Štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soňa Gaborčáková dnes vystúpila na Konferencii ministrov EU zodpovedných za rovnosť pohlaví, v rámci okrúhleho stola na tému: Ako váš členský štát zabezpečuje rovnosť v pracovnej sfére pre ženy a mužov počas ich kariéry?
Napriek tomu, že rovnosť žien a mužov je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, štatistické údaje nám ukazujú, že máme ešte dlhú cestu k dosiahnutiu ich plnej materiálnej rovnosti. Navyše nás výrazným spôsobom zdržali dôsledky pandémie COVID-19.
Prioritou vlády Slovenskej republiky je vytvoriť podmienky na to, aby ženy aj muži mali nielen dostatočné príležitosti materiálne zabezpečiť seba a svoje rodiny zabezpečením férových príležitostí na vstup na trh práce, ale aby mohli žiť aj plnohodnotný súkromný a rodinný život.
V súčasnosti realizuje Slovenská republika dva národné projekty, zamerané na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života.
• Národný projekt Rodová rovnosť na pracovisku, realizovaný vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, si dáva za cieľ vytvoriť metodicko-analytický rámec pre podporu zamestnanosti žien. Zámerom navrhnutých opatrení je zvýšiť mieru využívania už v súčasnosti existujúcich nástrojov ako práca z domu, pružný pracovný čas, či delené pracovné miesto a zároveň zaviesť nové opatrenia v súlade s prijatou európskou legislatívou a príkladmi dobrej praxe z iných členských štátov, ako napríklad otcovská dovolenka, flexibilná rodičovská dovolenka či online rekvalifikácia zamestnancov na materskej a rodičovskej dovolenke. https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/projekty/narodny-projekt-rodova-rovnost-pracovisku/tlacove-spravy/slovensko-projekte-eu-rodova-rovnost-pracovisku.html
• Národný projekt Zosúladenie rodinného a pracovného života má za cieľ zvýšenie zamestnanosti osôb s rodičovskými povinnosťami, najmä žien, ako aj osamelých rodičov a osoby s povinnosťami starostlivosti o blízkych. Projekt sa zameriava na podporu zamestnávateľov poskytujúcich prácu nezamestnaným ženám, najmä prostredníctvom flexibilných foriem zamestnania. O financovanie môžu požiadať zamestnávatelia vo všetkých regiónoch okrem Bratislavského kraja a očakáva sa, že prostredníctvom projektu získa zamestnanie zhruba 1 000 žien. https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/KGR/narodne_projekty/Zosuladenie_rod_a_prac_zivota/Oznamenie_-Zosuladenie_rodinneho_a_pracovneho_zivota.pdf
Pevne veríme, že tieto projekty už v najbližších rokoch hmatateľne prispejú k dosahovaniu rovnosti žien a mužov. Zastávame názor, že ekonomický aspekt rovnosti si vyžaduje osobitnú pozornosť a preto rezort práce v súčasnosti pripravuje vôbec prvý akčný plán, ktorý sa zameria priamo na podporu zamestnanosti žien.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 28. január 2022 – V Múzeu SNP v Banskej Bystrici identifikovali národní kontrolóri viacero prípadov nehospodárnosti a netransparentnosti. Išlo napríklad o neefektívne preplácanie nákladov za servis digitalizačných zariadení v objeme milión eur, alebo takmer 310-tisíc za predražené pódium na oslavy 75. výročia SNP, ale aj zmarenú 280-tisícovú investíciu na kreatívne centrum. Identifikované nedostatky však vznikli aj v dôsledku zásahov zo strany vtedajšieho zriaďovateľa – ministerstva kultúry – do právomocí vedenia múzea. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly odporúča parlamentnému výboru pre kultúru a médiá, aby si jeho poslanci vyžiadali od rezortu kultúry komplexnú správu o vykonaných vnútorných auditoch. Zároveň zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu a riadenie podriadených organizácií v rámci príslušného ministerstva.
Múzeum SNP je príspevková organizácia zameraná na zhromažďovanie, odborné spracovanie a sprístupnenie predmetov a dokumentárnych materiálov súvisiacich s protifašistickým bojom a osobitne SNP. Zároveň má dokumentovať súčasné prejavy neofašizmu a rasovej neznášanlivosti. V kontrolovanom období rokov 2018 – 2020 bolo múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, od 1.1.2022 patrí do rezortu obrany. Hospodári s majetkom v hodnote viac ako 7,7 mil. eur a jeho príjmy v r. 2020 dosiahli necelých 5 mil. eur, výdavky o málo viac ako 4 mil. eur.
Kontrolóri zistili viacero nedostatkov a porušení právnych predpisov. Hodnota nehospodárne vynaložených financií presiahla 1,3 mil. eur. Podľa predsedu slovenských kontrolórov Karola Mitríka: „Tie najvýznamnejšie pochybenia vznikli najmä v dôsledku rozhodnutí vtedajšieho vedenia múzea, do ktorých aktívne vstupovali zástupcovia rezortu kultúry. Týkali sa okrem iného nedodržania hospodárnosti výdavkov za poskytované servisné služby v digitalizačnom centre, ako aj technického zabezpečenia celoslovenských osláv 75. výročia SNP.“ Ministerstvo zasahovalo do výberu dodávateľa pódia na oslavy SNP, čím sa viac ako strojnásobila hodnota zákazky pôvodne stanovená múzeom. Kým v predchádzajúcich rokoch stálo pódium s technikou približne 18- až 23-tisíc eur, v roku 2019 na základe požiadavky ministerstva boli oslovené tri konkrétne spoločnosti, ktoré predložili takmer identické ponuky a pódium na celoslovenské oslavy okrúhleho výročia SNP stálo bezmála 310 tisíc eur (tabuľka v prílohe).
Múzeum v rokoch 2010 – 2015 realizovalo z eurofondov projekt Digitálne múzeum, v rámci ktorého získalo dve zariadenia v hodnote 3 mil. eur na digitalizáciu zbierok. Verejné obstarávanie na servisné služby digitalizačného centra vecne realizoval zriaďovateľ – ministerstvo kultúry, zmluvu však podpísalo múzeum a muselo plniť aj záväzky z nej vyplývajúce. Výdavky za servis zariadení v období rokov 2014 – 2020 presiahli 5 mil. eur, teda oveľa viac, ako bola hodnota samotných zariadení. Napríklad len úvodná prehliadka v roku 2016 bola stanovená na viac ako 560-tisíc eur. Kontrolóri tiež zistili, že niektoré úkony v rámci servisných prehliadok boli fakturované neodôvodnene, bez preukázania ich opodstatnenosti a ich celkový finančný objem sa dostal nad jeden milión eur. Vzhľadom na porušenie pravidiel finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, obe zistenia odstúpili národní kontrolóri Úradu vládneho auditu na ďalšie správne konanie.
Kontrolný úrad upozorňuje súčasné vedenie ministerstva tiež na vysoké odhadované výdavky múzea do projektov, ktoré neboli kryté v jeho rozpočte. Vďaka takémuto konaniu došlo k zmareniu investície za viac ako 280-tisíc eur, ktorá súvisela najmä s vytvorením kultúrneho a kreatívneho centra v Banskej Bystrici. Tieto práce boli uskutočnené so súhlasom zriaďovateľa ešte pred schválením žiadosti o príspevok z európskych fondov. „Rezort kultúry ako zriaďovateľ múzea najskôr investície do prípravných prác podporil, no neskôr zastavil projekt z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie finančného príspevku z eurofondov neschválil. Takéto konanie považuje národná autorita pre externú kontrolu za príklad zlého riadenia projektu a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami nielen zo strany múzea, ale aj zriaďovateľa,“ približuje závery kontroly K. Mitrík.
Vzhľadom na významnosť, závažnosť a početnosť zistených nedostatkov, NKÚ hodnotí vnútorný kontrolný systém Múzea SNP ako nedostatočný. Predseda slovenských kontrolórov zaslal Správu o výsledku kontroly Výboru NRSR pre kultúru a médiá s návrhom, aby ministerstvo kultúry predložilo komplexnú správu o vykonaných auditoch, týkajúcich sa o. i. aj digitalizačných technológií. „Je tiež potrebné zabezpečiť lepšiu koordináciu finančne náročných projektov v organizáciách v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, aby sa predišlo zbytočnému míňaniu financií na nerealizované projekty,“ uzatvára predseda úradu K. Mitrík.
Bratislava 21. januára 2022 – Počas šestnástich rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu. Najzraniteľnejšia časť dopravnej infraštruktúry, mosty, reálne ohrozuje základné potreby obyvateľov. Najvyšší kontrolný úrad po vyhodnotení svojich kontrolných akcií konštatuje, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách I., II. a III. triedy klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. NKÚ odporučil parlamentu zaviazať rezort dopravy, aby predložil návrh komplexnej stratégie v tejto oblasti.
Po decentralizácii verejnej správy v roku 2004 zostala štátu len časť kompetencií v cestnej infraštruktúre. Diaľnice a rýchlostné cesty, vrátane mostov na nich, spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia ministerstva. Národní kontrolóri preverovali Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenskú správu ciest, ako aj všetkých osem samosprávnych krajov vrátane nimi zriadených správcov regionálnych ciest za obdobie rokov 2017-2020. Stav mostov je označený jedným zo siedmich stupňov, pričom od piateho stupňa ovplyvňujú zistené poruchy zaťažiteľnosť mosta a kategorizácia závisí od rozsahu potrebnej opravy, či výmeny poruchových častí.
Kým v roku 2004 bolo na cestách I., II. a III. triedy evidovaných vyše 63 % mostov (4 500) v troch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu, v roku 2020 ich bolo cca 33 % (2 417 mostov). Naopak v troch najhorších kategóriách, bolo v roku 2020 takmer 24 % z celkového počtu mostov a do kategórie „uspokojivý stav“ sa prepadlo 3 025 mostov (viac o 50% v porovnaní s rokom 2014). Dochádza tak k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu i samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú „dobrými hospodármi“.
Národní kontrolóri konštatujú, že príčinou je neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Pozitívnou výnimkou spomedzi kontrolovaných subjektov je Žilinský samosprávny kraj. Ako jediný z krajov má primerane riešenú problematiku mostov, keď v rámci programového rozpočtu zabezpečil financovanie vypracovania projektov na rekonštrukcie mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu a ich následnú realizácia. Hlavným dôvodom pre zhoršujúci sa stav na Slovensku je podľa NKÚ, ktorý má podporu aj v akademickej obci, najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na hospodárenie s mostami.
Plánovanie opráv mostov sa neprispôsobuje skutočným potrebám
Ministerstvo dopravy vyčleňuje na správu ciest I. triedy vrátane mostov približne 40 mil. eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov asi 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 % z uvedeného objemu finančných prostriedkov. Takáto suma nie je dostačujúca a potvrdzuje to aj stavebno-technický stav mostov. „Vysoký vek mostov a rastúca intenzita najmä nákladnej dopravy si vyžadujú finančné prostriedky nielen na ich opravy a údržbu, ale aj postupnú rekonštrukciu a obnovu, keďže odhadovaný vek životnosti mosta je pri jeho správnej údržbe 100 rokov. Správcovia robia len nevyhnutné opravy mostov, ktoré neznesú odklad, preventívne opravy mostov v lepšej kondícii sú výnimočné. Keďže sme do mostov neinvestovali doteraz, náprava bude vyžadovať oveľa viac,“ priblížil predseda NKÚ Karol Mitrík.
Významný problém predstavujú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch. Plánovanie potrebnej údržby, opráv a rekonštrukcií je preto skreslené. Často sa prispôsobuje objemu aktuálne dostupných finančných prostriedkov a nie skutočnej potrebe, ktorá je niekoľkonásobne vyššia. Len na udržanie aktuálneho stavu mostov je potrebné každoročne obnoviť aspoň o 39 mostov viac, ako to bolo v rokoch 2017 – 2020. Avšak aj pri takomto tempe obnovy sa súčasná situácia s mostami nebude zlepšovať, môže sa len stabilizovať. Počas uvedených rokov sa stav mostov po ich modernizácii, resp. novopostavení zlepšil v priemere pri 33 mostoch ročne. Ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné kvôli havarijnej situácii bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy, sa zhorší už beztak zlý stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Ohrozené budú základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach – od rýchlych zásahov záchranárov, cez dochádzanie do práce, školy či k lekárovi, až po zásobovanie.
Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že kľúčovú úlohu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní stavu mostov predstavuje dohliadacia činnosť, predovšetkým hlavné prehliadky. Zhodujú sa na tom aj samotní prehliadkari, odborníci z praxe, ako aj akademickí odborníci z Katedry stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Nastavenie systému starostlivosti o mosty podľa technických noriem hodnotia odborníci ako dobré, upravili by frekvenciu a termíny prehliadok. Starostlivosť o mosty si však vyžaduje dostatok personálu, techniky a financií. V súčasnosti predstavujú hlavný zdroj financovania ciest I., II. a III. triedy prostriedky z rozpočtu jednotlivých zriaďovateľov. Modernizácia a obnova ciest vrátane mostov však boli v prevažnej miere financované cez eurofondové projekty, pri samosprávnych krajoch aj z úverových prostriedkov. „Tieto zdroje by mali slúžiť len ako doplnkové, určené na zlepšovanie stavu cestnej infraštruktúry, nie na jej stagnujúcu obnovu. Bez ohľadu na zdroje financovania nie je možné dlhodobo plánovať rekonštrukcie a modernizácie mostov, ak sú kapitálové výdavky na začiatku roka rozpočtované v nulovej výške,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov.
Česi zriadili viaczdrojové financovanie
Navýšiť zdroje financovaním veľkoplošných opráv povrchov ciest I. triedy sa od roku 2021 štát pokúša na základe memoranda medzi rezortmi dopravy a financií. Viaczdrojové financovanie na podporu modernizácie celej dopravnej infraštruktúry funguje napríklad v Českej republike prostredníctvom Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Ten je financovaný najmä z príspevkov zo štátneho rozpočtu a asi tretinu jeho príjmov tvorí výnos z dane z motorových vozidiel, časť výnosu z dane z uhľovodíkových palív ako aj transfery z eurofondov na financovanie projektov. Mostný program, ktorý v roku 2020 predložilo na rokovanie vlády SR ministerstvo dopravy, predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách I. triedy. Program nebol zatiaľ schválený a rokovanie o ňom bolo odložené.
Zdroj: Slovenská správa ciest , údaje zistené kontrolou NKÚ SR
I. bezchybný; II. veľmi dobrý (len vzhľadové poruchy); III. dobrý (väčšie, zaťažiteľnosť neovplyvňujúce poruchy) a IV. uspokojivý (poruchy bez okamžitého vplyvu na zaťažiteľnosť). Stupeň V. zlý (poruchy s nepriaznivým vplyvom na zaťažiteľnosť mosta, ale sú odstrániteľné ešte bez výmeny); VI. veľmi zlý (potrebná výmena poruchových alebo doplnenie chýbajúcich súčastí) a VII. havarijný (vyžaduje okamžitú nápravu k odvráteniu hroziacej katastrofy).
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Vláda SR dnes 19. januára 2022 schválila návrh ministra Milana Krajniaka na ponechanie súčasnej podpory poskytovanej zamestnávateľom za mesiac december 2021. Zamestnávatelia tak budú môcť, rovnako ako v decembri, žiadať o príspevky z projektu Prvá pomoc + vrátane opatrenia 3B aj za mesiace január a február 2022.
Opatrenie 3B
O príspevky z opatrenia 3B budú môcť za január a február 2022 naďalej žiadať tí zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú najviac 49 zamestnancov. V závislosti od poklesu tržieb budú môcť dostať na jedného zamestnanca od 450 eur do 810 eur.
pokles tržieb (kategórie)
december 2021
od 40,00 – 59,99 %
450,- eur
od 60,00 – 79,99 %
630,- eur
od 80 % a viac
810,- eur
Úrady práce aktuálne prijímajú žiadosti o príspevky „Prvej pomoci“ za november a december 2021. Záujemcovia o príspevky za mesiac november môžu svoje žiadosti a výkazy pre všetky opatrenia okrem 3B podávať do 31. januára 2022 (uplatňuje sa Prvá pomoc +). Žiadosti a výkazy pre všetky opatrenia vrátane 3B za mesiac december je možné podávať do 28. februára 2022 (uplatňuje sa Prvá pomoc +).
Tab.: Stav projektu „Prvá pomoc“ k 17. januáru 2022
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Ministerstvo vnútra SR sa zapojilo do kampane zameranej na boj proti obchodovaniu s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania. Pôvodcom myšlienky a tvorcom kampane je EUROPOL, tiež Generálne riaditeľstvo pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi v Bulharsku a Národná komisia pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi.
Sexuálne vykorisťovanie patrí naďalej medzi najčastejšie formy zneužívania v rámci obchodovania s ľuďmi. Od roku 2008 do roku 2021 bolo do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi zaradených celkom 306 obetí, z toho bolo sexuálne vykorisťovaných 122 obetí, čo predstavuje 40 % z celkového počtu zaradených obetí do programu. Obeťami sexuálneho vykorisťovania sa stávajú prevažne ženy, no zachytili sme aj prípady sexuálne vykorisťovaných mužov.
Alarmujúce je, že pri sexuálnom vykorisťovaní zaznamenávame za ostatné roky zvýšený počet detských obetí. Ani rok 2021 nebol výnimkou. Z celkového počtu identifikovaných obetí obchodovania s ľuďmi (43) bolo sexuálne vykorisťovaných 18 osôb, z toho 10 detí (8 dievčat a 2 chlapci).
Súčasťou kampane sú plagáty a videá zamerané na sexuálne vykorisťovanie, ktoré aj s pracovným vykorisťovaním sú na celom svete dlhodobo najčastejšími formami obchodovania s ľuďmi. Prostredníctvom infoletákov a videí vyzývame verejnosť na ohľaduplnosť a citlivý prístup k problematike i obetiam, ktoré sa pohybujú medzi nami a potrebujú pomoc.
„O problémoch a nepríjemných témach potrebujeme hovoriť otvorene. Oceňujem prácu mojich kolegov. Verím, že informovanie verejnosti pomôže eliminovať tento druh zneužívania žien, mužov a najmä detí,” povedal minister vnútra SR Roman Mikulec.
Pôvodne avizované skrátenie lehoty po prekonaní ochorenia COVID-19 zo 180 na 90 dní sa po dohode s ministerstvom zdravotníctva a konzíliom odborníkov odkladá. V režime OP a OTP tak naďalej budú osoby, ktoré prekonali COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami.
Aktuálne zmeny v skratke
Povinnosť nosiť respirátor platí po novom nielen v interiéri, ale aj v exteriéri:
ak ste vonku a ste vzdialení od cudzích osôb menej ako 2 metre, a
ak ste účastníkom hromadného podujatia, a to aj v prípade, ak ste od cudzích ľudí vzdialení viac ako 2 metre
Od 19. januára sa zavádza sa nový režim OP+, ktorý bude podmienkou vstupu do vybraných prevádzok (napríklad fitness, wellness, akvaparky, kúpele a kúpeľné liečebne bez zdravotnej indikácie a krátkodobé ubytovacie služby – hotelové, turistické a podobné.)
Pre vysokorizikové podujatia, ako sú napríklad oslavy, večierky, svadby, kary, diskotéky v prevádzkach a podobne, platí od 19. januára režim OP+. Pre ostatné typy hromadných podujatí režim OP+ neplatí.
Plošne sa otvárajú prevádzky kúpalísk, wellness a akvaparkov (len pre režim OP+).
Otvárajú sa všetky doteraz uzavreté prevádzky služieb (len pre režim OP).
Rozširuje sa zoznam prevádzok, ktoré môžu mať otvorené v režime základ (predajne odevov a obuvi, kancelárske a školské potreby, potreby pre deti, galantéria a textil, stavebniny, inštalačný a elektroinštalačný materiál, železiarstva, farby-laky, predajné miesta diaľničných známok, knižnice).
Prevádzky s obmedzením otváracích hodín budú môcť mať otvorené do 22:00 – ide napríklad o prevádzky verejného stravovania s výnimkou donášky a odber so sebou, predajne drogérií, oblečenia a obuvi, domáce potreby, trhoviská, kľúčové služby, prevádzky telekomunikačných operátorov a podobne.
Zákazníci hotelov a podobných služieb krátkodobého ubytovania po tretej dávke sa už nebudú musieť preukazovať negatívnym testom; táto povinnosť ostáva pre osoby s dvoma dávkami vakcíny s dvojdávkovou schémou a s jednou dávkou vakcíny s jednodávkou schémou – hotely a podobné služby budú otvorené v režime OP+.
Pre hotely a podobné služby krátkodobého ubytovania sa ruší obmedzenie kapacity ubytovaných hostí (doteraz bolo 75 %).
Ruší sa kapacitné obmedzenie pre prevádzky verejného stravovania (doteraz bolo 50 %).
Fitness centrá budú v režime OP+, zvyšuje sa maximálna kapacita na 50 osôb (alebo 1 osoba na 15 štvorcových metrov).
Bude povolená prevádzka detských kútikov (v režime OP).
Ruší sa povinnosť len individuálnych prehliadok v múzeách a galériách.
Ubytovanie pre lyžiarske, snoubordové výcviky pre deti do 18 rokov v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu bude možné v režime OTP.
Povinné testovanie nezaočkovaných zamestnancov zostáva minimálne do konca januára 2022 jedenkrát do týždňa, testovať sa nebudú musieť zamestnanci s kontraindikáciou očkovania.
Na účely vyhlášok sa pod pojmom OTP, OP a OP+ rozumie:
Kompletne očkovaní (O):
osoby najmenej 14 dní a najviac 1 rok po aplikácii druhej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s dvojdávkovou schémou (lehota z 1 roka na 9 mesiacov sa má zmeniť od 1.02.2022);
osoby najmenej 21 dní a najviac 1 rok po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou schémou (lehota z 1 roka na 9 mesiacov sa má zmeniť od 1.02.2022);
osoby najmenej 14 dní a najviac 1 rok po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ak bola prvá dávka podaná do 180 dní od prekonania ochorenia (Lehota z 1 roka na 9 mesiacov sa má zmeniť od 1.02.2022);
deti do 12 rokov a dvoch mesiacov veku;
osoba, ktorá má kontraindikáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 podľa odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR a zároveň je schopná sa preukázať
certifikátom o výnimke z očkovania podľa odborného usmernenia MZ SR, ktorý je v prílohe vyhlášky, a
negatívnym výsledkom RT-PCR alebo LAMP testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 72 hodín od odberu alebo antigénového testu nie starším ako 48 hodín od odberu
Testovaní (T):
Negatívny výsledok testu na ochorenie COVID-19:
RT-PCR alebo LAMP test nie starším ako 72 hodín od odberu, alebo
antigénový test nie starší ako 48 hodín od odberu
Po prekonaní (P):
Osoby, ktoré prekonali COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami (lehota 180 dní sa po dohode s MZ SR a konzíliom odborníkov zatiaľ nemení na pôvodne avizovaných 90 dní).
Uvedenú skutočnosť je potrebné preukázať na základe pozitívneho výsledku RT-PCR testu, u detí do 12 rokov aj na základe potvrdenia od všeobecného lekára pre deti a dorast vydaného na základe antigénového testu vykonanom v MOM, vydaného do 15. 11. 2021.
OP+
osoby kompletne zaočkované, ktoré dostali posilňujúcu dávku vakcíny, ide teda o osoby:
najmenej 14 dní po druhej dávke vakcíny dvojdávkovej schémy plus booster dávka,
najmenej 21 dní po prvej dávke vakcíny jednodávkovej vakcíny plus booster dávka;
osoby kompletne zaočkované (2. dávka dvojdávkovej schémy, 1. dávka jednodávkovej schémy), ktoré majú negatívny výsledok RT-PCR alebo LAMP testu nie starší ako 72 hodín alebo antigénového testu nie starší ako 48 hodín;
kompletne zaočkované (2. dávka dvojdávkovej schémy, 1. dávka jednodávkovej schémy) osoby do 18 rokov a 2 mesiacov veku (teda bez posilňujúcej dávky aj bez testu);
kompletne zaočkované (2. dávka dvojdávkovej schémy, 1. dávka jednodávkovej schémy) osoby, ktoré prekonali COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami;
osoba, ktorá má kontraindikáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 podľa odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR a zároveň je schopná sa preukázať:
certifikátom o výnimke z očkovania podľa odborného usmernenia MZ SR, ktorý je v prílohe vyhlášky, a
negatívnym výsledkom RT-PCR alebo LAMP testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 72 hodín od odberu alebo antigénového testu nie starším ako 48 hodín od odberu;
osoby od 6 do 12 rokov a 2 mesiacov veku, ktoré majú negatívny výsledok RT-PCR alebo LAMP testu nie starší ako 72 hodín alebo antigénového testu nie starší ako 48 hodín,
osoby do 6 rokov veku bez testu.
Zdroj: ÚVZ SR
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 14. január 2022 – Nefunkčná vnútorná kontrola štátnych inštitúcií, drahý a meškajúci modul úradnej komunikácie, nedostatočná prevencia voči hazardu, či nejednotné pravidlá pri hospodárení v lesoch. To sú niektoré z tém, ktoré trápia Slovensko a na ktoré upozornil predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík v štvrťročnej informácii o výsledkoch kontrol troch najvyšších ústavných činiteľov. V poslednom kvartáli roku 2021 úrad ukončil 10 kontrolných akcií v 15 subjektoch a jeho analytická jednotka spracovala 2 analýzy. Kontrolóri identifikovali nedostatky aj pri nastavení verejného obstarávania u národných diaľničiarov či pri účinnosti rezidentského štúdia pre mladých lekárov. Závažné zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní.
Skúsenosti z kontrol poukazujú na silný rezortizmus, častú neochotu k spolupráci, výmene informácií, čo môže podstatne ovplyvniť efektívnosť využitia verejných financií. „Kontrola je silný nástroj v rukách daňových poplatníkov, poslancov i manažérov štátnych a verejných inštitúcií a preto musí byť jednoducho súčasť riadenia. Ten, kto nemeria, nevie riadiť. Nevie, či napreduje alebo cúva. Tým, ktorých kontrolujeme, nastavujeme zrkadlo. Pozerať sa však treba aj cez predné sklo,“ uviedol predseda NKÚ Karol Mitrík. „Ako zdôrazňujeme v stanovisku k štátnemu rozpočtu, náš úrad podporuje všetky reformné kroky, ktoré by neboli iba kozmetickými úpravami, presunmi kompetencií, ale skutočnými reformami, šetriacimi verejné zdroje tam, kde je to objektívne možné. A ich nasmerovanie tam, kde je to objektívne potrebné,“ doplnil.
Zamestnanci štátu pracujú v chátrajúcich budovách aj na lukratívnych adresách
Predseda národných kontrolórov v listoch prezidentke, predsedovi NR SR a predsedovi vlády poukazuje aj na problém chátrajúcich budov štátnych inštitúcií. Efektívnejšie využívanie majetku pritom môže prispieť k rastu HDP. Úrady, novovzniknuté i tie s dlhou históriou, zároveň široko využívajú nájomné vzťahy za rôznorodo výhodné a nevýhodné ceny. Výsledky analýzy poukazujú na to, že je nevyhnutné zriadiť špecializovaný útvar, ktorý zabezpečí efektívnu a hospodárnu správu kancelárskych budov. Skúsenosť s pandémiou by mohla prispieť k prehodnoteniu a k zmene existujúcich nájomných vzťahov a nevýhodných podmienok, či už znížením kancelárskej plochy na jedného zamestnanca alebo vo väčšej miere využívať prácu z domu.
Drahý a meškajúci modul úradnej komunikácie
Modul úradnej komunikácie, viac ako 34 mesiacov meškajúca časť Ústredného portálu verejnej správy (Slovensko.sk), je príkladom pochybení v rámci informatizácie, a to vrátane tzv. vendor lock-in problému. V záveroch kontroly hospodárnosti vytvorenia tohto modulu úrad upozornil, že štátna agentúra NASES sa už v roku 2010 v 60-miliónovej zmluve vzdala vlastníctva autorských majetkových práv na ústredný portál či zdrojových kódov. Štát preto nemá právo ani na vykonávanie zmien a cena za ich odkúpenie sa už vyšplhala na 210 miliónov eur. Samotný modul bol vytváraný za 3,2 mil. eur ako „riešenie na mieru“ napriek tomu, že na trhu bolo k dispozícii komerčné, niekoľkonásobne výkonnejšie a podstatne lacnejšie (krabicové) riešenie. Ani po druhej zmluve z roku 2017 a jej desiatich dodatkoch nie je systém odovzdaný. Napriek tomu, že je nefunkčný, bol takmer úplne uhradený a nezaplatených ostalo len 15 % ceny diela. Zistenia odstúpil NKÚ orgánom činným v trestnom konaní.
Dostupnosť ambulantnej starostlivosti mimo miest je ohrozená
Predseda kontrolórov informoval najvyšších ústavných činiteľov aj o výkonnostnej kontrole zameranej na rezidentské štúdium lekárov pre dospelých a pediatrov. To malo od roku 2014 pomôcť riešiť nedostatok lekárov. Preplatením nákladov štúdia sa mal zvýšiť záujem mladých lekárov práve o tieto odbory. Výkonnostnou kontrolou NKÚ dospel k záverom, že sa program minul účinkom a toto štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu. Pozitívne však je, že ministerstvo zdravotníctva reflektovalo na pripomienky úradu a niektoré už zapracovalo do prebiehajúceho programu. Riziká sú dnes napríklad v dostupnosti všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti mimo krajských či okresných miest. Rezort zdravotníctva by mal komplexne prehodnotiť rezidentský program a namodelovať pravidlá, ktoré zjednodušia prechod absolventov do praxe.
Ochrana lesa musí mať prednosť pred ziskom z predaja dreva
Hospodárenie v lesoch na Slovensku sa riadi nejednotnými pravidlami, investície do obnovy a výsadby lesa sú nedostatočné. Trvalo udržateľné hospodárenie s drevom s dôrazom na spoločenskú a ekologickú hodnotu lesa by malo mať podľa predsedu NKÚ prednosť pred ziskom z predaja dreva. Konštatuje to na základe výsledkov kontrol v štátnych, obecných a vojenských lesoch SR. „Budúcnosť našich lesov bude závisieť od klimatických zmien, cien dreva a predovšetkým od vyriešenia rozporu medzi ekológiou a ekonomikou. Mali by sme klásť väčší dôraz na ekologickú a spoločenskú hodnotu lesov do budúcnosti. Bez lesa niet života,“ pripomenul K. Mitrík.Národná autorita pre externú kontrolu odporúča, aby vláda pripravila komplexný plán ochrany a obnovy lesov na Slovensku.
Výsledky kontrolných akcií a analýz za ostatný štvrťrok:
Rovnako ako pri cestovných pasoch, ktoré v biometrickej kvalite vydáva Slovenská republika už od roku 2008, sa do elektronického čipu OP budú zapisovať odtlačky prstov a podoba tváre, a to vo forme zakódovaných biometrických údajov.
„Z databázy ministerstva vnútra budú odtlačky prstov vymazané v momente, keď bude doklad vydaný držiteľovi, keďže európske nariadenie o posilnení bezpečnosti dokladov vytváranie databázy odtlačkov neumožňuje,“ spresnil minister vnútra Roman Mikulec.
Povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov sa bude vzťahovať na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov. Osobám, ktorým z rôznych dôvodov nebude možné zosnímať odtlačky prstov, sa OP vydá s platnosťou na 1 rok.
Ďalšie zmeny a prístup k údajom
Zosnímať podobu tváre, odtlačky prstov a podpis bude možné aj na zastupiteľských úradoch v zahraničí.
Novinkou bude možnosť prezerať a kontrolovať si biometrické aj ostatné údaje zapísané v elektronickom čipe pomocou pripravovanej aplikácie. V súčasnosti je to možné len na oddelení dokladov.
Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov pri podaní žiadosti už nebude možné požiadať o vydanie občianskeho preukazu elektronicky.
Úpravy v ďalších zákonoch
Návrhom sa zároveň upravuje aj zákon č. 647/2007 o cestovných dokladoch, zmeny vyplývajú z doterajšej aplikačnej praxe. Žiadateľ o pas už nebude musieť uvádzať v žiadosti o vydanie dokladu adresu pobytu. „Cestovný pas je viazaný na občianstvo žiadateľa a existuje množstvo našich občanov, ktorí nikdy nemali pobyt na území SR a s uvádzaním adresy pobytu mali množstvo komplikácií,“ odôvodnil zmenu minister Roman Mikulec.
Ďalšou zmenou je, že občania starší ako 15 ale mladší ako 18 rokov pri podávaní žiadosti o pas budú môcť predložiť súhlas rodiča či zákonného zástupca bez notárskeho overenia jeho podpisu.
Zmeny sa navrhujú aj v zákone č. 145/1995 o správnych poplatkoch. Pre občanov starších ako 15 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je občiansky preukaz povinným dokladom, u ostatných občanov je to dobrovoľný doklad. Vzhľadom na uvedené je preto vhodné oslobodiť občanov s povinnosťou držby občianskeho preukazu od niektorých poplatkov.
Účinnosť novelizácií sa navrhuje od 1. mája 2022.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Dohoda o spolupráci v oblasti obrany (Defence Cooperation Agreement) je rámcová dohoda pre realizáciu spolupráce v oblasti obrany, ktorú USA ponúkajú svojím partnerom (vrátane investícií vlády USA do obranných spôsobilostí a infraštruktúry partnera).
Je to štandardná zmluva medzi spojencami NATO – 17 členských krajín EÚ a zároveň členov NATO má uzatvorenú DCA alebo obdobnú statusovú dohodu, vrátane Maďarska, Poľska, Rumunska, Bulharska a pobaltských krajín. Platí to aj pre ďalších 6 krajín, ktoré sú členmi NATO, ale nie sú v EÚ. Znamená to, že DCA alebo obdobnú dohodu má spolu 23 z 30 členských krajín NATO.
Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou USA upravuje právne postavenie a podmienky prítomnosti príslušníkov ozbrojených síl USA ich rodinných príslušníkov a dodávateľov USA, ako aj iné osoby, ktoré sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl USA. Dohoda tiež upravuje oblasti súvisiace s realizáciou vzájomne dohodnutých modernizačných projektov obrannej infraštruktúry SR, či prístupu USA do dohodnutých zariadení a priestorov obrannej infraštruktúry SR.
Vychádza z NATO SOFA dohody o statuse ozbrojených síl z roku 1951, ktorej zmluvnými stranami sú aj Slovenská republika a USA, pričom prispôsobuje tieto všeobecné podmienky aktuálnym potrebám SR.
Dohoda
umožní posilnenie spolupráce Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických v oblasti obrany a v rámci Severoatlantickej aliancie;
vytvorí právny rámec pre rozšírené a prehĺbené partnerstvo, rozvoj obranných spôsobilostí, obranného plánovania a vojenského výcviku Ozbrojených síl Slovenskej republiky;
umožní pravidelné bilaterálne konzultácie o bezpečnostných hrozbách a výzvach a výmenu informácií a skúseností v oblasti strategickej obrany a bezpečnosti;
posilní bezpečnosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky v rámci systému kolektívnej obrany Severoatlantickej aliancie.
Keďže dohoda je právnym rámcom, nepredstavuje neobmedzený súhlas Slovenskej republiky s prítomnosťou ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky. O prítomnosti cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky budú naďalej rozhodovať príslušné orgány podľa potreby.
Dohoda je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov. Ozbrojené sily Spojených štátov amerických budú pôsobiť na území Slovenskej republiky pri plnom rešpektovaní suverenity, Ústavy Slovenskej republiky a zákonov Slovenskej republiky.
Dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy. Uzatvára sa na dobu 10 rokov s možnosťou predĺženia. Zodpovednými zástupcami na vykonávanie dohody budú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Spojených štátov amerických. Podrobné podmienky spolupráce v oblasti obrany budú predmetom vykonávacích dohôd.
Podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s dohodou pred jej ratifikáciou prezidentkou Slovenskej republiky vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické osoby a právnické osoby.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Dočasný policajný prezident Štefan Hamran v stredu 12. januára 2021 predstavil nové vedenie Policajného zboru. Zdôraznil, že noví viceprezidenti Branko Kišš a Damián Imre i riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko boli ustanovení do funkcií na základe jeho nominácie, bez politického vplyvu.
“Táto zostava môže produkovať výsledky, na ktoré naša spoločnosť dlhé roky čaká,” uviedol šéf polície na adresu nového vedenia. Okrem morálneho kompasu a odbornosti vyzdvihol, že viceprezidenti sú jazykovo vybavení a celé vedenie má diplom z Akadémie Policajného zboru. Svojich najbližších spolupracovníkov si majú vyberať sami.
Prvého viceprezidenta Branka Kišša predstavil Štefan Hamran ako dlhoročného policajta s vyše 26-ročnými skúsenosťami. Posledné mesiace viedol NAKA ako riaditeľ. Ako vyšetrovateľ pôsobil aj na Úrade boja proti organizovanej kriminalite.
Viceprezident Damián Imre je Hamranovým dlhoročným spolupracovníkom. “Nemám o ňom žiadne pochybnosti,” skonštatoval šéf polície. Pracoval na Úrade hraničnej a cudzineckej polície ako národný expert pre azyl a migráciu. Neskôr pôsobil na útvare osobitného určenia.
Ľubomíra Daňka, nového riaditeľa NAKA, označil prezidennt Hamran za odchovanca Úradu boja proti organizovanej kriminalite a NAKA. Pôsobil ako šéf tímu Očistec. Daňko plánuje rozbehnúť finančné vyšetrovanie a spolupracovať s rezortom spravodlivosti na zjednodušení prípravného konania.
Štefan Hamran potvrdil, že vyšetrovateľ Ján Čurilla sa stal zástupcom riaditeľa NAKA Bratislava. Peter Juhás je zástupcom riaditeľa odboru na NAKA západ. Čurilla má Hamranovu dôveru napriek pretrvávajúcemu obvineniu. Podotkol, že o vine či nevine majú rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní. Poukázal na rozhodnutie krajského súdu, ktorý hovorí o neopodstatnenom trestnom stíhaní.
Štefan Hamran avizoval aj ďalšie zmeny na policajnom prezídiu a na krajských riaditeľstvách. Chce dať šancu funkcionárom, ktorí splnia podmienku morálneho kompasu, odbornosti, pričom musia mať manažérske schopnosti.
Zdroj: TASR
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
