Video: vyraďovanie blokov jadrovej elektrárne na RTVS – Aktuality

Zložité procesy súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky budú na Slovensku trvať desaťročia a štát na ne zatiaľ nie je dostatočne pripravený. O dôvodoch meškania vyraďovania boku V1 jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice hovoril v Ranných správach RTVS predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Upozornil aj na nereálne cenové kalkulácie a náročnosť procesov verejného obstarávania či meškajúce rozhodnutie Rady ÚVO.

Vysvetlil tiež, že využívanie jadrovej energie pomáha Slovensku k energetickej sebestačnosti, zároveň však krajinu do budúcna zaťažuje procesmi spojenými s ukladaním jadrového odpadu a vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky. „Jadrová bezpečnosť je mimoriadne dôležitá. Keďže ide o projekty za niekoľko miliárd eur na najbližších niekoľko desaťročí, štát musí začať efektívne plánovať ich postupné finančné krytie,“ povedal šéf NKÚ.

 

Ľubomír Andrassy v štúdiu RTVS



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štát zanedbal finančné riadenie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky – Aktuality

Bratislava  24. júna 2022 –  Zložité procesy súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky budú na Slovensku trvať desaťročia a štát na ne zatiaľ nie je dostatočne pripravený. Za prebiehajúci proces vyraďovania je zodpovedná Jadrová vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) a národná autorita pre oblasť externej kontroly vykonala na prelome rokov 2021 a 2022  kontrolu procesu vyraďovania blokov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Najzávažnejšie kontrolné zistenia sa týkajú nefunkčného vnútorného kontrolného systému, pasivity dozornej rady spoločnosti, nesplnenia termínu vyradenia JE V1 do roku 2027 a významných rizík spojených s financovaním z národných zdrojov v budúcich desaťročiach. Na druhej strane pozitívom je fakt, že súčasné vedenie spoločnosti už počas výkonu auditu prijímalo opatrenia posilňujúce všetky úrovne vnútornej kontroly.

infografika JAVYS

Využívanie jadrovej energie pomáha Slovensku k energetickej sebestačnosti, zároveň však krajinu do budúcna zaťažuje procesmi spojenými s ukladaním jadrového odpadu a vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky. „Jadrová bezpečnosť je mimoriadne dôležitá. Keďže ide o projekty za niekoľko miliárd eur na najbližších niekoľko desaťročí, štát musí začať efektívne plánovať ich postupné finančné krytie,“ povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolóri preverili v JAVYS-e šesť projektov vyraďovania, z toho štyri ukončené a implementované prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj a dva aktívne, ktoré implementuje Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Podľa výsledkov kontroly vnútorný audit JAVYS-u vykonával činnosti, ktoré nesmú byť v jeho kompetencii a do nastavenia výkonu vnútorného auditu boli zapojené aj iné organizačné zložky. Plánovanie nebolo podložené riadnou rizikovou analýzou; absentovalo transparentné stanovenie auditných kritérií, auditovaného obdobia, povinných osôb a lehoty na vznesenie námietok. Vnútorný audit si ako súčasť vnútorného kontrolného systému neplnil svoju základnú funkciu – pomáhať manažmentu spoločnosti v rozhodovaní. Za obdobie desiatich rokov neformuloval žiadne významné zistenia. Preukázateľná riziková analýza, resp. objektívne hodnotenia rizík, absentovali aj v prípade špecificky zameraných interných auditov Integrovaného systému manažérstva. Kontrolný úrad tiež vyhodnotil činnosť Dozornej rady JAVYS-u ako nedostatočnú. Úrad preverením aktivít Dozornej rady za takmer šesť rokov zistil, že bola iba pasívnym príjemcom informácií, a teda aktívne nepožadovala od manažmentu spoločnosti informácie a vysvetlenia  rizík a stavu implementácie projektov a dosahovaného progresu pri vyraďovaní V1.

Najkritickejšia situácia je podľa kontrolórov pri implementácii záverečného projektu vyraďovania s názvom „Dekontaminácia a demolácia budov jadrovej elektrárne V1 a uvedenie areálu do pôvodného stavu“. Ide o finančne najväčší projekt vyraďovania, ktorý vznikol spojením troch projektov s celkovým odhadovaným rozpočtom 186,527 mil. eur. Realizácii projektu bráni verejné obstarávanie, ani po takmer roku a pol od jeho zverejnenia nedošlo k výberu úspešného uchádzača. Termíny na predkladanie žiadosti o účasť boli zmenené štyrikrát, a to najmä pre námietky a využívanie inštitútu vysvetľovania. Míľniky verejného obstarávania, ktoré si JAVYS, a.s. naplánovala vo svojom harmonograme, neboli dodržané, lebo Rada Úradu pre verejné obstarávanie nevydala rozhodnutie v zákonnej lehote, t. j. do 03.01.2022. Preto NKÚ konštatuje, že splnenie termínu ukončenia procesu vyraďovania do konca roku 2027 je významne ohrozené. V prípade zlyhania tohto projektu musí JAVYS, a.s. počítať s rizikom čiastočných alebo úplných finančných korekcií, ktoré bude musieť znášať Slovenská republika.

Pri prebiehajúcom projekte „Demontáž systémov v kontrolovanom pásme JE V1 – 2. časť“ porovnaním zmluvne dohodnutých cien a cien odhadovaných v technickej štúdii kontrolóri zistili, že pri niektorých položkách došlo k významným cenovým odchýlkam, v jednom prípade odbornej technickej dokumentácie až o vyše 5 500 %. „V súvislosti s implementáciou tohto projektu musíme upozorniť na aktuálnu ekonomickú neistotu, ktorá bude významným spôsobom vplývať na realizáciu každého finančne náročného projektu. Keďže zmluvné ustanovenia medzi JAVYS a dodávateľom neobsahovali klauzulu o cenovej indexácii, existuje významné riziko, že dodávateľ sa bude snažiť preniesť zvýšené náklady na vstupoch do nových, vyšších cien“, konštatuje Ľ. Andrassy. Navyše strategické materiály rátali pri výpočtoch s tým, že miera inflácie z dlhodobého hľadiska nebude prekračovať 2 % ročne a neobsahovali žiadne záväzky pre pridelenie finančných zdrojov. Aktuálne prognózy však len na tento rok predpokladajú infláciu nad 10 %.

V súvislosti s národným financovaním priamych aj nepriamych nákladov vyraďovania je podľa NKÚ nevyhnutné stanoviť záväzok pridelenia adekvátnych finančných zdrojov v dlhodobom časovom horizonte, brať do úvahy aj predpoklad zvýšenia podielu národného spolufinancovania, riziká spojené s prípadnými finančnými korekciami ako aj znášanie DPH ako neoprávneného výdavku. Rast cien položiek záverečných projektov vyraďovania a riziká súvisiace so vznikom budúcich nákladov podporných činností môžu mať za následok zvýšenie požiadaviek na verejné financie a ohrozenie plynulého financovania všetkých procesov vyraďovania. Preto NKÚ SR považuje adekvátne nastavenie náležitého finančného riadenia procesu vyraďovania za kľúčové.

Proces vyraďovania spolu s podpornými aktivitami je potrebné posudzovať komplexne, súhrnne štátny rozpočet zaťaží sumou 4,2 miliardy eur. SR už vynaložila finančné prostriedky na infraštruktúru nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom za približne 310 mil. eur. Vlastné hlbinné úložisko by Slovensko malo sprevádzkovať v roku 2065, dovtedy bude vyhoreté palivo dočasne skladovať v Bohuniciach s predpokladanými nákladmi viac ako 250 mil. eur. Čiastkové náklady súvisiace s vývojom, výstavbou, prevádzkou a odstavením hlbinného úložiska pre JE V1 sa odhadujú na približne 2,7 mld. eur. Predpokladaná výška finančných prostriedkov na postupné vyraďovanie bezreaktorových jadrových zariadení z prevádzky je približne 927 mil. eur.

NKÚ preto Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti odporúča požiadať ministra hospodárstva o zasielanie správy o stave plnenia termínov implementácie záverečného projektu vyraďovania „Dekontaminácia a demolácia budov jadrovej elektrárne V1 a uvedenie areálu do pôvodného stavu“ vrátane informácie o riadení rizika v pravidelných mesačných intervaloch. Zároveň odporúča zabezpečenie aktualizácie Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR.

* * * * *

Slovenská republika prijala záväzok uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice (V1) do 31.12.2006 a blok 2 do 31.12.2008 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Cieľom vyraďovania JE V1 je dosiahnuť vyňatie jadrového zariadenia spod pôsobnosti Atómového zákona prostredníctvom demontáží zariadení, demolácií budov, manažmentu odpadov z vyraďovania JE V1, následného spracovania a bezpečného uloženia rádioaktívnych odpadov v Republikovom úložisku, resp. Integrálnom sklade. Finančné prostriedky z EÚ pre Program Bohunice sú od roku 2016 prerozdeľované medzi dva implementačné orgány – EBOR a SIEA. Tzn. financovanie projektov vyraďovania sa realizuje paralelne.

Vyraďovanie jadrových zariadení je komplexný, technicky a finančne náročný proces zahrňujúci prevádzku systémov, činnosti spojené s detailným mapovaním stavu zariadení, dekontamináciu a demontáž prevádzkových súborov, zariadenia a vybavenia, demoláciu budov a stavebných štruktúr, vyčistenie lokality, nakladanie so vzniknutými odpadmi a inými materiálmi. Všetky činnosti sa musia vykonávať na základe povolenia a v súlade s platnou legislatívou, pričom sa musí zabezpečiť ochrana zdravia a bezpečnosť prevádzkového personálu, obyvateľstva a ochrana životného prostredia. Za komplex činností vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom spoločnosti JAVYS. Vyraďovanie JE V1 je rozdelené podľa jednotlivých etáp: obdobie pred začiatkom vyraďovania (2003-6/2011), 1. etapa vyraďovania (7/2011-2014), 2. etapa vyraďovania (2015-2027). 

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Proces vyraďovania blokov V1 jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice (pdf, 0,6 MB)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rada EPSCO schválila smernicu o minimálnych mzdách v EÚ

16.06.2022

Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer sa dnes, 16. júna, zúčastnil na Zasadnutí Rady ministrov pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľov (Rada EPSCO). Európska komisia v rámci jarného balíka formulovala špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sa na zasadnutí Rady mohli k týmto návrhom vyjadriť. Členské štáty rokovali o viacerých oblastiach zamestnaneckej a sociálnej politiky. Významným prínosom zasadnutia bolo schválenie smernice o minimálnych mzdách v EÚ.

 

V rámci európskeho semestra Európska komisia analyzuje situáciu v oblasti zamestnanosti EÚ a formuluje odporúčania pre členské štáty akým spôsobom by mali reformovať jednotlivé oblasti politík zamestnanosti. V roku 2022 je počet odporúčaní pre členské štáty obmedzenejší, pretože jednotlivé opatrenia sú zhrnuté v národných plánoch obnovy a odolnosti. Odporúčania Európskej komisie sa týkajú implementácie tohto nástroja. Slovenská republika sa zaviazala k schváleniu dôchodkovej reformy a ku komplexnej reforme systému dlhodobej starostlivosti. V oblasti politiky trhu práce si v komponente 10 Slovenská republika stanovila ciele v oblasti lákania a udržania vysokokvalifikovanej pracovnej sily. Európska komisia odporúča pokračovať v implementácií opatrení z Plánu obnovy a odolnosti a ďalej odporúča zefektívniť daňový mix a tiež znížiť energetickú závislosť od fosílnych palív, diverzifikovať ich dovoz a zavádzať obnoviteľné zdroje energie.

Štátny tajomník Juraj Káčer vníma odporúčania Komisie pozitívne: „Pandémia Covid-19 spolu s prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom na Ukrajine spôsobili hospodársku a celospoločenskú neistotu, ktorú reflektuje bezprecedentné zvyšovanie cien energií a potravín. V kontexte týchto geopolitických a sociálno-ekonomických vplyvov hodnotím odporúčania Jarného balíka Komisie v oblasti politiky zamestnanosti ako relevantné. Implementáciou národného plánu obnovy a odolnosti budeme napĺňať predmetné odporúčania.“

Na zasadnutí Rady EPSCO sa ukončili rokovania o návrhu smernice o minimálnych mzdách . Je to historický deň pre EÚ, pretože členské štáty dospeli po roku intenzívnych rokovaní k dohode a smernica získala širokú podporu. Tento nástroj má za cieľ zmiernenie pracovnej chudoby, zvýšenie ochrany zamestnancov a má tiež pozitívny dopad na rovnosť práv mužov a žien. „Schválenie smernice o primeraných minimálnych mzdách predstavuje významný míľnik v sociálnej politike EÚ. Za Slovenskú republiku som rád, že výsledná podoba smernice zohľadňuje národnú úpravu stanovovania minimálnych miezd vrátane dobre fungujúcich automatických mechanizmov. Podarilo sa nám aj udržať v prijateľnej podobe opatrenia na podporu kolektívneho vyjednávania,“ vyjadril sa Juraj Káčer.

Členské štáty EÚ rokovali aj o návrhu smernice, ktorý pojednáva o pracovných podmienkach a sociálnych právach v oblasti práce pre digitálne platformy a zabezpečenie ich udržateľného rastu v EÚ. Slovenská republika upozornila na viaceré skutočnosti, ktoré je v rámci rokovaní dôležité zohľadniť v záujme nájdenia vyváženého riešenia poskytujúceho ochranu samotným pracovníkom, ako aj tohto nového segmentu hospodárstva.

Zástupcovia vlád členských štátov EÚ diskutujú aj o zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím. Je v záujme Slovenskej republiky, aby sa zvyšoval počet inkluzívnych podnikov, ktoré prispôsobia svoje pracovné prostredie špecifickým potrebám ľudí so zdravotným znevýhodnením. Slovenská republika poukazuje na sociálny a ekonomický prínos začleňovania týchto ľudí na trhu práce a odbúravanie predsudkov o vysokých nákladoch inkluzívneho pracovného prostredia. Kľúčovú úlohu v tejto oblasti na Slovensku zahrávajú rozvíjajúce sa integračné sociálne podniky.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NRSR: Plénum vzalo na vedomie správu o výsledkoch kontrol NKÚ za rok 2021 – Aktuality

Bratislava 15. júna 2022 (TASR) – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v minulom roku ukončil 40 akcií s takmer 800 zisteniami v približne 120 kontrolovaných subjektoch. Audity sa okrem iného zamerali na nakladanie s majetkom štátu v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), hospodárenie vodárenských spoločností a samospráv, ale aj na najzraniteľnejšie časti dopravnej infraštruktúry, akými sú mosty a najrizikovejšie železničné priecestia. Vyplýva to z výročnej správy o výsledkoch kontrol NKÚ za rok 2021, ktorú v stredu vzalo na vedomie plénum Národnej rady (NR) SR. Správu NKÚ poslancom predniesol už nový predseda úradu Ľubomír Andrassy.

Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií. Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. Podľa NKÚ sa ukazuje, že je okrem iného potrebné, aby SPF štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za sedem rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii. Vážnou výzvou je podľa kontrolórov aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia.

Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili “alarmujúci stav” mostov na cestách prvej, druhej a tretej triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak, 2,5-násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1717 v roku 2020. Zásadným krokom k riešeniu situácie je podľa kontrolórov prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania. Kontrola vodárenských spoločností zasa odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je podľa NKÚ aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd. Rok 2021 bol zároveň prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre diskusiu aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol.

 

 

Výročná správa NKÚ za rok 2021 náhľad

 

Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2021 (pdf, 65 strán, 3,9 MB)

 

 

 

 

Vystúpenie predsedu Ľ. Andrassyho si môžete pozrieť na zázname z NRSR tu, v čase 03.22:40: https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/66?id=267943

 

Ľ. Andrassy v NRSR

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Video: O kontrole prideľovania finančných prostriedkov na projekty výskum a vývo v RTVS – Aktuality

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy dnes v Ranných správach na Jednotke hovoril o výsledkoch kontroly prideľovania finančných prostriedkov na projekty výskum a vývoj.

Pozrite si RTVS s Ľ. Andrassym

Zisťovali sme aj odpovede na otázky, ktoré súvisia s udržateľnosťou projektov, ktoré boli financované a veľmi dôležitá bola aj otázka vnútorného kontrolného systému. Najvážnejšie pochybenia boli pri agentúre VEGA – tam sme museli skonštatovať, že systém prerozdeľovania verejných prostriedkov, ktorý je nastavený, je nefunkčný, neučinný a netransparentný,“ povedal Ľ. Andrassy v relácii.

Pre viac informácií si pozrite záznam: https://lnkd.in/eQ3A_VgM

Infografika (1/2)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Minister práce ocenil osobnosti za rozvoj sociálnych služieb

10.06.2022

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak odovzdal rezortné vyznamenania osobnostiam, s mimoriadnym prínosom pre sociálnu spravodlivosť a ich aktívnu úlohu na rozvoji sociálnej politiky. Keďže minulý rok prekazila odovzdávanie ocenení pandémia Covid-19, tento ročník v sebe spájal ocenenia za roky 2020 a 2021. Ocenenia zamestnancom rezortu odovzdal minister práce počas galavečera 9. júna 2022.

 

Tradičné udeľovanie rezortných vyznamenaní sú jedinečnou príležitosťou vyzdvihnúť úsilie, schopnosti, talent a obetavosť pracovníkov a pracovníčok v sociálnej oblasti na Slovensku. „Väčšina z dnes ocenených ľudí v rezorte pracuje dlhé roky. Niektorí celý život. A neviem, či sme zažili náročnejšie obdobie, ako boli posledné dva a až tri roky. Pandémia COVIDU sa aj vďaka oceneným, vďaka práci celého rezortu, nezmenila na pandémiu nezamestnanosti. Ľudia v domovoch sociálnych služieb urobili doslova nemožné, aby ochránili svojich klientov, vyplatili sme rekordné sumy na pomoc a podporu ľudom, ktorých pandémia pripravila o živobytie. Kam som sa počas krízy pozrel, tam som videl prácu šikovných a obetavých ľudí, ktorí venovali enormné úsilie, aby pomohli ľudom v jednej z najhorších kríz, v akej sa Slovensko ocitlo za posledných sedemdesiat rokov. Ďakujem vám. Využijem túto príležitosť, aby som sa zároveň na tomto mieste poďakoval aj vám, všetkým mojim kolegom a kolegyniam, po celom Slovensku za Vaše nasadenie a obetavosť,“ uviedol v príhovore minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

„Vypočul som si množstvo príbehov osobností, ktoré si zaslúžia ocenenie, a je veľmi ťažké si z nich vybrať. Vzorom nám môže byť napríklad Ján Rapan, ktorý po roku 1989 pracoval ako šéfinšpektor Konfederácie odborových zväzov a popri práci založil a štyridsať rokov viedol súťaž v BOZP pre stredné odborné školy, pričom nevynechal ani jeden ročník. Ten, kto je takto zanietený pre svoju prácu, že ešte aj popri tom organizuje pre mladých súťaže v tej istej oblasti, si myslím, že je naozaj príkladom človeka, ktorý si zaslúži naše uznanie,“ dodal minister.

Rezortné vyznamenania zamestnancom rezortu a významným osobnostiam za ich nadštandardné úsilie pri presadzovaní sociálnej spravodlivosti a aktívnej úlohe na rozvoji sociálnej politiky v Slovenskej republike počas rokov 2020 a 2021 boli udelené nasledovným osobnostiam:

Zlatá medaila

RNDr. Filip Guldan (systémový inžinier Sociálnej poisťovne) Už 27 rokov patrí medzi kľúčových zamestnancov a stará sa o spracovanie dôchodkovej agendy. V spolupráci so svojím tímom zabezpečuje a spravuje systémové podložie dôchodkového informačného systému Sociálnej poisťovne. Má za sebou výskum a publikačnú činnosť na medzinárodnej úrovni.

JUDr. Ján Kuča (odboru dôchodkového poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne PO) V oblasti sociálneho zabezpečenia pôsobí už takmer 51 rokov. Dlhé roky zaúčal mladých kolegov a odovzdal životné skúsenosti, pôsobil ako školiteľ. K 31.3. ukončí pracovný pomer po 51 rokov ako legenda v oblasti dôchodkového poistenia, znalec všetkých zákonov a predpisov v danej oblasti.

Ing. Jiří Kurka (Technická inšpekcia) Bol aktívnym zamestnancom v oblasti ochrany práce. Pôsobil ako inšpektor bezpečnosti práce a v rokoch 1993 – 94 sa aktívne podieľal na vytvorení vtedajšej štátnej príspevkovej organizácie Technickej Inšpekcie. S jeho podporou sa stala prvým akreditovaným inšpekčným orgánom a členom Medzinárodnej konfederácie inšpekčných a certifikačných orgánov so sídlom v Bruseli.

Mgr. Boris Ažaltovič (bývalý štátny tajomník MPSVR SR) Vďaka jeho profesionalite, jedinečnému a zodpovednému prístupu ministerstvo dokázalo úspešne a rýchlo priniesť riešenie ekonomickej krízy v dôsledku pandémie COVID19. Rovnako sa osobne zaslúžil o zavedenie systému skrátenej práce, zníženie byrokracie a zlepšenie podnikateľského prostredia v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ján Rapan (odborník v oblasti BOZP) Založil a dlhé roky organizoval „Súťaže žiakov stredných odborných škôl v oblasti BOZP“ (2022 – 40.ročník). Od roku 1981 pracoval na Slovenskom výbore odborového zväzu, neskôr pôsobil ako predseda združenia inšpektorov BOZP pri Konfederácii odborových zväzov SR. Svojej práci sa aktívne venoval až do roku 2006, kedy aj po odchode na dôchodok pôsobil ako zväzový inšpektor.

Mgr. Monika Turcovská (psychologička, ÚPSVAR HE) V náročnom období poskytla krízovú intervenciu pre prijímateľov sociálnych služieb v domove sociálnych služieb Osadné v krízových situáciách ako bol požiar a úmrtie riaditeľa zariadenia. Počas vianočných sviatkov neváhala prísť osobne do zariadenia a tak pomôcť klientom a zamestnancom DSS.

MUDr. Katarína Vašková (posudková lekárka, pobočka Sociálnej poisťovne PO) Aktívne prispela k rozvoju posudkového lekárstva na Slovensku, a to svojou vysokou odbornou erudovanosťou, koncepčným myslením, etickými vlastnosťami, ochotou pomáhať pri výchove mladých posudkových lekárov. Vo svojom odbore pôsobí už 41 rokov, vykonáva kontrolnú činnosť s sporných prípadoch, poskytuje poradenskú a konzultačnú činnosť. V r. 2021 dovŕšila jubilejných 70 rokov veku.

Strieborná medaila

Ing. Daniela Focková (generálna riaditeľka osobného úradu MSPVR SR) Od r. 2013 patrí medzi špičkových odborníkov UPSVAR. Na ústredí a úradoch zavádzala systém vzdelávania zamestnancov. Participovala na zlepšovaní komunikácie vo vzťahu k úradom. Svoje zručnosti spája s odborným a ľudským rozvojom v profesii riadiaceho pracovníka. Od r. 2021 pôsobí na MPSVR SR ako GR osobného úradu.

Mgr. Emília Gemeľová (ÚPSVAR NO) Jej dlhoročná práca s problémovými a náhradnými rodinami značne prispela k zlepšeniu kvality života mnohých rodín s deťmi. Pričom vždy hájila význam rodinného zázemia a väzby dieťaťa na rodičov. Aj vďaka jej profesionálnej práci, ktorú vykonáva viac ako 31 rokov a sanácii rodinného prostredia v okrese Námestovo sú len dve deti v nariadenej ústavnej starostlivosti.

Mgr. Jana Hricková (osobný úrad MPSVR SR) Ako pracovná psychologička prispieva k výberu vhodných zamestnancov. Aktívne sa podieľala na zavedení psycho-diagnostických vyšetrení, ktoré prispievajú k výberu vhodného kandidáta. Je iniciatívna, zodpovedná, obľúbená a rešpektovaná. Spolupracuje so všetkými organizačnými útvarmi MPSVR.

Ing. Eva Hrúzová (oddelenie vývoja IS dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa ) V Sociálnej poisťovni pôsobí už viac než 35 rokov. Je nezištne ľudská a ústretová. Do života uviedla významné projekty, ako projekt automatického vyhotovenia individuálnych rozhodnutí o nároku na dôchodok, projekt špeciálnej podpory na vykonanie exekučných zrážok z dôchodku, projekt elektronizácie likvidačných činností v oblasti dôchodkového poistenia.

Mgr. Renáta Lacková (vedúca informačno-poradenského centra Sociálnej poisťovne) Pred 30 rokmi začínala na dôchodkovom oddelení, kde získala cenné skúsenosti, ktoré dodnes využíva v práci ako vedúca informačno-poradenského centra. Pri tejto práci sa ukázala ako nezištná a úprimná v snahe pomôcť. Počas posledných dvoch náročných rokov dokázala motivovať vyčerpaných zamestnancov, ktorí pracovali v predĺžených úradných hodinách. Je to človek s veľkým srdcom, oddaný práci s ľuďmi a je príkladom pre všetkých.

Bc. Vladimíra Majerová (systémový analytik nemocenského poistenia, Sociálna poisťovňa) Počas pandémie prispela k implementácii pandemických dávok a k ich včasnému vyplácaniu, a to aj vďaka práci vo večerných hodinách a počas víkendov. Bola hlavným koordinátorom a realizátorom nastavenia systémov týkajúcich sa tehotenského a dlhodobo ošetrovného. V Sociálnej poisťovni pracuje už 25 rokov, pričom jej pracovné nasadenie a zanietenie pre prácu sú príkladné.

Ing. Peter Palaščák (riaditeľ odboru kontroly, NIP KE) Pred viac ako 20 rokmi začínal pôsobiť v oblasti inšpekcie práce, neskôr v problematike kontroly inšpekcie práce z pozície inšpektora, odborníka na BOZP a pracovnoprávne vzťahy na odborného zamestnanca NIP. Je prínosom pri tvorbe metodických postupov a legislatívnych návrhov na zmeny v oblasti inšpekcie práce, BOZP a pracovnoprávne vzťahy.

Ing. Zlata Prokopová (vedúca odboru nemocenského a úrazového poistenia, pobočka SP BB ) Na pozícii vedúcej vykonávala lektorskú činnosť, spolupracovala s rozhlasom a médiami. RTVS ju pozývala do priameho vysielania na celoštátnej úrovni v relácii FOKUS. Jej maximálnou snahou je v každom prípade občanom poradiť a pomôcť

Ing. Daniela Ritterová (hlavná inšpektorka práce, NIP KE) Dosiahla vynikajúce pracovné výsledky v oblasti inšpekcie práce, v ktorej pôsobí už od roku 2001. Prešla si viacerými pozíciami od inšpektorky práce cez odborného zamestnanca NIP, odborníka na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pracovnoprávne vzťahy.

Bc. Miroslav Sabela (sekcia dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa) Pracuje v danej oblasti od roku 1982. Jeho pracovné zameranie zohráva významnú úlohu v celoslovenskom meradle, keďže vykonáva inštruktážnu kontrolu. Prispel k pripojeniu ústredia a pobočiek SP nielen na úrovni vedúcich zamestnancov. Je ochotný, pripravený nezištné radiť a pomáhať kolegom.

Ing. Janka Sasková (sekcia dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa) V Sociálnej poisťovni pôsobí od roku 1991. Celý pracovný život zasvätila dôchodcom a dôchodkom. Je autorkou procesnej analýzy výkonu dôchodkového poistenia, spolupracovala pri zrode informačných systémov a návrhov riešenia automatizovaného spracovania dôchodkovej agendy. Spolupracuje na príprave a realizácii projektov zameraných na automatizáciu procesov smerujúcich k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu rozhodovaniu o dôchodkových nárokoch žiadateľov.

Dagmar Slamková (odborný referent sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa BA) Je srdcom odboru dôchodkového poistenia pobočky SP v Bratislave. V danej oblasti pracuje od roku 1976.Stála pri všetkých organizačných zmenách, ku ktorým pristupovala vždy aktívne. Klienti sú a boli pre ňu životnou energiou. Je schopná poradiť si s každou životnou situáciou žiadateľa o dôchodok.

Mgr. Ing. Lucia Sojková (vedúca odd. pomoci v čase skrátenej práce, ÚPSVAR ) Stála pri realizácii nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce, tvorbe a príprave projektov, najmä v oblasti vzdelávania a prípravy pre trh práce a vzdelávania zamestnancov a zároveň spolupracovala so zamestnávateľmi a partnermi na trhu práce. Ocenenie si zaslúžila za mimoriadne nasadenie a obetavé riešenie úloh, metodiky a monitoringu projektov zameraných na podporu udržania pracovných miest v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie a núdzového stavu.

Mgr. Kristína Trnavská (námestníčka sekcie ekonomiky, ÚPSVAR) V rezorte pracuje od roku 2009, kedy začínala na UPSVAR v Rimavskej Sobote. V súčasnosti je vedúcim zamestnancom na manažérskej pozícii. Svojou pracovitosťou a tvorivosťou, nielen vo svojej vecnej pôsobnosti, je pre svoj tím príkladom, inšpiráciou a vzorom odbornosti a ľudskosti zároveň.

Mgr. Barbora Vávrová ( MPSVR SR) Vďaka jej profesionalite, dôslednosti, skúsenostiam, organizačným schopnostiam, mimoriadnemu nasadeniu nad rámec pracovných povinností a zodpovednému prístupu ministerstvo úspešne zvládlo legislatívny proces aj samotnú realizáciu projektu a koncom roka 2021 otvorilo prvé Bezplatné dlhové poradne

Bronzová medaila

Ing. Dušan Barkoczi (UPSVAR Nové Zámky) Takmer 34 rokov pôsobil v oblasti problematiky pomoci v hmotnej núdzi. Dosiahol vynikajúce výsledky v riadiacej práci na úseku pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok. Veľmi aktívne a so zanietením poskytoval odborné poradenstvo klientom, ktorí prejavili záujem o SOS dotácie v čase mimoriadnej situácii v súvislosti s pandémiou.

Mgr. Janka Bartošová (riaditeľka odboru sociálnych vecí a rodiny, UPSVAR KK) Aktívne sa zapája do humanitárnej pomoci a zasadzuje sa o rýchle riešenia aj nad rámec právnych možností (organizovanie zbierok šatstva, nábytku, hračiek pre deti atď.). Svoje skúsenosti, znalosti a sociálne cítenie veľmi ochotne a ľudsky využíva na zlepšenie životnej situácie občanov.

Ing. Ľubica Čepcová (riaditeľka odboru rozpočtu a financovania MPSVR) Už 15 rokov pôsobí na MPSVR SR. Svojimi odbornými schopnosťami a ľudskými vlastnosťami je vzorom pre mladších kolegov, ktorým pomáha v profesijnom raste. Vždy je ochotná vypočuť problém a podieľať sa na jeho riešení. Jej pôsobenie na odbore je mimoriadnym prínosom.

Ing. Anna Drobňáková (vedúca odd. náhradného výživného a štátnych soc. dávok, UPSVAR SL) . Patrí k ťažiskovým zamestnancom úradu s veľmi kvalitným ovládaním legislatívy. Svoje riadiace schopnosti a analytické myslenie využíva pri riadení 20 členného kolektívu a spolupracuje s vecnými útvarmi.

Mgr. Anna Dúhová (UPSVAR DK) Počas 30 ročného pôsobenia pracovala s klientmi, ktorí sa ocitli v zložitej životnej situácii spôsobenej stratou zamestnania. Z pozície sprostredkovateľky práce prešla na pozíciu, kde sa stretáva so zamestnávateľmi, ktorí hľadajú pomoc, radu a podporu pri vytváraní voľných pracovných miest prostredníctvom rôznych nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Je dôležitým článkom oddelenia, je mentorkou a skúseným radcom pre mladších kolegov.

Adriana Hrušková (sekcia dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa) Svojej práci sa venuje už 40 rokov. Súčasťou jej práce je riadenie odd. a zastupovanie priameho nadriadeného. Vykazuje vynikajúce výsledky svedomite plní zverené úlohy a úspešne sa podieľa na výchovnej činnosti.

Mgr. Marta Hudáková (Úsek sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, UPSVAR BJ) Na tomto úseku pracuje už 28 rokov. Súhrou dlhoročnej praxe, vzdelania, sústavného vzdelávania, dobrých osobnostných predpokladov, povahových čŕt a charakterových vlastností sa prepracovala na profesionálnu sociálnu pracovníčku, pre ktorú práca nie je len zamestnaním, ale stala sa pre ňu poslaním a prostriedkom sebarealizácie.

Janka Kúdeľková (odd. LPČ, pobočka Sociálnej poisťovne LC) Už 41 rokov pracuje na pobočke SP Lučenec na lekárskej posudkovej činnosti. Svoje skúsenosti odovzdáva kolegom, do práce vnáša jedinečnú atmosféru. V sociálnej oblasti odpracovala mnoho rokov ako mimoriadne spoľahlivý pracovník, pre ktorého práca je poslaním.

Mgr. Jana Magočová (odd. peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, UPSVAR ZA) V oblasti sociálnych vecí pracuje od roku 1991. Prácu vykonávala vždy na vysokej profesionálnej úrovni a jej pôsobenie bolo i v súčasnosti je prínosom pre rozvoj odbornej oblasti, v ktorej pôsobí, jej prezentáciu i zveľaďovanie tak do vnútra organizácie, ako aj navonok vo vzťahu ku klientom

Mgr. Mária Marcinová Vanátová (referát poradensko-psychologických služieb, UPSVAR MI ) Je supervízorkou, zaškoľuje nových zamestnancov, študentov VŠ sprevádza počas povinnej praxe, realizovala psychologickú pomoc pre seniorov, zúčastňuje sa vedeckých konferencií, je prístupná inovatívnym prístupom v práci (v spolupráci so súdnou autoritou).

Mgr. Martina Melicherčíková (UPSVAR DK) Od r. 1996 pracuje na UPSVAR Dolný Kubín, odbor sociálnych vecí a rodiny. Svoju prácu vykonáva zodpovedne, svedomito a obetavo. Je prínosom po odbornej, profesionálnej aj ľudskej stránke.

Bc. Mária Pačutová (UPSVAR VT) Viac ako polovicu svojho pracovného života sa venuje skupinám občanom, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitnú v nepriaznivej sociálnej situácii. Je potrebné vyzdvihnúť aj jej zvýšené pracovné nasadenie počas epidémie, kedy plnila úlohy nad rámec svojich povinností..

Mgr. Lýdia Rešteiová (vedúca odboru dôchodkového poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne KE) Počas svojho pôsobenia sa aktívne venovala sociálnej oblasti so zreteľom na dôchodkové poistenie a prácu s ľuďmi. Dosahuje vynikajúce pracovné výsledky, aktívne vystupuje v regionálnych a celoštátnych médiách, aby informovala o problematike dôchodkového poistenia, usmerňuje klientov, zastupuje Sociálnu poisťovňu pred súdmi.

Oľga Revická (UPSVAR SP) Od roku 1997 pracuje nepretržite vo verejnom záujme na ekonomickom oddelení. Prácu vykonáva včas, svedomito, vie si ju dobre zorganizovať a naplánovať. V čase pandemickej situácie bola ťažiskovým zamestnancom oddelenia ekonomiky na úrade práce v Stropkove.

Ing. Oľga Rimárová (UPSVAR VT) Pracuje v službách zamestnanosti od roku 1991 a na odbore pracuje 24 rokov. Svojou odbornosťou, zodpovednosťou, spoľahlivosťou a lojálnosťou k službám zamestnanosti robí dobré meno úradu. Fundovaným prístupom k práci za roky pôsobenia v systéme je príkladom pre svojich kolegov, ktorým je ochotná kedykoľvek poradiť alebo ich usmerniť.

Anna Roskošová (odd. hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok UPSVAR) Svoje pôsobenie začínala ako kurátorka pre mladistvých, kde pracovala viac ako tri roky a v čase, keď sa zvyšoval počet sociálne odkázaných občanov, jej bola pridelená agenda vyplácania dávok sociálnej starostlivosti, neskôr aj vyplácanie štátnych sociálnych dávok. Pri tejto náročnej agende sústavne preukazuje samostatné rozhodovanie, odbornosť a so svojimi skúsenosťami sa rada podelí s mladšími kolegami.

Ing. Jozef Slovák (Odbor všeobecnej správy, UPSVAR) Na ústredí práce pôsobí od roku 1997. Počas svojho pôsobenia sa aktívne podieľal na zabezpečovaní úloh spojených s chodom inštitúcie, s úradmi a jeho zamestnancami. V roku 2018 koordinoval rekonštrukciu UPSVAR Nitra.

Mgr. Miriam Špíková. (UPSVAR PP) Na úrade pracuje od roku 1996. Patrí k ťažiskovým zamestnancom úradu s vysoko kvalitným ovládaním legislatívy v problematike štátnych sociálnych dávok, náhradného výživného, pomoci v hmotnej núdzi, dotácii poskytovaných úradom a koordinácie dávok. Jej schopnosť pracovať pod obrovským tlakom sa prejavila počas pandémie.

Mgr. Emília Šuníková (vedúca oddelenia nemocenského a úrazového poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne PD) Pracuje v SP od roku 1980. Svoje dlhoročné skúsenosti dokáže využiť v každodennej praxi, je kolegiálna a ochotná podať pomocnú ruku kolegyniam aj klientom.

Ing. Ľudovít, Zeman (Technická inšpekcia) Podieľal sa na vzniku štátnej príspevkovej organizácie TI. Po vzniku pracoval ako inšpektor, neskôr ako vedúci oddelenia a posledných 12 rokov viedol pracovisko v Bratislave. 5 rokov zastupoval záujmy zamestnancov v dozornej rade spoločnosti, čo svedčí o jeho schopnosti zosúlaďovať záujmy ministerstva so záujmami zamestnancov a schopnosti viesť kolektív inšpektorov.

Mgr. Jana Zemaníková (UPSVAR CA) V službách zamestnanosti pracuje od r. 1991. Má skúsenosti s viacerými oblasťami práce v agende služieb zamestnanosti, ktorá je klientsky orientovaná na sociálnu prácu (sprostredkovateľka, agenda chránených dielní, chránených pracovísk a zamestnávateľov). Istú dobu pracovala aj na oddelení informatiky. Má veľkú zodpovednosť pri výkone profesionálnych povinností, rýchlo sa vie adaptovať na meniace sa podmienky práce, stála pri všetkých zmenách, ktorými úrad práce prechádzal.

Mgr. Katarína Žákovičová ( UPSVAR NZ) Začínala ako sprostredkovateľka zamestnania, pracovníčka prvého kontaktu, vedúca vysunutého pracoviska, v súčasnosti ako koordinátorka odd. služieb pre občana v Štúrove. Svojou 30 ročnou aktívnou prácou pozdvihla úroveň oddelenia. Výrazne prispieva k budovaniu a upevňovaniu cezhraničnej spolupráce.

Ďakovný list

Mgr. Veronika Antošová (riaditeľka odboru služieb zamestnanosti, UPSVAR PP ) Počas obdobia pandémia vynaložila nemalé koncepčné úsilie, aby odbor zvládol nápor množstva úloh v požadovanej kvalite. Ako riaditeľka sa snaží každý problém vyriešiť čo k najväčšej spokojnosti dotknutých klientov, ale aj zamestnancov. V rámci projektu Prvá pomoc nastavila stratégiu spracovávania žiadosti tak, aby práca bola zjednodušená pre zamestnancov.

Renáta Árvová (UPSVAR DS ) Aktívne a z vlastnej iniciatívy sa zapája do pracovných aktivít nad rámec povinností. Je ochotná, obetavá a obľúbená v kolektívne.

Ervin Baán (UPSVAR DS ) Od r. 1991 vykonáva svoju prácu na úrade s vysokou samostatnosťou, odbornosťou, spoľahlivosťou a korektným prístupom pri plnení pracovných úloh. Vysokým nasadením, novými nápadmi, organizačnými schopnosťami, neustálou kontrolou a sledovaním štatistických údajov prispieva k úspešnosti úradu.

Ing. Miroslava Ivancová (UPSVAR) Je dlhoročným vedúcim a kľúčovým zamestnancom. Má vynikajúce odborné vedomosti a skúsenosti, ktoré sú pri zabezpečovaní najnáročnejších činností sekcie ekonomiky nenahraditeľné. V neposlednom rade je veľmi ľudská, empatická a chápavá. Medzi svojimi kolegami, ako aj u svojich podriadených zamestnancov je veľmi obľúbená.

Mgr. Iveta Reiszová (UPSVAR DS) Od roku 2010 pracuje na oddelení, kde zodpovedne a so záujmom rieši problematiku oddelenia. V zložitejších prípadoch neváha konzultovať situácie aj s inými odborníkmi. Ku klientom pristupuje ľudsky, je empatická a ohľaduplná. Na starosti má náhradnú osobnú starostlivosť, ohrozené rodiny, dedičské a právne úkony v mene detí v prípade smrti rodiča, choroby alebo opustenie detí z iných príčin.

Ing. František Salay (UPSVAR DS) Patrí k ťažiskovým zamestnancom, pracuje precízne a zvláda značný objem práce s rôznorodými úlohami, dosahuje bezchybné výsledky. Je veľmi obľúbený, ochotný, obetavý. Jeho pôsobenie je rezort prínosom.

Mgr. Ivana Srbová (UPSVAR TN) Svoju prácu vykonáva už 18 rokov, je aktívna, má odborné znalosti, pracuje dôsledne, svedomito, organizovala prípadové konferencie. Svoju kvalifikáciu zvyšuje samo štúdiom a účasťou na vzdelávacích aktivitách. Prácu vykonáva dôkladne, plynule a rýchlo sa prepracováva k výsledkom.

Ing. Ľubica, Šimčáková (UPSVAR KE) Od r. 2004 pracuje na úrade v Košiciach. Svoju prácu vždy vykonávala na vysokej profesionálnej úrovni a jej pôsobenie aj v súčasnosti je prínosom pre rozvoj odbornej oblasti, v ktorej pôsobí.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Tok peňazí smerujúci do vedy, výskumu a vývoja je potrebné zefektívniť a zreformovať – Aktuality

Bratislava 10. júna 2022 – Vede a výskumu na Slovensku dlhodobo chýba efektívny systém financovania. Spôsob prideľovania prostriedkov na túto oblasť nesie znaky neobjektívnosti a netransparentnosti, čo vytvára priestor pre subjektívne hodnotenie a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) sa preto v rámci kontroly zameral na proces výberu projektov a prideľovanie finančných prostriedkov z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) i Vedeckej grantovej agentúry (VEGA). Národní kontrolóri zároveň preverovali vnútorný kontrolný systém v oblasti vedy a výskumu. Kontrolované bolo obdobie rokov 2018 až 2020. Kontrolný úrad ministerstvu školstva odporúča vypracovať reformný model pre obidve agentúry tak, aby zefektívnil riadenie systému financovania do oblastí vedy, výskumu, vývoja a inovácií.

Infografika - výskum a vývoj

Výskum, vývoj a inovácie majú zásadné postavenie pri budovaní vedomostnej spoločnosti. Predpokladom pre ich efektívne a konkurencieschopné fungovanie je ich dostatočné financovanie, s čím však na Slovensku naďalej zápasíme. APVV v kontrolovanom období poskytla na riešenie projektov viac ako 116 miliónov eur, VEGA viac ako 34 miliónov eur. NKÚ v projektoch kontroloval súlad so všeobecne záväznými predpismi, pričom pri agentúre VEGA v tomto kontexte zistil až vyše 13-percentnú chybovosť. Najčastejšie sa nedostatky týkali porušení zákona o cestovných náhradách, nedodržania pravidiel pri záverečných správach, ale tiež čerpania bežných dotácií na kapitálové výdavky. Pri oboch agentúrach kontrolóri identifikovali netransparentné postupy v riadení prideľovania finančných prostriedkov na projekty zamerané na vedu a výskum. Vnútorný kontrolný systém bol pritom v oboch agentúrach neefektívny a v prípade VEGA až neúčinný. NKÚ tiež upozorňuje na fakt, že v rámci oboch agentúr neexistoval informačný systém na sledovanie duplicity projektov. Tento nedostatok by mal v budúcnosti odstrániť informačný systém zabezpečený Úradom vlády SR, ktorý umožní zjednotiť a zrýchliť proces pri posudzovaní a hodnotení projektov, čo požaduje Plán obnovy a odolnosti SR.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja

NKÚ počas kontroly zistil, že aktuálne nastavený systém hodnotenia projektov umožňuje odborovej rade Agentúry projekt preradiť bez obmedzenia do inej skupiny ako tej, ktorá je výsledkom hodnotenia posudzovateľov projektu. „Vytvára sa tak priestor pre subjektívne rozhodovanie odborovej rady o prideľovaní finančných prostriedkov na projekty vedy a výskumu. Systém teda nie je zárukou objektívnosti a transparentnosti prideľovania prostriedkov na projekty vedy a výskumu,“ vysvetlil nový predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolóri zároveň upozorňujú na výrazný subjektivizmus pri podmienkach a postupoch posudzovania žiadostí, ktoré sa zásadne odkláňajú od zákonných kritérií. Tieto prvky subjektívnosti je potrebné minimalizovať.

Kontrola tiež odhalila riziko nezabezpečenia efektívneho a účinného riadenia, keďže žiadny riaditeľ vymenovaný od roku 2014 do júna 2021 nezotrval vo funkcii celé štvorročné funkčné obdobie, najdlhšie vedenie trvalo 22 mesiacov. NKÚ upozorňuje na nedostatočné personálne kapacity vnútornej kontroly v Agentúre, aj vzhľadom na pomerne veľký objem finančných prostriedkov. Z prevereného objemu finančných prostriedkov kontrolóri APVV zistili porušenie finančnej disciplíny až pri takmer polovici. Vzhľadom na narastajúci objem poskytovaných peňazí na projekty je potrebné posilniť rady vnútorných kontrolórov.

Infografika - financovanie výskumu a vývoja

Vedecká grantová agentúra

Rezort školstva v snahe presunúť agendu VEGA pod APVV personálne zoštíhlil VEGA, avšak bez analýzy a potvrdenej potreby efektívnosti a opodstatnenosti tejto zmeny, čím sa samotné fungovanie agentúry VEGA dostalo do kritického stavu. Zmeny s potenciálnym rizikom sa objavujú aj v procese hodnotenia projektov. Kým do marca 2021 vedúci projektu zodpovedal za zaradenie návrhu projektu do príslušnej komisie podľa špecializácie odboru, od tohto termínu návrhy projektov posudzujú samotné komisie a tie následne rozhodujú, či projekt prijmú alebo preradia. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú na fakt, že zmeny pravidiel VEGA môžu spustiť vlnu sťažností a podnetov súvisiacich s preraďovaním projektov do iných komisií.

Pri niektorých projektoch vzniká nejednoznačnosť v preraďovaní, ktorá spôsobuje, že ani nová navrhnutá komisia nesúhlasí s preradením, keďže sa domnieva, že projekt nepatrí do jej pôsobnosti. Navyše s tým nemusí súhlasiť ani vedúci projektu, čo následne vedie k vyradeniu žiadosti už v prvom kole hodnotenia. Takto nastavený mechanizmus porušuje pravidlá transparentnosti hodnotenia projektov tým, že vytvára priestor pre nespravodlivé vyradenie žiadosti už v prvom kole. K vyradeniu žiadosti by mohlo dôjsť aj cielene. Audit NKÚ preverením vnútorného kontrolného mechanizmu hodnotenia projektov odhalil nefunkčnosť tohto systému. Odbor kontroly na rezorte školstva totiž v kontrolovanom období vo VEGA nezrealizoval žiadne finančné kontroly na mieste.

Česi si s politikou výskumu a vývoja poradili

Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo poukazuje na chýbajúcu štátnu vednú politiku a potrebu zmapovať výskumnú infraštruktúru. SR nevykonáva žiadnu aktivitu zameranú na reformu financovania vedy a výskumu. Napríklad česká Rada pro výzkum, vývoj a inovace ČR už pripravuje Národnú politiku výskumu a vývoja v spolupráci s relevantnými rezortmi a taktiež kontrolu jej realizácie.

 

* * * * *

V roku 2020 vynaložilo Slovensko na vedu len 0,92 % HDP (počas ostatných 8 rokov okolo 0,8 %), pričom priemer Európskej únie bol 2,32 % HDP. Pre porovnanie, Česká republika v ostatných rokoch dosiahla nárast výdavkov na túto oblasť, ktorý sa v roku 2020 ustálil na 2 % HDP. Cieľom stratégie EÚ je pritom objem vo výške 3 % HDP. Slovensko sa počtom vyprodukovaných vedeckých výstupov v podobe publikácií a patentov radí na 21. miesto v rámci EÚ27.

V kontrolovanom období ministerstvo školstva v rámci VEGA zaregistrovalo 2 444 žiadostí s celkovou požadovanou sumou podpory 133,3 milióna eur. Z nich bolo podporených 1 131 žiadostí v celkovej sume 10,2 milióna eur. Podľa odborov vedy a techniky mali 27,76% zastúpenie spoločenské vedy a 22,52% technické vedy. Najmenej boli zastúpené projekty v odbore pôdohospodárske vedy, a to v objeme 9,28 %. APVV vyhlásila výzvy, v rámci ktorých bolo počas kontrolovaných rokov zaregistrovaných 2 385 žiadostí (730 podporených) s požadovanou sumou podpory 447,3 milióna eur. Najvyššie zastúpenie mali podľa odborov vedy a techniky technické vedy (31,87 %) a prírodné vedy 21,26 %. Najmenší počet mali projekty v odbore humanitné vedy, a to 5,53 %. 

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Prideľovanie finančných prostriedkov
na projekty výskum a vývoj (pdf, 656 kB)

 

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Detský areál RODINKA v Golianove už slúži deťom a rodinám

09.06.2022

V Golianove v Nitrianskom kraji sa oddnes môžu tešiť z nového detského ihriska RODINKA. Ide o druhý rodinný inkluzívny areál po Vígľaši, ktorý vznikol za podpory ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Na tento účel rezort práce poskytol z dotačnej schémy na podporu plnenia funkcií rodiny celkom 4,3 miliónov eur. Vďaka tomu vo všetkých krajoch postupne vyrastá 106 nových bezbariérových hracích areálov pre deti a rodiny, pričom najmenej polovica z nich bude hotová už do konca roka 2022.

 

RODINKU do Golianova prišiel osobne otvoriť minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.

„Dobre navrhnuté a inkluzíve ihrisko presahuje bezbariérovosť a umožňuje deťom všetkých schopností tú správnu úroveň výzvy, pretože vytvára herné zážitky pre rôzne potreby a záujmy. Podporuje tak všetky deti bez rozdielu, aby sa spolu mohli rozvíjať, hrať sa a rásť. Zároveň, rodičia aj starí rodičia môžu tento úžasný priestor využívať na vzájomné stretnutia. Teším sa, že takéto rodinné miesta, teda naše RODINKY, ako ich nazývame, postupne zaplnia všetky kúty Slovenska,“ priblížil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Ministerstvo práce poskytlo dotáciu na výstavbu ihriska a vyhovelo 106-tim žiadateľom. Medzi nimi 39 mestám, 57 obciam, 4 bratislavským mestským častiam, rovnako tiež 2 neziskovým a 4 cirkevným organizáciám. Nové detské ihriská tak budú vo všetkých slovenských krajoch v počte:

Bratislavský kraj 7 ihrísk, Banskobystrický kraj 14 ihrísk, Košický kraj 12 ihrísk, Nitriansky kraj 12 ihrísk, Prešovský kraj 20 ihrísk, Trenčiansky kraj 11 ihrísk, Trnavský kraj 7 ihrísk a Žilinský kraj 23 ihrísk.

„RODINKA“ predstavuje viacgeneračný priestor s prvkami pre deti od 0 do 9 rokov a oddychovou zónou pre dospelých. Jednotlivé komponenty bezbariérového ihriska sú z prírodných materiálov a tvoria zázemie pre zmysluplné trávenie voľného času rodiny. Hlavný projekt ihriska tvorí 11 prvkov. Z toho 3 povinné prvky (pieskovisko, kolotoč a hojdačka – hniezdo) sú inkluzívne, čo ponúka možnosť trávenia času pri hre s rovesníkmi aj deťom so znevýhodnením. Súčasťou sú tiež altánok, lavičky či hrací priestor v tvare lode.

Všetky prvky sú kombinovateľné a adaptovateľné na rôzne plochy. Jednoducho sa tak prispôsobia priestoru, ktorý má na vytvorenie ihriska k dispozícii prijímateľ dotácie. Komponenty sú navrhnuté tak, aby detské ihrisko bolo skutočne pre všetkých členov komunity, vytvorilo príjemný a bezpečný priestor pre rozvoj zručností detí, zábavu, oddych či zdieľanie zážitkov.

Už do konca augusta bude hotových ďalších 26 RODINIEK a do konca tohto roka to bude najmenej 53 nových detských areálov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Viac ako 76-tisíc poberateľom zvýšime príspevok na opatrovanie a osobnú asistenciu

08.06.2022

Od júla 2022 dostanú vyšší peňažný príspevok na opatrovanie všetci opatrovatelia, ktorí sa doma starajú o svojich blízkych. Vláda SR schválila nariadenie z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré upravuje hodinovú sadzbu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Po novom je tento príspevok vo výške čistej minimálnej mzdy pre rok 2022, t.j. 525,65 eur mesačne. Zvyšuje sa tiež hodinová sadzba osobnej asistencie, a to na 5,20 eur. Za posledné dva roky, t.j. od roku 2020 je to takmer 25-percentný nárast, pričom opatrovatelia si v priemere polepšili o približne 50 eur.

 

Zvýšené príspevky poberatelia pocítia už v auguste, keď im bude vyplatený príspevok za mesiac júl. Ešte v tomto roku pôjde z kapitoly rezortu práce na tento účel takmer 7,8 miliónov eur.

Za dva roky sme peňažný príspevok na opatrovanie zvýšili o viac ako 22% a peňažný príspevok osobnú asistenciu o takmer 25%, “ povedal minister práce Milan Krajniak.

Štát každoročne zvyšuje hodinovú sadzbu osobnej asistencie a peňažný príspevok na opatrovanie podľa aktuálne platnej minimálnej mzdy. Zámerom je zlepšenie podmienok pre osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu alebo opatrujú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby.

Výšky peňažného príspevku na opatrovanie upravuje zákon o kompenzáciách a je odstupňovaný v závislosti od toho, či opatrovanie vykonáva fyzická osoba, ktorá poberá/ nepoberá niektorú z dôchodkových dávok, od počtu opatrovaných osôb s ŤZP a od rozsahu poskytovanej služby.

Od 1. júla 2022 sa opatrovateľovi v produktívnom veku, ktorý opatruje jednu fyzickú osobu s ŤZP, príspevok zvyšuje o 17,21 eur ( z pôvodných 508,44 Eur) a dosiahne sumu čistej minimálnej mzdy pre tento rok, t. j. 525,65 eura mesačne . Ak opatruje dve a viac osôb, dostane viac o 22,93 eura, t. j. 699,15 eur mesačne.

Ak opatrovanie vykonáva opatrovateľ poberajúci niektorú z dôchodkových dávok, dostane príspevok v polovičnej výške, t. j. 262,85 eura mesačne pri opatrovaní jednej osoby. Tu sa zohľadňuje fakt, že pre poberateľov v produktívnom veku je tento príspevok spravidla ich jediným príjmom.

Ešte v tomto roku sa zvýšenie mesačných výšok peňažného príspevku na opatrovanie pozitívne prejaví celkom u 64 287 jeho poberateľov. Z toho v produktívnom veku je spolu 40 501 a tých, ktorým je spolu s príspevkom na opatrovanie vyplácaná aj dôchodková dávka, je celkovo 23 786.

Zvýšenie hodinovej sadzby osobnej asistencie na 5,20 eur (z pôvodných 4,82 eur) predstavuje pri priemernom mesačnom rozsahu osobnej asistencie 140 hodín navýšenie príspevku na osobnú asistenciu o cca 53 eur mesačne. Dotkne sa to mesačne vyše 12-tisíc osôb s ŤZP a pozitívne sa to prejaví aj na odmene približne 15 600 fyzických osôb, ktorí sú platení z tohto peňažného príspevku.

Osobná asistencia

Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri stanovených činnostiach, ktorú vykonáva osobný asistent. Jej účelom je o. i. podporiť nielen sociálne začlenenie hendikepovaného človeka, ale aj jeho nezávislosť či podporiť jeho pracovné, vzdelávacie a voľnočasové aktivity. Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa stanoveného zoznamu činností, ktoré nemôže osoba s ŤZP vykonávať sama, a počtu hodín potrebných na ich vykonanie.

Príspevok na opatrovanie

Peňažný príspevok slúži na zabezpečenie pomoci osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť či realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Poskytuje sa osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na opatrovanie a je jej rodinným príslušníkom (napr. manželom, manželkou, rodičom, náhradným rodičom, súrodencom, nevestou, zaťom, alebo aj švagrom, švagrinou či neterou, alebo synovcom), alebo s ňou býva.

Výšky peňažného príspevku na opatrovanie upravuje zákon o kompenzáciách v závislosti od toho, či opatrovanie vykonáva osoba, ktorá poberá niektorú z dôchodkových dávok, resp. ju nepoberá (v tzv. produktívnom veku), od počtu opatrovaných fyzických osôb s ŤZP a od rozsahu poskytovaného opatrovania. V závislosti od týchto skutočností ustanovuje zákon o kompenzáciách peňažný príspevok na opatrovanie v siedmich výškach.

LINK na návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška finančného príspevku na osobnú asistenciu a príspevku na opatrovanie od 1. júla 2022: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27319/1

Podrobnosti k poskytovaným príspevkom pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sú zverejnené na stránke ministerstva práce: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-postihnutie/penazne-prispevky/



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Prvý detský areál „RODINKA“ vo Vígľaši už slúži deťom a rodinám

05.06.2022

Vo Vígľaši v regióne Podpoľanie sa oddnes môžu tešiť z nového detského ihriska „RODINKA“. Vôbec prvý rodinný inkluzívny areál vznikol za podpory ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Na tento účel rezort práce poskytol z dotačnej schémy na podporu plnenia funkcií rodiny celkom 4,3 mil. eur. Vďaka tomu vo všetkých krajoch postupne vyrastá 106 nových bezbariérových hracích areálov pre deti a rodiny, pričom najmenej polovica z nich bude hotová už do konca roka 2022.

 

Prvú „RODINKU“ prišiel osobne otvoriť minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.

„Naším hlavným zámerom bolo vytvoriť priestor, kde sa môžu stretávať všetky generácie a kde sa môžu hrať všetky deti spolu, teda zdravé deti aj deti so zdravotným znevýhodnením. Preto som naozaj veľmi rád, že môj prísľub sa stal realitou a dnes už všetky deti bez rozdielu, rodičia či starí rodičia môžu s radosťou využívať tento úžasný priestor na hranie či vzájomné stretávanie sa. Sám mám chuť sa tu zahrať a vrátiť sa do detských čias. Je to naša prvá lastovička a teším sa, že takéto rodinné miesta, teda naše RODINKY, ako ich nazývame, budú postupne zapĺňať jednotlivé kúty Slovenska,“ priblížil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Ministerstvo práce poskytlo dotáciu na výstavbu ihriska a vyhovelo 106-tim žiadateľom. Medzi nimi 39 mestám, 57 obciam, 4 bratislavským mestským častiam, rovnako tiež 2 neziskovým a 4 cirkevným organizáciám. Nové detské ihriská tak pribudnú vo všetkých slovenských krajoch v počte:

Bratislavský kraj 7 ihrísk, Banskobystrický kraj 14 ihrísk, Košický kraj 12 ihrísk, Nitriansky kraj 12 ihrísk, Prešovský kraj 20 ihrísk, Trenčiansky kraj 11 ihrísk, Trnavský kraj 7 ihrísk a Žilinský kraj 23 ihrísk.

„RODINKA“ predstavuje viacgeneračný priestor s prvkami pre deti od 0 do 9 rokov a oddychovou zónou pre dospelých. Jednotlivé komponenty bezbariérového ihriska sú z prírodných materiálov a tvoria zázemie pre zmysluplné trávenie voľného času rodiny. Hlavný projekt ihriska tvorí 11 prvkov. Z toho 3 povinné prvky (pieskovisko, kolotoč a hojdačka – hniezdo) sú inkluzívne, čo ponúka možnosť trávenia času pri hre s rovesníkmi aj deťom so znevýhodnením. Súčasťou sú tiež altánok, lavičky či hrací priestor v tvare lode.

Všetky prvky sú kombinovateľné a adaptovateľné na rôzne plochy. Jednoducho sa tak prispôsobia priestoru, ktorý má na vytvorenie ihriska k dispozícii prijímateľ dotácie. Komponenty sú navrhnuté tak, aby detské ihrisko bolo skutočne pre všetkých členov komunity, vytvorilo príjemný a bezpečný priestor pre rozvoj zručností detí, zábavu, oddych či zdieľanie zážitkov.

Už do konca augusta bude hotových ďalších 26 „Rodiniek“ a do konca tohto roka to bude najmenej 53 nových detských areálov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok