Vynaložené financie na vzdelávanie a integráciu Rómov neprinášajú zatiaľ výsledky – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 26. augusta 2022 – Na Slovensku sa nedarí znižovať rozdiely vo vzdelanostnej úrovni Rómov oproti priemeru populácie. Neprispela k tomu ani Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020 v oblasti vzdelávania, ktorej implementáciu v praxi kontroloval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. V kontrolovanom období v rokoch 2016 – 2020 bolo pritom na jednotlivé aktivity a opatrenia v oblasti vzdelávania použitých 173 mil. eur, a to najmä z prostriedkov Európskej únie. Z týchto prostriedkov išlo približne 45 miliónov na nesplnené ciele, boli teda použité neúčinne. K hlavným dôvodom, prečo sa nepodarilo stratégiu zaviesť do praxe, patrí nesprávne nastavenie systému riadenia jej implementácie. Úrad splnomocnenca pre rómske komunity nemal dostatočné kompetencie v oblasti koordinácie a kontroly plnenia cieľov. Zo 14 čiastkových cieľov akčných plánov k stratégii boli splnené len dva.

„Ak chceme, aby inklúzia a integrácia Rómov prinášala zlepšenie života, nielen samotnej minority, ale aj spoločnosti v širšom vnímaní a ďalšia stratégia ich vzdelávania do roku 2030 bola úspešná, je nevyhnutné dôsledne využívať existujúce kompetencie splnomocnenca pre rómske komunity a aj ich posilniť. Dôležité je tiež jasne vymedziť zodpovednosť jednotlivých gestorov a kontrolovať a vyžadovať  plnenie úloh. Realizácia projektov bez jednoznačných kompetencií a zodpovednosti za naplnenie cieľov stratégie je mrhaním financiami,“ vyhlásil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Ide podľa neho o vážnu oblasť spoločenského rozvoja, v ktorej ale roky nedochádza k výraznejšiemu pokroku napriek investovaným finančným zdrojom. „Je potrebný aj skutočný záujem zodpovedných rezortov, ich podriadených inštitúcií a záujem nielen o financie, ale hlavne o výsledky,“ dodal podpredseda kontrolórov.

O výsledku tejto kontroly bude informovaný Úrad vlády SR aj parlamentný školský výbor. NKÚ odporúča zodpovedným subjektom, aby prehodnotili kompetencie a systém riadenia stratégie, ako aj systém priebežnej kontroly napĺňania cieľov stratégie vo vzťahu k vynakladaným finančným prostriedkom. Potenciál na implementáciu opatrení v oblasti vzdelávania v novej stratégii do roku 2030 bol vyčíslený na minimálne 177 mil. eur z úspor štátneho rozpočtu. Môže byť ešte navýšený o zdroje štrukturálnych a investičných fondov, a preto je dôležité systém správne nastaviť.

V kontrolovanom období v rokoch 2016 – 2020 spadal Úrad splnomocnenca pre rómske komunity pod Ministerstvo vnútra SR, v súčasnosti je už organizačne začlenený pod Úrad vlády SR. Splnomocnenec a jeho úrad nemá oporu v zákone. Hoci na jednej strane nesie zodpovednosť za koordinovanie a monitorovanie stratégie, na druhej strane nemá k dispozícii žiadne nástroje na vymáhanie plnenia cieľov vo vzťahu ku gestorským rezortom. Pri takomto riadení nie sú vytvorené predpoklady pre účinné vynakladanie finančných prostriedkov. Kontrolóri upozorňujú aj na fakt, že úrad splnomocnenca o plnení cieľov stratégie nikdy neinformoval vládu a ani samotný kabinet si túto informáciu nikdy nevyžiadal. Vláda prerokovala iba monitorovacie správy o plnení aktivít a čerpaní financií, nie však správu o napĺňaní cieľov. NKÚ zároveň pripomína, že pre získanie podpory verejnosti pri presadzovaní rómskych inkluzívnych politík, ako aj transparentnosť, je dôležité informovať verejnosť a preukazovať plnenia cieľov.

Graf: Vynaložené prostriedky na aktivity a opatrenia stratégie v oblasti vzdelávania v rokoch 2016 – 2020 v eurách

NKÚ považuje za dôležité upozorniť tiež na to, že aj keď sa kvalita formulácie cieľov a indikátorov stratégie v oblasti vzdelávania postupne zvyšovala, počas celého kontrolovaného obdobia pretrvával problém s dostupnosťou, resp. nedostatkom údajov pre ich vyhodnotenie. Jedným z dôvodov bola aj citlivosť zberu etnických dát, pri vyhodnocovaní sa preto použili aj tzv. proxy údaje – náhradné dostupné údaje.

Vo vzťahu k stratégii poukazujú kontrolóri aj na závislosť od finančných prostriedkov EÚ. Pri pretrvávajúcom prevažne jednozdrojovom financovaní je ohrozená udržateľnosť celého procesu v oblasti vzdelávania rómskych komunít. V tejto súvislosti kontrolóri NKÚ upozorňujú aj na to, že častým problémom, ktorý negatívne ovplyvnil plnenie cieľov stratégie v oblasti vzdelávania, bola oneskorená realizácia aktivít spojená s pomalým, chaotickým a administratívne náročným čerpaním finančných prostriedkov. Je preto nevyhnutné znížiť byrokratické zaťaženie v procese čerpania finančných zdrojov z Európskej únie.

 Správa o výsledku kontroly „Naplnenie Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 v oblasti vzdelávania“


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Tempo rozvoja cyklotrás zaostáva – chýbajú dáta, projekty a aj ľudia – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 19. august 2022 – Podiel cyklodopravy na celkovej preprave na Slovensku je takmer zanedbateľný, tvorí odhadom iba päť percent. Napĺňať sa nedarí ani cyklostratégiu, keďže chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR je riešením situácie trvanie na dôslednom plnení opatrení z cyklostratégie vrátane systematického zberu a vyhodnocovania dát o stave a rozvoji infraštruktúry. Nevyhnutné je tiež nastaviť realistické ciele a aktívne pôsobiť na ich dosahovanie.

Bezpečnosť premávky je podľa prieskumov medzi obyvateľmi základným predpokladom, aby mohli bicykel využívať ako dopravný prostriedok. S pribúdajúcim množstvom áut a bicyklov na cestách však rastie aj počet dopravných nehôd za účasti cyklistov. Za rok 2021 ich bolo dokopy 583, čo je oproti roku 2013 nárast o 13 %. Okrem tejto nepríjemnej skutočnosti sa nedarí znižovať ani počet smrteľných dopravných nehôd. Z celkovo 39 670 kilometrov miestnych komunikácií tvorili na Slovensku miestne komunikácie pre cyklistov 5 %. Z toho cyklistické komunikácie určené výhradne pre cyklistov, resp. chodcov mali podiel len na úrovni 1,9 %.

Infografika Cyklodoprava

Cieľom politiky podpory cyklodopravy ako alternatívy k využívaniu individuálnej automobilovej dopravy je dosiahnuť podiel cyklistickej dopravy na úrovni 10 % z celkovej prepravy. „Kontrolné zistenia nám jednoznačne ukazujú, že deklarované ciele neplníme. Slovensko zaostáva v budovaní cyklotrás, ktorých význam a prínos rastie nielen vo vzťahu k rozvoju ekonomiky cez podporu turistického ruchu. Osobitný rozmer nadobúda budovanie cyklotrás z pohľadu využitia cyklodopravy ako podporného faktora dopravnej mobility vo vzťahu k preprave za prácou osobitne z prímestských zón do priemyselných centier. Hraničná kapacita cestnej siete a ekonomické faktory zvyšujú potenciál využitia cyklodopravy,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Subjekty verejného sektora by podľa neho mali zlepšiť napĺňanie stratégie a tým možnosti financovania, koordináciu aj legislatívne prostredie a zrýchliť tempo rozvoja cyklodopravy. „Infraštruktúra pre cyklodopravu je prínosom pre občanov, o ktorom niet pochýb,“ doplnil podpredseda kontrolórov.

Pomôcť by malo lepšie nastavenie systému riadenia a koordinácie cyklodopravy. Na ministerstve dopravy, ktoré ju zastrešuje pre celé Slovensko, túto oblasť zabezpečujú traja ľudia. Hlavné mesto Bratislava má napríklad na cyklodopravu vyčlenených piatich ľudí. Kontrola NKÚ tiež odhalila, že opatrenia národnej cyklostratégie 2013 – 2020 boli vyhodnocované formálne. Už ku koncu roka 2014 boli všetky opatrenia zo stratégie vyhodnotené ako splnené alebo priebežne plnené. NKÚ pritom viaceré z nich identifikoval ako nesplnené alebo čiastočne splnené. Problémom sú aj finančné prostriedky, ktoré nepostačujú na naplnenie stratégie a neumožňujú tak systematicky plánovať. Peniaze zo štátneho rozpočtu nie sú vyčleňované pravidelne trvalým finančným mechanizmom. Samostatný program bol v rozpočte ministerstva vytvorený ešte v roku 2015. Každoročne z neho mali plynúť peniaze vo výške 2 až 3 eurá na obyvateľa, čiže 10,8 – 13,6 milióna eur. Kontrolóri zistili, že peniaze boli vyčlenené len v roku 2019 prostredníctvom cyklovýzvy vo výške viac ako 12,4 milióna eur. Ďalšia výzva bola vyhlásená v roku 2021 s vyhradenou čiastkou 750-tisíc eur, ktorá sa čerpá v roku 2022.

Primárny zdroj financovania cyklodopravy predstavujú fondy EÚ. Rozvoj cyklodopravy a cykloturistiky zabezpečujú aj financie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov, miest a obcí, nadačných zdrojov a zdrojov občianskych združení. Ako ukázali zistenia národných kontrolórov, ministerstvo dopravy kvantitatívne údaje o objeme finančných prostriedkov investovaných do rozvoja cyklodopravy, ani o dĺžke vybudovaných cyklotrás neevidovalo. „Bez evidencie a pravidelného vyhodnocovania objemu finančných prostriedkov a dĺžky vybudovaných cyklotrás nie je možné účinne riadiť a koordinovať plnenie cyklostratégie podľa prijatých opatrení. Zároveň to znemožňuje využívať dostupné finančné prostriedky na základe princípu hodnoty za peniaze a hodnoty pre občana,“ vysvetlil J. Ivančo. Výkonnosť podporených projektov by mala byť sledovaná prostredníctvom kvalitatívnych merateľných ukazovateľov s prihliadnutím na využiteľnosť postavených cyklotrás, čo sa podľa zistení kontrolórov nedialo.

Mestá zápasia aj s nízkym čerpaním fondov EÚ. Spôsobuje to najmä časová nepredvídateľnosť. Výzvy na predkladanie žiadostí boli časovo ohraničené a mestá nepoznali v dostatočnom predstihu podmienky výziev. V stanovených termínoch neboli schopné pripraviť kvalitný projekt. Podmienka ukončeného verejného obstarávania alebo spracovania rozpočtu autorizovanou osobou pri podaní žiadosti spôsobuje v rámci nastavených procesov (hodnotiaci proces, kontrola VO, atď.) časové odstupy, ktoré robia cenu diela neaktuálnou.

Cyklotrasy treba prepájať a mapovať

Kontrolóri poukázali aj na to, že existujúce cyklotrasy v mestách nevytvárajú komplexnú sieť a nie vždy sú prepojené na cyklotrasy krajskej úrovne. Viacerým mestám tiež chýbajú prepojenia na autobusové, železničné stanice a prestupové body (auto-bicykel-kolobežka-MHD-vlak). Chýbajúca infraštruktúra má výrazný vplyv na rozhodovanie obyvateľov využívať bicykel ako spôsob dopravy. Súčasťou národnej cyklostratégie bolo aj vytvorenie webového portálu s informáciami o cyklodoprave a cykloturistike. Stránka mala mapovať a vyhľadávať trasy a poskytnúť základné informácie o jednotlivých regiónoch a ich infraštruktúre. Takýto národný webový portál, ktorý by zdieľal informácie so širokou verejnosťou, však v čase auditu vytvorený nebol. Jeho alternatívou je odkaz na stránky občianskych združení na webovom sídle rezortu dopravy. NKÚ poukazuje aj na fakt, že legislatívna podpora pri budovaní cykloinfraštruktúry nie je dostatočná. Návrhy na zmeny boli zapracované len do zákona o cestnej premávke. Zákony súvisiace s ochranou prírody, lesmi, katastrom, vysporiadaním pozemkov, vodohospodárstvom a cestnou sieťou neboli novelizované.

Tabuľka: Vývoj plánovaného podielu cyklistickej dopravy na celkovej preprave v porovnaní so skutočnosťou (%)
Tabuľka: Vývoj plánovaného podielu cyklistickej dopravy na celkovej preprave v porovnaní so skutočnosťou (%)

 Správa o výsledku kontroly „Podpora cyklistickej dopravy“


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Posudzovanie liekov je opäť netransparentné, analytici NKÚ navrhujú zmenu vyhlášky – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 17. august 2022 – Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR prestalo zverejňovať mená hodnotiteľov na odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov. Proces, pri ktorom sa rozhoduje o schvaľovaní nových liekov pre pacientov na Slovensku, je tak znovu netransparentný. Zistili to analytici Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, keď sa na základe podnetov od odbornej verejnosti opätovne pozreli na danú problematiku. V analytickej informácii spracovali následné, tzv. follow-up preverenie dodržiavania odporúčaní, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich kontrol.

Po kontrolách na ministerstve zdravotníctva v rokoch 2019 a 2020 kontrolóri upozornili na chýbajúce mená hodnotiteľov v niektorých posudkoch z rokov 2017 a 2018. Išlo o dve percentá posudkov z celkového počtu v roku 2017 a v nasledujúcom roku chýbali mená hodnotiteľov v 22 percentách posudkov. V rokoch 2019, 2020 a 2021 boli mená posudzovateľov uvedené na všetkých odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov. Od apríla tohto roku sú ale znovu zverejňované odborné stanoviská aj bez mien hodnotiteľov, čo je v rozpore s odporúčaniami NKÚ SR. Zo 68 vydaných odborných stanovísk bolo k 15. júlu bez mien hodnotiteľov 40, čo predstavuje 59 percent.

Tabuľka: Počet vydaných stanovísk odbornej pracovnej skupiny pre farmako-ekonomiku, klinické výstupy a hodnotenie zdravotníckych technológií

Riešením je podľa NKÚ upraviť vyhlášku MZ č. 422/2011 Z.z. o podrobnostiach farmako-ekonomického rozboru lieku tak, aby uvádzanie mien posudzovateľov bolo povinnou náležitosťou pri vypracovávaní odborných stanovísk. Ak bude takáto povinnosť zakotvená vo vyhláške, docieli sa udržateľná transparentnosť procesov, ktorá bude nezávislá od personálnych zmien na ministerstve.

K téme posudzovania liekov zverejnil NKÚ minulý rok v júli Analytický komentár zameraný na riziká procesu posudzovania liekov v SR.  Analytici NKÚ v komentári upozornili na fakt, že pri posudzovaní liekov v SR existovali v rokoch 2017 – 2020 významné riziká. Vzhľadom na to, že proces nebol optimálne nastavený, NKÚ vlani formuloval odporúčanie. Navrhol uskutočniť revíziu legislatívy štátnej liekovej politiky – úpravu platnej legislatívy so zohľadnením efektívnosti, transparentnosti (zverejňovať posudky s menami hodnotiteľov), predvídateľnosti a finančnej udržateľnosti celkového procesu.

Analýza „Posudzovanie liekov sa vracia do starých koľají“


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

O závažných zisteniach kontrolórov informoval ich predseda troch najvyšších ústavných činiteľov – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 12. august 2022 – Nezrovnalosti pri čerpaní eurofondov, nenaplnené ciele programu na zjednotenie výberu daní, poistného a cla či problematika neefektívneho financovania vedy a výskumu. To sú témy niektorých zo siedmich kontrolných akcií v dvanástich subjektoch, ktorým sa Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR venoval a uzavrel v rámci kontrolnej činnosti v druhom štvrťroku tohto roku. Okrem toho ukončil aj dve medzinárodné kontroly. Informácie o zisteniach z kontrol zaslal predseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentke Zuzane Čaputovej, predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi a premiérovi Eduardovi Hegerovi. Nadviazal tak na tradíciu otvoreného úradu, ktorú presadzoval jeho predchodca Karol Mitrík.

„Pokračovanie v tradícii pravidelného informovania najvyšších ústavných činiteľov, ktorú zaviedol môj predchodca, považujem za logické vyústenie smerovania a zachovania kontinuity odbornej práce národnej autority pre externú kontrolu. Je nevyhnutné, aby som osobne upozorňoval na zásadné zistenia z kontrolnej činnosti priamo troch najvyšších predstaviteľov štátu. Je to jedna z ciest, ako nielen otvárať úrad širšej verejnej kontrole, ale aj ako vtiahnuť najvyšších ústavných činiteľov do riešenia tých systémových problémov, na ktoré prišli kontrolóri pri samotných kontrolách. Som presvedčený, že práve oni môžu svojím aktívnym prístupom prispieť k zmenám, ktoré na Slovensku zlepšia nakladanie s verejnými prostriedkami a prispejú k úprave legislatívy podporujúcej dobrú správu vecí verejných,“ zdôraznil Ľ. Andrassy.

Infografika Informácia TOP 3 ústavným činiteľom

Hospodárenie Slovenska sa po prepade z roku 2020, spôsobenom pandémiou, v minulom roku čiastočne zotavilo. Hrubý domáci produkt v roku 2021 vzrástol o 3 %, ide však o druhý najpomalší rast spomedzi krajín Únie po Nemecku, konštatuje sa v Stanovisku k štátnemu záverečnému účtu SR za rok 2021. Predseda slovenských kontrolórov v súvislosti s predloženým štátnym záverečným účtom upozornil, že kritická situácia pretrváva pri čerpaní fondov Európskej únie. Rizikom je fakt, že sa v súčasnosti prelínajú aktivity súvisiace s dočerpaním takmer polovice z vyše 14 mld. eur už končiaceho programového obdobia, s aktivitami nového programového obdobia či projektmi naviazanými na Plán obnovy a odolnosti.

Okrem rizika nedostatočného čerpania eurofondov je vážnym problémom aj množstvo nezrovnalostí pri ich čerpaní. Kontrola NKÚ ukázala, že z predošlého programového obdobia eviduje Slovensko nezrovnalosti za takmer 101 miliónov eur. V aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy a naša krajina doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za bezmála dva milióny. Šéf kontrolného úradu upozornil vo svojej informácii pre ústavných činiteľov, že nezrovnalosti pri eurofondoch, ktoré štát nevymôže od prijímateľov, musí uhradiť z vlastného rozpočtu. V konečnom dôsledku sa tak na ne poskladajú všetci občania.

Národní kontrolóri sa zamerali aj na projekt zjednotenia výberu daní, poistného a cla, tzv. UNITAS. Po viac ako desiatich rokoch plánovaného zjednotenia sa pôvodné zámery a ciele naplnili na necelých 25 %. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD a na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

Infografika - financovanie výskumu a vývoja

O potrebe podpory vedy a výskumu sa síce diskutuje dlhodobo, ale stále chýba efektívny systém financovania. Ostatná kontrola NKÚ ukázala, že Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV), ako aj Vedecká grantová agentúra MŠVVaŠ SR a SAV (VEGA) zápasia s netransparentnými postupmi v riadení prideľovania finančných prostriedkov. Problémom je aj vnútorný kontrolný systém, v prípade VEGA je až neúčinný. Správu  výsledkom tejto kontrolnej akcie už prerokovali aj poslanci školského výboru slovenského parlamentu.

Kontrolóri sa v prvej polovici tohto roka venovali tiež téme jadrovej energetiky. Štát musí efektívne plánovať postupné finančné krytie procesov vyraďovania jednotlivých jadrových blokov. Slovensko na to zatiaľ nie je podľa výsledkov kontroly dostatočne pripravené. Kontrola procesu vyraďovania blokov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice priniesla závažné zistenia týkajúce sa nefunkčného vnútorného kontrolného systému, pasivity dozornej rady spoločnosti, nesplnenia termínu vyradenia blokov V1 do roku 2027. Na druhej strane pozitívom je fakt, že súčasné vedenie spoločnosti už počas výkonu auditu prijímalo opatrenia posilňujúce všetky úrovne vnútornej kontroly.

infografika JAVYS

Zistenia z kontroly vo Vojenskom spravodajstve boli postúpené orgánom činným v trestnom konaní. Vzhľadom na utajenosť informácií nie je možné poskytnúť v tomto prípade viac informácií, avšak o zásadných zisteniach informoval predseda úradu poslancov na júnovej schôdzi Národnej rady SR. V tomto prípade Ľ. Andrassy hodnotí pozitívne ústretovosť a operatívnosť rezortu obrany pod vedením Jaroslava Naďa. „Rezort obrany už pripravil novelu zákona o vojenskom spravodajstve, ktorá reaguje na odporúčania súvisiace s účelným a hospodárnym nakladaním s verejnými financiami a cez úpravu legislatívy, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, posilňuje vnútornú a externú kontrolu financií a majetku v správe vojenského spravodajstva,“ uzavrel predseda NKÚ.

Výsledky kontrolných akcií a analýz za ostatný štvrťrok:

Stanovisko k štátnemu záverečnému účtu SR za rok 2021
Nezrovnalosti pri čerpaní eurofondov
UNITAS
Financovanie vedy, výskum a vývoja
Financovanie športových zväzov
Vyraďovanie jadrových zariadení
Sociálne poistenie – medzinárodné porovnanie s Českom
Očkovanie – medzinárodné porovnanie
 


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce Milan Krajniak ocenil Babičku roka 2022

[ad_1]

11.08.2022

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak dnes okrem pracovných povinností „zobral do svojich rúk“ aj milú povinnosť – ocenil Babičku roka 2022. Víťazkou celoslovenskej súťaže v Sabinove sa stala Eva Henteková z Banskobystrického kraja.

 

Porota ju vyberala spomedzi šiestich kandidátok zo všetkých kútov Slovenska. Okrem toho si publikum zvolilo aj najsympatickejšiu súťažiacu, Máriu Valigurskú z Prešovského kraja, ktorá dostala titul „Babička sympatia“. Organizátorom celoslovenskej súťaže Babička roka je Jednota dôchodcov Slovenska a mesto Sabinov.

„Som veľmi rád, že sa na ľudí, ktorí nie sú v ekonomicky aktívnom veku prestali pozerať, ako na ľudí, ktorí len trávia svoj čas doma a sledujú televíziu. Dnešné podujatie nám ukázalo, že sú to aktívni ľudia, ktorí si plnia svoje sny. Obdivujem odvahu našich babičiek, odkryť časť svojho života, koníčkov a spomienok. Takéto podujatia majú veľký zmysel hlavne preto, aby sme si všetci uvedomili, že na Slovensku máme veľkú skupinu ľudí, ktorí majú ešte stále čo dať našej spoločnosti, “ vyjadril svoju vďaku minister práce.

Ministerstvo práce sa so zástupcami dôchodcov pravidelne stretáva a komunikuje s nimi o ďalších možnostiach zlepšenia ich postavenia, či formách pomoci, zvlášť v súčasnom náročnom období poznačenom rastom cien z dôvodu narastajúcej inflácie. Jedným z výsledkov je predčasné vyplatenie 13. dôchodku, ktorý už jeho poberatelia dostali na účet v júli. Balík skôr vyplatených dôchodkov predstavoval takmer 294 miliónov eur.

„Komunikácia s predstaviteľmi JDS je pre nás kľúčová. Ich návrhy na zlepšenia pochádzajú z prvej ruky a poskytujú nám iný uhol pohľadu na situáciu seniorov. Naším spoločným cieľom je zastabilizovať dôchodkový systém a ponúknuť ľudom istoty, ktoré potrebujú. Preto, aj na základe požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska, pripravuje rezort práce možnosti ďalšej inflačnej pomoci pre seniorov, ktorej návrh predstavíme koncom leta ,“ doplnil minister Milan Krajniak .

Pozornosť seniorom venuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už dlhodobo. Svedčia o tom aj doposiaľ splnené priority programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti. Tým je odstránenie diskriminácie pre 140- tisíc žien s deťmi ročníkov 1957-1964.Matkám, dôchodkyniam týchto ročníkov sme doplatili viac ako 61 miliónov Eur.

Rezort práce prispel k zrušeniu doplatkov za lieky pre seniorov aj zníženiu zrážok, ktoré môžu exekútori mesačne zrážať zo mzdy alebo z dôchodku. Pre takmer milión ľudí to znamená desiatky až stovky ušetrených eur mesačne v ich rodinných rozpočtoch.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vicepremiérka Remišová: V Bratislave zakotvila historická replika rímskej veslice zo 4. storočia aj vďaka programu dunajskej spolupráce Interreg

[ad_1]

Projekt Living Danube Limes spája 8 európskych štátov a pomáha objavovať rímske dedičstvo na Dunaji

Pomáhame spoznávať a chrániť európske kultúrne dedičstvo. Vďaka projektu Living Danube Limes (Živá dunajská hranica Rímskej ríše), ktorý je financovaný z programu Interreg – Dunajský nadnárodný program, zakotvila v Bratislave replika rímskej hliadkovacej lode zo 4. storočia. Loď s názvom Danuvina Alacris sa po dvoch rokoch náročnej výstavby prvýkrát plaví po Dunaji a prepláva až 8 krajín.

„Dunaj odnepamäti spájal ľudí rôznych národov a kultúr – je to ozajstná živá tepna Európy. A táto rímska loď je symbolom, ktorý nám pripomína, že ľudia netúžia po objavovaní, spolupráci, obchode, výmene poznatkov a zdieľaní kultúry iba dnes, ale bolo to tak vždy,“ uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. „Unikátny projekt Living Danube Limes, v rámci ktorého bola postavená aj verná replika rímskej veslice, spojil 16 projektových partnerov zo Slovenska, Rakúska, Nemecka, Rumunska, Bulharska, Maďarska, Česka a Chorvátska. Financovaný bol z dunajského programu Interreg. Na Slovensku má tento program na starosti práve naše Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a som hrdá, že môžeme podporovať projekty, ktoré pomáhajú ľuďom, spájajú ich, zvyšujú kvalitu života v regiónoch a zveľaďujú a odkrývajú európske kultúrne dedičstvo,“ uviedla vicepremiérka.

Celkový rozpočet projektu je takmer 3 milióny eur a sú doň zapojené univerzity a štátne a súkromné podniky z 10 krajín. Experti z Fakulty architektúry a dizajnu STU a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave dva roky skúmali rímsku históriu dunajského regiónu na našom území a všetky svoje poznatky pretavili do viacerých akcií pre odbornú aj širokú verejnosť. Vďaka ich práci vznikla napríklad aj aplikácia a modelovanie rekonštrukcií vo virtuálnej realite, čím sa podarilo oživiť aj rímsky vojenský kastel Kelemantia v Iži.

Historická loď sa na územie Slovenska doplavila z Rakúska v piatok popoludní a zakotvila pod hradom Devín. Počas víkendu bude kotviť v Karloveskej zátoke v Bratislave, v Rusovciach, Čunove a v Iži. V Karloveskej zátoke pri lodenici Tatran bude v sobotu rímska loď predstavená verejnosti. Záujemcovia budú mať tak príležitosť obzrieť si Danuvinu Alacris zblízka, spoznať jej príbeh a nazrieť do života Rimanov na našom území. Zo Slovenska si to loď namieri ďalej do Maďarska. Jeden z hlavných cieľov projektu Living Danube Limes je nominácia celého dunajského limesu (riečna hranica Rímskej ríše) ako miesta svetového dedičstva UNESCO.

„Som presvedčená, že práve takéto projekty majú veľký význam pre to, aby sme my, Európania, nehľadali to, v čom sa navzájom líšime, ale dívali sa na to, čo nás spája, čo máme spoločné,“ dodala vicepremiérka Remišová.

V rámci programov nadnárodnej spolupráce spravuje ministerstvo investícií dva programy Interreg – Program Stredná Európa a Dunajský nadnárodný program. Do týchto dvoch programov je zapojených 169 partnerov zo Slovenska – od univerzít a výskumných inštitúcií, cez samosprávy až po mimovládne organizácie. Pre nové programové obdobie 2021 – 2027 budú mať programy spolu rozpočet takmer 550 miliónov eur.

 

Zaujímavosti o rímskej veslici Danuvina Alacris

Je to verná replika rímskeho vojenského hliadkovacieho člna. Výstavba lode sa začala 25. apríla 2021.

Dĺžka: 18 m

Šírka: 2,8 m

Výška stožiaru: 7,2 m

Celková hmotnosť: 6 000 kg

Priemerná rýchlosť: 6-9 km/h

Veslovaciu posádku tvorí 20 ľudí.

Na výstavbu lode bol použitý dub (dosky, kormidlo), smrek (stožiar, dvor, veslá), topoľ (štíty). Stromy boli zoťaté v Nemecku v roku 2020.

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Prvá pomoc ako efektívny nástroj ochrany pracovných miest

[ad_1]

05.08.2022

Z dôvodu pandémie koronavírusu museli podnikatelia na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR zatvoriť svoje prevádzky alebo výrazne obmedziť svoju činnosť. Následne začali zamestnávatelia hromadne prepúšťať a mnohí živnostníci ukončili alebo prerušili svoju podnikateľskú činnosť. V tomto období neistoty a hroziacej krízy vysokej nezamestnanosti bola 31. marca 2020 na vláde schválená schéma pomoci na udržanie pracovných miest z dielne ministerstva práce. 6. apríla 2020 začali úrady práce prijímať prvé žiadosti o finančný príspevok. V tom čase ešte nikto netušil, že pôjde o tak masívnu finančnú pomoc, ktorá za 2 roky podporí 176-tisíc podnikateľských subjektov sumou takmer 2,5 miliardy eur. Rezort práce tak podporil zamestnávateľov a SZČO prostredníctvom vyplatenia 5,7 milióna mesačných výplat pre viac ako 770-tisíc zamestnancov. Prvá pomoc predstavuje historicky najväčšiu pomoc na ochranu zamestnanosti, ktorú osobne pocítil každý tretí občan SR.

 

Úrady práce uzavreli cez 222-tisíc dohôd o poskytovaní pomoci na ochranu pracovných miest. Prostredníctvom opatrení 1, 3A a 3B „Prvej pomoci“ bolo podporených takmer 55 tisíc jedinečných zamestnávateľov. Opatrenia 2, 4A a 4B pomohli viac ako 131 tisíc unikátnym samostatne zárobkovo činným osobám, resp. jednoosobovým spoločnostiam s ručením obmedzeným.

Efektívnosť Prvej pomoci a jej pozitívne dopady na trh práce dokazujú viaceré analýzy štátnych orgánov, vrátane analýzy od Inštitútu sociálnej politiky. Tie dokazujú, že Prvá pomoc znížila platobnú neschopnosť firiem, a tým pomáhala udržať pracovné miesta a hospodársku aktivitu počas pandémie. Ukázalo sa, že firmy, ktoré čerpali Prvú pomoc, boli v priemere produktívnejšie a menej zadlžené ako firmy, ktoré pomoc nezískali. Pozitívny efekt na zamestnanosť vypozorovali analytici najmä u malých firiem (do 50 zamestnancov). Malé firmy boli počas nepriaznivej epidemiologickej situácie menej náchylné prepúšťať zamestnancov ako nepodporené subjekty.“ Generálny riaditeľ Inštitútu sociálnej politiky Štefan Domonkos zdôrazňuje najmä dominanciu mikropodnikov v čerpaní finančnej pomoci: „Podiel mikropodnikov na celkovej vyplatenej Prvej pomoci sa približoval k jednej polovici, pričom ku koncu sledovaného obdobia sa čerpanie pomoci mikropodnikov zintenzívnilo až na úroveň dvoch tretín z celkovej sumy mesačných príspevkov.“

Minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak uviedol: „Analýza Inštitútu sociálnej politiky dokazuje, že ministerstvo práce bolo počas pandémie najúspešnejším orgánom v doručovaní štátnej pomoci pre zamestnávateľov, zamestnancov a SZČO. Udržali sme pracovné miesta, aby si slovenské rodiny mohli prácou zabezpečiť príjem pre svoju domácnosť. Ďakujem všetkým pracovníkom rezortu práce, že nepretržite vyplácali pomoc všetkým, ktorí ju na Slovensku v ťažkých časoch potrebovali. Sme pripravení pokračovať v ďalších účinných projektoch aktívnej politiky trhu práce, aby sme ochránili pracovné miesta a podporili vznik nových. Za veľký úspech rezortu považujem prijatie zákona o podpore v čase skrátenej práce, pretože zamestnávatelia a ich zamestnanci majú zákonom garantovanú pomoc v čase nepriaznivej situácie, ktorú nemohli ovplyvniť.“ Najúspešnejšia schéma pomoci bolo opatrenie 3A, tzv. kurzarbeit, ktoré bolo inšpiráciou pre trvalý nástroj ochrany pracovných miest v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce. Zamestnávatelia od marca 2022 čerpajú finančnú pomoc na základe tohto mechanizmu.

Analýza Inštitútu sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky zverejnil záverečnú správu o „Prvej pomoci“, cieľom ktorej je poskytnúť koherentný pohľad na celé obdobie fungovania tejto kompenzačnej schémy. V súlade s vývojom epidemickej situácie bola „Prvá pomoc“ niekoľkokrát legislatívne novelizovaná, s cieľom odbremeniť zamestnávateľov a SZČO a pokryť časť ich mzdových nákladov. K nahradeniu pôvodného rámca a navýšeniu priamej finančnej podpory došlo v období október 2020 – január 2021 v podobe „Prvej pomoci +“. Touto úpravou došlo súčasne k rozšíreniu kompenzácie z 80 % hrubej mzdy na 80 % celkovej ceny práce. Od februára 2021 do platnosti vstúpila atraktívnejšia „Prvá pomoc ++“. Výška príspevku bola zastropovaná na úrovni 100 % celkovej ceny práce. S upokojovaním pandemickej situácie a ekonomickým oživením sa nutnosť subvencovať udržanie pracovných miest znížila, čo odrážali aj parametre „Prvej pomoci“. V období júl až október 2021 sa uplatňoval základný rámec „Prvá pomoc“ bez možnosti využitia opatrenia 3B, pričom za august sa pomoc nevyplácala. Za november 2021 bola podpora vyplácaná cez rámec „Prvá pomoc +“ a v období december – február 2022 sa umožnilo mikro a malým podnikom využívať aj opatrenie 3B pri uplatňovaní rámca „Prvá pomoc +“.

Objem vyplatenej pomoci kulminoval v druhej vlne pandémie

Hneď v úvode, v apríli 2020, sa vyplatila pomoc vo výške takmer 177 miliónov eur. Následne sa čerpanie utlmovalo a do septembra mesačná suma pomoci klesla k 50 miliónom eur. Od októbra 2021 sa uplatňovala rozšírená „Prvá pomoc +“. Túto legislatívnu úpravu pozorujeme aj na čerpanej sume, ktorá sa viac ako zdvojnásobila oproti septembru na približne 107 miliónov eur. Zhoršenie epidemickej situácie a prechod na rámec „Prvá pomoc ++“ za február – jún 2021 sa pretavili do kulminácie mesačného objemu vyplatenej pomoci. Za február sa vyplatená pomoc priblížila 213 miliónom eur. Od tohto mesiaca dochádzalo k postupnému útlmu v čerpaní. Príchod tretej a štvrtej epidemickej vlny v závere roku 2021 sa pretavil do nárastu mesačného objemu vyplatenej pomoci, avšak vo výrazne nižšom rozsahu v porovnaní s druhou vlnou.

Dominancia mikropodnikov postupne narastala

V úvodných mesiacoch pandémie okolo 40 % mesačnej vyplatenej sumy smerovalo podnikom s najmenej 250 zamestnancami, tzv. veľkým podnikom. V priebehu času sa čerpanie preklápalo v prospech mikropodnikov. Dominancia podnikov s maximálne deviatimi zamestnancami sa ku koncu sledovaného obdobia zintenzívňovala a ich podiel na mesačnej sume pomoci sa blížil k dvom tretinám. Vývoj u malých podnikov bol počas celého obdobia poskytovania „Prvej pomoci“ najstabilnejší. Ich podiel sa udržiaval v blízkosti 20 % s výnimkou letných mesiacov roku 2021, počas ktorých malé podniky dostali menej ako 8 % z vyplatenej sumy. Kategórii stredných podnikov smerovala vo väčšine mesiacov najmenšia časť uhrádzanej „Prvej pomoci“. Podiel tejto kategórie sa pohyboval do apríla 2021 v okolí 15 % celkovej sumy, avšak následne sa aj kvôli úpravám v podmienkach poskytovania postupne znižoval. Zintenzívnenie čerpania u mikro a malých podnikov v posledných mesiacoch poskytovania „Prvej pomoci“ súvisí s opätovnou možnosťou využiť aj opatrenie 3B.

Firmy z priemyslu čerpali podstatnú časť počas celého obdobia poskytovania „Prvej pomoci“

Od zavedenia projektu „Prvá pomoc“ podstatná časť uhrádzanej pomoci smerovala do priemyselnej výroby (SK NACE sekcia C). Počas letných mesiacov roka 2020 sa podiel firiem z priemyslu blížil k polovici. Zhoršením epidemickej situácie a prechodom na rámec „Prvá pomoc +“, resp. „Prvá pomoc ++“ (za október 2020 a február 2021) sa intenzita čerpania zvýšila najmä vo veľkoobchode a maloobchode (SK NACE sekcia G). Firmám pôsobiacim v tomto odvetví v prvých troch mesiacoch roka 2021 smerovala najväčšia časť „Prvej pomoci“. Dominancia firiem z priemyselnej výroby sa od apríla obnovila a ich váha na uhrádzanej „Prvej pomoci“ postupne rástla. S príchodom tretej a následne štvrtej vlny pandémie došlo k zvýšeniu čerpania u firiem pôsobiacich v ubytovacích a stravovacích službách (SK NACE sekcia I). Práve toto odvetvie čerpalo najväčšiu časť pomoci za posledné dva mesiace roka 2021, pričom za december podiel ubytovania a stravovania presiahol 20 %. Intenzita čerpania pomoci stavebníckych subjektov (SK NACE sekcia F) sa postupne zvyšovala. Počas celého obdobia vyplácania „Prvej pomoci“ smerovalo do štyroch znázornených odvetví dokopy cez 65 % alokovanej pomoci za jednotlivé mesiace.

Priemerná výška pomoci sa ku koncu stabilizovala nad 500 eurovou hranicou

V období marec až september 2020, kedy sa uplatňoval základný rámec „Prvá pomoc“, priemerná mesačná výška príspevku na jedno podporené pracovné miesto dosiahla 301 eur. Prechodom na „Prvú pomoc +“, v období október 2020 – január 2021, došlo k skokovitému navýšeniu priemerného príspevku. Na jedno podporené pracovné miesto pripadalo v tomto období 472 eur. Ďalšia legislatívna úprava v podobe „Prvej pomoci ++“ spôsobila opätovné navýšeniu priemernej podpory na pracovné miesto. Za obdobie február – jún 2021 bol priemerný mesačný príspevok 591 eur. Následne bola pomoc vyplácaná cez základný rámec „Prvá pomoc“, čo sa odrazilo aj na výške príspevku. Za obdobie júl – október 2021 bolo jedno mesačné pracovné miesto podporené sumou 357 eur. V záverečných mesiacoch sa prešlo na „Prvú pomoc +“ a umožnilo sa čerpanie cez opatrenie 3B. Tieto zmeny sa odzrkadlili aj vo vývoji priemerného mesačného príspevku. Ten sa zastabilizoval ku koncu obdobia na úrovni 507 eur.

Z pohľadu jednotlivých veľkostných kategórii firiem, najštedrejšia podpora smerovala na pracovné miesto v mikropodnikoch. V tomto kontexte dlhodobo platilo, čím menší podnik, tým vyššia priemerná výška príspevku. Z pohľadu odvetví si najviac polepšili pracovníci v stavebníctve, a to najmä ku koncu sledovaného obdobia.

Mesačne podporilo v priemere takmer 250 tisíc pracovných miest

Za obdobie marec 2020 až február 2022 bolo podporených zhruba 5,7 milióna mesačných pracovných miest („človekomesiacov“, zamestnancov alebo SZČO). Maximum v mesačnom počte podporených pracovných miest bolo dosiahnuté za apríl 2020, a to viac ako 465 tisíc. K ďalšiemu lokálnemu vrcholu v počte podporených pracovných miest došlo v januári 2021, za ktorý smerovala pomoc na viac ako 361 tisíc pracovných miest. Tento vývoj dávame do súvisu s kulmináciou druhej vlny pandémie. Tretia a štvrtá vlna boli z pohľadu počtu podporených mesačných pracovných miest pokojnejšie; počas týchto pandemických vĺn ani v jednom z mesiacov neprekročil počet podporených miest 170 tisíc.

Rovnako ako pri vyplatenej sume dominovali v počte podporených pracovníkov spočiatku veľké podniky. Postupne sa však zvyšovalo zastúpenie mikropodnikov, ktoré si od októbra 2020 udržiavali najvýznamnejšie postavenie. Priemysel (NACE sekcia C) bol odvetvím s najvyšším počtom podporených pracovníkov. Len v úvodných dvoch mesiacoch roka 2021 bolo viac pracovníkov podporených vo veľko- a maloobchode (NACE sekcia G). Medzi odvetvia, v ktorých sa podporil významný počet pracovníkov, patria aj stavebníctvo (NACE sekcia F) a ubytovacie a stravovacie služby (NACE sekcia I).

Detaily o čerpaní „Prvej pomoci“ sa dočítate v sumárnom komentári Inštitútu sociálnej politiky TU

O Inštitúte sociálnej politiky

Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Viac informácií nájdete na https://institutsocialnejpolitiky.sk/


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok