vďaka ďalším dvom úspešným projektom odstránime škody na životnom prostredí, ktoré vznikli ešte v rokoch 1957-1989. Ziskom peňazí z eurofondov zároveň šetríme finančné prostriedky nášho rezortu, ktoré sa tak môžu použiť napríklad na modernizačné projekty,“ povedal minister obrany SR Peter Gajdoš. Ako ďalej uviedol, rezort obrany získal týmto spôsobom na sanáciu environmentálnych záťaží v roku 2019 už celkovo takmer 9 miliónov eur, za ktoré zrealizuje sanáciu viac ako 15 000 m2 pôdy v kasárňach v Martine, Michalovciach, Piešťanoch, Sliači a Jamníku – Mokradi, a to v rokoch 2019 až 2023.

Účelom sanácie je odstrániť príčiny vzniku environmentálnej záťaže a obmedziť ďalšie šírenie sa znečisťujúcich látok v podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí. Cieľom je tiež odstrániť kontamináciu alebo znížiť koncentráciu znečisťujúcich látok v znečistenej podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Okrem toho sa zabezpečí rekultivácia sanovanej lokality a environmentálne vhodné nakladanie s odpadmi vzniknutými počas sanácie. 

 

Operačný program Kvalita životného prostredia

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nezávislá kontrola môže vrátiť dôveru občanov v štát, zhodli sa prezidentka a šéf NKÚ – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 29. marca 2023 – Vysoká nedôvera v inštitúcie, a tiež v samotný štát, je rizikom pre demokraciu. Príčinou je aj nesystémové fungovanie inštitúcií. Bez vnútornej kontroly a reflexie vedie k nepremysleným, skôr škodlivým rozhodnutiam, ktoré sa obvykle spájajú s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými prostriedkami. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy to uviedol na konferencii Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku. Na fakt, že žijeme v časoch, keď sa z rôznych príčin otriasa v základoch dôvera ľudí v samotný demokratický systém, upozornila v zaslanom príhovore aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nad konferenciou prevzala záštitu. Zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. „Ubezpečuje občana, že ak nie priamo, tak vo vašom zastúpení môže mať verejné záležitosti pod kontrolou,“ podčiarkla Z. Čaputová.

Kríza dôvery je na Slovensku podľa Ľ. Andrassyho vypuklá a nedôvera voči inštitúciám, najmä tým, ktoré sú spájané s politickou reprezentáciou, sa vypomsťuje celej spoločnosti a vedie k zhoršeniu kvality života občanov. Rovnako spomaľuje rozvoj krajiny. Andrassy považuje za potrebné hľadanie konsenzu a dôraz kladie na premyslené systémové riešenia, ktoré stoja na mechanizmoch neustálej vnútornej kontroly a sebakorekcie. „Výzvou pre všetky inštitúcie, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri riadení rozvoja štátu, je posilnenie významu kontrolných mechanizmov,“ zdôraznil. 

Prezidentka Čaputová zmienila aj to, že hoci NKÚ nemá právomoc trestať, má dosah na to, aby správa vecí verejných bola lepšia. Lacnejšia, efektívnejšia, ale aj transparentná a otvorená. „Nezávislosť NKÚ je zaručená priamo ústavou, ale zároveň ju v každodennom živote potvrdzujú tisícky prípadov, v ktorých ste odhalili nedostatky a zjednali nápravu. Akokoľvek môžu byť Vaše zistenia a aj dôsledky nepríjemné, je to vždy lepšia možnosť ako rezignácia ľudí na otvorenosť, transparentnosť a férovosť,“ zdôraznila prezidentka. Zároveň kontrolórov povzbudila do ich ďalšej práce a vyjadrila im podporu. „Budem vždy podporovať kroky, ktoré napomôžu napĺňať Vaše poslanie a ktoré správu vecí verejných na  Slovensku urobia naozaj lepšou,“ dodala hlava štátu.

Šéf národnej autority pre externú kontrolu Ľ. Andrassy v príhovore ďalej uviedol, že potrebujeme zmeny v prístupe, ale aj zmenu seba samých ako jedincov, spoločnosti a inštitúcií. Dodal, že je potrebné inak nastaviť prístup k správe spoločných verejných statkov. Je toho názoru, že potrebné je zmeniť aj prístup k celému procesu kontroly, od plánovania cez výkon až po formuláciu záverov a spôsob komunikácie. „Bez týchto zmien nedokážeme posunúť kontrolu verejných zdrojov na vyššiu úroveň,” podčiarkol Ľ. Andrassy. Vedenie NKÚ chce reagovať na súčasné potreby nastavenia kontroly štyrmi základnými princípmi. Prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti chce NKÚ zlepšiť schopnosť flexibilnejšie i efektívnejšie reagovať na tradičné problémy kontroly, ale aj na neočakávané udalosti, pri ktorých je potrebná reakcia štátu. Malo by to umožniť reagovať aj na mimoriadne udalosti, na ktoré sú potrebné väčšie verejné výdavky. Taktiež je súčasťou každej akcie aj posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému kontrolovaného subjektu. Predseda NKÚ tiež uviedol že väčší dôraz úrad kladie na zúčtovanie verejných politík. Štvrtým princípom je, že nechce len poukazovať na chyby, ale ponúkať aj návody na efektívnejšie narábanie s verejnými zdrojmi.

Zdroj: SITA, Odbor internej a externej komunikácie NKÚ

Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu
Predseda NKÚ Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu úradu

Poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚPoradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚ


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Transparentnosť pri súťaži na mýtny tender a vyvodzovanie zodpovednosti sú výzvami pre NDS – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 30. marca 2023 – Hrozí, že Slovensko príde o viac ako 19 miliónov eur z Európskej únie určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová a v konečnom dôsledku bude musieť byť táto suma zaplatená zo štátneho rozpočtu. Zlé a nekvalifikované manažérske rozhodnutia významným spôsobom prispeli k omeškaniu dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý tiež výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur.

Kontrola realizovaná Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR v roku 2022 sa zamerala na procesy plánovania, prípravy a realizácie vybraných projektov a investícií Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v období rokov 2018 až 2021. Národní kontrolóri sa zároveň zaujímali o elektronický výber mýta a plnenie opatrení, ku ktorým sa diaľničná spoločnosť zaviazala na základe zistení z predchádzajúcich auditov. Diaľničná spoločnosť, v snahe zabezpečiť výber mýta, v závere roka 2022 na základe špecifickej opcie predĺžila na ďalší rok zmluvu na prevádzku existujúceho systému pri zachovaní služieb, ale znížení ceny. NDS súbežne od februára tohto roka spustila v rámci Slovenska novú službu európskeho elektronického výberu mýta (EETS) a týmto krokom prispela k nadnárodnej liberalizácii trhu. Z pohľadu národnej autority pre oblasť externej kontroly však naďalej ostáva otvorená otázka a s tým spojené riziko, ktoré súvisí so získaním existujúceho systému do majetku spoločnosti.

Infografika Meškajúce diaľnice a odkladaný nový mýtny systém nás oberajú o desiatky miliónov

Diaľničný projekt D1 Hubová – Ivachnová nebude do konca roka 2023 ukončený, a preto z toho vyplýva riziko, že 19,6 milióna  eur z európskych zdrojov bude musieť Slovensko vrátiť. „V praxi to znamená, že všetky výdavky súvisiace s výstavbou tohto úseku budú musieť byť hradené výhradne zo štátneho rozpočtu. Nehovoriac o tom, že meškanie projektu je zapríčinené jeho zlým riadením a vďaka tejto skutočnosti dochádza k ušlému benefitu pre celú spoločnosť, ktorý sa dnes dostáva na úroveň 30 miliónov,“ hovorí predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Druhý strategický dopravný projekt D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý má odbremeniť kritický úsek pod Strečnom, bol v polovici minulého roka dokončený len na 43 % a je isté, že nebude dokončený v pôvodnom termíne – do konca roka 2023. NDS bude musieť navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k štyrom preplateným žiadostiam. Pri tomto projekte je odhadovaný ušlý celospoločenský benefit 15 miliónov. „V oboch kľúčových diaľničných projektoch došlo k fatálnemu zlyhaniu projektového riadenia, vzniku významnej finančnej škody, ktorá bude krytá verejnými zdrojmi. Z nášho pohľadu, pohľadu národnej kontrolnej autority, je potrebné vyvodiť voči konkrétnym zamestnancom osobnú zodpovednosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že len takto je možné nastaviť nový, zodpovedný prístup pri nakladaní so štátnymi alebo európskymi financiami. 

Na nový mýtny systém stále čakáme

Hoci bolo v minulosti vybudovanie mýtneho systému a obstaranie technických zariadení s ním spojených zaplatené z verejných zdrojov, po ukončení zmluvy o elektronickom výbere mýta neprešli do vlastníctva štátu pre chybne nastavené zmluvné pravidlá zo strany štátu. Diaľničná spoločnosť s cieľom zabezpečiť kontinuálny výber mýta pristúpila v závere roka 2022 k uplatneniu špecifickej opcie, ktorá vyústila do ročného predĺženia zmluvy na prevádzku existujúceho systému. Kontrolný úrad rešpektuje skutočnosť, že diaľničiari vyrokovali s privátnou spoločnosťou finančne výhodnejšie podmienky, avšak proces vybudovania nového systému nie je stále uzatvorený. Od roku 2023 spustila spoločnosť do testovacej prevádzky EETS, ako novú súčasť mýta. Na národnú úroveň sa tak môžu dostať iní európski poskytovatelia, ktorí môžu prispieť k výraznému zníženiu prevádzkových nákladov. NKÚ apeluje na rezort dopravy, aby bola verejnosti poskytnutá jasná odpoveď na otázku, ako a za akých podmienok budú mýtne systémy prevádzkované do budúcna.

„Rezort financií mal obdobný názor ako náš úrad, že vlastníctvo k elektronickému mýtnemu systému malo prejsť na štát bezodplatne, prípadne za symbolickú cenu. Diaľničiari sa riadili vypracovanými právnymi analýzami, podľa ktorých je vlastníkom systému súkromný prevádzkovateľ napriek tomu, že štát už raz zaplatil náklady na jeho vybudovanie,“ približuje predseda kontrolórov. NDS si do konca septembra 2022 neuplatnila päťročnú opciu na predĺženie doby poskytovania služby. Zo strany spoločnosti tak došlo až v závere roka 2022 k uplatneniu už spomínanej špecifickej opcie, ktorá jej umožnila znížiť cenu, zachovala sa možnosť prevodu služby do rúk NDS a došlo k ročnému predĺženiu zmluvy na prevádzku systému. Úprava zmluvy, zadefinovanie nových pravidiel s firmou SkyToll a aj ukončenie zmenového konania na EETS bolo zrealizované po ukončení kontrolnej akcie zo strany národných kontrolórov, a preto obe rozhodnutia neboli predmetom detailného preverovania z ich strany. NKÚ aj preto odporúča poslancom parlamentu, aby v záujme verejnej kontroly a taktiež transparentnosti procesov, požadovali od vedenia rezortu dopravy i diaľničnej spoločnosti predložiť informáciu o ich ďalšom postupe pri vybudovaní a následnej prevádzke slovenského mýtneho systému.

Výnos za 12 rokov prevádzky mýtneho systému (2010 až 2021) dosiahol sumu 2,25 mld. eur bez DPH (graf). Viac ako polovica (50,3 %) pokrývala náklady na vybudovanie a následne prevádzku systému, ktoré dosiahli sumu 1,12 mld. eur bez DPH. Kontrolná akcia potvrdila že aktivity diaľničnej spoločnosti sú výrazne závislé na štátnych financiách, zdrojoch z EÚ, ale aj bankových úveroch (47 až 62 %), za ktoré v konečnom dôsledku ručí štát. Bežné príjmy diaľničiarov z mýta a úhrad za diaľničné známky sa v kontrolovanom období pohybovali medzi 36 – 39 %, čo znamená, že nepokrývali prevádzkové náklady. „Z pohľadu kontrolného úradu je dôležité, aby sa naplnil strategický cieľ výberu mýtnych poplatkov za užívanie rýchlostných ciest, diaľnic a komunikácií I. triedy, ktorým je naviazaný na rozširovanie cestnej infraštruktúry a aj jej modernizáciu. Pre generovanie financií, ktoré majú prispieť k naplneniu tohto cieľa, musí byť jasne zadefinované, aké maximálne percento výnosov z mýtneho systému môže byť použité na prevádzku diaľničnej spoločnosti. Táto otázka je o to vážnejšia, že Slovensko má v novom programovom období výrazne znížené možnosti čerpania európskej finančnej pomoci na rozvoj cestnej infraštruktúry,“ upozorňuje Ľ. Andrassy.

Klesajúce kapitálové výdavky ohrozujú investície

V kontrolovanom období zaznamenali kontrolóri pokles kapitálových výdavkov spoločnosti, čo zvyšuje tlak na schopnosť NDS zabezpečiť dostatok zdrojov pre dokončenie rozpracovaných a budúcich dopravných projektov. Už od roku 2018 dochádza k zmene pomeru financovania investícií a to tak, že ťažisko výdavkov zo zdrojov EÚ sa presunulo na štátny rozpočet. Kým v roku 2018 predstavovali európske zdroje takmer 320 miliónov, v roku 2021 klesli na necelých 88 miliónov. Naopak zdroje štátneho rozpočtu sa zo 129 miliónov zvýšili na 224 miliónov eur. NDS tak oveľa viac financuje svoje kapitálové výdavky z prostriedkov štátneho rozpočtu. „Okrem presunov výdavkov zo zdrojov EÚ na štátny rozpočet realizáciu investícií negatívne ovplyvňuje aj vysoká inflácia a energetická kríza, ktoré zvyšujú ceny stavebných materiálov aj pracovnej sily,“ dodal šéf kontrolórov.

Kontrolóri tiež urobili kontrolu aktuálne prijatých opatrení, pričom pozitívne vnímajú najmä posilnenie vnútornej kontroly, kontroly na mieste pri realizácii jednotlivých dopravných projektov, ale i zadefinovanie protikorupčných opatrení pri verejnom obstarávaní. Kontrolný úrad parlamentnému výboru odporúča, aby vedenie ministerstva dopravy do konca júna t. r. predložilo poslancom zákonodarného zboru okrem opatrení súvisiacich s budúcnosťou národného mýtneho systému taktiež analýzu udržateľného financovania cestnej infraštruktúry podľa strategického plánu do roku 2030. Toto odporúčanie súvisí s výrazným investičným dlhom v segmente cestnej i železničnej dopravy a znížením objemu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v programovom období 2021 – 2027.

Graf: Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta

Graf: Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta

Zdroj: NKÚ SR, na základe podkladov NDS
 

Správa o výsledku z kontroly “Hospodárenie v NDS, a. s.”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štátny tajomník Juraj Káčer predstavil riaditeľke Centra OECD priority prepojenia zručností a trhu práce

[ad_1]

27.03.2023

Prepojenie zručností a trhu práce, a s tým súvisiace politiky štátu, boli hlavnými témami stretnutia štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Juraja Káčera a riaditeľky Centra OECD pre podnikanie, malé a stredné podniky, regióny a mestá Lamie Kamal-Chaoui. Diskusia sa sústredila aj na prehĺbenie spolupráce medzi Slovenskom a Centrom OECD v programe lokálneho hospodárskeho a sociálneho rozvoja (LEED).

 

Zástupcovia rezortu práce a OECD spoločne diskutovali o prepojení zručností a trhu práce na pozadí zelenej a digitálnej transformácie. Štátny tajomník Juraj Káčer vyjadril podporu pre rozvoj zručností ako kľúčového nástroja na podporu zamestnanosti, sociálneho začlenenia a konkurencieschopnosti. „Prehlbovanie kvalifikácie a rozvoj zručností podstatne zvyšuje šance ľudí zvládnuť a využiť ekonomické výzvy a spoločenské trendy vo svoj prospech. Popri priamej podpore vzdelávania sa v tomto smere na Slovensku snažíme podporovať aj vytváranie pracovných miest, ktoré sú dôležité pre ekologický a digitálny prechod,“ uviedol štátny tajomník.

Témou stretnutia bola aj spolupráca a možnosti jej prehĺbenia v programe LEED (Local Employment and Economic Development – program lokálneho hospodárskeho a sociálneho rozvoja). V tomto kontexte si riaditeľka Centra OECD Lamia Kamal-Chaoui a štátny tajomník ministerstva práce vymenili aktuálne informácie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v súvislosti s pomocou pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny.

Slovensko od vypuknutia konfliktu na Ukrajine prijalo viacero sociálnych a ekonomických opatrení s cieľom čo najefektívnejšie integrovať ukrajinských občanov do našej spoločnosti a umožniť im nájsť uplatnenie na našom trhu práce.

V súčasnosti na Slovensku pracuje vyše 17 000 odídencov z Ukrajiny. Uplatnenie si našli najmä v administratívnych službách (28,84 %), priemyselnej výrobe (22,99 %), ubytovacích a stravovacích službách (7,23 %), vo veľkoobchode a maloobchode (6,94 %), odborných, vedeckých a technických činnostiach (5,75 %).


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V centrále NKÚ sa konala e-Konferencia o kontrole vo svete IT – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 22. marca 2023 – O úrovni digitalizácie a informatizácie na Slovensku, zisteniach z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu SR v tejto oblasti, ako aj o tom, kam chceme túto oblasť posunúť, sa diskutovalo na pôde kontrolného úradu v Bratislave na e-Konferencii „Najvyšší kontrolný úrad SR – kontrola vo svete IT“. Podujatie organizoval NKÚ v spolupráci s občianskym združením Partnerstvá pre prosperitu.

Prinášame Vám prezentácie, ktoré boli prednesené na konferencie:

e-Zdravie (pptx 1,1 MB)

Jedenkrát a dosť (pptx 1,3 MB)

Portály a systémy v CVTI SR (pptx 423 kB)

Vybraný spoločný modul v rámci Ústredného portálu verejnej správy (pptx 1,3 MB)

Mapovanie rizík v oblasti IT z pohľadu kontroly (pdf 1,2 MB)

Fotky z e-Konferencie na stiahnutie doplníme čoskoro.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy počas e-Konferencie "Najvyšší kontrolný úrad SR – kontrola vo svete IT"

Riaditeľka odboru stratégií a analýz Jana Juriová predstavila úlohu NKÚ vo svete IT


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Diskusia s podpredsedom NKÚ Ivančom: Nenaplnený potenciál obnovy verejných budov – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 21. marca 2023 – Ako je na tom Slovensko s obnovou verejných budov? Čo by pomohlo proces zrýchliť a zefektívniť? Máme dostatok dát o energetickej náročnosti verejných budov?

Na tieto aj ďalšie otázky odpovedal podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo v diskusii Zelená vízia pre Slovensko: Nenaplnený potenciál obnovy verejných budov, ktorú organizovala Slovenská klimatická iniciatíva spolu so SME Konferencie.

Celú diskusiu si pozrite na https://www.youtube.com/live/8UGd6ozPSEI?feature=share

Diskusia Zelená vízia pre Slovensko: Nenaplnený potenciál obnovy verejných budov s podpredsedom NKÚ SR Jaroslavom Ivančom


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Šéf NKÚ v rozhovore pre Trend: Pre vozový park železníc je tridsiatka neprijateľné číslo – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 21. marca 2023 – Železničná osobná doprava má do roku 2030 tvoriť nosnú časť verejnej osobnej dopravy na Slovensku a prispieť tak k jej ekologizácii. O stave vozového parku železníc a ďalších možnostiach zlepšenia súčasného stavu hovoril predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy v rozhovore pre Trend. Čo sa v rozhovore dozviete?

Ako sme na tom s modernizáciou vozového parku železníc?

Čo chýba pri plánovaní stratégií a definovaní ďalších cieľov v železničnej doprave?

Ako môže pomôcť viaczdrojové financovanie?

Je vôbec reálne, aby sa železničná doprava stala do roku 2030 nosnou časťou verejnej dopravy?

Celý videorozhovor si pozrite na: https://www.trend.sk/ekonomika/vozovom-parku-zeleznic-je-vela-tridsiatnikov-nku-navrhuje-zmeny-financovania-strategii

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v rozhovore pre Trend


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenskí spotrebitelia nemajú dostatočnú ochranu zo strany štátu – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 17. marca 2023 – Ochrana práv spotrebiteľov na Slovensku v uplynulom období stagnovala, aj keď existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý sa pozrel na problematiku ochrany spotrebiteľských práv v rokoch 2017 až 2021. Gestorom tejto problematiky je ministerstvo hospodárstva, do ktorého pôsobnosti patrí aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Jedným zo zásadných problémov je, že SOI výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. K najvyššiemu nárastu agendy došlo v súvislosti s prebratím európskych pravidiel medzi rokmi 2016 – 2017, keď počet kontrolovanej legislatívy stúpol až o 130 percent. Na konci roku 2021 spadalo do pôsobnosti inšpekcie až 487 národných i európskych právnych predpisov, takéto množstvo spôsobuje okrem iného neprehľadnosť celej agendy. Zodpovedným inštitúciám sa nedarí presvedčiť občanov, aby využívali tzv. alternatívne riešenie sporov, ktoré môžu byť rýchlejšou a lacnejšou cestou na riešenie problémov s predajcami. Rezortu i inšpekcii chýba strategický dokument v oblasti spotrebiteľskej politiky, ktorý by reagoval na aktuálne zmeny v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov.

Obrázok Ochrana spotrebiteľa stagnuje, NKÚ vidí výrazný priestor na jej zvýšenie

„Ochrana práv spotrebiteľov je významnou oblasťou, ktorá sa týka každého občana, keďže všetci sme bežní spotrebitelia. Dnes žijeme v dobe, v ktorej dochádza k rýchlym zmenám v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov. Nie bezvýznamný vplyv má na to lepšia orientácia ľudí v online priestore. Tejto skutočnosti je potrebné prispôsobiť smerovanie zodpovedných inštitúcií,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Jasnú a merateľnú stratégiu rozvoja nemá ani SOI, ani jej nadriadený orgán – ministerstvo hospodárstva. Rezort dokonca v roku 2020 nevyhodnotil plnenie úloh z predchádzajúcej stratégie pre oblasť spotrebiteľskej politiky. „Kontrolóri zistili, že viaceré ciele a vecné opatrenia z nej neboli splnené a ochrana spotrebiteľov zo strany štátu sa tak dostala na vedľajšiu koľaj,“ dodal šéf NKÚ. Kontrola zároveň poukázala na potrebu výraznejšieho využívania informačno-komunikačných technológií v podmienkach SOI, ktoré by pomohli aj pri hodnotení rizík a selekcii odbornej agendy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre hospodárstvo, aby zaviazal ministra hospodárstva predložiť poslancom novú stratégiu spotrebiteľskej politiky, vrátane nevyhnutných opatrení na zabezpečenie funkčného systému. Rezort hospodárstva by mal tiež pravidelne predkladať na rokovanie uvedeného výboru podrobné správy o realizácii opatrení prijatej stratégie a o stave ochrany spotrebiteľských práv na národnej úrovni.

Graf: Vývoj počtu právnych predpisov, zamestnancov a inšpektorov SOI:

Graf: Vývoj počtu právnych predpisov, zamestnancov a inšpektorov SOI

Zdroj: Spracované NKÚ SR

Pri aktualizácii a prispôsobení slovenského právneho rámca európskym pravidlám a štandardom v oblasti ochrany spotrebiteľa nedošlo k sprehľadneniu právnej úpravy a k odstráneniu roztrieštenosti. Spotrebitelia a podnikatelia sa preto v týchto právnych predpisoch ťažko orientujú. „V konečnom dôsledku na to doplácajú nielen spotrebitelia, ale aj samotní predajcovia. Toto riziko sa premieta do nesprávnej interpretácie niektorých inštitútov, ako je napríklad prehliadanie spotrebiteľských práv a v konečnom dôsledku to vedie k oslabeniu právnej istoty každého radového občana i podnikateľov,“ upozorňuje slovenských poslancov predseda národných kontrolórov Ľ. Andrassy.

Na základe kontrolných zistení klesol v rokoch 2017 až 2021 počet vykonaných kontrol. Pokiaľ v rokoch  2017 – 2019 robila SOI v priemere 17-tisíc akcií ročne, v rokoch 2020 – 2021 to bolo cez 10-tisíc. Pokles v počte vykonaných kontrol bol podľa inšpektorov spôsobený pandemickou situáciou. Výraznejšie sa znížil tiež počet vydaných prvostupňových rozhodnutí. Slovenskí inšpektori ich v roku 2017 vydali 3 745, pričom o štyri roky neskôr ich bolo už len 1 150 (viď tabuľka). Rovnako sa znížila celková výška pokút, keď v roku 2017 bolo vybraných na pokutách bezmála 2,5 mil., v roku 2021 to bolo milión eur. V „covidovom“ roku 2020 sa na pokutách vybralo najmenej z kontrolovaného obdobia, a to necelých 670-tisíc. Tento pokles okrem iných faktorov súvisel aj s preventívnym opatrením, so zavedením inštitútu tzv. druhej šance pre podnikateľské subjekty. Na základe zmeny v legislatíve pri menej závažných porušeniach inšpekcia vyzývala podnikateľov na nápravu a ak ju urobili, pokutu nedostali.

V ostatných rokoch je možné sledovať taktiež trend znižovania počtu podnetov, oznámení, žiadostí o radu zo strany samotných občanov. Počet podnetov klesol pod desaťtisíc ročne. V kontrolovanom období sa zároveň znížil počet prešetrených podnetov, čo môže byť zapríčinené zvýšením počtu odbornej agendy, za ktorú SOI zodpovedá a zároveň znižovaním počtu zamestnancov obchodnej inšpekcie. V roku 2021 sa dostal pomer prešetrených podnetov na ich celkovom počte (9 145 podnetov) len na úroveň necelých 19 % (1 706 podnetov). V tom istom roku však boli bezmála 2/3 z vecne a odborne posúdených podnetov vyhodnotené ako neopodstatnené, alebo boli postúpené na priame vybavenie iným štátnym či verejným inštitúciám.

Tabuľka: Prehľad o počte kontrol, počte prvostupňových rozhodnutí a výške pokút

ROK

2017

2018

2019

2020

2021

Počet kontrol celkom

16 846

17 636

16 720

10 287

10 668

Počet kontrol so zisteniami

5 864

5 791

5 214

1 983

2 240

Počet vydaných prvostupňových rozhodnutí

3 745

4 269

3 570

816

1 150

Percentuálny pomer vydaných prvostupňových rozhodnutí na celkový počet kontrol

22,23 %

24,21 %

21,35 %

7,93 %

10,78 %

Celková výška pokút

2 488 738

3 210 090

2 665 982

668 271

1 080 748

    Zdroj: SOI a výročné správy

 

Spotrebitelia do roku 2015 na riešenie sporov mohli využívať mediáciu a rozhodcovské konanie. V snahe zlepšiť podmienky na presadzovanie práv spotrebiteľov sa zaviedol mechanizmus tzv. alternatívneho riešenia sporov (ARS). Spotrebitelia sa v prípade sporov s predávajúcim môžu obracať na registrované subjekty poskytujúce túto službu. Využívanie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov mimosúdnou cestou ale nenašlo výraznejšie uplatnenie. Počet prijatých návrhov na riešenie prostredníctvom ARS mal v kontrolovanom období klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2018 ich bolo 584, v roku 2021 chcelo svoj spor prostredníctvom ARS riešiť 494 spotrebiteľov, teda o 15 % menej. Išlo najmä o spory, ktoré sa týkali spotrebného tovaru (45 až 53 % z celkového počtu návrhov) a finančných služieb (37 až 46 % zo všetkých návrhov). Počet späť vzatých návrhov zo strany spotrebiteľov sa v roku 2021 oproti roku 2018 zdvojnásobil.

Správa o výsledku kontroly “Spotrebiteľské práva občana”

 


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Legislatívna zmena: Aktivačné práce budú pomáhať adresne a účinne

[ad_1]

09.03.2023

Od 1. apríla začne platiť v oblasti aktivačných prác zásadná legislatívna zmena. Cieľom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je zlepšiť efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť motiváciu ľudí bez práce nájsť si zamestnanie.

 

Od apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa poskytuje príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby, alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.

Aktivačné prace boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok. Okrem spomínaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje vyplácanie príspevkov aj zákon o službách zamestnanosti.

„Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom,“ vysvetľuje dôvody legislatívnej zmeny minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Dodáva, že rezort práce už má pripravenú náhradu za končiaci spôsob vyplácania aktivačných príspevkov.

Alternatíva 1: projekt Podpora udržania pracovných návykov

Už od prvého apríla sa rozbehne projekt Podpora udržania pracovných návykov , pomocou ktorého bude nezamestnaný poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. K dávke v hmotnej núdzi mu bude vyplatený aktivačný príspevok vo výške 75,70 €. Organizátori práce budú mať aj v tomto prípade nárok na príspevok na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním aktivácie a na poskytovanie príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca – koordinátora.

Alternatíva 2: národný projekt Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie

Na organizovanie aktivačných prác môžu obce, mestá a nimi zriadené organizácie už teraz využívať národný projekt Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Je zameraný na aktiváciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, vrátane dlhodobo nezamestnaných ľudí. Je zameraný na vykonávanie kvalifikovanejších pracovných činností akými sú napríklad pomoc v školských, zdravotníckych zariadeniach, administratívna činnosť, pomoc v domovoch sociálnych služieb a podobne. Finančný príspevok sa bude poskytovať nezamestnanému tri až päť mesiacov vo výške životného minima pre rok 2023, momentálne vo výške 234,42 € mesačne.

Okrem toho bude mať nárok na príspevok aj samotný organizátor prác, teda mesto, obec alebo nimi zriadené organizácie. Ten slúži na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním aktivácie a na poskytovanie príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca – koordinátora.

Podľa Milana Krajniaka budú mať mnohí nezamestnaní v porovnaní s dneškom lepšie podmienky pri výkone aktivačných prác, budú pre nich motivujúcejšie a vďaka zmene sa podstatne zlepšia ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.

Výber z viac ako 90-tisíc voľných pracovných miest

Ak sa nezamestnaný nechce spoliehať na podporu zo strany štátu, môže využiť ponuku na trhu práce. Počet voľných pracovných miest na Slovensku sa v posledných mesiacoch pohybuje na mimoriadne vysokých úrovniach. Aktuálne si nezamestnaní môžu vyberať z ponuky obsahujúcej viac ako 90-tisíc voľných pozícií. Takmer 9-tisíc z nich je určených pre osoby s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie.

„Ekonomika napriek inflácii a energetickej kríze neustále vytvára nové pracovné miesta, čo je skvelá správa. Som presvedčený, že do veľkej miery je to vďaka adresne, vecne a efektívne poskytnutej pomoci zo strany štátu a dobrých nástrojoch politiky zamestnanosti, ako aj v podobe projektu Prvá pomoc alebo podpory v čase skrátenej práce,“ uzatvára štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer.

Na stiahnutie:


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Predsedníctvo tripartity chce bližšie diskutovať o 28-ich poslaneckých návrhoch zákonov

[ad_1]

08.03.2023

Na marcovej schôdzi parlamentu majú poslanci prerokovať 138 poslaneckých návrhov zákonov, spolu s vládnymi ich bude viac ako 170.

 

Predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak dnes rokoval so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov na predsedníctve tripartity. Sociálni partneri identifikovali 28 poslaneckých návrhov zákonov, o ktorých by chceli bližšie diskutovať alebo ich považovali za sporné. Predsedníctvo tripartity prerokovalo aj poslanecké návrhy zákonov, ktorým sociálni partneri vyjadrujú podporu.

Pripomienky sociálnych partnerov budú doručené predkladateľom dotknutých návrhov zákonov. Aby sociálni partneri mali spolu s predkladateľmi poslaneckých návrhov zákonov dostatok času na prerokovanie pripomienok, predseda tripartity požiada predsedu NR SR o posunutie predmetných návrhov zákonov v programe schôdze parlamentu.

„Som rád, že môžem opäť oceniť konštruktívny prístup zo strany sociálnych partnerov pri rokovaní o návrhoch zákonov, ktoré na rokovanie parlamentu predkladajú poslanci. Mojím cieľom je využiť kompetencie a možnosti, ktoré mám, a vytvoriť priestor pre dialóg medzi predkladateľmi poslaneckých návrhov zákonov a sociálnymi partnermi. Zároveň chcem poďakovať tým poslancom, ktorí pri príprave návrhov zákonov spolupracujú s odborníkmi z môjho rezortu. Verím, že väčšinu zákonov v kompetencii rezortu práce sa podarí upraviť do takej podoby, aby pomohli ľuďom v praxi a mohli prejsť parlamentom s podporou ministerstva práce a ministerstva financií,“ uviedol predseda tripartity a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.

Minister Krajniak sa so sociálnymi partnermi dohodli na ďalšom stretnutí, ktoré sa uskutoční v priebehu budúceho týždňa. Zároveň jednotne prejavili záujem o pokračovanie sociálneho dialógu v rámci riadneho plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady SR. Na termíne plenárneho zasadnutia tripartity sa sociálni partneri ešte dohodnú.

ZÚČASTNENÍ ČLENOVIA PREDSEDNÍCTVA TRIPARTITY

Zástupcovia vlády SR

Milan K R A J N I A K, predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Tomáš O P A R T Y, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR

Členovia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky

Monika U H L E R O V Á, prezidentka KOZ SR

Členovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR

Roman K A R L U B Í K, 1. viceprezident AZZZ SR

Rastislav M A C H U N K A, viceprezident AZZZ SR

Daniel Š I R H A L, výkonný riaditeľ AZZZ SR

Členovia Republikovej únie zamestnávateľov

Miroslav K I R A Ľ V A R G A, prezident RÚZ

Mário L E L O V S K Ý, 1. viceprezident RÚZ

Členovia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

Andrej L A S Z, generálny sekretár APZD

Paulína P O K O R N Á

Členovia Spoločných odborov Slovenska

Dušan CH A L U P A

28 NÁVRHOV ZÁKONOV, KTORÉ CHCÚ SOCIÁLNI PARTNERI PREDISKUTOVAŤ

  1. Zákon zo 6. decembra 2022, ktorým sa dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1345) – druhé a tretie čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Martina Čepčeka, Kataríny Hatrákovej a Jozefa Lukáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce znení neskorších predpisov (tlač 1437) – prvé čítanie – azzz,
  1. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1440) – prvé čítanie
  1. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 1444) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1477) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kaveckej, Mareka Šefčíka a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

    č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1485)
    – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Kuriaka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1487) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov (tlač 1489) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča vydanie zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1500) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1502) – prvé čítanie
  1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1504) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Čepčeka a Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1158) – prvé čítanie
  1. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Čepčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1341) – prvé čítanie
  1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1174) – prvé čítanie
  1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (tlač 1406) – prvé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1372) – prvé čítanie
  1. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patricka Linharta na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1343) – prvé čítanie
  1. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patricka Linharta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1344) – prvé čítanie
  1. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1398) – druhé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Petra Libu, Petra Vonsa a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1377) – druhé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1378) – druhé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Nemca, Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1385) – druhé čítanie
  1. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186) – druhé čítanie
  1. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (tlač 1151) – druhé čítanie
  1. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183) – tretie čítanie
  2. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny ANDREJUVOVEJ a Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1178) – tretie čítanie


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok