MZ SR: Digitálny COVID preukaz EÚ nie je zdravotnou dokumentáciou

Častým argumentom ľudí, ktorí sa nechcú preukázať svojím Digitálnym COVID preukazom EÚ napríklad pri návšteve reštaurácií býva, že tento preukaz je zdravotnou dokumentáciou. V tomto prípade však platí zákonom stanovená výnimka podľa § 102al ods. 2 zákona 578/2004 Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v platnom znení. V takejto situácii sa preto výsledky antigénových testov a RT-PCR testov nestávajú súčasťou zdravotnej dokumentácie osoby. 

Rovnako tak v zmysle čl. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 zo 14. júna  2021 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní  proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID  preukaz EÚ) „digitálny COVID preukaz EÚ“ sú interoperabilné potvrdenia obsahujúce  informácie o držiteľovom očkovaní, výsledku testu alebo prekonaní ochorenia vydané  v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.

Digitálny COVID preukaz EÚ ja vytvorený na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/953 zo 14. júna 2021 o rámci  pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní  proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (Digitálny COVID  preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie. Preukazy obsahujú iba obmedzený súbor nevyhnutných informácií a pri overovaní sa kontroluje len platnosť a pravosť preukazu overením toho, kto preukaz vydal a podpísal. Deväťmiestny alfanumerický kód je automaticky vygenerovaný a pridelený občanovi systémom, z čoho tiež vyplýva, že nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie.

Prevádzky teda pri svojej povinnosti kontrolovania Digitálnych COVID preukazov EÚ neporušujú zákon a návštevníci majú povinnosť preukázať sa dokladom o očkovaní, prekonaní či o výsledku testov na COVID-19, ktoré nie sú zdravotnou dokumentáciou.

Úrad verejného zdravotníctva SR aktualizoval manuály pre gastroprevádzky a pre obchody a služby, v ktorých sú uvedené všetky informácie o opatreniach, rozšírené o najčastejšie otázky a odpovede:

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Súdnu mapu doplnia správne súdy

Do skladačky novej súdnej mapy dopĺňame aj posledný dielik, ktorým je vytvorenie samostatných správnych súdov. Legislatívu potrebnú k ich zriadeniu predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková do medzirezortného pripomienkovania. Správne súdnictvo rieši spory medzi občanom a štátom. Preskúmava dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí a chráni ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Zriadenie správnych súdov je dôležitou črtou právneho štátu a právomoci správnych súdov sú zásadné pre návrat dôvery v inštitúcie a právny štát.

„Správna agenda je osobitná agenda a spor medzi občanom a štátom je v niečom predsa len iný ako spor medzi občanmi, s ktorými sa obraciame bežne na súdy. Osobitne s ohľadom na minulosť, ktorú sme tu mali pred rokom 1989 som presvedčená, že vybudovanie správneho súdnictva dáva garanciu, že princípy právneho štátu berieme veľmi vážne na ceste k demokracii a že práve spory medzi občanom a štátom majú vážnu váhu a v tejto súvislosti je vybudovanie správneho súdnictva naozaj tou najlepšou cestou,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Návrh zákona o zriadení správnych súdov je súčasťou širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Jej cieľom je, aby ľudia mali rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia, a zároveň, aby  sudcovia a zamestnanci súdov mali lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Reforma súdnej mapy je súčasťou reforiem podporených z Plánu obnovy a odolnosti v oblasti spravodlivosti, a zároveň dôležitým krokom, vďaka ktorému spolu s ďalšími zásadnými zmenami dostaneme náš justičný systém do formy.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zriadenie správnych súdov, ktoré spolu s Najvyšším správnym súdom budú tvoriť súdy správneho súdnictva. Správne súdnictvo sa týmto návrhom inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a stáva sa plne autonómnou súčasťou sústavy súdov.

Správne súdnictvo je v moderných demokratických štátoch dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických aj právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zachovanie zákonnosti v oblasti verejnej správy a dôsledná ochrana jednotlivca je dôležitou črtou právneho štátu. Vytvorenie dobre fungujúcej štruktúry správneho súdnictva s potrebným personálnym a materiálnym vybavením je preto prvoradou úlohou pre naplnenie účelu správneho súdnictva a pre nápravu nedostatkov, ktoré sa prejavili v doterajšom fungovaní súdnej moci v oblasti správneho súdnictva.

Správne súdnictvo navrhujeme riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, Košiciach a Trnave a už zriadeného a fungujúceho Najvyššieho správneho súdu v Bratislave.

Obvody správnych súdov navrhujeme naviazať na obvody administratívno-správnych krajov. Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. Preto je logické, aby správne súdy boli kreované z hľadiska vymedzenia ich územného obvodu obdobným spôsobom.

(Navrhované usporiadanie sídiel a obvodov troch správnych súdov)

Prechod výkonu správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy je upravený nasledovne:

Odovzdávajúci krajský súd Preberajúci správny súd
Krajský súd v Bratislave Správny súd v Trnave
Krajský súd v Trnave
Krajský súd v Trenčíne
Krajský súd v Banskej Bystrici Správny súd v Banskej Bystrici
Krajský súd v Nitre
Krajský súd v Žiline
Krajský súd v Prešove Správny súd v Košiciach
Krajský súd v Košiciach

Zriadenie správnych súdov má v zmysle návrhu prebehnúť v dvoch fázach. Prvou fázou je ich vznik, ktorý sa navrhuje ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona, t.j. od 1. marca 2022. Druhou fázou je začatie vykonávania ich činnosti, ktoré sa navrhuje od 1. septembra 2022. Vzniká tak časový úsek niekoľkých mesiacov, ktorý vytvára priestor pre reálne vybudovanie týchto súdov, počnúc vyriešením otázky ustanovenia ich predsedov, výberu ich sudcov, ako aj materiálneho-technického zabezpečenia súdov (napr. budovy, kancelárske vybavenie, počítačová technika a pod.).

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky