Verejnosť by mala poznať výsledky našej práce a kontrolórskych zistení. Rovnako by však mala vedieť, čo predchádza každému z výstupov NKÚ. O tom, čo a akým spôsobom robíme v kontrole a na našom úrade, predseda Ľubomír Andrassy vysvetľoval pre Hospodárske noviny.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy má pod sebou 319 zamestnancov a pod kontrolou takmer 18-tisíc subjektov.
Človek s aktovkou – taká je zvyčajná predstava o kontrolóroch.
„Už nekontrolujú účtovné knihy, všetko máme v elektronickej podobe,“ vyvracia Andrassy mýty o kolegoch.
Z výsledkov im je jasné, že kontrolné útvary v štátnych inštitúciách sú personálne poddimenzované.
Asi najväčší úspech v 30-ročnej histórii NKÚ je to, že sa im podarilo zmeniť zákon a kontroly už predkladajú príslušnému parlamentnému výboru.
Všeobecné povedomie, že robia len kontrolu pre kontrolu, vyvracajú aktuálne prebiehajúce korupčné procesy so štátnymi úradníkmi.
„Aby bolo jasné, náš úrad nesupluje políciu a nezaklope niekomu len tak na dvere, ale všetko má u nás nejaké pravidlá a logiku. Nenaháňame zlodejov, to si mnohí neuvedomujú,“ privíta nás vo svojej centrále predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Za tridsať rokov existencie získal jeho úrad pomerne zvučné meno, čo sa však skrýva pod pokrievkou, mnohí netušia. HN preto zaujímalo nielen to, ako samotné kontroly prebiehajú, ale aj efektivita ich činnosti.
Ľubomír Andrassy má pod sebou 319 zamestnancov a pod kontrolou takmer 18-tisíc subjektov, ktoré nakladajú s verejnými a európskymi finančnými prostriedkami alebo majetkom. „Ale nemôžeme byť všade. Museli by sme mať desaťkrát viac zamestnancov,“ vysvetlí. „Je to smutné, čo poviem, no väčšina našich kontrol má negatívne zistenia a často ich odstupujeme orgánom činným v trestnom konaní, pričom ich mali identifikovať už vnútorné kontroly v jednotlivých inštitúciách,“ neskrýva prekvapenie nad tým, že kontrola tam buď vôbec nefungovala alebo riešila dochádzkový systém, cestovné výkazy, nákup okrasných kvetín v okolí budovy, teda to, čo je z pohľadu verejných financií nepodstatné.
Z výsledkov im je jasné, že kontrolné útvary v štátnych inštitúciách sú personálne poddimenzované. „Ak máte vnútorný audit postavený na dvoch audítoroch a ten má na starosti desiatky podriadených inštitúcií, tak ako to majú zvládať?“ pýta sa.
Bratislava 27. januára 2023 – Udržateľný rozvoj na Slovensku zaostáva a riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) odhalil ešte v roku 2018, nielenže stále pretrvávajú, ale v niektorých oblastiach sa ešte zhoršili. Vláda sa v minulosti zaviazala monitorovať a hodnotiť pokrok v oblasti Agendy 2030 cez jednotlivé národné priority, tie však v monitorovacej správe za rok 2022 hodnotené neboli, nahradilo ich 17 globálnych cieľov. Okrem toho vláda predĺžila interval vypracovania ďalšej hodnotiacej správy až na rok 2025 (z dvoch na tri roky), pričom európskou praxou je vyhodnocovanie agendy v ročnom intervale. Tieto závery predstavili analytici NKÚ, ktorí sa opätovne (cez follow-up) pozreli na kroky zainteresovaných pri zavádzaní odporúčaní NKÚ spred viac ako štyroch rokov.
Agenda 2030 pokrýva globálne záväzky a postupy, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti prostredníctvom 17 cieľov udržateľného rozvoja (obrázok). Slovensko v minulosti vykazovalo mierny pokrok v niektorých oblastiach (graf), ako napríklad cieľ „žiadna chudoba“ (SDG1) či „udržateľné mestá a komunity“ (SDG11), avšak jednou z výziev je „zmena klímy“ (SDG13), pri ktorej vývoj stagnuje. V máji 2022 vydala Európska komisia (EK) správu o Slovensku, v ktorej konštatuje, že v oblasti plnenia cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) sme hlboko pod priemerom EÚ, pokiaľ ide o ciele „zodpovedná výroba a spotreba“ (SDG12) a „zmena klímy“ (SDG13).
Ako ukázala analýza NKÚ, implementácia pokroku cieľov Agendy 2030 na Slovensku sa za ostatné štyri roky zhoršila. Vláda uznesením v roku 2018 definovala národné priority zacielené na výzvy zohľadňujúce kontext Slovenska. Napriek uzneseniu vlády neboli v druhej monitorovacej správe v roku 2022 hodnotené národné priority a použitých bolo len 6 % z národných indikátorov. „Druhá monitorovacia správa o výsledkoch v národných prioritách je založená na hodnotení 17 globálnych cieľov Agendy 2030 prostredníctvom globálnych indikátorov. V monitorovacej správe Slovenskej republiky napriek jej názvu, nie sú vôbec hodnotené dosiahnuté výsledky v národných prioritách,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Pozitívne je, že ešte počas recenzovania analýzy v novembri 2022 Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke priradil šesť národných priorít a 29 hlavných výziev k cieľom udržateľného rozvoja, ktoré prispôsobujú medzinárodný záväzok Slovenska voči Agende 2030 národným podmienkam.
Analytici NKÚ tiež upozorňujú na to, že vláda v roku 2022 uznesením predĺžila monitorovací interval na vypracovanie hodnotiacej správy z dvoch na tri roky. Vzhľadom na blížiaci sa termín dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja v roku 2030 nie je predĺženie intervalu efektívne. „Krátkodobejšie odpočtovanie môže prispieť k lepšej kontrole napĺňania cieľov a zavedenia prípadných včasných korekcií stanovených opatrení. Súčasne kratšia lehota odpočtovania svedčí aj o záujme zodpovedných subjektov na plnení cieľov. Ako príklad dobrej praxe sa javia kroky EK a OSN, ktoré vypracovávajú hodnotiace správy k napĺňaniu SDGs každoročne,“ doplnil J. Ivančo. Analýza hovorí aj o tom, že expertná skupina pre indikátory a monitorovanie Agendy 2030, ktorá sa mala podieľať aj na príprave hodnotiacich správ v rokoch 2020 a 2022, na ich tvorbe nespolupracovala. Jej posledné zasadnutie sa uskutočnilo ešte v roku 2019.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča dodržiavať schválený postup vnútroštátnej implementácie a naďalej sledovať národné priority s použitím indikátorov zohľadňujúcich kontext Slovenska. Odporúča tiež zlepšiť koordináciu Agendy 2030 zapojením všetkých jej aktérov a v neposlednom rade skrátiť monitorovacie obdobie z troch na pôvodné dva roky. NKÚ naďalej odporúča vypracovať komunikačnú stratégiu o Agende 2030, ktorá by zohľadňovala potreby jednotlivých špecifických skupín, ako aj jednotlivcov. Od začiatku implementácie agendy sa totiž žiadna kampaň tohto druhu nerealizovala a o dôležitosti Agendy 2030, cieľoch a obsahu tak verejnosť nie je dostatočne informovaná.
Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030
Mitigácia – zmierňovanie klimatickej zmeny
Analytici kontrolného úradu sa zamerali aj na preverenie krokov Slovenska pri zavádzaní cieľa „zmena klímy“, ktorý súvisí s mitigáciou, čiže opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov. Slovensko v tejto súvislosti vypracovalo Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Pri analýze tohto dokumentu NKÚ zistil, že takmer polovica komponentov stratégie (11 z 24) je vypracovaná iba čiastočne alebo vôbec. „Práve tieto časti majú prispieť k tomu, aby bola stratégia vykonateľná a dali sa dosiahnuť stanovené ciele.Ako hlavné riziko vnímame absentujúci časový harmonogram a plán realizácie stanovených aktivít vrátane určenia ich nákladov. Chýba tiež systém monitorovania a hodnotenia realizácie stratégie, ako aj systém riadenia rizík čo svedčí o tom, že na papieri niečo chceme, ale reálne s problémami nepracujeme,“ dodal podpredseda J. Ivančo. Pri hodnotení členských krajín Únie Európska komisia niekoľko rokov po sebe konštatuje, že implementácia vypracovaných stratégií a politík je na Slovensku slabá.
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), ktoré predsedá Rade vlády SR pre Európsku zelenú dohodu a má dohliadať na plošnú implementáciu opatrení pre dosiahnutie stanovených cieľov znižovania emisií skleníkových plynov k roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050, má v reáli len malý dosah na zadávanie úloh a vyžadovanie plnenia cieľov, spolupráce, od ostatných rezortov. V tejto súvislosti NKÚ odporúča posilniť koordinačno-riadiacu kompetenciu envirorezortu v oblasti mitigačných opatrení právnou úpravou v závislosti od pripravovaného zákona o zmene klímy. Taktiež v pripravovanej aktualizácii spomínanej stratégie úrad odporúča vypracovať všetky časti stratégie podľa záväznej metodiky pre tvorbu strategických dokumentov, čo má prispieť k úspešnej realizácii a implementácii dokumentu. Pozitívne možno hodnotiť kroky MŽP, ktoré už počas prípravy analýzy NKÚ zefektívnilo informovanie verejnosti o pripravovaných aktivitách týkajúcich sa mitigácie na svojej webovej stránke v časti Zmena klímy.
Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022
Praha 25. januára 2023 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) má ambíciu stať sa v roku 2027 predsedníckou organizáciou v rámci európskej organizácie národných kontrolných inštitúcií (EUROSAI). V tejto súvislosti si predseda slovenských národných kontrolórov Ľubomír Andrassy v Prahe vypočul skúsenosti svojho českého kolegu, prezidenta NKÚ Miloslava Kalu. Český kontrolný úrad už tretí rok predsedá tejto organizácii.
EUROSAI je stavovskou organizáciou, ktorá združuje 50 najvyšších nezávislých audítorských inštitúcií a je kľúčovým partnerom medzinárodných organizácií, akými sú OSN, OECD či Európska komisia. „Je to najväčšia výzva v 30-ročnej histórii nášho úradu a je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme sa stali lídrom európskych kontrolórov,“ hovorí Ľubomír Andrassy. Zároveň je presvedčený, že je to krok k dosiahnutiu vyššej kvality kontrolnej činnosti či profesionality kontrolórov.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 20. januára 2023 – Zdravotníctvo je oblasť, na ktorú sa Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zameriava pri svojej kontrolnej a analytickej činnosti. Opakovane upozorňuje kompetentných na problémy, chyby a zlyhania v tejto oblasti. Komplexnejší pohľad na aktuálny stav zdravotníctva priniesli tri minuloročné kontroly zamerané na jeho elektronizáciu, štvrtá zdravotnícka kontrola sa týkala hospodárenia záchranných služieb v Bratislave a Košiciach, ktoré sú najväčšie na Slovensku. Všetky štyri kontroly majú spoločný záver – ministerstvo zdravotníctva zlyháva pri riadení strategických priorít a problémy vo verejnom zdravotníctve sa stále nabaľujú. Na najnovšie zistenia upozorňuje národná autorita pre oblasť externej kontroly prezidentku Zuzanu Čaputovú, šéfa parlamentu Borisa Kollára a dočasne povereného predsedu vlády Eduarda Hegera v pravidelnej štvrťročnej správe o záveroch z kontrolných akcií.
„Minuloročné kontroly ukázali, že slovenské zdravotníctvo sa prepadá v každej z oblastí elektronizácie, na ktorú sa kontrolóri pozreli. Absolútne zaostáva digitalizácia, potrebné dáta na systémové riadenie a financovanie chýbajú. Preto kontrolný úrad víta, že minister v ostatných dňoch podnikol kroky smerujúce k spusteniu krízového riadenia v organizácii zodpovednej za digitalizáciu zdravotníctva, v rámci NCZI,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Systém eZdravie využívajú pacienti aj lekári len minimálne, mechanizmus DRG na vypočítanie spravodlivejšieho financovania nemocníc a liečby pacientov, funguje len na dobrovoľnej báze. Zdravotnícke dáta v rámci národných registrov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) chýbajú, neoverujú sa a ani nevyhodnocujú. Kontrolný úrad je otvorený diskusii s ministerstvom zdravotníctva a byť nápomocný pri hľadaní riešení. Práve elektronizácia a využívanie relevantných dát sú nástrojom na znižovanie zadlženosti zdravotníctva a kľúčom k jeho lepšiemu riadeniu. „Bez znalosti skutočného stavu, bez riadenia vychádzajúceho z princípov udržateľného financovania, nemôže byť systém verejného zdravotníctva funkčný a v konečnom dôsledku na jeho nedostatky doplácajú pacienti, lekári, ale aj manažment zdravotníckych zariadení,“ dodal Andrassy.
Šéf kontrolórov v súvislosti s aktuálnou situáciou v ambulantnom sektore konštatuje, že na riziká, ktoré mu v tomto roku hrozia, úrad upozorňoval už minulý rok v rámci stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu. „Kompetentní na jednej strane riešili situáciu v nemocniciach, na druhej strane úplne prehliadali významné riziká v ambulantnom sektore, existenčné problémy obvodných lekárov, pediatrov či špecialistov spôsobené vysokou mierou inflácie, bezprecedentným zvyšovaním cien energií, ale aj nedostatočnou valorizáciou výšky ceny bodu za poskytnutý zdravotný výkon,“ približuje predseda NKÚ. Zároveň dodáva, že na vecné upozornenia národných kontrolórov nezareagovala vláda a ani národný parlament. V konečnom dôsledku dnes na to doplácajú pacienti, ktorí v rozpore s ústavou musia uhrádzať rôzne finančné poplatky pri návštevách svojich lekárov. Zdravotníctvu sa bude národná autorita pre externú kontrolu intenzívne venovať vo svojej činnosti aj tento rok, pričom pozornosť upriami aj na kontrolu zavádzania už prijatých odporúčaní v oblasti finančného riadenia, transparentného obstarávania či rozvoja informatizácie.
Ďalšou oblasťou, ktorá bude pod dohľadom NKÚ, je systém poľnohospodárskych dotácií. Úrad po Pôdohospodárskej platobnej agentúre ukončil kontrolu v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC). V oboch prípadoch kontrolóri našli zásadné problémy a porušenia zákonov. Prostredníctvom NPPC agrorezort vyplácal roky podporu len za vyplnenie dotazníkov, ktorých úplnosť a pravdivosť neoveroval. Poľnohospodári tak získavali tisícky eur len za poskytnuté údaje na dvoch stranách A4, a nie na cielené a udržateľné projekty či aktivity. Celkovo tak bolo v rokoch 2019 až 2021 vyplatených viac ako 45 miliónov eur, pričom takéto konanie bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách, ako aj s pravidlami Európskej únie. Na vybranej vzorke dotazníkov kontrolóri odhalil porušenie finančnej disciplíny vo výške 1,5 milióna eur. „Zistenia z tejto kontroly sú také vážne, že sme ich postúpili polícii pre podozrenie z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku,“ podčiarkol Ľ. Andrassy a dodal, že ministerstvo pôdohospodárstva ako zriaďovateľ musí rozhodnúť, čo ďalej s NPPC.
Najvyšší kontrolný úrad v správe pre ústavných činiteľov informuje, že v poslednom kvartáli minulého roka zverejnil výsledky ôsmich kontrolných akcií, pri ktorých bolo kontrolovaných 19 subjektov. V oblasti dopravy koncom minulého roka uzavrel kontrolu k národnej stratégii dopravy. Na jej základe možno konštatovať, že strategický rozvoj dopravy zostal zatiaľ iba na papieri, z plánovaných projektov sa zrealizovala necelá pätina. Hlavným problémom rozvoja dopravy je nedostatok financií a spôsob, ako sú projekty riadené. V tejto oblasti je potrebné viaczdrojové financovanie projektov a vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov. „Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur,“ zdôraznil Ľ. Andrassy.
Uzavreli sa aj kontroly v dvoch štátnych bankách, v Exportno-importnej banke SR (EXIMBANKA) a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB). Systém správy rizikových pohľadávok v týchto bankách je funkčný a obe inštitúcie nakladajú s pohľadávkami efektívne. Na ďalšie minimalizovanie rizík navrhuje NKÚ zmeny v pravidlách externej kontroly. Najvyšší kontrolný úrad sa pozrel aj na činnosť troch vedeckých portálov spadajúcich do pôsobnosti Centra vedecko-technických informácií (CVTI) patriaceho pod rezort školstva. Národná autorita pre externú kontrolu zistila pri ich prevádzke v rokoch 2014 – 2020 viaceré nedostatky, vrátane neaktuálnych a neúplných informácií. Ak chceme mať informačné systémy, ktoré budú efektívne fungovať a poskytovať aktuálne údaje v požadovanej forme, je potrebné vypracovať a dodržiavať komunikačnú stratégiu, ako aj zmeniť príslušnú legislatívu.
V súlade so zákonom predložil NKÚ do parlamentu stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023. Kontrolný úrad upozornil, že Slovensko vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie. Táto skutočnosť nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií. Poslancov pred schválením štátneho rozpočtu kontrolný úrad upozornil aj na chýbajúce výdavkové limity, ktoré boli podmienkou čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Vzhľadom na to, že v parlamente prešli viaceré zásadné zmeny, NKÚ sa chce pozrieť aj na konečný text schváleného rozpočtu a posúdiť prijaté zmeny a riziká.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 17. januára 2023 – O skúsenosti Najvyššieho kontrolného úradu SR z digitalizácie a informatizácie kontroly, ale aj implementácie kontrolórskeho systému sa zaujímajú viaceré zahraničné kontrolné úrady.
NKÚ patrí k lídrom európskych kontrolných inštitúcií, ktoré majú svoje procesy plne digitalizované. Umožňuje to aj Kontrolórsky informačný systém (KIS), ktorý sme pred desaťročím realizovali vďaka európskej finančnej pomoci. Dnes sme sa o tieto skúsenosti podelili s poľskými kolegami, ktorí digitalizáciu plánujú v najbližšom období.
Vďaka financovaniu z európskych zdrojov môžu slovenskí kontrolóri svoju skúsenosť aktívne ponúknuť nielen partnerom z EÚ, ale aj z inštitúcií združených v EUROSAI. Slovenský kontrolórsky systém by mohol slúžiť ako unikátna platforma na zdieľanie výsledkov národných, ale aj medzinárodných kontrolných aktivít.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 5. januára 2023 – Flexibilné plánovanie kontrol ovplyvní nadchádzajúci kontrolórsky rok. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) po prvý raz pristúpil k novému procesu plánovania, ktorý umožní reagovať na aktuálne turbulentne sa meniacu dobu a tiež na výzvy, ktoré v ostatných rokoch priniesla nielen pandémia, ale aj vojna na Ukrajine či energetická kríza a vysoká miera inflácie. Pripravených 26 kontrolných akcií sa po novom v priebehu roka 2023 rozšíri o ďalšie. Kontrolóri sa zamerajú na problematiku krízového riadenia štátu, oblasti školstva, životného prostredia, samosprávy či obrany vo viac ako 70 subjektoch. Preklepnú si viaceré ministerstvá, obce, mestá aj štátne či verejné inštitúcie. Zmena procesov si vyžiada aj nový prístup k vzdelávaniu kontrolórov a k overovaniu ich odborných vedomostí.
Rýchlo sa meniace udalosti nútia vlády na národnej, ale aj regionálnej úrovni prijímať promptné a často neodskúšané riešenia. Keďže je dôležité, aby rozhodovanie politikov podstupovalo verejnú kontrolu, bolo nevyhnutné, aby aj NKÚ zareagoval zmenou procesov plánovania. „Od klasického ročného plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok dozadu, následne sa realizovalo v druhom a výsledky boli k dispozícii niekedy až v treťom roku, sme museli upustiť a pristúpiť na takzvaný systém plávajúceho plánovania. Vďaka nemu vieme oveľa pružnejšie, na základe rizikových analýz, ako aj aktuálnosti, zaraďovať projekty kontrolných akcií do výkonu kontroly,“ vysvetlil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Prostredníctvom plávajúceho plánu má úrad flexibilnejšie možnosti na zadefinovanie tém kontrolných akcií a príležitosti na využitie ľudského potenciálu. „Využiť tak môžeme nielen kontrolórov, ale aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly,“ doplnil Andrassy.
Novému systému zodpovedá aj plán kontrolných akcií na rok 2023, kde sa vyťaženosť z časového aj personálneho hľadiska pohybuje na úrovni 50 % ročnej kapacity. Ďalšie témy a kontrolné akcie budú schvaľované postupne, spravidla v štvrťročnom intervale. „Myšlienka následných kontrol alebo preverovania dopadov prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov sa premieta do aktivít úradu v tomto roku cez kontrolu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre či na ministerstve zdravotníctva, ale aj v rámci opatrení, ktoré súvisia s povodňami. K follow-up kontrole pristúpime aj na Štátnych hmotných rezervách, kde boli identifikované vážne riziká súvisiace napríklad s riešením mimoriadnych situácií (COVID-19),“ prezradil šéf národnej autority pre externú kontrolu.
Na čo si posvietia kontrolóri?
Z hľadiska klasických kontrolných akcií je v pláne 16 tematických kontrol zameraných napríklad na krízové riadenie a bezpečnosť štátu či investičné projekty v podmienkach armády. Ďalšie akcie sa dotknú dodržiavania rozpočtových pravidiel, princípov hospodárneho a efektívneho nakladania s majetkom, súladu so zákonom o verejnom obstarávaní. NKÚ v rámci oblasti školstva skontroluje rekonštrukcie vysokoškolských internátov či zabezpečenie pripájania škôl na internet, ako aj transparentnosť v štátnych obchodných spoločnostiach, ako sú Letové prevádzkové služby či Spoločnosť pre skladovanie, zameraná na skladovanie núdzových zásob ropy.
Vo vzťahu k miestnej samospráve národní kontrolóri preveria napĺňanie projektov zelenej politiky, ale aj využívanie nástroja na rozvoj obcí a miest prostredníctvom poplatku za rozvoj. S využitím metodiky follow-up si posvietia aj na oblasť informatizácie na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy. Okrem toho, že sa úrad zameriava na dodržiavanie zákonnosti rozpočtových či účtovných pravidiel, ostatných päť rokoch vo väčšej miere posudzuje aj dopady realizácie jednotlivých verejných politík. V nadchádzajúcom roku sa kontrolóri sústredia na integrovanú dopravu v rámci Bratislavského samosprávneho kraja, kontrolu kvality a bezpečnosti potravín, stratégiu v oblasti mládeže či nájomné byty. Celkovo má národná autorita pre externú kontrolu z hľadiska výkonnostných auditov rozpracovaných 10 tém.
„Naše plánovanie vychádza zo strategického zamerania kontrolnej činnosti. Tento dokument popisuje kľúčové riziká z hľadiska finančného, majetkového, ale taktiež vo vzťahu k záväzkom, ktoré má Slovenská republika k medzinárodným organizáciám, ako sú EÚ či OSN,“ dodal Ľ. Andrassy. NKÚ tiež chystá témy, ktoré sú zamerané na pripravenosť Slovenska na nové programové obdobie, ale aj na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti budú kontrolóri monitorovať situáciu aj vzhľadom na dočerpanie európskej finančnej pomoci v programovom období 2014-2022, pretože 2023 je posledný rok, keď je možné využiť finančné prostriedky skončeného programového obdobia.
V rámci kontrolnej aktivity môže úrad preveriť viac ako 17-tisíc subjektov, ktoré nakladajú so štátnymi alebo verejnými prostriedkami. Plán kontrolnej činnosti pripravuje na základe rizík a významnosti. To, čo je z hľadiska významnosti na nižšej úrovni, by mali preverovať samotné inštitúcie v rámci vnútorných kontrolných systémov, ale aj nezávislé úrady vykonávajúce tematické, špecifické audity, ako napríklad Protimonopolný úrad alebo Úrad pre verejné obstarávanie či Úrad vládneho auditu.
Detailný plán kontrolnej činnosti schválený pre prvý polrok 2023 je dostupný TU.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.