Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudky v prípadoch Raticová proti Slovenskej republike a Šárnik proti Slovenskej republike. Sťažovatelia sa sťažovali na porušenie ich práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote. ESĽP v oboch prípadoch skonštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.
V prípade Raticová proti Slovenskej republike sa sťažovateľka sťažovala na neprimeranú dĺžku exekučného konania. Sťažovateľka sa so sťažnosťou najprv dvakrát obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Prvá ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Na základe druhej ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatoval porušenie práv sťažovateľky a priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR. ESĽP sa nestotožnil s tvrdením vlády, že sťažovateľka stratila status poškodenej osoby. Vzal do úvahy, že exekučné konanie prebiehalo viac ako 11 rokov. Dospel k záveru, že v posudzovanom prípade bola dĺžka konania neprimeraná a konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. ESĽP priznal sťažovateľke sumu 5 200 EUR za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu a sumu 250 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov.
V prípade Šárnik proti Slovenskej republike sťažovateľ namietal neprimeranú dĺžku trestného konania, ktoré bolo vedené vo veci jeho obvinenia zo zavinenia dopravnej nehody a spôsobenia škody na zdraví. Sťažovateľ sa so sťažnosťou na dĺžku konania obrátil najprv na ústavný súd, ktorý ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú. ESĽP sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá tvrdila, že celková dĺžka konania 4 roky a 7 mesiacov nepredstavovala porušenie požiadavky primeranej lehoty a poukazovala na to, že konanie skončilo krátko po rozhodnutí ústavného súdu. ESĽP dospel k záveru, že dĺžka konania bola neprimeraná a konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažovateľovi priznal ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu 2 600 EUR.
Minister vnútra SR Roman Mikulec na pôde vládneho hotela Bôrik privítal vo štvrtok 10. júna 2021 ministra Grécka pre migráciu a azyl Notisa Mitarachiho. Stretnutie k otázkam ochrany vonkajších hraníc EÚ a boja proti nelegálnej migrácii sa uskutočnilo na žiadosť gréckej strany.
Počas stretnutia došlo k podpisu bilaterálnej dohody medzi Ministerstvom vnútra SR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) o spoluúčasti Slovenskej republiky pri zmiernení následkov migrácie v Grécku.
O pomoci Grécku v súčinnosti s Rakúskom rozhodla vláda svojím uznesením v marci 2021 v rámci záväzku tzv. flexibilnej solidarity. IOM pri podpise reprezentovala riaditeľka slovenskej kancelárie Zuzana Vatráľová.
Počas pracovného obeda ministri a ich delegácie prediskutovali pozitíva a negatíva globálnej migrácie a zhodli sa na tom, že v oblasti nelegálnej migrácie je kľúčovou otázkou ochrana vonkajších hraníc Únie a posilnenie spolupráce s krajinami pôvodu iregulárnych migrantov. Minister Mitarachi poďakoval za slovenskú pomoc pre utečenecké tábory a policajtov vysielaných v misiách agentúry Frontex.
„Pandémia dočasne zmenšila prílev nelegálnych migrantov do Európy, ale nezmenšila sa pozornosť, ktorú tejto problematike venujeme. Slovenská republika je v tejto oblasti suverénnym štátom, ktorý o svojej migračnej politike rozhoduje samostatne. Zároveň ale ponúkame pomocnú ruku tam, kde je to potrebné. Som preto úprimne rád a verím, že voči Grécku sme vyjadrili jasné gesto solidarity v podobe podpísanej zmluvy na dnešnom stretnutí,” povedal minister vnútra R. Mikulec.
Pomoc Slovenskej republiky pre Grécko má podobu finančného príspevku vo výške 1 milióna € pre zabezpečenie zdravotníckeho personálu, materiálu a techniky pre utečenecké tábory na jeho území.
„Do budúcnosti si želám kvalitnú spoluprácu s Gréckom, ktoré môže vždy rátať so Slovenskou republikou ako s partnerom, ktorý v núdzi neuhýba,” zdôraznil Roman Mikulec.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Vláda navrhne Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, aby prijal odporúčanie na odvolanie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Adriána Szabóa. Návrh ministra vnútra Roman Mikulca v stredu 9. júna 2021 schválil kabinet. Dôvodom návrhu je obvinenie vznesené riaditeľovi ÚIS vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa a prijímanie úplatku.
Minister vnútra Roman Mikulec poveril zastupovaním funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby pplk. JUDr. Petra Scholtza, PhD.
Peter Scholtz je príslušníkom Policajného zboru od decembra 1994. Začínal na obvodnom oddelení Policajného zboru v Senci, v rokoch 2002 až 2004 bol zástupcom riaditeľa OO PZ Senec.
Na inšpekcii bol služobne zaradený 8 rokov (2004 až 2012), kde vykonával v roku 2011 riadiacu pozíciu – zástupca riaditeľa odboru inšpekčnej služby Západ. V septembri 2012 na základe rozhodnutia vtedajšieho vedenia musel z inšpekcie odísť ako nežiadúca osoba. Peter Scholtz bol do súčasnosti služobne zaradený na odbore správy informačných systémov polície Prezídia Policajného zboru.
Študoval na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, kde v roku 2003 získal titul doktor práv.
Minister vnútra vníma Petra Scholtza ako človeka, ktorý je kvalifikovaný, dôkladne pozná procesy, prácu aj fungovanie Úradu inšpekčnej služby. Svoju bezúhonnosť preukázal testom na polygrafe, ktorý podstúpil pred poverením na zastupovanie. Vyšetrenie na polygrafe podstúpil dvakrát aj počas služobného zaradenia na Úrade inšpekčnej služby.
V prípade, že Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť trojpätinovou väčšinou všetkých členov odporučí vláde odvolanie Adriána Szabóa a následne ho vláda na svojom rokovaní odvolá, do 30-tich dní od tohto dňa bude v zmysle zákona o štátnej službe policajtov vyhlásené riadne výberové konanie na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.
Prečítajte si tiež:
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Súhlas, jeho význam pri postihovaní znásilnenia a sexuálneho násilia a posilňovanie ochrany obetí sexuálneho násilia a znásilnenia. O týchto citlivých a dôležitých témach dnes diskutovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková s riaditeľom Amnesty International Slovensko, Radom Slobodom.
Amnesty International Slovensko začiatkom roka spustilo kampaň s názvom Hovorme o súhlase, ktorej cieľom je rozšírenie povedomia a posilnenie ochrany obetí sexuálneho násilia a znásilnenia. Amnesty International vníma ako jednu z priorít v tejto oblasti nutnosť zmeny zákonnej definície znásilnenia. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sa v trestnoprávnej definícii zameriavajú na prítomnosť násilia či hrozby násilia. Pozornosť by sa však podľa Amnesty International mala presunúť na prítomnosť alebo neprítomnosť súhlasu. Z pohľadu ľudských práv je súhlas nepochybne hranicou medzi dobrovoľnými sexuálnymi aktivitami a znásilnením, pretože práve súhlas zaručuje právo na osobnú autonómiu a telesnú integritu. Napriek tomu Slovensko patrí k tým krajinám v Európe, ktoré neuznávajú v trestnoprávnej definícii, že sex bez súhlasu je znásilnením.
„Amnesty International presadzuje, aby znásilnenie bolo definované na základe toho, či bol alebo nebol udelený súhlas, a teda aby sa zmenili zastarané definície, ktoré v súčasnej legislatíve na Slovensku máme. O tom sme dnes spolu hovorili a ja sa veľmi teším, že pri tejto úvodnej debate na ministerstve spravodlivosti sme našli viacero prienikov a verím, že takáto zmena by sa mohla pretaviť aj do reality a okrem toho, že by sme sa tak zaradili ku krajinám, ktoré sa snažia chrániť ľudské práva obetí sexuálneho násilia a znásilnenia, tak zároveň by sme, a to v prvom rade, pomohli najmä preživším znásilnenia na Slovensku, pretože dnes vieme, že aj keď tu je obrovský počet ľudí, ktorí prežijú znásilnenie, alebo sexuálne násilie, tak nemajú odvahu a boja sa vôbec ísť na políciu vyhľadať pomoc. A práve v tomto by im tá zmena zákonnej definície mohla byť nápomocná“, vysvetľuje Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International.
Lucia Berdisová, poradkyňa ministerky pre oblasť ústavného práva dodáva, že: „Tematika znásilnenia a sexuálneho násilia má veľké ľudskoprávne presahy. Myslím, že tá súčasná definícia nie úplne reflektuje kľúčové ústavné hodnoty ako sú dôstojnosť a autonómia ľudskej vôle, preto je dôležité autonómiu a autentickú schopnosť slobodného rozhodovania sa a reflexie vôľového prvku do tej definície podľa môjho názoru dostať.“
Ministerka spravodlivosti, Mária Kolíková, uvažuje nad zmenou právnej úpravy v tejto oblasti. „Osobitne kľúčové je rozprávať sa o tom, či definícia v Trestnom zákone, ktorá sa orientuje na otázku násilia, je dostatočná. Určite by sme sa mali rozprávať o tom, že ak tu nie je vôľa, tak je to čin, ktorý by mal byť odsúdeniahodný a mal by mať jasné opodstatnenie aj v Trestnom zákone a mali by sme to chápať jednoznačne ako trestný čin. O tom sme sa rozprávali a táto iniciatíva má jednoznačne našu podporu“, uzatvorila ministerka M. Kolíková.
Ministerstvo vnútra SR je najväčšie ministerstvo na Slovensku, a preto sme sa rozhodli priblížiť širokej verejnosti samotný rezort a prácu ľudí v ňom. O fungovaní jednotlivých zložiek – silových zborov, záchranárov, športovcov a úradníkov sa budete môcť dozvedieť v podcaste Zvnútra o vnútre.
Zverejňovať ho budeme dvakrát do mesiaca, každý druhý štvrtok v audio podobe na Facebooku ministerstva vnútra, na LinkedIn, Anchor aj Spotify. Prvý podcast s horským záchranárom – kynológom Jánom Žiškom vyšiel vo štvrtok 10. júna 2021. Okrem priblíženia našej práce, veríme, že inšpirujeme tých, ktorí by sa k nám chceli pridať.
Policajti, hasiči, športovci, záchranári, dopravné inšpektoráty, doklady, krízové riadenie, archívy, vojnové hroby, ale aj nemocnice a verejná správa patria pod Ministerstvo vnútra SR, ktoré je najväčším zamestnávateľom na Slovensku. Ľudia z nášho rezortu nosia uniformy aj obleky, máme úradníkov aj ľudí, ktorí zasahujú pri záchrane životov a ochrane verejného poriadku.
V agende ministerstva vnútra je aj živnostenské podnikanie, udeľovanie azylov, štátne symboly, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, povoľovanie verejných zbierok, zhromažďovanie, registrácia občianskych združení, voľby, koordinácia výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy.
Pracujú u nás aj piloti či letušky. Sú súčasťou Leteckého útvaru MV SR.
Pod rezortom vnútra pôsobí aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Spravujeme operačný program Efektívna verejná správa a časť operačného programu Ľudské zdroje a Kvalita životného prostredia.
Úradné veci so štátom vybavia občania v klientskych centrách, ktoré sme zriadili na okresných úradoch.
Máme aj hudobné teleso: Hudba MV SR je veľký dychový orchester s bohatým a rôznorodým programom.
Môžete sa s nami vybrať aj do múzea, do toho policajného.
Medaily z olympiád nosia na Slovensko športovci zo strediska vrcholového športu, ktorým je Športové centrum polície.
Dvojrezortná Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a. s. sa môže pýšiť tým, že patrí medzi najlepšie nemocnice na Slovensku. O vozový park sa nám starajú Automobilové opravovne MV SR.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Pandémia a jej dôsledky pre kriminalitu, vyhliadky vnútornej bezpečnosti krajín v súvislosti s nástupom umelej inteligencie, schengenská stratégia, boj proti terorizmu, či riadenie migračných tokov so susednými krajinami boli hlavnými témami rokovania Rady ministrov spravodlivosti a vnútra v utorok 8. júna 2021 v Luxemburgu.
Páchatelia trestnej činnosti sa rýchlo prispôsobili novému prostrediu, čo si vyžiadalo cielenú operatívnu reakciu, aby sa zabránilo zneužívaniu pandémie teroristickými skupinami a na páchanie závažnej a organizovanej trestnej činnosti.
„Na základe poznatkov o vplyve pandémie COVID-19 na vnútornú bezpečnosť sa dnes, o rok neskôr, musíme sústrediť na to, aby sa súčasná kríza nestala bezpečnostnou krízou, aby sme zlepšili odolnosť a pripravenosť na budúce krízy,“ zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec.
Krajiny preto potrebujú spoločne budovať lepšiu odolnosť a pripravenosť. Ako kľúčové sa javia problémy extrémistickej propagandy v online prostredí a sociálny dopad na obyvateľstvo v dôsledku nestabilnej ekonomickej situácie, s ktorou súvisí nárast kriminality, domáceho násilia a taktiež radikalizácie. V boji proti nim sa v praxi osvedčuje najmä preventívne informovanie verejnosti o opatreniach, dostupných liečivách a ich overených zdrojoch.
Migračné toky
Ministri hovorili aj o tom, ako čeliť výzvam zvýšených migračných tokov do EÚ v čase diskusií o novom potrebnom pakte o migrácii o azyle. Minister vnútra Roman Mikulec konštatoval, že na spoločnú hranicu prichádzajú ľudia, ktorí v absolútnej väčšine neutekajú pred prenasledovaním, ani pred vojnou, veľa z nich dokonca ani nežiada o azyl.4
V súvislosti s tým sa rokovalo aj o tzv. Schengenskej stratégii, ktorej cieľom je plne funkčný a odolný Schengenský priestor a takisto revízia hodnotiacich a monitorovacích mechanizmov. Vzhľadom na pretrvávajúce kontroly na vnútorných hraniciach Komisia avizuje spustenie politického a technického dialógu s dotknutými členskými štátmi.
Minister vnútra Roman Mikulec pripomenul, že Schengenský priestor bez vnútorných kontrol nie je len výdobytok integrácie, ale samotný účel, pre ktorý EÚ existuje. „Akékoľvek vnútorné kontroly vníma aj slovenská spoločnosť veľmi citlivo a rozvíjanie toho, čo v hodnotiacom systéme funguje, pokladáme za správny prístup. Nemali by sme však pritom zabúdať na čo najskoršie rozšírenie Schengenského priestoru o ďalších členov spĺňajúcich podmienky vstupu, čiže o Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko,“ spresnil.
Umelá inteligencia
Ďalšou z tém diskusie ministrov boli aplikácie umelej inteligencie z hľadiska vnútornej bezpečnosti v kontexte navrhovaných harmonizovaných pravidiel umelej inteligencie /Artificial Intelligence Act – AIA/.
„Som rád, že jedným z cieľov návrhu nariadenia je kontrolovať riziká a zaručiť spoľahlivé využívanie umelej inteligencie. Aplikácie umelej inteligencie ponúkajú aj úplne nové možnosti pre výkon bezpečnostných zložiek, ktoré doposiaľ neexistovali,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec.
AIA uvádza niekoľko senzitívnych oblastí použitia umelej inteligencie, z ktorých tri sú relevantné pre vnútornú bezpečnosť, a to
biometrická identifikácia a kategorizácia fyzických osôb,
presadzovanie práva,
migrácia, azyl, riadenie hraničných kontrol.
Ako jedno z kritérií na posúdenie možnej škody môže poslúžiť miera zásahu do základných práv. Minister Roman Mikulec doplnil, že zatiaľ sa len analyzujú dopady nasadenia umelej inteligencie, „pričom by vyslovene pomohlo sektorové hodnotenie, špeciálne zamerané na vnútornú bezpečnosť“.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na základe vývoja bezpečnostnej a epidemickej situácie na území Slovenskej republiky a v susedných štátoch polícia zmierňuje náhodné kontroly dodržiavania karanténnych povinností po vstupe na územie Slovenskej republiky cez vnútorné hranice. Napriek tomu treba na hraničných priechodoch rátať s cielenými kontrolami dodržiavania protipandemických opatrení.
Zároveň upozorňujeme, že aj napriek tomu sú osoby povinné dodržiavať platné opatrenia ustanovené vyhláškou ÚVZ SR.
Slovenská republika taktiež ukončí obmedzeniapri vstupe osôb cez malé cestné priechody a iné turistické cesty z Poľskej republiky a Českej republiky.
Obmedzenia ostávajú na hraniciach s Maďarskom, keďže maďarská strana oproti predchádzajúcemu obdobiu otvorila iba hraničných priechod Tachty – Cered /od 7. 9. hod. a od 16. – 18. hod/.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Obecné zastupiteľstvo je najvyšším „legislatívnym“ orgánom obce. V praxi sa však veľmi často stretávame s tým, že poslanci obecného či mestského zastupiteľstva nemajú dostatočné právne vzdelanie a povedomie. To prináša viaceré problémy s praktickou aplikáciou ich plnenia. Najväčší problém je pritom s prijímaním uznesenia obecného zastupiteľstva.
Najčastejšie problémy vznikajú predovšetkým vo chvíľach, keď sa dostanú do sporu zastupiteľstvo a starosta obce / primátor mesta. Vtedy dôjde k nepodpísaniu pôvodne prijatého uznesenia zastupiteľstva. Mnohí poslanci obecných či mestských zastupiteľstiev nemajú však dostatočné právne vzdelanie, čo prináša viacero problémov najmä v aplikačnej praxi. Uznesenia zastupiteľstiev sú tak „znovusplatňované“, „obnovované“, „znovuobnovované“ a pod. Dochádza tak k situáciám, kedy sú vďaka nedostatočnému právnemu povedomiu poslancov zahlcované orgány kontroly, predovšetkým prokuratúry a súdov.
„Starosta môžepozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10.“
Táto možnosť je starostovi vyslovene priznávaná, a to v taxatívne vymedzených prípadoch. Tie sú však svojim obsahom tak rozsiahle, že starosta obce môže v extrémnych prípadoch za zjavne nevýhodné považovať prakticky každé uznesenie obecného zastupiteľstva. Zákon o obecnom zriadení pritom expressis verbis (výslovne) hovorí, že postačuje domnienka, a to v obidvoch v zákonom uvádzaných prípadoch. Ide o subjektívny rozhodovací proces starostu obce, pričom táto subjektívnosť pri rozhodovaní sa uplatňuje aj v prípade predpokladu nezákonnosti.
Túto právomoc starostu mnohí ľudovo nazývajú ako „právo veta“, čo nie je úplne správne. Preto sa v odbornej praxi využíva termín „sistačná právomoc“. Uvedenú právomoc je možné aplikovať prakticky na akékoľvek uznesenie zastupiteľstva s dvomi výnimkami. Zo sistačnej právomoci starostu je vyňaté uznesenie o voľbe hlavného kontrolóra a uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu. Ak si však odmyslíme tieto dve podmienky, dôvod nepotvrdenia uznesenia je právne irelevantný.
Práve sistačná právomoc starostu prináša neželaný jav, a to neschopnosť niektorých poslancov správnym spôsobom potvrdzovať uznesenie obecného zastupiteľstva. Nesprávne pochopenie zákona tak spôsobuje, že volení zástupcovia v rámci samosprávy často prijímajú uznesenie formou, ktorú zákon nepozná.
Čo robiť ak starosta nepodpíše uznesenie?
Aplikačná prax často hovorí o tom, že poslanci, ktorí sa prvýkrát dostanú do výkonu funkcie, nevedia správnym spôsobom využiť svoje právo obecného, resp. mestského zastupiteľstva, ktoré im rovnako priznáva zákon o obecnom zriadení v zmysle § 13 ods. 8:
„Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.“
V tomto prípade je potrebné pri potvrdzovaní uznesení zastupiteľstva súbežne splniť niekoľkých kumulatívnych podmienok:
Zvýšené kvórum
V prvom rade ide o podmienku zvýšeného volebného kvóra medzi poslancami, ktorí uznesenie potvrdzujú. Kým na prijatie bežného uznesenia postačuje nadpolovičná väčšina poslancov, pre potvrdenie takéhoto uznesenia je potrebná už trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov. V prípade, že sa sistované rozhodnutie potvrdí napr. iba nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, takto potvrdené uznesenie je obligatórne neplatné a nemôže byť teda ani vykonateľné.
Lehota na potvrdenie
Kým v minulosti bola lehota na potvrdenie uznesenia stanovená na obdobie dvoch mesiacov, posledná novela zákona to zmenila. Aplikačná prax často prinášala problémy, na základe ktorých starostovia reálne zvolávali zasadnutie zastupiteľstva raz za tri mesiace. Tým reálne dochádzalo k upretiu možnosti využitia inštitútu potvrdenia uznesenia v prípade, že poslanci zastupiteľstva neboli dostatočne dôslední. Aktuálna právna úprava hovorí o tom, že takéto uznesenie musí byť potvrdené do 3 mesiacov.
Potvrdenie uznesenia
Zákon o obecnom zriadení expressis verbis uvádza, že ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť, ak uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť. Práve na základe jednoznačnej formulácie zákona vyplýva, že ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť, nie zmeniť, zrušiť, znovusplatniť a pod. Dôležitá je preto správna gramatická a štylistická formulácia, ktorá musí obsahovať obligatórne formuláciu „potvrdiť“ alebo „potvrdzuje“.
Zasadnutia obecných zastupiteľstiev sú ideálne v prípade, že sa nájde vzájomný konsenzus – zastupiteľstvo vs. starosta
Príklady z praxe
Zákon vyžaduje expressis verbis formuláciu, využívajúcu štylistiku slova potvrdiť, uvedené rozhodnutia zastupiteľstva sú obligatórne neplatné. V rámci postupu podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo nemôže meniť obsahové znenie potvrdzovaného uznesenia. Opačný výklad by znamenal, že v prípade iného znenia obsahu takto prijímaného uznesenia, by starosta s poukazom na poslednú vetu § 13 ods. 8 uvedeného zákona nemohol fakticky realizovať svoje sistačné právo voči obsahovo odlišnému uzneseniu ako bolo sistované uznesenie, ktoré malo obecné zastupiteľstvo potvrdiť.
Typickým príkladom je bližšie nešpecifikovaná obec, kde obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým „znovusplatňuje“, resp. „znovuobnovuje“ uznesenia nepodpísané starostom. Napadnuté uznesenia nakoniec skončili na prokuratúre, ktorá svojím rozhodnutím upozornila poslancov obecného zastupiteľstva na nezákonnosť takto prijatých uznesení a teda ich nevykonateľnosť. Prokurátor vo svojom upozornení uviedol, že v danom prípade je síce zrejmé, že zámerom poslancov bolo potvrdenie uznesení obecného zastupiteľstva, ktorých výkon starosta pozastavil, avšak učinili tak formou ich „znovuobnovenia“, teda formou, ktorú zákon o obecnom zriadení nepozná.
Starosta neakceptoval uznesenia obecného zastupiteľstva o „znovuobnovení“ uznesení, ktorých výkon pozastavil a tieto odmietol nepodpísať. Nemožno to však považovať za jeho nečinnosť, keďže ustanovenie § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení expressis verbis vyžaduje potvrdenie sistovaných uznesení trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov (táto podmienka bola splnená), nie ich zmenu, resp. znovuobnovenie.
Keďže proces vybavovania sťažnosti na prokuratúre sa konal na prelome rokov a jedným z potvrdzovaných uznesení bolo aj uznesenie o rozpočte, nastal tak právny problém, kedy poslanci mali dostatočnú vôľu na to, aby uznesenie o rozpočte potvrdili, avšak absencia dostatočného vzdelania a predovšetkým chuti sa dovzdelávať spôsobili, že tak učinili spôsobom, ktorý zákon nepozná.
Záver
Tento problém sa periodicky opakuje v menších, ale aj väčších obciach na Slovensku. Jeho zdroj je pomerne jednoduché pomenovať – ide o nedostatočnú odbornú prípravu poslancov obecného zastupiteľstva pre výkon svojej funkcie. Aj napriek tomu, že § 25 ods. 1 písm. f) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ukladá poslancom povinnosť prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie poslanca, prax ukazuje, že k tomu reálne nedochádza. Jeden z častých argumentov, s ktorými sa pri tom stretávame, je absencia akejkoľvek sankcie za porušenie povinnosti poslancov a praktická nemožnosť odvolania poslanca v prípade neplnenia jeho povinností, ktoré mu zákon ukladá. Teoretickým riešením tejto situácie by bolo primäť poslancov k reálnemu prehlbovaniu vedomostí prostredníctvom ročne taxatívne vymedzených školení, ktoré by museli aspoň raz absolvovať pre prehĺbenie svojich vedomostí (podobne ako je to napr. v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii). Opakované porušenie tejto povinnosti by mohlo mať za následok zánik mandátu poslanca. Podobnú obligatórnu povinnosť by však bolo vhodné aj pre starostov miest a obcí, ktorým to, podobne ako v prípade poslancov, prikazuje zákon o obecnom zriadení.
Ako som deklaroval v minulosti, nemám o rozpracovaných prípadoch žiadnu vedomosť a neprislúcha mi komentovať prácu orgánov činných v trestnom konaní. Všetky dôležité kroky v personálnej oblasti podnikám na základe relevantných informácii a podkladov. Požiadam špeciálneho prokurátora, ktorý si vyhradil komunikáciu celého prípadu, o informácie, ktoré budú dostatočné na rozhodnutie k spracovaniu a predloženiu odôvodneného návrhu vláde.
Ak špeciálny prokurátor potvrdí informácie, ktoré budú závažného charakteru, spracujem a predložím vláde návrh na odvolanie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby plk. JUDr. Adriána Szabóa.
V prípade, že sa s návrhom stotožní, postúpi ho výboru pre obranu a bezpečnosť na posúdenie.
Ak návrh prejde výborom, ktorý odporučí jeho odvolanie aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru, vláda riaditeľa Úradu inšpekčnej služby z funkcie odvolá.
Roman Mikulec, minister vnútra
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Minister vnútra Roman Mikulec v stredu 2. júna 2021 v Bratislave absolvoval bilaterálne rokovanie so svojím slovinským partnerom Alešom Hojsom. Hlavnou témou stretnutia bolo predstavenie priorít slovinského Predsedníctva v Rade EÚ.
Ministri sa intenzívne venovali aj otázke migrácie a azylu. V Slovinsku bolo za rok 2020 podaných približne 3 500 žiadostí o azyl, zatiaľ čo u nás iba 282. V tomto roku evidujeme 31 žiadostí o azyl, kým Slovinsko 257.
„Slovenská republika podporuje silnejšiu prevenciu migrácie, teda riešenie problémov už v krajinách pôvodu. Za najúčinnejší nástroj považujeme skutočne efektívne návraty. Ochrana vonkajšej hranice a zabránenie nelegálnym vstupom sú podstatné pre dobre fungujúci systém. Tieto postupy, ale musia byť reálne vykonateľné. SR uplatňuje k návrhom balíkový prístup, teda kým nebude dohodnuté všetko, nemôže byť dohodnuté nič,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.
Slovinský minister vnútra vyhlásil, že takýto balíkový prístup riešenia problematiky spočiatku preferovalo aj Slovinsko, vzhľadom na zdĺhavosť celého procesu je však krajina čoraz viac v oblasti riešenia problému migrácie naklonená čiastkovým, postupným krokom. Šéf rezortu vnútra zároveň zdôraznil, že aj Slovinsko odmieta povinné kvóty. Práve tie sa stali predmetom negatívnych reakcií a obáv časti slovinskej populácie. Solidarita je však podľa Aleša Hojsu absolútne kľúčová.
Ministri sa zaoberali aj otázkou vzájomnej spolupráce medzi našimi krajinami. Pochválili veľmi dobrú spoluprácu na úrovni Úradu špeciálnych služieb a operácií PPZ. Útvary intenzívne a dlhoročne spolupracujú vo výmene praktických skúseností ako aj pri konkrétnych prípadoch. Rovnako dobre je nastavaná aj spolupráca na úrovni kriminálnej polície PPZ v oblasti environmentálnej trestnej činnosti.
Slovinská republika prevezme predsedníctvo v rade EÚ po Portugalsku, ktoré v máji 2021 vydalo dokument o pokroku PT PRES v otázke Nového paktu o migrácii a azyle. Stále však pretrvávajú názorové rozdiely medzi členskými štátmi, napríklad v otázke balíkového prístupu k Paktu, či otázke solidarity.
Minister vnútra Roman Mikulec na záver stretnutia poprial svojmu partnerovi veľa zdaru pri hľadaní kompromisných riešení v tejto náročnej problematike.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
