Témou Salzburského fóra boli otázky nelegálnej migrácie, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

15. 12. 2021

salzburg-forum-halflogo

Témou stretnutia ministrov vnútra krajín Salzburského fóra v utorok 14. decembra 2021 boli otázky migrácie na trase východného Stredozemia a západného Balkánu. Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner.

Vzhľadom na pandemickú situáciu v Európe sa maďarské predsedníctvo rozhodlo pravidelné stretnutie zorganizovať online formou.

Tak ako Európska únia i Slovensko prikladá otázkam migrácie vysokú dôležitosť a táto oblasť ostáva naďalej dôležitou výzvou. „Aktuálne migračné vlny spojené s nestabilitou vo svete, nás len pripravujú  na čas, keď budeme čeliť oveľa väčším migračným tlakom a to v súvislosti s klimatickou zmenou. Rozvíjanie vzájomnej spolupráce považujem za veľmi dôležité a mala by byť zjednotená v kľúčových oblastiach, akou je aj efektívna návratová politika,” povedal Vendelín Leitner.

Rokovanie sa uskutočnilo online formou

Celková nelegálna migrácia na území SR v januári až novembri 2021 dosahovala o 46 percent vyššiu úroveň v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020. Evidujeme nárast z 1 085 na 1 586 cudzincov, čo je o 501 osôb viac.

Rokovanie sa uskutočnilo online formou

Štátny tajomník Vendelín Leitner  na konferencii tiež pripomenul, že na migračných trasách je vysoké riziko obchodovania s ľuďmi. Poukázal na fakt, že absencia harmonizácie trestného práva v oblasti prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi komplikuje účinný boj proti organizovanému zločinu v týchto oblastiach.

Ministerská videokonferencia sa konala pri príležitosti ukončenia polročného predsedníctva Maďarska v Salzburskom fóre. Štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner zároveň poďakoval končiacemu sa predsedníctvu Maďarska za výbornú prácu počas uplynulých mesiacov. Predsedníctvo v Salzburskom fóre preberie Poľsko (01 – 06/2022).

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

ÚVO a NKÚ: Pracujeme na zjednodušení kontroly verejných nákupov, nenahrádzame tým však prácu a zodpovednosť vyhlasovateľov súťaží – Aktuality

Bratislava 15. decembra 2021 – Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), Najvyšší kontrolný úrad (ďalej len „NKÚ“) a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (ďalej len „MIRRI“) dnes 15. 12. 2021 rokovali o detailoch nového systému kontroly zákaziek financovaných z európskych zdrojov. Tento systém má zaviesť návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním. „Do funkcie predsedu ÚVO som nastupoval aj s prioritou, aby sa z ÚVO stala národná autorita pri kontrole eurofondových zákaziek, aby sa ten dnešný zložitý mechanizmus kontroly zjednodušil. Teší ma, že vláda si v programovom vyhlásení tento bod osvojila a že sme spoločne s MIRRI vypracovali návrh zákona, ktorý by mal byť čoskoro predložený na rokovanie vlády. Mám za to, že zjednodušením tohto systému kontroly sa nám na Slovensku podarí zvýšiť čerpanie eurofondov. Z pohľadu kontrolného orgánu však považujem za dôležité zdôrazniť, že zjednodušenie kontroly neznamená to, že budeme robiť prácu za vyhlasovateľov súťaží pri preukazovaní ich úkonov. Naopak, od zjednodušenia mechanizmu kontroly zákaziek očakávame ich rýchlejšie preskúmanie a jasnejšie identifikovanie prípadného problému v súťaži,“ hovorí predseda ÚVO Miroslav Hlivák.

ÚVO bude v rámci kontroly eurofondových zákaziek klásť dôraz aj na kontrolu princípu hospodárnosti, ktorej sa detailne vo svojej činnosti venuje NKÚ. „V otázke hospodárnosti pripravíme spoločne s NKÚ metodiku. Pri skúmaní tohto princípu je dôležité zdôrazniť, že úlohou kontrolného orgánu je preskúmať konanie vyhlasovateľa súťaže, nie nájsť mu alternatívy k nákupu, teda, že čo by bolo hospodárne nakúpiť. Tým chcem povedať, že vyhlasovateľ súťaže sa ani v tomto bode nezbaví svojej priamej zodpovednosti za súťaž. Teší ma konštruktívna spolupráca s NKÚ, ktorý si tiež uvedomuje potrebu zjednodušenia mechanizmu kontroly eurofondových zákaziek,“ uzavrel  Miroslav Hlivák.

Predseda NKÚ víta snahu MIRII zastrešiť kontrolu verejného obstarávania u všetkých prijímateľov európskej pomoci pod jednu strešnú inštitúciu štátu. Úrad pre verejné obstarávanie je z tohto hľadiska dobrou voľbou. Novou výzvou pre úrad však bezpochyby je posudzovanie hospodárnosti už v procese prípravy a hodnotenia projektov. Zrealizovať  túto myšlienku odporúčajú národní kontrolóri vláde i parlamentu dlhodobo na základe svojich zistení z kontrolných akcií zameraných na projekty financované z EÚ fondov v kontexte princípov hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti použitia verejných financií.  “Odborníci z Najvyššieho kontrolného úradu sú pripravení na otvorenú spoluprácu s ÚVO pri nastavení metodiky a pravidiel hodnotenia projektov nielen z hľadiska dodržania pravidiel verejného obstarávania, ale aj princípov hospodárneho použitia financií z európskej finančnej pomoci. Som presvedčený, že je to v záujme všetkých zainteresovaných strán, počnúc ministerstvom, riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi, prijímateľmi nenávratných európskych finančných zdrojov, ale aj kontrolných autorít štátu”, hovorí predseda NKÚ Karol Mitrík.

„Ešte ako opozičná poslankyňa som sa počas vlád Smeru viackrát obrátila na Najvyšší kontrolný úrad aj na Úrad pre verejné obstarávanie, ktoré si svoju prácu dokázali robiť aj v náročnom období. Dnes sme s pánom Mitríkom a s pánom Hlivákom rokovali o vzájomnej spolupráci a o lepšom nastavení kontrolných mechanizmov tak, aby občania a štát neboli rôznymi podvodníkmi a špekulantmi okrádaní o prostriedky nás všetkých,“ uzavrela po stretnutí vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová.

M. Hlivák, V. Remišová, K. Mitrík

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Od piatka 17. decembra sa uvoľnia opatrenia, zákaz vychádzania bude platiť v noci, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

14. 12. 2021

respirator-marec2021-ilustr

Od piatka 17. decembra 2021 bude zákaz vychádzania platiť len v čase od 20.00 do 5.00 h. Výnimkami z nočného zákazu vychádzania bude napríklad cesta do a zo zamestnania, zdravotná starostlivosť či cesta do obchodov. Rovnako výnimka platí aj na cestu na účel starostlivosti o blízku osobu alebo príbuzného či na vycestovanie do zahraničia.

V utorok 14. decembra 2021 o tom rozhodla vláda.

Zdroj: TA SR


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vláda súhlasila s úhradou výdavkov samospráv za záchranné práce pri zosuvoch pôdy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

14. 12. 2021

balvany-ilustr

Vláda v utorok 14. decembra 2021 vyslovila súhlas  s úhradou výdavkov vo výške 1 816 913 eur za vykonané záchranné práce a opatrenia počas mimoriadnych situácií. Vo všetkých šiestich obciach ich vyhlásili pre zosuv pôdy. Návrh na rokovanie vlády predložil minister vnútra Roman Mikulec.

Obci Svätý Anton v okrese Banská Štiavnica majú preplatiť za záchranné práce v súvislosti so zosuvom pôdy 567.997 eur. Rovnaký problém riešili aj obce v Prievidzskom okrese – Čavoj, ktorej má vláda uhradiť 28.892 eur, a Malá Čausa, kde treba pokryť výdavky vo výške 134.269 eur.

V obci Drietoma v okrese Trenčín vyčíslili výdavky na 1.039.545 eur. V Pavlovciach v okrese Vranov nad Topľou predstavovali náklady 17.035 eur. Za záchranné práce v obci Ovčiarsko v Žilinskom okrese má vláda preplatiť sumu 29.173 eur.

Výšku výdavkov za vykonané záchranné práce počas vyhlásených mimoriadnych situácií overili miestne príslušné okresné úrady.

Výdavky sa samosprávam uhrádzajú za záchranné práce a opatrenia na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku počas vyhlásených mimoriadnych situácií podľa ustanovenia § 3b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rozhovor s predsedom K. Mitríkom pre Štandard o vodárenských spoločnostiach, stíhačkách F-16 aj o príspevkoch za očkovanie – Aktuality

Mitrík o očkovacích peniazoch pre dôchodcov: Sú segmenty, kde by sa polmiliarda eur zišla viac

[10.12.2021; dennikstandard.sk; Rozhovory; Jozef Hajko]

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík sa v rozhovore pre Štandard vyjadruje ku konkrétnym oblastiam, na ktoré sa inštitúcia zameriava. O nákupe amerických stíhačiek: nevedno, prečo ich bude 14 a Slovensko nedostane ani euro v ofsetových programoch. O potrebe nových zdravotných sestier: školy nemajú kapacity, vláde a samosprávam zas chýbajú analýzy a dlhodobá stratégia. O očkovacej lotérii: podľa Mitríka to bolo legitímne rozhodnutie, ale nesystémové. O verejných financiách: vláda by si v čase pandémie mala stanoviť limit, kedy začne konsolidovať verejné financie.

 

náhľad rozhovoru pre ŠtandardKeď ste pred šiestimi rokmi nastupovali do Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), vtedajší predseda vlády Robert Fico vás označil za piateho najvyššieho ústavného činiteľa. Cítite sa ním byť?

Nevnímam to tak, nenosím si to ako honor. Dôležitejšie sú výsledky práce. Keď som sem nastupoval, o Úrade som už niečo vedel a videl som, že je možné realizovať množstvo zlepšení. NKÚ je najvyššia kontrolná inštitúcia v štáte. Mala by byť národnou autoritou – keď niečo povie, malo by to byť kvalifikované, podložené dôkazmi. Na druhej strane sa očakáva spätná väzba. My máme byť hlasom svedomia tejto krajiny, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ak kontrolovaní neakceptujú naše zistenia a odporúčania, tak im to opakujeme.

Aký dosah má táto inštitúcia, ako vás rešpektujú tí, ktorých kontrolujete?

Inštitúcia má dosah vymedzený zákonom. Keď zákonodarcovia v roku 1993 tvorili zákon o NKÚ, definovali postavenie v ústave, predpis urobili nadčasový. Zákon nám dáva absolútnu autonómiu a široké právomoci. Samozrejme, zákonnosť nevieme vynucovať, nemáme represívne právomoci. Ale nastavujeme kontrolovaným subjektom zrkadlo. Sme otvorená inštitúcia a to je väčšia sila, ako keby sme udeľovali pokuty.

Predsa, čo z vašich kontrol sa dokáže presadiť v praxi?

Keď som nastúpil do funkcie, prial som si, aby sme boli akceptovaní. V roku 2015 sme chceli vidieť do kuchyne, kde sa veci varia, chceli sme mať možnosť účasti na vládnych zasadnutiach. A to bolo splnené, prizývali nás spolu s ďalšími. Nová vláda po roku 2020 si toto neosvojila. Máme však dosť možností získavať informácie. Primárna otázka je, kto nás zriadil a na čo slúžime. Bola to Národná rada a tá nás zriadila ako svoju predĺženú ruku. Poslanci vo výboroch majú síce možnosť sami kontrolovať, ale takto dostávajú kvalifikované informácie. Naša povinnosť je primárne slúžiť poslancom. Pred dvoma rokmi sa nám podarilo dostať do zákona, že máme povinnosť predkladať správy do výborov parlamentu a tie majú povinnosť ich prerokovať. Výbory správy prerokúvajú, úkolujú ministerstvá alebo vysoké štátne orgány úlohami a tie to musia spätne reportovať.

Dôležitá je koncovka, čo sa na základe vašich správ zmení.

Je to beh na dlhú trať. Poviem príklad. V roku 2018 sme robili sériu kontrol vo vodárenských spoločnostiach, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry Slovenska. Ukázalo sa, že privátny sektor má snahu vstúpiť a vykúpiť ich akcie. Avšak už v 90. rokoch, pri realizácii transformácie vodárenských spoločností, bol zámer, že majiteľmi môžu byť iba obce a mestá. Ukázalo sa, že prijatý zákon nie je dokonalý a cez Obchodný zákonník bola snaha prevádzať tieto akcie. Trvalo to tri roky. Až teraz v parlamente novelizovali zákon, kde jednoznačne zakotvili, že majiteľmi akcií môžu byť len obce a mestá.

Do akej miery to je vaša zásluha?

Predložili sme tento materiál. Minulá vláda sa ním nezaoberala. Súčasná, teda hlavne vládni poslanci rozhýbali ľady, prišli s iniciatívou. Na náš apel sa prevody akcií zablokovali. Vďaka tomu nedopadneme ako Česká republika, kde bývalý premiér Babiš vykupoval vodárenské spoločnosti späť od privátneho sektora za poldruha miliardy korún a potom stav zakotvili v zákone. Francúzi mali tiež podobné problémy a štát za veľké peniaze zakročil.

Niečo podobné sa udialo aj v Bratislave, kde v podstate mesto vykupovalo späť vodárenské akcie.

Nevykupovali akcie matky, ale dcérskej, obslužnej spoločnosti Infra Services, ktorú neoprávnene zriadilo predstavenstvo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Mesto za desať miliónov eur vykupovalo akcie dcéry. My sme im navrhovali iné riešenie, bol som nemilo prekvapený, že vynaložili takéto peniaze. Vrátenie akcií sa dalo riešiť právnou cestou.

Keď sa pozerám na presadzovanie pozície samospráv vo vodárenských spoločnostiach, potom vlastne robíte politiku.

Nie, nerobíme politiku. Striktne postupujeme podľa štandardov medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií INTOSAI. Upozornili sme na pôvodný úmysel. Historická pamäť funguje. Zákonodarca urobil všetko pre to, aby akcie vodárenských spoločností boli neprevoditeľné. Ukázalo sa, že novelou iných zákonov sa táto stabilita narušila. Upozorňovali sme na riziká, na to, že podľa ústavy je voda nescudziteľná a že napokon môže stúpnuť cena vody….

 

 

Prečítajte si celý rozhovor z denníka Štandard, ktorý nájdete tu: https://www.nku.gov.sk/sk/nku-v-mediach/-/asset_publisher/iPxv5CFcIQ6z/content/rozhovor-s-predsedom-k-mitrikom-pre-standa-1



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Hasiči vo voľnom čase vypomôžu na covidovom oddelení nemocnice v Poprade, v predvianočnom čase odbremenia zdravotníkov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

13. 12. 2021

hasici-nemocnica-ilustr

Hasiči z troch hasičských staníc na severe Slovenska pomôžu v čase svojho osobného voľna kolegom zdravotníkom. Od 13. decembra až do Vianoc budú v nemocnici v Poprade pomáhať na covidovom oddelení a na covid ARO nepretržite 24 hodín.

Z celkového počtu 28 dobrovoľníkov z Hasičského a záchranného zboru sa budú na 8-hodinových zmenách striedať vždy dvaja hasiči, ktorí začali už dnes o druhej popoludní. Príslušníci z hasičských staníc Poprad, Vysoké Tatry a Mengusovce pomôžu zdravotníkom najmä po fyzickej stránke, čím ich aspoň trochu odbremenia od náročnej práce.

„Som hrdý na hasičov, ktorí v tomto období podajú pomocnú ruku vyčerpaným a preťaženým zdravotníkom. Cením si to o to viac, že sa rozhodli pomôcť dobrovoľne vo svojom voľnom čase popri náročnej službe v Hasičskom a záchrannom zbore,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec. 

„Hasiči aj týmto dokazujú, že sú to univerzálni záchranári pripravení vždy pomôcť a služba pre iných je nielen ich prácou, ale aj životným poslaním. Naši príslušníci pomáhajú pri zdolávaní pandémie od jej vypuknutia. Verím, že ich dobrovoľná činnosť v popradskej nemocnici pomôže aspoň z časti odbremeniť zdravotníkov. Som im vďačný za túto aktivitu, musíme si pomáhať,” povedal prezident HaZZ Pavol Mikulášek.

Hasiči pomáhali v boji  pandémiou od začiatku či už odoberaním vzoriek na Covid-19, stavaním krízových stanov, ako aj dezinfekciou priestorov.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rezidentské štúdium všeobecných lekárov a pediatrov treba namodelovať nanovo – Aktuality

Bratislava 10. decembra 2021 – Úbytok lekárov môže ohroziť dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Problém malo od roku 2014 pomôcť riešiť rezidentské štúdium lekárov pre dospelých a pediatrov. Preplatením nákladov štúdia sa mal zvýšiť záujem mladých lekárov práve o tieto odbory. „Už naša analýza spred roka potvrdila, že výsledky nepriniesli želaný úspech. Najvyšší kontrolný úrad SR preto zrealizoval výkonnostnú kontrolu, ktorou dospel k záverom, že sa program minul účinkom a  toto štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu. Pozitívne však je, že ministerstvo zdravotníctva reflektovalo na naše pripomienky a niektoré už zapracovalo do prebiehajúceho programu,“ vysvetlil podpredseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Riziká sú dnes napríklad v dostupnosti všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti mimo krajských či okresných miest (graf 1) a bezmála tretina absolventov štúdia zostala pracovať v Bratislave a Košiciach. Rezort zdravotníctva zároveň nevedel kontrolórom preukázať úspešnosť projektu či efektívnosť použitia verejných prostriedkov v objeme 20 miliónov eur. Národní kontrolóri odporúčajú poslancom slovenského parlamentu, aby požiadali ministra zdravotníctva o komplexné prehodnotenie rezidentského programu a namodelovanie pravidiel, ktoré zjednodušia prechod absolventov do praxe.

Infografika - rezidentské štúdium

Projekt rezidentského štúdia vznikol najmä kvôli riešeniu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, ich vysokému vekovému priemeru a nerovnomernému rozloženiu v rámci Slovenska. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov máme jeden z najnižších podielov všeobecných lekárov v EÚ. Za kontrolované obdobie rokov 2014 až 2020 sa v týchto dvoch odboroch vzdelávalo 1 704 lekárov, z toho len 30 % v rámci rezidentského štúdia. Podľa prieskumu spokojnosti realizovaného národnými kontrolórmi odrádzali lekárov od programu najmä nevýhodné a často sa meniace podmienky, zavedené obmedzenia v podobe sankcií, oklieštenia materskej a rodičovskej dovolenky, či potreba zotrvania v konkrétnom kraji. Rezidentské štúdium neriešilo prechod absolventov do lekárskej praxe. Absentujúce podporné a motivačné opatrenia, ktoré by uľahčovali študentom začiatok kariéry, tak patrili k najvýznamnejším faktorom, ktoré odrádzali absolventov lekárskych fakúlt od tohto povolania.

Na Slovensku v roku 2019 dosahoval priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 54,1 roka, v prípade pediatrov 61,7 roka. Východiskový vek všeobecných lekárov pri spustení rezidentského programu bol však podľa pôvodnej výzvy k programu v priemere 53,9 rokov. Snahe zvýšiť počet absolventov rezidentského programu nepomohlo ani zrušenie maximálnej vekovej hranice rezidentov prijímaných na štúdium. V priebehu štúdia sa táto hranica zmenila z 36 rokov, na 40 a neskôr na 55, až sa napokon úplne zrušila. Problém starnutia všeobecných lekárov tak stále pretrváva a je markantný. Na Slovensku existujú ambulancie vedené lekármi vo veku nad 90 rokov.

infografika 2 - rezidentské štúdium

Prezentovaným cieľom rezidentského programu bolo zatraktívniť a zvýšiť záujem o štúdium všeobecného lekárstva a pediatrie najmä preplatením nákladov za špecializované štúdium. Realizovaný bol na troch lekárskych fakultách a pôvodne financovaný z európskych fondov. Od novembra 2015 prevzalo priamu gesciu nad programom ministerstvo zdravotníctva a financovanie prešlo na štátny rozpočet. Kontrola NKÚ poukázala na to, že pri prevzatí programu rezort nezhodnotil doterajší priebeh a stav štúdia, nezanalyzoval možné riziká jeho ďalšieho pokračovania. Problémy sa riešili bez jasnej koncepcie a v nestabilnom legislatívnom prostredí. Časté zmeny pravidiel a podmienok v krátkom čase viedli k neprehľadnosti a zložitosti a mohli byť jednou z príčin klesajúceho záujmu o tento typ štúdia, ktorý sa medzi rokmi 2014 až 2020 prepadol o 38 %. Na druhej strane bez rezidentského štúdia by bol prepad záujmu o štúdium všeobecného lekárstva pravdepodobne ešte oveľa výraznejší.

S výnimkou rozšírenia programu o ďalšie špecializačné odbory žiadnej jeho zmene nepredchádzala analýza, teda zisťovanie potrieb praxe. Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene štúdia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aj preto vo svojej správe z výsledku kontroly konštatuje, že najmä po prechode programu na ministerstvo zdravotníctva bolo žiadúce, aby rezort komplexne zastrešil ciele, merateľné ukazovatele aj finančné vzťahy v jednom ucelenom strategickom dokumente. Na realizáciu štúdia sa v rokoch 2015 až 2020 zo štátneho rozpočtu použilo spolu viac ako 20,3 milióna eur, rezort zdravotníctva pritom za celé kontrolované obdobie vykonal na univerzitách len tri kontroly použitia finančných prostriedkov. Aj to len krátko po prechode štúdia z ministerstva školstva pod svoju gesciu. Samotnú kontrolu realizácie, či správnosti nastavenia a fungovania systému rezidentského štúdia ministerstvo nevykonávalo a nepožiadalo o ňu ani univerzity.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly vníma rezidentské štúdium ako vhodný a nevyhnutný nástroj na doplnenie a stabilizáciu stavov zdravotníckych pracovníkov v odboroch všeobecné lekárstvo a pediatria. Musí byť však realizované v stabilných podmienkach a so zrozumiteľnými pravidlami. Faktory, ktoré štát viedli k zavedeniu rezidentského štúdia, naďalej pretrvávajú, niektoré z nich sa dokonca prehĺbili. Nepriaznivý stav všeobecnej ambulantnej sféry je stále aktuálny a je potrebné sa ním vážne zaoberať, či už vylepšením a zreformovaním súčasného rezidentského štúdia alebo zriadením nového modelu, ktorý vychytá predošlé chyby. „Súčasný systém rezidentského štúdia potrebuje reformu a nemôže pokračovať v existujúcej podobe, lebo nerieši kľúčový cieľ, pre ktorý bol spustený a tým je aktívne riešenie alarmujúceho stavu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. Okrem zodpovedania viacerých otvorených otázok súvisiacich s jeho realizáciou a výsledkov pre jeho zmysluplnosť je nevyhnutné vyriešiť problém plynulého prechodu absolventov tohto štúdia do ambulantnej praxe. Je to tiež jedna z ciest prirodzenej generačnej obmeny lekárov prvého kontaktu. Mladým doktorkám i doktorom je však potrebné ponúknuť aj motivujúce sociálne benefity, naviazané napríklad na stabilné pracovné miesto či bývanie. Len vtedy budú mladí zdravotní špecialisti ochotní vykonávať svoju lekársku ambulantnú prax vo všetkých regiónoch Slovenska,“ uzatvára výstupy z výkonnostnej kontrolnej akcie Ľ. Andrassy, podpredseda národných kontrolórov.  

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Systém rezidentského štúdia a faktory ovplyvňujúce jeho realizáciu (pdf, 1,4 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

 

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na ochranu schengenskej hranice s Bieloruskom poskytneme Litve demontovateľnú bariéru, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

09. 12. 2021

sr-litva-vlajky-ilustr

Dohodu o darovaní bezpečnostnej demontovateľnej bariéry podpísal minister vnútra Roman Mikulec a jeho litovská rezortná partnerka Agné Bilotaité. Do Vilniusu delegácie oboch krajín odcestovali z Bruselu ihneď po skončení rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti vo štvrtok 9. decembra 2021.

Litovsko-bieloruská hranica je už od leta novou „východnou cestou” – nápor nelegálnych migrantov z Bieloruska sa zvýšil 18-násobne. Od začiatku roka Litva zachytila na svojom území 4282 migrantov a zaznamenala takmer 40-tisíc pokusov o nelegálne prekročenie hranice s Bieloruskom. Podľa zistení litovských a poľských bezpečnostných služieb sa v Bielorusku  nachádza možno až 15-tisíc nelegálnych migrantov, pričom len promile z nich sa podarilo vrátiť, prípadne sa rozhodli k dobrovoľnému návratu.

Litva preto požiadala o pomoc pri ochrane vonkajšej schengenskej hranice s Bieloruskom, ktorá je dlhá 678 km, ale len 38 percent z nej je pod kontrolou moderných technológií. V snahe obmedziť nelegálne prechody krajina začala so stavbou fyzickej bariéry, ktorá by mala byť ukončená na budúci rok.

Slovensko Litve v tomto úsilí pomôže darovaním demontovateľnej bariéry aktuálne uskladnenej v priestoroch Záchrannej brigády HaZZ v Malackách. Je uložená v 25 lodných kontajneroch a možno ňou zabezpečiť 6,6 km hranice. Miesto a čas odovzdania budú presne dohodnuté, pričom náklady s tým súvisiace uhradí litovská strana.

Roman Mikulec s litovskou ministerkou vnútra Agné Bilotaité

„Je neprijateľné, aby sa Bielorusko zahrávalo so životmi ľudí z politických dôvodov. Odovzdanie tejto bariéry potvrdzuje náš záväzok podieľať sa na boji proti hybridnému útoku, ktorý treba rázne potlačiť, “ konštatoval minister Roman Mikulec.

Litve, ako aj ostatným pobaltským krajinám, ktoré sú tlakom z Bieloruska rovnako zasiahnuté, vyjadril Roman Mikulec plnú podporu. „Naša krajina stojí pri svojich partneroch z EÚ a sme pripravení pohotovo reagovať a pomôcť v rámci našich možností a kapacít,“ vyhlásil.

  


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministri vnútra rokovali v Bruseli o hybridných hrozbách a migračných výzvach, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

09. 12. 2021

vlajka EU

Boj proti hybridným hrozbám, migračné výzvy či spolupráca v oblasti boja proti terorizmu boli hlavnými témami stretnutia Rady ministrov vnútra a spravodlivosti v Bruseli vo štvrtok 9. decembra 2021, na ktorom sa zúčastnil minister vnútra Roman Mikulec.

Európska únia uvoľní viac ako 800 miliárd eur na podporu členských štátov EÚ pri riešení negatívnych ekonomických a sociálnych dôsledkov pandémie COVID-19. Väčšia časť týchto financií sa uvoľní vo forme pôžičiek a grantov na podporu investícií zameraných na ekologickejšie, udržateľnejšie a odolnejšie spoločnosti. „Je potrebné zabrániť infiltrácii organizovaného zločinu do tohto nástroja. Členské štáty musia preto v koordinácii s Európskou úniou definovať spoločné nástroje, dôležité je aj posilnenie výmeny informácií,” zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec.

Minister Roman Mikulec na zasadnutí Rady JHA

Téma migrácie ako hybridného útočného nástroja je aktuálne veľmi dôležitá. V Bruseli k tejto téme opäť prebehla rozsiahla debata ministrov. Minister vnútra Roman Mikulec v tejto súvislosti ocenil úsilie Litvy, Lotyšska a Poľska o udržanie integrity našej spoločnej vonkajšej hranice, čo v tejto situácii nie je ľahké.

Minister Roman Mikulec na zasadnutí Rady JHA

Musíme však zostať naďalej ostražití. Ak bude potrebné, sme pripravení pomáhať aj naďalej,” zdôraznil  a zároveň dodal: „Popri situácii na východnej hranici nesmieme zabúdať na oblasť Stredomoria, kde narastá objem migračných tokov. Táto skutočnosť, spoločne so situáciou v Afganistane si vyžaduje stálu pozornosť a koordinovanú reakciu EÚ.”

 

 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ministerstvo vnútra pripravilo návrh na úhradu pandemických výdavkov samospráv , Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

09. 12. 2021

paragraf

Ministerstvo vnútra navrhne vláde uhradiť výdavky miest a obcí v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou pandémiou v celkovej výške 2 498 340 eur. Vyplýva to z materiálu, ktorý rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

Z celkového počtu 2927 subjektov miestnej samosprávy v SR o refundáciu nákladov požiadalo 8 mestských častí Bratislavy, 21 mestských častí Košíc, 62 miest a 287 obcí v rámci územnej pôsobnosti 55 okresných úradov. Časť položiek nebola uznaná.

Opodstatnenosť, oprávnenosť, správnosť a primeranosť predložených žiadostí miestnych samospráv o poskytnutie finančnej náhrady boli posúdené na zasadnutiach verifikačných komisií

Refundácia nákladov sa týka obdobia mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá trvala od 12. marca 2020 do 31. mája 2021.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok