Mesiac: <span>január 2021</span>

29. 01. 2021

Okresy Bratislava a Nitra s výsledkom 1,3 a 1,1 percenta pozitívnych patria po celoplošnom skríningu napokon k horším okresom. Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí  to na tlačovej konferencii v piatok 29. januára 2021 oznámil na základe verifikovania a preverenia všetkých dát zo skríningového testovania. Povinné testovanie ich síce nečaká, no minister výrazne odporúča obyvateľom opäť sa otestovať.

Podľa definitívnych výsledkov ostala miera pozitivity na úrovni 1,24 percenta. “Z celkovo realizovaných 297.323 testov bolo pozitívnych 36.978,” povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Oznámil tiež, že aj keď by sa malo v okresoch Bratislava a Nitra povinne testovať, vzhľadom na čas oznámenia informácie sa dohodol s predsedom vlády SR, aby sa zmenilo uznesenie vlády tak, že po 3. februári v týchto okresoch nebude vyžadované potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19. Minister však ľudí vyzval, aby sa testovali.

Poukázal pritom na situáciu v nemocniciach. “Najmä v Bratislavskom kraji rastie počet hospitalizovaných, miera rastu je okolo 4 percent, ak sa situácia nezmení, Bratislava sa dostane do rovnakej situácie, v akej bola Nitra,” upozornil  Marek Krajčí. “Naozaj odporúčam, aby sa ľudia v Bratislave i Nitre otestovali v najbližších dňoch,” uviedol minister.

Poukázal v tejto súvislosti i na to, že ak pri vývoji epidemiologickej situácie ostane Slovensko v rámci COVID automatu v najhoršom štvrtom stupni, teda “v čiernej farbe”, ľudia budú potrebovať pri ceste do zamestnania po 8. februári negatívny test. Odporučil testovať sa aj v okresoch Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš, ktoré po posune Bratislavy a Nitry medzi horšie okresy sa, naopak, dostali do skupiny s lepšími výsledkami.

Pri tejto príležitosti dodal, že každý okres, ktorý sa rozhodne testovať, dostane od štátu testy a päť eur za vykonaný test.

Zároveň oznámil, že vláda od 8. februára zrejme obnoví núdzový stav a zavedie ďalší zákaz vychádzania, z ktorého budú platiť v niektorých prípadoch výnimky pre tých, ktorí budú mať negatívny test na ochorenie COVID-19.

Zdroj: TASR, Ministerstvo zdravotníctva SR

29. 01. 2021

Rok 2020 bol náročný pre záchranné zložky a celkovo orgány krízového riadenia štátu a samosprávy nielen pre pandémiu koronavírusu. Minulý rok riešili 536 mimoriadnych udalostí, čo je oproti roku 2019 viac o 117 prípadov. Zhruba tri štvrtiny týchto udalostí boli povodne (389). Najviac zasiahnutý bol Prešovský kraj, v ktorom sa stalo 170 mimoriadnych udalostí, čo je približne tretina.

Štatistiku (PDF, 2 MB) zverejnilo Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR.

Počas povodní bol druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásený 388-krát a tretí stupeň povodňovej aktivity 250-krát.

Nasledujú mimoriadne udalosti ako únik nebezpečnej látky (28 prípadov), poplašná správa (26 prípadov), požiar (25 prípadov), nález neznámej látky (24 prípadov), zosuv pôdy (20 prípadov), havarijný stav mosta – cesty (7 prípadov), dopravná nehoda (5 prípadov), veterná smršť (3 prípady) a nedostatok pitnej vody (1 prípad).

V štatistike sú zahrnuté dopravné nehody väčšieho rozsahu alebo spojené s únikom nebezpečných látok. Podobne sú tu zaznamenané požiare väčšieho rozsahu, pri ktorých bolo potrebné varovanie obyvateľstva či evakuácia. 

„Pandémia koronavírusu je najväčšou krízou v našich moderných dejinách, na ktorú sa už takmer rok upriamuje naša pozornosť. Zverejnené čísla však ukazujú, že hasiči, policajti, zdravotníci a ďalšie zložky integrovaného záchranného systému minulý rok popri boji s pandémiou plnili aj svoje štandardné úlohy a zasahovali pri stovkách mimoriadnych udalostí. Ďakujem všetkým, ktorí chránia životy, zdravie a majetok ľudí v týchto náročných časoch, a sú v kritických chvíľach tam, kde ich najviac potrebujú,” povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Druhý najvyšší počet mimoriadnych udalostí evidujeme v Trenčianskom a Žilinskom kraji (zhodne po 70 prípadov). Nasledujú Košický (64), Banskobystrický (59), Trnavský (45), Nitriansky (33) a Bratislavský kraj (14). Najviac mimoriadnych udalostí vzniklo v okrese Prešov (30), potom Bardejov (29)  a Humenné (23).

Obce, mestá alebo okresné úrady vyhlásili minulý rok 89 mimoriadnych situácií, čo je menej v porovnaní s rokom 2019, kedy ich bolo vyhlásených 139. Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Nie pri každej mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje aj mimoriadna situácia.

Najčastejší dôvod vyhlásenia mimoriadnej situácie boli povodne (49) a zosuv pôdy (19). Najviac mimoriadnych situácií bolo vyhlásených v Žilinskom kraji (22), nasleduje Prešovský (15), Nitriansky (14), Košický (12), Banskobystrický, Trnavský (po 10) a Trenčiansky kraj (5). V Bratislavskom kraji nebola vyhlásená ani jedna mimoriadna situácia.

Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany (v Nitre, Slovenskej Ľupči a Jasove) mali v minulom roku spolu 74 výjazdov na miesto vzniku mimoriadnej udalosti, k cvičeniam alebo prezentačným aktivitám.

28. 01. 2021

Minister vnútra Roman Mikulec vymenoval vo štvrtok 28. januára 2021 za prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka. Minister to oznámil vo štvrtok večer na tlačovej konferencii na ministerstve vnútra.

Roman Mikulec deklaroval, že si za svojím rozhodnutím stojí a nezmení ho žiadna správa na sociálnej sieti. “Verím, že toto rozhodnutie bude postupom času vnímané ako správne rozhodnutie, ktoré prispeje k tomu, že sa zvýši dôveryhodnosť občanov v políciu,” vyhlásil. Rovnako verí, že policajti dostanú všetko to, čo k svojmu výkonu práce majú mať. Funkcia šéfa polície je podľa ministra najmä o zodpovednosti.

Minister poukázal aj na prípravu reformy Policajného zboru, chcel by tiež v krátkom čase predstaviť nový spôsob voľby policajného prezidenta. Petra Kovaříka považuje za profesionála, neprekáža mu, že pôsobil na Úrade vlády SR počas predchádzajúcej vlády. “Ja vnímam kariéru Petra Kovaříka ako profesionálneho príslušníka Policajného zboru. On nie je politik. Nie je nič iné než profesionál,” skonštatoval minister Roman Mikulec. Hlasov i dôvodov, ktoré mu hovorili, aby sa rozhodol pre Kovaříka, bolo podľa ministra viacero.

“Budem trvať na tom, aby sme pracovali, posúvali sa dopredu, aby sme dosiahli ciele, ktoré sme si stanovili. Som pripravený bojovať ďalej,” povedal policajný prezident Peter Kovařík, ktorý chce riešiť aj nízku dôveryhodnosť polície. Nový šéf polície tvrdí, že aj za jeho pôsobenia na Úrade vlády SR za neho hovorila robota. Policajný zbor musí byť podľa jeho slov apolitický. “Budem to presadzovať vo svojej funkcii,” vyhlásil. Národná kriminálna agentúra funguje a bude fungovať. Svojich podriadených chce hodnotiť podľa výkonu práce a nie podľa akýchsi obvinení na sociálnych sieťach.

Petra Kovaříka odporučila na vymenovanie výberová komisia a 25. januára 2021 Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Dosiaľ pôsobil vo funkcii dočasne po odstúpení Milana Lučanského.

O post policajného prezidenta sa uchádzal aj Štefan Hamran, ktorý je veliteľom útvaru osobitného určenia Prezídia PZ. Pred komisiou uspel, parlamentný výbor ho však nepodporil.
Funkčné obdobie prezidenta PZ je podľa aktuálnej legislatívy štvorročné. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie policajného prezidenta najviac na dve funkčné obdobia.

Zdroj a foto: MV SR, TASR

26. 01. 2021

Na Slovensku pri skríningovom testovaní na ochorenie COVID-19 od 18. do 25. januára vykonali 2.588.578 antigénových testov. Z toho 30.566 bolo pozitívnych. Miera pozitivity je tak v rámci Slovenska na úrovni 1,18 percenta.

Medzi najlepšie okresy priebežne patria Veľký Krtíš, Tvrdošín a Svidník. Medzi najhoršími okresmi sú Topoľčany, Levice a Hlohovec, ktoré majú priebežne mieru pozitivity nad dve percentá. V utorok 26. januára 2021  to oznámil premiér Igor Matovič.

POZRITE SI: Priebežné výsledky podľa okresov v tabuľke (XLSX, 20 kB)

Medzi okresy v červenej zóne patrí väčšia časť západného Slovenska. Výnimkou sú len okresy Nitra, Piešťany a Myjava. Zo stredného Slovenska sú červenými Liptovský Mikuláš, Bytča, Brezno, Detva, Poltár a Revúca. Z východného Slovenska sú najpostihnutejšími okresmi zatiaľ Rožňava, Kežmarok, Košice, Košice-okolie, Trebišov, Medzilaborce, Humenné a Snina. Predseda vlády avizoval, že v najhorších okresoch bude ďalšie kolo testovania.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí verí, že sa pri skríningovom testovaní “vychytalo” veľké množstvo nakazených ľudí, ktorí sú vysoko infekční. Ak sa bude podľa neho tento rok na Slovensku ďalej masívne testovať, môže byť jednou z najotvorenejších krajín. Podotkol, že testovať jednotlivé okresy, ohniská, nemá zmysel. Situácia na Slovensku, ako tvrdí, nie je dobrá a krajina sa nemôže podľa neho deliť na segmenty. “Červené okresy ukazujú, že je v nich oveľa rozšírenejšia britská mutácia nového koronavírusu,” povedal minister Marek Krajči.

Zdroj: MV SR, TASR, Úrad vlády

25. 01. 2021

Štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Vendelín Leitner v pondelok 25. januára 2021 uviedol Jána Orlovského do funkcie riaditeľa Migračného úradu rezortu vnútra.

„Slovensko je súčasťou otvoreného priestoru Európskej únie. Otázka migrácie patrí medzi tie, ktoré so sebou prinášajú množstvo výziev, ale zároveň aj príležitostí, ktoré sme doposiaľ využívali len okrajovo. Verím, že úrad pod novým vedením tieto možnosti identifikuje a v spolupráci s orgánmi štátu, samosprávy a občianskym sektorom tak prispeje k znižovaniu spoločenského napätia v súčasnej zložitej situácii doma i vo svete,“ skonštatoval Vendelín Leitner.

Migračný úrad bol zriadený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 501 z 13. júla 1993 na zabezpečenie plnenia úloh migračnej politiky.

Je odborným útvarom ministerstva pre otázky azylu a integrácie osôb, ktoré na Slovensku požiadali o azyl alebo im bola poskytnutá doplnková ochrana. Úrad zároveň plní aj úlohu správcu vládou zriadeného koordinačného orgánu pre politiky migrácie a integrácie cudzincov na území Slovenskej republiky. Programové vyhlásenie vlády SR pre obdobie 2020 až 2024 predpokladá prijatie novej migračnej politiky pre obdobie rokov 2021 až 2025.

 „V prvom rade  chcem poďakovať za prejavenú dôveru a povedať, že s pokorou prijímam zodpovednosť, ktorú funkcia riaditeľa migračného úradu prináša. Téma migrácie bude bezpochyby predstavovať veľkú výzvu pre celú Európu aj v najbližších rokoch. Je mimoriadne dôležité, aby sa členské krajiny snažili nájsť konsenzus v ďalšom smerovaní migračnej politiky a zároveň intenzívnejšie pracovali na riešení problémov, ktoré sú z dlhodobého hľadiska identifikované ako najzásadnejšie. Z mojej pozície budem úrad smerovať k hľadaniu nových príležitostí užšej spolupráce so štátnymi orgánmi, občianskym sektorom, aj so samosprávou. Je dôležité, aby sa spolužitie občanov SR s cudzincami nieslo v duchu vzájomného porozumenia, tolerancie, a aby prinášalo spokojnosť všetkým, ktorí žijú na našom území,” povedal riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský. 

Do výberového konania na miesto riaditeľa migračného úradu, ktoré MV SR vyhlásilo v decembri, sa prihlásili štyria uchádzači. Komisia zložená zo zástupcov ministerstva vnútra a odborov posudzovala schopnosti kandidátov vo viacerých kategóriách. Uchádzači museli preukázať svoje analytické, koncepčné či riadiace zručnosti, takisto schopnosť riešiť krízové a konfliktné situácie. Vzhľadom na zameranie a kompetencie migračného úradu sa posudzovala aj úroveň komunikácie v anglickom jazyku.

O Jánovi Orlovskom

Ján Orlovský je absolventom FTVŠ UK v Bratislave (1989) a Ústavu medzinárodných vzťahov K. Rybárika pri PF UK v Bratislave (1993). V rokoch 1992 až 2002 pôsobil v zahraničnej službe SR, z čoho sedem rokov ako 3. tajomník a radca na zastupiteľskom úrade SR vo Washingtone, DC. Venoval sa spolupráci s Kongresom USA ako aj s neziskovými a výskumnými organizáciami. V rokoch 2003 až 2014 zastával pozíciu hovorcu a riaditeľa kancelárie predstavenstva spoločnosti Západoslovenská energetika a.s.. Od roku 2015 až do roku 2020 pôsobil ako výkonný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti.

22. 01. 2021

Epidemiologická situácia na Slovensku sa postupne zlepšuje. V piatok 22. januára 2021  o tom informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí. Očakáva, že postupne, s priaznivejšou situáciou, dôjde časom aj k uvoľňovaniu zavedených opatrení. Problematický by ešte stále mohol byť britský variant nového koronavírusu.

Šéf rezortu zdravotníctva komentoval, že aktuálna situácia naznačuje, že vrchol druhej vlny nového koronavírusu má Slovensko za sebou. Očakáva, že situácia v nemocniciach sa začne zlepšovať. Predpokladá však, že počet hospitalizovaných na umelej pľúcnej ventilácii ešte pravdepodobne neklesne. Očakáva, že do dvoch týždňov sa podarí Slovensku zlepšiť situáciu na tzv. COVID automate o jednu úroveň. Informáciu však potvrdí až budúci týždeň.

Situácia v číslach

• Pozitivita vykonaných PCR testov klesla z 23 na 19 percent.
• Pozitivita antigénových testov klesla z 5 na 3 percentá.
• Hospitalizovaných je 3285 osôb, minulý týždeň to bolo 3273 pacientov.
• Na umelej pľúcnej ventilácii je 322 osôb, minulý týždeň to bolo 279 ľudí.
• 14-dňová incidencia PCR testov klesla z hodnoty 663 na 587. Pokles je aj pri antigénových testoch.
• Prudko klesol aj sedemdňový priemer antigénových a PCR testov z hodnoty 5916 na 3792.
• Stúpol sedemdňový počet vykonaných testov zo 74 587 na 83 301.
• Denne ochoreniu COVID-19 podľahne 94 osôb. Reprodukčné číslo je pod hodnotou 1.
• Zaočkovaných je takmer 90- tisíc ľudí.
• Otvorených je 248 mobilných odberových miest, otvorené budú ďalšie.

Otvoria sa školy?

Postupne sa vracia z karantény do nemocníc aj zdravotnícky personál. Ak by sa dobrý trend udržal, podľa ministra Marek Krajčího  by sa mohli otvoriť od začiatku februára napríklad niektoré školy. Bez nutnosti testovania by sa mohli otvoriť materské školy a prvý stupeň základných škôl.

Otvoriť by sa tiež mohli špeciálne školy pre deti, ktoré sa nevedia učiť dištančne. Maximálne by v triede mohlo byť päť detí na jedného učiteľa. Musia sa však preukázať testom nie starším ako sedem dní, prípadne mať výnimku z testovania. Rovnako prezenčnou formou s testom nie starším ako sedem dní by sa mohli otvoriť koncové ročníky základných škôl, stredných škôl a odborných učilíšť.    

Tiež by od 8. februára nemusel byť na pobyt v prírode nutný negatívny test. Otvoriť by sa mohli niektoré obchody, v nich by však preukázanie sa testom bolo potrebné.

Poznamenal, že najkritickejšie okresy nie sú na tom tak zle ako boli minulý týždeň, výnimkou je Revúca. Situácia sa v okrese Zlaté Moravce zlepšila o 75 percent, rovnako sa zlepšil aj okres Nitra. Najhoršia situácia je momentálne v okresoch Dunajská Streda, Trnava a Hlohovec.

Bezplatný test len dvakrát mesačne

Podľa ministra zdravotníctva sa PCR testy hradené z poistenia v mnohých prípadoch zneužívali. Preto od začiatku februára bude mať na bezplatný test nárok každý občan len dva razy do mesiaca. Ak bude chcieť byť otestovaný viac ráz, bude si ho musieť zaplatiť. Od 1. februára budú musieť ľudia pri návrate z cudziny absolvovať karanténu. Pokiaľ ju budú chcieť po piatom dni opustiť, budú si musieť test hradiť sami. Uvažuje sa aj testoch kloktaním ako alternatívu k antigénovým či PCR testom.

Na Slovensko v piatok 22. januára  pricestovalo 65 poľských zdravotníkov, pomôžu pri skríningu

Ako avizoval premiér, celkovo bude na Slovensku pôsobiť počas testovania 211 zdravotníkov z Poľska. Zdravotníci budú pomáhať aj na Kysuciach, Orave a v okolí Starej Ľubovne. Ich pomoc vyzdvihol aj minister vnútra.

Celoslovenský skríning na ochorenie COVID-19 sa na Slovensku realizuje od 18. do 26. januára. Má ukázať celoplošnú situáciu s pandémiou. Podľa výsledkov pretestovania sa má SR rozdeliť na 37 horších a 36 lepších okresov s tým, že v tých horších sa bude skríning opakovať.