Mesiac: <span>september 2021</span>

24. 09. 2021

Pred rokom 23. septembra 2020 predstavila  predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen Nový pakt o migrácii a azyle.  Ide o rámcový strategický nelegislatívny dokument, ktorý načrtáva  reformy v oblasti migrácie a azylu s cieľom nahradiť ad hoc riešenia pri riadení zmiešaných migračných tokov komplexným prístupom.

Čo sa za ten rok udialo? Pandémia SARS-CoV-2 mala výrazný dopad aj na migráciu: počet žiadostí o medzinárodnú ochranu v EÚ sa dočasne prepadol a ocitol sa na úrovni z roku 2013 /Správa úradu EASO o azyle 2021/. Migračnú „pohodu” narušili až letné udalosti na hraniciach EÚ s Bieloruskom a odchod spojencov spojený s pádom vlády v Afganistane. Váhanie členských štátov nad spoločnou dohodou s veľkou pravdepodobnosťou vystrieda svižnejšie tempo v implementácii  krokov uvedených v tzv. cestovnej mape, ktorá je prílohou paktu.

Čo sa teda udialo v EÚ za ostatný rok v oblasti migrácie?  

• Vystriedali sa tri predsedníctva v Rade EÚ: po Nemecku a Portugalsku rok 2021 ukončí Slovinsko. 
• Uskutočnilo sa viac ako 30 videokonferencií  odborných pracovných skupín, 9 zasadnutí ministrov vnútra v rámci Rady JHA, kde sa aspoň okrajovo diskutovalo aj o pokroku pri napĺňaní cieľov paktu.
• Experti ministerstva vnútra, migračného úradu a úradu hraničnej a cudzineckej polície sa podieľali na článkovom čítaní legislatívnych návrhov nových nariadení predložených spolu s paktom; konkrétne:
  • k tzv. procedurálnemu nariadeniu, kde sa uskutočnili  2 článkové čítania;
  • k nariadeniu EURODAC, pri ktorom sa aktuálne ukončili práce na treťom kompromisnom znení,  a ktoré by mohlo byť pri politickej vôli skoro prijaté;
  • nariadenie o preverovaní prichádzajúcich migrantov (skríning) prešlo tiež viacerými expertnými čítaniami a aj vzhľadom na situáciu v Afganistane je snaha o jeho skoré prijatie, ako aj na
  • asi najkomplexnejšom nariadení o riadení migrácie a azylu, kde stále prebiehajú diskusie k prvému kompromisnému textu.

Hoci pakt o migrácii a azyle pozostáva z 9 kapitol a pokrýva rôzne aspekty migrácie /legálnu migráciu, ochranu hraníc, boj proti prevádzačom, medzinárodnú ochranu, integráciu cudzincov a tiež návraty tých, ktorí pre pobyt v EÚ nespĺňajú podmienky/, pozornosť verejnosti sa upriamuje spravidla len na jediný aspekt solidarity, navyše často zúžený na tzv. kvóty.

Ide o politicky veľmi citlivú tému,  pri ktorej panuje zhoda členských štátov o potrebe pomáhať krajinám na vonkajšej  Schengenskej hranici. Chýba však kompromis, ako túto solidaritu prejaviť. Návrh nariadenia o riadení azylu a migrácie má viac ako 100 strán a v článku 45 uvádza viacero možností – relokácie, návratové sponzorstvo, opatrenia na budovanie kapacít v oblasti azylu, príjmu a návratu či v oblasti spolupráce s tretími krajinami. K nariadeniu sa len v roku 2021 konalo takmer 20 online rokovaní na rôznej úrovni, dosiaľ bez úspechu pri nájdení kompromisu.

Situáciu v otázkach solidarity  sa preto EÚ snaží riešiť úsilím o prijatie aspoň tých  legislatívnych návrhov, ktoré majú skôr technický charakter. Patrí k nim nariadenie o zriadení Agentúry EÚ o azyle /terajšie EASO/,   nariadenie EURODAC, ktoré okrem iného umožní lepšiu evidenciu migrantov a mať tak presnejšie údaje o ich pohybe,  alebo tzv. nariadenie k skríningu, teda na  preverovanie prichádzajúcich migrantov na vonkajších hraniciach.

19. 09. 2021

Slovenská republika poskytne Bosne a Hercegovine materiálnu humanitárnu pomoc v hodnote takmer 36 tisíc eur a pomôže so zaškolením sociálnych pracovníčok v novom migračnom centre Lipa neďaleko mesta Bihač. Ide o prejav solidarity Slovenska pri podpore krajín, ktoré sú pod silným migračným tlakom.

Štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner po stretnutí s ministrom bezpečnosti Bosny a Hercegoviny Selmom Cikotićom v piatok 17. septembra 2021 v Sarajeve podpísali bilaterálne Memorandum o spolupráci v oblasti migrácie a azylu. Cieľom memoranda je pomôcť vytvárať bezpečné a stabilné podmienky pre migrantov i pracovníkov migračných centier na území tohto štátu. Zároveň ďalej rozvíja spoluprácu medzi migračným úradom MV SR a Službou pre prácu z cudzincami Bosny a Hercegoviny. Tento zámer je financovaný z programu Slovak Aid s názvom Zdieľanie slovenskej skúsenosti. V jeho rámci pomôžu vyslaní experti migračného úradu MV SR pri budovaní domácich kapacít pre správu migračných centier a v manažovaní migračných tokov v teréne. 

„Malé krajiny, ktoré chcú niečo znamenať v Európe, sú odsúdené na spoluprácu. Citlivo preto vnímame situáciu v Bosne a Hercegovine v oblasti migrácie. Sme v neporovnateľne komfortnejšej situácii, a preto ponúkame svoje kapacity na prenos skúseností a materiálnu pomoc,” povedal štátny tajomník, ktorý zároveň pozval ministra Cikotića na návštevu Slovenska.

Vedúci delegácií skonštatovali, že hoci okolnosti vývoja situácie v Afganistane zatiaľ nenasvedčujú o okamžitom náraste počtu utečencov na balkánskej trase, monitoringu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pretože zopakovanie migračnej krízy z rokov 2018-2019 by malo pre Bosnu a Hercegovinu ako nečlenskú krajinu EÚ vážne materiálne, spoločenské i politické dôsledky.  

Po skončení rokovania sa slovenská delegácia presunula do dočasného migračného centra Ušivak na okraji Sarajeva, kde V. Leitner odovzdal symbolický šek zástupcovi riaditeľa Služby pre cudzinecké otázky BaH Mirsadovi Buzarovi.  Humanitárna zásielka obsahuje spacie vaky, karimatky, termosky, oblečenie, stany, hygienické balíčky, hračky a školské potreby.

„Bosnu a Hercegovinu vnímame ako kľúč k stabilite regiónu, a tým aj Európy. Náš záujem je Bosna a Hercegovina ako rešpektovaný a suverénny člen európskej a transatlantickej bezpečnostnej komunity,” uzavrel Vendelín Leitner.

13. 09. 2021

Ako lepšie nastaviť služby občanom, zefektívniť prácu polície i hasičov. To sú úlohy, ktoré v najbližšom čase čakajú Inštitút správnych a bezpečnostných analýz (ISBA) ministerstva vnútra. Jeho úlohou je poskytovať vedeniu rezortu na dôkazoch založené podklady pre  efektívne rozhodovanie.

„Naším nástrojom, ako dosiahnuť posun k vyššej efektívnosti rezortu a kvalite služieb, sú dáta. Práve vďaka nim dokážeme navrhovať politiky adresnejšie, aby plnili ciele, ktoré si rezort stanovil,” hovorí nový riaditeľ ISBA Tomáš Černěnko. Analytický tím rezortu vnútra čakajú pod novým vedením aktuálne témy vrátane boja proti dezinformáciám či zefektívnenie samospráv. O tom, na čom bude ISBA v krátkom čase pracovať,  porozpráva Tomáš Černěnko verejnosti naživo už 20. septembra 2021 v rámci verejného vypočutia.

Verejné vypočutie nového vedenia zaviedli štátne analytické jednotky ako dobrú prax s cieľom šíriť povedomie a verejnú informovanosť o úlohách štátnych analytičiek a analytikov. Verejnosť má v rámci aktivity jedinečnú možnosť klásť riaditeľovi ISBA otázky o plánoch analytickej jednotky a o jej aktuálnych úlohách.

Verejné vypočutie budete môcť sledovať online v pondelok 20. septembra od 14. hodiny na tomto linku: 
https://mvsr.webex.com/mvsr/j.php?MTID=m4b12d3a0177dbf489832b7724dbae4fc

Prečítajte si:

10. 09. 2021

Slávnostným Gaudeamus Igitur sa v piatok 10. septembra 2021 skončil akt otvorenia akademického roka 2021/2022 na Akadémii Policajného zboru v Bratislave spojený s imatrikuláciou študentov prvých ročníkov. Na štúdium nastúpilo 88 kadetov a 56 civilných študentov.

„Mám úprimnú radosť z toho, že ste si vybrali Akadémiu PZ v Bratislave a pevne verím, že tento výber neoľutujete. Policajný zbor potrebuje rozumných a šikovných mladých ľudí, ktorí budú pracovať podľa zásady „pomáhať a chrániť“ a prispejú tak k prinavráteniu dôvery občanov v Policajný zbor,“ uviedol v príhovore študentom minister vnútra Roman Mikulec. Doplnil, že akadémia pripravuje do pracovného života aj absolventov, z ktorých mnohí zastávajú významné pracovné pozície na civilno-správnom úseku verejnej správy.

Študentov a kolegov následne privítala rektorka akadémie Lucia Kurilovská, ktorá vysokú školu vedie od roku 2014.  Na otvorení sa zúčastnili zástupcovia vedecko-pedagogického zboru, akademickej obce, študenti, vedúci katedier a pozvanie prijali aj riadiaci pracovníci Prezídia Policajného zboru a ministerstva vnútra.

Akadémia PZ je štátna škola univerzitného typu vzdelávajúca predovšetkým príslušníkov ozbrojených zložiek. Do praxe pripravuje vysokoškolsky kvalifikovaných a profesionálne zdatných odborníkov pre útvary Policajného zboru, odborné pracoviská ministerstva vnútra a ďalšie štátne i neštátne bezpečnostné služby. Poskytuje I. II. aj III. stupeň vzdelávania, v rámci celoživotného vzdelávania mnoho špecializačných kurzov, rigorózne konania a jej súčasťou je aj Univerzita tretieho veku.

Brány akadémie od roku 1992 opustili tisíce úspešných absolventov, ktorí získali jedinečné vzdelanie v bezpečnostných službách, v oblasti ochrany osôb a majetku i bezpečnosti vo verejnej správe.

Katedry Akadémie budú v aktuálnom školskom roku vzdelávať 1334 študentov – 783 mužov a 551 žien. V študijnom programe Bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku sa vzdeláva 989 poslucháčov, väčšina externou formou. V programe Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe študuje 345 poslucháčov.

Foto: MV SR, Vladimír Benko

10. 09. 2021

Nový jednotný systém krízového riadenia pre zvýšenie odolnosti a ochrany obyvateľov je jednou z najväčších výziev Slovenska. Zhodlo sa na tom viac ako 70 strategických krízových manažérov z okresných úradov Slovenska počas konferencie o modernizácii politiky civilnej ochrany a krízového riadenia. Konferencia pod záštitou štátneho tajomníka MV SR Vendelína Leitnera bola súčasťou Iniciatívy o sieťovanie partnerov civilnej ochrany a krízového riadenia.

Zmena v riadení bezpečnostných hrozieb prírodného, sociálneho, zdravotného alebo technologického charakteru bude spočívať najmä v jednotnom vedení krízovej komunikácie dotknutých zložiek a odborov krízového riadenia v úzkej spolupráci so všetkými štátnymi a verejnými inštitúciami a samosprávami.

Štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner pri tejto príležitosti ocenil obetavý a profesionálny prístup krízových manažérov a zároveň povedal: „Našou spoločnou snahou je pripraviť novú Koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany, ktorá bude zahŕňať potreby neustáleho posilňovania národného systému civilnej ochrany a integrovať vstupy od všetkých organizácií, ministerstiev a verejnosti.”

Na pomoc civilného núdzového plánovania a riadenia hrozieb prichádza aj komplexná digitalizácia informácií a dát prostredníctvom mapových služieb Prezídia PZ, situačných školení na scenároch, moduloch a na dynamických online dátach.

“Našou víziou je pretaviť skúsenosti z pandémie do sfunkčnenia systému riadenia krízových javov a zabezpečiť finančné prostriedky na komplexnú modernizáciu pracovného prostredia krízových manažérov, operatívcov a intervenčných jednotiek na Slovensku,” dodal generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Marián Dritomský.

09. 09. 2021

Dočasným policajným prezidentom bude Štefan Hamran. Do funkcie nastúpi 16. septembra. Na tlačovej konferencii vo štvrtok 9. septembra 2021 tom informoval minister vnútra Roman Mikulec. „Pre mňa je dôležité, aby bola jeho nástupom zachovaná kontinuita,” vyhlásil Roman Mikulec.

Poukázal na pripravovanú reformu polície, tiež úlohy v súvislosti s materiálno-technickým zabezpečením Policajného zboru. Priblížil, že pri výbere sa rozhodoval z piatich mien. Štefan Hamran poďakoval ministrovi za prejavenú dôveru. „Budem sa snažiť do bodky naplniť všetky jeho očakávania vo vzťahu k tejto funkcii,” zdôraznil.

Štefan Hamran je veliteľom útvaru osobitného určenia. V minulosti sa už uchádzal o funkciu prezidenta PZ.

 
Riadne výberové konanie na nového policajného prezidenta má byť vyhlásené do 30 dní od zániku funkcie. Minister Roman Mikulec zdôraznil, že sa budú snažiť nové pravidlá voľby policajného prezidenta čo najskôr dostať do legislatívneho procesu. „Tak, aby sme podľa toho mohli fungovať,” dodal.

Policajného prezidenta podľa platného zákona č. 73/1998 o štátnej službe vymenúva minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie trvá štyri roky.

Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po tom, ako sa funkcie vzdal k 15. septembru Peter Kovařík.  
   
Zdroj: MV SR, TASR